{"guid": "a9a426ab-1c30-439a-8711-35cd3c850a58:461ae5c0-4932-4590-9a47-855cb1d20493", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1", "spisova_znacka": "3S/45/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/45/2023 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. mája 2026, sp. zn. 3S/45/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1", "identifikacne_cislo": "0723100900", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7", "/SK/ZZ/2013/97#paragraf-16", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/461ae5c0-4932-4590-9a47-855cb1d20493", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/45/2023\n0723100900\n27. 05. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100900.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v\nprávnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov\n134, 841 06 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 30 781 035, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká,\nadvokátka, so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti\nžalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-103/2023-IBa zo dňa 11.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č.\nCo-103/2023-IBa zo dňa 11.07.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.\nC-122/19/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 02.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nv konaní vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“)\nv katastrálnom území A. B. z podnetu Družstva podielnikov Devín, rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi\npostavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Prvostupňový orgán uviedol, že\nsa jednalo o zmenu údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n180/1995“) – zápisu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti v prospech C. D..\n2. Prvostupňový orgán poukázal na charakter pozemkových spoločenstiev, na výbor pozemkového\nspoločenstva a uviedol, že členom spoločenstva je každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti, prípadne\nspoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Orgán verejnej správy uviedol, že pozemkové spoločenstvo\nje vždy spoločenstvom vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo nemá oprávnenie\nv otázke vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska vlastníctva podielu spoločnej\nnehnuteľnosti náleží právo nakladať s týmto podielom len vlastníkovi, svojho určenia vlastníckeho práva\nsa môžu domáhať len vlastníci a nie samotné spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvo koná za členov\nspoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti,\nich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva.\n\n3. Ďalej prvostupňový orgán citoval § 3, § 14, § 16 a § 17 správneho poriadku a dospel k záveru, že\nžalobca nie je účastníkom konania vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie\npozemkov v katastrálnom operáte, hoci jeho členovia sú spoluvlastníci pozemkov v spoločnej\nnehnuteľnosti v k. ú. A. B.. Predmetom konania je oprava údajov schváleného registra, ktorého\núčastníkmi sú podávateľ námietky – Družstvo podielnikov Devín a doterajší vlastníci podielu spoločnej\nnehnuteľnosti alebo v zmysle dedičských konaní ich dedičia. Žalobca je len hospodáriaci subjekt, ktorý\nhospodári s majetkom svojich členov; koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy\nvo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných\nvecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva.\n4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. Co-103/2023-Iba zo dňa 11.07.2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n5. Žalovaný uviedol, že účelom konania podľa zákona č. 180/1995 je zistenie údajov o pozemkoch\na právnych vzťahoch k nim, ak tieto pozemky nie sú alebo sú neúplne evidované v katastri nehnuteľností\na následný zápis do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení ROEP. Predmetom\nkonania tak nie je určenie vlastníckeho práva osôb k nehnuteľnostiam, ale vydanie deklaratórneho\nrozhodnutia, ktorým sa na základe listín len deklaruje už existujúci vzťah, a teda nekonštituuje sa\nnový právny stav. Rozhodnutie o ROEP (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995), ako aj o zmene údajov\nROEP (§ 7 ods. 6) nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi\nrozhodnutiami), ale len deklaratórnymi rozhodnutiami zostavením údajov o vlastníckych a iných práv\nosôb k pozemkom na základe podkladov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995.\n6. Žalovaný ďalej poukázal (odcitoval) na § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“),\npričom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva koná za členov pozemkového spoločenstva pred\nsúdmi a orgánmi verejnej moci v presne definovaných veciach. Žalovaný uviedol, že konanie o ROEP\npodľa zákona č. 180/1995 nie je súdnym konaním ani konaním pred orgánmi verejnej správy vo\nveciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných\nvecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva. Predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 nie je a ani nemôže\nbyť nadobúdanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.\n7. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol, ako by rozhodnutie podľa § 7 ods. 6 zákona č.\n180/1995 ovplyvnilo jeho právnu pozíciu, jeho práva a právom chránené záujmy, t. j. aké bude iné\njeho hmotnoprávne postavenie po vydaní rozhodnutia ako bolo pred jeho vydaním. V danom prípade\nmôže dôjsť v konaní k zmene v osobe vlastníka podielu (deklaratórne), ktorý sa zo zákona stáva\nčlenom spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, teda nedochádza k zmene hmotnoprávneho\npostavenia.\n8. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia vydala pracovníčka (E. D. F.), voči ktorej bola\npodaná žiadosť o vylúčenie z konania žalovaný uviedol, že skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie\nzamestnanca správneho orgánu oznamuje v zmysle § 10 správneho poriadku účastník konania, a teda,\nnajprv bolo potrebné rozhodnúť o priznaní, nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcu a až\nnásledne bude o námietke zaujatosti rozhodovať najbližšie nadriadený vedúci zamestnanca správneho\norgánu.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n9. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 13.09.2023 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na\nďalšie konanie.\n10. Po zhrnutí skutkového stavu žalobca uviedol, že dňa 31.01.2023 oznámil prvostupňovému\norgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu pracovníčky – E. D. F. zo 144 konaní o zmene ROEP.\nŽalobca uviedol, že na túto námietku nedostal odpoveď, namiesto toho pracovníčka – E. D. F. –\nvydala 131 rozhodnutí, v ktorých nepriznala žalobcovi postavenie účastníka konania o zmene ROEP,\n\nvrátane prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal za to, že daná osoba nebola oprávnená vyhotoviť\nprvostupňové rozhodnutie, pretože bola oprávnená vykonať iba úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom\nvylúčenie účastníka konania po viac ako troch rokoch konania takýmto úkonom nie je, a preto je\nprvostupňové rozhodnutie nezákonné. Toto rozhodnutie vydal zamestnanec orgánu verejnej správy,\nktorého zaujatosť bola v konaní namietaná, bez vyriešenia námietky zaujatosti.\n11. Žalobca namietol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonné štandardy, keďže\nsa jedná iba o citáciu právnych predpisov. Žalobca mal za to, že ani z napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, prečo v pôvodom konaní ROEP v roku 2014 až 2016, ako aj v predmetnom konaní v rokoch\n2019 a 2020 správny orgán so žalobcom konal, ale v roku 2023 mu bolo odňaté postavenie účastníka\nkonania.\n12. Žalobca uviedol, že v odvolaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sžrk/5/2017, ktoré potvrdzovalo právo žalobcu zastupovať svojich členov, avšak z napadnutého\nrozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný svoj názor zmenil.\n13. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie vo veci nemalo byť začaté, a to s odkazom na § 7 ods.\n6 zákona č. 180/1995.\n14. Žalobca mal za to, že najpodstatnejším pochybením správneho orgánu bolo nesprávne právne\nposúdenie práva pozemkového spoločenstva zastupovať svojich členov. Žalobca zopakoval, že predložil\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/5/2017, v ktorom kasačný súd riešil\noprávnenie pozemkového spoločenstva podať správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia\nsprávneho orgánu, týkajúceho sa pozemkových úprav a právomoc pozemkového spoločenstva\nzastupovať všetkých členov spoločenstva v tomto konaní. Žalovaný sa však s uvedeným rozhodnutím\nnevysporiadal.\n15. Žalobca uviedol, že vylúčením z konania budú porušené jeho povinnosti, a to nielen povinnosť\nzastupovať svojich členov, ale aj povinnosť viesť zoznam svojich členov. Žalobca uviedol, že pozemkové\nspoločenstvo zastupovalo svojich členov konaní ROEP, správny orgán s nim konal.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.02.2024. Žalovaný zosumarizoval skutkový\nstav a uviedol, že žalobca dňa 28.10.2019 doručil stanovisko, s ktorým vyjadril nesúhlas so zmenou\nvlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti v prospech Družstva podielnikov Devín.\nPrvostupňovým rozhodnutím zo dňa 02.03.2023 nebolo priznané žalobcovi postavenie účastníka\nkonania.\n17. Žalovaný následne zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný\nuviedol, že žalobca neuviedol žiadne relevantné argumenty odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, a preto navrhol žalobu zamietnuť.\n18. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 03.05.2024, v ktorej zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii. Podaním zo dňa 26.07.2024 žalobca správnemu súdu oznámil ďalšie skutočnosti.\n19. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nd) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n21. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má\nzároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle\nsúdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.\n24. Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že\nzamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho\nuskutočnenia ďalšieho konania.\n25. Podľa § 12 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu\nz konania nemožno podať samostatné odvolanie.\n26. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n27. Úlohou správneho súdu bolo, v rozsahu uplatnených žalobných námietok, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a postup orgánu verejnej správy, ktorý mu predchádzal. Správny súd sa zameral na to,\nči orgány verejnej správy postupovali v súlade so správnym poriadkom a či je napadnuté rozhodnutie\npreskúmateľné. Správny súd uvádza, že súdny prieskum smeroval výlučne vo vzťahu k otázkam\ntýkajúcim sa účastníctva konania, pričom samotné konanie vo veci údajov schváleného registra\na námietky smerujúce k tomuto konaniu správny súd neskúmal.\nK námietke žalobcu ohľadom nevyhodnotenia ním podanej námietky zaujatosti\n28. Žalobca v žalobe namietol, že dňa 31.03.2023 oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie pracovníčky – E. D. F., pričom však o tejto námietke nebolo rozhodnuté, a to ani\ndo času vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku\nvyhodnotil správny súd ako dôvodnú.\n29. Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí možno vyvodiť, že postavenie žalobcu ako účastníka\nkonania bolo vyhodnotené s odkazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku. Správny súd považuje\nza potrebné v prvom rade poukázať na základné východiská účastníctva konania podľa § 14 ods. 1\nsprávneho poriadku.\n30. Správny poriadok v § 14 ods. 1 stanovuje, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Čo sa týka účastníctva, tak postavenie účastníka\nsa priznáva z časového hľadiska, a to odvtedy, ako sa za účastníka konania „prihlásia“ a len dovtedy,\nkým sa nepreukáže opak (opak sa preukázať nemusí). Správny orgán má teda možnosť rozhodnúť\no nepriznaní postavenia účastníka konania, ak sa preukáže, že ich práva, právom chránené záujmy\na povinnosti nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n\n31. S odkazom na už ustálenú judikatúru je potrebné uviesť, že podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak.\nTomu, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojom právnom postavení, musí sa\npostavenie účastníka konania priznať a za účastníka konania ho treba považovať až do času, kým\nsa nepreukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. Treba ho teda považovať za účastníka\nkonania až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. O tom, že niekto,\nkto sa domáha účastníctva v konaní, nie je účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť v správnom\nkonaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku s tým, že proti tomuto\nrozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\no tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej\npovinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. Naopak,\nak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom,\nuskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom konania. O tom, že\nďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie účastníkov konania, sa nevydáva\nsprávne rozhodnutie (obdobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo\ndňa 16.04.2003 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo dňa\n14.05.2013).\n32. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zastal názor, že žalobca do konania vstúpil\npodaním zo dňa 28.10.2019, pričom z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správne orgány\nnekonali so žalobcom. Koniec koncov to, že vydali prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie\npotvrdzuje, že bolo potrebné sa vysporiadať s postavením žalobcu. Ako to správny súd uviedol\nvyššie, aj napriek tomu, že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (bez vylúčenia odkladného účinku),\nžalobcu bolo potrebné považovať za účastníka konania až do nadobudnutia právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia. Je tak nesprávne tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorý uviedol, „že\nvo veci je najprv potrebné rozhodnúť najprv o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania\npozemkovému spoločenstvu a až následne bude o námietke zaujatosti rozhodovať nadriadený vedúci\nzamestnanca správneho orgánu.“ Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so správnym poriadkom\na judikatúrou – ako to správny súd uviedol, rozhoduje sa o nepriznaní účastníctva konania, nie o priznaní,\npretože subjekt sa účastníkom konania stáva samotným prihlásením sa – v prípade žalobcu podaním\nzo dňa 28.10.2019.\n33. Správne orgány tak pochybili, ak nerozhodli o námietke zaujatosti, ktorú žalobca podal dňa\n31.01.2023, teda pred samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom táto námietka\nsmerovala voči pracovníčke E. D. F., ktorá, ako to vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia, toto\nrozhodnutie vypracovala. Správny súd zastal názor, že orgány verejnej správy pochybili, ak sa s touto\nnámietkou nezaoberali, nevyhodnotili ju a nevydali o nej rozhodnutie, ale na túto námietku neprihliadli\ns odôvodnením, ktoré, ako to už správny súd uviedol vyššie, neobstojí.\n34. Vychádzajúc z § 12 ods. 1 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené; pričom s odkazom na § 12 ods.\n2 správneho poriadku proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno\npodať odvolanie. V prípade, ak účastník konania podal oznámenie, musí správny orgán rozhodnúť\nformou rozhodnutia. Vydaniu rozhodnutia predchádza povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci\na za tým účelom si správny orgán obstaráva potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán\nsi spravidla vyžiada najmä stanovisko zamestnanca, voči ktorému námietka predpojatosti smeruje.\n35. Možno síce, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že rozhodnutie o (ne)vylúčení\nzamestnanca prvostupňového orgánu (v spojení s rozhodnutím žalovaného), na základe námietky\núčastníka konania podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, má charakter procesného rozhodnutia,\nktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne, konečné rozhodnutie vo veci samej,\nale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne otázku okruhu zamestnancov orgánu verejnej\nsprávy zúčastňujúcich sa na rozhodovaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sž/2/2010 zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 5/Sž/77/2008 zo dňa 13.04.2010, sp. zn. 3Sž/77/2008\nzo dňa 30.10.2008, sp. zn. 3Sž/62/2007 zo dňa 28.01.2008 alebo uznesenie Najvyššieho správneho\n\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa 30.03.2022). Až po vydaní konečného\nrozhodnutia, na základe preskúmania jeho obsahu, možno vykonať hodnotenie celého procesného\npostupu a vyhodnotenie vplyvu prípadne identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť\nrozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto smere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho\nrozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky zákonnosti (ne)vylúčenia zamestnanca správneho\norgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia. Preto „... i keď je takéto rozhodnutie vylúčené\nzo samostatného súdneho prieskumu, je možné ho napadnúť spolu s meritórnym rozhodnutím vo\nveci, kde môže byť prípadne zistená vada konania spočívajúca v nesprávnom posúdení námietky\nzaujatosti“(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa\n30.03.2022). Rozhodnutie o námietke zaujatosti sa stáva predmetnom prieskumu správnym súdom\nlen počas preskúmavania meritórneho správneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka\nkonania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci\nsamej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n36. Správne orgány preto pochybili, ak nevydali rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, ale\nrovno vydali prvostupňové rozhodnutie. Orgány verejnej správy tak konanie zaťažili vadou, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Úlohou orgánu verejnej správy je, okrem\niného, aj vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka konania, pričom v prípade riešenej\nproblematiky namietanej zaujatosti zamestnankyne správneho orgánu, prvotne riešenej procesným\nrozhodnutím bez možnosti podania opravného prostriedku, sa vo fáze prieskumu na základe podaného\nopravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu nerieši len procesná otázka vylúčenia\nči nevylúčenia zamestnanca z úkonov do budúcnosti, ale aj prípadný následok konania zaujatého\nzamestnanca v súvislosti so zákonnosťou konania a vydania meritórneho rozhodnutia správneho orgánu\nvo veci.\nK námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\n37. Ako dôvodnú ďalej správny súd vyhodnotil námietku, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal\ns argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, a to najmä s odkazom na ním prezentované rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžrk/5/2017. Žalobca práve s odkazom na toto rozhodnutie argumentoval, že je účastníkom konania.\nZ napadnutého rozhodnutia však nemožno ani v náznakoch vyvodiť, ako sa žalovaný vysporiadal s touto\nargumentáciou žalobcu, a prečo na ním odkazované rozhodnutia neprihliadal (ktoré sa týkali postavenia\npozemkového spoločenstva). V tejto časti je tak napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správnemu\nsúdu preto nie je zrejmé, v čom nebolo možné toto rozhodnutie aplikovať, resp. či sú vôbec závery tohto\nrozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi aplikovateľné.\n38. Nad rámec uvedeného správny súd odkazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/8/2019 zo dňa 30.11.2022), ktorý\nuviedol:\n„21. Kasačný súd poukazuje na to, že podstatou ROEP je zápis vlastníctva k pozemkom, ktoré nemajú v\nkatastri nehnuteľností evidované vlastníctvo alebo toto nie je evidované úplne. Ako už uviedol kasačný\nsúd vo svojej rozhodovacej praxi cit: „Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania\na prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení\nROEP totiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná\nprávna skutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo\ndo pôvodného pozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností. Inými slovami ROEP\npredstavuje len formalizovaný postup, výsledkom ktorého je zápis vlastníckeho a prípadne aj iného\nvecného práva k pozemkom do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sžrk/2/2020 z\n28.2.2022). Rozhodnutie o schválení ROEP teda nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ale\nmá len deklaratórne účinky.\n22. Súčasne však platí, že v priebehu konania o ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch\na právnych vzťahoch k nim, pričom môže dôjsť k tomu, že určité skutočnosti budú nejasné alebo\nsporné, resp. budú mať vplyv na to, ako budú vlastnícke a iné práva k pozemkom zapísané v katastri\nnehnuteľností. Zákon č. 180/1995 Z. z. preto zakotvuje na toto konanie použitie všeobecných predpisov\no správnom konaní, spolu so špeciálnou úpravou v tomto zákone tak, aby všetci účastníci tohto konania\n\nmohli plnohodnotne uplatniť svoje procesné práva. Súčasťou týchto práv je možnosť podávať námietky\nk zostavenému návrhu registra, ako aj možnosť domáhať sa potvrdenia, že k nadobudnutiu pozemku\ndošlo vydržaním. Porušenie týchto práv môže mať závažné dôsledky vo vzťahu k evidencii vlastníckych\npráv alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Hoci zákon č. 180/1995 Z. z. nepripúšťa možnosť\nodvolania voči rozhodnutiu o schválení ROEP, toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom\nsúdnictve.\n23. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. teda nepredstavuje opravný prostriedok voči\nrozhodnutiu o schválení ROEP (ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte, voči rozhodnutiu o schválení\nROEP nie je možné podať odvolanie), ale slúži len na zmenu takých údajov schváleného registra, ktoré\nsú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, t.j. s údajmi poskytnutými nájomcami, pozemkov,\npozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, s údajmi z katastrálneho operátu,\nštátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania z výpovedí svedkov a z iných dôkazov\nzískaných najmä pri prešetrovaní v obci.“\n39. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnuté\nrozhodnutie s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a g) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n40. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom tunajšieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku, pričom sa v ďalšom konaní vysporiada s podanou námietkou zaujatosti – správny súd\nneprejudikuje, či pani E. D. F. je alebo nie je zaujatá (uvedené nemá správny súd ani v kompetencii), ale\nje povinnosťou žalovaného o tejto námietke konať a rozhodnúť tak, aby neboli pochybnosti o „čistote“\nkonania. Súčasne sa žalovaný dostatočne vysporiada s námietkami žalobcu a ak dospeje k záveru, že\nžalobca nie je účastníkom konania, toto svoje rozhodnutie dostatočne odôvodní.\n41. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}