{"guid": "4ffe05f2-a03d-49c6-8ec9-ed64ffc9576f:d26bcadf-358b-4c51-b523-eb7ad08b2213", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2", "spisova_znacka": "TT-14S/127/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/127/2022 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. TT-14S/127/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2", "identifikacne_cislo": "9621200050", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-472", "nazov": "§ 472 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-472", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-472"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-472", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d26bcadf-358b-4c51-b523-eb7ad08b2213", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/127/2022\n9621200050\n30. 09. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:9621200050.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej\nveci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXXX B., F. D., zastúpený: JUDr. Tünde\nKeszegh, advokátka, so sídlom Jókaiho ul. 24, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Okresný úrad\nDunajská Streda, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o žalobe na obnovu\nkonania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/275/2005, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku\nzo dňa 01.12.2021 z a m i e t a .\nII. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .\nIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsah a dôvody žaloby\n1. Žalobca, A. B. C., spoločne s G. C., bytom D. E. XX, XXXX B., F. D., zomrelým dňa XX.XX.XXXX,\npodali dňa 01.12.2021 na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu zo dňa 26.11.2021 na\nobnovu konania podľa § 472 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), ktorou sa domáhali vydania\nrozhodnutia o povolení obnovy konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd“) pod sp. zn. 5SžoKS 105/2006 vo veci zrušenia rozhodnutia bývalého Obvodného\npozemkového úradu v Dunajskej Strede č. L/2005/00516-00006 zo dňa 27.09.2005.\n2. Pôvodne dvaja žalobcovia žiadali, aby súd po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení\nobnovy konania vec znova prejednal, a aby v obnovenom konaní preskúmal zlučiteľnosť § 2 ods. 1 a 2\nzákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva“) s čl. 17 bod 1 Charty\na čl. 63 bod 1 a čl. 18 bod 1 ZFEÚ a rozhodol tak, že zruší rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5SžoKS\n105/2006 zo dňa 26.04.2007, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/275/2005-25 zo dňa\n08.06.2006, a to spolu s rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede č.\nL/2005/00516-0006 zo dňa 27.09.2005 a vec vráti Okresnému úradu Dunajská Streda na ďalšie konanie\ns tým, aby Okresný úrad Dunajská Streda pri rozhodovaní o nároku žalobcov nebral ohľad na sporné\nzákonné ustanovenia, a aby tieto na daný prípad neaplikoval. Súčasne navrhli, aby súd podal na Súdny\ndvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) návrh na začatie prejudiciálneho konania a požiadal o\nrozhodnutie o spornej otázke, a taktiež o vydanie predbežného nálezu o tejto otázke.\n\n3. Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede rozhodol o nároku žalobcov tak, že sa nenavráti\nvlastníctvo a nepriznáva sa právo na náhradu k nehnuteľnostiam, o ktorých vydanie žalobcovia žiadali.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť len osoba, ktorá\nje občanom Slovenskej republiky a žalobcovia ako občania Maďarskej republiky nespĺňajú podmienku\npodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o navrátení vlastníctva. Aj Krajský súd v Trnave odôvodnil rozsudok č. k.\n14S/275/2005-25 zo dňa 08.06.2006 tým, že nakoľko žalobcovia nie sú občanmi Slovenskej republiky,\nnespĺňajú jednu zo zákonných podmienok pre vydanie nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona\no navrátení vlastníctva a preto správny orgán rozhodol vecne správne.\n4. Po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5SžoKS 105/2006 zo dňa 26.04.2007 bol dňa\n21.05.2019 vydaný rozsudok Súdneho dvora (veľkej komory) vo veci Európska komisia proti Maďarskej\nrepublike, C-235/17, ktorým bolo rozhodnuté, že Maďarská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej\nvyplývajú z čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v spojení s čl. 17 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Súdny dvor preskúmal, či sporná maďarská\nprávna úprava je zlučiteľná s čl. 49 a 63 ZFEU a z čl. 17 Charty a dospel k záveru, že Maďarsko\nnepostupovalo v súlade s čl. 17 ods. 1 Charty a čl. 63 ZFEU. Súdny dvor v odôvodnení svojho rozsudku\nuviedol, že základné práva zaručené Chartou sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo\nEurópskej únie (ďalej len „EU“), pričom sa musia najmä dodržiavať, ak vnútroštátna právna úprava\nspadá do pôsobnosti tohto práva, najmä keď vnútroštátna právna úprava môže byť prekážkou jednej\nalebo viacerých základných slobôd zaručených ZFEU, a ak dotknutý členský štát poukáže na dôvody\nuvedené v článku 65 ZFEU alebo na naliehavé dôvody všeobecného záujmu uznané právom EU na\núčely odôvodnenia takejto prekážky. V takomto prípade sa na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu môžu\nvýnimky vzťahovať len vtedy, ak je v súlade so základnými právami.\n5. Pokiaľ ide o uplatnenie práva EU, členský štát je povinný odo dňa pristúpenia k EU aplikovať a\ndodržiavať právo EU a je povinný dodržiavať a sledovať ustálenú súdnu prax Súdneho dvora. V tejto\nsúvislosti poukázali žalobcovia na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06.03.2018 vo veci SEGRO a\nHorváth, C-52/16 a C-l 13/16, ako aj na rozsudok zo dňa 21.05.2019 vo veci Európska komisia a\nMaďarsko, C-235/17. Slovenská republika vstúpila do EU dňa 01.05.2004 a je povinná dodržiavať právo\nEU a zohľadniť ustálenú súdnu prax Súdneho dvora odo dňa 01.05.2004.\n6. Zákon o navrátení vlastníctva nadobudol účinnosť 01.01.2004 a na základe tohto zákona bolo\nmožné uplatniť nárok na navrátenie vlastníctva aj po vstupe Slovenskej republiky do EU. V predmetnej\nveci žalobcovia uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v\nDunajskej Strede dňa 31.05.2004, t. j. po vstupe Slovenskej republiky do EU a všetky správne a súdne\nrozhodnutia vydané v ich veci boli tiež vydané po vstupe SR do EU. Nakoľko podľa zákona o navrátení\nvlastníctva bolo možné uplatniť si nárok na navrátenie vlastníctva aj po vstupe SR do EU a správne a\nsúdne rozhodnutia, či ďalšie akty, boli vydané v ich veci časovo tiež po vstupe SR do EU, z hľadiska\nčasovej pôsobnosti je bez akýchkoľvek pochybností, že zákon o navrátení vlastníctva musí byť zlučiteľný\ns právom únie a Súdny dvor má právomoc vykladať či sú ustanovenia daného zákona zlučiteľné s\nprávom EU alebo nie.\n7. Nakoľko Súdnym dvorom bolo po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.\n5SžoKS 105/2006 zo dňa 26.04.2007 vydané rozhodnutie vo veci Európska komisia proti Maďarskej\nrepublike, C-235/17 zo dňa 21.05.2019, v ktorom Súdny dvor prvýkrát vyslovil porušenie článku Charty a\nnezlučiteľnosť právneho predpisu členského štátu s Chartou, znamená to, že od roku 2007 medzičasom\nSúdny dvor dospel k takému výkladu práva EU, podľa ktorého je možné skúmať zlučiteľnosť právneho\npredpisu členského štátu s Chartou, ak vnútroštátna právna úprava spadá do pôsobnosti práva EU a\nnajmä vtedy, keď táto právna úprava môže byť prekážkou jednej alebo viacerých základných slobôd\nzaručených ZFEU.\n8. V predmetnej veci rozhodnutej Krajským súdom v Trnave v roku 2006 a následne aj Najvyšším\nsúdom v roku 2007 môže byť podmienka štátneho občianstva stanovená podľa § 2 ods. 2 zákona\no navrátení vlastníctva prekážkou voľného pohybu kapitálu. Zmena, ktorá nastala vo výklade práva EU v\nrozhodovacej činnosti Súdneho dvora po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súd v Trnave\nv predmetnej veci, podľa ktorej je možné skúmať zlučiteľnosť zákona o navrátení vlastníctva s Chartou,\nodôvodňuje podľa názoru žalobcov prípustnosť obnovy konania v predmetnej veci na základe § 472\n\npísm. c) SSP. Keďže § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva v časti, v ktorej zakotvuje podmienku\nštátnej príslušnosti Slovenskej republiky, nie je zlučiteľný s čl. 17 bod 1 Charty (ani s čl. 63 bod 1 ZFEU)\na v predmetnej veci na základe tohto zákonného ustanovenia bol zamietnutý nárok žalobcov, obnova\nkonania má byť nielen prípustná ale aj dôvodná.\n9. Neexistuje žiadny dostatočný dôvod, ktorý by odôvodňoval vylúčenie tých osôb, ktorí nie sú štátnymi\nobčanmi, z okruhu odškodnených osôb. Naopak, zakotvením podmienky štátnej príslušnosti sa nielenže\nnenapravila krivda spáchaná voči týmto osobám, ale tieto osoby opätovne a odôvodnene pocítili krivdu\nzo strany štátnej moci. Na tomto mieste je potrebné poukázať na hlavný účel sledovaný zákonom\no navrátení vlastníctva, ktorým bolo napravenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v bývalom totalitnom\nrežime. Diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, zakotvenú týmto zákonom nemožno odôvodniť\nani žiadnym z dôvodov uvedených v ZFEU, výnimočne pripúšťajúcich odlišné zaobchádzanie, no ani\nverejným záujmom.\n10. Podľa žalobcov je nesporné, že úprava vlastníckych vzťahov spadá do právomoci jednotlivých\nčlenských štátov. Možnosť členských štátov regulovať systém vlastníckych vzťahov však nie je\nabsolútna. Podľa Európskej komisie, ak reštitučné opatrenia spadajú do časovej pôsobnosti zmlúv EU,\npri určení podmienok reštitúcie majetku členské štáty musia dodržiavať primárne zmluvy a pravidlá\nsekundárneho práva, a to najmä vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu, a musia dodržiavať aj všeobecné\nzásady práva únie. Členský štát musí pri prijímaní reštitučného zákona dbať aj na to, aby tento zákon\nbol zlučiteľný aj s právom EU, vrátane Charty. Zákon o navrátení vlastníctva zaviedol diskrimináciu\nna základe štátnej príslušnosti a osobám, ktoré nespĺňajú podmienku štátnej príslušnosti Slovenskej\nrepubliky, znemožnil navrátiť vlastnícke právo a zabránil im užívanie zhabaného majetku.\n11. V zmysle čl. 51 bod 1 Charty, ju Chartu potrebné aplikovať vždy, ak členský štát vykonáva právo\nEU. V danom prípade sa jedná o výkon práva EU a treba aplikovať v tomto konaní aj Chartu, keďže\nzákon o navrátení vlastníctva musí byť zlučiteľný so ZFEU, najmä s jej ustanoveniami upravujúcimi voľný\npohyb kapitálu a žalobcovia žiadajú v tomto konaní nápravu svojich porušených práv vyplývajúcich z\npráva únie,.\n12. Žalobcovia dopĺňajú, že ak je potrebné § 472 SSP vykladať tak, že je prípustná žaloba na obnovu\nkonania podľa § 472 písm. c) SSP vtedy, ak je napadnuté rozhodnutie správneho súdu v rozpore\ns rozhodnutím Súdneho dvora vydaným pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu, napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 26.04.2007 bol bez pochybnosti v\nrozpore so súdnymi rozhodnutiami Súdneho dvora vydanými pred napadnutým rozsudkom. Bol totiž\nv rozpore napr. s rozhodnutím Súdneho dvora vydaným vo veci Uwe Kay Festersen, C-370/05 a s\nrozhodnutím vydaným vo veci Margarethe Ospelt a Schlossle WeFsenberg Fanúliensiftung, C-452/01.\nNapadnutý rozsudok správneho súdu bol v rozpore s čl. 63 bod 1 a čl. 18 bod 1 ZFEU a podľa Súdneho\ndvora už v čase vydania napadnutého rozsudku bolo možné skúmať zlučiteľnosť právnych predpisov\nčlenského štátu so ZFEÚ.\n13. Vo vzťahu k lehote na podanie žaloby na obnovu konania žalobcovia uviedli, že sa o dôvode obnovy\nkonania dozvedeli potom, čo sa obrátili na ich splnomocnenú právnu zástupkyňu. Z uvedeného dôvodu\n3 mesačná lehota na podanie tejto žaloby na obnovu konania je zachovaná.\nII.\nSúdne konanie a relevantná právna úprava\n14. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/13/2021 zo dňa\n24.08.2022 bola vec postúpená Krajskému súdu v Trnave ako vecne a miestne príslušnému v zmysle\n§ 18 ods. 2 SSP, keďže Najvyšší správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom\nprípade bude v záujme žalobcov, aby o ich žalobe na obnovu konania postupom podľa právnej úpravy\nSSP v prvom stupni rozhodol správny súd, ktorý vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu konal a rozhodoval v prvom stupni.\n15. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, i keď bol na vyjadrenie vyzvaný Krajským súdom v Trnave.\n\n16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave a bola vedená pod sp. zn.\nTT-14S/127/2022.\n17. Podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 25.04.2024, následne postúpeným Správnemu\nsúdu v Bratislave, oznámila právna zástupkyňa žalobcov skutočnosť, že v priebehu konania pôvodný\nžalobca v 1/ rade, G. C. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila súdu\númrtný list spolu s jeho úradným prekladom. Následne bolo dňa 15.08.2024 správnemu súdu oznámené,\nže poručiteľ zomrel rozvedený a bez potomkov. Časť dedičstva (nehnuteľného majetku), ktorý bol\npredmetom administratívneho konania a následne aj súdneho konania, pripadla dedičovi zo zákona,\nktorým je jediný súrodenec poručiteľa – pôvodný žalobca v 2/ rade A. B. C..\n18. Správny súd uznesením č. k. TT-14S/127/2022-99 zo dňa 16.09.2024 rozhodol, že v konaní\npokračuje výlučne so žalobcom A. B. C., nar. 22.121942 podľa § 25 a 32 ods. 1 SSP v spojení s § 63\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.\n19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 472 písm. c) SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nsprávneho súdu, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej\núnie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.\n21. Podľa § 475 ods. 1 SSP, žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy\nsa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol\nuplatniť.\n22. Podľa § 480 ods. 2 SSP, žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.\nAk bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa\n§ 462 ods. 2, prejedná\nžalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.\n23. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak\nje zjavne nedôvodná.\n24. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné\ndoručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa\ntohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom\nna jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\n26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo\nv rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v\nustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím\ntejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické\nosoby v tomto poradí [...]“.\n27. Podľa čl. 63 bod 1 ZFEÚ (pôvodný článok 56 ZES), v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané\nvšetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi Členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími\nkrajinami.\n28. Podľa čl. 18 bod 1 ZFEÚ (pôvodný článok 12 ZES), v rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli\ndotknuté ich osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.\n\n29. Podľa čl. 17 bod 1 Charty, každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať\nho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu,\nv prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá\nnáhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným\nzáujmom.\n30. Podľa čl. 51 bod 1 Charty, ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené\npre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú\nprávo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v\nsúlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na\nňu prenesené zmluvami.\nIII.\nPosúdenie prípustnosti žaloby na obnovu konania\n31. Predtým ako správny súd mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania,\nskúmal, či sú dané procesné podmienky na jej prejednanie. Inštitút žaloby na obnovu konania je\nmimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým sa zasahuje do právnej istoty založenej právoplatným\nkonečným rozhodnutím správneho súdu. Jeho využívanie by malo byť výnimočné. Nejde o nástroj, ako\ndosiahnuť opätovné právne posúdenie veci, či zmenu výkladu aplikovateľných právnych predpisov v\nprospech účastníka, ktorý žalobu na obnovu konania podal. Narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážená sprísnenými\npodmienkami prípustnosti.\n32. Správny súdny poriadok upravuje iba tri situácie, za ktorých možno napadnúť rozhodnutie správneho\nsúdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je prípustná len vtedy, ak (a) bolo\nrozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania\nalebo osoby zúčastnenej na konaní, (b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo\nsvojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo,\nboli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto\nporušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, (c) rozhodnutie správneho súdu\nje v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré\nje pre účastníkov konania záväzné.\n33. Ako dôvody prípustnosti obnovy konania žalobca uviedol, že došlo k prijatiu rozsudku Súdneho\ndvora vo veci Európska komisia proti Maďarskej republike, C-235/17 zo dňa 21.05.2019. V tomto\nrozsudku dospel Súdny dvor k výkladu práva EU, podľa ktorého je možné skúmať zlučiteľnosť právneho\npredpisu členského štátu s Chartou, ak vnútroštátna právna úprava spadá do pôsobnosti práva EU a\nnajmä vtedy, keď táto právna úprava môže byť prekážkou jednej alebo viacerých základných slobôd\nzaručených ZFEU. Táto zmena vo výklade práva EU v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora nastala\npo nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súd v Trnave z roku 2006, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie správneho orgánu o nenavrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam a nepriznaní práva na\nnáhradu k nehnuteľnostiam, o ktorých vydanie žalobcovia žiadali, z dôvodu, že žiadatelia nespĺňajú\npodmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o navrátení vlastníctva.\nPosun v judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorého je možné skúmať zlučiteľnosť zákona o navrátení\nvlastníctva s Chartou, odôvodňuje podľa názoru žalobcu prípustnosť obnovy konania v predmetnej veci\nna základe § 472 písm. c) SSP.\n34. Správny súd na základe obsahu a odôvodnenia žaloby a súvisiaceho súdneho spisu vo veci vedenej\nKrajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/275/2005, ktorá bola meritórne rozhodnutá rozsudkom zo\ndňa 08.06.2006, konštatuje, že dôvody obnovy konania tvrdené žalobcom nezakladajú jej prípustnosť.\nŽalobca síce odkázal na § 472 písm. c) SSP, no neuviedol a ani nepredložil žiadne rozhodnutie\nSúdneho dvora, Rady EU alebo Európskej komisie, ktoré by bolo pre účastníkov konania záväzné,\na s ktorým by bol mohol byť rozporný rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/275/2005-25 zo\ndňa 08.06.2006. Obsahom žaloby je nie nerelevantná argumentácia poukazujúca na možný rozpor\npodmienky stanovenej v § 2 ods. 1 a 2 zákona o navrátení vlastníctva s požiadavkou nediskriminácie\npodľa štátnej príslušnosti občanov Európskej únie pri stanovení podmienok navrátenia vlastníckeho\n\npráva k nehnuteľnému majetku, no spochybnenie výkladu a posúdenia súladu vnútroštátnej právnej\núpravy s Ústavou Slovenskej republiky či právom EU (Chartou alebo ZFEU, prípadne iným prameňom\npráva EU) nie je zákonným dôvodom obnovy konania podľa § 472 SSP za situácie, ak nejde o rozpor\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu s rozhodnutím Súdneho dvora, Rady EU alebo Európskej\nkomisie, ktoré by bolo pre účastníkov konania záväzné. V prejednávanej veci nebolo takéto rozhodnutie\norgánov EU predložené a správnemu súdu nie je ani z jeho činnosti známe, že by bolo rozhodnutie\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/275/2005-25 zo dňa 08.06.2006 v rozpore s rozhodnutím Súdneho\ndvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné. Subjektívny postoj\nžalobcu k predošlému konaniu a jeho podozrenie z možného rozporu aplikovanej vnútroštátnej právnej\nnormy s právom EU nie je dostatočným základom pre prípustnosť obnovy konania podľa SSP.\n35. Žalobca uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, nie\nsú dôvodmi, ktoré SSP pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Tvrdený vývoj judikatúry Súdneho dvora,\nktorý mal nastať rozhodnutím vo veci Európska komisia proti Maďarskej republike, C-235/17 zo dňa\n21.05.2019 sa nijako netýka reštitučného konania o žiadosti žalobcu a jeho zosnulého brata o navrátenie\nnehnuteľností. Obnova konania nemôže byť inštitútom umožňujúcim aplikovať vývoj judikatúry, ktorý\nidentifikoval žalobca po viac ako desiatich rokoch od právoplatnosť pôvodného rozsudku. Došlo by\ntak k neprimeranému zásahu do právnej istoty vo veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá správnym\nsúdom, potvrdená rozhodnutím kasačného súdu. Na tomto mieste je zároveň potrebné uviesť, že\nžalobca si sám odporuje aj v otázke toho, či ide vôbec o relevantný vývoj v judikatúre majúci dopad\nna rozhodnutie v jeho veci, keď sám poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora, podľa ktorých bolo\nuž pred rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 26.04.2007 (potvrdzujúcim rozsudok Krajského súdu\nv Trnave) možné skúmať zlučiteľnosť právnych predpisov členského štátu so ZFEU (bod 12 tohto\nuznesenia vyššie). Táto argumentácia nebola predložená žalobcami v pôvodnom konaní na Krajskom\nsúde v Trnave ani v rámci konania na kasačnom súde.\n36. Možno zhrnúť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o\ndôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. c) SSP -rozhodnutie Súdneho dvoru EU,\nRady EU alebo Európskej komisie, ktoré by bolo pre účastníkov záväzné, a s ktorým by bolo v rozpore\nrozhodnutie Krajského súdu v Trnave, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania\nani v žalobe o obnovu konania neuvádzal. Žalobca tak v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti,\nktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. V tomto prípade má správny súd povinnosť\nžalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP\nako zjavne neprípustnú. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže\nneobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle§ 472 SSP.\n37. Skúmanie, či bola žaloba podaná v lehote stanovenej v § 475 SSP, je v danom prípade nadbytočné,\nkeďže začiatok zákonnej trojmesačnej lehoty sa viaže buď k možnosti uplatniť alebo k vzniku vedomosti\no relevantnom dôvode prípustnosti obnovy. Keďže žaloba žiaden takýto relevantný dôvod neobsahovala,\nnie je pre vec dôležité, kedy bola podaná. Implicitne totiž zo zákona vyplýva, že k skúmaniu včasnosti\npodania žaloby možno pristúpiť až po ustálení existencie aspoň jedného z právnych relevantných\ndôvodov obnovy, keďže k nemu sa viaže začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu č. k. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018).\n38. Správny súd zároveň nevidel ani dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP\na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. Uvedený postup by mohol prichádzať do úvahy\nv prípade, ak by bolo predložené rozhodnutie orgánov EU, ktoré by bolo pre účastníkov záväzné,\na vo vzťahu ku ktorému by správny súd ako predbežnú otázku pozitívne vyhodnotil možný rozpor\ns rozsudkom Krajského súdu v Trnave z roku 2006. Tým by sa dostalo rozhodovanie o obnove konania\ndo meritórneho posúdenia. Následne by bolo možné jednoznačne vyhodnotiť tento rozpor cestou\ninštitútu predbežnej otázky na Súdny dvor. V prejednávanom prípade však takáto situácia nenastala.\n39. Skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k žalobe, poskytnutej mu Krajským súdom\nv Trnave, pričom žalovaný nebol na predloženie vyjadrenia a súvisiaceho administratívneho spisu\nnásledne správnym súdom opakovane vyzývaný, nemá žiaden vplyv na možnosť odmietnuť žalobu\npodľa § 483 ods. 1 SSP. Keďže správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol predtým, ako\nby rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, nebolo potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu\nkonania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP).\n\n40. Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania,\na teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami SSP,\nktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej,\ninak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o\nprejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú\nžalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.\n41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.\n42. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147\nods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}