Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/105/2023 z 19. 3. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. marca 2026, sp. zn. 1S/105/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100509.1 Správny súd v Bratislave | 1S/105/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100509.1 | 2026-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z., § 7 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z., § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z., § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 281/2015 Z. z., § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z., § 83 ods. 1 písm. q) zákona č. 281/2015 Z. z., § 94 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., § 94 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z., § 92 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z., § 16 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., § 33 ods. 2 SP, § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., § 16 ods. 1 písm. g) zákona č. 281/2015 Z. z., § 10 SSP, § 13 ods. 1 SSP, § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., § 91 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 281/2015 Z. z., § 94 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf7a1ffd-0582-4301-8506-91374d0c9077 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100509.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 1S/105/2023 0723100509 19. 03. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpeného JUDr. Romanou Škorcovou, advokátkou a konateľkou JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30845572, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023 spolu s rozhodnutím Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského spravodajstva č. 196 zo dňa 07. marca 2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľ Vojenského spravodajstva ako vedúci služobného úradu podľa § 7 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 v spojení s § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“) spracoval a predložil ministrovi obrany SR (ďalej aj „minister“) v súlade s § 71 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. informačnú správu č. F./XXXX zo dňa 17. januára 2023, v ktorej ministrovi navrhol skončiť vyčlenenie žalobcu, ktorý bol v jeho pôsobnosti. Uvedené personálne opatrenie – skončenie vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh Vojenského spravodajstva navrhol riaditeľ Vojenského spravodajstva ministrovi „za predpokladu, že ustanovenie žalobcu bude v záujme iného služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a/ až c/, e/ alebo písm. f/ zákona č. 281/2015 Z. z.“ dňom 28. februára 2023. Ako dôvod skončenia vyčlenenia v informačnej správe riaditeľ Vojenského spravodajstva uviedol, že „ďalšie pôsobenie menovaného v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva“. 2. Minister, oprávnený podľa § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z. rozhodovať o vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia podľa ods. 1 písm. a/ až c/ zákona č. 218/2015 Z. z. dňa 23. januára 2023 podpísal informačnú správu, v ktorej súhlasil so skončením vyčlenenia žalobcu dňom 28. februára 2023 a so zabezpečením ďalších úkonov, ktoré z navrhovaného personálneho opatrenia vyplývali. 3. Následne, dňa 30. januára 2023, na základe návrhu riaditeľa Vojenského spravodajstva, predloženého ministrovi informačnou správou (podpísanou ministrom, spolu so súhlasným stanoviskom ministra), spracoval veliteľ žalobcu v rámci administratívneho postupu návrh na personálne opatrenie na skončenie vyčlenenia žalobcu podľa § 71 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. S navrhovaným personálnym opatrením dňa 30. januára 2023 veliteľ oboznámil žalobcu, ktorý sa k návrhu na personálne opatrenie písomne vyjadril, pričom vyslovil nesúhlas s uvedeným personálnym opatrením, a to najmä vzhľadom na doterajší priebeh služby žalobcu a na jeho doterajšiu prácu, o čom majú svedčiť aj odmeny, ktoré mu boli udelené, jeho povýšenie do vyššej hodnosti a vyslanie do kurzu. Poukázal tiež na jeho služobné hodnotenie. 4. Riaditeľ Vojenského spravodajstva v nadväznosti na zamýšľané ustanovenie žalobcu do funkcie v iných služobných úradoch dňa 30. januára 2023 písomne požiadal služobné úrady podľa § 6 ods. 1 písm. a/ až c/, e/ a písm. f/ zákona č. 281/2015 Z. z. o písomné stanovisko k možnosti a záujmu k ustanoveniu žalobcu vo vojenskej hodnosti podplukovník po skončení jeho vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva do funkcie v organizačných štruktúrach v ich pôsobnosti. Služobné úrady, ktorými sú podľa § 6 ods. 1 písm. a/ až c/, e/ a písm. f/ zákona č. 281/2015 Z. z. ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z., organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z., Vojenská kancelária prezidenta SR pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej kancelárie prezidenta a Čestnej stráže prezidenta SR, Vojenská polícia pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenskej polície a vojenská vysoká škola pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej vysokej školy, zaslali k ustanoveniu žalobcu do organizačných štruktúr v ich pôsobnosti zamietavé písomné stanoviská. 5. Následne vedúci služobného úradu žalobcovi listom č. VSA-19-32/2023 zo dňa 21. februára 2023 oznámil, že bolo začaté konanie vo veci jeho prepustenia so služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. 6. Personálnym rozkazom č. 196 zo 07. marca 2023 bol žalobca podľa § 94 ods. 1 písm. a/ v súlade s dôvodmi podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. prepustený zo služobného pomeru. Podľa ustanovenia § 94 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z. sa služobný pomer skončí dňom doručenia tohto personálneho rozkazu. Riaditeľ Vojenského spravodajstva v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z., podľa ktorých je ako vedúci služobného úradu príslušný vo veci konať a rozhodnúť, ako aj ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z. v súvislosti so skončením vyčlenenia. Riaditeľ Vojenského spravodajstva v odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol, že vydaniu rozhodnutia vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru predchádzal podľa § 71 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva na personálne opatrenie, a to skončenie vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh Vojenského spravodajstva adresované ministrovi, súčasťou ktorého bolo aj vyjadrenie riaditeľa Vojenského spravodajstva. Rovnako tak konštatoval, že nakoľko žiaden zo služobných úradov v rámci vyjadrenia na predmetnú požiadavku riaditeľa Vojenského spravodajstva neprejavil záujem o profesionálneho vojaka alebo sa v rámci svojich stanovísk služobné úrady vyjadrili, že v ich organizačných štruktúrach nemajú pre žalobcu žiadnu vhodnú funkciu, doručením posledného z týchto stanovísk služobnému úradu bol v zmysle § 92 ods. 2 písm. e/ zákona č. 281/2015 Z. z. riaditeľ Vojenského spravodajstva z úradnej moci (ex offo) povinný začať konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z., nakoľko týmto úkonom došlo k naplneniu obligatórneho dôvodu na skončenie štátnej služby podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. Taktiež vyslovil, že jednou z podmienok, ktoré musí profesionálny vojak spĺňať po celú dobu jeho štátnej služby v súvislosti s jeho vyčlenením na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa § 71 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, je aj podmienka spoľahlivosti podľa § 16 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 s poukazom na § 16 ods. 7 tohto zákona, podľa ktorého za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. S prihliadnutím na pôsobnosť Vojenského spravodajstva nie je možné tieto iné skutočnosti v informačnej správe a ani v návrhu personálneho opatrenia konkretizovať, pretože by mohlo ich zverejnením dôjsť k odhaleniu metód, foriem, zdrojov alebo prostriedkov Vojenského spravodajstva, k odhaleniu totožnosti príslušníkov Vojenského spravodajstva alebo osôb konajúcich v prospech Vojenského spravodajstva v súlade so zákonom č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Vojenskom spravodajstve“). 7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, personálnemu rozkazu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný okrem iného uviedol, že pre povinnosť riaditeľa Vojenského spravodajstva, ako vedúceho služobného úradu, začať konanie o prepustení žalobcu podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. boli určujúcimi tri skutočnosti, a to že nastal dôvod podľa § 71 ods. 7, teda že ako vedúci služobného úradu navrhol ministrovi skončenie vyčlenenia žalobcu (s ktorým minister súhlasil), vrátane návrhu na personálne opatrenie, taktiež skutočnosť, že vyčlenenie žalobcu nebolo skončené, ako aj skutočnosť, že zotrvanie žalobcu v štátnej službe nebolo v záujme žiadneho služobného úradu. Skutočnosť, že zotrvanie žalobcu v štátnej službe nebolo v záujme žiadneho služobného úradu zistil riaditeľ Vojenského spravodajstva z jednotlivých písomných stanovísk služobných úradov, o ktoré požiadal služobné úrady v súvislosti s ustanovením žalobcu do funkcie v inom služobnom úrade. Dodal, že k naplneniu dôvodu na skončenie štátnej služby žalobcu prepustením zo služobného pomeru v intenciách § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. dochádza až za predpokladu kumulatívneho splnenia troch podmienok - vyššie uvedených troch skutočností, nepostačuje naplnenie len jednej z troch podmienok. 8. Žalovaný sa tiež zaoberal s námietkou žalobcu, že pri oboznámení s uvedeným personálnym opatrením uviedol svoj nesúhlas s návrhom na personálne opatrenie, pretože nemá vedomosť o žiadnej okolnosti, ktorá by mohla spôsobiť jeho nespoľahlivosť, teda, že žalobca nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva, ako aj, že v informačnej správe, na ktorú personálne opatrenie odkazuje a ktorú si vyžiadal bolo taktiež len všeobecné konštatovanie, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva, a že voči takto všeobecne a vágne formulovaným dôvodom jeho nespoľahlivosti nie je možné sa absolútne žiadnym spôsobom brániť. Žalovaný konštatoval, že riaditeľ Vojenského spravodajstva uviedol v informačnej správe, že „Ďalšie pôsobenie menovaného v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. “ a rovnako aj v návrhu na personálne opatrenie, vyslovil „ďalšie pôsobenie menovaného v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. “. Zdôraznil, že z obsahu informačnej správy a návrhu na personálne opatrenie vyplýva, že riaditeľ Vojenského spravodajstva neuviedol, že žalobca je nespoľahlivý. Dodal, že uvedené riaditeľ Vojenského spravodajstva nekonštatoval ani v odôvodnení rozhodnutia - rozhodnutie neodôvodňoval nespoľahlivosťou, resp. že sa žalobcu nepovažuje za spoľahlivého v zmysle § 16 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z. Doplnil, že riaditeľ Vojenského spravodajstva uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že „ďalšie pôsobenie menovaného v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby y podmienkach Vojenského spravodajstva)“. 9. Napokon uviedol, že Vojenské spravodajstvo je spravodajská služba, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Na profesionálnych vojakov, vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sú vzhľadom na ciele, ktoré zabezpečujú a úlohy ktoré plnia kladené osobitné a vysoké požiadavky. Uvedenému svedčí aj právna úprava podľa zákona č. 281/2015 Z. z. a zákon o Vojenskom spravodajstve. Zdôraznil, že žalobcovi, ktorý bol vyčlenený pre potreby Vojenského spravodajstva, a ktorý pôsobil vo Vojenskom spravodajstve vo vyššej dôstojníckej vojenskej hodnosti - ako podplukovník, a ako uviedol v odvolaní, pôsobil vo Vojenskom spravodajstve 6 rokov, je uvedené známe. S takýmito nárokmi na svoju osobu a výkon jeho štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve bol uzrozumený už pri ustanovení do funkcie vo Vojenskom spravodajstve. Zároveň uviedol, že argumentácia žalobcu jeho služobným hodnotením ako aj odmenami či povolením nosenia rovnošaty po skončení jeho služobného pomeru alebo získaním udelenia výnimky zo zákazu nadobudnutia časti služobného preukazu príslušníka Vojenského spravodajstva do vlastníctva, je vo vzťahu rozhodnutiu a dôvodom jeho prepustenia irelevantná. II. Žaloba 10. Správnou žalobou zo dňa 02. augusta 2023 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 196 zo dňa 07. marca 2023, z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 11. Žalobca v podanej žalobe namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (personálneho rozkazu) nevyplynuli žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré navrhol riaditeľ Vojenského spravodajstva ukončenie vyčlenenia žalobcu. Tvrdil, že z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva v podstate len to, že „vzhľadom na úlohy a ciele, ktoré Vojenské spravodajstvo plní a ich závažnosť, sa kladie veľký dôraz na to, aby každý profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh vojenského spravodajstva pristupoval k svojim povinnostiam zodpovedne, mal o túto prácu záujem, bol stotožnený s poslaním a určením tejto služby“, v nadväznosti na čo bola zdôraznená podmienka spoľahlivosti, ktorú musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas stálej štátnej služby. Následne dal do pozornosti, že tiež bolo konštatované, že nie je možné tieto iné skutočnosti konkretizovať, keďže by mohlo dôjsť k odhaleniu metód, foriem, zdrojov alebo prostriedkov Vojenského spravodajstva, ako aj že zákonodarca ani nedefinuje konkrétne iné skutočnosti (ktoré majú byť dôvod pre nespoľahlivosť v zmysle § 16 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z.), a je výlučne na úvahe vedúceho služobného úradu, aké okolnosti budú tento právny pojem napĺňať. 12. Ďalej zdôraznil, že všeobecnosť a vágnosť formulácie dôvodov nespoľahlivosti žalobcu namietal tak v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v následnom vyjadrení zo dňa 16. mája 2023. Keďže žalobcovi neboli oznámené žiadne konkrétne okolnosti odôvodňujúce záver, že jeho ďalšie pôsobenie v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva, nebolo zo strany žalobcu ani možné sa riadne brániť proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dodal, že z uvedeného dôvodu nebolo možné sa k návrhu na skončenie vyčlenenia žalobcu (ktorý následne viedol k jeho prepusteniu zo služobného pomeru) relevantne vyjadriť, či navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho spoľahlivosť, keďže mu nie je známe, voči akým okolnostiam a skutočnostiam sa má vyjadrovať a brániť. K uvedenému doplnil, že do štátnej služby profesionálneho vojaka bol žalobca bez akýchkoľvek problémov prijatý v roku 2017, z čoho vyplýva, že v danom čase neexistoval dôvod jeho nespoľahlivosti. Pokladal teda za zrejmé, že údajný dôvod jeho nespoľahlivosti musel vzniknúť až následne, v priebehu jeho pôsobenia v štátnej službe. Objektívne však žalobcovi nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho ďalšie pôsobenie v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. 13. Rovnako tak namietal, že o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol rozhodnutím č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023 minister obrany SR, pričom ani v tomto rozhodnutí sa žalobca nedozvedel, aké konkrétne skutočnosti odôvodňujú ukončenie jeho vyčlenenia. Ďalej uviedol, že po rozsiahlej rekapitulácii priebehu konania minister obrany SR v napadnutom rozhodnutí v podstate len opakuje argumenty riaditeľa Vojenského spravodajstva uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Dodal, že aj k samotnému zisťovaniu riaditeľa Vojenského spravodajstva k záujmu iných služobných úradov o osobu žalobcu došlo výlučne z toho dôvodu, že bol vydaný návrh na personálne opatrenie, ktorého predmetom bolo práve skončenie jeho vyčlenenia. Preto tvrdil, že má právo byť oboznámený aj s dôvodmi, pre ktoré bolo navrhované skončenie jeho vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, keďže tieto dôvody boli bezprostrednou príčinou začatia zisťovania záujmu iných služobných úradov o osobu žalobcu a následného začatia konania o prepustenie zo služobného úradu. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. februára 2024 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca námietky, spočívajúce v nejasnosti dôvodu na skončenie jeho vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva namietal už pred vydaním rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, a to konkrétne listom z 01. marca 2023, označeným ako „Začatie konania o mojom prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka - námietka, návrh na doplnenie“. V súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov žalobca navrhol doplniť konanie o stanovisko, resp. vyjadrenie riaditeľa Vojenského spravodajstva s uvedením, ktorý konkrétny dôvod spôsobil, že ďalšie pôsobenie žalobcu v štruktúre vojenského spravodajstva nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. Ďalej uviedol, že z tohto dôvodu sa riaditeľ Vojenského spravodajstva v personálnom rozkaze č. 196 zo 7. marca 2023 námietkami žalobcu rozsiahlo zaoberal, keď uviedol, že vzhľadom na úlohy a ciele, ktoré Vojenské spravodajstvo plní, a ich závažnosť, sa kladie veľký dôraz na to, aby každý profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh Vojenského spravodajstva pristupoval k svojím povinnostiam zodpovedne, mal o túto prácu záujem, bol stotožnený s poslaním a určením tejto služby. Doplnil, že jednou z podmienok, ktoré musí profesionálny vojak po celú dobu jeho štátnej služby v súvislosti s jeho vyčlenením na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. spĺňať, je aj podmienka spoľahlivosti podľa § 16 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. s poukazom na § 16 ods. 7 zákona č. 281/2015 Z. z., podľa ktorého za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Uviedol, že s prihliadnutím na pôsobnosť Vojenského spravodajstva nie je možné tieto skutočnosti v informačnej správe a ani v návrhu personálneho opatrenia konkretizovať, pretože by mohlo ich zverejnením dôjsť k odhaleniu metód, foriem, zdrojov alebo prostriedkov Vojenského spravodajstva, k odhaleniu totožnosti príslušníkov Vojenského spravodajstva alebo osôb konajúcich v prospech Vojenského spravodajstva v súlade so zákonom č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Preto zdôraznil, že ak žalobca tvrdí, že nebol dostatočne a riadne oboznámený s dôvodom, pre ktorý malo byť ukončené jeho vyčlenenie pre potreby Vojenského spravodajstva, takéto tvrdenia považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Dodal, že Vojenské spravodajstvo v danej veci postupovalo nestranne, objektívne a s racionálnym odstupom v medziach ustanovených zákonom a takýmto spôsobom vyvodilo zodpovednosť voči žalobcovi z dôvodu, že boli splnené všetky znaky záveru, že žalobca nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. IV. Replika žalobcu 15. Žalobca v podanej replike zo dňa 09. apríla 2024 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Namietal, že vyjadrenie žalovaného vo svojej podstate len znova opakuje doposiaľ uvedené argumenty zo strany riaditeľa Vojenského spravodajstva, resp. ministra obrany SR. Ani z doručeného vyjadrenia žalovaného podľa žalobcu teda nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti riadne odôvodňujúce postup žalovaného smerujúci k ukončeniu vyčlenenia žalobcu a k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Preto takúto argumentáciu označil za ústavne neudržateľnú. Ak by takáto argumentácia bola akceptovaná, akékoľvek rozhodnutie riaditeľa Vojenského spravodajstva, týkajúce sa personálnych otázok, by bolo nepreskúmateľné, a to ani súdom, a dotknutá osoba by sa musela uspokojiť s odôvodnením, že rozhodnutie je zákonné a zo strany Vojenského spravodajstva sa ,postupovalo nestranne, objektívne a s racionálnym odstupom v medziach ustanovených zákonom. V. Duplika žalovaného 16. V duplike zo dňa 03. mája 2024 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právnych a skutkových záverov uvedených vo svojom vyjadrení, pričom opätovne zdôraznil, že rozhodnutie ministra obrany SR č. SEĽUZ-196-4/2023 z 31. mája 2023 ako i personálny rozkaz riaditeľa Vojenského spravodajstva č. 196 zo 7. marca 2023 majú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, na základe ktorých správne orgány rozhodovali, rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho predpisu, vydali ich orgány na to oprávnené, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, správne orgány pri rozhodovaní riadne zistili skutkový stav veci a správne a riadne odôvodnili svoje úvahy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, preto je žalovaný toho názoru, že nie je zákonný dôvod na ich zrušenie. VI. Pojednávanie 17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 19. marca 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. (účinného do 31.12.2024) štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak nastane dôvod podľa § 71 ods. 7, vyčlenenie nie je skončené a jeho zotrvanie v štátnej službe nie je v záujme žiadneho služobného úradu. 20. Podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. (účinného do 31.12.2024) personálny rozkaz sa vydáva pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 1 písm. a/ až e/ a ods. 2. 21. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. (účinného do 31.12.2024) personálny rozkaz vydáva služobný úrad a musí byť v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci. Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b/ a c/ vydáva aj minister. 22. Podľa § 91 ods. 4 písm. g/ zákona č. 281/2015 Z. z. (účinného do 31.12.2024) personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b/ a c/ obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 23. Podľa § 94 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z. o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. o/, p/ a q/ § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. a/ a d/ najneskôr do 15 dní odo dňa začatia konania o prepustení. 24. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. (účinného do 31.12.2024) v lehotách podľa odseku 1 sa musí personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi aj doručiť. Ak je personálny rozkaz o prepustení zrušený a vec je vrátená na ďalšie konanie, začnú plynúť nové lehoty podľa odseku 1 písm. a/ až c/ a e/ až g/; nová lehota podľa odseku 1 písm. d/ je dva mesiace odo dňa, keď sa o zrušenom personálnom rozkaze a vrátení veci na ďalšie konanie služobný úrad dozvedel. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 26. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 83 zákona č. 281/2015 Z.z., pričom ods. 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu a je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k Ozbrojeným silám SR. 28. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa § 94 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z. v spojení s dôvodom podľa § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z., ktorým bolo rozhodnuté o návrhu riaditeľa Vojenského spravodajstva zo dňa 30. januára 2023, predloženého ministrovi s informačnou správou č. F./XXXX zo dňa 17. januára 2023, v ktorej ministrovi navrhol skončiť vyčlenenie žalobcu, ktorý bol v jeho pôsobnosti, pričom ako dôvod skončenia vyčlenenia v informačnej správe riaditeľ Vojenského spravodajstva uviedol, že „ďalšie pôsobenie menovaného v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva“. 29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v zmysle § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z.z. bolo pre rozhodnutie o prepustení žalobcu ako profesionálneho vojaka zo služobného pomeru určujúce kumulatívne naplnenie troch zákonných predpokladov, a to, že nastal dôvod podľa § 71 ods. 7, teda že v danom prípade vedúci služobného úradu navrhol ministrovi skončenie vyčlenenia žalobcu (s ktorým minister súhlasil), vrátane návrhu na personálne opatrenie. Druhým zákonným predpokladom bolo, že vyčlenenie žalobcu nebolo skončené. Tretím zákonom ustanoveným predpokladom bolo preukázanie skutočnosti, že zotrvanie žalobcu v štátnej službe nebolo v záujme žiadneho služobného úradu. Žalovaný tiež zdôraznil, že jednou z podmienok, ktoré musí profesionálny vojak spĺňať po celú dobu jeho štátnej služby v súvislosti s jeho vyčlenením na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa § 71 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, je aj podmienka spoľahlivosti podľa § 16 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 s poukazom na § 16 ods. 7 tohto zákona, podľa ktorého za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Stotožnil sa tiež so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že s prihliadnutím na pôsobnosť Vojenského spravodajstva nie je možné tieto iné skutočnosti v informačnej správe a ani v návrhu personálneho opatrenia konkretizovať, pretože by mohlo ich zverejnením dôjsť k odhaleniu metód, foriem, zdrojov alebo prostriedkov Vojenského spravodajstva, k odhaleniu totožnosti príslušníkov Vojenského spravodajstva alebo osôb konajúcich v prospech Vojenského spravodajstva v súlade so zákonom o Vojenskom spravodajstve. 30. Žalobca v podanej žalobe namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (personálneho rozkazu) nevyplynuli žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré navrhol riaditeľ Vojenského spravodajstva ukončenie vyčlenenia žalobcu. Tvrdil, že z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva v podstate len to, že „vzhľadom na úlohy a ciele, ktoré Vojenské spravodajstvo plní a ich závažnosť, sa kladie veľký dôraz na to, aby každý profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh vojenského spravodajstva pristupoval k svojim povinnostiam zodpovedne, mal o túto prácu záujem, bol stotožnený s poslaním a určením tejto služby“, v nadväznosti na čo bola zdôraznená podmienka spoľahlivosti, ktorú musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas stálej štátnej služby. Následne dal do pozornosti, že tiež bolo konštatované, že nie je možné tieto iné skutočnosti konkretizovať, keďže by mohlo dôjsť k odhaleniu metód, foriem, zdrojov alebo prostriedkov Vojenského spravodajstva, ako aj že zákonodarca ani nedefinuje konkrétne iné skutočnosti, a je výlučne na úvahe vedúceho služobného úradu, aké okolnosti budú tento právny pojem napĺňať. Nebolo teda zo strany žalobcu ani možné sa riadne brániť proti prvostupňovému rozhodnutiu. Rovnako tak namietal, že o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol rozhodnutím č. SEĽUZ-196-4/2023 zo dňa 31. mája 2023 minister obrany SR, pričom ani v tomto rozhodnutí sa žalobca nedozvedel, aké konkrétne skutočnosti odôvodňujú ukončenie jeho vyčlenenia. 31. Správny súd je toho názoru, že správny orgán síce disponuje pri posudzovaní iných skutočností v informačnej správe diskrečnou právomocou, kedy mu zákon umožňuje posúdiť zabezpečené podklady, avšak diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri ich posudzovaní. Takáto právomoc by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Nestačí len konštatovanie, že s prihliadnutím na pôsobnosť Vojenského spravodajstva nie je možné tieto iné skutočnosti v informačnej správe konkretizovať, ale tento právne neurčitý pojem je treba podľa názoru správneho súdu niečím konkrétnym skutkovo naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje správny orgán voľnou úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie, ani vo všeobecnom rámci, akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý ďalšie pôsobenie žalobcu v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva, s uvedením, že s prihliadnutím na pôsobnosť Vojenského spravodajstva nie je možné tieto iné skutočnosti v informačnej správe a ani v návrhu personálneho opatrenia konkretizovať, nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu. 32. Preto správny súd zdôrazňuje, že aplikáciu § 94 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 83 ods. 1 písm. q/ zákona č. 281/2015 Z. z. je potrebné riadne odôvodniť vyhodnotením zistených skutočností. V prípade, ak sa však orgány verejnej správy obmedzili výlučne na odkaz na skutočnosti uvedené v informačnej správe, ktoré však žalobcovi nie sú známe, a ktoré orgány verejnej správy ani nepodrobili vyhodnoteniu, nemožno konštatovať dostatočnosť takéhoto odôvodnenia. Nemožno pojem iné skutočnosti, pre ktoré ďalšie pôsobenie žalobcu v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva naplniť len a výlučne odkazom na informačnú správu bez toho, aby mohol minimálne súd overiť skutkové okolnosti, ktoré majú podľa správneho orgánu dané zákonom pomenované hľadiská naplniť. Ak by správny súd pripustil možnosť aplikácie uvedených ustanovení zákona č. 281/2015 Z. z. len na podklade uvedeného odkazu na informačnú správu, jednalo by sa o neprípustný a ľahko zneužiteľný formalizmus. 33. Na podporu týchto tvrdení správny súd poukazuje mutatis mutandis na nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018, v ktorom tento vyslovil: „Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“ 34. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí vzhliadol v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa ani žalovaný v nich žalobcovi neposkytli ani základné informácie, resp. podstatu dôvodov, na ktorých je rozhodnutie o prepustený žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka založené. Z napadnutých rozhodnutí teda nie je zrejmý žiaden dôvod, pre ktorý žalovaný konštatoval, že ďalšie pôsobenie žalobcu v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. 35. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti, že dôsledkom postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí sa ani nepokúsili o zrozumiteľné zhrnutie podstaty dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutia založili, je skutočnosť, že správne orgány v priebehu konania reálne žalobcovi neumožnili vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže mu neoznámili ani podstatu dôvodov, pre ktoré jeho ďalšie pôsobenie v štruktúre Vojenského spravodajstva nedáva záruku jeho riadneho výkonu štátnej služby v podmienkach Vojenského spravodajstva. 36. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 37. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmá aspoň podstata dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, a to s tým, že pred rozhodnutím žalobcovi umožní vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP). (§ Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).