{"guid": "11fc6622-6e1c-456f-827e-7e68447c2da2:474810b5-0460-4be4-b6c5-25a42a3c4dac", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2", "spisova_znacka": "NR-15S/27/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/27/2020 z 24. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2025, sp. zn. NR-15S/27/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2", "identifikacne_cislo": "4020200202", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/474810b5-0460-4be4-b6c5-25a42a3c4dac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/27/2020\n4020200202\n24. 09. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2025:4020200202.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci\nžalobcu: DREVOPROJEKT Komárno, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice – mestská časť Staré\nMesto, IČO: 36 707 724, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná\n31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n100409499/2020 zo dňa 12.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z príjmu\nprávnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 2014 a roka 2015.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 102308786/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 31.295,63 eur na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roku 2015. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že náklady vo\nvýške 4.739,51 eur (zaúčtované na účte 562 – úroky – jednalo sa o náklady na úroky z pôžičiek) boli\nvynaložené v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov daňovníka – s uvedeným žalobca vyjadril súhlas. Ďalej sa správca dane zaoberal aj vývojom\ndlhodobého nehmotného majetku – technické riešenie pyrolyzačného zariadenia, pričom nedošlo\nk uznaniu daňových výdavkov spočívajúcich vo výdavkoch na vývoj dlhodobého majetku – technického\nriešenia pyrolyzačného zariadenia.\n3. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 29.975,96 eur\n(na podklade kúpy a následného predaja činčíl) sú daňovými výdavkami vynaloženými v zmysle § 2 ods.\n1 zákona o dani z príjmov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.\n\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.11.2019, pričom namietol, že\nsprávca dane sa riadne nevysporiadal s vyjadreniami a argumentáciou žalobcu a z veľkej časti sa\nobmedzil len na opakované konštatovanie, ku ktorým sa žalobca v rámci svojich podaní vyjadril.\n5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100409499/2020 zo dňa 12.02.2020\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný potvrdil\nsprávnosť záverov prvostupňového rozhodnutia.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 01.05.2020 (ďalej len\n„žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich\nzrušenia.\n7. Žalobca namietol absenciu zákonných náležitostí výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia absentuje podstatná a zákonom obligatórne určená náležitosť, a to\nrozhodnutie o náhrade nákladov správy daní. Žalobca mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia\nneobsahuje zákonom ustanovené náležitosti - § 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“), výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný a v konečnom dôsledku je výrok\nnapadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie náležitosti nezákonný\na nepreskúmateľný.\n8. Následne žalobca namietol závery orgánov finančnej správy ohľadom vývoja dlhodobého nehmotného\nmajetku – technické riešenie pyrolyzačného zariadenia. Žalobca namietol závery o tom, že neboli\nžalobcovi uznané daňové výdavky spočívajúce vo výdavkoch na vývoj dlhodobého nehmotného\nmajetku – technického riešenia pyrolyzačného zariadenia. Žalobca poukázal na to, že v rámci projektu\nvývoja univerzálnej pyrolyzačnej linky nebol obstarávaný dlhodobý hmotný majetok, ale vznikali mu\nvýdavky súvisiace s vývojom technického riešenia pyrolyzačného zariadenia na základe zmluvy\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-13SP-0801/0004/11, ktorej výsledkom malo\nbyť zostavenie technického riešenia na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese\npyrolýzy na úrovni úžitkového vzoru. Žalobca namietol, že z napadnutých rozhodnutí nie sú zrejmé\núvahy, prečo neboli tieto výdavky uznané za daňové.\n9. Podľa názoru žalobcu predmetné výdavky súviseli s vývojom dlhodobého nehmotného majetku,\nktorým je technické riešenie na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v procese pyrolýzy\nna úrovni úžitkového vzoru. Žalobca mal za to, že výsledkom vývoja nebol hmotný majetok\nv podobe pyrolyzačného zariadenia, ale nehmotný majetok v podobe technického riešenia takéhoto\npyrolyzačného zariadenia. Žalobca namietol, že žalovaný nerozlišuje medzi dlhodobým hmotným\nmajetkom a dlhodobým nehmotným majetkom, nerozlišuje medzi spôsobom odpisovania medzi\ndlhodobým hmotným majetkom a dlhodobým nehmotným majetkom, ktorý je z pohľadu zákona o dani\nz príjmov rozdielny. Orgány finančnej správy neuviedli, či je pyrolyzér dlhodobým hmotným majetkom\nalebo či technické riešenie pyrolyzačnej linky je alebo nie je dlhodobým hmotným alebo nehmotným\nmajetkom.\n10. Žalobca mal za to, že preukázal využitie dlhodobého nehmotného majetku v súvislosti s výkonom\nsvojej podnikateľskej činnosti.\n11. Ďalej žalobca namietol závery orgánov finančnej správy ohľadom daňového výdavku súvisiaceho\ns predajom činčíl. Žalobca uviedol, že v zdaňovacom období 2014 nadobudol 90 ks činčíl, vrátane\nchovných klietok v hodnote 30.000,00 eur. Vzhľadom k tomu, že zvieratá mali znehodnotenú kožušinu,\nodberateľ činčíl bol ochotný ich kúpiť za sumu 24,04 eur. Správca dane vyhodnotil vypadávanie srsti\nčinčíl za škodu v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a priznal žalobcovi len daňový\nvýdavok vo výške prijatej náhrady z predaja činčíl v sume 24,04 eur. Žalobca uviedol, že podľa\nuvedeného ustanovenia je škodou v zmysle § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve len neodstrániteľné\npoškodenie majetku, pričom z administratívneho spisu a ani z vykonaných dôkazov nevyplýva záver\nsprávcu dane, že by sa jednalo o neodstrániteľné poškodenie majetku.\n\n12. Žalobca namietol aj závery finančných orgánov ohľadom daňovej straty a namietol nezrozumiteľnosť,\nnepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.12.2021, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí\na po preštudovaní žaloby dospel k záveru, že táto neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\n14. K námietke žalobcu ohľadom absencie zákonných náležitostí výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia žalovaný uviedol, že § 63 ods. 3 daňového poriadku stanovuje, čo musí rozhodnutie\nobsahovať a z dôvodu, že žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly účastníkom úkonov súvisiacich\nso správou daní a nebol ani v postavení osoby v zmysle § 12 ods. 2 daňového poriadku, vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia tak rozhodnutie o náhrade nákladov správy\ndaní ani byť uvedené nemohlo. Žalovaný považoval tieto námietky za nedôvodné.\n15. Žalovaný k námietke žalobcu vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov na vývoj dlhodobého\nhmotného majetku (technické riešenie pyrolyzačného zariadenia) uviedol, že úžitkový vzor, patent,\nknow-how a podobne sú považované vzhľadom na to, že ich vstupná cena je vyššia ako 2.400,00 eur\na doba použiteľnosti alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok, za dlhodobý majetok.\nSkutočnosť, že sa jednalo o dlhodobý hmotný alebo nehmotný majetok potvrdil aj žalobca tým, že si\npyrolyzátor a aktivované náklady na vývoj zaradil na karty dlhodobého majetku. Žalovaný uviedol, že\nzákladnou a logickou úvahou správcu dane bola skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalobcu sa zaoberal\nzdokonaľovaním, resp. technickým vylepšovaním zariadenia, vytváraním úžitkového vzoru, patentu\nalebo know-how, a keďže cena majetku bola vyššia ako 2.400,00 eur, žalobca mal cenu zariadenia,\nresp. cenu technického riešenia uplatňovať do daňových nákladov postupne, a to formou odpisov.\nZ rozhodnutí vyplynulo, aké ustanovenia zákona o dani z príjmov boli aplikované.\n16. K námietke ohľadom daňového výdavku súvisiaceho s predajom činčíl žalovaný uviedol, že žalobca\npredložil správcovi dane účtovné doklady, ktorými deklaroval nákup a následný predaj činčíl. Žalobca\nvšak nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že činčily, ktoré nakúpil za účelom\nich chovu a následného obchodovania s ich kožušinou mali skutočne znehodnotenú kožušinu a ani\ndôkazy, ktoré by preukazovali skutočný chov činčíl, splnenie povinností vyplývajúcich z právnych\npredpisov vzťahujúcich sa k obchodovaniu so zvieratami. Z dôvodu preverovania správca dane zaslal\ndopyt na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS“), pričom bolo\nzistené, že v deklarovanom období nebol vystavený certifikát a nebolo preukázané, že zo Slovenskej\nrepubliky do Maďarska bola zaslaná zásielka tak, ako to tvrdil žalobca. Z uvedeného nebolo preukázané\ntvrdenie žalobcu o predaji činčíl zahraničnému odberateľovi. K namietanému neuznaniu výdavkov na\nnákup žalovaný uviedol, že úbytky a straty na zásobách sa považujú za daňové náklady v prípade,\nak daňový subjekt má vypracovanú ekonomicky odôvodnenú vnútropodnikovú smernicu, podľa ktorej\nmusí postupovať počas celého obdobia jej platnosti. Žalobca však okrem dodávateľských faktúr\na odberateľskej faktúry žiadnym iným spôsobom nepreukázal nákup, chov a predaj činčíl, čo bolo\ndôvodom neuznania strany v sume 29.975,96 eur za daňový náklad vynaložený v zmysle § 2 písm. i)\nzákona o dani z príjmov.\n17. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že tieto považuje za nesprávne a odkázal na napadnuté\nrozhodnutie.\n18. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 20.01.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n19. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n\n20. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-15S/27/2020.\n21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\na s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) ju zamietol.\n22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za\nto, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2025 (§ 137 ods.\n4 SSP).\n23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov\nfinančnej správy, ktorými orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Úlohou správneho súdu, viazaného rozsahom a dôvodmi\nžaloby, bolo preskúmať, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o dani z príjmov\na daňovým poriadkom a či dokazovanie dostatočným spôsobom odôvodňuje závery prijaté finančnými\norgánmi.\nK námietke ohľadom absencie zákonných náležitostí výrokovej časti napadnutého rozhodnutia\n26. Žalobca namietol, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia\nabsentuje podstatná a zákonom obligatórne určená náležitosť, a to rozhodnutie o náhrade nákladov\nsprávy daní, a preto tieto rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti a nezákonnosti. Uvedenú žalobnú\nnámietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n27. Podľa § 12 ods. 1 daňového poriadku, náklady ktoré vzniknú pri správe daní uhrádza príslušný\nsprávca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Daňový poriadok v § 12 ods. 4 zároveň\nuvádza, že o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa uplatnenia;\nak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.\nVychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca a ani žiaden iný subjekt\nsi v zákonom stanovenej lehote náklady neuplatnili, a preto nebol dôvod, aby správca dane vôbec\no nákladoch rozhodoval.\n28. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval,\no aké náklady sa jedná, v akej výške a na koho strane tieto náklady mali vzniknúť, a teda, či vôbec\nexistovala potreba o nákladoch rozhodnúť. Rovnako správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom\nsa mala absencia uvedeného výroku negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu. Žalobca tak nebol\nosobou uvedenou v § 12 ods. 2 daňového poriadku, a preto mu náhrada nákladov nepatrila. Rovnako ani\nnenastala situácia predpokladaná v § 12 ods. 5 daňového poriadku. Ak sa teda v celom daňovom konaní\n\no náhrade nákladov správy dane nerozhodovalo (a to z dôvodu, že tieto neboli uplatnené), neuvedenie\ntejto skutočnosti vo výroku nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani prvostupňového\nrozhodnutia (obdobne rozhodol kasačný súd vo veci žalobcu /zdaňovacie obdobie roku 2014/ v rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2022 zo dňa 31.01.2024).\nK námietke ohľadom vývoja dlhodobého nehmotného majetku – technické riešenie pyrolyzačného\nzariadenia\n29. Žalobca namietol závery správcu dane a žalovaného, ktorým neuznali žalobcovi daňové\nvýdavky spočívajúce vo výdavkoch na vývoj dlhodobého nehmotného majetku – technického riešenia\npyrolyzačného zariadenia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správy súd ako nedôvodnú. Na\npodklade vlastnej činnosti správny súd zistil, že rovnakú žalobnú námietku u rovnakého žalobcu\nza iné zdaňovacie obdobie /zdaňovacie obdobie roku 2014/ už posudzoval aj kasačný súd, a to v\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2022 zo dňa 31.01.2024,\npričom závery kasačného súdu prešli aj prieskumom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. II. ÚS 460/2024 zo dňa 24.09.2024 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu. Správny súd\ntak poukazuje na relevantné právne závery kasačného súdu:\n„44. Druhým sťažnostným bodom je zaradenie a uplatnenie výdavkov v súvislosti s technickým riešením\npyrolyzačného zariadenia.\n45. Nebolo sporným, že sťažovateľ od tretích osôb obstarával pyrolyzačné zariadenie s technickým\nriešením na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v pyrolyzačnom procese. Sťažovateľovi bol\nv tejto súvislosti v zmysle príslušnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. zmluvy\nKaHR-13SP-0801/004/11) Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou poskytnutý nenávratný\nfinančný príspevok. Rovnako nebolo sporné, že zo zápisnice o miestnom zisťovaní z 25.04.2019\nvyplynulo, že predmetné zariadenie nie je v prevádzke z dôvodu, že nebolo vydané cenové rozhodnutie.\nInak je však funkčné a bolo otestované.\n46. Pochybnosti správcu dane ohľadom postupu sťažovateľa v súvislosti s jednorazovým uplatnením si\nvýdavkov na obstaranie pyrolyzačného zariadenia s technickým riešením na využívanie obnoviteľných\nenergetických zdrojov v pyrolyzačnom procese boli nasledovné:\nsťažovateľ (1) 15.01.2014 zaradil do svojho dlhodobého majetku „Pyrolyzér“ v hodnote 512 000,- €\na (2) 11.02.2014 zaradil do svojho majetku „Aktivované náklady na vývoj“ v hodnote 1 084 000,- €.\nMajetok bol pôvodne zaradený pre daňové účely do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov\ns rovnomerným spôsobom odpisovania. Doba účtovného odpisovania bola stanovená na 2 mesiace a\nzostatková cena majetku ku koncu roka 2014 bola vykázaná v hodnote 0,- €. Následne bolo predmetné\nzaradenie majetku v účtovnom období 2014 stornované a zaúčtované priamo do nákladov na nákladové\núčty 501 083, 518 051 a 518 079. Jednotlivé položky sťažovateľ následne opäť aktivoval v roku 2015\nako dlhodobý nehmotný majetok, a to bez vplyvu na základ dane.\nv zmysle príslušnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. zmluvy\nKaHR-13SP-0801/004/11) bol sťažovateľ obstaraný hmotný a nehmotný majetok povinný zaradiť do\nsvojho majetku a ponechať ho vo svojom majetku minimálne 5 rokov po ukončení realizácie príslušných\naktivít a projektu.\nsťažovateľ takto nepostupoval pri nadobudnutí majetku v súvislosti so zmluvou č.\nKaHR-21SP-0901/0083/29 (elektráreň na biomasu a iné).\n47. V zmysle § 22 ods. 7 ZDP nehmotným majetkom je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného\npredpisu, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400,- € a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické\nfunkcie sú dlhšie ako jeden rok. Sťažovateľ vo svojom žalobnom bode v tejto súvislosti argumentoval,\nže pri obstaraní pyrolyzačného zariadenia s technickým riešením na využívanie obnoviteľných\nenergetických zdrojov v pyrolyzačnom procese išlo o dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastným\nvývojom alebo v priebehu jeho vývoja. Sám sťažovateľ preto pripustil, že svojou podstatou obstarané\npyrolyzačné zariadenie s technickým riešením na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov\nv pyrolyzačnom procese predstavovalo dlhodobý nehmotný majetok. Na uvedenú argumentáciu\nsťažovateľa v napadnutom rozsudku preto reflektoval i správny súd a rovnako je podstatná i pre kasačný\nsúd.\n48. Keďže sťažovateľ deklaroval, že v roku 2014 zaradil predmetný majetok do užívania (t.j. že boli\nzabezpečené všetky funkcie majetku potrebné na jeho využívanie), mal následne postupovať v zmysle\n§ 22 až § 29 ZDP a obstarávaciu cenu majetku mal uplatňovať do daňových nákladov formou odpisov\nna základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov.\n\n49. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve nehmotný majetok,\nktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania.\nZároveň však sťažovateľ opomína, že podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve nehmotný majetok\nodpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich\nekonomických úžitkov z majetku.\n50. Kasačný súd dodáva, že podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať\ntak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom\núčtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah\npoložiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a\núčtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady\na účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.\n51. Dobu odpisovania dlhodobého nehmotného majetku je preto s ohľadom na vyššie uvedené zásady\npotrebné určiť podľa ich predpokladanej doby životnosti a ak sa životnosť spoľahlivo určiť nedá, dlhodobý\nnehmotný majetok je potrebné odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania. Keďže však ide o\nmajetok dlhodobý (jeho predpokladaná životnosť je viac ako jeden rok), jednorazové uplatnenie si\nnákladov by nezodpovedalo predpokladanej životnosti tohto majetku (ktorá je z jeho podstaty dlhšia ako\njeden rok).\n52. Pri odpisovaní dlhodobého nehmotného majetku je potrebné vychádzať z príslušného odpisového\nplánu, ktorý však musí vychádzať z predpokladanej doby používania predmetného majetku s\nprihliadnutím na jeho zastarávanie a obmedzenia v jeho používaní. Iba pokiaľ predpokladanú životnosť\ndlhodobého nehmotného majetku nemožno určiť alebo spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka\nodpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Túto dobu si síce určuje účtovná jednotka sama,\nmusí však dobu použiteľnosti primerane zohľadniť, a vzhľadom na definíciu dlhodobého nehmotného\nmajetku táto predpokladaná doba používania dlhodobého nehmotného majetku presahuje jeden rok.\nSťažovateľ kasačný súd nepresvedčil, že pri zohľadnení doby životnosti pyrolyzačného zariadenia\ns technickým riešením na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v pyrolyzačnom procese\npostupoval uvedeným spôsobom.\n53. V súvislosti s predpokladanou životnosťou pyrolyzačného zariadenia s technickým riešením na\nvyužívanie obnoviteľných energetických zdrojov v pyrolyzačnom procese nie je možné opomenúť\nani skutočnosť, že podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. zmluvy\nKaHR-13SP-0801/004/11) bol sťažovateľ obstaraný hmotný a nehmotný majetok povinný zaradiť\ndo svojho majetku a ponechať ho vo svojom majetku minimálne 5 rokov po ukončení realizácie\npríslušných aktivít a projektu. Túto pochybnosť správcu dane ohľadom dlhodobej predpokladanej\nživotnosti uvedeného majetku, ku ktorej sa sťažovateľ zmluvne zaviazal, sťažovateľ žiadnym spôsobom\nnevyvrátil.\n54. Pokiaľ teda sťažovateľ argumentoval, že podľa vnútropodnikovej smernice č. 01/2012 s názvom\ndlhodobý majetok, evidencia, oceňovanie a odpisovanie, aktivované náklady na vývoj, ako aj dlhodobý\nmajetok, ktorý je výsledkom vývoja, sa odpíšu najskôr počas obdobia trvania vývoja a najneskôr do 5\nrokov od obstarania a ich jednorazové odpísanie je v súlade s touto smernicou, kasačný súd sa s týmto\nnázorom sťažovateľa z dôvodov uvedených vyššie (predpokladaná životnosť dlhodobého nehmotného\nmajetku je dlhšia ako jeden rok) nestotožňuje.\n55. K druhému sťažnostnému bodu preto i podľa kasačného súdu sťažovateľ nevyvrátil pochybnosti\nsprávcu dane ohľadom jednorazového uplatnenia si sporných výdavkov. Kasačný súd sa teda stotožňuje\nso záverom správneho súdu, že predmetný nadobudnutý majetok je dlhodobým nehmotným majetkom,\nnakoľko jeho hodnota je vyššia ako 2 400,- € a doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, a že tento\nmajetok nemohol byť odpísaný v deň jeho zaradenia v plnej výške, ale mal byť odpisovaný postupne\npočas jeho predpokladanej doby životnosti, ktorá presahuje jeden rok. Sťažovateľ mal preto postupovať\nv zmysle § 22 až § 29 zákona o dani z príjmov, a obstarávaciu cenu majetku mal uplatňovať do daňových\nnákladov formou odpisov.\n56. Podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými\npredpismi a dlhodobý nehmotný majetok najneskôr do 5 rokov podľa predpokladanej životnosti.\nSťažovateľ tak nepostupoval, ale dlhodobý hmotný majetok do výdavkov vniesol jednorazovo. Tým však\npoprel podstatu predmetného majetku, t.j. že išlo o majetok dlhodobý, ktorého použiteľnosť presahuje\njeden rok.\n57. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.“\nK námietke ohľadom daňového výdavku súvisiaceho s predajom činčíl\n\n30. Žalobca namietol závery správcu dane a žalovaného v tom, že vyhodnotili vypadávanie srsti činčíl\nv zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a priznali žalobcovi daňový výdavok len vo\nvýške prijatej náhrady z predaja činčíl v sume 24,04 eur. Súčasne mal žalobca za to, že z vykonaného\ndokazovania nevyplýva, že predmetný tovar neexistoval a jeho nadobudnutie a predaj žalobcom sa\nneuskutočnil, a to napriek tomu, že správca dane uvedené nepriamo naznačoval. Správny súd uvedenú\nžalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n31. Správny súd poukazuje na to, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový\nsubjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej\npravdy, ktoré ale nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým\nsa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\n32. Nepochybne správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku viazaný iba\nnávrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu\npreukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je povinný uvádzať v daňovom\npriznaní a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Na povinnosť\nuniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu\ndane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky,\nktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane, správca dane súladne s § 24 ods.\n4 daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy,\nktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť,\nči vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy\ndaní a či sa tento dôkaz vykoná.\n33. Vychádzajúc z administratívneho spisu je potrebné uviesť, že žalobca vo vzťahu k daňovému\nvýdavku súvisiacemu s predajom činčíl svoje dôkazné bremeno neuniesol. Správca dane vyzýval\nžalobcu na doloženie dokladov ohľadom chovu činčíl, avšak tento relevantné doklady nepredložil.\nNaopak, správca dane dopytoval aj ŠVPS, ktorá mu odpoveďou zo dňa 29.058.2019 uviedla, že\nvo vzťahu k žalobcovi neevidovala žiadne ohlásenie činnosti alebo inú žiadosť a uviedla, že na\nobchodovanie sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení\nneskorších predpisov, pričom ŠVPS poukázala na ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia možnosti\nposkytovať požadované záruky vo vzťahu k zdravotnému stavu obchodovaných zvierat, k možným\nobmedzeniam v obchodovaní s danými zvieratami.\n34. Správca dane výzvou zo dňa 06.06.2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k výkonu daňovej\nkontroly, pričom uviedol, že mal za to, že žalobca nepreukázal, že výdavky vo výške 29.975,96 eur sú\ndaňovými výdavkami. Žalobca tak relevantným spôsobom nepreukázal znehodnotenie kože činčíl (a to\nani v odpovedi na výzvu zo dňa 17.06.2019) – tu žalobca uviedol len to, že nakúpil 90 ks činčíl, menoval\nzamestnancov, ktorí sa o činčily starali a uviedol, že z dôvodu presunu činčíl do areálu Častá v Kolárove\ndošlo k vypadávaniu srsti činčíl. Z uvedeného dôvodu tak žalobca predal činčily iba za fakturovanú cenu.\nŽiadne relevantné doklady však predložené neboli.\n35. Na podklade uvedeného tak správny súd súhlasí so správcom dane, ktorý uviedol, že žalobca\nnepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.\nSúčasne ani v žalobe žalobca nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli relevantným spôsobom\nspochybniť závery správcu dane a žalovaného.\nK námietke žalobcu ohľadom daňovej straty\n36. Žalobca uviedol, že z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi sa neuznáva daňový výdavok\nvo výške 1/4 daňovej straty za zdaňovacie obdobie roku 2014. Žalobca namietol, že uvedený záver\nnemá podklad vo vykonanom dokazovaní, pričom uviedol, že žalovaný a ani správca dane neuvádza\ndôvody neuznania daňovej straty. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n37. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa k danému vyjadril na strane 10 a 11 napadnutého\nrozhodnutia, kde uviedol, že neuznanie daňovej straty odôvodnil v nadväznosti na príslušné právne\npredpisy (tu žalovaný poukázal na § 17 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1 a § 30 ods. 5 zákona o dani\nz príjmov). Správca dane a žalovaný tiež uviedli, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v časti III. Tabuľka D – Evidencia a odpočet\nstraty uviedol celkovú výšku daňovej straty za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume 430.149,65\neur a následne vyčíslil časť odpočítavanej straty v príslušnom zdaňovacom období roku 2015 vo výške\n107.537,41 eur. Žalovaný sa tak v napadnutom vyjadrení vysporiadal s neuznaním daňovej straty, preto\nnemožno žalobnej námietke prisvedčiť.\nK námietke žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia\n38. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to\nz dôvodu absencie vlastných logických úvah. Žalobca namietol, že z neho nie je zrejmé, aký vplyv mali\nskutkové zistenia na posúdenie vo veci, ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre posúdenie vo veci. Žalovaný\npodľa žalobcu neuvádza sporné otázky, nevysvetľuje aplikáciu jednotlivých ustanovení, vynecháva\nprávne posúdenie veci a v napadnutom rozhodnutí absentujú presvedčivé a zrozumiteľné logické úvahy.\nUvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n39. Správny súd po prieskume uplatnenej žalobnej námietky konštatuje, že žalobca bez uvedenia\nkonkrétnych námietok všeobecne napáda nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca len\nvšeobecnými tvrdeniami uviedol, že žalovaný neuviedol, aký vplyv mali skutkové zistenia na posúdenie\nvo veci, ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre posúdenie vo veci, neuviedol sporné otázky, nevysvetľuje\naplikáciu jednotlivých ustanovení, vynecháva právne posúdenie veci a v napadnutom rozhodnutí\nabsentujú presvedčivé a zrozumiteľné logické úvahy. Vzhľadom na všeobecnosť danej žalobnej\nnámietky však správny súd nemôže objektívne túto žalobnú námietku posúdiť.\n40. Správny súd poukazuje na to, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/\nSSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe\njeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa\nnaopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nObligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich\nparafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými\nžalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd\nmôže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam\naj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným\nodkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,\naké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej\nnezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n41. Tým, že žalobca predmetnú žalobnú námietku vymedzil všeobecne, nebolo možné dané objektívne\npreskúmať. Nie je úlohou a ani povinnosťou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nedostatky\nv napadnutých rozhodnutiach.\n\n42. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane\na žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o\nnedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol\n43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}