{"guid": "c350184e-7fd3-421e-a35a-81309bb38ff9:36456767-ea1f-4ac8-8081-8db7ac3b6007", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1", "spisova_znacka": "BA-6S/96/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/96/2020 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/96/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1", "identifikacne_cislo": "6020200038", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36456767-ea1f-4ac8-8081-8db7ac3b6007", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/96/2020\n6020200038\n22. 10. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:6020200038.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej\nveci žalobcu: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zastúpený:\nPATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102750435/2019 zo\ndňa 28.11.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa\n12.08.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2018 oznámil Daňový úrad Bratislava (ďalej\nlen „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie júl 2018. Výsledky daňovej kontroly zhrnul správca dane v Protokole z daňovej\nkontroly č. 101107646/2019/9104408/Rohá zo dňa 13.05.2019.\n2. Na podklade výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.\n101927088/2019/9106408/Rohá zo dňa 12.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správca\ndane na základe všetkých zistených skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z\nnasledovných faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava,\nIČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO“): faktúry č. 1807193, dátum dodania 17.7.2018, základ dane\nXX.XXX,- eur, DPH X.XXX,- eur a faktúry č. 1807200, dátum dodania 31.7.2018, základ dane XX.XXX,€, DPH X.XXX,- eur. Predmetom fakturácie bola v oboch prípadoch prezentácia obchodného mena a\nloga žalobcu v súvislosti s prezentáciou Koncertu A. B. dňa 22.11.2018 konaného na Zimnom štadióne\nOndreja Nepelu v Bratislave\n3. Správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že\nodpočítaním dane zo zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa SARCO porušil §\n49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„zákon o DPH“) nakoľko nepreukázal, že prijaté plnenie (uvedenie slova MURAT ako mena generálneho\nreklamného partnera podujatia koncertu) použil, resp. použije na účely dodania tovarov a služieb ako\nplatiteľ. Spoločnosť MURAT s.r.o. sa spolu s inými spoločnosťami zapojila do propagácie kultúrnej\nakcie – koncertu A. B., za umiestnenie slova MURAT na reklamných materiáloch propagujúcich tento\nkoncert zaplatila finančné prostriedky, no nakoľko nešlo po propagáciu a reklamu svojho podnikania,\nteda činnosti žalobcu, ale išlo o reklamu koncertu, nebola splnená vyššie uvedená podmienka potrebná\nna vznik práva na odpočítanie dane a tou je, že reklama koncertu využil žalobca na účely podnikania.\n4. Jediným organizátorom predmetného koncertu A. B. dňa 22.11.2018 bola spoločnosť SILVI\nPRODUCTION s.r.o., so sídlom v Pezinku, IČO: 45 877 289 (ďalej len „SILVI PRODUCTION“), ktorá\nzabezpečila všetky reklamné služby – reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu v plnom rozsahu. Za\ndodanie uvedených služieb vystavila SILVI PRODUCTION spoločnosti SARCO dve faktúry v celkovej\nsume základu dane XXX.XXX,- eur, DPH XX.XXX,- eur s dátumom dodania 21.11.2018 a 26.11.2018.\nSpoločnosť SARCO sa nepodieľala na organizácii podujatia, na zabezpečení reklamnej kampane.\nRozsah reklamnej kampane bol dohodnutý v zmluve uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION,\npričom tento rozsah bol totožný ako rozsah reklamnej kampane, ktorý bol uvedený v zmluve o reklame\nzo dňa 30.01.2018 medzi SARCO a MURAT, s.r.o. Spoločnosti MURAT, s.r.o. a SILVI PRODUCTION\nsú rodinne prepojené cez osoby konateľov oboch spoločností a riaditeľky spoločnosti MURAT, s.r.o.,\nnakoľko ide o blízkych príbuzných.\n5. Podľa správcu dane, ak by SARCO v súvislosti s koncertom prijal iba dve faktúry za reklamné služby\nod SILVI PRODUCTION v sume XXX.XX,- eur s DPH, kým faktúry za dodané reklamné služby vystavené\nSARCO svojim odberateľom boli napr. v júli 2018 vystavené v sume základ dane XXX.XXX,- eur, DPH\nXX.XXX,XX eur, vznikali by jej vysoké daňové povinnosti. Situáciu s prípadne vzniknutými daňovými\npovinnosťami vyriešila spoločnosť SARCO tak, že každý mesiac prijala faktúry od spoločnosti Azaria\nservice s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO 50 132 733 (ďalej len „Azaria service“) a tým si optimalizovala\nsvoju daňovú povinnosť maximálne do 1.500,- eur mesačne.\n6. Následne zaslal správca dane žalobcovi Oboznámenie so zistenými skutočnosťami v priebehu\ndaňovej kontroly zo dňa 10.04.2019 a umožnil mu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok“) vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.\n7. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.2019 reagoval správca dane tak, že nespochybňuje uskutočnenie\nkoncertu ako aj reklamnú kampaň, ktorá koncertu predchádzala a bola verejnosti známa z rôznych\npropagačných materiálov. Správca dane má za to, že daňový subjekt hodnotiacimi správami dostatočne\npreukázal propagáciou daného koncertu, ktorej cieľom bolo, aby sa koncertu zúčastnilo čo najviac\ndivákov a nebola jej cieľom propagácia spoločnosti MURAT s.r.o. a jej činnosti. Slovo MURAT je\nverejnosti bez bližšej špecifikácie neznáme, nejde o svetoznámu značku, ktorá automaticky verejnosti\nnaznačí, čo sa propaguje. Otázne pre správcu dane zostáva, či bolo samotné kultúrne podujatie tým\nnajvhodnejším miestom na oslovenie potencionálnych zákazníkov v oblasti stavebníctva a či rozdanie\nlístkov na koncert svojim zákazníkom nebolo za účelom pohostenia a zábavy.\n8. V rámci vyrubovacieho konania správca dane nahliadol do interných podaní daňového subjektu\nFelicis s.r.o., IČO: 44 014 031 (ďalej len „Felicis“) a spoločnosti RSMH s.r.o., IČO: 46 463 143 (ďalej\nlen „RSMH“), vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti SOUND s.r.o., IČO: 34 110 887 (ďalej\nlen „SOUND“), ktoré boli ďalšími subdodávateľmi v reťazci obchodných spoločností identifikovanom\nsprávca dane. Vykonaným šetrením počas daňovej kontroly i v rámci vyrubovacieho konania správca\ndane preukázal vznik reťazca daňových subjektov 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. žalobca,\nresp. 1. SILVI PRODUCTION – 2. SARCO – 3. Azaria service – 4. Felicis – 5. RSMH – 6. SOUND.\n9. Správca dane tvrdí, že išlo o účelové a podvodné konanie spoločností v tomto reťazci, do ktorého\nsa žalobca zapojil svojou spoluprácou so SARCO, pričom bol navodený stav, aby zo štátneho rozpočtu\nboli získané neoprávnené peňažné prostriedky a tým bola získaná neoprávnená daňová výhoda.\nSILVI PRODUCTION ako výhradný organizátor koncertu zabezpečila celú reklamnú kampaň a za\nsumu XXX.XXX,- eur bez DPH predala SARCO reklamný priestor. SARCO predala žalobcovi za sumu\nXXX.XXX,- eur bez DPH miesto, na ktorom mal žalobca uvedená na všetkých reklamných produktoch\npropagujúcich koncert svoj obchodný názor (v tvare MURAT) a dodala jej aj XXX ks lístkov na koncert.\n\nŽalobca mohol vedieť, že reklamný priestor, ktorý SARCO kúpil za XXX.XXX,- eur bez DPH, predáva\nžalobcovi za XXX.XXX,- eur bez DPH, pričom mu bolo zrejmé, že žalobca nebude jediný reklamný\npartner.\n10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.09.2019. Hlavným\nargumentom žalobcu v odvolaní bolo tvrdenie, že nemohol vedieť, a nevedel, že bol súčasťou\npodvodného konania, pretože vzájomná spolupráca so spoločnosťami SILVI PRODUCTION a SARCO\ntrvala roky, všetky osoby sa navzájom spolu poznali a spoločnosti spolupracovali aj pri iných projektoch,\nktoré v minulosti organizovala SILVI PRODUCTION.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n11. Žalovaný rozhodnutím č. 102750435/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.\n12. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že sa konatelia spoločnosti SILVI PRODUCTION, SARCO\na žalobcu poznali, mali možnosť overiť si, akým spôsobom bude SARCO zabezpečovať reklamnú\nčinnosť. V zmluve o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a SARCO bol jasne\ndohodnutá možnosť využiť subrealizátorov na poskytovanie činnosti, ktoré sú predmetom danej zmluvy.\nTáto možnosť bola uvedená aj v zmluve o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru\na súvisiacich práv uzavretej medzi SILVI PRODUCTION a SARCO. Preto nemožno akceptovať\nargument daňového subjektu, že nemohol vedieť a nevedel, že je súčasťou daňového podvodu.\n13. Poukazuje tiež na neúmerné navýšenie ceny reklamnej služby. SILVI PRODUCTION previedla\nreklamný priestor na SARCO za oveľa nižšiu cenu ako bola cena za reklamu fakturovaná SARCO\nžalobcovi. Vzhľadom na to, že ako sa vyjadril svedok C. (konateľ SARCO do 01.03.2019) logo daňového\nsubjektu už existovalo a bolo mu odovzdané žalobcom na USB kľúči a SILVI PRODUCTION ho mala\nuž skôr k dispozícii z dôvodu minulej spolupráce.\n14. K námietke žalobcu, že konanie spoločnosti SOUND a RSMH (ktoré bolo v rozpore so zákonom\no DPH tým, že spoločnosť SOUND nebola platiteľom DPH no napriek tomu fakturovala spoločnosti\nRSMH aj s DPH, ktorú následne neodviedla do štátnej rozpočtu), nie je objektívnym dôkazom\nprotizákonnosti konania žalobcu a nemožno ho za protizákonné konanie týchto spoločností stíhať,\nžalovaný uvádza, že správca dane nepreniesol nezákonné konanie týchto spoločností na žalobcu.\nNakoľko však správca dane získal dôkazy o podvodnom konaní subjektov, ktoré mali byť zapojené do\nreklamnej činnosti, a ktorých súčasťou bol aj žalobca, nárok na odpočítanie dane mu nepriznal. Ak\ndaňový subjekt príjme zdaniteľné plnenia, ktoré mu fakturuje dodávateľa, ale dokazovaním správca dane\npreukáže, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrení, ktoré do\nneho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční alebo ktoré príjme, nebude\nviesť k jeho účasti na daňovom podvode, nemôže mu uznať nárok na odpočítanie dane. Odkazuje na\nrozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-85/11 Bonik a C-18/13 Maks\nPen.\n15. Jedným zo znakov podvodného konania je, ak sa na začiatku dodávateľského reťazca nachádza\nnekontaktný subjekt pričom si nesplní povinnosť podať daňové priznanie. Žalovaný uvádza reťazec\nfiriem, na rozdiel od správcu dane, nasledovne: SOUND - RSMH - Felicis - Azaria service - SARCO SILVI PRODUCTION - SARCO - žalobca. Spoločnosť SOUND mala byť jediným dodávateľom RSMH,\npričom bola platiteľom DPH len do 31.08.2013 a posledné daňové priznanie k DPH podala za IV. štvrťrok\n2011. faktúry na základe ktorých si jej odberateľ RSMH odpočítala daň, vystavila spoločnosť SOUND\ns DPH neoprávnene.\n16. Zo spisového materiálu podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vlastným\nnedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Z rozsudku Súdneho\ndvora vyplýva, že zdaniteľná osoba sa musí považovať za účastníka na podvode bez ohľadu na\notázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej\nuskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.\n\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n17. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 27.01.2020,\nnásledne dňa 04.02.2020 postúpenú Krajskému súdu v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca namietol, že\nnapadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu\na nesprávneho právneho posúdenia veci.\n18. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane menil\nargumentáciu a zdôvodnenie, prečo predmetné plnenie nezakladá nárok na odpočet DPH, pričom.\nV prvotnom štádiu podstata argumentácie správcu dane spočívala v tvrdení, že žalobca nepreukázal\nvyužitie plnenia na podnikateľské účely. Po vyvrátení tejto argumentácie, správca dane tvrdil, že\nposkytnuté plnenie slúžilo na pohostenie a zábavu pre partnerov žalobcu, ale opätovne po vyvrátení aj\ntejto argumentácie, bolo tvrdené, že sa nejedná sa o reklamu, ale o sponzoring, pretože slovo MURAT\nvôbec nič neznamená, ale je to len rieka vo Francúzsku. Až konečne daňový úrad ustálil, že žalobca sa\nzúčastnil na daňovom podvode, nakoľko vedel, resp. mal vedieť, že v poradí piaty subjekt vo fiktívnom\nreťazci vytvorenom správcom dane účtoval svoje plnenie s DPH aj keď nebol registrovaný ako platca\nDPH.\n19. Žalobca si v rámci bežných obchodných praktík overil, či SARCO nie je rizikovým subjektom z\npohľadu zákona o DPH, či nie je subjektom v konkurze, či nie je dlžníkom a ďalej si preverila aj výšku\nich obratu za rok 2017. Má za to, že urobil bežné obchodné opatrenia na to, aby si svojho obchodného\npartnera preveril. Žalobca nemá žiadne prostriedky a ani právomoc na to, aby tak ako správca dane do\nhĺbky preveroval svojich dodávateľov a dokonca aj svojich subdodávateľov.\n20. Dôkazmi zabezpečenými v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že\nZmluva o reklame medzi žalobcom a dodávateľom SARCO bola platne uzavretá a služby riadne dodané,\ntúto skutočnosť nespochybňuje ani správca dane, ktorý na str. 41 prvostupňového rozhodnutia uvádza,\nže žalobca splnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane.\n21. Pokiaľ si niektorý zo subjektov v reťazci nesplnil daňovú povinnosť, je správca dane povinný\npostihnúť subjekt, ktorý svoju povinnosť porušil. Zistenie správcu dane, že subjekt SOUND konal v\nrozpore so zákonom, keď ako neplatiteľ DPH vyhotovoval faktúry s uplatnením tejto dane a následne\nsi spoločnosť RSMH v rozpore so zákonom o DPH uplatňovala odpočítanie dane, nie je objektívnym\ndôkazom protizákonnosti konania žalobcu. Za protizákonné konanie iných subjektov nemožno stíhať\nžalobcu.\n22. Správca dane uvádza len časť reťazca, ktorý mu zapadá do jeho vykonštruovanej a ničím\nnepodloženej teórie. V skutočnosti dopĺňa žalobca reťazec vzťahov ďalších spoločností, o ktorých má\nvedomosť a ktoré sa podieľali na realizácii propagácie predmetného koncertu nasledovne:\na) žalobca - SARCO - Azaria service – Felicis – RSMH – SOUND,\nb) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – KALYPSO agency s.r.o.,\nc) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – JK Media s.r.o. – ďalšie spoločnosti (napr. spoločnosti\nprevádzkujúce printové či rozhlasové médiá ako D., E. F., E. G., E. H., ďalší poskytovatelia mediálneho\npriestoru),\nd) žalobca - SARCO - SILVI PRODUCTION – iné spoločnosti.\n23. Správca dane ani nešpecifikoval, nepomenoval vecnú stránku prepojenia na ním vytvorený reťazec\nSARCO .... SOUND, t. j. aké fiktívne plnenia si spoločnosti v tomto \"reťazci\" medzi sebou fakturovali a\nnepreukázal, ktoré z tých plnení a v akej sume si žalobca neoprávnene deklaroval vo svojom daňovom\npriznaní. Žalobca v svojom daňovom priznaní deklaroval konkrétne služby uvedené v zmluve o reklame\na súčasne reálne preukázal (a daňový úrad opakovane potvrdil), že služby deklarované žalobcom aj\nposkytnuté boli. Rovnako platí, že služby deklarované žalobcom boli poskytnuté inými subjektami než\ntými, ktoré sú uvedené v reťazci prezentovanom správcom dane, ktorý spája žalobcu cez SARCO so\nSOUND.\n\n24. Všeobecne platný základný princíp reťazových podvodov je postavený na tom základe, že určitá,\nkonkrétna, tá istá služba „koluje“ postupne v „reťazci“ podnikateľských subjektov. Správca dane ale v\nprípade žalobcu vôbec nešpecifikoval, o akú fiktívnu službu či aké fiktívne plnenie sa jedná v prípade\nžalobcu, t. j. ako konkrétne žalobca participoval na „posúvaní“ nejakého fiktívneho plnenia. Správca\ndane síce tvrdí, že žalobca je účastný na podvode, ale chýba akákoľvek zmienky o tom, aká bola\núloha, pozícia žalobcu v údajne reťazovom obchode. Správca dane uviedol svoju domnienku, že podľa\njeho názoru si uvedeným reťazcom svoju daňovú povinnosť optimalizoval subjekt SARCO. Absentuje\nakýkoľvek súvis v plneniach, ktorými by sa na danej optimalizácii mal podieľať žalobca a prečo by mal\nbyť postihnutý sankciou. Na konaní spoločností SOUND či Azaria service žalobca nijako neparticipoval.\nChýba tu akékoľvek prepojenie medzi údajnou nekalou činnosťou reťazca od SARCO k SOUND a\nžalobcom, pretože sa jedná o úplne odlišné plnenia a úplne odlišné reťazce firiem. Plnenia medzi\nSARCO a žalobcom reálne poskytnuté aj zaplatené boli.\n25. Podľa žalobcu správca dane v posudzovanom prípade konal v rozpore a nad rozsah povinností\nvyplývajúcich z ustanovení § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď vo vyrubovacom konaní vykonával\ndokazovanie, ktoré žalobca vo vyjadrení k Protokolu o výsledku daňovej kontroly nenavrhol vykonať.\nDôkazy, ktoré žalobca predložil, boli správcom dane akceptované a vyhodnotené v prospech žalobcu správca dane ich vyhodnotil ako splnenie podmienky na odpočítanie dane z dôvodu preukázania využitia\nprijatých služieb\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.08.2020, pričom zotrval na svojich záveroch,\nuvedených v napadnutom rozhodnutí.\n27. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 27.08.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii.\n28. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania\nneboli súdu doručené.\nV.\nKonanie na správnom súde a relevantná právna úprava\n29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/96/2020.\n30. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pretože ani jeden z účastníkov\nnepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú\nsplnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť\ndní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n\n33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru\npodľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému\nvlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia\nzáväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia\nalebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.\n34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\nVI.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\na s odkazom na § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume X.XXX,- eur. Aj\nkeď správca dane v rámci daňovej kontroly spochybnil hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na\nodpočet DPH (bod 3 tohto rozsudku), po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správca\ndane a následne ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom\nzo strany SARCO. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (služby), ktorá bola\npredmetom vystavených faktúr, bola súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa\nžalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil.\n40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší\nsprávny súd“) obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn.\n2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné\nrozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n41. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické\nvýchodiská vo vzťahu k možnosti nepriznať nárok na odpočet DPH v prípade daňového podvodu.\nZmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky\ndo štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp\nneutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického\n\ndeficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej\npodstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada\nneutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, napr. v spojených veciach Optigen Ltd.\n(C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému\nzneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ.\n42. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s\nohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom. Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou,\nže sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar\nalebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa\ntakýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový\npodvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe\nalebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora\nBonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach\nC-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca\ndane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH\nza poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo\njeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne\npreukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť,\nže uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany\nosoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený\nrozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej\na nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi\nako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.\n43. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ ten je súdnou praxou\npoužívaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov\nna DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. /v\nlikvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03\na C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti\nBelgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa\n21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a I. J., C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora\ntýmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta,\na to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa\n28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované úkony nezodpovedajú\nbežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých\nprípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.\n44. Je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo\nnie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť.\nSkutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane.\nJe preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých\nv daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu,\nustanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte\njudikatúry Súdneho dvora. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd vo svojej\nrozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry\naj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného\ndaňového subjektu o takomto konaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa\n01.12.2016).\n45. Za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu dane podľa zákona\no DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené a naopak správca dane to explicitne konštatoval na str.\n41 prvostupňového rozhodnutia, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli\npreukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora zánik nároku spája. Vzhľadom na to, že\nodmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje,\nje povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver,\nže osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie uplatňované na odôvodnenie nároku\n\nna odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom\nreťazci na vstupe. Rovnako je potrebné realizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré\nje nutné odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom\npodvode, pričom ide o nasledovné otázky:\na) Existuje daňová strata?\nb) Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?\nc) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto\npodvodom?\nd) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom\nvedieť tento daňový subjekt?\n46. Podľa názoru správneho súdu zistený skutkový stav nevytvára dostatočný základ pre konštatovanie,\nže žalobca sa výberom spoločnosti SARCO za svojho dodávateľa reklamných služieb pri príležitosti\nkoncertu A. B. v Bratislave, ktorý organizovala primárne spoločnosti SILVI PRODUCTION, zapojil\ndo podvodného konania obchodného reťazca. Takéto konštatovanie je značne predčasné, keďže\nsprávne orgány sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevenovali posúdeniu skutočností, ktoré spadajú\ndo tretej a štvrtej otázky Axel Kittel testu. Medzi stranami nebolo sporné, či v rámci finančnými orgánmi\nidentifikovaného reťazca služieb došlo k daňovému úniku na strane SOUND. Žalobca však priamo\nspochybnil nie len svoju vedomosť o jeho účasti na daňovom podvode (ktorá tvorí štvrtú otázku Axel Kittel\ntestu), no zároveň aj vecnú stránku prepojenia žalobcu na finančnými orgánmi pomenovaný reťazec\nsmerujúci od SARCO k spoločnosti SOUND, resp. spochybnil obsah a hodnotu plnenia od spoločnosti\nSOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľať na realizovaní reklamných služieb zo strany SARCO\npre žalobcu v zmysle ich vzájomnej zmluvy o reklame. Vecná stránka plnenia od SOUND pre RSMH a jej\nprepojenie s obchodnou transakciou žalobcu a jeho priameho dodávateľa reklamných služieb SARCO\ntvorí tretiu otázku Axel Kittel testu. Na túto otázku však správca dane ani žalovaný nedávajú žiadnu\nrelevantnú odpoveď a túto nie je možné vyhodnotiť na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je\nobsahom administratívneho spisu.\n47. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od RSMH v identifikovanom\nreťazci, že spoločnosť RSMH je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza\nv rozpadnutom starom dome v I. K. XX zarastenom vysokou burinou. Na danej adrese neboli žiadne\nznámky ekonomickej činnosti. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené konateľovi RSMH na\nadresu trvalého pobytu v Rumunsku. Zásielka bola prevzatá, no konateľ sa na ústene pojednávanie\nnedostavil a žiadnym spôsobom sa ani neospravedlniť. Následne prvostupňové rozhodnutie ani\nnapadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie RSMH, ktorým sa mala táto spoločnosť\npodieľa na realizácii reklamných služieb od SARCO pre žalobcu.\n48. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od SOUND v identifikovanom\nreťazci, že spoločnosť SOUND je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej adresa sídla sa nachádza\nv rodinnom dome v Bini č. 103. Označenie spoločnosti sa nikde nenachádzalo a na zvonenie nikto\nnereagoval. Na danej adrese neboli žiadne známky ekonomickej činnosti. Konateľom je maďarský štátny\nobčan. A preverovaním správca dane zistil, že so správcom nekomunikuje, spoločnosť je nekontaktná\na písomnosti sú doručované uložením. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie\nnijako nehodnotí vecnú stránku plnenie SOUND, ktorým sa mala táto spoločnosť podieľa na realizácii\nreklamných služieb od SARCO pre žalobcu.\n49. Správca dane a následne aj žalovaný konštatujú, že daňový únik bol zadefinovaný v reťazci\nspoločností SOUND - RSMH – Felicis – Azaria service – SARCO – SILVI PRODUCTION, do ktorého sa\nzapojil žalobca ako odberateľ služieb od SARCO. „Daňový únik vznikol na začiatku reťazca u spoločnosti\nSOUND s.r.o., ktorá vystavovala ako neplatiteľ DPH faktúry s DPH, z ktorých daň neodvádzala do ŠR.\nFaktúry od tejto spoločnosti tvorili základ na vytvorenie daného reťazca, keď tak ako už bolo vyššie\npopísané si spoločnosti navzájom vystavovali faktúry napriek tomu, že nevykonávali žiadnu ekonomickú\nčinnosť“. (str. 51 prvostupňového rozhodnutia, podobne str. 10 a 11 napadnutého rozhodnutia). Žiadne\nďalšie posúdenie skutkových zistení alebo popis dôkazov (napr. faktúr vstavených SOUND alebo RSMH\nv danom reťazci) nie je v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené. Súčasťou administratívneho spisu\nnie sú žiadne dôkazy o tom, ako je identifikované podvodné konanie týchto spoločností spojené s\nobchodnými transakciami žalobcu v rámci dodávok reklamných služieb od SARCO.\n\n50. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že\nspoločnosť SILVI PRODUCTION, ako hlavný dodávateľ reklamných služieb pre žalobcu mala na dodanie\nreklamných služieb založenú spoluprácu aj s množstvom ďalších obchodných spoločností. Správca\ndane potvrdzuje, že konateľka SILVI PRODUCTION predložila v rámci daňovej kontroly faktúry, ktorých\npredmetom bolo dodanie služieb od spoločnosti JK Media, s.r.o., See&Go, s.r.o., KALYPSO agency\nSK, s.r.o., LED promotion, s.r.o., Passnod s.r.o., Car Picker, s.r.o. Niektoré sa síce týkajú aj iných\nzdaňovacích období ako júl 2018, no správca dane plnenia od týchto dodávateľov nijako nevyhodnocoval\nvo vzťahu k plneniam od RSMH a SOUND. Zároveň v rámci zmluvy o reklame uzatvorenej medzi\nžalobcom a SARCO i v rámci zmluvy o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru\na súvisiacich práv zo dňa 23.01.2018 uzatvorenej medzi SARCO a SILVI PRODUCTION bolo obsahom\nreklamných služieb, reklamnej a mediálnej kampane k predmetnému koncertu v mesiacoch apríl až\nnovember 2018 aj zabezpečenie 30 spotov v TV Markíza a TV Joj, 200 spotov v TV Digisport,\n20 spotom v TV TA3, 100 spotov v E. F. L., presne určený počet billboardov v Bratislave a okolí,\npresný rozsah reklamy v denníku Nový čas, týždenníku život, Eurotelevízia, dvojtýždenníku Exkluziv,\nmesačníku Kam do mesta, Beauty&Woman, Liek, Interwiew, bannerová kampaň na weboch Zoznam.sk,\nvideospotová kampaň v LED media Bratislava, kampaň na sociálnej sieti Facebook. Tieto skutočnosti\na dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly SILVI PRODUCTION neboli finančnými orgánmi nijako\nrelevantne vyhodnotené. Správca dane sa ani nezameral na vyhodnotenie reálnosti plnenia od týchto\nsubdodávateľov spoločnosti SILVI PRODUCTION. Podiel a druh činnosti, akým sa mala spoločnosť\nRSMH a SOUND podieľať na realizovaní reklamných služieb od SARCO, nebol finančnými orgánmi\nposúdený.\n51. Správny súd je preto toho názoru, že preskúmavané rozhodnutia a skutkové zistenia zabezpečené\nsprávcom dane neposkytujú dostatočný podklad na konštatovanie pozitívnej odpovede na otázku, či boli\nobchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom. Keďže zodpovedanie tejto\notázky predchádza posúdeniu otázky či žalobca vedel alebo musel o tom, že jeho obchodné transakcie\nboli spojené s podvodom, závery správcu dane a žalovaného o tejto vedomosti na strane žalobcu sú\npredčasné.\n52. Správny súd si napriek tomu dovoľuje uviesť, že nemožno vyhodnotiť ani vedomostnú zložku ako\njednoznačne preukázanú, keďže je celá argumentácia správnych orgánov a skutkový stav v tomto\nsmere založený len na blízkom osobnom vzťahu medzi konateľmi a riaditeľmi spoločnosti SARCO,\nSILVI PRODUCTION a žalobcu. Samotná skutočnosť, že reklamný priestor zabezpečený medzi SARCO\na SILVI PRODUCTION bol následne žalobcovi predávaný za vyššiu hodnotu, nie je dôkazom a ani\nindikáciou vedomosti o daňovom podvode na začiatku reťazca. Ako vyplýva z obsahu zmluvy medzi\nSARCO ako nadobúdateľom a SILVI PRODUCTION ako poskytovateľom (ktorý formuloval sám správca\ndane v rámci otázok uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2019, ktorý zachytáva\nvypočutie svedkyne M. N., konateľky SILVI PRODUCTION), predmetom záväzku poskytovateľa bolo\naj zabezpečenie organizácie podujatia (koncertu) a poskytnutie reklamných služieb a propagácie pre\npodujatie. Nešlo len o zabezpečenie propagácie a reklamy v prospech jedného subjektu (žalobcu).\nZo strany SILVI PRODUCTION malo ísť o komplexnejší rozsah predmetu činnosti, ako bol upravený\nv zmluve medzi žalobcom a SARCO. Z obsahu týchto dokumentov tak vyplýva značná pridaná hodnota\nčinnosti, ku ktorých realizácii sa zaviazala SILVI PRODUCTION. Uskutočnenie týchto reklamných\nslužieb nebolo nijako spochybnená správcom dane a po vyrubovacom konaní explicitne konštatuje, že\nžalobca splnil podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH (str. 41 prvostupňového rozhodnutia).\nHodnota predmetného plnenia, ktorá bola následne zazmluvnená medzi SARCO a žalobcom nebola\nrelevantne spochybnená skutkovými zisteniami poukazujúcimi na prípadné odlišné hodnoty reklamného\npriestoru v obdobnom rozsahu na slovenskom trhu. Len samotné podozrenie zo strany správcu dane\nnemôže napĺňať požiadavku unesenia dôkazného bremena, ktoré je, ako už bolo vyššie uvedené, pri\npreukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode na strane správcu dane.\n53. Pre úplnosť a z dôvodu, že správca dane v rámci úvodnej fázy daňovej kontroly a záverov uvedených\nv Protokole spochybnil aj samotné dodanie reklamných služieb a tvrdil, že išlo zo strany žalobcu skôr\no finančnú podporu podujatia (sponzoring) a nie o reklamu, ktorá by prispela k udržaniu či rozvíjaniu\nobchodných vzťahov, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí 2/2022 pod č.\n17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom\npre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a\n\npredmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej\nbol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou,\nsponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty\nmôže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá\nsťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.\nPre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí\ns ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť\nvšeobecných ekonomických nákladov podniku.“.\n54. Na podklade vyššie uvedených východísk tak nebol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu\nk zodpovedaniu otázky, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým\npodvodom a následne sú tak aj závery žalovaného a správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti\nna daňovom podvode predčasné. Závery správcu dane a následne aj žalovaného vychádzajú\nz nedostatočne zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s §\n191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n55. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách\nprávneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. Až po jeho doplnení\na dôkladnom vysporiadaní sa so všetkými dôkazmi jednotlivo i v ich úplnosti, bude možné prijať\nzáver o súvislosti obchodných transakcií žalobcu realizovaných v sledovanom zdaňovacom období\ns identifikovaným daňovým podvodom, a tiež o tom, či žalobca vedel alebo nevedel o podvodnom\nreťazci vo vzťahu k realizácii reklamných služieb. Dôkazné bremeno v tomto ťaží správcu dane. Po\ndôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov\nnachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán k vyššie uvedeným otázkam\njednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového\nstavu.\n56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\n\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}