Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/8/2023 z 30. 9. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. TT-20S/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1 Správny súd v Bratislave | TT-20S/8/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1 | 2025-09-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31a SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 3 ods. 5 SP, § 37 OZ, § 39 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 40 ods. 3 OZ, § 46 OZ, § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebbdd49a-94bf-4ca4-99c9-f28fdb41db02 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave TT-20S/8/2023 2023200022 30. 09. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, IČO: 42 164 460, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, so sídlom Krajinská 5053/13, 921 25 Piešťany, za účasti: C. C. F., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX A., právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom konaní k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a - stavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/ X (Pohostinstvo Astra) v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. 2. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“) na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise stavby uvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby 13 – Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Popis stavby s textom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad. Nepredáva sa Rodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č. 76 na parc. č. XXXX/X. 3. Návrh špecifikovaný v bode 1. tohto rozsudku bol ďalším účastníkom opravený dňa 15.11.2022 tak, že v predmetnom návrhu bolo vyčiarknuté perom slovné spojenie Rodinný dom. 4. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na návrh ďalšieho účastníka povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. - pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a - stavba Pohostinstvo Astra so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/ X v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 6. Poukázali na to, že dňa 15.11.2022 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení konania pre vady kúpnej zmluvy aj návrhu na vklad a vyzval účastníkov zmluvy na odstránenie vytýkaných nedostatkov, a to dodatkom ku kúpnej zmluve (s potrebou overených podpisov) a dodatku návrhu na vklad. Žalovaný nasledujúci deň, 16.11.2022, vydal napadnuté rozhodnutie. Obe rozhodnutia prevzal žalobca 1/ dňa 07.12.2022 a žalobca 2/ dňa 01.12.2022. Po informovaní sa na katastri nehnuteľností zo strany žalobcov, ako došlo k uzatvoreniu dodatku, zodpovedný pracovník katastra (zodpovedný za rozhodnutie o povolení vkladu) F. D. A. uviedol, že dodatok ku kúpnej zmluve podpísal za žalobcov (ako predávajúcich manželov) ďalší účastník, ktorý bol podľa kúpnej zmluvy na takýto úkon splnomocnený. 7. Nezákonnosť postupu žalovaného a napadnutého rozhodnutia podľa žalobcov spočíva v porušení ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď žalovaný bol povinný preskúmať kúpnu zmluvu (zmluvu ako hmotnoprávny právny úkon) priloženú k návrhu na vklad z pohľadu, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V citovanom ustanovení je odkaz pod čiarou na zákon č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok, zákon o konkurze a vyrovnaní (je teda potrebné prihliadať a skúmať, či nakladanie s nehnuteľnosťami nie je obmedzené/zakázané v zmysle citovaných zákonov). Uvedená špeciálna povinnosť žalovaného preskúmať zmluvu, na základe ktorej má dôjsť ku vkladu (zmene) vlastníckeho práva v zákonom požadovanom rozsahu, je zovšeobecnená v základnej zásade správneho konania podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“). 8. Ďalej žalobcovia citovali § 37, § 39, § 40 ods. 1 a ods. 3, § 46 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“) a § 81 ods. 7 daňového poriadku. Všetky uvedené dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy (§ 37, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bol žalovaný podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona riadne preverovať a skúmať (ex offo). Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou) ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Žalovaný bol povinný spoľahlivo a dostatočne zisťovať skutkový stav veci (ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022), čo žalovaný nezákonne neurobil. Takýto nezákonný postup viedol k tomu, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. 9. Žalobcovia uviedli tri dôvody, v čom videli absolútnu neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy. Prvým dôvodom bolo nedodržanie obligatórnej písomnej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď kúpnu zmluvu nepodpísal žalobca 1/ sám za seba ako samostatný, konajúci subjekt práva, prejavujúci vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho – ďalšieho účastníka. Na kúpnej zmluve sa nachádza iba podpis žalobcu 1/ a žalobcu 2/ vystupujúcich ako predávajúci manželia, teda vystupujúcich a prejavujúcich vôľu previesť spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia sú však v postavení samostatného subjektu vlastníckeho práva odlišného od druhého subjektu vlastníckeho práva, a to žalobcu 1/, ktorého prejav vôle v kúpnej zmluve chýba (a nie je zachytený písomnou formou, keďže absentuje podpis žalobcu 1/ ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/6). 10. Druhým dôvodom bolo, že kúpna zmluva je nezrozumiteľnou a neurčitou zmluvou v podstatných náležitostiach zmluvy (k predmetu prevodu), keď v záhlaví zmluvy sú označení ako predávajúci manželia žalobca 1/ a žalobca 2/ – ktorí sú spoločne samostatným subjektom práva odlišným od druhého subjektu práva, od žalobcu 1/. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia mohli prejavovať vôľu a prevádzať len tie práva, ktoré spoločne vlastnili, a to spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako manželov zmluva označuje ďalej skratkou „Predávajúci“. Následne v čl. I ods. 1 kúpnej zmluvy, označenom ako „Predmet zmluvy“, je iba konštatované, že „Predávajúci“ (teda manželia) sú vlastníkmi nehnuteľností v „nasledovných pomeroch“, pričom zmluva odlišuje samostatný subjekt práva - A. B. (žalobca 1/), ktorý je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 a manželov (predávajúcich) ako samostatný subjekt práva - bezpodielových spoluvlastníkov podielu 5/6. Ihneď na to nasleduje opis nehnuteľnosti podľa evidencie na LV č. XXXX. V ďalších odsekoch čl. I kúpnej zmluvy, a to v ods. 2 a ods. 3 je neurčito a nezrozumiteľne vyjadrené, že neurčitá časť parc. č. XXXX bude predmetom budúceho predaja a tiež, že predmetom predaja je aj neurčitá časť parcely XXXX/X. Článok I kúpnej zmluvy končí odsekom 5, ktorý obsahuje samotný prejav vôle predať (avšak prejav vôle len predávajúcich manželov) a prejav vôle kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti, so všeobecným odkazom na nehnuteľnosti označené v čl. I tejto zmluvy, pričom článok I (posudzujúc jeho celý obsah) je neurčitý a nezrozumiteľný čo do určenia predmetu predaja a nezrozumiteľný a neurčitý čo do prejavu vôle predávajúcich manželov predať nehnuteľnosti kupujúcemu. 11. Tretím dôvodom bolo, že kúpna zmluva bola uzatvorená a podpísaná dňa 19.01.2022 v čase, kedy na predmetných nehnuteľnostiach vo vzťahu k vlastníkovi pod B1 (t. j. vlastníci žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia, vlastníci spoluvlastníckeho podielu 5/6) viazlo záložné právo daňového úradu (zapísané na LV pod Z – 2205/2021) a bola evidovaná poznámka o zákaze nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane pod P-366/2021. Kúpna zmluva bola tak uzatvorená v rozpore so zákonom, a to v rozpore s § 81 ods. 7 daňového poriadku. Z dôvodu ktorého je kúpna zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. 12. Na základe uvedených dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaný nemal dostatočný skutkový ani právny podklad na to, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva (1/1) a mal podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh ďalšieho účastníka ako navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva zamietnuť. Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou) ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou), a preto tu nebol ani zákonný priestor na prerušenie konania a odstraňovanie vád absolútne neplatnej zmluvy. 13. Žalobcovia tiež mali za to, že žalovaný rozhodol nezákonne, keď odignoroval v kúpnej zmluve dohodnutý rozporný spôsob podania návrhu na vklad, ktorý podľa kúpnej zmluvy mali podať všetci účastníci kúpnej zmluvy spoločne (čl. III ods. 8), čo bolo vo vnútornom rozpore s iným, následným ustanovením kúpnej zmluvy (čl. IV ods. 5), ktorý ustanovil, že zmluvné strany podajú jednotlivo alebo spoločne návrh na vklad do katastra nehnuteľností. S ohľadom na dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je potom absolútne neplatná časť kúpnej zmluvy, v ktorej je obsiahnuté splnomocnenie kupujúceho odstraňovať v mene predávajúcich manželov (teda nie žalobcu 1/ ako samostatného subjektu práva), zjavné chyby v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v návrhu na vklad vlastníckeho práva a na opravu dodatkov a doložky opráv. 14. K okolnostiam absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia uviedli, že na tieto dôvody nemohli včas upozorniť žalovaného a brániť sa tak voči neoprávnenému návrhu na vklad vlastníckeho práva zo strany navrhovateľa – ďalšieho účastníka, ktorý podal návrh na vklad 14.11.2022 a žalovaný povolil vklad rozhodnutím dňa 16.11.2022 (o dva dni). Kúpna zmluva bola vyhotovená ďalším účastníkom ako kupujúcim, ktorý mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností za účelom podnikania, a to aj napriek tomu, že žalobcovia mali záujem na tom, aby zmluvu vypracoval notár. Ďalší účastník vyvíjal na žalobcov pri uzatváraní zmluvy nátlak. Kúpna zmluva bola predložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho účastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne oboznámiť. Uvedený nátlak preukazuje i skutočnosť neštandardného overovania podpisu, keď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných hodinách starostom G. A. (spriaznená osoba ďalšieho účastníka) o 19.10 hod a 19.15 hod. Starostu obce doviedol ďalší účastník do miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so starostom obce, ktorý bude overovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka spočíval aj v tom, že žalobcom sľúbil rôzne plnenia, ktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené. Pritom žalobcovia mali zámer predať prevádzku pohostinstva, nakoľko sa nachádzali v ťaživej ekonomickej situácii, avšak predaj mali záujem realizovať právne správnym spôsobom, keďže nehnuteľnosti boli zaťažené nielen záložným právom Daňového úradu Trnava, ale aj zákazom nakladania s nimi bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane, a ten v tom čase žalobcovia nemali (viď poznámka na LV č. XXXX k 14.10.2022 – pri vlastníkovi B1 – žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia – spoluvlastnícky podiel 5/6). Na tieto skutočnosti žalobcovia ďalšieho účastníka ako vážneho záujemcu o kúpu nehnuteľnosti upozorňovali, čo napokon ďalší účastník potvrdil v čl. III ods. 14 kúpnej zmluvy. Ďalší účastník zneužijúc nepriaznivú situáciu žalobcov (ich psychické rozpoloženie) a dôverčivosť (osoby bez právneho vzdelania), prezentujúc sa ako odborník v oblasti práva (vyštudovaný právnik), ubezpečoval žalobcov (a tým ich uviedol aj do omylu pri podpise zmluvy), že kúpna zmluva nie je riadnou kúpnou zmluvou, ktorá sa bude predkladať do katastra nehnuteľnosti ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ale že bude slúžiť medzi zmluvnými stranami len ako určitá „predzmluva“ (určitý základný rámec práv a povinností), ktorá bude v budúcnosti nahradená riadnou zmluvou. O tom, že účastníci podpisov kúpnej zmluvy neprejavili vážnu a skutočnú vôľu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, svedčí aj fakt, že od podpisu kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022 ďalší účastník bezprostredne následne nepodal na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy (hoci mu v tom nič nebránilo). Následne došlo k vývoju udalostí, kedy sa účastníci kúpnej zmluvy dostali do vzájomného sporu o vzájomné práva a povinnosti a ďalšiemu účastníkovi dňa 27.07.2022 žalobcovia oznámili, že kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon. Žalobcovia boli napriek absolútnej neplatnosti zmluvy ochotní pristúpiť k vyriešeniu záležitosti zmierlivo a uzatvoriť s ďalším účastníkom novú, riadnu a platnú kúpnu zmluvu, čo si vyžadovalo vysporiadanie, okrem mnohých iných, aj záležitosti s Daňovým úradom Trnava a existujúcim zápisom záložného práva a zákazu nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými ešte k 14.10.2022. Medzi ďalším účastníkom a žalobcami došlo k viacerým rokovaniam, výsledkom čoho bola dohoda o tom, že sa uzatvorí nová riadna, platná kúpna zmluva s podmienkou súčasného uzatvorenia aj riadnej a platnej zmluvy s riadnou špecifikáciou vzájomných práv a povinností. Ďalší účastník napriek dohode o ďalšom postupe v urovnaní sporných práv a povinností, a napriek vedomosti o námietkach žalobcov k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a nečakajúc na doriešenie veci zmierne (hoci sa tak ústne dohodli), podal návrh na vklad na základe absolútne neplatnej zmluvy. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2023 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 16. Uviedol, že nerozumie právnej argumentácii žalobcov, v čom vidia nedostatok určitosti a formy prejavu predávajúcich, lebo obaja žalobcovia sú v záhlaví zmluvy uvedení ako predávajúci. Skutočnosť, že sú manželia, je taktiež nepochybná, a to, že predávajúci manžel, keďže vlastnil predmet prevodu aj vo výlučnom vlastníctve v 1/6, nie je osobitne uvedený v záhlaví ako predávajúci, nie je žiadnou chybou, ktorá by spochybňovala jeho prejav vôle, keďže právna situácia je, že predmetom prevodu bol podiel 1/6 vo výlučnom vlastníctve manžela a podiel 5/6 spolu je uvedený v čl. I bod 1 zmluvy. Taktiež v čl. II zmluvy je predmet prevodu uvedený dostatočne určito a žalovanému nebolo zrejmé, kde žalobcovia vidia pojmy budúci predaj a neurčitá časť parcely XXXX, rovnako čl. 5, ktorý zmluva ani neobsahuje. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalobcov posudzoval asi inú zmluvu, ako je tá, ktorá je obsahom spisu ako aj zbierky listín, keďže obe sú zhodné, resp. ide o overenú kópiu tej istej zmluvy. 17. V čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo na liste vlastníctva zapísané daňové záložné právo, a to z dôvodu, že už bolo v tom čase z listu vlastníctva vymazané, čo potvrdzuje aj aktuálny list vlastníctva uvedený v spise. Z tohto dôvodu ani nebola uvedená právna skutočnosť predmetom posudzovania pri rozhodovaní o návrhu na vklad. Žalovaný však potvrdil, že v čase podpisu zmluvy dňa 19.01.2022 daňové záložné právo a poznámka na liste vlastníctva viazli, čo preukazuje list vlastníctva s históriou v prílohe. 18. Z § 81 ods. 7 daňového poriadku vyplýva, že vlastník, ak je na nehnuteľnosti zriadené daňové záložné právo, nemôže vykonať právny úkon. V uvedenom prípade je rozhodné, čo mal zákonodarca na mysli pod pojmom vykonať - či takúto zmluvu uzavrieť z pohľadu záväzkovo-právnych následkov alebo vykonať z pohľadu vecno-právnych následkov, čiže predložiť katastru na povolenie vkladu, keďže zmluvy o prevode vlastníctva majú okrem záväzkových aj vecno-právne účinky. Zároveň z prípadu je zrejmé, že práve z kúpnej ceny boli ťarchy pravdepodobne vyplatené a daňové záložné právo zrušené a tejto skutočnosti sa domáhal predávajúci, ktorý o tom mal vedomosť a nie oprávnený z daňového záložného práva, keďže jeho pohľadávka bola uspokojená. Inštitút neplatnosti právneho úkonu by sa nemal „nadužívať“ a prednosť by mal mať výklad „favor contractus“. V čase rozhodovania o návrhu na vklad na nehnuteľnosti už záložné právo neviazlo a zamietnutie návrhu na vklad z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy na nehnuteľnosti viazlo záložné právo a chýbal predchádzajúci súhlas správcu dane, by bolo prejavom prepiateho formalizmu, ktorý by v konečnom dôsledku reálne neviedol k presadeniu ochrany práv tretej osoby alebo verejného záujmu. Účelom zakotvenia neplatnosti právneho úkonu z určitého dôvodu totiž je (spravidla) ochrana práv tretej osoby alebo verejného záujmu. Jednou z dôležitých hodnôt demokratického právneho štátu je ochrana slobodne prejavenej vôle fyzických osôb a právnických osôb, ktorou nedochádza k porušeniu práv a právom chránených záujmov tretích osôb alebo verejného záujmu. 19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neudelenie súhlasu správcu dane podľa § 71 ods. 7 daňového poriadku k zmluve o zriadení záložného práva nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti zmluvy . Ide o právne významnú procesnú okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri vklade prihliadať. Časť sudcov zastáva názor, že ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu. 20. Čo sa týka skutočnosti, že návrh na vklad podal jeden z účastníkov, že v čl. III ods. 8 zmluvy nie je uvedené, že návrh na vklad môžu podať účastníci len spoločne, ale aj jednotlivo, žalovaný uviedol, že aj keby to tak bolo, takáto dohoda nebráni povoleniu vkladu, lebo nemá vplyv na platnosť zmluvy. Podľa katastrálneho zákona môže podať návrh na vklad ktorýkoľvek z účastníkov. 21. Čo sa týka ostatných namietaných skutočností, žalovaný uviedol, že sa k nim nemôže vyjadriť, nakoľko neboli predmetom posudzovania v rámci vkladového konania, nie sú mu známe a nevie posúdiť ich relevantnosť. Je ale zrejmé, že žalobcovia viac než rok vedeli o podpísaní tejto zmluvy, pričom o žiadnych nezrovnalostiach kataster vopred neinformovali. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané štandardne v urýchlenej lehote, keďže v praxi žalovaný rozhodnutie v týchto prípadoch vydáva v lehote 1 až 3 dní. IV. 1. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 22. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 24.04.2023 navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. 23. V prvom rade poukázal na okolnosti ohľadom inzerovania predaja nehnuteľnosti – Pohostinstva Astra pub na Mojmírovej ulici v Piešťanoch. Ďalší účastník mal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti výlučne z dôvodu prevádzkovania reštauračného zariadenia, preto tlmočil žalobcom požiadavku o možnosti zakúpenia ďalšej parcely alebo jej časti, ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcov, a to z titulu vybudovania parkovacích miest, nakoľko nemal záujem o kúpu nehnuteľnosti za účelom zriadenia a prevádzkovania reštauračného zariadenia bez možnosti parkovania klientov. Žalobcovia súhlasili s predajom časti parcely č. XXXX, a to novovytvorenej parcely č. XXXX/X – 149 m2 zastavaná plocha a nádvorie - register „C“, ktorá mala tiež vzniknúť geometrickým plánom. Len na základe tejto dohody sa ďalší účastník rozhodol kúpu realizovať. Podmienkou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá by reflektovala všetky vyššie uvedené aspekty budúceho predaja. Už v čase dohadovania sa o uzatvorení kúpnej zmluvy bolo všetkým účastníkom zrejmé, že ku vkladu vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka môže prísť až v budúcnosti, po odstránení všetkých prekážok: - vytvorenie geometrického plánu na odčlenenie parciel + výmaz záložných práv na liste vlastníctva. Ďalší účastník netrval na urýchlenom konaní, celý proces urýchľovali žalobcovia tvrdiac, že potrebujú súrne peniaze. 24. Tvrdenie žalobcov, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo pod nátlakom, bez prečítania kúpnej zmluvy vo večerných hodinách, označil ďalší účastník za zarážajúce, nakoľko k jej podpisu týmto spôsobom prišlo len výlučne na základe požiadavky žalobcu. Žalobca 1/ ďalšiemu účastníkovi oznámil, že manželka je zamestnaná v SBS a pracuje v 16 hodinových zmenách. Ďalší účastník navrhoval na podpis zmluvy stretnutie u notára alebo na matrike v rôzne pracovné dni a pracovné časy, ale bolo mu oznámené, že manželka nemá v pracovný čas priestor a nemôže sa dostaviť. Sám mu navrhol, či nevie zabezpečiť podpis mimo pracovných hodín. Dňa 19.01.2023 prišlo k podpisu obidvoch kúpnych zmlúv a zároveň za prítomnosti starostu bola žalobcami uhradená suma vo výške 65 000 eur, čo žalobca 1/ potvrdil podpisom na zmluve. 25. V kúpnych zmluvách je v článku III bod 4 uvedené, že ďalší účastník má nárok na bezplatné užívanie nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Zároveň bola dňa 29.04.2022 podpísaná aj nájomná zmluva, a to z dôvodu, aby bolo možné vykonávať všetky potrebné úkony ako stavebné úpravy, prerábku elektriny, zapojenie sietí a podobne. Žalobcovia prepísali na ďalšieho účastníka elektrinu, vodu, internet. Žalobcovia podali pre účely ďalšieho účastníka žiadosť o ohlásenie drobnej stavby. Ďalší účastník v dobrej viere investoval vlastné finančné prostriedky do prestavby nehnuteľnosti. 26. Ďalší účastník sa snažil kontaktovať niekoľko násobne neúspešne aj právneho zástupcu žalobcov, ktorý mu ešte v lete - jeseni roku 2022 sľuboval zaslať dokumenty potrebné k podaniu návrhu na vklad. Ďalší účastník by nikdy nepristúpil k úhrade sumy vo výške 65 000 eur a uzatvoreniu kúpnej zmluvy k prevodu nehnuteľnosti Pohostinstvo ASTRA o výmere 93m2, pokiaľ by vedel, že žalobcovia nepristúpia k podpisu zmluvy o predaji parciel XXXX/X výmera 149m2 a XXXX/X výmera 41 m2. Takáto kúpa by pre neho nemala a nemá žiaden zmysel, nikdy by s vedomím, že tieto novovytvorené parcely nebude mať vo vlastníctve, ani nepristúpil k investovaniu vlastných finančných prostriedkov do Pohostinstva ASTRA. Naopak, žalobcovia tlačili na ďalšieho účastníka, aby prišlo čo najrýchlejšie k podpisu kúpnej zmluvy, jej znenie vôbec nerozporovali a súhlasili s ním. Je preto absurdné tvrdiť, že k podpisu zmluvy prišlo pod nátlakom. 27. Čo sa týka námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ďalší účastník sa stotožnil s vyjadrením žalovaného. Pre vylúčenie pochybností v článku I je uvedený rozsah podielov, ktoré žalobcovia v čase podpisu prevádzali, a to žalobca 1/ podiel 1/6 a manželia A. B. a E. B. podiel 5/6. Z uvedeného znenia je nespochybniteľný zámer, že predávajúcimi sú tak A. B. a E. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci v rozsahu 5/6, ako aj A. B. ako podielový spoluvlastník v rozsahu 1/6. Pokiaľ sa ide o námietku, že v čase prerušenia konania žalovaným prišlo k zaslaniu opráv v návrhu a v zmluve len zo strany kupujúceho, ďalší účastník uviedol, že zmluvné strany sa v Kúpnej zmluve v článku IV. Záverečné ustanovenia bod 6. dohodli, že predávajúci (žalobcovia) svojím úradne overeným podpisom tejto zmluvy splnomocňujú kupujúceho, aby v prípade zjavných chýb a nedostatkov v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v návrhu na vklad vlastníckeho práva tieto v ich mene odstránil a tiež na opravu dodatkov a doložky opráv. 28. Záverom ďalší účastník poukázal na iné súdne konania vedené v súvislosti s predmetom kúpnej zmluvy. Ďalší účastník v priebehu októbra 2022 dospel na podklade jednania žalobcov k názoru, že títo nemajú záujem na dodržaní kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2022. Keďže im už uhradil časť kúpnej ceny, vynaložil nemalé vlastné finančné prostriedky na prestavbu pohostinstva, podal samostatne návrh na vklad do príslušného katastra nehnuteľností spolu s kúpnou zmluvou. K samostatnému podaniu návrhu na vklad ho oprávňovalo znenie zmluvy uvedené v článku III, bod 8. návrhu a po validácii a oprave návrhu a zmluvy dňa 16.11.2022 bol vklad napadnutým rozhodnutím povolený. V. Replika žalobcov 29. Žalobcovia v replike zo dňa 02.05.2023 zotrvali na žalobe a opätovne navrhli, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) SSP. 30. Poukázali na to, že povinnou náležitosťou písomnej formy právneho úkonu je existencia „písomnosti“ a „podpisu“ konajúcej osoby. Bez písomnosti či bez podpisu, poprípade bez oboch, právne konanie v písomnej forme nevzniká, nie je platné. Preto nie je bez právneho významu, kto a akým spôsobom (zrozumiteľným, nepochybným) je označený ako subjekt práva, zmluvnou stranou v záhlaví zmluvy prejavujúcou vôľu. V kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2022 je „predávajúci“ označený výslovným slovným spojením „Predávajúci manželia“ a následným uvedením ich osobných údajov. Predávajúci manželia, ak prevádzali svoj spoluvlastnícky podiel 5/6, na zachovanie písomnej formy právneho úkonu vo vzťahu k prevodu ich vlastníctva 5/6 bolo nevyhnutné, aby sa podpísali pod kúpnu zmluvu spoločne, čomu korešponduje v závere zmluvy podpis „predávajúcich“ (s prepojením na označenie v záhlaví zmluvy „predávajúcich manželov“). Vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcu 1/ (nie v postavení manžela, ale ako výlučného vlastníka 1/6) nie je dodržaná písomná forma, keďže zo záhlavia zmluvy takáto skutočnosť nijako nevyplýva. Kúpna zmluva nie je podpísaná žalobcom 1/ ako samostatným subjektom práva vo vzťahu k prevodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu 1/6. K prevodu vlastníckeho podielu 5/6 sa žalobca 1/ podpisoval len ako jeden z „predávajúcich manželov“ (zmluvnej strany). Preto v kontexte záhlavia zmluvy (a povinnosti nepochybne označiť zmluvné strany, samostatne konajúce subjekty) a či sú podpísané všetky zmluvné strany právneho úkonu (samostatne konajúce), neobstojí vysvetlenie žalovaného, že neuvedenie žalobcu 1/ ako predávajúceho v záhlaví zmluvy nie je chybou kúpnej zmluvy a nespôsobuje ani pochybnosť prejavu vôle, pretože v danom prípade je opak pravdou. Písomná forma právneho úkonu vo vzťahu k prevodu (k prejavu vôle žalobcu 1/) spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcom 1/ chýba. 31. Žalobcovia zotrvali na námietke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorú bol žalovaný povinný v katastrálnom konaní prihliadnuť „ex offo“ a tomuto správnemu zisteniu podriadiť následný zákonný procesný postup v katastrálnom konaní a vydať zákonné rozhodnutie, ktorým ale nie je napadnuté rozhodnutie, keďže na takéto rozhodnutie žalovaného neboli splnené zákonné procesné ani hmotnoprávne podmienky. 32. Žalobcovia zotrvali aj na tom, že v katastrálnom konaní žalovaný konal a rozhodol nezákonne (v rozpore s procesným postupom, ako aj v rozpore s hmotným právom). V súvislosti s otázkou neurčitosti a zmätočnosti podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (nedostatky v označení zmluvných strán, v označení predmetu prevodu, nedostatok písomnej formy kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcu 1/), poukázali na zmätočnosť zmluvy i v jej ďalšej podstatnej náležitosti – v kúpnej cene za „predmet prevodu“. Kúpna cena je v kúpnej zmluve vo vzťahu k neurčitému „predmetu prevodu“ (viď neurčitý čl. I najmä so zvýraznením čl. I ods. 5 kúpnej zmluvy) vnútorne zmätočná, keď na jednej strane v čl. II „Kúpna cena“ ods. 1 kúpnej zmluvy sa konštatuje cena za „všetky nehnuteľnosti“ 89 900 eur, avšak v čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy je kúpna cena za „všetky nehnuteľnosti“ uvedená 93 880 eur, čo žalovaný nijako v rámci svojej zákonnej povinnosti skúmať, či kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy a či sú prejavy vôle (čo do podstatných náležitostí) určité a zrozumiteľné (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona), neskúmal a s takýmito nedostatkami kúpnej zmluvy sa nevysporiadal. 33. Žalobcovia boli toho názoru, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 81 ods. 7 daňového poriadku a žalovaný neskúmal (hoci mal), či žalobcovia ako daňoví dlžníci disponovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy súhlasom správcu dane. Žalovaný teda dostatočne nezistil skutkový stav veci (súhlas správcu dane žalobcovia nemali) a kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 34. Žalobcovia v replike zo dňa 28.11.2023 zotrvali na argumentácii uvedenej v žalobe ako aj na žalobnom návrhu. Poukázali jednak na skutočnosti pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva ďalším účastníkom do 14.11.2022 (na kúpnu zmluvu 1, ktorú označili za absolútne neplatnú), ako aj na skutočnosti po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva ďalším účastníkom po 14.11.2022. Zdôraznili, že žalovaný posudzoval nepravú listinu – kúpnu zmluvu 2 a poukázali aj na obsahové rozdiely medzi zmluvami. V neposlednom rade mali za to, že žalovaný porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Kúpnu zmluvu 2 označili za absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy. 35. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. VI. 2. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 36. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobcovia mali k dispozícii v origináli obe kúpne zmluvy. Ďalší účastník im uhradil kúpnu cenu vo výške 65 000 eur v deň podpisu zmlúv a zároveň im uhradil aj sumu 10 000 eur, ktorá mala slúžiť na časť úhrady na celkovú kúpnu cenu za novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X výmera 41 m2 , zastavaná plocha a nádvorie. Nie je pravdou, že žalobcovia nemali vedomosť o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2022 (označovanej žalobcami ako kúpna zmluva 2), ktorá bola spolu s návrhom na vklad zaslaná žalovanému. Ďalej poukázal na okolnosti súvisiace s podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podaného na Okresný súd Piešťany. 37. Ďalší účastník zároveň dal do pozornosti, že s konkludentným súhlasom žalobcov túto nehnuteľnosť na vlastné náklady výrazne zhodnotil, pričom v prípade jej spätného prevodu na žalobcov bude požadovať nielen vrátenie kúpnej ceny, ale aj náhradu škody, ktorá mu týmto vznikla. Okrem toho sa vyjadril k rozdielom medzi kúpnou zmluvou 1 a kúpnou zmluvou 2. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/8/2023 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-20S/8/2023. 39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 41. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). 43. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 44. Podľa § 30 ods. 4 písm. a), b) katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva. 45. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 46. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 47. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. 48. Podľa § 81 ods. 7 daňového poriadku, právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka. Túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane. 49. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je nesporné, že napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., a to (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.) stavba D. H. so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/X, v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Sporným sa stala skutočnosť, či žalovaný návrh na vklad správne právne posúdil a či dostatočne zistil skutočný stav veci, nakoľko žalobcovia mali za to, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný návrh na vklad vlastníckeho práva povolil, bola absolútne neplatným právnym úkonom. 50. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). 51. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. 52. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad preskúmava zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 53. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024 konštatoval, že pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, čo je aj prejednávaný prípad, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnený a povinný preskúmavať platnosť vkladovej zmluvy. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona „expressis verbis“ uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je nesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk tomu tak naďalej je. Postup a rozhodovanie orgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú v tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je oprávnený výlučne súd v civilnom sporovom procese, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná, nemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma „vkladuschopnosť“ vkladovej zmluvy, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový charakter vkladového konania, pričom ústavne konformným by mal byť prístup preferujúci výklad v prospech platnosti zmluvy „favor contractus“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013). 54. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia ako predávajúci a ďalší účastník ako kupujúci podpísali dňa 19.01.2022 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej v napadnutom rozhodnutí. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.) stavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/X (Pohostinstvo Astra) v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia z dôvodu, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise stavby uvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby 13 – Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Zároveň uviedol, že popis stavby s textom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad. Nepredáva sa Rodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č. 76 na parc. č. XXXX/X. 55. K prvému a druhému dôvodu namietanému žalobcom správny súd uvádza, že na kúpnej zmluve neabsentuje podpis žalobcu 1/ (samého za seba) ako ani uvedenie 1/6 výlučného podielu žalobcu 1/ v záhlaví ako predávajúceho napriek tomu, že žalobca 1/ bol v čase jej podpisu v podiele 1/6 výlučným vlastníkom a podiel 5/6 vlastnili žalobcovia 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci (predávajúci) manželia. Žalovaný bol v rámci administratívneho konania povinný s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať vyššie uvedené skutočnosti, medzi ktoré patrí aj preskúmanie zmluvy z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy je takouto náležitosťou nepochybne aj podpis, ktorý na kúpnej zmluve tvoriacej súčasť administratívneho spisu žalovaného neabsentuje. Žalobca 1/ predmetnú kúpnu zmluvu podpísal, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu jednak ako výlučný vlastník podielu 1/6, tak aj spoluvlastník podielu 5/6. Rozsah podielov je špecifikovaný v článku I bod 1 kúpnej zmluvy. Rovnako predmet prevodu je v čl. II. kúpnej zmluvy uvedený dostatočne určito. 56. Pokiaľ ide o tretí dôvod namietaný žalobcami, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že žalobcovia ako aj ďalší účastník zhodne uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo na predmetnej nehnuteľnosti záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava. Avšak, v čase uzavretia kúpnej zmluvy do termínu vydania napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu nastali nové právne skutočnosti a v čase povoľovania vkladu už predávajúci nemali obmedzenú zmluvnú voľnosť, mohli nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou bez súhlasu správcu dane. 57. Katastrálny zákon ukladá v § 31 ods. 1 orgánu katastra povinnosť skúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Orgán katastra je vo vkladovom konaní povinný skúmať nielen oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ale nepochybne aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iným spôsobom ako prevedením vlastníckeho práva, napríklad oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby zaťažiť nehnuteľnosť zriadením záložného práva alebo zriadením vecného bremena. Orgán katastra je tak povinný vo vkladovom konaní v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s určitou nehnuteľnosťou. Povinnosť orgánu katastra vždy skúmať, či je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, a to nielen pri vkladových zmluvách o prevode nehnuteľnosti, možno jednoznačne odvodiť z povinnosti orgánu katastra skúmať, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pritom aj povinnosť orgánu katastra skúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, sa prekrýva s povinnosťou orgánu katastra skúmať, či zmluva neodporuje zákonu. 58. „Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Ak nemožno vklad povoliť a nie je dôvod na zastavenie konania, je potrebné návrh zamietnuť, pričom jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu je práve nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/5/2019 zo dňa 30.06.2020) 59. Oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou prináleží zásadne vlastníkovi nehnuteľnosti, keď právo nakladať s nehnuteľnosťou je jedným z oprávnení vlastníka nehnuteľnosti v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Právna úprava oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou je postavená na zásade, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V určitých prípadoch však môže s nehnuteľnosťou nakladať aj osoba odlišná od vlastníka nehnuteľnosti. Pôjde spravidla o prípady, keď je v zmysle právneho predpisu určitá fyzická osoba alebo právnická osoba odlišná od vlastníka nehnuteľnosti oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v mene jej vlastníka. 60. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou orgán katastra skúma z hľadiska existencie práva určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou a prípadného súhlasu, resp. schválenia potrebného na nakladanie s ňou podľa osobitných predpisov. 61. Keďže orgán katastra rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o tomto návrhu, orgán katastra skúma existenciu oprávnenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Z tohto hľadiska je podmienkou povolenia vkladu existencia práva určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad s tým, že špecifická je situácia v prípade konkurzu. 62. Správny súd zdôrazňuje, že okresný úrad, katastrálny odbor, teda aj žalovaný, skúma podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia vkladu a nie ku dňu podania návrhu na vklad alebo ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Pri rozhodovaní o návrhu je správny orgán povinný skúmať, či nastali skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu práva do katastra. 63. Aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že „Okresný úrad musí o návrhu na vklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na vklad“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 49/2009 zo dňa 25.11.2009). Obdobne sa v odbornej literatúre uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania zmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania a to bez ohľadu na to, kedy majú nastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona to navyše zdôrazňuje aj znenie druhej vety zaväzujúce orgán katastra prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 903). 64. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad, teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nebolo na liste vlastníctva zapísané daňové záložné právo, nakoľko toto už bolo vymazané. Z uvedeného dôvodu žalovanému nič nebránilo návrh na vklad vlastníckeho práva povoliť, keďže žalobcovia nemali žiadne obmedzenie nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou v rozhodnom čase. 65. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy už nebolo právo predávajúcich nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, preto žalovaný postupoval správne, keď povolil návrh na vklad v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. 66. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, správny súd zdôrazňuje, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia preskúmaval v intenciách uvedených v bode 53 tohto rozsudku. V prípade vkladového konania, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v žiadnom prípade nejde o konanie, v ktorom by orgány štátnej správy na úseku katastra rozhodovali v spore o vlastnícke právo alebo vykonávali osobitné dokazovanie v tomto smere. Rozhodovať o vlastníckom práve a o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy neprináleží ani správnemu súdu v rámci správneho súdnictva. Správny súd aj v prejednávanej veci skúmal, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, a to predovšetkým v súlade s katastrálnym zákonom, konkrétne či žalovaný posúdil obsahové a formálne náležitosti predložených listín, t. j. návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva a kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva obsahovala požadované náležitosti, neostalo žalovanému nič iné, ako návrh na vklad vlastníckeho práva napadnutým rozhodnutím povoliť. 67. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013 poukázal na zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil – Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80), ktorý patrí medzi jednu zo základných zásad súkromného práva. V nadväznosti na uvedenú zásadu správny súd poukazuje na myšlienku z dôvodovej správy k novému českému Občianskemu zákonníku, podľa ktorej „(p)ovahe súkromného práva a rozumnej potrebe bežných súkromných občianskych stykov zodpovedá ako hlavná zásada pravidlo, že je namieste hľadať skôr dôvody pre platnosť právneho úkonu ako pre jeho neplatnosť (zásada potius valeat actus quam pereat).“ 68. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, žalobcovia odôvodňovali tým, že ďalší účastník mal na žalobcov pri jej uzatváraní vyvíjať nátlak. Kúpna zmluva bola podľa ich názoru predložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho účastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne oboznámiť. Uvedený nátlak podľa nich preukazuje i skutočnosť neštandardného overovania podpisu, keď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných hodinách starostom obce Sokolovce (spriaznená osoba ďalšieho účastníka) o 19.10 hod a 19.15 hod. Starostu obce doviedol ďalší účastník do miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so starostom obce, ktorý bude overovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka mal spočívať aj v tom, že žalobcom sľúbil rôzne plnenia, ktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené. 69. O neplatný právny úkon ide vtedy, ak tento úkon nebol urobený slobodne a vážne. Právny úkon je platný, pokiaľ vôľa konajúcej osoby, ktorú navonok prejavila, bola vážna a zároveň aj slobodná. Vôľa pritom nie je slobodná, ak je výsledkom priameho telesného násilia (fyzického donútenia), kedy sa v právnom úkone neprejavuje vôľa konajúcej osoby, ale vôľa inej osoby, ktorá svoju vôľu násilím vnútila konajúcej osobe. O slobodnú vôľu nejde ani v prípade, kedy bola utvorená pod vplyvom psychického donútenia (bezprávnej vyhrážky), pretože vôľa ani v tomto prípade nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale konajúca osoba je prinútená k svojmu prejavu vôle vzbudením dôvodnej bázne (dôvodného strachu). Od právneho úkonu urobeného pod vplyvom psychického donútenia je potrebné odlišovať právny úkon urobený pod vplyvom tiesne. Ten, kto koná pod vplyvom tiesne, síce neutvára svoju vôľu celkom slobodne, pretože jeho vôľa sa utvorila pod vplyvom takého sociálneho (hospodárskeho) alebo psychického pôsobenia, bez ktorého by taký právny úkon neurobil, ale nekoná neslobodne, pretože jeho vôľa nie je ovplyvňovaná fyzickým násilím alebo psychickým donútením (nátlakom). 70. Slobodu vôle, ako to už bolo uvedené, vylučuje predovšetkým priame telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak). V prípade psychického donútenia (nátlaku) je vôľa konajúcej osoby deformovaná pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale jej dôvodnej obavy (dôvodného strachu). Psychický nátlak však nemožno považovať vždy za neprípustný. O bezprávnu vyhrážku ako formu neprípustného psychického nátlaku ide vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená urobiť, avšak prostredníctvom hrozby si vynucuje niečo, k čomu predmetné oprávnenie nesmie byť použité. 71. Priame telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) nastáva vždy v dôsledku pôsobenia inej osoby na vôľu konajúcej osoby. Telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) pritom musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Nebude teda stačiť, ak si ich existenciu konajúca osoba iba predstavuje, ale pre ich existenciu nie je objektívny dôvod. 72. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za prejav právne relevantného nátlaku a v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať, že prejav vôle žalobcov pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný tak, ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ani okolnosti podpísania kúpnej zmluvy (miesto a čas) nemajú pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia právnu relevanciu, nakoľko z administratívneho spisu správny súd nezistil nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ďalší účastník priviedol žalobcov k starostovi Obce Sokolovce násilím alebo proti ich vôli. 73. V ďalšej argumentačnej línii žalobcovia namietali, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie skôr, ako im bolo obom doručené rozhodnutie o prerušení konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že katastrálny zákon má v § 31a vlastnú právnu úpravu dôvodov prerušenia vkladového konania ako rozhodovacieho procesného postupu. Výpočet dôvodov prerušenia vkladového konania orgánom katastra vymedzený v tejto právnej norme je taxatívny. Orgán katastra teda nemôže prerušiť vkladové konanie z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 31a katastrálneho zákona, ale vkladové konanie môže byť prerušené priamo zo zákona, ak tak ustanoví osobitný predpis. Dôvodom prerušenia v prejednávanej veci bol dôvod ustanovený v § 31a písm. c) katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa konanie o návrhu na vklad preruší, ak bol účastník konania (v tomto prípade žalobcovia a ďalší účastník) vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 74. Vzhľadom na to, že dňa 15.11.2022 došlo zo strany ďalšieho účastníka konania k odstráneniu nedostatku, žalovaný rešpektujúc zásadu rýchlosti správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 4 správneho poriadku, na ktorú je orgán katastra povinný pri prerušení vkladového konania dbať a tiež s ohľadom na skutočnosť, že išlo o návrh na vklad v zrýchlenom konaní a odpadla prekážka, ktorá mu bránila v konaní pokračovať, pokračoval v konaní, a to aj napriek tomu, že rozhodnutie o prerušení ešte v tom čase nebolo žalobcom doručené. Z citovaného ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona totiž vyplýva, že odstrániť nedostatky návrhu môže ktorýkoľvek účastník konania. 75. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa zmluvných dojednaní o podaní návrhu na vklad a ich rozpornosti, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa vkladové konanie začína na návrh účastníka konania. Uvedenie jednotného čísla „účastníka konania“ v normatívnom texte znamená, že aj keď je účastníkov konania logicky viac, keďže sú nimi v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníci právneho úkonu (vkladovej listiny), teda zmluvné strany, pre relevantné podanie návrhu na vklad postačí jeho podanie čo i len jedným a ktorýmkoľvek účastníkom konania, ak osobitný zákon (napr. § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu) neustanovuje inak. Prípadné zmluvné ustanovenie, ktoré by k návrhu na vklad oprávňovalo len určeného účastníka zmluvy, resp. všetkých jej účastníkov, prípadne by podanie návrhu na vklad spájalo so splnením nejakej zmluvnej podmienky by bolo vo vzťahu k prieskumnej činnosti orgánu katastra vo vkladovom konaní bez právneho významu. Právna úprava oprávnenia účastníka vkladovej zmluvy podať návrh na vklad ustanovená v katastrálnom zákone je právnou úpravou kogentnou, a teda nemôže byť zmenená dohodou účastníkov vkladovej zmluvy. Inak povedané z katastrálneho zákona nevyplýva oprávnenie, resp. povinnosť orgánu katastra skúmať, či pri podaní návrhu na vklad boli dodržané zmluvne dojednané podmienky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024, ods. 31). Je potom zrejmé, že prípadná rozpornosť zmluvných dojednaní o podaní návrhu na vklad nemôže mať v konaní o návrhu na vklad žiadnu relevanciu. 76. Záverom správny súd považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že kataster nehnuteľností predstavuje informačný systém, evidenciu údajov. Vkladové konanie a všeobecne konanie/postup pred katastrálnymi orgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov k nehnuteľnostiam. Nie je úlohou katastrálnych orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či nahrádzať právomoc príslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov. 77. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili. Ďalšiemu účastníkovi nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať. 79. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.