{"guid": "e9823d0f-b291-4a2c-b9ea-8c0072fe4d03:8a51081a-ec89-4165-a73c-1d3a640c95e9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3", "spisova_znacka": "NR-15S/41/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/41/2019 z 6. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. marca 2025, sp. zn. NR-15S/41/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3", "identifikacne_cislo": "4019200124", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a51081a-ec89-4165-a73c-1d3a640c95e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/41/2019\n4019200124\n06. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4019200124.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n16 NR-15S/41/2019\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), vo\nveci žalobcu: EDYMAX Facility Management SE, so sídlom Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, IČO: 46\n812 903, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská 4, 821\n09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51003848, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,\nMasarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPO/BEZ/2018/6371, O-654/2018, zo dňa 09. 01. 2019, takto\nrozhodol:\n16 NR-15S/41/2019\n\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, 950 38 Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) na základe\nvykonanej inšpekcie práce u žalobcu ako zamestnávateľa v dňoch 18.05.2017 a v dňoch 11.07.2017\na 14.07.2017, zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, na kontrolu\ndodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „inšpekcia práce“),\nvyhotovil dňa 14. 07. 2017 Protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-30-55-2.3/P-E24,A22,A25-17 zo\ndňa 14.07.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.08.2017, Dodatku č. 2 zo dňa 18.09.2017 a Dodatku\nč. 3 zo dňa 18.01.2018 (ďalej len „protokol“) podľa § 7 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 a § 14\nods. 1, ods. 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005\nZ. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o inšpekcii práce“).\n\n2. Prvostupňový orgán začal dňa 03.10.2018 správne konanie voči žalobcovi vo veci uloženia pokuty\npodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce na podklade zistení uvedených v protokole.\n3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2946 zo dňa 29.10.2018, bola\nžalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 4000,- Eur (ďalej\nlen „pokuta“) za\n1) porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode zákona\no inšpekcii práce, konkrétne z ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákonník práce“) tým, že zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej\npráce zamestnancov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XX/X, XXX XX D., pracovná zmluva zo dňa\n27.10.2016 (evidenciu nočnej práce v období január až apríl 2017, práce nadčas v období marec, apríl\n2017), E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, XXX XX G. G., pracovná zmluva zo dňa 04.11.2016\n(evidenciu nočnej práce v období január až apríl 2017, práce nadčas v období marec a apríl 2017), B.\nH., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. I. XXX, pracovná zmluva zo dňa 30. 12. 2016 (evidenciu\nnočnej práce v období január až marec 2017, práce nadčas v období február až apríl 2017), J. K., nar.\nXX.XX.XXXX bytom XXX XX L. A., I. XXX, pracovná zmluva zo dňa 30. 12. 2016 (evidenciu nočnej\npráce v období január až apríl 2017, práce nadčas v mesiaci marec 2017) (ďalej len „skutok 1“), a\n2) za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce a to ust. § 16 ods. 2 písm. a)\nzákona o inšpekcii práce tým, že zamestnávateľ napriek požiadaniu listom zo dňa 25. 05. 2017 - „Žiadosť\nna predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce“, ktorý\nprevzal dňa 02. 06. 2017 v stanovenej lehote do 22. 6. 2017 v zmysle listu Odpoveď na Žiadosť o\npredĺženie lehoty zo dňa 13. 6. 2017, nepredložil inšpektorátu práce alebo inšpektorom práce žiadané\ndoklady potrebné na výkon inšpekcie práce a to: pracovné zmluvy, dodatky k pracovným zmluvám,\ndohody o dočasnom pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi za zamestnancov B. M., I. I., B. B.,\nevidenciu pracovného času zamestnancov B. M. za obdobie január až september 2016, N. O.\nza obdobie február až september 2016, I. I. za obdobie január až september 2016, B. B. za obdobie\njanuár až september 2016, E. F. za obdobie august až október 2016, mzdový list zamestnanca N.\nO. za rok 2016, výplatnú pásku zamestnanca B. M. za mesiac jún 2016, doklad o vyplatení miezd\nzamestnancovi B. B. za mesiace január až október 2016, zabezpečenie stravovania v mesiacoch jún\naž október 2016 zamestnancom N. O., I. I., B. B., v mesiacoch jún až november 2016 zamestnancovi\nB. M., v mesiacoch august až december 2016 a január až apríl 2017 zamestnancovi E. F., v mesiacoch\noktóber až december 2016 a január až apríl 2017 zamestnancovi A. B., v mesiacoch január až apríl\n2017 zamestnancom J. K. a B. H., ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce (ďalej len „skutok 2“).\n4. Prvostupňový orgán v odôvodnení ku skutku 1) skonštatoval, že žalobca pri uvedených\nzamestnancoch neviedol evidenciu nočnej práce a práce nadčas v súlade s § 99 Zákonníka práce,\nktorý podľa neho ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce\nnadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak,\naby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.\nZ predloženej evidencie pracovného času žalobcom preto vyplývalo, že nie je vedená v súlade s dikciou\nZákonníka práce, ktorý nekonkretizuje, akou formou, resp. spôsobom má zamestnávateľ uskutočňovať\nevidenciu pracovného času (elektronicky čipovými kartami, príp. osobným zápisom). Táto forma závisí\nod samotného zamestnávateľa, pričom je samozrejmé, že táto musí zodpovedať skutočnosti, reálnemu\nčasu uvedenému začiatkom a koncom, v ktorom bola práca zamestnancami vykonávaná.\n5. Ku skutku 2) prvostupňový orgán uviedol, že žalobca po tom, čo mu bola dňa 02. 06. 2017\ndoručená výzva, aby v lehote 3 dní predložil dokumentáciu, záznamy a iné doklady potrebné na výkon\ninšpekcie práce, pričom lehota na predloženie mu bola predĺžená ku dňu 22. 06. 2017, si túto zákonnú\npovinnosť nesplnil, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa $ 16 ods.\n2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Ohľadne tvrdení žalobcu týkajúcich sa príčiny nepredloženia\npredmetných dokladov kvôli napadnutiu servera počítačovým vírusom a odcudzeniu technického\nvybavenia spoločnosti zabezpečujúcej pre žalobcu digitalizáciu fyzických archívov prvostupňový orgán\nuviedol, že jeho povinnosťou bolo archivovať požadované doklady v listinnej forme, zároveň poukázal na\nobjektívnu zodpovednosť za delikty na úseku inšpekcie práce a ďalšie tvrdenia žalobcu o jeho vyvinení\npovažoval za účelové.\n\n6. V súvislosti s uloženou pokutou prvostupňový orgán uviedol, že z dôvodu súbehu viacerých deliktov\nbolo potrebné aplikovať pravidlá ukladania úhrnného trestu podľa ustanovení Trestného zákona, kedy\nsprávny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný. Uloženú sankciu prvostupňový orgán uložil za porušenie ustanovenia § 99\nZákonníka práce podľa skutku 1), ktorého účelom je zabezpečenie ochrany zamestnancov. Pri jej uložení\nzohľadnil skutočnosť, že sa jedná o veľkého zamestnávateľa zamestnávajúceho 2200 zamestnancov,\ns počtom dočasne pridelených zamestnancov k hostiteľskému zamestnávateľovi 69, prihliadol tiež\nna počet celkových nedostatkov zistených v rámci inšpekcie práce (4), na preventívnu, výchovnú\na represívnu funkciu pokuty, ktorá musí byť citeľná v majetkovej sfére žalobcu.\n7. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/6371, O-654/2018, zo dňa\n09.01.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo žalobcom predložených pracovných výkazov\n(dochádzkových listov) vyplýva, že evidenciu pracovného času žalobca viedol spôsobom, kedy v nej\nzaznamenal len začiatok a koniec celkového časového úseku, v ktorom uvedení zamestnanci\nvykonávali prácu v rámci jednej pracovnej zmeny, avšak nezaznamenal začiatok a koniec časového\núseku, v ktorom títo uvedení zamestnanci vykonávali nočnú prácu a prácu nadčas. Vedenú evidenciu\nžalovaný označil za nesúladnú so zákonnou dikciou § 99 Zákonníka práce. Označenie týchto časových\núdajov vo vedenej evidencii pracovného času je podľa žalovaného nevyhnutne potrebné z dôvodu\nrelevantného posúdenia a uplatnenia pracovnoprávnych nárokov jednotlivých zamestnancov ako aj\ndokladom pre ďalšie pracovnoprávne nároky súvisiace s nepretržitým denným odpočinkom, nepretržitým\ntýždenným odpočinkom, s pracovnou pohotovosťou, s prácou nadčas, s nočnou prácou, s čerpaním\ndovolenky, s prestávkami v práci a podobne. Evidenciou je potrebné podľa žalovaného rozumieť jednak\nevidenciu pracovného času všeobecne a jednak osobitne evidenciu rozvrhnutia a celkového rozsahu\npráce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak,\naby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo\nmal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť, prácu nadčas, prípadne bol zaradený na nočnú\nprácu. Žalovaný obdobne ako prvostupňový orgán zdôraznil, že forma vedenia evidencie pracovného\nčasu nie je osobitne daná, zamestnávateľ je ju povinný viesť takým spôsobom, aby z nej bol evidentne\nzrejmý konkrétny začiatok a konkrétny koniec výkonu práce nadčas. Žalobca preto podľa žalovaného\nzaznamenal len začiatok a koniec celkového časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu\nv rámci jednej pracovnej zmeny, ale bez bližšieho rozlíšenia konkrétneho začiatku a konca výkonu nočnej\npráce a práce nadčas.\n8. V súvislosti so skutkom 2 žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu došlo ku protiprávnemu konaniu,\nkedy na základe výzvy a v určenej lehote nepredložil inšpektorátu (inšpektorom) požadované doklady\ntýkajúce sa zamestnancov uvedených v skutku 2. Z ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii\npráce preto podľa žalovaného vyplýva pre zamestnávateľa predložiť všetky podklady alebo informácie\npotrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov, dokladov a technických nosičov dokladov.\nŽalovaný dodal, že kontrolovanému subjektu vzniká zodpovednosť za správne delikty samotným\nporušením právneho predpisu, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie,\npríp. opomenutie. Žalobca by sa mohol podľa žalovaného zo spáchaného správneho deliktu vyviniť za\npredpokladu, ak by predložil dôkazy o tom, že zistený správny delikt nespáchal, čo v konaní preukázané\nnebolo. Uloženú pokutu považoval žalovaný za primeranú, ktorá bola vzhľadom na hornú hranicu\nzákonnej sankčnej sadzby vo výške 100 000,- Eur, určená za aplikácie absorbčnej zásady na jej spodnej\nhranici. Sankcia má podľa žalovaného plniť preventívnu a výchovnú funkciu , s následkom odradiť\núčastníka konania od jeho prípadne ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Žalovaný sa následne\nstotožnil s ďalšími dôvodmi prvostupňového orgánu týkajúcimi sa výšky uloženej pokuty.\nII.\nŽaloba\n9. Žalobou pôvodne doručenou na Krajský súd v Nitre dňa 14.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), súčasne z dôvodu nepreskúmateľnosti\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa\n§ 191 ods. 1 písm. e) SSP. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že dochádzku predmetných\n\nzamestnancov viedol spôsobom, kedy zaznamenával začiatok a koniec časového úseku, v ktorom\njednotliví zamestnanci vykonávali prácu, pričom v rámci dochádzky zároveň evidoval počet hodín, počas\nktorých títo zamestnanci vykonávali nočnú prácu, ako aj prácu nadčas. Žalobcom vyhotovené dochádzky\ndotknutých zamestnancov obsahujú podľa jeho tvrdení údaj o začiatku a konci časového úseku, v rámci\nktorého zamestnanci vykonávali prácu, ktorý je podľa neho prácou nadčas podľa § 97 ods. 1 Zákonníka\npráce a nočnou prácou podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce. Súčasne podľa žalobcu nie je možné takéto\nvedenie dochádzky považovať za porušenie § 99 Zákonníka práce a sankcionovanie konštatovaného\nnedostatku je prejavom prílišného formalizmu.\n10. Žalobca spochybnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného,\nz ktorých nevyplývajú úvahy o nedostatočnosti uznania celkovej evidencie dochádzky dotknutých\nzamestnancov. Pokiaľ zaznamenaný časový úsek výkonu práce dotknutého zamestnanca spadá do\nzákonného vymedzenia nočnej práce, ide podľa žalobcu bezpochyby o nočnú prácu. Rovnako je\npodľa žalobcu možné získať údaj o časovom úseku práce nadčas konfrontáciou zaznamenaného\nčasového úseku výkonu práce dotknutého zamestnanca a jeho určeného týždenného pracovného\nčasu vyplývajúceho z vopred učeného rozvrhnutia pracovného času a rámca rozvrhu pracovných\nzmien. V záujme ochrany celej škály nárokov zamestnanca je možné tieto záujmy presadzovať\nz údajov poskytnutých v rámci celkovej evidencie dochádzky dotknutého zamestnanca, a to s ohľadom\nna zahrnutie smerodajného údaja o počte hodín práce a práce nadčas. Zamestnancom boli podľa\nžalobcu poskytnuté mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas ako aj za nočnú prácu, čo zo strany\nžalovaného nebolo podľa neho spochybnené. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nedostatočne\na nezrozumiteľne odôvodňuje poručenie § 99 Zákonníka práce, pričom tieto závery boli založené len\nna konštatovaní znenia tohto ustanovenia. Žalobca dodal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci, jeho závery za skutkovo a práve nesprávne, v dôsledku čoho trpí vadou\nnepreskúmateľnosti.\n11. K porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce žalobca poukázal\nna to, že z objektívnych príčin nebolo možné zistené nedostatky odstrániť z dôvodu napadnutia servera\nžalobcu počítačovým vírusom Odin, ako aj na odcudzenie technického vybavenia žalobcu a dokumentov\nprepracovaných za účelom ich digitalizácie. Tieto skutočnosti žalobca podľa svojich tvrdení preukázal\nv rámci inšpekcie práce prostredníctvom dôkazu – písomného stanoviska spoločnosti ESET spol. s r.\no. - spravujúcou antivírusový program využívaný žalobcom a o nemožnosti dešifrovania napadnutých\nsúborov a dát ako aj dôkazu – uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, obvodného\noddelenia PZ Podbrezová zo dňa 09.11.2016 o začatí trestného stíhania za prečin krádeže podľa §\n212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Týmto je podľa žalobcu preukázané, že z jeho strany\nnedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii\npráce. Podľa žalobcu je preto oprávnené zvážiť danosť liberačných dôvodov, ktoré by ho mohli zbaviť,\nresp. zmierniť jeho objektívnu zodpovednosť za porušenie uvádzaných zákonných predpisov. Žalobca\nnamietal, že s uvádzanými liberačnými dôvodmi sa prvostupňový orgán a ani žalovaný nevysporiadali,\nčo danosť zákonných dôvodov pre mieru sankčného postihu spochybňuje a tým rozhodnutie žalovaného\nje možné považovať za nezákonné. Poukazovanie žalovaným a prvostupňovým orgánom na objektívny\ncharakter zodpovednosti za správne delikty znamená podľa žalobcu účelový výklad zistených informácií\nv rámci procesu dokazovania a so zásadami hodnotenia dôkazov a úplnosti zistenia skutkového stavu\nveci. Správny orgán je podľa žalobcu vo veciach správneho trestania povinný rozhodovať tak, aby boli\ndodržiavané zásady trestného konania a účastníkom konania poskytovať záruky, aké sú poskytované\nobvinenému z trestného činu. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžo 147/2008 zo dňa 12.03.2009, a tiež upriamil pozornosť na\nporušenie zásady prezumpcie neviny a zásady „in dubio pro reo“. Časť argumentácie ohľadne skutku 2)\nuzavrel, že nedošlo ku jednoznačnému preukázaniu porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 16 ods.\n2 písm. a) zákona o inšpekcii práce.\n12. V záverečnej argumentácii žalobca namietal samotné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré považoval\nuskutočnené v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a tiež otázku samotného sankčného\npostihu. Podľa žalobcu žalovaný sa ani teoreticky nezaoberal možnosťou neuloženia sankcie, ktorú\nzákon pripúšťa rovnako, ako možnosť jej uloženia. Rovnako podľa žalobcu nie je správny orgán povinný\nprihliadať v rámci ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce na počet nelegálne\nzamestnaných osôb. Ďalej žalobca namietal, že pre prípad, že by sa aj tvrdených porušení zákona\n\no inšpekcii práce dopustil, tieto porušenia nie sú značné, resp. zrejmé a hodnotené v prospech\nuloženia vyššej sankcie, keďže ako už sám žalobca uviedol, došlo z jeho strany k vyplateniu mzdových\nzvýhodnení za celé špecifikované obdobie a teda sám namieta, že nemohlo dôjsť ku poškodeniu\npráv zamestnancov. Žalobca súčasne poukázal v súvislosti s uložením pokuty na nevysporiadanie\nsa so závažnosťami následkov spáchaných deliktov, namietal aplikáciu neodôvodnených domnienok\nžalovaného, namietal odôvodnenie výšky uloženej sankcie vo vzťahu na počet zamestnávaných\nosôb žalobcom so zaradením žalobcu do kategórie „veľkého zamestnávateľa“, ktoré nemá oporu\nv zákonnom texte. Zároveň žalobca namietol odôvodnenie výšky pokuty vo vzťahu na celkový počet\nštyroch zistených porušení inšpektormi práce, pričom konanie sa vedie len voči dvom porušeniam.\nŽalobca taktiež namietal nezohľadnenie poľahčujúcej okolnosti, a to že ide v jeho prípade o prvé\nzistenie porušenia pracovnoprávnych predpisov, pričom poukaz žalovaného na opakované porušenia\nspočívajúce v nepredložení dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce považoval žalobca za\nuskutočnené za v rozpore s absorpčnou zásadou. Záverom žalobca dodal, že napadnuté rozhodnutie\nneobsahuje žiadne odôvodnenie výpočtu výšky uloženej pokuty.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n13. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 27.05.2019 vyjadril žalovaný (ďalej len „vyjadrenie“).\nUviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia a bolo vydané za riadnej akceptácie\nzásady materiálnej pravdy. Ohľadne skutku 1) zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom\nrozhodnutí, že žalobca pri evidencii pracovného času zaznamenal len začiatok a koniec celkového\nčasového úseku (príchod a odchod do práce), avšak nezaznamenal presný začiatok a presný koniec\nčasového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali nočnú prácu a prácu nadčas. Takéto vedenie\nevidencie nepovažoval za súladné s ustanovením § 99 Zákonníka práce, pretože nie je možné následne\nrelevantne posúdiť pracovnoprávne nároky súvisiace s prácou nadčas a s nočnou prácou. Svoje tvrdenia\npodporil s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/3/2018 zo dňa\n24. 10. 2018.\n14. S námietkami žalobcu ohľadne porušenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce sa\nnestotožnil, pretože konanie žalobcu uvedené podľa skutku 2) považoval za protiprávne. Tvrdená\nobjektívna nemožnosť plnenia predmetnej zákonnej povinnosti z dôvodu napadnutia servera žalobcu\nvírusom a odcudzenia prepravovaných dokumentov za účelom ich digitalizácie nezakladajú žiadny\nliberačný dôvod, pretože porušenia povinností podľa zákona o inšpekcii práce patria do kategórie\nsprávnych deliktov bez ohľadu na zavinenie. Pre úplnosť dodal, že povinnosť fyzickej registrácie\ndokumentov vyplývala žalobcovi z príslušného zákona o archívoch a registratúrach a preto ho\nneoslobodzuje plánovaná digitalizácia údajov. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadne použitia\nanalógie legis odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/28/2014\nzo dňa 15.04.2015, podľa ktorého má teória správneho práva voči analógii negatívny prístup.\nOdôvodnenie rozhodnutia žalovaného disponuje všetkými obsahovými náležitosťami ustanovenými v §\n47 ods. 3 Správneho poriadku. Námietky žalobcu ohľadne nenáležitého zdôvodnenia výšky ukladaného\nsankčného postihu nepovažoval žalovaný za relevantné, pretože prvostupňový orgán postupoval pri\nukladaní sankcie postupoval legitímnym spôsobom a v súlade so zákonnými kritériami vyplývajúcimi z\n§ 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 písm. a) až e) zákona o inšpekcii práce. Záverom žalovaný dodal,\nže žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil\ntaké relevantné dôkazy, s ktorými by sa nebol vysporiadal a ktorými by žalobca preukázal konkrétne\nporušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv.\nIV.\nReplika žalobcu\n15. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným na súd dňa 22.08.2019 vyjadril žalobca. Uviedol,\nže vyjadrenie nie je tvorené a podporené žiadnymi novými skutočnosťami a odkazuje na prvostupňové\nrozhodnutie a rozhodnutie žalovaného. Ku konštatovanému porušeniu § 99 Zákonníka práce uviedol,\nže z jeho znenia nevyplýva, že evidovanie len počtu hodín výkonu nočnej práce a práce nadčas v rámci\nevidencie zaznamenávajúcej začiatok a koniec časového úseku výkonu práce zamestnancom nie je na\núčely splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa dostatočným, keďže to nie je v zákonnom ustanovení\n\nvýslovne uvedené. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/3/2018 zo dňa\n24. 10. 2018 uviedol, že výklad predmetného ustanovenia Zákonníka práce považuje za extenzívny,\npričom žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu byť ním viazaný. K tvrdeniam\nžalobcu ohľadne negatívneho prístupu právnej teórie správneho práva k aplikácii analógie poukázal\nna ustanovenie § 195 SSP, ktoré jednoznačne zakotvil aplikáciu trestnoprávnych zásad na správne\ntrestanie. V ďalších častiach repliky sa žalobca pridŕžal skutočností uvedených v žalobe.\n16. Žalovaný sa následne k replike žalobcu nevyjadril.\nV.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\npracovnoprávnych predpisov,2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n18. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný\nposkytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon\ninšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.\n19. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode\nalebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur.\n20. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť\nzisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a\nriziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,\nak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie\npovinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o\nojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n21. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),\nd) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), §\n19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri\nvydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa\ntohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa\núčastníkovi konania vydá príslušný doklad.\n22. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n23. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\n25. Podľa § 99 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce\nnadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol\nzaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal\nnariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie\nevidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z\nKrajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v\nBratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/41/2019, ktorá bola\npôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/41/2019. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu.\n27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a\npodľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n28. Podstata žalobnej argumentácie v súvislosti so skutkom 1) spočívala v tvrdeniach o prejave\nprílišného formalizmu správnych orgánov, kedy nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 99 Zákonníka\npráce, o nedostatkoch a nezrozumiteľnosti odôvodnenia porušenia povinnosti a nesprávnosti zisteného\nskutkového stavu veci. V súvislosti so skutkom 2) podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdeniach\no nedopustení sa zavineného porušenia zákonnej povinnosti z dôvodu nastolenia objektívnych\nskutočností zbavujúcich žalobcu celkovej zodpovednosti za spáchaný delikt, resp. nutnosti zníženia\nuloženej sankcie, ktorá nebola dostatočne odôvodnená a o neuplatnení zásady in dubio pro reo, keďže\nporušenie nebolo jednoznačne preukázané.\n29. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 06. 03. 2025 pojednávanie, na ktoré\nsa nedostavil žiaden účastník konania. Správny súd preto po vykonanom pojednávaní v neprítomnosti\núčastníkov konania rozhodol o žalobe rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá\nveta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli\nsúdu od 06. 03. 2025 do 21. 03. 2025.\n30. Z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok pod sp.\nzn. 3Asan/3/2018, zo dňa 24.10.2018 ) ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp.\nzn. 8Asan/12/2021, zo dňa 15.11.2022) vyplýva, že\n31. „17. Kasačný súd uvádza, že evidencia dochádzky a evidencia pracovného času nie je to isté.\nEvidencia dochádzky je evidencia príchodov a odchodov do/zo zamestnania. Evidenciu dochádzky\nu žalobcu možno zistiť z „Knihy príchodov a odchodov“, ktorú predložil v administratívnom konaní,\npričom z nej nie je zrejmé, či ide aj o evidenciu pracovného času a nie je z nej zrejmá ani evidencia\npráce nadčas a nočnej práce. Evidencia pracovného času predstavuje evidenciu pracovnej doby. Ide o\nčasovo a obsahovo odlišné pojmy, v mnohých prípadoch to však zamestnávatelia spájajú. Je potrebné\npoznamenať, že je aj rozdiel medzi príchodom na pracovisko a začiatkom vykonávania práce, aj keď to\ntiež už mnohí zamestnávatelia spájajú. Treba podotknúť, že takéto spájanie nie je v rozpore so zákonom.\nZamestnávateľ má zákonnú povinnosť sledovať len pracovný čas zamestnancov. Evidenciu dochádzky\nnie je zamestnávateľ povinný evidovať, sú však aj prípady, kedy je vhodné zaznamenávať aj dochádzku.\nEvidencia dochádzky slúži najmä pre potreby zamestnávateľa, najmä ak je u niektorého zamestnávateľa\nzvýšené riziko úrazov, krádeží, či poškodenia majetku zamestnávateľa. V takých prípadoch je pre\nzamestnávateľa vhodné vedieť, kto bol v rozhodujúcom čase prítomný na pracovisku. Ak zamestnávateľ\nrozlišuje medzi dochádzkou a pracovným časom, pracovný čas zvyčajne predstavuje kratší pracovný\núsek ako dochádzka.\n\n32. 18. Evidencia dochádzky zaznamenáva dobu, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na svojom\npracovisku v budove zamestnávateľa. Nie je to doba, počas ktorej vykonáva prácu.\n33. 19. Zamestnávateľ je povinný viesť:\n- evidenciu pracovného času - je to časový úsek, v ktorom zamestnanec konáva prácu, teda kedy\nje zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou (napr.\n8:00-12:00; 12:30-16:00).\n- evidenciu práce nadčas - samostatne sa zaeviduje začiatok a koniec vykonávania práce nadčas. Je to\npotrebné z dôvodu, aby sa odlíšila od pracovného času, ktorý je rozvrhovaný. Je to práca nad určený\ntýždenný pracovný čas, vykonáva sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien\n- evidenciu nočnej práce - samostatne sa eviduje, že daný časový úsek je aj nočnou prácou. Eviduje sa\nzačiatok a koniec nočnej práce. Nočná práca sa vykonáva v čase medzi 22:00 - 6:00. Sťažovateľ správne\npoukázal, že vymedzenie nočnej práce vyplýva priamo zo zákona, to však nemení nič na povinnosti\nzamestnávateľa evidovať samostatne aj nočnú prácu.\n- evidenciu aktívnej časti pracovnej pohotovosti - uvedená evidencia nie je predmetom tohto súdneho\nkonania, preto sa ňou kasačný súd nebude zaoberať\n- evidenciu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti - uvedená evidencia nie je predmetom tohto súdneho\nkonania, preto sa ňou kasačný súd nebude zaoberať.\n34. 20. Ustanovenie § 99 Zákonníka práce nie je možné vykladať tak, najmä jeho druhú časť prvej\nvety „...tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával\nprácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.“, že postačuje evidovať len príchod/\nodchod do/z práce, tak ako to evidoval žalobca v „Knihe príchodov a odchodov“. Začiatok a koniec\nčasového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu znamená osobitný časový úsek pracovného\nčasu, osobitný časový úsek práce nadčas, osobitný časový úsek nočnej práce atď., keďže evidenciu\ntýchto je zamestnávateľ v zmysle § 99 Zákonníka práce povinný viesť.\n35. 21. Ako príklad evidencie pracovného času, práce nadčas a práce v noci možno uviesť príklad\nzamestnanca, ktorého pracovná zmena štandardne trvá od 22:00 do 6:00. Zamestnanec má v zmysle\n§ 91 Zákonníka práce nárok na jednu prestávku v trvaní 30 minút. Zamestnanec však ostal v práci do\n9:00 z dôvodu naliehavej zvýšenej potreby práce. V evidencie teda bude zaznamenaný pracovný čas\nod 22:00 do 4:00, (prestávka v práci od 4:00 do 4:30) a od 4:30 do 9:00, práca v noci od 22:00 do 4:00\na od 4:30 do 6:00 a práca nadčas od 6:00 do 9:00.\n36. 22. Zákonník práce nedefinuje výslovne pojem „evidencia“, taktiež ani spôsob alebo formu vedenia\nevidencie. Je teda na rozhodnutí zamestnávateľa, aký spôsob evidencie zvolí. V evidencii však musí byť\nzohľadnený zákonom stanovený minimálny rozsah, správnosť uvedených dát, ako aj ich prehľadnosť\na preukázateľnosť. Preukázateľnosť je nevyhnutná nielen z dôvodu možnej kontroly, ale aj kvôli\npersonálnym a mzdovým potrebám zamestnanca a zamestnávateľa. Zamestnávateľ si môže zvoliť\npísomnú podobu, elektronickú podobu, alebo kombináciu oboch. Je však dôležité, aby v evidencii\npracovného času nebolo dodatočne možné robiť zmeny. Evidencia pracovného času je povinnosťou\nzamestnávateľa a zodpovedá za ňu aj v prípade kontroly. Pri plnení tejto povinnosti môže zamestnávateľ\nvyžadovať aj súčinnosť zamestnancov, ktorí si napríklad zaevidujú začiatok a koniec pracovného času,\nprerušenie pracovného času a pod.“\n37. V kontexte citovanej judikatúry to pre samotné posúdenie veci znamená, že ak žalobca viedol\nevidenciu pracovného času vo forme dochádzkových listov, kde je zaznamenaný príchod a odchod\nzamestnancov, počet odpracovaných hodín za deň a súčet odpracovaných hodín za mesiac, nejde\no preukázateľnú evidenciu pracovného času, nočnej práce a práce nadčas. Zároveň je potrebné zo\nstrany správneho súdu upriamiť pozornosť na fakt, že predložené pracovné výkazy nemali vyplnené\nformulárovo predtlačené kolónky umiestnené v spodnej časti tohto pracovného výkazu (dochádzkového\n\nlistu) s názvami „Nadčas“, „Nočná“, „Sviatok“, „Víkendy“, „Dovolenka“, „PN“ a „NV“, ktoré mali obsahovať\ncelkové hodnoty týchto kategórií za daný mesiac a boli pre evidenciu skutočností podľa § 99\nZákonníka práce zásadné. Tvrdenie žalobcu, že v rámci dochádzky zároveň evidoval počet hodín, počas\nktorých dotknutí zamestnanci vykonávali nočnú prácu a prácu nadčas, je preto v rozpore s obsahom\nzadovážených dôkazov. Súčasne nie je možné prijať argument žalobcu, že z údajov poskytnutých\nv rámci celkovej evidencie dochádzky dotknutého zamestnanca je možné presadzovať záujem na\nochrane nárokov zamestnancov, keďže takéto sumárne údaje za odpracovaný mesiac sám žalobca\nv pracovných výkazoch (dochádzkových listoch) neuviedol .\n38. Z obsahového znenia predložených listín podľa správneho súdu ďalej vyplýva, že pracovnými\nvýkazmi dochádzalo skôr k evidencii dochádzky do zamestnania, a nie k evidencii jednotlivých zložiek\npracovného času. Za pravdu tomu dáva aj samotný názov predložených dokumentov, ktorý žalobca\nako zamestnávateľ označil ako „dochádzkový list“. Z takto vyhotovenej evidencie nie je následne\nmožné zistiť, či suma vyplateného mzdového zvýhodnenia za prácu načas alebo nočnú prácu,\nzodpovedá skutočne odpracovanému pracovnému času zamestnanca ako časového úseku, v ktorom\nbol zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonával prácu a plnil si povinnosti v súlade s\npracovnou zmluvou (§ 85 ods. 1 Zákonníka práce).\n39. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, napr. rozsudok vo\nveci Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO) proti Deutsche Bank SAE, zn. C-55/18\nzo dňa 14. mája 2019, ktorého výroková časť spočívala v konštatovaní, že články 3, 5 a 6 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie\npracovného času, v spojení s článkom 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článkom\n4 ods. 1, článkom 11 ods. 3 a článkom 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní\nopatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, sa majú vykladať v\ntom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá podľa výkladu, ktorý jej dala vnútroštátna\njudikatúra, neukladá zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného\npracovného času odpracovaného každým pracovníkom. Konkrétne z bodu 49 tohto rozsudku vyplýva,\nže „objektívne a hodnoverné určenie počtu hodín odpracovaných za deň a za týždeň je totiž nevyhnutné\nna to, aby bolo možné jednak zistiť, či bol v referenčnom období stanovenom v článku 16 písm. b) alebo\nv článku 19 smernice 2003/88 dodržaný maximálny týždenný pracovný čas definovaný v článku 6 tejto\nsmernice a v súlade s týmto ustanovením, vrátane nadčasov, a jednak, či boli dodržané minimálne doby\ndenného a týždenného odpočinku definované v článkoch 3 a 5 uvedenej smernice, pokiaľ ide o denný\nodpočinok v priebehu 24 hodín, alebo pokiaľ ide o týždenný odpočinok, v referenčnom období uvedenom\nv článku 16 písm. a) tej istej smernice.“\n40. Zhrnutím uvedenej argumentácie je preto nutné dospieť k záveru, že konštatovanie nedostatkov\nuvedených v skutku 1), ktoré žalovaný ako aj prvostupňový orgán kvalifikovali ako porušenie povinností\nvyplývajúcich zo Zákonníka práce a za ktoré bola uložená pokuta, nie je možné považovať za\nprejav prílišného formalizmu. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď posúdil porušenie\npracovnoprávnych predpisov podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v spojení s § 99\nZákonníka práce, čím nie je možné konštatovať naplnenie žalobnej námietky ohľadne nesprávneho\nprávneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Rovnako správny súd uvádza, že žalobca na\nzáklade vyžiadaných listín od žalobcu (dochádzkových listov) zistil dostatočne skutkový stav veci, kedy\nna základe oboznámenia sa s ich obsahom dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom.\n41. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia (nezrozumiteľnosti) konštatovaného\nporušenia povinnosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, že za základ svojich úvah žalovaný označil zistenia o založení pracovnoprávnych vzťahov\ns dotknutými zamestnancami, ktorí vykonávali prácu pre užívateľského zamestnávateľa. V ďalšom\nslede argumentácie žalovaný poukázal na predložené mzdové listy a výplatné pásky dotknutých\nzamestnancov, z ktorých vyplynulo vyplatenie mzdových zvýhodnení týmto zamestnancom za nočnú\nprácu a prácu nadčas. Z vyhodnotenia uvedených zistení žalovaný následne prijal skutkový záver,\nže títo zamestnanci vykonávali nočnú prácu a prácu nadčas. Zavŕšením argumentácie bolo zistenie\nžalovaného, že z predložených dochádzkových listov nebolo možné zistiť začiatok a koniec časových\núsekov práce nadčas a nočnej práce. Z takto prezentovaného logického sledu na seba nadväzujúcich\nskutočností preto neexistuje dôvod domnievať sa, že závery žalovaného by boli nezrozumiteľné príp.\nstojace na nedostatku dôvodov, ktoré viedli žalovaného k právnemu posúdeniu zisteného skutku 1).\n\n42. V ďalšej časti žalobných bodov žalobca namietal, že sa nedopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej\nz § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ktoré sa malo týkať skutku 2) úmyselným alebo\nnedbanlivostným konaním. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že skutkové podstaty\nsprávnych deliktov na úseku inšpekcie práce sú založené na uplatnení právnej zodpovednosti bez\nohľadu na zavinenie, resp. príčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných povinností) –\nt. j. na objektívnej zodpovednosti. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ\nsa stáva zodpovedným za porušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu na\nto, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre správny orgán je relevantná len\nexistencia protiprávneho stavu (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Asan/24/2018 zo dňa 5. 3. 2019, bod 29).\n43. Z uvedených záverov pre posudzovaný prípad preto vyplýva, že pri posudzovaní porušenia\npovinnosti žalobcom podľa skutku 2) nie je relevantné, či k takémuto porušeniu povinnosti došlo\númyselným alebo nedbanlivostným konaním. Nie je preto možné zobrať na zreteľ námietku žalobcu\no tom, že v čase doručenia požiadavky na predloženie dokladov už týmito dokladmi bez vlastného\nzavinenia nedisponoval, pretože objektívne nimi disponovať mal.\n44. V súvislosti so žalobnou námietkou ohľadne nutnosti zvážiť prítomnosť liberačných dôvodov súd\npoukazuje na skutočnosť, že zákon o inšpekcii práce neustanovuje žiadne liberačné dôvody, na základe\nktorých by mohlo dôjsť k zániku, resp. k redukcii zodpovednosti za jeho spáchanie. Judikatúrou\nnajvyššieho súdu bolo ustálené, že pokiaľ daný zákon takéto liberačné dôvody pri úprave zodpovednosti\nza správne delikty neobsahuje, nie je možné, aby orgány verejnej správy na ich prípadnú existenciu\nprihliadli (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/71/2015, zo dňa 1.\n12. 2016).\n45. S poukazom na uvedené skutočnosti preto vyplýva, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa napadnutia jeho\nserveru počítačovým vírusom Odin a odcudzenie dokumentov pri ich preprave nie sú svojou povahou\nrelevantnými dôvodmi predpokladanými zákonom o inšpekcii práce, na základe ktorých by mohlo\ndôjsť ku zmierneniu (moderácii) uloženej pokuty alebo prípadne ku zániku deliktuálnej zodpovednosti.\nRozhodnutie žalovaného preto nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,\nak nebolo prihliadnuté na žalobcom predložené dôkazy týkajúce sa žalobcom označených liberačných\ndôvodov (uznesenie OR PZ v Brezne o začatí trestného stíhania, písomné stanovisko spoločnosti\nspravujúca antivírusový program), keďže tieto nie sú spôsobilé privodiť zníženie uloženej pokuty\na ani uplatniť inštitút trestného práva upustenie od potrestania. Žalovaný preto nemal žiadnu zákonnú\npovinnosť sa zaoberať liberačnými dôvodmi.\n46. Zákon o inšpekcii práce vo svojich ustanoveniach § 19 ods. 6 zakotvuje pre orgány verejnej správy\npovinnosť pri ukladaní pokuty zobrať na zreteľ 5 základných kritérií, ktorými sú závažnosť porušenia\na závažnosť následkov, počet zamestnancov a potencionálne riziká u zamestnávateľa, systém riadenia\nochrany práce, predchádzajúca recidíva, a pre prípad uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a)\ninšpekcie práce aj počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nstotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu, ktorý uloženú sankciu odôvodnil s poukazom na\nporušenie základných povinností žalobcu ako zamestnávateľa viesť vybrané druhy evidencií, ktorej\nforma je inak ponechaná na zamestnávateľa, pričom ale táto evidencia musí zodpovedať skutočnosti.\nZároveň zobral na zreteľ počet zamestnancov žalobcu ako veľkého zamestnávateľa, ktorý súčasne\nvystupuje ako agentúra dočasného zamestnávania, poukázal na v minulosti konštatované porušenia\nzákona o inšpekcii práce obdobného druhu ako v skutku 2) a zároveň odkázal na výchovnú funkciu\npokuty, ktorá musí byť pre žalobcu ako veľkého zamestnávateľa citeľná a schopná odradiť od\nprotiprávneho konania do budúcnosti. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o konštatovaní prvostupňového\norgánu, že v prípade žalobcu ide o „veľkého zamestnávateľa“, tak toto konštatovanie práve vyplýva\npráve z aplikácie § 19 ods. 6 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Správny orgán tým osobitne zdôraznil\npostavenie zamestnávateľa na pracovnom trhu, ktorý zamestnáva taký počet zamestnancov, ktorý nie\nje možné označiť ako zanedbateľný. Takéto konštatovanie preto nie je možné považovať za nedovolenú\ntvorbu práva.\n47. Orgány verejnej správy preto podľa názoru správneho súdu odôvodnili výšku uloženej sankcie\npridŕžaním sa uvedených základných zákonných kritérií podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.\n\nSúčasne nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že by orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty\nv rámci ustanovenej sankčnej sadzby vybočili z medzí zákonom povolenej voľnej úvahy. Správny súd\nsa stotožňuje so závermi žalovaného a prvostupňového orgánu, že uloženie pokuty bolo uskutočnené\nna spodnej hranici zákonnom stanovenej sankčnej sadzby, kedy pokuta nedosiahla ani jednu desatinu\nhornej hranice sadzby 100 000,- Eur. Správny súd považoval za potrebné ďalej doplniť, že od\nžalobcu, ktorý na pracovnom trhu vystupuje ako agentúra zamestnávania, kedy zamestnáva 2200\nzamestnancov a koná aj ako poskytovateľ pracovnej sily pre iných zamestnávateľov na pracovnom trhu,\nje odôvodnené vyžadovať, aby mal vytvorený systém evidencie pracovného času na zodpovedajúcej\núrovni a v súlade so skutočným stavom. Rovnako platí, že ako zamestnávateľ v uvedenom postavení\nby nemal mať problém na vyzvanie inšpektorov práce predložiť základné pracovnoprávne dokumenty,\nako pracovné zmluvy, ich dodatky, mzdové listy alebo dohody o dočasnom pridelení k užívateľskému\nzamestnávateľovi.\n48. Vzhľadom na uvádzané závery správny súd tiež dodáva, že neexistoval dôvod na to, aby sa orgány\nverejnej správy zaoberali teoretickou možnosťou neuložiť pokutu za konštatované porušenia zákonných\npovinností uvedených v skutku 1) a v skutku 2). Uloženú sankciu správny súd považoval za dostatočne\nodôvodnenú, primeranú a zodpovedajúcu povahe, závažnosti a okolnostiam spáchaného správneho\ndeliktu pri súčasnom zohľadnení základných zákonných kritérií, tzv. zásad ukladania sankcií podľa § 19\nods. 6 zákona o inšpekcii práce.\n49. Správny súd neprisvedčil žalobnej námietke ohľadne nedostatku odôvodnenia uloženej pokuty za\nspáchaný skutok č. 2.\n50. Na základe uvedených skutočností a právnych záverov správny súd rozhodol podľa § 190 SSP tak,\nže žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, kedy úspešnému žalovanému právo\nna náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil dôvody na to, aby bolo možné náhradu trov konania\nod žalobcu požadovať\n52. Rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f90c8a54-d8ee-4ec4-b0a0-587ec64452b5:b9e17543-70c8-48d6-9422-f8ce023b9a8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200469.1", "spisova_znacka": "4Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/24/2018 z 5. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200469.1"}, {"guid": "ba75bde7-971f-4aaa-b94a-43d34c9cc8b2:f4385c93-d8e1-4285-9942-06a9f24f8716", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200704.1", "spisova_znacka": "3Asan/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/3/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200704.1"}, {"guid": "1ed6228d-f5da-4bcc-8d67-6a5fbccf9e51:2fe598ed-e138-43c2-b2fb-9f07a1e68613", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200443.1", "spisova_znacka": "8Asan/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/12/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200443.1"}], "citovane_v": []}