{"guid": "42273223-4cf3-47c4-96bd-0b09405f2161:f86387c6-c6ac-4e8e-9306-d71df010bfd0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2", "spisova_znacka": "NR-15S/71/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/71/2020 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. NR-15S/71/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2", "identifikacne_cislo": "4020200548", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f86387c6-c6ac-4e8e-9306-d71df010bfd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/71/2020\n4020200548\n29. 05. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:4020200548.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej\nveci žalobcu: Phone trader s.r.o., IČO: 50 045 822, so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, právne\nzastúpeného: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom: Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 468777/2020 zo dňa 09.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú\nkontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január až marec\n2016. Daňová kontrola začala dňa 31.05.2016. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane\nvyhotovil Protokol č. 101393474/2017 zo dňa 21.06.2017.\n2. Dňa 29.04.2020 vydal správca dane rozhodnutie č. 199259/2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 84 299,44 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016\ns tým, že daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 19.02.2016 predstavovala výšku 0 Eur a\ndaň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní výšku 84 299,44 Eur. Dodatočnú daňovú povinnosť\nsprávca dane žalobcovi vyrubil, keď na základe vykonaného dokazovania v danej veci dospel k záveru,\nže neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tak, ako žalobca deklaroval\nv daňových dokladoch.\n3. Na základe odvolania žalobcu, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodnutím\nč. 468777/2020 zo dňa 09.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolacie námietky žalobcu považoval\nza neopodstatnené.\nII.\n\nŽaloba\n4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou v zákonom stanovenej lehote dňa\n07.12.2020 na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nsprávcu dane (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),\npísm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového\nstavu a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca zhrnul priebeh daňového konania a uviedol, že s argumentáciou\nsprávcu dane a žalovaného (ďalej spolu aj „daňové orgány“), na základe ktorej došlo k vyrubeniu daňovej\npovinnosti, sa nestotožňuje. Podľa žalobcu bolo preukázané, že dodávateľom tovaru bol len jeden\nsubjekt so sídlom v Nemecku – Yukatel GmBH (ďalej len „Yukatel“), ktorý žalobcovi tovar fakturoval\na následne došlo k úhrade. Žalobca však tento tovar nepredával na území Slovenskej republiky (ďalej\nlen „SR“), ale tovar bol priamo dodávaný na územie Maďarskej republiky (ďalej aj „MR“), kde bolo\nmiesto dodávky a odberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu\na následne predaný maďarskej spoločnosti – DualTrans kft. (ďalej len „DualTrans“) za sumu 425 710,70\nEur. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru, bola spoločnosť UPS. Samotné\nprebratie a následné odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť,\nkde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti\na v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti DualTrans,\npotvrdzuje vyhlásenie A. B. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. To, že tovar bol reálne dodaný,\npotvrdzujú bankové prevody v prospech žalobcu. V neposlednom rade je tu aj skutočnosť, že spoločnosť\nDualTrans podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie. Vzhľadom na to\nsa jednoznačne jedná o trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH, spĺňajúci podmienky\noslobodenia od dane. Bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili tri osoby, že tovar bol odoslaný\npriamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého, pričom\nzákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ. Podľa\nžalobcu je taktiež preukázané, že osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili, boli v čase jeho realizácie\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch. Spoločnosti DualTrans bolo DIČ aj IČ DPH\nzrušené až 24.06.2017, teda dávno po zrealizovaní obchodu. Taktiež bolo preukázané, že žalobca\nnebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa. Z dokladov je zrejmé, že sa voči\nprvému odberateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň. Taktiež bolo\npreukázané, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát\nidentifikácie prvého odberateľa, do členského štátu druhého odberateľa. Druhý odberateľ použil IČO\npre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila. Taktiež\nbolo preukázané, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň. Táto\nskutočnosť bola podľa žalobcu zistená aj žalovaným, ale tento ju nesprávne interpretoval.\n6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia\no prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol\ndodaný a bol ním prevzatý, taktiež daňové priznanie odberateľa. Správca dane nevykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Daňové orgány spochybnili čestné\nvyhlásenia o dodaní a prevzatí tovaru, bez toho, aby bol zástupca vypočutý osobne alebo aby bolo\nzabezpečené jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v MR, a to aj za prítomnosti\nžalobcu. Keďže tak neurobili, ukrátili žalobcu na jeho právach. Daňové orgány si nezabezpečili potrebné\ndoklady prepravnej spoločnosti UPS preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má podľa žalobcu\nvplyv na posúdenie, či v danom prípade ide alebo nejde o trojstranný obchod. Žalobca uzavrel, že\nv súvislosti s realizovaným obchodom neporušil žiadne povinnosti, preto sú preskúmavané rozhodnutia\nnezákonné.\n7. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol po vypočutí účastníkov konania a po vykonanom dokazovaní\npreskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP, za súčasného\npriznania náhrady trov konania.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 20.04.2021, v ktorom uviedol, že trvá na výroku napadnutého rozhodnutia, poukázal na jeho\nodôvodnenie i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a dodal, že žalobca v žalobe\nneuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu. Vyjadril sa\nk jednotlivým námietkam žalobcu, spochybnil ich dôvodnosť s poukazom na skutkový stav danej veci\na na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí a uzavrel, že za rozhodujúce, žalobcom nespochybnené\ntvrdenie považuje skutočnosť, že žalobca tovar od prepravnej spoločnosti prevzal na území MR, pričom\ntakto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa, a tovar nebol prepravený\npriamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca tovar na území MR nadobudol a následne ho\npredal svojmu odberateľovi, teda predmetná transakcia sa mala daňovo vysporiadať v MR, teda tam, kde\nskončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku,\npretože tovar objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.\n9. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.\n10. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi, ktorý ho prostredníctvom právneho zástupcu prevzal\ndňa 23.04.2021. Replika z jeho strany podaná nebola.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n12. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n14. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n15. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode\nzúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného\nčlenského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n16. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n17. Podľa § 45 ods. 3 zákona o DPH pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého\nodberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie\ndaňovej povinnosti“.\n\n18. Podľa § 45 ods. 4 zákona o DPH zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u\nprvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,\ndohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého\nodberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň\npridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\n19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\n20. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom\npre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek\n1 týmto nie je dotknutý.\n21. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri\ntrojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\n22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n24. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne\nvedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/71/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nNR-15S/71/2020.\n25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\nv rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n\n26. Správny súd vo veci uskutočnil pojednávanie v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP dňa 29.05.2025,\nktorého sa nezúčastnil ani jeden z účastníkov konania. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil, hoci\nmal doručenie predvolania riadne a včas vykázané, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým\npodaním doručeným súdu dňa 22.05.2025 a s prejednaním veci v jeho neprítomnosti vyjadril súhlas.\nSprávny súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 114 SSP. K verejnému vyhláseniu\nrozsudku súd pristúpil formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 druhá veta SSP). Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle\n§ 137 ods. 3 SSP je deň 29.05.2025.\n27. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol\nžalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január\n2016 v sume 84 299,44 Eur, oproti nulovému daňovému priznaniu, a to z dôvodu nepreukázania splnenia\npodmienok trojstranného obchodu medzi nemeckou spoločnosťou Yukatel [(prvý) dodávateľ], žalobcom\n(prvý odberateľ) a maďarskou spoločnosťou DualTrans (druhý odberateľ) podľa § 45 zákona o DPH tak,\nako žalobca deklaroval v daňových dokladoch, s následkom absencie oslobodenia od dane a povinnosti\ndaň zaplatiť.\n28. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu i administratívneho\nspisu správcu dane a žalovaného a dospel k záveru, že daňové orgány postupovali v súlade so zákonom\na riadne zistili skutkový stav veci, keď vychádzali z podkladov zabezpečených v súlade so zákonom\nv rámci daňového konania. Dôkazy získané v daňovom konaní boli dostatočné pre prijatie formulovaných\nzáverov, ktoré správny súd považuje za vecne správne, a boli vyhodnotené v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Daňové orgány vychádzali z náležite zisteného\nskutkového stavu, ktorý mal oporu v administratívnom (daňovom) spise, s dôrazom na dôkazné bremeno\nťažiace žalobcu, ktorý bol povinný preukazovať všetky skutočnosti, majúce vplyv na uplatnenie jeho\nnárokov (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Podľa názoru správneho súdu daňové orgány nepochybili,\nak dospeli k záveru, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok trojstranného\nobchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH. Ustanovenia zákona o DPH žalovaný i správca dane\nna danú vec aplikovali správne a rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2016 dodatočne vyrubili\nv súlade so zákonom.\n29. V súvislosti s právnym posúdením veci, teda otázkou splnenia podmienok podľa § 45 ods. 1 zákona\no DPH, správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „NSS SR“ alebo „kasačný súd“), vydané v skutkovo a právne identických veciach žalobcu proti\nžalovanému, konkrétne ide o rozsudok sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 a rozsudok sp. zn.\n1Sfk/143/2022 zo dňa 30.04.2024, ktorými NSS SR ako kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti žalobcu\nproti rozhodnutiam krajského súdu, ktorým boli žaloby žalobcu podľa § 190 SSP zamietnuté s poukazom\nna nesplnenie podmienok trojstranného obchodu.\n30. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 (body 31. až 39.) uviedol:\n„31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení\nzjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho\nistého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka)\na druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia\npodmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého\nodberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť\nuskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom\nnadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo\nodoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť\niba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia\nprepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené\ns podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo\nod prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia\nprepravy alebo odoslania tovaru.\n32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45\nzákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru,\n\nktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona\no DPH].\n33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené\nkumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných\nobchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.\n34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená\nprimárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar\nnebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do\niného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od\nprepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia\nna ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým,\nže ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.\n35. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými\nbodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne\nposúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45\nzákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako\njednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo\nprvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie\nprvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu\n(odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader\ns.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom\nreťazci. V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní\ndňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo\nzápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy\npo telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní\ntovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená\nna vydaných faktúrach).\n36. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal\nalebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy\nmusí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého\ndodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od\nprvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému\nodberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.\nPráve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok\ntrojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody\nspochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu\nnie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.\n37. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských\nfaktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného\nobchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu\nso skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku\nmá, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku\ndaň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné\nvyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.\n38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol\nžiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii.\n39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii\nustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako\nposudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom\nbolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať\ns tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.\nRovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným\nčíslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z\ntýchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom\nsúčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo, keďže podmienkou tohto nároku\nje preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku...“.\n\n31. Pokiaľ ide o rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sfk/143/2022 zo dňa 30.04.2024, kasačný súd v rámci\njeho odôvodnenia v plnom rozsahu poukázal na vyššie citovaný rozsudok sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa\n30.03.2023 a stotožnil sa s ním.\n32. Správny súd, poukazujúc na obdobné skutkové a právne okolnosti danej veci, sa v plnom rozsahu\nstotožňuje so závermi vyjadrenými kasačným súdom v označených rozsudkoch a v podrobnostiach\nna ne odkazuje. Zároveň dodáva, že podmienka § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v danej\nveci splnená nebola, keďže v predmetnom daňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že tovar\nbol od dodávateľa prepravený k prvému odberateľovi (žalobcovi), ktorý ho prevzal od prepravnej\nspoločnosti v Budapešti, a až následne ho mal dodať druhému odberateľovi. Táto skutočnosť bola\nsama osebe postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu\nbol opodstatnený. Ak žalobca opakovane poukazuje na to, že tovar bol reálne dodaný a uhradený, táto\nskutočnosť nemá na posúdenie uvedenej podmienky priamej dodávky vplyv. Správny súd zdôrazňuje,\nže v prípade trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH musia byť kumulatívne splnené všetky\nzákonom stanovené podmienky § 45 ods. 1 zákona o DPH, to znamená všetky súčasne. Následkom\nnesplnenia čo i len jednej z nich je potom vylúčenie možnosti aplikovať na danú vec ustanovenia\no trojstrannom obchode, a teda aj inštitút oslobodenia od povinnosti platiť daň pri nadobudnutí tovaru\n(§ 45 ods. 2 zákona o DPH). Žalobné tvrdenia zo strany žalobcu o tom, že podmienky trojstranného\nobchodu boli v danej veci splnené, preto nie sú dôvodné. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH síce nevylučuje, aby sa na preprave zúčastnil aj prvý odberateľ, avšak tovar by musel byť dodaný\npriamo, bezprostredne druhému odberateľovi, pri existencii jednej pohyblivej a jednej nepohyblivej\ndodávky. Navyše skutkové okolnosti danej veci tvrdeniam žalobcu nesvedčia, nakoľko prepravu od\nprvého dodávateľa k prvému odberateľovi, teda k žalobcovi, vykonala spoločnosť UPS a žalobca v tomto\nvzťahu vystupoval ako príjemca. Na skutočnosť, že žalobca tovar prevzal v MR a následne odovzdal\ndruhému odberateľovi, nemožno nahliadať ako na úkony zabezpečenia prepravy v súlade s § 45 ods.\n1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd preto nepovažoval uvedenú podmienku za splnenú, pričom\nostatnými podmienkami trojstranného obchodu [§ 45 ods. 1 písm. b) až f) zákona o DPH] sa už vzhľadom\nna nadbytočnosť nezaoberal. S ohľadom na uvedené uzatvára, že žalobná námietka nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nie je opodstatnená.\n33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov preukazujúcich\ndodanie a prevzatie tovaru, a nevykonania dokazovania zo strany daňových orgánov v potrebnom\nrozsahu, k týmto správny súd uvádza, že daňové orgány sa opakovane v priebehu daňového konania\nvyjadrovali ku skutkovému stavu, k dôkazom, ktoré považovali za rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia,\nvrátane čestných vyhlásení, pričom sa riadne vysporiadali so všetkými nastolenými skutkovými otázkami\nv danej veci a skutkový stav spoľahlivo zistili tak, aby bol dostatočnou oporou pre závery daňových\norgánov, vrátane vykonania úkonov MVI. V tejto súvislosti správny súd poukazuje najmä na str. 7\na nasl. napadnutého rozhodnutia, na ktorých sa žalovaný vysporiadal s uvedenými skutočnosťami\nvrátane námietok žalobcu vznesených v odvolacom konaní. Správny súd dodáva, že ďalšie dôkazy\na ich prípadné vykonanie, najmä výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti DualTrans, ďalšie doklady\nod prepravnej spoločnosti UPS, dodatočne podané daňové priznanie DualTrans, by nemali vplyv na\nvyrubenú daňovú povinnosť žalobcu, ktorej základom bolo predovšetkým nesplnenie podmienky podľa\n§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že daňové orgány\nv predmetnej veci zistili, že na všetkých dodacích listoch a na štítkoch od UPS bola uvedená dodacia\nadresa žalobcu – Budapešť, teda ani v jednom prípade nebola uvedená adresa druhého odberateľa\nDualTrans. Preverované skutočnosti potvrdil aj výsledok MVI s MR, v rámci ktorého bolo zistené, že\nžalobca od UPS neobjednal žiadnu prepravu, je len príjemcom tovaru, a tieto skutočnosti boli potvrdené\naj prostredníctvom MVI s nemeckým správcom dane.\n34. Správny súd zvýrazňuje, že v predmetnom daňovom konaní nebolo sporné, že tovar bol dodaný\ninak ako priamou dodávkou druhému odberateľovi, a to s prerušením dodávky u žalobcu, ktorý tovar\nprevzal v MR, čo nepopieral ani sám žalobca, resp. to priamo tvrdil v priebehu daňového konania,\na vyplýva to aj z obsahu správnej žaloby. Vykonanie dôkazov vo vzťahu k preukazovaniu dodania tovaru\nči jeho úhrady by na vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí nič nezmenilo. Rozsah dokazovania\nbol materiálne vyčerpaný a správca dane zabezpečil dôkazný materiál v rámci svojej povinnosti pri\nkombinácii vyhľadávacej a prejednacej zásady dostatočne, tak, aby mal adekvátny materiálny základ\npre svoje rozhodnutie, s ktorým sa žalovaný následne stotožnil. Skutočnosť, že správca dane alebo\n\nžalovaný nevykonali všetky dôkazy navrhované žalobcom, nemožno považovať samo osebe za dôvod\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. inú vadu postupu daňových orgánov, s poukazom na to,\nže v daňovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov prináležiaca správcovi dane (§ 3 ods.\n3 Daňového poriadku), ktorý dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo\nnajavo, vrátane pochybností, ktoré sa v konaní objavili, pričom vedie dokazovanie sám (§ 24 ods. 2\nDaňového poriadku). Ak mal správca dane na základe vlastnej úvahy za to, že navrhované dôkazy nie sú\nvo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam relevantné, nebol povinný vyhovieť návrhom žalobcu, rovnako\ntak žalovaný v odvolacom konaní. Správny súd považuje vykonané dokazovanie za dostatočné a jeho\nvyhodnotenie za logické, nadväzujúce na obsah administratívneho spisu, vykonané úkony a skutkový\nstav veci. Nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých žalobcom nepovažuje správny súd za postup\nv rozpore so zákonom či s právami žalobcu, keďže tieto nemajú taký charakter, ktorý by mohol ovplyvniť\nvýsledok konania v jeho prospech. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval za dôvodné ani\nžalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP. Nad rámec vyššie uvedeného správny\nsúd dodáva, že žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP žalobca vymedzil viac vo\nvšeobecnej ako v konkrétnej rovine, navyše v žalobe nenamietal skutočnosti súvisiace s prechodom\ndôkazného bremena podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.\n35. Návrhy na vypočutie účastníkov konania a vykonanie dokazovania (bez bližšieho odôvodnenia) zo\nstrany žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na nesplnenie podmienok podľa §\n120 písm. a) SSP, keďže vykonanie ďalšieho dokazovania nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie\nvo veci.\n36. Správny súd uzatvára, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a nemožno\nprisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP,\nkeďže nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a správny súd nezistil ani také pochybenia\nv konaní, ktoré by mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, či nedostatky pri posudzovaní\núplnosti a správnosti skutkového stavu zabezpečeného daňovými orgánmi, ktoré sa riadne vysporiadali\naj s návrhmi a námietkami žalobcu v otázkach dokazovania.\n37. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n38. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu\nspravodlivo požadovať a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatňoval.\n39. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a333110f-818a-4719-a0f1-a83ed92efa36:e5041467-2d09-489e-a9cf-13fe4714b897", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200074.1", "spisova_znacka": "1Sfk/143/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/143/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200074.1"}], "citovane_v": []}