{"guid": "47e08b08-eede-449c-b69e-321df57e57c6:08af944f-e25f-4001-855e-975ae53be2ae", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1", "spisova_znacka": "13Sas/20/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/20/2023 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. 13Sas/20/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1", "identifikacne_cislo": "0723100658", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "nazov": "§ 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-13", "nazov": "§ 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/601/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 601/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/601/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2008/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-2", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-39", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-40", "/SK/ZZ/2008/601#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08af944f-e25f-4001-855e-975ae53be2ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sas/20/2023\n0723100658\n29. 05. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. – E. XXX/XX, F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./ D./C. zo dňa 14.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. G./ D./C., H. XXXX/XXXXX z 14.06.2023\nr u š u j e a veci\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa\n\nz\n\npriznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava rozhodnutím č. E./XXXX/XXXXX-XX zo dňa 22.03.2023\n(ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie pani B.\nI. (ďalej aj len ako posudzovaná alebo opatrovaná). Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca nespĺňa\npodmienky nároku na peňažný príspevok v zmysle § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch,\nnakoľko je študentom denného štúdia na vysokej škole. Taktiež podľa prvostupňového orgánu nebola\nsplnená podmienka bývania v zmysle § 40 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch.\n2. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie. Rozhodnutím číslo:\nG./D./C., č.z. 2023/91289 z 14.06.2023 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, pričom Účastník konania pán B. A. B. je podľa\npotvrdenia PF UK Bratislava študentom 1. ročníka denného štúdia. Prednášky má v pondelok, utorok\na štvrtok od 13.00 hod. do 19.00 hod. a v stredu doobeda. Odvolací orgán poznamenáva, že k času\nprednášok je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska účastníka konania\nna miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. Úrad\npráce vykonal dňa 17.03.2023 sociálne šetrenie v domácnosti za prítomnosti účastníka konania, matky\núčastníka konania pani D. J. a posudzovanej. V rámci sociálneho šetrenia bolo zistené, že posudzovaná\ntrpí demenciou, ťažko chodí. Účastník konania uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro\nv noci, pričom výuka reálne trvá len 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa\npopri ňom starať aj o posudzovanú, ktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s\nprípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. Žalobca v odvolaní a\ntaktiež pri osobnom stretnutí uviedol, že v čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na\nvysokej škole, má posudzovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou, pani D. J.. Po\npríchode zo školy sa ďalej o menovanú stará žalobca. Žalobca vzhľadom na svoje povinnosti súvisiace\nso štúdiom na vysokej škole, nezabezpečuje pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,\n\ntak, aby mala priebežne počas dňa jednou fyzickou osobou zabezpečené základné nevyhnutné životné\núkony v oblasti sebaobsluhy v zmysle vypracovaného komplexného posudku, čo je v rozpore s rozsahom\nopatrovania. Jedná sa o úkony, ktoré je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa,\nktoré majú byť vykonávané iba jednou fyzickou osobou nie viacerými fyzickými osobami. Právna\núprava zákona o peňažných príspevkoch precizuje ustanovenie § 40 ods. 5 v tom zmysle, že fyzická\nosoba vykonávajúca opatrovanie musí túto činnosť vykonávať osobne. Žalovaný dospel k záveru, že\nnie je splnený účel opatrovania – osobné zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní základných sociálnych\naktivít taxatívne ustanovený v § 39 ods. 2 a § 40 ods. 5.\nII. Žaloba a vyjadrenie žalovaného.\n3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n4. Žalobca uviedol, že výrok rozhodnutia o nepriznaní príspevku na opatrovanie, je v príkrom rozpore s\nodôvodnením rozhodnutia, ale najmä so spoľahlivo zisteným stavom veci. Zimný a letný semester mu\nzaberie v priebehu kalendárneho roka 6 mesiacov počas ktorých je v škole štyri z piatich pracovných\ndní z toho tri dni poobede na 5 – 6 hodín a jeden deň doobeda na 3 hodiny. Jeden pracovný deň v týždni\nje celý doma. Druhú polovicu roka je celú doma. Počas jeho neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť\njeho matka, neter posudzovanej, a to jeden deň ráno kedy odchádza neskôr do práce, a tri dni sa vracia\nskôr, pričom pracuje z domu.\n5. V zmysle § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, vyplývajú jedna\nformálna a dve materiálne podmienky pre priznanie príspevku na opatrovanie osobe, ktorá si zvyšuje\nkvalifikáciu.\n6. Formálnou podmienkou je externá forma štúdia, alebo denná forma kombinovaná s externou formou\nštúdia. Prvou materiálnou vyplývajúcou z formálnej podmienky je to, že môžem/mám časový priestor,\npopri štúdiu reálne opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Druhou materiálnou\npodmienkou je to, že počas mojej neprítomnosti z dôvodu štúdia zabezpečím opatrovanie fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou. Uvedené tiež vyplýva z rozhodnutia odvolacieho\norgánu, ktorý uviedol, že je potrebné prešetriť, kto v súčasnosti reálne zabezpečuje starostlivosť\no posudzovanú , a opätovne zhodnotiť súvislosti týkajúce sa študijného procesu žiadateľa, ako aj to,\nkým je posudzovanej zabezpečovaná pomoc v čase, keď si žalobca vykonáva školské povinnosti, tak\naby mala priebežne počas dňa zabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy,\nvzhľadom na jej odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby.\n7. Žaloba poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí\nsp.zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26. septembra 2017 v ktorom bolo konštatované, že „starostlivosť o\nťažko zdravotne postihnutú osobu, rešpektujúca jej ľudskú dôstojnosť, individuálne potreby a identitu, sa\nnajlepšie realizuje v domácom prostredí blízkou osobou ako opatrovateľom, voči ktorému má opatrovaná\nosoba blízky citový vzťah, dôveruje mu a rešpektuje ho. Každú žiadosť o poskytnutie peňažného\npríspevku na opatrovanie je potrebné posudzovať individuálne, a to za súčasného zohľadnenia a\nstarostlivého zváženia všetkých okolností posudzovaného prípadu. Peňažný príspevok na opatrovanie\nje sociálna dávka, ktorá sa nechápe ako náhrada za stratu príjmu z dôvodu zanechania zamestnania\na zabezpečovania opatrovania. Je pozitívne, že popri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie\nmôže opatrovateľ aj pracovať a mať limitovaný príjem zo zárobkovej činnosti bez negatívneho dopadu\nna peňažný príspevok. Na tento účel môže využívať flexibilné pracovné režimy ustanovené v Zákonníku\npráce (napr. flexibilný pracovný čas, telepráca, domácky zamestnanec či práca na skrátený úväzok).\nV tejto súvislosti je potrebné položiť si otázku, či nie je v záujme opatrovanej osoby, aby sa nárok\nna peňažný príspevok na opatrovanie v odôvodnených prípadoch priznával aj osobne pracujúcej na\nplný úväzok, ktorá sa popri zabezpečovaní celodennej 24 hodinovej starostlivosti (za pomoci ďalších\nrodinných príslušníkov, v tomto prípade detí žalobcu) snaží zlepšiť finančnú situáciu v rodine tým, že\nje zamestnaná, avšak za súčasného splnenia podmienky, ktorou je zabezpečenie všetkých potrieb\nopatrovanej osoby v plnej miere a po celý čas jej neprítomnosti akýmkoľvek dostupným spôsobom.\" Z\nuvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil aj možnosť, že poberateľ príspevku\nna opatrovanie bude pracovať na plný úväzok, ak je starostlivosť o opatrovaného zabezpečená napríklad\naj inými rodinnými príslušníkmi. Konkrétne uviedol, že \"pomoc, ktorú žalobcovi poskytujú jeho deti pri\ndohľade nad opatrovanou, nemožno považovať za dôvod na nepriznanie nároku na peňažný príspevok\nna opatrovanie. Je prirodzené, že rodinní príslušníci si navzájom pomáhajú a starajú sa v rámci svojich\n\nmožností jeden o druhého, a to aj v takomto prípade. Aj tu sa správne orgány priklonili k formalistickému\nvýkladu jednej z podmienok pre priznanie uvedeného príspevku, a to, že tento príspevok možno\nposkytnúť len jednej osobe. Avšak, v danom prípade by sa tento príspevok poskytoval iba žalobcovi,\nktorý sa stará o svoju manželku. Deti mu v tom „iba“ príležitostne pomáhajú.\" V predmetnom rozhodnutí\nNajvyšší súd poukázal aj na to, že Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených veciach C-502/01 a C-31/02\nkonštatoval, že „... aj keď je peňažný príspevok na opatrovanie určený na krytie určitých nákladov\nspojených s odkázanosťou na starostlivosť, najmä nákladov týkajúcich sa poskytovania pomoci tretou\nosobou, a nie na vyrovnanie straty na zárobku oprávneného, predsa však vykazuje znaky, ktoré ho\nodlišujú od vecných dávok nemocenského poistenia. Po prvé sa peňažný príspevok na opatrovanie\nvypláca periodicky a jeho vyplácanie nezávisí ani od toho, či predtým vznikli určité výdavky, napr.\nna opatrovanie, a ani od toho, či boli predložené dôkazy o vzniknutých výdavkoch. Po druhé výška\npeňažného príspevku na opatrovanie je pevne stanovená a nezávislá od výdavkov, ktoré oprávnený\nskutočne vynaložil pri zabezpečení svojich denných životných potrieb. Po tretie má oprávnený pri použití\npeňažného príspevku na opatrovanie značnú mieru voľnosti. Peňažný príspevok na opatrovanie môže\nbyť, ako nemecká vláda sama uviedla, použitý oprávnenou osobou na odmenenie rodinného príslušníka\nalebo osôb zo širšieho okolia, ktoré ho bezodplatne opatrujú. Peňažný príspevok na opatrovanie teda\npredstavuje finančnú podporu, ktorá umožňuje celkovo zlepšiť životný štandard osoby odkázanej na\nstarostlivosť prostredníctvom vyrovnania dodatočných nákladov, ktoré sú spôsobené jej stavom.\"\n8. Je tiež zrejmé, že celodenná starostlivosť o opatrovanú osobu „nemôže znamenať vzdanie sa\nakéhokoľvek osobného života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie\nopatrovania, ktoré presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na\nskutočnosť, že ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca\nodpracovanej dobe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/57/2008 zo dňa 30.10.2008).\n9. S poukazom na vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je žalobca názoru, že\nsprávne orgány vec posudzovali na základe formálneho výkladu práva, pričom bolo potrebné, aby bolo\nprihliadnuté na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu tak, aby bolo o veci rozhodnuté\nv súlade so základnými princípmi materiálneho právneho štátu. Povinnosťou správneho orgánu je\nokrem iného formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Výklad a aplikácia zákona teda\nmusia smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené nebolo v danom prípade dodržané. Okrem toho,\nže žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní so skutkového záveru, ktorý je v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu, bol použitý taký formalistický výklad zákona, ktorý má za následok nezákonnosť\nžalobou napadnutého rozhodnutia.\n10. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nŤZP, z ktorého priamo vyplýva, že peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak si\nosoba ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a zvyšuje si kvalifikáciu, pričom\nv čase svojej neprítomnosti zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je\npotrebné považovať napádané rozhodnutie za absolútne účelové.\n11. Žalobca poukázal aj na skutočnsoť že posudzovaná je slobodná a bezdetná, pričom jej súrodenci\ndoposiaľ neprejavili záujem o jej starostlivosť. Žalobca s pomocou matky, netere posudzovanej, jej\nmanžela a svojej sestry sa o ňu dlhodobo starajú od januára 2022, kedy ostala po troch hospitalizáciách,\nz toho jednej po zástave srdca, kedy s ju ja osobne oživoval, ležiacou. V záujme celej rodiny je to, aby\nčo najdlhšiu dobu ostala v starostlivosti rodiny.\n12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukáza\nna § 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že zákonodarca umožňuje poskytnúť peňažný\npríspevok na opatrovanie aj v prípade opatrovateľa, ktorý študuje externou formou alebo dennou formou\nkombinovanou s externou formou. Zákonodarca teda vylúčil možnosť poskytnúť peňažný príspevok na\nopatrovanie v prípade opatrovateľa, ktorý študuje výlučne dennou formou (prípad žalobcu), a to pre\nčasovú náročnosť takéhoto štúdia. Z dôvodovej správy k zákonu o peňažných príspevkoch: Na rozdiel\nod predchádzajúcej právnej úpravy sa umožňuje poskytovať peňažný príspevok aj fyzickej osobe, ktorá\nopatruje a súčasne študuje externou formou, alebo popri zamestnaní, za predpokladu, že v čase jej\nneprítomnosti zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou osobou.\nDôvodom tejto zmeny bola snaha odstrániť tvrdosť zákona a súčasne pomôcť externým študentom,\nktorí sa napriek vysokoškolskému štúdiu kvalitne starajú o svojho blízkého príbuzného prevažnú časť\nmesiaca, nakoľko pri tejto forme štúdia fakticky osobne nezabezpečovali starostlivosť len jeden až dva\ndní v mesiaci.\n13. Žalovaný konštatoval že odvolací orgán mal z podkladov administratívneho spisu prvostupňového\nsprávneho orgánu preukázané, žalobca bol podľa potvrdenia PF UK Bratislava v akademickom roku\n2022/2023 študentom 1. ročníka denného štúdia. Podľa študijného rozvrhu zimného semestra 2022 mal\n\nprednášky v pondelok v čase od 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do 19.40 hod., v utorok od\n16.45 hod. do 18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45 hod. do 09.10 hod.,\n09.15 hod. do 10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod. a od 15.15 hod. do\n16.40 hod. Odvolací orgán poznamenáva, že k času prednášok je potrebné zohľadniť aj čas potrebný na\ncestu z miesta trvalého bydliska účastníka konania na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný\nna prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia.\n14. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá\nlen 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj o opatrovanú,\nktorá trpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný\ndohľad a asistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti má opatrovaná zabezpečovanú\nstarostlivosť inou osobou – jeho matkou, Po príchode zo školy sa ďalej o posudzovanú stará žalobca.\nPosudzovaná sa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej\nporuchy 60 %, ktorá je odkázaná na opatrovanie, nakoľko hodnotením odkázanosti na pomoc inej\nfyzickej osoby dosiahla VI. stupeň, čo predstavuje priemerný denný rozsah viac ako 12 hodín.\n15. Odvolací orgán po zhodnotení všetkých listinných dôkazov dospel k názoru, že pán žalobca\nvzhľadom na svoje povinnosti súvisiace so štúdiom na vysokej škole, nezabezpečuje pomoc fyzickej\nosobe s ťažkým zdravotným postihnutím, , aby mala priebežne počas dňa jednou fyzickou osobou\nzabezpečené základné nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy v zmysle vypracovaného\nkomplexného posudku, čo je v rozpore s rozsahom opatrovania. Jedná sa o úkony, ktoré je potrebné\nzabezpečovať každodenne a počas celého dňa, ktoré majú byť vykonávané iba jednou fyzickou\nosobou nie viacerými fyzickými osobami. Právna úprava zákona o peňažných príspevkoch precizuje\nustanovenie § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch v tom zmysle, že fyzická osoba vykonávajúca\nopatrovanie musí túto činnosť vykonávať osobne. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený účel\nopatrovania – osobné zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri\núkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní základných sociálnych aktivít\ntaxatívne ustanovený v § 39 ods. 2 a § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch.Účelom opatrovania\nnie je vykonanie stanoveného celkového rozsahu hodín bez ohľadu akých činností sa týka, ale jeho\núčelom je každodenné zabezpečenie primeranej starostlivosti, pričom určený rozsah hodín sa viaže\nna presne stanovené úkony uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách, ktoré je nutné\nzabezpečovať každodenne a po celý deň. Musia byť kvalitne každodenne zabezpečené všetky potrebné\nčinnosti jednou osobou tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života opatrovaného, čiže také úkony, na\nktoré je v danom čase opatrovaný odkázaný. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa ustanovenia §\n40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch je fakultatívna dávka, a preto právny nárok na jej priznanie\nnevzniká\n16. Žalobca repliku súd v určenej lehote nezaslal.\nIII. Relevantná právna úprava\n17. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická\nosoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.\n18. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný\nžalobnými bodmi.\n19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou\nfunkčnej poruchy najmenej 50%.\n20. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZPP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného\npredpisu.10)\n21. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZPP opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n22. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 ZPP účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri\nrealizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.\n23. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZPP ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila\nšesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na\nopatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá\nopatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie\n24. Podľa § 40 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva\ns fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak\nmá fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo\nprechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická\nosoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby,\nktorá ju opatruje a s ktorou býva.\n25. Podľa § 40 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím.\n26. Podľa § 39 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o\ndomácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.\n28. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa\nosobitného predpisu.\n29. Podľa § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť aj vtedy, ak si fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím\nzvyšuje kvalifikáciu externou formou štúdia alebo dennou formou štúdia kombinovanou s externou\nformou štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou.\n30. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 ZPP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na\nkompenzáciu je komplexný posudok.\n31. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej\nfyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy\nč. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez\nzdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n32. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §\n10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý\nmu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,\nale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,\nkedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/\nSSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu\n\nv lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.05.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n33. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že mal za preukázané , že žalobca\npodal dňa 01.12.2022 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (žiadosť o poskytnutie peňažného\npríspevku na opatrovanie fyzickej osoby, pani B. I.. Podľa komplexného posudku úradu práce č. E./D.\nH. K. XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 09.08.2022, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, sa posudzovaná\npovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ktorá je\nodkázaná na opatrovanie, nakoľko hodnotením odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosiahla VI.\nstupeň. (Uvedená skutočnosť, nebola medzi účastníkmi sporná)\n34. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.12.2022 prvostupňový orgán žiadosti žalobcu nevyhovel.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím\nzo dňa 15.02.2023 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové\nprejednanie a rozhodnutie.\n35. Žalobca uvádza, že podľa potvrdenia PF UK Bratislava je študentom 1. ročníka denného štúdia.\nPrednášky má v pondelok, utorok a štvrtok od 13.00 hod do 19.00 hod. a v stredu doobeda. Úrad práce\nvykonal dňa 17.03.2023 sociálne šetrenie v domácnosti za prítomnosti žalobcu, jeho matky , pani D. J.\na opatrovanej. V rámci sociálneho šetrenia bolo zistené, že opatrovaná trpí demenciou, ťažko chodí.\n36. Žalovaný uvádza, že podľa študijného rozvrhu zimného semestra 2022 mal žalobca prednášky v\npondelok v čase od 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do 19.40 hod., v utorok od 16.45 hod. do\n18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45 hod. do 09.10 hod., 09.15 hod. do\n10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod. a od 15.15 hod. do 16.40 hod.\nŽalovaný uvádzal, že zohľadnil aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska žalobcu na miesto\nvýučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia.\n37. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá\nlen 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj opatrovanú, ktorá\ntrpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a\nasistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na vysokej\nškole, má opatrovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou. Po príchode zo školy\nsa ďalej o opatrovanú stará žalobca .\n38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že opatrovaná osoba v rozhodnom období bola osobou\npožívajúcou status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %; rovnako\nspornou nebola otázka týkajúca sa ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č.\n448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Sporným však\nzostalo vyhodnotenie, či výkon denné štúdium žalobcu bráni naplneniu účelu a rozsahu opatrovania\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je jednou z podmienok na priznanie peňažného\npríspevku na opatrovanie.\n39. Správny súd v úvode poukazuje na to, že dôvody pre nepriznanie peňažného príspevku na\nopatrovanie môžu byť dané na strane osoby, ktorá má byť opatrovaná, ako aj na strane osoby, ktorá\nmá opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V prvom prípade môže ísť o dôvod\nspočívajúci v tom, že príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím presahuje zákonom\nstanovenú hranicu príjmu, ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je\nvyššia ako 39.833 eur, prípadne ak táto osoba nespĺňa základnú podmienku plynúcu z § 2 ods. 3 (v\nspojení s § 11 ods. 1 ) zákona č. 447/2008 Z.z. , t.z. na základe lekárskeho posudku jej bola stanovená\nmiera funkčnej poruchy menej ako 50 %, alebo z dôvodu, že opatrovaná fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím (t.j. spĺňajúca podmienku miery funkčnej poruchy viac ako 50 %) nespĺňa\npodmienku odkázanosti na opatrovanie, nakoľko stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby\nnedosahuje stupeň V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3. V druhom prípade\ndôvody pre nepriznanie tohto typu peňažného príspevku môžu spočívať aj v osobe, ktorá má opatrovať\nfyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím; jedná sa predovšetkým o osobu definovanú v § 40\nods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. , podľa ktorého fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného\npríspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do\nstarostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba,\nktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič,\nvnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu\nsa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž\npo dcére svokry alebo svokra. Ako dôvod spočívajúci na strane tejto fyzickej osoby možno zaradiť\nprípad, kedy táto osoba nebude spôsobilá na vykonávanie opatrovania, pre to, že nie je plnoletá,\n\nnemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, nie je fyzicky schopná a psychicky schopná\nvykonávaťopatrovanie, alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím tejto osobe neudelila\npísomný súhlas s opatrovaním (§ 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. ).\n40. Ďalší dôvod môže spočívať v tom, že fyzická osoba uprednostňuje svoje osobné aktivity na úkor\nvýkonu riadneho opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je v rozpore s § 39\nods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a tiež s dikciou § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vymedzujúceho\nosobný rozmer opatrovania. Konkrétne sa môže jednať o prípad, kedy u tejto fyzickej osoby už v\nštádiu posudzovania jej žiadosti o priznanie predmetného peňažného príspevku nie sú / nemôžu byť\nobjektívne splnené podmienky na jeho priznanie, keď s ohľadom na jej časové vyťaženie nie je naplnený\núčel opatrovania. Za tohto stavu je potom zákonom aprobovaný taký postup, ktorým príslušný orgán\nverejnej správy (príslušný úrad práce) žiadosti nevyhovie a peňažný príspevok na opatrovanie neprizná.\nRovnako, ak by už v štádiu poberania príslušného peňažného príspevku (t.j. po skoršom vyhovení\nžiadosti a priznaní peňažného príspevku na opatrovanie) bola zistená táto skutočnosť, príslušný úrad\npráce rozhodne o odňatí a zastavení výplaty tohto (opakovaného) peňažného príspevku k určenému\ndátumu a o povinnosti jeho vrátenia.\n41. V predmetnej veci žalovaný nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu\nspočívajúcom v jeho osobe s poukazom na denné štúdium na vysokej škole, skutočnosť, že nie je\nopatrovanie zabezpečované osobne, celodenne jednou sobou a tým nie je naplnený účel opatrovania\nzdôrazňujúc pritom, že starostlivosť o opatrovanú osobu je potrebné zabezpečovať každodenne a počas\ncelého dňa.\n42. Zákon č. 447/2008 Z.z. v § 40 ods. 1 počnúc 01. júlom 2018 na jednej strane zavádza osobný rámec\nopatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak i napriek tejto dikcii, na druhej\nstrane, počíta aj s možnosťou, že ak si fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia\njednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia a v čase svojej neprítomnosti z\ndôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\ninou fyzickou osobou, možno peňažný príspevok na opatrovanie poskytnúť (§ 40 ods. 15 zákona č.\n447/2008 Z.z. ). Rovnako podľa § 40 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z. platí, že výška peňažného\npríspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená\nv odsekoch 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych\ndôvodov dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak\nfyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou\nosobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok\nna opatrovanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný zákonodarca počíta aj s možnosťou, že za\nurčitých okolností a na určitý čas sa fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie (poberajúca peňažný\npríspevok na opatrovanie) môže dať pri tejto činnosti zastúpiť inou fyzickou osobou. Takisto zákonodarca\nnevylučuje možnosť fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie vykonávať zamestnanie za predpokladu,\nže jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre\njednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 písm. a / zákona č. 601/2003 Z.z. o\nživotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a súčasne, že vykonávanie zamestnania\nnie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§\n40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. ). Z uvedeného ustanovenia taktiež explicitne nevyplýva, že by sa\nmalo jednať výlučne o výkon zamestnania v domácom prostredí (napríklad ekonomicko-účtovná činnosť,\nprekladateľstvo, telefonický operátor, krajčírske práce, výroba kvetov, administratívna podpora predaja,\neditorka fotografií a pod. a navyše toto zamestnanie vykonávať v čase, keď fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím nie je potrebné zabezpečiť pomoc pri posudkom stanovených činnostiach,\nprípadne ak oddychuje a nie je potrebné zabezpečovať opatrovanie).\n43. Správny súd mal preukázané, že v tomto konkrétnom prípade žalobca navštevoval denné štúdium\na bol študentom 1. ročníka denného štúdia. Prednášky mal v roku 2022 v pondelok, utorok a štvrtok od\n13.00 hod do 19.00 hod. a v stredu doobeda. ( v pondelok 07.45 hod. do 09.10 hod. a od 18.15 hod. do\n19.40 hod., v utorok od 16.45 hod. do 18.10. hod., v stredu od 18.15 hod. do 19.40 hod a v piatok od 07.45\nhod. do 09.10 hod., 09.15 hod. do 10.40 hod., od 10.45 hod. do 12.10 hod., od 12.15. hod. do 13.40 hod.\na od 15.15 hod. do 16.40 hod. Žalovaný zohľadnil aj čas potrebný na cestu z miesta trvalého bydliska\nžalobcu na miesto výučby (cca 40 km) a taktiež čas potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia.\n44. Žalobca uviedol, že do školy sa pripravuje a učí večer – neskoro v noci, pričom výuka reálne trvá\nlen 6 mesiacov v roku, štúdium nie je časovo náročné a zvláda sa popri ňom starať aj opatrovanú, ktorá\ntrpí stareckou demenciou, ťažšie chodí, potrebuje pomôcť s prípravou stravy, ako aj celodenný dohľad a\nasistenciu, aby neostala ležiacou. V čase jeho neprítomnosti, keď sa zúčastňuje prednášok na vysokej\n\nškole, má opatrovaná zabezpečovanú starostlivosť inou osobou – jeho matkou. Po príchode zo školy\nsa ďalej o opatrovanú stará žalobca .\n45. S ohľadom na takto zistené skutočnosti správny súd zastáva názor, že žalovaný nepostupoval\nsprávne, keď žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie výlučne z dôvodu, že žalobcom\nvykonávané denné štúdium na vysokej škole je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa názoru správneho súdu, to, či žiadateľ študuje\nformou denného štúdia, externého štúdia alebo denného kombinovaného s externým štúdiom na\núčely rozhodovania o peňažnom príspevku na opatrovanie nie je rozhodujúce; zo zákonnej úpravy\ns prihliadnutím aj na jej zmysel a účel nevyplýva pre opatrovateľa zákaz denného štúdia na vysokej\nškole. Rozhodujúcim je, či takéto štúdium je v súlade s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím, tak ako to v prípade výkonu zamestnania na plný úväzok\npredpokladá ustanovenie § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. Za týmto účelom je potom žiaduce zo\nstrany príslušného úradu práce vyhodnocovať denné štúdium opatrovateľa prísne individuálne berúc\nzreteľ na okolnosti konkrétneho prípadu a situáciu opatrovateľa a opatrovaného s tým, že ako určité\nhodnotiace kritérium by mohla predstavovať povaha a charakter denného štúdia. Zamerania sa na\nformálny počet prednášok žalobcu počas daného semestra je jednak nepostačujúci a povrchný. Dôležité\nje posúdiť faktickú povinnosť žalobcu zúčastniť sa takejto formy výučby, bez zváženia nemôžu ostať\nani možnosti online účasti na prednáškach a predovšetkým samotnej flexibility študijného rozvrhu\na jeho prispôsobenia sa potrebám žalobcu ako študenta. (resp. otázky ako si môže študent flexibilnej\nprispôsobiť plnenie študijných povinností v rámci rozvrhu práce tak, aby popri ňom zvládal iné činnosti\nresp. povinnosti ktoré na seba prevzal). Opomenúť nie je možné ani skutočnosť, že výučbová časť\nsemestra trvala od 19.9. do 16.12.2022 t.j. cca 3 mesiace. Je možné prihliadnuť aj na čas potrebný na\ncestu z miesta trvalého bydliska žalobcu na miesto výučby, avšak túto skutočnosť je potrebné riadne\nodôvodniť a musí vychádzať z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania. V prípade\nžalobcu tak žalovaný vôbec nepostupoval. Taktiež nie je zrejmé aký spôsobom žalovaný zohľadnil čas\nžalobcu potrebný na prípravu a vzdelávanie v rámci štúdia. ( čas potrebný na prípravu a vzdelávanie\nje prísne individuálny a môže sa u jednotlivých študentov podľa ich osobných schopností líšiť rádovo aj\nniekoľkonásobne, pričom žalobca podľa jeho vyjadrenia považuje štúdium za jednoduché – na čo bez\ndôkazu preukazujúceho opak, nie je možné prihliadnuť inak ako v „jeho prospech“)\n46. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že peňažný príspevok na opatrovanie je sociálna dávka, ktorú\nnemožno považovať za náhradu príjmu. Navyše, samotné priznanie tohto druhu peňažného príspevku\nje limitované takým spôsobom, že napríklad pri paralelnom výkone zamestnania mesačný príjem z\ntohto zamestnania nemôže byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú\nosobu ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 písm. a / zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime\na o zmene a doplnení niektorých zákonov), z ktorého dôvodu možno pozitívne hodnotiť, že žalobca\nprejavil snahu popri výkone opatrovateľskej činnosti si zvyšovať vzdelanie. V súvislosti s poukazom\nžalovaného na to, že zdravotný stav opatrovanej fyzickej osoby si vyžadoval trvalú 24 hodinovú,\nt.j. nepretržitú starostlivosť, opateru a dohľad zo strany druhej osoby, a teda nie je schopná plne\nautonómnej existencie za súčasného konštatovania, že starostlivosť o opatrovanú osobu je potrebné\nzabezpečovať každodenne a počas celého dňa, teda opatrovateľ musí byť k dispozícií opatrovanej\nosobe vždy, keď to potrebuje, najvyšší správny súd uvádza, že vyžadovanie nepretržitej 24 hodinovej\nstarostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím výlučne zo strany opatrovateľa nie je\nobjektívne možné a v ľudských silách. Celodenná starostlivosť o opatrovanú osobu „nemôže znamenať\nvzdanie sa akéhokoľvek osobného života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové\nvymedzenie opatrovania, ktoré presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať\nzreteľ na skutočnosť, že ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena\nzodpovedajúca odpracovanej dobe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra\n2008, sp. zn. 9Sžso/57/2008). Navyše podľa názoru správneho súdu bol v danom prípade účel\nopatrovania vychádzajúci z vyššie citovaného § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. naplnený, keďže\no opatrovanú fyzickú osobu bolo v čase neprítomnosti žalobcu náležite postarané zo strany matky\nžalobcu žalobkyne, čo napokon žalovaný nikdy nespochybnil. Samozrejme iná situácia by nastala, ak\nby žalobca ponechal opatrovanú fyzickú osobu i napriek deklarovanému nepriaznivému zdravotnému\nstavu a k tomu zodpovedajúcej potrebnej starostlivosti bez akéhokoľvek dozoru, čo sa však v danom\nprípade nestalo\n47. Správny súd v tomto zmysle uvádza, že podľa článku 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom\n\ninterpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky\nje zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho\nprávneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány,\norgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach,\nako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. V tejto súvislosti správny\nsúd dopĺňa, že orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc\nsú teda pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky Ústavy Slovenskej republiky, avšak s tým, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle\nčlánku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a\nbezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nPredmetné ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom\nzákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07). Ústavný súd\nSlovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota\na spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy ,\nsa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\n1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky 1999, s. 382). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v\nsúlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky s uplatňovaním\nprincípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,\nracionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu\npatrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, respektíve proporcionality\n(m. m. PL. ÚS 1/04). Ďalej z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky\nvyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou . Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej\nobsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne\nkonformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\n48. Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra\n2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie\nk zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale\nmôže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda\nnemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého\nzákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (v obdobnom zmysle pozri tiež nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017). Za zmienku stojí\nnález Ústavného súdu Českej republiky z 02. novembra 2009, sp. zn. II. ÚS 2048/09, podľa ktorého\ncit.: „ (...) Na právní normy je nutno klást také požadavky obsahové, neboť v materiálním právním\nstátě založeném na myšlence spravedlnosti představují základní práva korektiv jak obsahu právních\nnorem, tak i jejich interpretace a aplikace. Proto je úkolem soudce v podmínkách materiálního právního\nstátunalézt řešení, které by zajišťovalo maximální realizaci základních práv účastníků sporu, a není-li\nto možné, rozhodnout v souladu s obecnou ideou spravedlnosti, resp. dle obecného přirozenoprávního\nprincipu.“ Rovnako možno odkázať na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 21.\njanuára 1999, sp. zn. III. ÚS 257/98, podľa ktorého cit.: „ (...) Jednou z funkcí Ústavy , zvláště ústavní\núpravy základních práv a svobod, je její \"prozařování\" celým právním řádem. Smysl Ústavy spočívá\nnejen v úpravě základních práv a svobod, jakož i institucionálního mechanizmu a procesu utváření\nlegitimních rozhodnutí státu (resp. orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy a v jejím\npostavení bezprostředního pramene práva, nýbrž i v nezbytnosti státních orgánů, resp. orgánů veřejné\nmoci, interpretovat a aplikovat právo pohledem ochrany základních práv a svobod.“\n49. V každom jednotlivom prípade je nevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého\njednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových okolnostiach a zisteniach. Mnohé\nprípady a ich špecifické okolnosti môžu byť častokrát atypické, čo však nemôže všeobecné súdy zbaviť\npovinnosti urobiť všetko pre to, aby každá prejednávaná vec mohla byť vyriešená - cez prizmu idey\nmateriálneho chápania právneho štátu - t.j. spravodlivo. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle\n\nmenovaného článku 2 ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného\ngramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 nepredstavuje\niba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07), „Přílišný formalismus při výkladu právních\nnorem vedoucí k extrémně nespravedlivému závěru pak znamená porušení základních práv“ (nález\nÚstavného súdu Českej republiky z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07).\n50. V tomto smere správny súd uvádza, že ani samotný zákonodarca z pochopiteľných dôvodov nemôže\nrelevantným spôsobom reagovať na všetky situácie, ktoré vo svojej individuálnej rovine odhaľuje a\nodkrýva až samotný život. Je preto úlohou súdu, aby aj vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu\nvyhodnotil, či striktná aplikácia právnej normy, respektíve právnych noriem na konkrétny prípad sa\nnepribližuje už k hranici prílišného formalizmu a lipnutí na bezpodmienečnom dodržiavaní právnej normy,\nktorá je vzdialená od reálneho života a jeho rôznorodých foriem, ktoré so sebou sám život prináša.\n51. Denné štúdium žalobcu, mu umožňuje opatrovať posudzovanú a zabezpečovať jej celodenný\ndohľad, ktorý nevyhnutne potrebuje. Skutočnosť, že sa stará o opatrovanú v potrebnej miere a na dobrej\núrovni, nespochybnil ani žalovaný. Denné štúdium žalobcu a z neho vyplývajúci rozpis prednášok nie\nje dostatočným záverom pre skutočnosť, že denné štúdium žalobcu je v rozpore s účelom opatrovania\nani s jeho rozsahom.\n52. Pomoc, ktorú žalobcovi poskytuje jeho matka pri dohľade nad opatrovanou, nemožno považovať\nza dôvod na nepriznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. Je prirodzené, že osoby žijúce\nv jednej domácnosti si navzájom pomáhajú a starajú sa v rámci svojich možností jeden o druhého, a\nto aj v takomto prípade. Aj tu sa správne orgány priklonili k formalistickému výkladu jednej z podmienok\npre priznanie uvedeného príspevku, a to, že tento príspevok možno poskytnúť len jednej osobe. Avšak,\nv danom prípade by sa tento príspevok poskytoval iba žalobcovi, ktorý sa o opatrovanú stará. Takýmto\nformalistickým výkladom zákona by sme mohli dospieť k absurdnému záveru, že aj pri prídavku na dieťa,\nktorý sa poskytuje iba jednej osobe, je potrebné tento prídavok nepriznať, resp. odňať rodičovi alebo\npoberateľovi, ktorý napr. zverí dieťa na víkend starým rodičom alebo ho nechá s opatrovateľkou či v\nškôlke na potrebný čas, a teda sa oň nestará sám.\n53. Správne orgány konajúce vo veci postupovali striktne v zmysle zákona vychádzajúc z nezvratného\nfaktu, že žalobca študuje dennú formu štúdia , čo mu neumožňuje vykonávať celodenný dohľad nad\nopatrovanou, ktorá je naň odkázaná, čím nie je splnená podmienka rozsahu a účelnosti opatrovania.\n54. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika , že je právnym a sociálnym\nštátom, a preto treba mať na zreteli, že by bolo neefektívne, aby žalobca prestal študovať len preto,\naby mu bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie. Rovnako by bolo neefektívne, aby tento\npríspevok na opatrovanie poberala iná „cudzia“ osoba, ktorá nepozná špecifické požiadavky opatrovanej\nosoby. Takáto situácia by bola nelogická a tiež v rozpore s princípmi sociálneho právneho štátu.\nStriktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické\nokolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto rigidná a\nvýlučne formalistická aplikácia zákona je absolútne nespravodlivá a je v príkrom rozpore so základnými\nprincípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu)\nnachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež\nformulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale\njeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal\notázkou, či mechanická a formalistická\nnemôže\npriniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a\nzvolil výklad v duchu zákona. Podľa názoru správneho súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho\nhľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom\nprevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v\nsúlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.\n55. Záverom treba uviesť, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych\nskutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich\nšpecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti\nurobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v\nprocese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť\nje hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým\n\nvytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale\npredovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.\n56. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“.\n57. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP)\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave\npochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia\núčelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom,\nktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\nV ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci\nv súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť\nvo vyššie naznačenom smere.\n58. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu\nako plne úspešnému účastníkovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}