{"guid": "94b4fe9b-a8f0-4e51-bd82-66e253ca771d:ce94e9d3-4bf7-4829-81b8-fc4e4e99fef1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1", "spisova_znacka": "3S/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/4/2023 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. júla 2026, sp. zn. 3S/4/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1", "identifikacne_cislo": "0723100444", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a", "nazov": "§ 82a zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-82a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-82a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce94e9d3-4bf7-4829-81b8-fc4e4e99fef1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/4/2023\n0723100444\n16. 07. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100444.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n3S/4/2023\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci\nžalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. X, E., zastúpený: JANÍČEK LEGAL, s. r. o., so\nsídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom\nVajanského 2/A, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/34/2023 zo dňa\n12. júna 2023, takto\nrozhodol:\n3S/4/2023\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Trnave č.\n1SprI/34/2023 zo dňa 12. júna 2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n3S/4/2023\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 12. mája 2023 bola Okresnému súdu Galanta (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) e-mailom\ndoručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť o sprístupnenie informácií“ alebo\n„žiadosť“), v ktorej na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o slobode informácií“) požiadal o sprístupnenie všetkých zápisníc o pojednávaní z konania sp.\nzn. 5C/667/2015.\n2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SprI/8/2023 zo dňa 17. mája 2023 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona o slobode informácií nevyhovel. Konštatoval, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode\ninformácií je povinná osoba povinná sprístupniť informáciu o výsledku svojej rozhodovacej činnosti, t.\nj. konkrétne súdne rozhodnutie alebo výsledok konkrétneho konania, pričom žiadateľ od povinnej osoby\npožaduje informácie (zápisnice z pojednávaní), ktoré nespadajú pod ustanovenia zákona o slobode\ninformácií. Podotkol, že povinná osoba sprístupňuje informácie o výsledku aj rozhodovacej činnosti,\naby bola zachovaná verejná kontrola. Uviedol, že každú žiadosť, ktorá je povinnej osobe doručená,\npovinná osoba skúma z hľadiska, či podľa obsahu požadovaná informácia spadá pod ustanovenia\nzákona o slobode informácií, a či sa tak na jej vybavenie vzťahujú ustanovenia citovaného zákona.\n\nKeďže žalobca vo svojej žiadosti žiadal o sprístupnenie zápisníc o pojednávaní, ktoré informácie\nnespadajú pod ustanovenia zákona o slobode informácií, jeho žiadosti nevyhovel.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 1SprI/34/2023 zo dňa 12. júna 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové\nrozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií zrušil. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil obsah podania\nžalobcu a prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu, že neexistovali dôvody na jeho vydanie\na nemalo byť vôbec vydané. Mal za to, že v danom prípade nejde o žiadosť o sprístupnenie informácií\npodľa zákona o slobode informácií, pretože predmetom žiadosti žalobcu bolo poskytnutie všetkých\nzápisníc o pojednávaní zo súdneho spisu vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/667/2015, a teda kópie\npodstatnej časti súdneho spisu. Bol toho názoru, že to, čoho sa žalobca vo svojom podaní domáha, je\nvo svojej podstate nahliadanie do súdneho spisu. Pokiaľ je predmetom žiadosti poskytnutie kópie celého\nsúdneho spisu alebo jeho podstatnej časti, podľa jeho mienky nemôže ísť o žiadosť o informáciu podľa\nzákona o slobode informácií.\n4. Konštatoval, že nahliadanie účastníka súdneho konania, prípadne inej osoby do súdneho spisu je\nupravené osobitným zákonom, pričom poukázal na § 97 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vyjadril sa, že ustanovenia § 97 CSP\nsú špeciálnymi ustanoveniami do vzťahu k zákonu o slobode informácií, a to ako pre nahliadanie\ndo súdneho spisu účastníkom súdneho konania, tak aj pre nahliadanie do súdneho spisu akoukoľvek\ninou osobou, pretože v týchto prípadoch CSP upravuje špecifické podmienky získavania požadovanej\ninformácie. Ak by bolo možné prostredníctvom zákona o slobode informácií prelomiť ustanovenia § 97\nCSP a z nich vyplývajúce podmienky, potom by podľa neho právna úprava nahliadania do súdneho\nspisu nedávala žiadny zmysel. Tvrdil, že aplikácia špeciálneho zákonného ustanovenia - § 97 CSP má\nprednosť pred všeobecným predpisom upravujúcim právo na informácie.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč. 1SprI/34/2023 zo dňa 12. júna 2023, ako aj rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia č. SprI/8/2023\nzo dňa 17. mája 2023, vrátenia veci na nové konanie a priznania nároku na náhradu trov konania vo\nvýške 100 %. Správnu žalobu odôvodnil tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej,\nnapadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n6. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vzhliadol v tom, že žalovaný\nzrušil prvostupňové rozhodnutie, pričom vec nevrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie a ani ju nepostúpil príslušnému orgánu na rozhodnutie, pretože nesprávne právne posúdil\nžalobcovu žiadosť, ktorú posudzoval ako žiadosť o nahliadnutie do súdneho spisu v zmysle § 97\nods. 1 a 2 CSP a súčasne je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia\nžalobcovej žiadosti. Závery žalovaného požadoval za vecne nesprávne a napadnuté rozhodnutie\nza vnútorne protirečivé. Poukázal na skutočnosť, že administratívne konanie inicioval v režime zákona\no slobode informácií, na ktorý sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok, pričom prvostupňový správny\norgán tým, že vydal prvostupňové rozhodnutie, akceptoval ním zvolený právny režim. Túto skutočnosť\npodľa jeho mienky nepoprel ani sám žalovaný, keďže o odvolaní rozhodoval v súlade s § 59 ods. 1\na 2, § 19 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Upozornil, že vzhľadom na zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia žalovaný bez toho, aby bola vec vrátená na ďalšie konanie, prípadne postúpená inému\norgánu, nastal stav, keď o jeho žiadosti fakticky nebolo doposiaľ rozhodnuté. Súčasne namietal,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamenil právny režim jeho žiadosti, hoci v nej bol výslovne\nuvedený a za nesporný ho považoval aj prvostupňový správny orgán. Ak sa žalovaný domnieval,\nže prvostupňový správny orgán ani on sám nedisponujú právomocou na rozhodnutie o danej žiadosti,\nmal túto žiadosť po zrušení prvostupňového rozhodnutia postúpiť vecne a miestne príslušnému orgánu,\nktorý takouto právomocou disponuje, k čomu mu však zo strany žalovaného nedošlo.\n\n7. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci bol žalobca toho názoru, že žalovaný\nnesprávne interpretoval vzájomný vzťah medzi právnou úpravou obsiahnutou v zákone o slobode\ninformácií a v CSP, v čoho dôsledku žiadosť nesprávne právne posúdil ako žiadosť o nahliadnutie\ndo súdneho spisu v zmysle § 97 ods. 1 a 2 CSP. Súčasne žalovanému vytkol, že sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s nesprávnou aplikáciou § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií zo strany\nprvostupňového správneho orgánu na konkrétny prípad, pretože (i) dané ustanovenie v spojitosti s §\n12 zákona o slobode informácií rozlišuje medzi prebiehajúcim a právoplatne skončeným konaním, (ii)\nv režime zákona o slobode informácií sú sprístupňované všetky informácie, ktoré má povinná osoba\nk dispozícii, po vylúčení tých informácií, ktoré podliehajú výnimkám zo sprístupnenia, a nie výlučne\niba súdne rozhodnutia a (iii) povinná osoba je povinná skúmať, či obmedzenie práva na informácie\nzodpovedá čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n8. Súhlasil s názorom žalovaného, že právna úprava zákona o slobode informácií predstavuje vo vzťahu\nk CSP všeobecnú právnu úpravu (lex generalis), avšak táto skutočnosť podľa jeho mienky nezakladá\nnemožnosť aplikácie ustanovení zákona o slobode informácií, keďže zákon o slobode informácií a CSP\nsa uplatňujú súčasne, pričom ich odlišnosť nespočíva v ich vzájomnom vzťahu, ale v okruhu subjektov\na v rozsahu sprístupňovaných informácií. Poukázal tiež na skutočnosť, že subjektom nachádzajúcim\nsa mimo konkrétneho sporového konania právo na prístup k informáciám poskytuje práve zákon\no slobode informácií a nie CSP. Ďalej rozporoval formalistický výklad žalovaného, podľa ktorého sú\nv režime zákona o slobode informácií sprístupňované iba také informácie zo súdnych konaní, ktoré sa\nzverejňujú v zmysle § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a jeho vykonávacích predpisov. Zároveň\nnesúhlasil s právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu, že § 11 ods. 1 písm. d) zákon\no slobode informácií nerozlišuje medzi prebiehajúcim na právoplatne skončeným konaním a dotknuté\nustanovenie možno aplikovať ako izolovanú právnu normu, a to s poukazom na potrebu súbežnej\naplikácie § 11 ods. 1 písm. d) spolu s § 12 zákona o slobode informácií. Okrem toho nepovažoval\nza splnené ani materiálne podmienky obmedzenia práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, keďže v danom prípade išlo o právoplatne skončené konanie a súčasne sa jednalo\no informácie z pojednávaní, ktoré boli verejné a ich časti sú reflektované v súdnych rozhodnutiach.\n9. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia namietol z dôvodu, že žalovaný a prvostupňový\nsprávny orgán sa nevysporiadali s otázkou, či je skutočne potrebné, vzhľadom na charakter\npožadovaných informácií a okolnosti prípadu, žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom rozsahu, a\nprečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu do základného práva na informácie, a teda žiadnym\nspôsobom nereflektovali na materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Považoval tiež\nza nevyhnutné preveriť, či sa v administratívnom spise nachádzajú požadované informácie - všetky ním\npožadované zápisnice o pojednávaní v celom znení vrátane všetkých príloh.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 06. novembra 2023 navrhol žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že jednou z možností rozhodnutia odvolacieho orgánu je,\nže napadnuté rozhodnutie zruší, a to najmä v prípadoch, keď rozhodnutie nemalo byť vydané vôbec.\nPodotkol, že z ustanovení správneho poriadku odvolaciemu správnemu orgánu nevyplýva zákonné\nzmocnenie postúpiť vec inému než príslušnému správnemu orgánu (§ 20). Dodal, že ako vyplýva\nz administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa – č. l. 13, žiadosť žalobcu bola dňa 15.\njúna 2023 predložená na vybavenie informačnému centru okresného súdu za účelom ďalšieho postupu.\nUviedol, že dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že prvostupňový správny\norgán posudzoval vec podľa nesprávnej právnej úpravy a nebol daný zákonný dôvod na začatie konania\no sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií a vydanie prvostupňového rozhodnutia.\nZdôraznil, že každé podanie je podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku nevyhnutné posudzovať\npodľa jeho skutočného obsahu a nie je podľa jeho názvu. Ďalej zopakoval argumentáciu ohľadom\nprednosti osobitnej právnej úpravy uvedenú v napadnutom rozhodnutí a konštatoval, že posúdenie\nsplnenia podmienok ustanovených v § 97 CSP nie je v kompetencii správneho orgánu, ale je výlučnou\nprávomocou zákonného sudcu. Tvrdil, že administratívny spis je úplný, pričom v danom prípade nebolo\n\ns poukazom na jeho právny názor potrebné zadovažovať kópie zápisníc o pojednávaní zo súdneho\nspisu, keďže nebolo potrebné skúmať obsah týchto zápisníc.\nIV.\nReplika žalobcu\n11. Žalobca v replike zo dňa 18. decembra 2023 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n12. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku v súdom určenej lehote.\nV.\nKonanie na správnom súde\n13. Prejednávaná vec, ktorá je pred Správnym súdom v Bratislave vedená pod sp. zn. 3S/4/2023 bola\nv súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu dňa 21. júla 2023 v zmysle § 51 ods. 1\nzákona o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 3S Správneho súdu\nv Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu\n8S Správneho súdu v Bratislave.\nVI.\nPojednávanie\n14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 16. júla 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil\nv prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil\na súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov\nuplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby.\n\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n19. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n20. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n\n21. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k\ndispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,\npolitických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n24. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. mája 2025 informácie sa\nsprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia\npožaduje.\n25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa\nsprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,\nak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené\nzáujmy.\n26. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná\nosoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých\ninformácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n27. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,\nvydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak\nžiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n28. Podľa § 82a ods. 5 zákona o súdoch súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa\nosobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí,\nktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom\ntelekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických\nprostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka,\nak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu\npráv a právom chránených záujmov.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. 1SprI/34/2023 zo dňa 12. júna 2023 o zrušení rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu č. SprI/8/2023 zo dňa 17. mája 2023, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode\ninformácií nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 12. mája 2023 o poskytnutie informácie – všetkých zápisníc\no pojednávaní z konania vedeného pod sp. zn. 5C/667/2015. Správny súd konštatuje, že žalobca\nv podanej žalobe namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej, nesprávne právne posúdenie veci\na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Úlohou\nsprávneho súdu tak bolo v medziach žalobných bodov preskúmať, či zo strany žalovaného nedošlo\nk natoľko závažnému pochybeniu, ktoré by odôvodňovalo záver o potrebe zrušenia napadnutého\nrozhodnutia.\n\n30. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom\nktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému\njednotlivcovi. Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje\nprávo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla\nbyť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok\nštátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode\ninformácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom,\nktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou\nprimárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25. januára 2017)\n31. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že\nsprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a\nmateriálnych podmienok. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že obmedzenie\npráva na informácie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna\npodmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava Slovenskej republiky za nijakých\nokolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva\nna informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise\nso silou zákona. (II. ÚS 28/96). Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo\nna ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné\nzdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z\ncitovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.\n(PL. ÚS 15/98)\n32. Obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií je\nnutné vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter\nobmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva\nna informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku\nminimalizácie zásahu do základných práv a slobôd. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len\nsplnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale\naj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú - t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje\npotreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana\nvzťahuje na celú informáciu alebo jej časť. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03. novembra 2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29. januára 2020, sp. zn.\n5Sžik/4/2019 zo dňa 02. júna 2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010\nzo dňa 10. novembra 2011)\n33. Správny súd zároveň v súvislosti s prejednávanou vecou upozorňuje, že už bolo viackrát judikované,\nže pri posúdení kolízie sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií a obmedzení\nstanovených v inom zákone treba vychádzať z premisy, že oba zákony koexistujú vedľa seba, teda\npôsobia v právnom systéme paralelne (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sži/1/2010 zo dňa 15. marca 2011 a sp. zn. 6Sži/8/2012 zo dňa 31. júla 2013, rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16. decembra 2021, či rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29. augusta 2022). Z\ntýchto rozhodnutí plynie záver, že zákon o slobode informácií nebráni osobám využiť postupy podľa iných\nzákonov a naopak, nebráni ani využitiu zákona o slobode informácií v prípadoch, kedy existuje osobitný\nzákon. Platí teda, že nikto nie je zákonom o slobode informácií zbavený možnosti využiť jeho právny\nrežim s výhodami či nevýhodami, ktoré z neho plynú, hoci by sa v danej veci mohlo postupovať\npodľa osobitného zákona. Je ponechané voľnej dispozícii každého, aby si zvolil právny režim prístupu\nk informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a\nvzťahu k orgánu verejnej správy, od ktorého informácie požaduje. S tým sa potom spája aj zodpovednosť\nza splnenie všetkých podmienok, ktoré z toho-ktorého režimu vyplývajú. Orgán verejnej správy je\n\npovinný voľbu režimu rešpektovať a v jej intenciách aj rozhodnúť. (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/1/2025 zo dňa 27. novembra 2025)\n34. V prvom rade sa správny súd zaoberal žalobnou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalovaný v ňom žiadnym\nspôsobom nereflektoval na materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Tejto námietke\nvšak nebolo možné prisvedčiť, keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti\na sú v ňom jasne a zrozumiteľne vymedzené dôvody, na ktorých žalovaný založil svoj záver\no potrebe zrušenia prvostupňového rozhodnutia, a teda napadnuté rozhodnutie bolo možné podrobiť\ndetailnejšiemu súdnemu prieskumu v medziach ďalších žalobných bodov.\n35. Správny súd naopak musí dať za pravdu žalobcovi v tom smere, že zo strany žalovaného došlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V danom prípade sa správny súd nemohol stotožniť s\nargumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobcom podaná žiadosť o sprístupnenie\ninformácií, v ktorej výslovne odkazoval na zákon o slobode informácií, v skutočnosti (podľa jej obsahu)\nnie je žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa citovaného zákona, ale ide o žiadosť o poskytnutie\nkópie podstatnej časti súdneho spisu v zmysle § 97 CSP, a to bez ohľadu na výslovnú voľbu zákonného\nrežimu žalobcom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax\nkasačného súdu, podľa ktorej je ponechané na vôli žiadateľa, aký právny režim poskytovania informácií\nsi zvolí, t. j. môže sa sám rozhodnúť, či svoju žiadosť o poskytnutie informácií podá podľa zákona\no slobode informácií alebo podľa iného zákona, akým je aj Civilný sporový poriadok. Táto voľba je\npritom súčasne spojená s rizikom, že si žiadateľ zvolí režim pre neho menej výhodný. Orgán verejnej\nsprávy je povinný danú voľbu rešpektovať. V tejto súvislosti správny súd prízvukuje, že žalobca si\nvo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií výslovne a nespochybniteľne zvolil režim zákona o slobode\ninformácií. Správny súd pritom nepopiera povinnosť správneho orgánu posudzovať podanie účastníka\nkonania podľa jeho obsahu, avšak v danom prípade je aj z obsahu žiadosti žalobcu o sprístupnenie\ninformácií celkom jednoznačné, podľa akého právneho predpisu sa žalobca rozhodol v danom prípade\npostupovať. Pokiaľ teda žalovaný s poukazom na ním domnelý obsah žiadosti žalobcu dospel k záveru,\nže v prejednávanej veci neexistovali dôvody pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a toto vôbec\nnemalo byť vydané, došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\n36. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach\npodanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a preto je potrebné ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec s poukazom na §\n191 ods. 4 SSP vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n37. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na vyššie uvedené závery správneho\nsúdu a citovanú judikatúru opätovne preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a\nvysporiadať sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, pričom posúdi splnenie formálnej aj\nmateriálnych podmienok obmedzenia prístupu k informáciám v danom prípade (aj toho z hľadiska či\ndôvod obmedzenia stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť) a znovu vo veci\nrozhodne. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy\nv zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z\ntých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade\ns citovaným zákonným ustanovením.\n38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\n3S/4/2023\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "d17cc776-8dd3-4292-8287-72a54857826e:04fe9dd2-0d09-420e-a5a4-38430b25a3d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200205.1", "spisova_znacka": "2Svk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/1/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200205.1"}], "citovane_v": []}