Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/159/2020 z 26. 9. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. septembra 2025, sp. zn. NR-11S/159/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200532.4
Správny súd v Bratislave | NR-11S/159/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200532.4 | 2025-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (172/2022 Z. z.), zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/235f93da-c14d-4467-a188-40cc85b21e6c
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200532.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
5S/87/2024
4020200532
26. 09. 2025
JUDr. Ina Šingliarová
ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200532.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov
senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpeného JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, IČO: 51
721 554, Nitra a Mgr. Martin Lieskovský, advokát, Farská 40, Nitra, IČO: 42 427 291, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO:
54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO:
36 724 530, zastúpeného Chrenek, Toman, Kotrba, advokátní kancelář spol. s r. o., Těšnov 1/1059, 110
00 Praha 1, konajúca na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska kancelária
spol. s r. o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
odboru štátnej plavebnej správy, č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek, zo dňa 10.10.2016, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania

nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
odôvodnenie:
SpisovaZnacka

1. Zákonom č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 172/2022 Z. z.“) bol zriadený Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 172/2022 Z. z. pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Zákon č. 172/2022 Z. z. v danom ustanovení nadobudol účinnosť dňa 01.01.2023
(čl. VII zákona č. 172/2022 Z. z.).
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
2. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie právneho predchodcu Úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky - Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný“) č. 24338/2016/B625SV/62456/Pek zo dňa 10.10.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. OUNR-OVBP2-2016/033157-010 zo dňa 03.08.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol
odvolanie podané p. A. B. (ďalej len „žalobca“).
II. Priebeh administratívneho konania
3. Prvostupňovému orgánu bol dňa 26.07.2016 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia
pre časť stavby: „F. G. F. E. - objekt: G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu objektov: G. XXX.X
Prekládka VTL plynovodu DN 300, G. XXX.X Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, k. ú. H., I.,
J., K. stavebníka MH Invest, s. r. o. (ďalej len „ďalší účastník“). Pre danú stavbu vydal Okresný úrad
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa
16.12.2015 (ďalej len „stavebné povolenie“).
4. Prvostupňový orgán vydal dňa 28.07.2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania č. OU-NROVBP2-2016/033157-002 (ďalej len „oznámenie o kolaudácii“) na uvedenú stavbu s konkretizáciou
parciel v katastrálnom území H., I., J. L. K., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na deň
24.08.2016 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci konania boli poučení, že najneskôr
na ústnom pojednávaní sa môžu vyjadriť k podkladom, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne.
Oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou. Z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním
bol spísaný protokol s osobami prítomnými podľa prezenčnej listiny a záver bol ten, že po doručení
kladného záväzného stanoviska Inšpektorátu práce Nitra je možné povoliť užívanie stavby, ktoré bolo
následne prvostupňovému orgánu doručené dňa 26.08.2016. Žalobca medzi prítomnými na prezenčnej
listine nebol, ako ani neboli vznesené námietky účastníkov kolaudačného konania.
5. Žalobca podaním zo dňa 23.08.2016 (doručeným prvostupňovému orgánu dňa 24.08.2016) podal
stanoviská, pripomienky a námietky účastníka konania k oznámeniu o kolaudácii. Uviedol, že je
účastníkom konania, okrem iného, aj z dôvodu, že bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a jeho doplnenia (prílohy č. 1) č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 o významnej investícii (ďalej len „osvedčenie MH SR“),
kde sú zahrnuté aj jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v k. ú. J. o výmere XXX.XXX H., toho času
začlenené do Strategického parku. Donedávna bol vlastníkom pozemkov aj v k. ú. I., kde bol vyvlastnený.
Mal za to, že kým sú pozemky v jeho vlastníctve zahrnuté v predmetnom osvedčení MH SR, tak s
prihliadnutím na uvedené, je nespochybniteľné jeho postavenie ako účastníka konania, a to nielen v
tomto, ale vo všetkých správnych konaniach, týkajúcich sa Strategického parku, ktorých počet konaní
je s prihliadnutím na rozsiahlosť celej priemyselnej výstavby skutočne veľký. Taktiež poukázal na
to, že žalobou inicioval konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti
neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO, a to na Automotive Nitra
Project, kde okresný úrad rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie. Je teda
zrejmé, že aj od tohto výsledku závisí procesná možnosť aj tohto kolaudačného konania.
6. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia s odôvodnením, že okruh účastníkov konania je vymedzený tak, že pre
postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí
byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda
môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností
konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Prvostupňový orgán v
konaní na základe dokladov priložených k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo
stavebného konania mal zistené, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú žiadnym spôsobom stavbou
dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, a preto nie sú jeho vlastnícke práva predmetnou stavbou
žiadnym spôsobom dotknuté, čo znamená, že podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“) (konkrétne § 78 ods. 1 a § 139 ods. 2 stavebného zákona) žalobca nie je v predmetnom konaní
účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva a neumožňuje mu to
hmotnoprávny predpis t. j. stavebný zákon.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, ako aj
odvolacie námietky žalobcu a tiež na § 14 ods. 1 SP, ako aj § 78 ods. 1 a § 140c ods. 8, §
140 stavebného zákona, stotožňujúc sa s právnym názorom prvostupňového orgánu. Mal za to, že
dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania,
nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon ako osobitný právny predpis v § 78 ods. 1
jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, t. j. ustanovuje podmienky, ktoré musí
osoba spĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti vyplývajúcich z titulu účastníka
kolaudačného konania. Prvostupňový orgán v stavebnom konaní zistil, že predmetná stavba nie je
umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ani na susedných pozemkoch, a preto vlastnícke
právo žalobcu nie je predmetnou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté.
8. Žalovaný k veci dodal, že postavenie účastníka konania žalobcovi taktiež nevyplýva ani z § 140c ods. 8
stavebného zákona, keďže ani neukončenému kolaudačnému konaniu, tak aj právoplatným stavebným
povolením ukončenému stavebnému konaniu vo veci stavby „F. G. F. E. - objekt G. XXX Prekládka
VTL plynovodu“ v k. ú. H., k. ú. I. a v k. ú. J. v okrese Nitra nepredchádzalo konanie podľa osobitného
predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Na
základe uvedeného žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán vylúčil žalobcu z okruhu účastníkov
predmetného kolaudačného konania v súlade so zákonom.
9. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaný dodal, že z predloženého spisového materiálu vyplýva,
že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je jej vlastníkom a ani vlastníkom žiadneho z
pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená. Ako ďalej vyplývalo z predloženého spisového
materiálu, predmetnému neukončenému kolaudačnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie podľa
osobitného predpisu (zákon o EIA), a preto nebolo možné akceptovať námietky žalobcu, ktorými sa
domáhal postavenia účastníka konania v neukončenom kolaudačnom konaní vo veci predmetnej stavby.
K námietke žalobcu, že právo účastníka konania mu vyplývalo aj zo skutočnosti, že v zisťovacom konaní
vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ mal postavenie účastníka konania a stavba
„Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ je taktiež umiestnená v
rámci územia strategického parku vymedzeného osvedčením MH SR, žalovaný uviedol, že konkrétna
predmetná navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra - objekt G. XXX Prekládka
VTL plynovodu“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho
konania podľa zákona o EIA, a preto žalobcovi v tomto konkrétnom kolaudačnom konaní neprináleží
postavenie účastníka konania ani podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona. Uvedená námietka tak nebola
žalovaným akceptovaná.
10. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že vo
všeobecnosti procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym
konaním týkajúcim sa konkrétnej stavby. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nevyjadril v tomto rozhodnutí
k námietkam žalobcu, ktoré súvisia s meritórnym konaním a rozhodovaním vo veci predmetnej stavby;
k námietkam, ktoré súvisia s predchádzajúcimi ukončenými konaniami podľa stavebného zákona vo
veci predmetnej stavby; k námietkam, ktoré súvisia s konaniami podľa stavebného zákona vo veci iných
stavieb (aj keď v rámci územia predmetného priemyselného parku), a ani k námietkam, ktoré súvisia
s konaniami vo veci iných stavieb (aj keď sú umiestnené v rámci územia predmetného priemyselného
parku) podľa osobitného predpisu (zákon o EIA). Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne
preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý
jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad prvostupňového rozhodnutia, jeho výrokovej alebo
dôvodovej časti, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol v odvolacom konaní tak, ako
bolo uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
11. Pre úplnosť treba uviesť, že prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024
zo dňa 19.01.2017 povolil užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt G. XXX Prekládka
VTL plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov G. XXX.X Prekládka VTL plynovodu DN 300, G. XXX.X
Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, na pozemkoch v k. ú. H., I., J., K. (ďalej len „rozhodnutie
o povolení stavby“) , pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017.

III. Správna žaloba
12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.12.2016 domáhal prieskumu napadnutého
rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň navrhol aj povinnosť nahradiť žalobcovi trov konania
v plnej výške.
13. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že proti oznámeniu o začatí kolaudačného konania podal
námietky zo dňa 23.08.2016, ktoré adresoval prvostupňovému orgánu, kde sa komplexne vyjadril k
oznámeniu o začatí kolaudačného konania. Zároveň poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v rámci
svojich námietok, ako aj na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a tiež odvolanie. Žalovaný
podané odvolanie zamietol, pričom žalobca zastal názor, že žalovaný sa absolútne neakceptovateľne
vysporiadal s jeho námietkami. Poukázal na to, že podľa zákona o EIA, konkrétne podľa § 18 ods. 2
písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných
zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritéria, resp. limity, za naplnenia
ktorých je podľa § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve
v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez
limitu“. Z tohto bolo teda zrejmé, že podľa platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci
strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov.
Následne považoval za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o EIA. Pokiaľ teda vychádzal z vyššie
uvedenej skutočnosti, že stavba, ktorá je predmetom kolaudácie, je realizovaná v rámci strategického
parku, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci tohto strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie.
Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia,
ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Z uvedeného ustálil
nerešpektovanie § 59 ods. 1 SP.
14. V ďalšej časti žaloby bol toho názoru, že z jeho namietaných skutočností bol žalovaný povinný
sa s každou jednou jeho námietkou vyrovnať. Avšak ako vyplýva zo znenia napadnutého rozhodnutia,
žalovaný sa s jeho odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí náležite nezaoberal. Týmto
postupom zaťažil žalovaný napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keďže sa nevysporiadal
a neposkytol žiadnu odpoveď na jeho namietané skutočnosti.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č.
162/2015 Z. z Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenia účastníkov konania
IV.A Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.03.2017 (ďalej len „vyjadrenie“).
17. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Zároveň vyjadril
pochybnosť, ktoré správne rozhodnutie žalobca žiada preskúmať. Poukázal pritom na § 7 písm. e)
SSP. Okrem toho uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného
zákona, ako ani nebol účastníkom konania podľa § 14 SP, pretože stavebné konanie sa nedotklo
jeho práv a právom chránených záujmov. Mal za to, že predmetom kolaudačného konania bola iba
prekládka plynovodu, nie výstavba strategického parku ako celku. S poukazom na uvedené námietky
žiadal konanie zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP, resp. žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť podľa § 190
SSP.
IV.B Ďalší účastník a jeho vyjadrenie
18. Podaním zo dňa 28.02.2017 podal ďalší účastník návrh na pribratie do konania ako účastníka
konania a zároveň sa vyjadril k správnej žalobe a k návrhu o priznanie odkladného účinku. Svoje
účastníctvo odôvodnil tým, že bol účastníkom kolaudačného konania a ďalej ustálil, že prvostupňový
orgán, ako aj žalovaný, postupovali správne, keď žalobcu z konania vylúčili, keďže nespĺňal podmienky

pre priznanie postavenia účastníka konania a správne právne posúdili aj ostatné otázky. Napádané
rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
19. Správny súd následne na to uznesením č. k. 11S/279/2016-64 zo dňa 30.03.2017 pribral do konania
ďalšieho účastníka.
20. Ďalší účastník sa podaním zo dňa 12.07.2017 opätovne vyjadril k správnej žalobe, navrhujúc žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení sa stotožnil s napadnutými rozhodnutiami a mal za to, že
žalobca vznesenými námietkami nepreukázal svoje postavenie účastníka konania, preto nepripadalo do
úvahy porušenie čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru.
V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania
21. Krajský súd Nitre uznesením č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa 27.03.2019 vo veci rozhodol tak, že
konanie zastavil. Dôvodil tým, že vydaním rozhodnutia o povolení stavby sa povolilo užívanie stavby
„F. G. F. E. - objekt G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov G. XXX.X
Prekládka VTL plynovodu DN 300 a G. Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, pre ktorú bolo
prvostupňovým orgánom vydané stavebné povolenie, a teda odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o
preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia k vyššie opísanej stavbe.
22. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020 tak, že uznesenie Krajského súdu v
Nitre č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa 27.03.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
zastal ten právny názor, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Bol toho právneho názoru, že predmetom
preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného konania.
To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko
k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili žalobcu z administratívneho
konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné konanie bolo alebo
nebolo právoplatne skončené, nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
23. Následne na to Krajský súd v Nitre rozhodnutím č. k. 11S/159/2020-414 zo dňa 24.11.2021 zrušil
napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie. Vo veci bolo vydané aj opravné uznesenie Krajského súd v Nitre sp. zn. 11S/159/2020-507 zo
dňa 12.04.2022, ktorým bol opravený výrok rozsudku v časti trov konania, v ostatnej časti ostal rozsudok
nezmenený.
24. V úvode dôvodil, že na kolaudačné konanie sa aplikuje SP, ktorý všeobecným spôsobom upravuje
konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho
konania. Keďže pojem účastníka konania definuje tak SP, ktorý je všeobecným predpisom o správnom
konaní, ako i stavebný zákon, je potrebné v danej veci aplikovať derogačné pravidlo lex specialis
derogat legi generali. Dospel k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní
bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní
zákonom špeciálnym vo vzťahu k SP. Krajský súd správnym orgánom vytýkal, že z predloženého
administratívneho spisu, ako ani z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či a akým
spôsobom správne orgány zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť účastníkom konania podľa
osobitného predpisu, t. j. zákona o EIA. V danej súvislosti dôvodil, že podanie žalobcu zo dňa 23.08.2016
bolo potrebné považovať za prihlásenie sa za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, s tým,
že svoje účastníctvo odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Správne orgány sa napriek tomuto podaniu
prípadným účastníctvom žalobcu v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach
nezaoberal. Krajský súd uviedol, že z vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobca bol ako
dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového
závodu v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v kolaudačnom
konaní podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o EIA, dôvodiac tým, že bol účastníkom zisťovacieho
konania a žalovaný bol toho názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa

s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadať. Krajský súd ďalej uviedol, že v priebehu kolaudačného
konania až do vydania meritórneho rozhodnutia (rozhodnutia o kolaudácii) bolo potrebné skúmať a
vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania. Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho
konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho
právo v odôvodnených prípadoch a na základe skutkovej a právnej argumentácie vydať rozhodnutie
o vylúčení zo správneho konania. V predmetnej veci však takáto argumentácia absentuje a nemôže
ju vytvoriť ani súd. S poukazom na uvedené krajský súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa,
ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA.
25. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ďalší účastník konania kasačnú sťažnosť, o
ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn.
4Svk/33/2022 zo dňa 27.06.2024, a to tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-414
zo dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-507 zo
dňa 12.04.2022, zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
VI. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase účastníkmi kolaudačného konania
sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
27. Podľa § 82 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje
užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby (ods. 1). V
kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených
pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že
ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu
a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá (ods. 2).
28. Podľa § 140 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase ak nie je výslovne ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 140c stavebného zákon účinného v rozhodnom čase proti územnému rozhodnutiu o
umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému
rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj
ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom
rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 8). Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,
stáva účastníkom konania (ods. 10).
30. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA účinného v rozhodnom čase dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v
konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
31. Podľa § 14 SP účinného v rozhodnom čase účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva (ods. 2).
32. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VII. Nariadenie pojednávania

33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre, je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a po vrátení
veci Správnemu súdu v Bratislave kasačným súdom, vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/87/2024
a zároveň bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č.
3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.
34. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a v rozsahu právne záväzného názoru kasačného súdu (§ 469 SSP) vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.
4Svk/33/2022 zo dňa 27.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu zo dňa 27.06.2024“), dospel
k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.
35. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní za účasti zástupcu ďalšieho účastníka konania dňa 26.09.2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.
VIII. Právne hodnotenie správneho súdu
36. V bode 25 rozhodnutia kasačného súdu zo dňa 27.06.2024 poukázal kasačný súd na to, že v
kasačnom konaní rovnaké právne otázky v obdobnej veci už boli právoplatne posúdené kasačným
súdom, a to v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022. V súlade s § 464 ods. 1 SSP sa stotožnil
so závermi uvedenými v danom rozhodnutí a poukázal na ne.
37. Správny súd v zmysle právnej záväznosti právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) na
predmetné rozhodnutia kasačného súdu poukazuje a cituje z nich nasledujúce:
„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.
38. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom
„zainteresovaná verejnosť“)
39. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.
40. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a
stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená

(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu
dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.
41. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.
42. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.
11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.
43. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod
24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
44. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).
45. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.
46. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,

keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).

47. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako
aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností
preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.
48. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“
49. Správny súd má za to, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom
predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon ako
osobitný právny predpis v § 78 ods. 1 jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania,
t. j. ustanovuje podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo
povinnosti vyplývajúcich z titulu účastníka kolaudačného konania. Prvostupňový orgán v stavebnom
konaní zistil, že predmetná stavba nie je umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ani
na susedných pozemkoch, a preto vlastnícke právo žalobcu nie je predmetnou stavbou žiadnym
spôsobom dotknuté. Postavenie účastníka konania žalobcovi taktiež nevyplýva ani z § 140c ods.
8 stavebného zákona, keďže kolaudačnému konaniu nepredchádzalo konanie podľa zákona o EIA.
Žalobca tiež nie je stavebníkom predmetnej stavby a nie je jej vlastníkom. Správny súd s poukazom na
v rozhodnutiach kasačného súdu citované ustanovenia Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o
EIA a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie uvádza, že účasť verejnosti na rozhodovaní
a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom
je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny
(navrhovaná činnosť). Podľa správneho súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby
na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich
fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. V prejednávanom kolaudačnom konaní nedochádzalo k
uvedenému. Keďže teda kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania.
50. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,
že konanie aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli
postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190
SSP).

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.
52. O náhrade trov konania ďalšiemu účastníkovi konania rozhodol správny súd s poukazom na § 169
SSP, z ktorého vyplýva, že ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd
uložil. Dôvod hodný osobitného zreteľa bol naplnený v skutočnosti, že správny súd v predmetnej veci
rozhodoval po posúdení veci kasačným súdom, kde kasačnú sťažnosť podal ďalší účastník, ktorý na jej
základe bol zásadne úspešný v kasačnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiaca (§ 443 ods. 1 SSP) od
jeho doručenia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).