Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/96/2020 z 22. 10. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/96/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1 Správny súd v Bratislave | BA-6S/96/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1 | 2025-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36456767-ea1f-4ac8-8081-8db7ac3b6007 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-6S/96/2020 6020200038 22. 10. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019, takto rozhodol: I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa 12.08.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2018 oznámil Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018. Výsledky daňovej kontroly zhrnul správca dane v Protokole z daňovej kontroly č. 101107646/2019/9104408/Rohá zo dňa 13.05.2019. 2. Na podklade výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa 12.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správca dane na základe všetkých zistených skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z nasledovných faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO“): faktúry č. 1807193, dátum dodania 17.7.2018, základ dane XX.XXX,- eur, DPH X.XXX,- eur a faktúry č. 1807200, dátum dodania 31.7.2018, základ dane XX.XXX,€, DPH X.XXX,- eur. Predmetom fakturácie bola v oboch prípadoch prezentácia obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s prezentáciou Koncertu A. B. dňa 22.11.2018 konaného na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave 3. Správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že odpočítaním dane zo zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa SARCO porušil § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nakoľko nepreukázal, že prijaté plnenie (uvedenie slova MURAT ako mena generálneho reklamného partnera podujatia koncertu) použil, resp. použije na účely dodania tovarov a služieb ako platiteľ. Spoločnosť MURAT s.r.o. sa spolu s inými spoločnosťami zapojila do propagácie kultúrnej akcie – koncertu A. B., za umiestnenie slova MURAT na reklamných materiáloch propagujúcich tento koncert zaplatila finančné prostriedky, no nakoľko nešlo po propagáciu a reklamu svojho podnikania, teda činnosti žalobcu, ale išlo o reklamu koncertu, nebola splnená vyššie uvedená podmienka potrebná na vznik práva na odpočítanie dane a tou je, že reklama koncertu využil žalobca na účely podnikania. 4. Jediným organizátorom predmetného koncertu A. B. dňa 22.11.2018 bola spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o., so sídlom v Pezinku, IČO: 45 877 289 (ďalej len „SILVI PRODUCTION“), ktorá zabezpečila všetky reklamné služby – reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu v plnom rozsahu. Za dodanie uvedených služieb vystavila SILVI PRODUCTION spoločnosti SARCO dve faktúry v celkovej sume základu dane XXX.XXX,- eur, DPH XX.XXX,- eur s dátumom dodania 21.11.2018 a 26.11.2018. Spoločnosť SARCO sa nepodieľala na organizácii podujatia, na zabezpečení reklamnej kampane. Rozsah reklamnej kampane bol dohodnutý v zmluve uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION, pričom tento rozsah bol totožný ako rozsah reklamnej kampane, ktorý bol uvedený v zmluve o reklame zo dňa 30.01.2018 medzi SARCO a MURAT, s.r.o. Spoločnosti MURAT, s.r.o. a SILVI PRODUCTION sú rodinne prepojené cez osoby konateľov oboch spoločností a riaditeľky spoločnosti MURAT, s.r.o., nakoľko ide o blízkych príbuzných. 5. Podľa správcu dane, ak by SARCO v súvislosti s koncertom prijal iba dve faktúry za reklamné služby od SILVI PRODUCTION v sume XXX.XX,- eur s DPH, kým faktúry za dodané reklamné služby vystavené SARCO svojim odberateľom boli napr. v júli 2018 vystavené v sume základ dane XXX.XXX,- eur, DPH XX.XXX,XX eur, vznikali by jej vysoké daňové povinnosti. Situáciu s prípadne vzniknutými daňovými povinnosťami vyriešila spoločnosť SARCO tak, že každý mesiac prijala faktúry od spoločnosti Azaria service s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO 50 132 733 (ďalej len „Azaria service“) a tým si optimalizovala svoju daňovú povinnosť maximálne do 1.500,- eur mesačne. 6. Následne zaslal správca dane žalobcovi Oboznámenie so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly zo dňa 10.04.2019 a umožnil mu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. 7. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.2019 reagoval správca dane tak, že nespochybňuje uskutočnenie koncertu ako aj reklamnú kampaň, ktorá koncertu predchádzala a bola verejnosti známa z rôznych propagačných materiálov. Správca dane má za to, že daňový subjekt hodnotiacimi správami dostatočne preukázal propagáciou daného koncertu, ktorej cieľom bolo, aby sa koncertu zúčastnilo čo najviac divákov a nebola jej cieľom propagácia spoločnosti MURAT s.r.o. a jej činnosti. Slovo MURAT je verejnosti bez bližšej špecifikácie neznáme, nejde o svetoznámu značku, ktorá automaticky verejnosti naznačí, čo sa propaguje. Otázne pre správcu dane zostáva, či bolo samotné kultúrne podujatie tým najvhodnejším miestom na oslovenie potencionálnych zákazníkov v oblasti stavebníctva a či rozdanie lístkov na koncert svojim zákazníkom nebolo za účelom pohostenia a zábavy. 8. V rámci vyrubovacieho konania správca dane nahliadol do interných podaní daňového subjektu Felicis s.r.o., IČO: 44 014 031 (ďalej len „Felicis“) a spoločnosti RSMH s.r.o., IČO: 46 463 143 (ďalej len „RSMH“), vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti SOUND s.r.o., IČO: 34 110 887 (ďalej len „SOUND“), ktoré boli ďalšími subdodávateľmi v reťazci obchodných spoločností identifikovanom správca dane. Vykonaným šetrením počas daňovej kontroly i v rámci vyrubovacieho konania správca dane preukázal vznik reťazca daňových subjektov 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. žalobca, resp. 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. Azaria service – 4. Felicis – 5. RSMH – 6. SOUND. 9. Správca dane tvrdí, že išlo o účelové a podvodné konanie spoločností v tomto reťazci, do ktorého sa žalobca zapojil svojou spoluprácou so SARCO, pričom bol navodený stav, aby zo štátneho rozpočtu boli získané neoprávnené peňažné prostriedky a tým bola získaná neoprávnená daňová výhoda. SILVI PRODUCTION ako výhradný organizátor koncertu zabezpečila celú reklamnú kampaň a za sumu XXX.XXX,- eur bez DPH predala SARCO reklamný priestor. SARCO predala žalobcovi za sumu XXX.XXX,- eur bez DPH miesto, na ktorom mal žalobca uvedená na všetkých reklamných produktoch propagujúcich koncert svoj obchodný názor (v tvare MURAT) a dodala jej aj XXX ks lístkov na koncert. Žalobca mohol vedieť, že reklamný priestor, ktorý SARCO kúpil za XXX.XXX,- eur bez DPH, predáva žalobcovi za XXX.XXX,- eur bez DPH, pričom mu bolo zrejmé, že žalobca nebude jediný reklamný partner. 10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.09.2019. Hlavným argumentom žalobcu v odvolaní bolo tvrdenie, že nemohol vedieť, a nevedel, že bol súčasťou podvodného konania, pretože vzájomná spolupráca so spoločnosťami SILVI PRODUCTION a SARCO trvala roky, všetky osoby sa navzájom spolu poznali a spoločnosti spolupracovali aj pri iných projektoch, ktoré v minulosti organizovala SILVI PRODUCTION. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 11. Žalovaný rozhodnutím č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku. 12. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že sa konatelia spoločnosti SILVI PRODUCTION, SARCO a žalobcu poznali, mali možnosť overiť si, akým spôsobom bude SARCO zabezpečovať reklamnú činnosť. V zmluve o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a SARCO bol jasne dohodnutá možnosť využiť subrealizátorov na poskytovanie činnosti, ktoré sú predmetom danej zmluvy. Táto možnosť bola uvedená aj v zmluve o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv uzavretej medzi SILVI PRODUCTION a SARCO. Preto nemožno akceptovať argument daňového subjektu, že nemohol vedieť a nevedel, že je súčasťou daňového podvodu. 13. Poukazuje tiež na neúmerné navýšenie ceny reklamnej služby. SILVI PRODUCTION previedla reklamný priestor na SARCO za oveľa nižšiu cenu ako bola cena za reklamu fakturovaná SARCO žalobcovi. Vzhľadom na to, že ako sa vyjadril svedok C. (konateľ SARCO do 01.03.2019) logo daňového subjektu už existovalo a bolo mu odovzdané žalobcom na USB kľúči a SILVI PRODUCTION ho mala už skôr k dispozícii z dôvodu minulej spolupráce. 14. K námietke žalobcu, že konanie spoločnosti SOUND a RSMH (ktoré bolo v rozpore so zákonom o DPH tým, že spoločnosť SOUND nebola platiteľom DPH no napriek tomu fakturovala spoločnosti RSMH aj s DPH, ktorú následne neodviedla do štátnej rozpočtu), nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu a nemožno ho za protizákonné konanie týchto spoločností stíhať, žalovaný uvádza, že správca dane nepreniesol nezákonné konanie týchto spoločností na žalobcu. Nakoľko však správca dane získal dôkazy o podvodnom konaní subjektov, ktoré mali byť zapojené do reklamnej činnosti, a ktorých súčasťou bol aj žalobca, nárok na odpočítanie dane mu nepriznal. Ak daňový subjekt príjme zdaniteľné plnenia, ktoré mu fakturuje dodávateľa, ale dokazovaním správca dane preukáže, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrení, ktoré do neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční alebo ktoré príjme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, nemôže mu uznať nárok na odpočítanie dane. Odkazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-85/11 Bonik a C-18/13 Maks Pen. 15. Jedným zo znakov podvodného konania je, ak sa na začiatku dodávateľského reťazca nachádza nekontaktný subjekt pričom si nesplní povinnosť podať daňové priznanie. Žalovaný uvádza reťazec firiem, na rozdiel od správcu dane, nasledovne: SOUND - RSMH - Felicis - Azaria service - SARCO SILVI PRODUCTION - SARCO - žalobca. Spoločnosť SOUND mala byť jediným dodávateľom RSMH, pričom bola platiteľom DPH len do 31.08.2013 a posledné daňové priznanie k DPH podala za IV. štvrťrok 2011. faktúry na základe ktorých si jej odberateľ RSMH odpočítala daň, vystavila spoločnosť SOUND s DPH neoprávnene. 16. Zo spisového materiálu podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Z rozsudku Súdneho dvora vyplýva, že zdaniteľná osoba sa musí považovať za účastníka na podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 17. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 27.01.2020, následne dňa 04.02.2020 postúpenú Krajskému súdu v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane menil argumentáciu a zdôvodnenie, prečo predmetné plnenie nezakladá nárok na odpočet DPH, pričom. V prvotnom štádiu podstata argumentácie správcu dane spočívala v tvrdení, že žalobca nepreukázal využitie plnenia na podnikateľské účely. Po vyvrátení tejto argumentácie, správca dane tvrdil, že poskytnuté plnenie slúžilo na pohostenie a zábavu pre partnerov žalobcu, ale opätovne po vyvrátení aj tejto argumentácie, bolo tvrdené, že sa nejedná sa o reklamu, ale o sponzoring, pretože slovo MURAT vôbec nič neznamená, ale je to len rieka vo Francúzsku. Až konečne daňový úrad ustálil, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, nakoľko vedel, resp. mal vedieť, že v poradí piaty subjekt vo fiktívnom reťazci vytvorenom správcom dane účtoval svoje plnenie s DPH aj keď nebol registrovaný ako platca DPH. 19. Žalobca si v rámci bežných obchodných praktík overil, či SARCO nie je rizikovým subjektom z pohľadu zákona o DPH, či nie je subjektom v konkurze, či nie je dlžníkom a ďalej si preverila aj výšku ich obratu za rok 2017. Má za to, že urobil bežné obchodné opatrenia na to, aby si svojho obchodného partnera preveril. Žalobca nemá žiadne prostriedky a ani právomoc na to, aby tak ako správca dane do hĺbky preveroval svojich dodávateľov a dokonca aj svojich subdodávateľov. 20. Dôkazmi zabezpečenými v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že Zmluva o reklame medzi žalobcom a dodávateľom SARCO bola platne uzavretá a služby riadne dodané, túto skutočnosť nespochybňuje ani správca dane, ktorý na str. 41 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že žalobca splnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane. 21. Pokiaľ si niektorý zo subjektov v reťazci nesplnil daňovú povinnosť, je správca dane povinný postihnúť subjekt, ktorý svoju povinnosť porušil. Zistenie správcu dane, že subjekt SOUND konal v rozpore so zákonom, keď ako neplatiteľ DPH vyhotovoval faktúry s uplatnením tejto dane a následne si spoločnosť RSMH v rozpore so zákonom o DPH uplatňovala odpočítanie dane, nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu. Za protizákonné konanie iných subjektov nemožno stíhať žalobcu. 22. Správca dane uvádza len časť reťazca, ktorý mu zapadá do jeho vykonštruovanej a ničím nepodloženej teórie. V skutočnosti dopĺňa žalobca reťazec vzťahov ďalších spoločností, o ktorých má vedomosť a ktoré sa podieľali na realizácii propagácie predmetného koncertu nasledovne: a) žalobca - SARCO - Azaria service – Felicis – RSMH – SOUND, b) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – KALYPSO agency s.r.o., c) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – JK Media s.r.o. – ďalšie spoločnosti (napr. spoločnosti prevádzkujúce printové či rozhlasové médiá ako D., E. F., E. G., E. H., ďalší poskytovatelia mediálneho priestoru), d) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – iné spoločnosti. 23. Správca dane ani nešpecifikoval, nepomenoval vecnú stránku prepojenia na ním vytvorený reťazec SARCO .... SOUND, t. j. aké fiktívne plnenia si spoločnosti v tomto "reťazci" medzi sebou fakturovali a nepreukázal, ktoré z tých plnení a v akej sume si žalobca neoprávnene deklaroval vo svojom daňovom priznaní. Žalobca v svojom daňovom priznaní deklaroval konkrétne služby uvedené v zmluve o reklame a súčasne reálne preukázal (a daňový úrad opakovane potvrdil), že služby deklarované žalobcom aj poskytnuté boli. Rovnako platí, že služby deklarované žalobcom boli poskytnuté inými subjektami než tými, ktoré sú uvedené v reťazci prezentovanom správcom dane, ktorý spája žalobcu cez SARCO so SOUND. 24. Všeobecne platný základný princíp reťazových podvodov je postavený na tom základe, že určitá, konkrétna, tá istá služba „koluje“ postupne v „reťazci“ podnikateľských subjektov. Správca dane ale v prípade žalobcu vôbec nešpecifikoval, o akú fiktívnu službu či aké fiktívne plnenie sa jedná v prípade žalobcu, t. j. ako konkrétne žalobca participoval na „posúvaní“ nejakého fiktívneho plnenia. Správca dane síce tvrdí, že žalobca je účastný na podvode, ale chýba akákoľvek zmienky o tom, aká bola úloha, pozícia žalobcu v údajne reťazovom obchode. Správca dane uviedol svoju domnienku, že podľa jeho názoru si uvedeným reťazcom svoju daňovú povinnosť optimalizoval subjekt SARCO. Absentuje akýkoľvek súvis v plneniach, ktorými by sa na danej optimalizácii mal podieľať žalobca a prečo by mal byť postihnutý sankciou. Na konaní spoločností SOUND či Azaria service žalobca nijako neparticipoval. Chýba tu akékoľvek prepojenie medzi údajnou nekalou činnosťou reťazca od SARCO k SOUND a žalobcom, pretože sa jedná o úplne odlišné plnenia a úplne odlišné reťazce firiem. Plnenia medzi SARCO a žalobcom reálne poskytnuté aj zaplatené boli. 25. Podľa žalobcu správca dane v posudzovanom prípade konal v rozpore a nad rozsah povinností vyplývajúcich z ustanovení § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď vo vyrubovacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré žalobca vo vyjadrení k Protokolu o výsledku daňovej kontroly nenavrhol vykonať. Dôkazy, ktoré žalobca predložil, boli správcom dane akceptované a vyhodnotené v prospech žalobcu správca dane ich vyhodnotil ako splnenie podmienky na odpočítanie dane z dôvodu preukázania využitia prijatých služieb IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.08.2020, pričom zotrval na svojich záveroch, uvedených v napadnutom rozhodnutí. 27. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 27.08.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 28. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené. V. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/96/2020. 30. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume X.XXX,- eur. Aj keď správca dane v rámci daňovej kontroly spochybnil hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH (bod 3 tohto rozsudku), po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správca dane a následne ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom zo strany SARCO. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (služby), ktorá bola predmetom vystavených faktúr, bola súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil. 40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 41. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické východiská vo vzťahu k možnosti nepriznať nárok na odpočet DPH v prípade daňového podvodu. Zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. 42. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. 43. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ ten je súdnou praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. /v likvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a I. J., C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta, a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované úkony nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH. 44. Je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, ustanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). 45. Za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené a naopak správca dane to explicitne konštatoval na str. 41 prvostupňového rozhodnutia, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora zánik nároku spája. Vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie uplatňované na odôvodnenie nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe. Rovnako je potrebné realizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode, pričom ide o nasledovné otázky: a) Existuje daňová strata? b) Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu? c) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto podvodom? d) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom vedieť tento daňový subjekt? 46. Podľa názoru správneho súdu zistený skutkový stav nevytvára dostatočný základ pre konštatovanie, že žalobca sa výberom spoločnosti SARCO za svojho dodávateľa reklamných služieb pri príležitosti koncertu A. B. v Bratislave, ktorý organizovala primárne spoločnosti SILVI PRODUCTION, zapojil do podvodného konania obchodného reťazca. Takéto konštatovanie je značne predčasné, keďže správne orgány sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevenovali posúdeniu skutočností, ktoré spadajú do tretej a štvrtej otázky Axel Kittel testu. Medzi stranami nebolo sporné, či v rámci finančnými orgánmi identifikovaného reťazca služieb došlo k daňovému úniku na strane SOUND. Žalobca však priamo spochybnil nie len svoju vedomosť o jeho účasti na daňovom podvode (ktorá tvorí štvrtú otázku Axel Kittel testu), no zároveň aj vecnú stránku prepojenia žalobcu na finančnými orgánmi pomenovaný reťazec smerujúci od SARCO k spoločnosti SOUND, resp. spochybnil obsah a hodnotu plnenia od spoločnosti SOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľať na realizovaní reklamných služieb zo strany SARCO pre žalobcu v zmysle ich vzájomnej zmluvy o reklame. Vecná stránka plnenia od SOUND pre RSMH a jej prepojenie s obchodnou transakciou žalobcu a jeho priameho dodávateľa reklamných služieb SARCO tvorí tretiu otázku Axel Kittel testu. Na túto otázku však správca dane ani žalovaný nedávajú žiadnu relevantnú odpoveď a túto nie je možné vyhodnotiť na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je obsahom administratívneho spisu. 47. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od RSMH v identifikovanom reťazci, že spoločnosť RSMH je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza v rozpadnutom starom dome v I. K. XX zarastenom vysokou burinou. Na danej adrese neboli žiadne známky ekonomickej činnosti. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené konateľovi RSMH na adresu trvalého pobytu v Rumunsku. Zásielka bola prevzatá, no konateľ sa na ústene pojednávanie nedostavil a žiadnym spôsobom sa ani neospravedlniť. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie RSMH, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľa na realizácii reklamných služieb od SARCO pre žalobcu. 48. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od SOUND v identifikovanom reťazci, že spoločnosť SOUND je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza v rodinnom dome v Bini č. 103. Označenie spoločnosti sa nikde nenachádzalo a na zvonenie nikto nereagoval. Na danej adrese neboli žiadne známky ekonomickej činnosti. Konateľom je maďarský štátny občan. A preverovaním správca dane zistil, že so správcom nekomunikuje, spoločnosť je nekontaktná a písomnosti sú doručované uložením. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie SOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľa na realizácii reklamných služieb od SARCO pre žalobcu. 49. Správca dane a následne aj žalovaný konštatujú, že daňový únik bol zadefinovaný v reťazci spoločností SOUND - RSMH – Felicis – Azaria service – SARCO – SILVI PRODUCTION, do ktorého sa zapojil žalobca ako odberateľ služieb od SARCO. „Daňový únik vznikol na začiatku reťazca u spoločnosti SOUND s.r.o., ktorá vystavovala ako neplatiteľ DPH faktúry s DPH, z ktorých daň neodvádzala do ŠR. Faktúry od tejto spoločnosti tvorili základ na vytvorenie daného reťazca, keď tak ako už bolo vyššie popísané si spoločnosti navzájom vystavovali faktúry napriek tomu, že nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť“. (str. 51 prvostupňového rozhodnutia, podobne str. 10 a 11 napadnutého rozhodnutia). Žiadne ďalšie posúdenie skutkových zistení alebo popis dôkazov (napr. faktúr vstavených SOUND alebo RSMH v danom reťazci) nie je v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené. Súčasťou administratívneho spisu nie sú žiadne dôkazy o tom, ako je identifikované podvodné konanie týchto spoločností spojené s obchodnými transakciami žalobcu v rámci dodávok reklamných služieb od SARCO. 50. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že spoločnosť SILVI PRODUCTION, ako hlavný dodávateľ reklamných služieb pre žalobcu mala na dodanie reklamných služieb založenú spoluprácu aj s množstvom ďalších obchodných spoločností. Správca dane potvrdzuje, že konateľka SILVI PRODUCTION predložila v rámci daňovej kontroly faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie služieb od spoločnosti JK Media, s.r.o., See&Go, s.r.o., KALYPSO agency SK, s.r.o., LED promotion, s.r.o., Passnod s.r.o., Car Picker, s.r.o. Niektoré sa síce týkajú aj iných zdaňovacích období ako júl 2018, no správca dane plnenia od týchto dodávateľov nijako nevyhodnocoval vo vzťahu k plneniam od RSMH a SOUND. Zároveň v rámci zmluvy o reklame uzatvorenej medzi žalobcom a SARCO i v rámci zmluvy o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv zo dňa 23.01.2018 uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION bolo obsahom reklamných služieb, reklamnej a mediálnej kampane k predmetnému koncertu v mesiacoch apríl až november 2018 aj zabezpečenie 30 spotov v TV Markíza a TV Joj, 200 spotov v TV Digisport, 20 spotom v TV TA3, 100 spotov v E. F. L., presne určený počet billboardov v Bratislave a okolí, presný rozsah reklamy v denníku Nový čas, týždenníku život, Eurotelevízia, dvojtýždenníku Exkluziv, mesačníku Kam do mesta, Beauty&Woman, Liek, Interwiew, bannerová kampaň na weboch Zoznam.sk, videospotová kampaň v LED media Bratislava, kampaň na sociálnej sieti Facebook. Tieto skutočnosti a dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly SILVI PRODUCTION neboli finančnými orgánmi nijako relevantne vyhodnotené. Správca dane sa ani nezameral na vyhodnotenie reálnosti plnenia od týchto subdodávateľov spoločnosti SILVI PRODUCTION. Podiel a druh činnosti, akým sa mala spoločnosť RSMH a SOUND podieľať na realizovaní reklamných služieb od SARCO, nebol finančnými orgánmi posúdený. 51. Správny súd je preto toho názoru, že preskúmavané rozhodnutia a skutkové zistenia zabezpečené správcom dane neposkytujú dostatočný podklad na konštatovanie pozitívnej odpovede na otázku, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom. Keďže zodpovedanie tejto otázky predchádza posúdeniu otázky či žalobca vedel alebo musel o tom, že jeho obchodné transakcie boli spojené s podvodom, závery správcu dane a žalovaného o tejto vedomosti na strane žalobcu sú predčasné. 52. Správny súd si napriek tomu dovoľuje uviesť, že nemožno vyhodnotiť ani vedomostnú zložku ako jednoznačne preukázanú, keďže je celá argumentácia správnych orgánov a skutkový stav v tomto smere založený len na blízkom osobnom vzťahu medzi konateľmi a riaditeľmi spoločnosti SARCO, SILVI PRODUCTION a žalobcu. Samotná skutočnosť, že reklamný priestor zabezpečený medzi SARCO a SILVI PRODUCTION bol následne žalobcovi predávaný za vyššiu hodnotu, nie je dôkazom a ani indikáciou vedomosti o daňovom podvode na začiatku reťazca. Ako vyplýva z obsahu zmluvy medzi SARCO ako nadobúdateľom a SILVI PRODUCTION ako poskytovateľom (ktorý formuloval sám správca dane v rámci otázok uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2019, ktorý zachytáva vypočutie svedkyne M. N., konateľky SILVI PRODUCTION), predmetom záväzku poskytovateľa bolo aj zabezpečenie organizácie podujatia (koncertu) a poskytnutie reklamných služieb a propagácie pre podujatie. Nešlo len o zabezpečenie propagácie a reklamy v prospech jedného subjektu (žalobcu). Zo strany SILVI PRODUCTION malo ísť o komplexnejší rozsah predmetu činnosti, ako bol upravený v zmluve medzi žalobcom a SARCO. Z obsahu týchto dokumentov tak vyplýva značná pridaná hodnota činnosti, ku ktorých realizácii sa zaviazala SILVI PRODUCTION. Uskutočnenie týchto reklamných služieb nebolo nijako spochybnená správcom dane a po vyrubovacom konaní explicitne konštatuje, že žalobca splnil podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH (str. 41 prvostupňového rozhodnutia). Hodnota predmetného plnenia, ktorá bola následne zazmluvnená medzi SARCO a žalobcom nebola relevantne spochybnená skutkovými zisteniami poukazujúcimi na prípadné odlišné hodnoty reklamného priestoru v obdobnom rozsahu na slovenskom trhu. Len samotné podozrenie zo strany správcu dane nemôže napĺňať požiadavku unesenia dôkazného bremena, ktoré je, ako už bolo vyššie uvedené, pri preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode na strane správcu dane. 53. Pre úplnosť a z dôvodu, že správca dane v rámci úvodnej fázy daňovej kontroly a záverov uvedených v Protokole spochybnil aj samotné dodanie reklamných služieb a tvrdil, že išlo zo strany žalobcu skôr o finančnú podporu podujatia (sponzoring) a nie o reklamu, ktorá by prispela k udržaniu či rozvíjaniu obchodných vzťahov, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“. 54. Na podklade vyššie uvedených východísk tak nebol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom a následne sú tak aj závery žalovaného a správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode predčasné. Závery správcu dane a následne aj žalovaného vychádzajú z nedostatočne zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 55. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. Až po jeho doplnení a dôkladnom vysporiadaní sa so všetkými dôkazmi jednotlivo i v ich úplnosti, bude možné prijať záver o súvislosti obchodných transakcií žalobcu realizovaných v sledovanom zdaňovacom období s identifikovaným daňovým podvodom, a tiež o tom, či žalobca vedel alebo nevedel o podvodnom reťazci vo vzťahu k realizácii reklamných služieb. Dôkazné bremeno v tomto ťaží správcu dane. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán k vyššie uvedeným otázkam jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. 56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).