{"guid": "427c7ff7-ba37-451a-9ecd-878456a384c0:5492904d-3a19-4f8e-aa2a-f3c33de53fa9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4", "spisova_znacka": "NR-12S/2/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-12S/2/2021 z 23. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2025, sp. zn. NR-12S/2/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4", "identifikacne_cislo": "6021200405", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5492904d-3a19-4f8e-aa2a-f3c33de53fa9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-12S/2/2021\n6021200405\n23. 10. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:6021200405.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a\nčlenov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ROFER s.r.o., so\nsídlom Madáchova 17, Nána, IČO: 47 534 443, zastúpeného JUDr. Lenkou Janšo Choma, advokátkou\nso sídlom Horné záhrady 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101302050/2021 zo dňa 22.07.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n101302050/2021 zo dňa 22.07.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol\nz daňovej kontroly č. 100000884/2021 zo dňa 04.01.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi\ndoručený dňa 23.01.2021.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100426433/2021 zo dňa 12.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n99.093,50 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019. V odôvodnení rozhodnutia správca dane\nuviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 99.093,50 Eur z dodávateľských\nfaktúr, vystavených spoločnosťou Milki Food s.r.o., Hlavná 48, Dunajská Streda, IČO: 51 202 476 za\ndodanie tovaru – syr Goldi 45 %. Podľa správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keď si neoprávnene uplatnil\nodpočítanie dane z tovaru, ktorý mu nebol deklarovaným dodávateľom dodaný.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 101302050/2021 zo dňa 22.07.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII.\nŽaloba\n\n4. Žalobou zo dňa 23.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici toho istého dňa, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101302050/2021 zo dňa 22.07.2021, jeho\nzrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Žalobca mal za to, že správcovi dane predloženými dokladmi (faktúry, dodacie listy, objednávky,\nprepravné doklady, fotodokumentácia, zmluva o skladovaní) preukázal reálne dodanie tovaru zo\nstrany deklarovaného dodávateľa. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) žalobca namietal, že skutočnosť, že dodávateľ\nžalobcu Milki Food s.r.o. a jeho dodávateľ Nemes Fruit s.r.o. so správcom dane nekomunikovali\na nepredložili mu požadované doklady, nemohol žalobca ako daňový subjekt nijakým spôsobom\novplyvniť a uvedené nemôže byť pripísané na jeho ťarchu. Pokiaľ žalobca predloženými dokladmi\npreukázal existenciu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, bol následne správca dane tým, kto\nznáša dôkazné bremeno, ak chce preukázať opak.\n6. Skutočnosť, že spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. nepotvrdila dodanie tovaru spoločnosti Nemes\nFruit s.r.o. neznamená, že žalobca dodanie tovaru nepreukázal. Podľa prepravných dokladov bol\nodosielateľom tovaru Nedexco Group Kft. a prepravcom spoločnosť NUTRIEFER KFT. Dodávateľ\nžalobcu nebol dovozcom tovaru do Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu nemohol figurovať ako\npríjemca tovaru. Uvedené skutočnosti správcovi dane konateľ žalobcu objasnil. Potvrdenie skladovania\ntovaru a jeho následného vyskladnenia vedeli potvrdiť zamestnanci žalobcu A. B., C. D. B. a E. B., vodiči\nprepravných spoločností, ako aj správca areálu pán F. G., konateľ spoločnosti Amazon s.r.o., s ktorým\nmal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu. Správca dane však navrhnutých svedkov bez náležitého\nodôvodnenia nevypočul a tak neumožnil žalobcovi preukázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca dodal,\nže v čase miestneho zisťovania sa tovar nachádzal v klimatizovanom boxe, pripravený na expedíciu, čo\nsprávca dane konštatoval aj vo svojom rozhodnutí, avšak bez ďalšieho uzavrel, že to neznamená, že sa\njednalo o tovar dodávateľa Milki Food s.r.o. Cez Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“)\nje zaznamenaná trasa kamiónov, ktorá deklaruje odkiaľ a kam kamión išiel, kde stál. Z GPS systému\nje taktiež zrejmá ich trasa. Na kompe, kadiaľ kamióny prechádzajú sú kamery, ako aj informácie o tom,\nči je kamión naložený alebo prázdny.\n7. Podľa žalobcu vznikli v prejednávanej veci pochybnosti správcu dane výlučne z dôvodu preverovania\ndodávateľov Milki Food s.r.o. a Nemes Fruit s.r.o., na ktoré skutočnosti nemal žalobca žiaden\nvplyv. Pri práve na odpočet DPH sa však nesmie a priori vychádzať z toho, že právo na odpočet\nDPH daňového subjektu je súčasťou podvodného konania tohto daňového subjektu, resp. jeho\ndodávateľov alebo odoberateľov. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na\nzáklade zavinenia, pričom toto preukazuje správca dane. Podľa žalobcu došlo v prejednávanej veci\nk neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu za nedodržiavanie daňových predpisov\na zákonných povinností inými daňovými subjektmi, za ktoré žalobca nemôže niesť zodpovednosť\n(poukaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžf/4/2013, 8Sžf/14/2012,\n5Sžf/22/2009, 3Sžf/1/2010 a 3Sžf/1/2011 a rozsudky SD EÚ vo veci C-80/11, C-142/11, C-440/04). Záver\nsprávcu dane je podložený len nepriamymi dôkazmi a vzhľadom na zdokumentované plnenie vzniká\notázka, v akom rozsahu by mal daňový subjekt zabezpečovať dôkazy o existencii plnenia.\n8. V závere žalobca namietal, že neprerokovaním protokolu o výsledku daňovej kontroly nebola táto\nzákonným spôsobom ukončená, čím došlo k porušeniu § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon\nč. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.02.2022 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nPreverovaním správca dane zistil, že na začiatku reťazca spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o.\nnepotvrdila dodávky tovaru pre spoločnosť Nemes Fruit s.r.o., z ktorého dôvodu nemohol byť\ndeklarovaný tovar dodaný spoločnosti Milki Food s.r.o. a následne žalobcovi. Spoločnosti Milki Food\ns.r.o. a Nemes Fruit s.r.o. boli nekontaktné, so správcom dane nespolupracovali a mali len virtuálne\nsídlo. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov\nzúčastňujúcich sa predmetných dodávok overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom\n\na skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázané. Takýto doklad sám o sebe nepreukazuje,\nže sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je uvedené v doklade, alebo\nže doklad dodávateľ vôbec vystavil. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov\nv daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia\nskutočne došlo. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v čase vykonania miestneho zisťovania\ndňa 22.04.2020 nebolo možné potvrdiť existenciu tovaru od dodávateľa Milki Food s.r.o. za zdaňovacie\nobdobie máj 2019. K žalobcom navrhnutým svedkom (konateľ žalobcu, jeho manželku a otec) uviedol,\nže pri svedeckých výpovediach rodinných príslušníkov je predpoklad, že potvrdia dodanie fakturovaného\ntovaru. V prípade svedeckých výpovedí vodičov prepravných spoločností a správcu prenajatého areálu\nje taktiež predpoklad, že potvrdia dodanie fakturovaného tovaru, napriek tomu, že vedia potvrdiť iba\nvšeobecne dodanie tovaru do prenajatých priestorov daňového subjektu a nie dodanie konkrétneho\ntovaru uvedeného na faktúrach. Samotné fotografie kamióna s naloženými paletami podľa žalovaného\nešte nepreukazujú, že bol tento tovar dodaný spoločnosťou Milki Food s.r.o. Obdobne ani zmluva o\nskladovaní so spoločnosťou Milki Food s.r.o sama, bez ďalších overiteľných dôkazov, nepreukazuje\nuvedené skutočnosti. Ani NDS nevie potvrdiť dodanie konkrétneho tovaru uvedeného na faktúrach, vie\npotvrdiť iba to, kadiaľ kamión prechádzal. Na podporu svojich záverov poukázal žalovaný na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/26/2016, 10Sžfk/26/2018 a 8Sžf/73/2015.\n10. K námietke žalobcu, že v prejednávanej veci nedošlo k prerokovaniu protokolu žalovaný uviedol,\nže žalobca bol listom zo dňa 05.11.2020 oboznámený s priebehom a výsledkami daňovej kontroly a\nsprávca dane mu dal dostatočný časový priestor na vyjadrenie. Žalobca svoje právo vyjadriť sa nevyužil.\nProtokol bol žalobcovi doručený dňa 23.01.2021, kedy bola daňová kontrola v zmysle § Žalobca sa v\nstanovenej lehote 30 pracovných dní od doručenia protokolu nevyjadril. O uvedenej skutočnosti spísal\nsprávca dane úradný záznam č. 100393871/2021 zo dňa 08.03.2021 a následne postupoval v zmysle\n§ 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku a vydal rozhodnutie.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. NR-12S/2/2021.\n12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté\nrozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k\nzáveru, že žaloba je dôvodná.\n13. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23.10.2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 01.09.2025 oznámené na\núradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.\nV.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v znení účinnom\nod 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\n\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n16. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n17. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n18. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému\ndaňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30\npracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k\nzisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v\npriebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n19. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n20. Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia\nlehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí\nk protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti\nspíše úradný záznam.\n21. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred\njej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca\ndane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n23. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu\ndane, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 99.093,50 Eur na DPH za\nzdaňovacie obdobie máj 2019 z dôvodu, že nepreukázal dodanie tovaru (syr Goldi 45 %) deklarovaným\ndodávateľom Milki Food s.r.o., a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n28. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k\nzneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020\nzo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).\n29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych\npodmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní\ndaňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade\nvychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n30. V predmetnej veci správca dane po vykonanom dokazovaní zistil, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť\nMilki Food s.r.o. nadobudla tovar od spoločnosti vazsig s.r.o. (do 27.01.2020 Nemes Fruit s.r.o.).\nSpoločnosť vazsig s.r.o. deklarovala, že jediným jej dodávateľom bola spoločnosť P.K.S. AGRO FARM\ns.r.o. Správca dane vyzval spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o., aby predložila písomnosti a listiny\npreukazujúce reálne uskutočnenie obchodných transakcií so spoločnosťou Nemes Fruit s.r.o. (neskôr\nvazsig s.r.o.). Spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. však uviedla, že s odberateľom Nemes Fruit s.r.o. nie\nsú a v minulosti ani neboli v žiadnom obchodnom spojení a neuskutočnili žiadne obchodné transakcie.\nSpoločnosť a ani jej zástupcov nepoznajú. Spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o. tak nepotvrdila dodávky\npre odberateľa Nemes Fruit s.r.o. (subdodávateľ žalobcu). Keďže z preverovaného reťazca vyplýva, že\nna začiatku reťazca je spoločnosť P.K.S. AGRO FARM s.r.o., ktorá nepotvrdila dodávky pre spoločnosť\nNemes Fruit s.r.o., podľa správcu dane nemohol byť deklarovaný tovar dodaný ďalej spoločnosti Milki\nFood s.r.o. a následne žalobcovi. Správca dane vytýkal spoločnostiam Nemes Fruit s.r.o. a Milki Food\ns.r.o. ich nekontaktnosť počas daňovej kontroly.\n31. Správcom dane tak bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom Milki Food s.r.o.\nz dôvodu, že na začiatku reťazca sa nepotvrdilo dodanie tovaru subdodávateľovi Nemes Fruit s.r.o. od\nspoločnosti P.K.S. AGRO FARM s.r.o.\n32. Správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:\npovinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,\nže daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním\npredloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná\npovinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť\ndôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne\nspochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom\nmožno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len\nna daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n\n377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Dôvodom na prenos\ndôkazného bremena na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a\nhodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť objektívne podložená a dôvodná.\nTakou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\npodmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Až kvalifikovaným spochybnením\nzaloženým na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.\nAk daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že\nišlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery náležite osvedčiť\na vecne zdôvodniť, prečo považuje plnenia za fiktívne (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS/627/2022 zo dňa 27.04.2023).\n33. Pokiaľ daňové orgány založili pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom\nMilki Food s.r.o. na nezrovnalosti na subdodávateľskom stupni obchodného reťazca (nepotvrdenie\ndodania tovaru subdodávateľovi Nemes Fruit s.r.o. od spoločnosti P.K.S. AGRO FARM s.r.o.), resp.\nna okolnostiach, týkajúcich sa nesúčinnosti resp. nekontaktnosti dodávateľa žalobcu (Milki Food s.r.o.)\na jeho subdodávateľa (Nemes Fruit s.r.o.), správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť\nnárodných súdov, ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalšieho) nie sú\nspôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok\npre priznanie práva na odpočet DPH. Ide napríklad o (I) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov\nako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020\nzo dňa 25.05.2021), (II) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo\ndodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD EÚ vo veci D. B. H., C- 610/19\nzo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci I.\nG., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (III) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného\nreťazca (rozhodnutie SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).\n34. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že SD EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uviedol,\nže hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne\nuskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako\nvyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ\nbol bližšie konkretizovaný. Podľa SD EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,\nktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému\ndodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda\nnevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo\nslužby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla\naj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku\nna odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa\nvzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo\nna odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie\ndane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť\njasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa\nuplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.\n35. Podľa uznesenia SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,\nefektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe\nktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nzaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto\nnákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený\ntovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,\nčiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po\ndruhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\n\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“\n36. S poukazom na uvedenú judikatúru SD EÚ, aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 konštatoval nesprávne právne posúdenie\nnenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a\nžalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení\nsubdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu ako kontrolovaného daňového\nsubjektu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zdôraznil, že zodpovednou inštanciou, ktorá je\noprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je SD EÚ, ktorý svoj výklad uviedol v\nrozhodnutí C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, podľa ktorého v prípade spochybnených subdodávateľov\nv kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť\nalebo aspoň vedomosť daňového subjektu na podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených\ndo obchodného reťazca, čo ak správca dane ani žalovaný nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy\npri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane, má za následok nezákonnosť ich rozhodnutí.\n37. Nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi\njeho dodávateľa, sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a za ktoré v zásade\nnezodpovedá nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (žalobca). Nie je možné\nspravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy\ntovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu\nprávnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na\nktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie\nzodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr.\nručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti\na pod.), a preto napr. nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej\ndokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať\nna ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto\nnedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní\nexistencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými\ndaňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022).\n38. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na\nsamom začiatku obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o\npreukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Zároveň nemožnosť\nkontaktovať sa s osobami oprávnenými konať za dodávateľa v čase realizácie obchodu, či so súčasným\nkonateľom dodávateľa, ako aj pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, nie\nsú skutočnosťami objektívne spôsobilými založiť kvalifikované pochybnosti o splnení hmotnoprávnych\npodmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného bremena na daňový subjekt.\nTieto by (aj spolu s vytýkanou nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto stupni reťazca) boli\nsmerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu\n(žalobcu) o podvodnom konaní (nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných obchodných\npodmienok) u niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tomto prípade by z\nhľadiska preukazovania vedomostnej zložky bolo relevantným aj skúmanie obozretnosti daňového\nsubjektu pri výbere obchodného partnera. Pokiaľ vykonané dokazovanie k preukazovaniu podvodu\nani nesmerovalo, otázka obozretnosti daňového subjektu nie je a ani nemohla byť východiskom\npri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).\n39. V predmetnej veci daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočítanie dane (dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) postavili na skutočnostiach, ktoré sú\nmimo sféru a dosah žalobcu ako daňového subjektu z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia. Správny\nsúd, prisvedčujúc žalobcovi, v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že je v rozpore s európskym právom,\nak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie\ntovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať\nza hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto\n\ndodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne\ndostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode\nalebo vedela/mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila\nosoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni\nuvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (uznesenie SD EÚ vo veci\nC-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n40. Ak daňový subjekt preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH,\nsprávca dane je v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému podvodu.\nJudikatúra SD EÚ (viď napríklad rozsudky vo veciach C- 354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04\na C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid) ako podvod na\nDPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta,\na to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých prípadov\nmusia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k podvodnému\nkonaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom, že daňový\npodvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu na podvode.\nPri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal primerané\nopatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/28/2021 zo dňa 18.12.2023 v obdobnej\nveci tých istých účastníkov konania).\n41. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane\naplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri\notázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode\nz rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných\nzdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?\n(iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené\ns podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce\nodpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie SD EÚ vo\nveci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n42. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že v prejednávanej veci nedošlo\nk prerokovaniu protokolu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane podľa § 46 ods. 8\nDaňového poriadku vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane určil žalobcovi lehotu 30 pracovných dní, v\nktorej mal žalobca možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Protokol bol žalobcovi doručený dňa\n23.01.2021, kedy bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená.\nŽalobca sa v stanovenej lehote k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. O uvedenej skutočnosti\nspísal správca dane úradný záznam č. 100393871/2021 zo dňa 08.03.2021 a následne v súlade s § 68\nods. 2 písm. c) Daňového poriadku vydal prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.\n43. Správny súd uvádza, že v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku iba v prípade, ak daňový subjekt\npredloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 Daňového\nporiadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených.\nŽalobca však pripomienky a dôkazy na výzvu správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku\nnepredložil. Pokiaľ sa žalobca v tejto súvislosti odvolával na zákon č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na §\n165 ods. 2 Daňového poriadku, správny súd uvádza, že v tomto prípade bola daňová kontrola začatá\nza účinnosti Daňového poriadku.\n44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.\n1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).\n45. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom\nsmere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba\nv prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok\npráva na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu\n\na že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo\nzneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by\nmohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné\ndôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca\nako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je\nspojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je\ndôkazným bremenom správu dane.\n46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n47. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}