{"guid": "62991154-273c-423d-b23f-475246f0b2d3:2fd99a5c-b044-4906-a9a9-fed93101c08c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1", "spisova_znacka": "2Sf/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Sf/37/2023 z 4. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. marca 2026, sp. zn. 2Sf/37/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1", "identifikacne_cislo": "0723101016", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147", "nazov": "zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/147-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fd99a5c-b044-4906-a9a9-fed93101c08c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2Sf/37/2023\n0723101016\n04. 03. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101016.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: HYGIENA s.r.o., so sídlom Pri Vápenickom potoku 8902/6B, 841 06 Bratislava –\nmestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 36 587 664, zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital\nPark II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného 101880203/2023 zo dňa 25.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101880203/2023 zo dňa\n25.07.2023 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100885008/2023 zo dňa 27.03.2023 a vec vracia\norgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100885008/2023 zo dňa 27.03.2023 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019, nepriznal nadmerný odpočet vo výške\n15.840,50 eur a vyrubil daň v sume 159,50 eur. Správca dane uviedol, že žalobca si v zdaňovacom\nobdobí uplatnil právo na odpočítanie DPH z prijatej faktúry od dodávateľa – spoločnosti ARGUS MEDIA,\na.s., IČO: 47 146 206 (ďalej len „spoločnosť ARGUS MEDIA“), predmetom ktorej malo byť zabezpečenie\nreklamného priestoru pre žalobcu prostredníctvom benefičného projektu „12 GRAND MESIAČIKOV“\norganizovaného dodávateľom.\n2. Správca dane uviedol, že žalobcovi neuznal odpočítanie dane z dôvodov: hlavným predmetnom\npodnikania žalobcu je prenájom nebytových priestorov v budove polikliniky v Kráľovskom Chlmci;\npredmetom reklamného plnenia od deklarovaného dodávateľa bola prezentácia loga žalobcu v súvislosti\nso spomenutým benefičným projektom; nebolo preukázané, či skutočným dodávateľom bola spoločnosť\nARGUS MEDIA; žalobca uviedol, že si dodávateľa nepreveroval, jedine účtovnú závierku, pričom\ndodávateľ mal byť vyhodnotený ako nedôveryhodný a rizikový; uvedenie loga obsahujúce názov\nžalobcu nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti poskytuje; logo nepodáva ani informáciu o tom, v akej oblasti žalobca podniká;\nlogo žalobcu nie je možné považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho\n\nproduktov a služieb na trhu; v prípade benefičného projektu sa nejednalo o reklamu zameranú na\nokruh spotrebiteľov v určitej špecifickej činnosti, ktorou sa žalobca zaoberal; žalobca nepreukázal účinok\nreklamy a ani použitie reklamnej služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.04.2023, pričom toto\nrozhodnutie namietol v celom rozsahu.\n4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101880203/2023 zo dňa 25.07.2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval,\nže rozhodujúcim pre daný prípad bolo zodpovedanie otázky, či službu dodal platca dane a či ju daňový\nsubjekt použil na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. Žalovaný mal\nza to, že použitie zdaniteľných plnení ako platiteľom dane na ďalšie dodávky tovarov a služieb nebolo\npreukázané a splnené podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalovaný súčasne konštatoval, že správca\ndane síce nespochybnil zverejnenie loga, ale spochybnil nepreukázanie dodania zdaniteľného plnenia\npráve od deklarovaného dodávateľa – spoločnosťou ARGUS MEDIA. Preverovaním nebolo potvrdené,\nže deklarovaný dodávateľ dodal predmetné zdaniteľné plnenie tak, ako to žalobca deklaroval. Žalovaný\nuzavrel, že zo zistení správcu dane dostatočne vyplynulo, že spochybnenie deklarovaných dodávok\nod spoločnosti ARGUS MEDIA bolo oprávnené a správne. Správca dane dostatočne zistil a aj popísal\nskutočnosti rozhodné pre správne zistenie dane a dospel k záveru, že sa nepotvrdilo a nepreukázalo\ndodanie predmetného zdaniteľného plnenia práve od deklarovaného dodávateľa, hoci plnenie bolo\nposkytnuté.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 29.09.2023 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia\na ich zrušenia.\n6. Žalobca namietol, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie žalovaného,\nktorým došlo k zrušeniu prvého rozhodnutia správcu dane, pričom žalovaný síce posudzoval dve\nrozhodnutia správcu dane, avšak rozhodol odlišne. Žalobca uviedol, že poskytnutie služieb bolo\nzdokladované v rámci daňovej kontroly, a preto bolo preukázané dodanie služieb, čo potvrdil aj žalovaný.\n7. Žalobca namietol, že správca dane síce správne hľadal priamu a bezprostrednú súvislosť medzi\nslužbami a transakciou na výstupe, ale nesprávnym, neprimerane extenzívnym až priam detektívnym\nspôsobom, keď skúmal efektivitu reklamy bez akéhokoľvek právneho základu, a bez toho, aby vôbec\njasne vysvetlil, z akého dôvodu je preukázanie efektivity reklamy dôležité. S odkazom na judikatúru\nkasačného súdu žalobca uviedol, že efektivita reklamy nie je kľúčová na posúdenie oprávnenosti\nodpočtu DPH - tak ako kasačný súd, tak aj Súdny dvor Európskej únie uvádzajú, že je dôležité skúmať,\nči náklady na služby možno zaradiť medzi podnikateľské výdavky alebo jednoznačne nie. Žalobca mal\nza to, že nie je vo veci podstatný efekt a výsledok reklamy, či už reálny alebo predpokladaný, ale\n(i) či bol preukázaný cieľ služieb spočívajúci v propagácii žalobcu alebo (alternatívne) (ii) či výdavky\nna dané služby nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou\nslužbou. Žalobca uviedol, že bolo zrejmé, že náklady na služby mali charakter podnikateľských výdavkov,\na zároveň bol splnený aj ich cieľ – reklama/propagácia žalobcu. Žalobca namietol, že správca dane sa\nzamýšľal nad „prínosom“ reklamy a polemizoval nad tým, ako mohla reklama naplniť svoj ekonomický\ncieľ.\n8. Žalobca mal za to, že bolo nepochybné, že reklama na benefičnom podujatí bola dodaná, čo potvrdili\naj finančné orgány. Žalobca sa pozastavil nad hodnotením zo strany správcu dane – výsledným efektom\nreklamy vzhľadom k jej prevedeniu, obzvlášť, keď zo samotnej definície reklamy podľa príslušného\nzákona vyplýva, že reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe, t. j.\nbez ohľadu na jej formu. Žalobca uviedol, že reklama môže často viesť k výsledkom, ktoré nemožno\nodmerať, zdokladovať ako napríklad vytvorenie pozitívneho dojmu u klienta.\n\n9. Žalobca namietol, že finančné orgány požadovali, aby žalobca preukázal potenciál reklamy, pričom\nvšak nie je zrejmé, aké sú kritériá na preukázanie potenciálu.\n10. Žalobca následne namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný len\nrekapituluje zistený stav veci a svoje odôvodnenie uvádza výlučne na strane 7, pričom však nereaguje\nna odvolacie námietky – námietky žalobcu k neopodstatneným a nepodloženým analýzam správcu dane\no reklame, jej dopade a efekte, či odpovede na otázky, ako tento dopad a efekt reklamy žalobca má\npreukázať. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný síce uvádza viacero argumentačných pasáží, ale tieto\nneobsahujú právnu argumentáciu žalovaného, ale výklad presahujúci odvetvie finančného práva, bez\nuvedenia zdroja a riadneho odôvodnenia relevancie tvrdení k predmetu konania. Žalobca mal za to, že\nkvalitatívne požiadavky na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neboli splnené.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaní zo dňa 27.05.2024, pričom zosumarizoval stav veci, žalobné\nbody a uviedol, že použitie predmetných zdaniteľných plnení ako platiteľom dane na ďalšie dodávky\ntovaru a služieb nebolo preukázané a splnené podľa zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n12. Žalobca zaslal repliku zo dňa 25.06.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n13. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak,\nako vyplývali z obsahu žaloby (viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n15. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má\nzároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle\nsúdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.03.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n\n20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie december 2019 v sume 16.000,00\neur. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány finančnej správy postupovali správne, ak dospeli\nk záverom, na podklade ktorých bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.\nVšeobecné východiská odpočtu DPH\n21. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n22. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické\nvýchodiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane (a to s odkazom na to,\nže orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na\nodpočet dane).\n23. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane\nsú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné\nplnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté\nplnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide\no najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby,\npričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane\nuplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov\ns predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd\nv podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016,\nsp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019\nzo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019;\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III.\nÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).\nK charakteru reklamy a následnému odpočtu DPH\n24. Z dôvodu, že orgány finančnej správy skúmali vzťah žalobcu a jeho dodávateľa založený na\nposkytnutí reklamných služieb, správny súd považuje za potrebné poukázať aj na základné východiská\nreklamných služieb v prípade odpočtu DPH.\n25. Z dôvodu, že orgány finančnej správy namietli tretiu hmotnoprávnu podmienku, a teda, či prijatie\nslužieb bolo použité v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, správny súd uvádza, že z hľadiska práva\nna odpočítanie DPH je rozhodujúcou odpoveď na otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne\nsúvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla\npremietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny súd ďalej podotýka, že nie\nje z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným analyzovanie nárastu obratu\ndaňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú\nz niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn.\n\n10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo\ndňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet\nDPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je,\nči bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo\nviacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe.\n26. Správny súd zároveň uvádza, že otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného\ndruhu sa v minulosti zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí\nna danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 vo veci Amper Metal Kft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná\nosoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb\ntransakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí\ns jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou\nzdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,\nže fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou\nvnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej\nosoby (bod 40).“ Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže\novplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto\nrozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností,\nbez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH.\nOkrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná\nhospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo\nak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci\nzdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,\nSonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“ (bod 35).“\n27. Správny súd súčasne poukazuje aj na judikatúru, týkajúcu sa merania účinnosti reklamy, ku ktorej\nkasačný súd už zaujal stanovisko. Možno poukázať na nasledujúce:\n„31. Odvolací súd je toho názoru, že viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe\nlen na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi\nuzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti\npôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na\notázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť\na úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých\nzdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným\npodmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba\n(platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na\nuskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.\n32. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s\nnovými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb\nplatiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu,\nvynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností,\nprimerané podnikateľskej činnosti platiteľa. V prejednávanej veci primeranosť reklamy k podnikaniu\nžalobcu nebola predmetom hodnotenia zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto\notázkou zaoberať. Odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové\norgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov\nna vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých\nprijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov,\nz ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok\nkrajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci...“ (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018 alebo rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2020 zo dňa 24.08.2022).\nK zdaniteľným obchodom žalobcu\n28. S prihliadnutím na judikatórne východiská, ktoré správny súd prezentoval vyššie, a vo vzťahu k\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že\nzo strany orgánov finančnej správy došlo k pochybeniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Aj\n\nnapriek tomu, že ako žalovaný, tak aj správca dane poukazovali na dôvody, pre ktoré došlo k vyrubeniu\nDPH, správny súd ich nepovažoval za relevantné na to, aby došlo k vyrubeniu dane.\n29. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a preto správny súd v prvom rade\nzameral správny súdny prieskum v prizme tejto námietky. Je možné síce súhlasiť so žalobcom v tom,\nže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je stručné a všeobecné, a v mnohých častiach sa jedná len\no rekapituláciu konania pred správcom dane, ale v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd\ndokázal vyabstrahovať právne posúdenie orgánov finančnej správy. Správny súd uvádza, že správne\nkonanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok, a preto na rozhodnutia týchto orgánov\nverejnej správy treba nahliadať spoločne a nemožno ich od seba izolovať (k tomu pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020).\n30. Aj napriek tomu, že správny súd dokázal vyabstrahovať závery orgánov finančnej správy, tieto v rámci\nsprávneho súdneho prieskumu neobstoja. Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza,\nže tieto boli založené na nasledovných východiskách:\n- uvedenie loga žalobcu nemalo vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje;\n- logo žalobcu nepodávalo informáciu o tom, v akej oblasti žalobca podniká;\n- logo žalobcu nie je možné považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho\nvýrobkov a služieb na trhu;\n- v prípade benefičného projektu „12 Grand mesiačikov“ sa nejednalo o reklamu zameranú na okruh\nspotrebiteľov v určitej špecifickej oblasti, ktorou sa žalobca zaoberal;\n- žalobca nepreukázal účinok reklamy a ani použitie reklamnej služby na dodávky tovar a služieb ako\nplatiteľ.\n31. Správny súd pripomína, že vo veci nie je podstatný efekt, účinok a výsledok reklamy, či už reálny\nalebo predpokladaný, ale to, či náklady na túto službu mali charakter podnikateľských výdavkov a bol\npreukázaný cieľ služieb – reklamy. Na základe administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,\nže k poskytnutiu reklamných služieb došlo (čo nepoprel ani správca dane a žalovaný) a tieto boli\nposkytnuté zdaniteľnou osobou (tu žalovaný na strane 6 napadnutého rozhodnutia uviedol, že to,\nže nebolo preukázané dodanie od deklarovaného dodávateľa neznamená, že by zdaniteľné plnenia,\nz ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nedodala iná zdaniteľná osoba). Súčasne je potrebné\nuviesť, že účel reklamy nie je možné vykladať rigorózne, pretože reklama je s odkazom na príslušné\nustanovenia zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobne, t. j. bez ohľadu\nna formu (to znamená, že sú nesprávne závery finančných orgánov o logu žalobcu a vypovedacej\nhodnote tohto loga). Cieľ reklamy tak môže byť rôzny a nie je možné ho „zaškatuľkovať“ len\nskutočnosťami, na ktoré orgány finančnej správy v rozhodnutiach poukázali. Správny súd s poukazom\nna vyššie uvedené zastáva názor, že je preto potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu.\n32. Na podklade uvedeného tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto\ns odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n33. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti sa orgány finančnej správy v ďalšom konaní opätovne\nvysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu v súvislosti\ns interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH na prejednávaný prípad s tým, že znova\nposúdia všetky aspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu a svoje\nrozhodnutie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach\nriadne a dostatočne odôvodnia. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi\n(i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii)\núčasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď\nrelevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku\npovažujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať,\nže žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému\npodvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo\npreukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného\n\nnázoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom\nz riadne zisteného skutkového stavu.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}