Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/20/2023 z 29. 5. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. 13Sas/20/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1 Správny súd v Bratislave | 13Sas/20/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1 | 2026-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 167 ods. 1 SSP, § 191 ods. 6 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 2 zákona č. 601/2003 Z. z., § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., § 2 zákona č. 601/2003 Z. z., § 40 zákona č. 601/2008 Z. z., § 137 ods. 4 SSP, § 203 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08af944f-e25f-4001-855e-975ae53be2ae Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 13Sas/20/2023 0723100658 29. 05. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. – E. XXX/XX, F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./ D./C. zo dňa 14.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. G./ D./C., H. XXXX/XXXXX z 14.06.2023 r u š u j e a veci v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa z priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava rozhodnutím č. E./XXXX/XXXXX-XX zo dňa 22.03.2023 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie pani B. I. (ďalej aj len ako posudzovaná alebo opatrovaná). Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na peňažný príspevok v zmysle § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, nakoľko je študentom denného štúdia na vysokej škole. Taktiež podľa prvostupňového orgánu nebola splnená podmienka bývania v zmysle § 40 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch. 2. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie. Rozhodnutím číslo: G./D./C., č.z. 2023/91289 z 14.06.2023 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, pričom Účastník konania pán B. A. B. je podľa potvrdenia PF UK Bratislava študentom 1. ročníka denného štúdia. Prednášky má v pondelok, utorok a štvrtok od 13.00 hod. do 19.00 hod. a v stredu doobeda. Odvolací orgán poznamenáva, že k času prednášok je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska účastníka konania na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. Úrad práce vykonal dňa 17.03.2023 sociálne šetrenie v domácnosti za prítomnosti účastníka konania, matky účastníka konania pani D. J. a posudzovanej. V rámci sociálneho šetrenia bolo zistené, že posudzovaná trpí demenciou, ťažko chodí. Účastník konania uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá len 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj o posudzovanú, ktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. Žalobca v odvolaní a taktiež pri osobnom stretnutí uviedol, že v čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na vysokej škole, má posudzovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou, pani D. J.. Po príchode zo školy sa ďalej o menovanú stará žalobca. Žalobca vzhľadom na svoje povinnosti súvisiace so štúdiom na vysokej škole, nezabezpečuje pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, tak, aby mala priebežne počas dňa jednou fyzickou osobou zabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy v zmysle vypracovaného komplexného posudku, čo je v rozpore s rozsahom opatrovania. Jedná sa o úkony, ktoré je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa, ktoré majú byť vykonávané iba jednou fyzickou osobou nie viacerými fyzickými osobami. Právna úprava zákona o peňažných príspevkoch precizuje ustanovenie § 40 ods. 5 v tom zmysle, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie musí túto činnosť vykonávať osobne. Žalovaný dospel k záveru, že nie je splnený účel opatrovania – osobné zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní základných sociálnych aktivít taxatívne ustanovený v § 39 ods. 2 a § 40 ods. 5. II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného. 3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. Žalobca uviedol, že výrok rozhodnutia o nepriznaní príspevku na opatrovanie, je v príkrom rozpore s odôvodnením rozhodnutia, ale najmä so spoľahlivo zisteným stavom veci. Zimný a letný semester mu zaberie v priebehu kalendárneho roka 6 mesiacov počas ktorých je v škole štyri z piatich pracovných dní z toho tri dni poobede na 5 – 6 hodín a jeden deň doobeda na 3 hodiny. Jeden pracovný deň v týždni je celý doma. Druhú polovicu roka je celú doma. Počas jeho neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť jeho matka, neter posudzovanej, a to jeden deň ráno kedy odchádza neskôr do práce, a tri dni sa vracia skôr, pričom pracuje z domu. 5. V zmysle § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, vyplývajú jedna formálna a dve materiálne podmienky pre priznanie príspevku na opatrovanie osobe, ktorá si zvyšuje kvalifikáciu. 6. Formálnou podmienkou je externá forma štúdia, alebo denná forma kombinovaná s externou formou štúdia. Prvou materiálnou vyplývajúcou z formálnej podmienky je to, že môžem/mám časový priestor, popri štúdiu reálne opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Druhou materiálnou podmienkou je to, že počas mojej neprítomnosti z dôvodu štúdia zabezpečím opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou. Uvedené tiež vyplýva z rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý uviedol, že je potrebné prešetriť, kto v súčasnosti reálne zabezpečuje starostlivosť o posudzovanú , a opätovne zhodnotiť súvislosti týkajúce sa študijného procesu žiadateľa, ako aj to, kým je posudzovanej zabezpečovaná pomoc v čase, keď si žalobca vykonáva školské povinnosti, tak aby mala priebežne počas dňa zabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy, vzhľadom na jej odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby. 7. Žaloba poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí sp.zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26. septembra 2017 v ktorom bolo konštatované, že „starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu, rešpektujúca jej ľudskú dôstojnosť, individuálne potreby a identitu, sa najlepšie realizuje v domácom prostredí blízkou osobou ako opatrovateľom, voči ktorému má opatrovaná osoba blízky citový vzťah, dôveruje mu a rešpektuje ho. Každú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie je potrebné posudzovať individuálne, a to za súčasného zohľadnenia a starostlivého zváženia všetkých okolností posudzovaného prípadu. Peňažný príspevok na opatrovanie je sociálna dávka, ktorá sa nechápe ako náhrada za stratu príjmu z dôvodu zanechania zamestnania a zabezpečovania opatrovania. Je pozitívne, že popri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie môže opatrovateľ aj pracovať a mať limitovaný príjem zo zárobkovej činnosti bez negatívneho dopadu na peňažný príspevok. Na tento účel môže využívať flexibilné pracovné režimy ustanovené v Zákonníku práce (napr. flexibilný pracovný čas, telepráca, domácky zamestnanec či práca na skrátený úväzok). V tejto súvislosti je potrebné položiť si otázku, či nie je v záujme opatrovanej osoby, aby sa nárok na peňažný príspevok na opatrovanie v odôvodnených prípadoch priznával aj osobne pracujúcej na plný úväzok, ktorá sa popri zabezpečovaní celodennej 24 hodinovej starostlivosti (za pomoci ďalších rodinných príslušníkov, v tomto prípade detí žalobcu) snaží zlepšiť finančnú situáciu v rodine tým, že je zamestnaná, avšak za súčasného splnenia podmienky, ktorou je zabezpečenie všetkých potrieb opatrovanej osoby v plnej miere a po celý čas jej neprítomnosti akýmkoľvek dostupným spôsobom." Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil aj možnosť, že poberateľ príspevku na opatrovanie bude pracovať na plný úväzok, ak je starostlivosť o opatrovaného zabezpečená napríklad aj inými rodinnými príslušníkmi. Konkrétne uviedol, že "pomoc, ktorú žalobcovi poskytujú jeho deti pri dohľade nad opatrovanou, nemožno považovať za dôvod na nepriznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. Je prirodzené, že rodinní príslušníci si navzájom pomáhajú a starajú sa v rámci svojich možností jeden o druhého, a to aj v takomto prípade. Aj tu sa správne orgány priklonili k formalistickému výkladu jednej z podmienok pre priznanie uvedeného príspevku, a to, že tento príspevok možno poskytnúť len jednej osobe. Avšak, v danom prípade by sa tento príspevok poskytoval iba žalobcovi, ktorý sa stará o svoju manželku. Deti mu v tom „iba“ príležitostne pomáhajú." V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd poukázal aj na to, že Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených veciach C-502/01 a C-31/02 konštatoval, že „... aj keď je peňažný príspevok na opatrovanie určený na krytie určitých nákladov spojených s odkázanosťou na starostlivosť, najmä nákladov týkajúcich sa poskytovania pomoci tretou osobou, a nie na vyrovnanie straty na zárobku oprávneného, predsa však vykazuje znaky, ktoré ho odlišujú od vecných dávok nemocenského poistenia. Po prvé sa peňažný príspevok na opatrovanie vypláca periodicky a jeho vyplácanie nezávisí ani od toho, či predtým vznikli určité výdavky, napr. na opatrovanie, a ani od toho, či boli predložené dôkazy o vzniknutých výdavkoch. Po druhé výška peňažného príspevku na opatrovanie je pevne stanovená a nezávislá od výdavkov, ktoré oprávnený skutočne vynaložil pri zabezpečení svojich denných životných potrieb. Po tretie má oprávnený pri použití peňažného príspevku na opatrovanie značnú mieru voľnosti. Peňažný príspevok na opatrovanie môže byť, ako nemecká vláda sama uviedla, použitý oprávnenou osobou na odmenenie rodinného príslušníka alebo osôb zo širšieho okolia, ktoré ho bezodplatne opatrujú. Peňažný príspevok na opatrovanie teda predstavuje finančnú podporu, ktorá umožňuje celkovo zlepšiť životný štandard osoby odkázanej na starostlivosť prostredníctvom vyrovnania dodatočných nákladov, ktoré sú spôsobené jej stavom." 8. Je tiež zrejmé, že celodenná starostlivosť o opatrovanú osobu „nemôže znamenať vzdanie sa akéhokoľvek osobného života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie opatrovania, ktoré presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na skutočnosť, že ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca odpracovanej dobe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/57/2008 zo dňa 30.10.2008). 9. S poukazom na vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je žalobca názoru, že správne orgány vec posudzovali na základe formálneho výkladu práva, pričom bolo potrebné, aby bolo prihliadnuté na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu tak, aby bolo o veci rozhodnuté v súlade so základnými princípmi materiálneho právneho štátu. Povinnosťou správneho orgánu je okrem iného formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Výklad a aplikácia zákona teda musia smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené nebolo v danom prípade dodržané. Okrem toho, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní so skutkového záveru, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, bol použitý taký formalistický výklad zákona, ktorý má za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 10. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, z ktorého priamo vyplýva, že peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak si osoba ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a zvyšuje si kvalifikáciu, pričom v čase svojej neprítomnosti zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je potrebné považovať napádané rozhodnutie za absolútne účelové. 11. Žalobca poukázal aj na skutočnsoť že posudzovaná je slobodná a bezdetná, pričom jej súrodenci doposiaľ neprejavili záujem o jej starostlivosť. Žalobca s pomocou matky, netere posudzovanej, jej manžela a svojej sestry sa o ňu dlhodobo starajú od januára 2022, kedy ostala po troch hospitalizáciách, z toho jednej po zástave srdca, kedy s ju ja osobne oživoval, ležiacou. V záujme celej rodiny je to, aby čo najdlhšiu dobu ostala v starostlivosti rodiny. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukáza na § 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že zákonodarca umožňuje poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie aj v prípade opatrovateľa, ktorý študuje externou formou alebo dennou formou kombinovanou s externou formou. Zákonodarca teda vylúčil možnosť poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie v prípade opatrovateľa, ktorý študuje výlučne dennou formou (prípad žalobcu), a to pre časovú náročnosť takéhoto štúdia. Z dôvodovej správy k zákonu o peňažných príspevkoch: Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa umožňuje poskytovať peňažný príspevok aj fyzickej osobe, ktorá opatruje a súčasne študuje externou formou, alebo popri zamestnaní, za predpokladu, že v čase jej neprítomnosti zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou osobou. Dôvodom tejto zmeny bola snaha odstrániť tvrdosť zákona a súčasne pomôcť externým študentom, ktorí sa napriek vysokoškolskému štúdiu kvalitne starajú o svojho blízkého príbuzného prevažnú časť mesiaca, nakoľko pri tejto forme štúdia fakticky osobne nezabezpečovali starostlivosť len jeden až dva dní v mesiaci. 13. Žalovaný konštatoval že odvolací orgán mal z podkladov administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preukázané, žalobca bol podľa potvrdenia PF UK Bratislava v akademickom roku 2022/2023 študentom 1. ročníka denného štúdia. Podľa študijného rozvrhu zimného semestra 2022 mal prednášky v pondelok v čase od 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do 19.40 hod., v utorok od 16.45 hod. do 18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45 hod. do 09.10 hod., 09.15 hod. do 10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod. a od 15.15 hod. do 16.40 hod. Odvolací orgán poznamenáva, že k času prednášok je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska účastníka konania na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. 14. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá len 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj o opatrovanú, ktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti má opatrovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou, Po príchode zo školy sa ďalej o posudzovanú stará žalobca. Posudzovaná sa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ktorá je odkázaná na opatrovanie, nakoľko hodnotením odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosiahla VI. stupeň, čo predstavuje priemerný denný rozsah viac ako 12 hodín. 15. Odvolací orgán po zhodnotení všetkých listinných dôkazov dospel k názoru, že pán žalobca vzhľadom na svoje povinnosti súvisiace so štúdiom na vysokej škole, nezabezpečuje pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, , aby mala priebežne počas dňa jednou fyzickou osobou zabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy v zmysle vypracovaného komplexného posudku, čo je v rozpore s rozsahom opatrovania. Jedná sa o úkony, ktoré je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa, ktoré majú byť vykonávané iba jednou fyzickou osobou nie viacerými fyzickými osobami. Právna úprava zákona o peňažných príspevkoch precizuje ustanovenie § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch v tom zmysle, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie musí túto činnosť vykonávať osobne. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený účel opatrovania – osobné zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní základných sociálnych aktivít taxatívne ustanovený v § 39 ods. 2 a § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch.Účelom opatrovania nie je vykonanie stanoveného celkového rozsahu hodín bez ohľadu akých činností sa týka, ale jeho účelom je každodenné zabezpečenie primeranej starostlivosti, pričom určený rozsah hodín sa viaže na presne stanovené úkony uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách, ktoré je nutné zabezpečovať každodenne a po celý deň. Musia byť kvalitne každodenne zabezpečené všetky potrebné činnosti jednou osobou tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života opatrovaného, čiže také úkony, na ktoré je v danom čase opatrovaný odkázaný. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch je fakultatívna dávka, a preto právny nárok na jej priznanie nevzniká 16. Žalobca repliku súd v určenej lehote nezaslal. III. Relevantná právna úprava 17. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 18. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 20. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZPP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.10) 21. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZPP opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 ZPP účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 23. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZPP ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie 24. Podľa § 40 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva. 25. Podľa § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 26. Podľa § 39 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 28. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak si fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím zvyšuje kvalifikáciu externou formou štúdia alebo dennou formou štúdia kombinovanou s externou formou štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou. 30. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 ZPP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 31. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 33. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že mal za preukázané , že žalobca podal dňa 01.12.2022 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, pani B. I.. Podľa komplexného posudku úradu práce č. E./D. H. K. XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 09.08.2022, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ktorá je odkázaná na opatrovanie, nakoľko hodnotením odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosiahla VI. stupeň. (Uvedená skutočnosť, nebola medzi účastníkmi sporná) 34. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.12.2022 prvostupňový orgán žiadosti žalobcu nevyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím zo dňa 15.02.2023 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 35. Žalobca uvádza, že podľa potvrdenia PF UK Bratislava je študentom 1. ročníka denného štúdia. Prednášky má v pondelok, utorok a štvrtok od 13.00 hod do 19.00 hod. a v stredu doobeda. Úrad práce vykonal dňa 17.03.2023 sociálne šetrenie v domácnosti za prítomnosti žalobcu, jeho matky , pani D. J. a opatrovanej. V rámci sociálneho šetrenia bolo zistené, že opatrovaná trpí demenciou, ťažko chodí. 36. Žalovaný uvádza, že podľa študijného rozvrhu zimného semestra 2022 mal žalobca prednášky v pondelok v čase od 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do 19.40 hod., v utorok od 16.45 hod. do 18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45 hod. do 09.10 hod., 09.15 hod. do 10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod. a od 15.15 hod. do 16.40 hod. Žalovaný uvádzal, že zohľadnil aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska žalobcu na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. 37. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá len 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj opatrovanú, ktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na vysokej škole, má opatrovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou. Po príchode zo školy sa ďalej o opatrovanú stará žalobca . 38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že opatrovaná osoba v rozhodnom období bola osobou požívajúcou status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %; rovnako spornou nebola otázka týkajúca sa ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Sporným však zostalo vyhodnotenie, či výkon denné štúdium žalobcu bráni naplneniu účelu a rozsahu opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je jednou z podmienok na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. 39. Správny súd v úvode poukazuje na to, že dôvody pre nepriznanie peňažného príspevku na opatrovanie môžu byť dané na strane osoby, ktorá má byť opatrovaná, ako aj na strane osoby, ktorá má opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V prvom prípade môže ísť o dôvod spočívajúci v tom, že príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím presahuje zákonom stanovenú hranicu príjmu, ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39.833 eur, prípadne ak táto osoba nespĺňa základnú podmienku plynúcu z § 2 ods. 3 (v spojení s § 11 ods. 1 ) zákona č. 447/2008 Z.z. , t.z. na základe lekárskeho posudku jej bola stanovená miera funkčnej poruchy menej ako 50 %, alebo z dôvodu, že opatrovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (t.j. spĺňajúca podmienku miery funkčnej poruchy viac ako 50 %) nespĺňa podmienku odkázanosti na opatrovanie, nakoľko stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje stupeň V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3. V druhom prípade dôvody pre nepriznanie tohto typu peňažného príspevku môžu spočívať aj v osobe, ktorá má opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím; jedná sa predovšetkým o osobu definovanú v § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. , podľa ktorého fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. Ako dôvod spočívajúci na strane tejto fyzickej osoby možno zaradiť prípad, kedy táto osoba nebude spôsobilá na vykonávanie opatrovania, pre to, že nie je plnoletá, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, nie je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávaťopatrovanie, alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím tejto osobe neudelila písomný súhlas s opatrovaním (§ 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. ). 40. Ďalší dôvod môže spočívať v tom, že fyzická osoba uprednostňuje svoje osobné aktivity na úkor výkonu riadneho opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je v rozpore s § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a tiež s dikciou § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vymedzujúceho osobný rozmer opatrovania. Konkrétne sa môže jednať o prípad, kedy u tejto fyzickej osoby už v štádiu posudzovania jej žiadosti o priznanie predmetného peňažného príspevku nie sú / nemôžu byť objektívne splnené podmienky na jeho priznanie, keď s ohľadom na jej časové vyťaženie nie je naplnený účel opatrovania. Za tohto stavu je potom zákonom aprobovaný taký postup, ktorým príslušný orgán verejnej správy (príslušný úrad práce) žiadosti nevyhovie a peňažný príspevok na opatrovanie neprizná. Rovnako, ak by už v štádiu poberania príslušného peňažného príspevku (t.j. po skoršom vyhovení žiadosti a priznaní peňažného príspevku na opatrovanie) bola zistená táto skutočnosť, príslušný úrad práce rozhodne o odňatí a zastavení výplaty tohto (opakovaného) peňažného príspevku k určenému dátumu a o povinnosti jeho vrátenia. 41. V predmetnej veci žalovaný nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu spočívajúcom v jeho osobe s poukazom na denné štúdium na vysokej škole, skutočnosť, že nie je opatrovanie zabezpečované osobne, celodenne jednou sobou a tým nie je naplnený účel opatrovania zdôrazňujúc pritom, že starostlivosť o opatrovanú osobu je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa. 42. Zákon č. 447/2008 Z.z. v § 40 ods. 1 počnúc 01. júlom 2018 na jednej strane zavádza osobný rámec opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak i napriek tejto dikcii, na druhej strane, počíta aj s možnosťou, že ak si fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou, možno peňažný príspevok na opatrovanie poskytnúť (§ 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. ). Rovnako podľa § 40 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z. platí, že výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný zákonodarca počíta aj s možnosťou, že za určitých okolností a na určitý čas sa fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie (poberajúca peňažný príspevok na opatrovanie) môže dať pri tejto činnosti zastúpiť inou fyzickou osobou. Takisto zákonodarca nevylučuje možnosť fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie vykonávať zamestnanie za predpokladu, že jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 písm. a / zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a súčasne, že vykonávanie zamestnania nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. ). Z uvedeného ustanovenia taktiež explicitne nevyplýva, že by sa malo jednať výlučne o výkon zamestnania v domácom prostredí (napríklad ekonomicko-účtovná činnosť, prekladateľstvo, telefonický operátor, krajčírske práce, výroba kvetov, administratívna podpora predaja, editorka fotografií a pod. a navyše toto zamestnanie vykonávať v čase, keď fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nie je potrebné zabezpečiť pomoc pri posudkom stanovených činnostiach, prípadne ak oddychuje a nie je potrebné zabezpečovať opatrovanie). 43. Správny súd mal preukázané, že v tomto konkrétnom prípade žalobca navštevoval denné štúdium a bol študentom 1. ročníka denného štúdia. Prednášky mal v roku 2022 v pondelok, utorok a štvrtok od 13.00 hod do 19.00 hod. a v stredu doobeda. ( v pondelok 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do 19.40 hod., v utorok od 16.45 hod. do 18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45 hod. do 09.10 hod., 09.15 hod. do 10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod. a od 15.15 hod. do 16.40 hod. Žalovaný zohľadnil aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska žalobcu na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. 44. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá len 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj opatrovanú, ktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na vysokej škole, má opatrovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou. Po príchode zo školy sa ďalej o opatrovanú stará žalobca . 45. S ohľadom na takto zistené skutočnosti správny súd zastáva názor, že žalovaný nepostupoval správne, keď žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie výlučne z dôvodu, že žalobcom vykonávané denné štúdium na vysokej škole je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa názoru správneho súdu, to, či žiadateľ študuje formou denného štúdia, externého štúdia alebo denného kombinovaného s externým štúdiom na účely rozhodovania o peňažnom príspevku na opatrovanie nie je rozhodujúce; zo zákonnej úpravy s prihliadnutím aj na jej zmysel a účel nevyplýva pre opatrovateľa zákaz denného štúdia na vysokej škole. Rozhodujúcim je, či takéto štúdium je v súlade s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, tak ako to v prípade výkonu zamestnania na plný úväzok predpokladá ustanovenie § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. Za týmto účelom je potom žiaduce zo strany príslušného úradu práce vyhodnocovať denné štúdium opatrovateľa prísne individuálne berúc zreteľ na okolnosti konkrétneho prípadu a situáciu opatrovateľa a opatrovaného s tým, že ako určité hodnotiace kritérium by mohla predstavovať povaha a charakter denného štúdia. Zamerania sa na formálny počet prednášok žalobcu počas daného semestra je jednak nepostačujúci a povrchný. Dôležité je posúdiť faktickú povinnosť žalobcu zúčastniť sa takejto formy výučby, bez zváženia nemôžu ostať ani možnosti online účasti na prednáškach a predovšetkým samotnej flexibility študijného rozvrhu a jeho prispôsobenia sa potrebám žalobcu ako študenta. (resp. otázky ako si môže študent flexibilnej prispôsobiť plnenie študijných povinností v rámci rozvrhu práce tak, aby popri ňom zvládal iné činnosti resp. povinnosti ktoré na seba prevzal). Opomenúť nie je možné ani skutočnosť, že výučbová časť semestra trvala od 19.9. do 16.12.2022 t.j. cca 3 mesiace. Je možné prihliadnuť aj na čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska žalobcu na miesto výučby, avšak túto skutočnosť je potrebné riadne odôvodniť a musí vychádzať z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania. V prípade žalobcu tak žalovaný vôbec nepostupoval. Taktiež nie je zrejmé aký spôsobom žalovaný zohľadnil čas žalobcu potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. ( čas potrebný na prípravu a vzdelávanie je prísne individuálny a môže sa u jednotlivých študentov podľa ich osobných schopností líšiť rádovo aj niekoľkonásobne, pričom žalobca podľa jeho vyjadrenia považuje štúdium za jednoduché – na čo bez dôkazu preukazujúceho opak, nie je možné prihliadnuť inak ako v „jeho prospech“) 46. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že peňažný príspevok na opatrovanie je sociálna dávka, ktorú nemožno považovať za náhradu príjmu. Navyše, samotné priznanie tohto druhu peňažného príspevku je limitované takým spôsobom, že napríklad pri paralelnom výkone zamestnania mesačný príjem z tohto zamestnania nemôže byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 písm. a / zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov), z ktorého dôvodu možno pozitívne hodnotiť, že žalobca prejavil snahu popri výkone opatrovateľskej činnosti si zvyšovať vzdelanie. V súvislosti s poukazom žalovaného na to, že zdravotný stav opatrovanej fyzickej osoby si vyžadoval trvalú 24 hodinovú, t.j. nepretržitú starostlivosť, opateru a dohľad zo strany druhej osoby, a teda nie je schopná plne autonómnej existencie za súčasného konštatovania, že starostlivosť o opatrovanú osobu je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa, teda opatrovateľ musí byť k dispozícií opatrovanej osobe vždy, keď to potrebuje, najvyšší správny súd uvádza, že vyžadovanie nepretržitej 24 hodinovej starostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím výlučne zo strany opatrovateľa nie je objektívne možné a v ľudských silách. Celodenná starostlivosť o opatrovanú osobu „nemôže znamenať vzdanie sa akéhokoľvek osobného života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie opatrovania, ktoré presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na skutočnosť, že ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca odpracovanej dobe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. 9Sžso/57/2008). Navyše podľa názoru správneho súdu bol v danom prípade účel opatrovania vychádzajúci z vyššie citovaného § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. naplnený, keďže o opatrovanú fyzickú osobu bolo v čase neprítomnosti žalobcu náležite postarané zo strany matky žalobcu žalobkyne, čo napokon žalovaný nikdy nespochybnil. Samozrejme iná situácia by nastala, ak by žalobca ponechal opatrovanú fyzickú osobu i napriek deklarovanému nepriaznivému zdravotnému stavu a k tomu zodpovedajúcej potrebnej starostlivosti bez akéhokoľvek dozoru, čo sa však v danom prípade nestalo 47. Správny súd v tomto zmysle uvádza, že podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú teda pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, avšak s tým, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Predmetné ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07). Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy , sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, respektíve proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04). Ďalej z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou . Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. 48. Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (v obdobnom zmysle pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017). Za zmienku stojí nález Ústavného súdu Českej republiky z 02. novembra 2009, sp. zn. II. ÚS 2048/09, podľa ktorého cit.: „ (...) Na právní normy je nutno klást také požadavky obsahové, neboť v materiálním právním státě založeném na myšlence spravedlnosti představují základní práva korektiv jak obsahu právních norem, tak i jejich interpretace a aplikace. Proto je úkolem soudce v podmínkách materiálního právního státunalézt řešení, které by zajišťovalo maximální realizaci základních práv účastníků sporu, a není-li to možné, rozhodnout v souladu s obecnou ideou spravedlnosti, resp. dle obecného přirozenoprávního principu.“ Rovnako možno odkázať na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 21. januára 1999, sp. zn. III. ÚS 257/98, podľa ktorého cit.: „ (...) Jednou z funkcí Ústavy , zvláště ústavní úpravy základních práv a svobod, je její "prozařování" celým právním řádem. Smysl Ústavy spočívá nejen v úpravě základních práv a svobod, jakož i institucionálního mechanizmu a procesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp. orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy a v jejím postavení bezprostředního pramene práva, nýbrž i v nezbytnosti státních orgánů, resp. orgánů veřejné moci, interpretovat a aplikovat právo pohledem ochrany základních práv a svobod.“ 49. V každom jednotlivom prípade je nevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových okolnostiach a zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť častokrát atypické, čo však nemôže všeobecné súdy zbaviť povinnosti urobiť všetko pre to, aby každá prejednávaná vec mohla byť vyriešená - cez prizmu idey materiálneho chápania právneho štátu - t.j. spravodlivo. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle menovaného článku 2 ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07), „Přílišný formalismus při výkladu právních norem vedoucí k extrémně nespravedlivému závěru pak znamená porušení základních práv“ (nález Ústavného súdu Českej republiky z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). 50. V tomto smere správny súd uvádza, že ani samotný zákonodarca z pochopiteľných dôvodov nemôže relevantným spôsobom reagovať na všetky situácie, ktoré vo svojej individuálnej rovine odhaľuje a odkrýva až samotný život. Je preto úlohou súdu, aby aj vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu vyhodnotil, či striktná aplikácia právnej normy, respektíve právnych noriem na konkrétny prípad sa nepribližuje už k hranici prílišného formalizmu a lipnutí na bezpodmienečnom dodržiavaní právnej normy, ktorá je vzdialená od reálneho života a jeho rôznorodých foriem, ktoré so sebou sám život prináša. 51. Denné štúdium žalobcu, mu umožňuje opatrovať posudzovanú a zabezpečovať jej celodenný dohľad, ktorý nevyhnutne potrebuje. Skutočnosť, že sa stará o opatrovanú v potrebnej miere a na dobrej úrovni, nespochybnil ani žalovaný. Denné štúdium žalobcu a z neho vyplývajúci rozpis prednášok nie je dostatočným záverom pre skutočnosť, že denné štúdium žalobcu je v rozpore s účelom opatrovania ani s jeho rozsahom. 52. Pomoc, ktorú žalobcovi poskytuje jeho matka pri dohľade nad opatrovanou, nemožno považovať za dôvod na nepriznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. Je prirodzené, že osoby žijúce v jednej domácnosti si navzájom pomáhajú a starajú sa v rámci svojich možností jeden o druhého, a to aj v takomto prípade. Aj tu sa správne orgány priklonili k formalistickému výkladu jednej z podmienok pre priznanie uvedeného príspevku, a to, že tento príspevok možno poskytnúť len jednej osobe. Avšak, v danom prípade by sa tento príspevok poskytoval iba žalobcovi, ktorý sa o opatrovanú stará. Takýmto formalistickým výkladom zákona by sme mohli dospieť k absurdnému záveru, že aj pri prídavku na dieťa, ktorý sa poskytuje iba jednej osobe, je potrebné tento prídavok nepriznať, resp. odňať rodičovi alebo poberateľovi, ktorý napr. zverí dieťa na víkend starým rodičom alebo ho nechá s opatrovateľkou či v škôlke na potrebný čas, a teda sa oň nestará sám. 53. Správne orgány konajúce vo veci postupovali striktne v zmysle zákona vychádzajúc z nezvratného faktu, že žalobca študuje dennú formu štúdia , čo mu neumožňuje vykonávať celodenný dohľad nad opatrovanou, ktorá je naň odkázaná, čím nie je splnená podmienka rozsahu a účelnosti opatrovania. 54. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika , že je právnym a sociálnym štátom, a preto treba mať na zreteli, že by bolo neefektívne, aby žalobca prestal študovať len preto, aby mu bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie. Rovnako by bolo neefektívne, aby tento príspevok na opatrovanie poberala iná „cudzia“ osoba, ktorá nepozná špecifické požiadavky opatrovanej osoby. Takáto situácia by bola nelogická a tiež v rozpore s princípmi sociálneho právneho štátu. Striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona je absolútne nespravodlivá a je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Podľa názoru správneho súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. 55. Záverom treba uviesť, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. 56. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“. 57. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere. 58. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu ako plne úspešnému účastníkovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).