{"guid": "50249ed6-d513-4dd7-85b0-a92bdcd668ed:ebbdd49a-94bf-4ca4-99c9-f28fdb41db02", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1", "spisova_znacka": "TT-20S/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/8/2023 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. TT-20S/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1", "identifikacne_cislo": "2023200022", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31a", "nazov": "§ 31a SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-31a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-31a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-46", "/SK/ZZ/1993/278#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebbdd49a-94bf-4ca4-99c9-f28fdb41db02", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/8/2023\n2023200022\n30. 09. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:2023200022.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,\nXXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, 921\n01 Piešťany, IČO: 42 164 460, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, so sídlom\nKrajinská 5053/13, 921 25 Piešťany, za účasti: C. C. F., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX\nXX A., právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., so sídlom Trnavská 11, 831 04\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom konaní k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D.\n- pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a\n- stavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/\nX (Pohostinstvo Astra)\nv prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami\nako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad\nvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) zákona\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“) na dobu 30 dní odo\ndňa doručenia rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise\nstavby uvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby\n13 – Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Popis stavby s\ntextom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad. Nepredáva sa\nRodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č. 76 na parc. č.\nXXXX/X.\n\n3. Návrh špecifikovaný v bode 1. tohto rozsudku bol ďalším účastníkom opravený dňa 15.11.2022 tak,\nže v predmetnom návrhu bolo vyčiarknuté perom slovné spojenie Rodinný dom.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. V 4040/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na návrh ďalšieho účastníka povolil vklad vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D.\n- pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a\n- stavba Pohostinstvo Astra so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/\nX\nv prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej medzi žalobcami\nako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim.\nII.\nŽaloba\n5. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\ns poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).\n6. Poukázali na to, že dňa 15.11.2022 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení konania pre vady kúpnej\nzmluvy aj návrhu na vklad a vyzval účastníkov zmluvy na odstránenie vytýkaných nedostatkov, a to\ndodatkom ku kúpnej zmluve (s potrebou overených podpisov) a dodatku návrhu na vklad. Žalovaný\nnasledujúci deň, 16.11.2022, vydal napadnuté rozhodnutie. Obe rozhodnutia prevzal žalobca 1/ dňa\n07.12.2022 a žalobca 2/ dňa 01.12.2022. Po informovaní sa na katastri nehnuteľností zo strany žalobcov,\nako došlo k uzatvoreniu dodatku, zodpovedný pracovník katastra (zodpovedný za rozhodnutie o povolení\nvkladu) F. D. A. uviedol, že dodatok ku kúpnej zmluve podpísal za žalobcov (ako predávajúcich\nmanželov) ďalší účastník, ktorý bol podľa kúpnej zmluvy na takýto úkon splnomocnený.\n7. Nezákonnosť postupu žalovaného a napadnutého rozhodnutia podľa žalobcov spočíva v porušení\nustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď žalovaný bol povinný preskúmať kúpnu zmluvu\n(zmluvu ako hmotnoprávny právny úkon) priloženú k návrhu na vklad z pohľadu, či obsahuje podstatné\nnáležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s\nnehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým\nmravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré\nby mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V citovanom ustanovení je odkaz pod čiarou na zákon č.\n563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok,\nzákon o konkurze a vyrovnaní (je teda potrebné prihliadať a skúmať, či nakladanie s nehnuteľnosťami\nnie je obmedzené/zakázané v zmysle citovaných zákonov). Uvedená špeciálna povinnosť žalovaného\npreskúmať zmluvu, na základe ktorej má dôjsť ku vkladu (zmene) vlastníckeho práva v zákonom\npožadovanom rozsahu, je zovšeobecnená v základnej zásade správneho konania podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „správny poriadok“).\n8. Ďalej žalobcovia citovali § 37, § 39, § 40 ods. 1 a ods. 3, § 46 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“) a § 81 ods. 7 daňového\nporiadku. Všetky uvedené dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy (§ 37, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) bol žalovaný podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona riadne preverovať a skúmať (ex\noffo). Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou)\nani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Žalovaný bol povinný spoľahlivo a dostatočne\nzisťovať skutkový stav veci (ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022), čo žalovaný nezákonne\nneurobil. Takýto nezákonný postup viedol k tomu, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n9. Žalobcovia uviedli tri dôvody, v čom videli absolútnu neplatnosť právneho úkonu – kúpnej\nzmluvy. Prvým dôvodom bolo nedodržanie obligatórnej písomnej formy právneho úkonu (§ 40 ods.\n\n1 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď kúpnu zmluvu nepodpísal žalobca 1/ sám za seba\nako samostatný, konajúci subjekt práva, prejavujúci vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 k\npredmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho – ďalšieho účastníka. Na kúpnej zmluve sa nachádza\niba podpis žalobcu 1/ a žalobcu 2/ vystupujúcich ako predávajúci manželia, teda vystupujúcich a\nprejavujúcich vôľu previesť spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia sú však\nv postavení samostatného subjektu vlastníckeho práva odlišného od druhého subjektu vlastníckeho\npráva, a to žalobcu 1/, ktorého prejav vôle v kúpnej zmluve chýba (a nie je zachytený písomnou formou,\nkeďže absentuje podpis žalobcu 1/ ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/6).\n10. Druhým dôvodom bolo, že kúpna zmluva je nezrozumiteľnou a neurčitou zmluvou v podstatných\nnáležitostiach zmluvy (k predmetu prevodu), keď v záhlaví zmluvy sú označení ako predávajúci manželia žalobca 1/ a žalobca 2/ – ktorí sú spoločne samostatným subjektom práva odlišným od\ndruhého subjektu práva, od žalobcu 1/. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia mohli prejavovať vôľu a\nprevádzať len tie práva, ktoré spoločne vlastnili, a to spoluvlastnícky podiel 5/6. Žalobcu 1/ a žalobcu\n2/ ako manželov zmluva označuje ďalej skratkou „Predávajúci“. Následne v čl. I ods. 1 kúpnej zmluvy,\noznačenom ako „Predmet zmluvy“, je iba konštatované, že „Predávajúci“ (teda manželia) sú vlastníkmi\nnehnuteľností v „nasledovných pomeroch“, pričom zmluva odlišuje samostatný subjekt práva - A.\nB. (žalobca 1/), ktorý je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 a manželov (predávajúcich) ako\nsamostatný subjekt práva - bezpodielových spoluvlastníkov podielu 5/6. Ihneď na to nasleduje opis\nnehnuteľnosti podľa evidencie na LV č. XXXX. V ďalších odsekoch čl. I kúpnej zmluvy, a to v ods. 2 a ods.\n3 je neurčito a nezrozumiteľne vyjadrené, že neurčitá časť parc. č. XXXX bude predmetom budúceho\npredaja a tiež, že predmetom predaja je aj neurčitá časť parcely XXXX/X. Článok I kúpnej zmluvy končí\nodsekom 5, ktorý obsahuje samotný prejav vôle predať (avšak prejav vôle len predávajúcich manželov)\na prejav vôle kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti, so všeobecným odkazom na nehnuteľnosti označené\nv čl. I tejto zmluvy, pričom článok I (posudzujúc jeho celý obsah) je neurčitý a nezrozumiteľný čo do\nurčenia predmetu predaja a nezrozumiteľný a neurčitý čo do prejavu vôle predávajúcich manželov predať\nnehnuteľnosti kupujúcemu.\n11. Tretím dôvodom bolo, že kúpna zmluva bola uzatvorená a podpísaná dňa 19.01.2022 v čase, kedy na\npredmetných nehnuteľnostiach vo vzťahu k vlastníkovi pod B1 (t. j. vlastníci žalobca 1/ a žalobca 2/ ako\nmanželia, vlastníci spoluvlastníckeho podielu 5/6) viazlo záložné právo daňového úradu (zapísané na\nLV pod Z – 2205/2021) a bola evidovaná poznámka o zákaze nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami\nbez predchádzajúceho súhlasu správcu dane pod P-366/2021. Kúpna zmluva bola tak uzatvorená v\nrozpore so zákonom, a to v rozpore s § 81 ods. 7 daňového poriadku. Z dôvodu ktorého je kúpna zmluva\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.\n12. Na základe uvedených dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaný nemal dostatočný\nskutkový ani právny podklad na to, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva (1/1) a mal podľa\n§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh ďalšieho účastníka ako navrhovateľa na vklad vlastníckeho\npráva zamietnuť. Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením\n(ratihabíciou) ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou), a preto tu nebol ani zákonný priestor\nna prerušenie konania a odstraňovanie vád absolútne neplatnej zmluvy.\n13. Žalobcovia tiež mali za to, že žalovaný rozhodol nezákonne, keď odignoroval v kúpnej zmluve\ndohodnutý rozporný spôsob podania návrhu na vklad, ktorý podľa kúpnej zmluvy mali podať všetci\núčastníci kúpnej zmluvy spoločne (čl. III ods. 8), čo bolo vo vnútornom rozpore s iným, následným\nustanovením kúpnej zmluvy (čl. IV ods. 5), ktorý ustanovil, že zmluvné strany podajú jednotlivo alebo\nspoločne návrh na vklad do katastra nehnuteľností. S ohľadom na dôvody absolútnej neplatnosti\nkúpnej zmluvy je potom absolútne neplatná časť kúpnej zmluvy, v ktorej je obsiahnuté splnomocnenie\nkupujúceho odstraňovať v mene predávajúcich manželov (teda nie žalobcu 1/ ako samostatného\nsubjektu práva), zjavné chyby v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v\nnávrhu na vklad vlastníckeho práva a na opravu dodatkov a doložky opráv.\n14. K okolnostiam absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia uviedli, že na tieto dôvody nemohli\nvčas upozorniť žalovaného a brániť sa tak voči neoprávnenému návrhu na vklad vlastníckeho práva\nzo strany navrhovateľa – ďalšieho účastníka, ktorý podal návrh na vklad 14.11.2022 a žalovaný povolil\nvklad rozhodnutím dňa 16.11.2022 (o dva dni). Kúpna zmluva bola vyhotovená ďalším účastníkom ako\nkupujúcim, ktorý mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností za účelom podnikania, a to aj napriek\n\ntomu, že žalobcovia mali záujem na tom, aby zmluvu vypracoval notár. Ďalší účastník vyvíjal na žalobcov\npri uzatváraní zmluvy nátlak. Kúpna zmluva bola predložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho\núčastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne oboznámiť. Uvedený nátlak preukazuje i skutočnosť\nneštandardného overovania podpisu, keď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných\nhodinách starostom G. A. (spriaznená osoba ďalšieho účastníka) o 19.10 hod a 19.15 hod. Starostu obce\ndoviedol ďalší účastník do miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so\nstarostom obce, ktorý bude overovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka spočíval aj v tom, že žalobcom\nsľúbil rôzne plnenia, ktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené. Pritom žalobcovia mali zámer\npredať prevádzku pohostinstva, nakoľko sa nachádzali v ťaživej ekonomickej situácii, avšak predaj mali\nzáujem realizovať právne správnym spôsobom, keďže nehnuteľnosti boli zaťažené nielen záložným\nprávom Daňového úradu Trnava, ale aj zákazom nakladania s nimi bez predchádzajúceho súhlasu\nsprávcu dane, a ten v tom čase žalobcovia nemali (viď poznámka na LV č. XXXX k 14.10.2022 – pri\nvlastníkovi B1 – žalobca 1/ a žalobca 2/ ako manželia – spoluvlastnícky podiel 5/6). Na tieto skutočnosti\nžalobcovia ďalšieho účastníka ako vážneho záujemcu o kúpu nehnuteľnosti upozorňovali, čo napokon\nďalší účastník potvrdil v čl. III ods. 14 kúpnej zmluvy. Ďalší účastník zneužijúc nepriaznivú situáciu\nžalobcov (ich psychické rozpoloženie) a dôverčivosť (osoby bez právneho vzdelania), prezentujúc sa ako\nodborník v oblasti práva (vyštudovaný právnik), ubezpečoval žalobcov (a tým ich uviedol aj do omylu pri\npodpise zmluvy), že kúpna zmluva nie je riadnou kúpnou zmluvou, ktorá sa bude predkladať do katastra\nnehnuteľnosti ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ale že bude slúžiť medzi zmluvnými\nstranami len ako určitá „predzmluva“ (určitý základný rámec práv a povinností), ktorá bude v budúcnosti\nnahradená riadnou zmluvou. O tom, že účastníci podpisov kúpnej zmluvy neprejavili vážnu a skutočnú\nvôľu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, svedčí aj fakt, že od podpisu kúpnej zmluvy dňa 19.01.2022 ďalší\núčastník bezprostredne následne nepodal na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva na základe\ntejto kúpnej zmluvy (hoci mu v tom nič nebránilo). Následne došlo k vývoju udalostí, kedy sa účastníci\nkúpnej zmluvy dostali do vzájomného sporu o vzájomné práva a povinnosti a ďalšiemu účastníkovi\ndňa 27.07.2022 žalobcovia oznámili, že kúpnu zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon.\nŽalobcovia boli napriek absolútnej neplatnosti zmluvy ochotní pristúpiť k vyriešeniu záležitosti zmierlivo\na uzatvoriť s ďalším účastníkom novú, riadnu a platnú kúpnu zmluvu, čo si vyžadovalo vysporiadanie,\nokrem mnohých iných, aj záležitosti s Daňovým úradom Trnava a existujúcim zápisom záložného práva\na zákazu nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými ešte k 14.10.2022. Medzi ďalším účastníkom a\nžalobcami došlo k viacerým rokovaniam, výsledkom čoho bola dohoda o tom, že sa uzatvorí nová\nriadna, platná kúpna zmluva s podmienkou súčasného uzatvorenia aj riadnej a platnej zmluvy s riadnou\nšpecifikáciou vzájomných práv a povinností. Ďalší účastník napriek dohode o ďalšom postupe v urovnaní\nsporných práv a povinností, a napriek vedomosti o námietkach žalobcov k absolútnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy a nečakajúc na doriešenie veci zmierne (hoci sa tak ústne dohodli), podal návrh na vklad na\nzáklade absolútne neplatnej zmluvy.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2023 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n16. Uviedol, že nerozumie právnej argumentácii žalobcov, v čom vidia nedostatok určitosti a formy\nprejavu predávajúcich, lebo obaja žalobcovia sú v záhlaví zmluvy uvedení ako predávajúci. Skutočnosť,\nže sú manželia, je taktiež nepochybná, a to, že predávajúci manžel, keďže vlastnil predmet prevodu aj\nvo výlučnom vlastníctve v 1/6, nie je osobitne uvedený v záhlaví ako predávajúci, nie je žiadnou chybou,\nktorá by spochybňovala jeho prejav vôle, keďže právna situácia je, že predmetom prevodu bol podiel 1/6\nvo výlučnom vlastníctve manžela a podiel 5/6 spolu je uvedený v čl. I bod 1 zmluvy. Taktiež v čl. II zmluvy\nje predmet prevodu uvedený dostatočne určito a žalovanému nebolo zrejmé, kde žalobcovia vidia pojmy\nbudúci predaj a neurčitá časť parcely XXXX, rovnako čl. 5, ktorý zmluva ani neobsahuje. Z uvedeného\nvyplýva, že právny zástupca žalobcov posudzoval asi inú zmluvu, ako je tá, ktorá je obsahom spisu ako\naj zbierky listín, keďže obe sú zhodné, resp. ide o overenú kópiu tej istej zmluvy.\n17. V čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo na liste vlastníctva zapísané daňové záložné právo,\na to z dôvodu, že už bolo v tom čase z listu vlastníctva vymazané, čo potvrdzuje aj aktuálny list vlastníctva\nuvedený v spise. Z tohto dôvodu ani nebola uvedená právna skutočnosť predmetom posudzovania\npri rozhodovaní o návrhu na vklad. Žalovaný však potvrdil, že v čase podpisu zmluvy dňa 19.01.2022\n\ndaňové záložné právo a poznámka na liste vlastníctva viazli, čo preukazuje list vlastníctva s históriou\nv prílohe.\n18. Z § 81 ods. 7 daňového poriadku vyplýva, že vlastník, ak je na nehnuteľnosti zriadené daňové\nzáložné právo, nemôže vykonať právny úkon. V uvedenom prípade je rozhodné, čo mal\nzákonodarca na mysli pod pojmom vykonať - či takúto zmluvu uzavrieť z pohľadu záväzkovo-právnych\nnásledkov alebo vykonať z pohľadu vecno-právnych následkov, čiže predložiť katastru na povolenie\nvkladu, keďže zmluvy o prevode vlastníctva majú okrem záväzkových aj vecno-právne účinky. Zároveň\nz prípadu je zrejmé, že práve z kúpnej ceny boli ťarchy pravdepodobne vyplatené a daňové záložné\nprávo zrušené a tejto skutočnosti sa domáhal predávajúci, ktorý o tom mal vedomosť a nie oprávnený\nz daňového záložného práva, keďže jeho pohľadávka bola uspokojená. Inštitút neplatnosti právneho\núkonu by sa nemal „nadužívať“ a prednosť by mal mať výklad „favor contractus“. V čase rozhodovania\no návrhu na vklad na nehnuteľnosti už záložné právo neviazlo a zamietnutie návrhu na vklad z\ndôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy na nehnuteľnosti viazlo záložné právo a chýbal predchádzajúci\nsúhlas správcu dane, by bolo prejavom prepiateho formalizmu, ktorý by v konečnom dôsledku reálne\nneviedol k presadeniu ochrany práv tretej osoby alebo verejného záujmu. Účelom zakotvenia neplatnosti\nprávneho úkonu z určitého dôvodu totiž je (spravidla) ochrana práv tretej osoby alebo verejného\nzáujmu. Jednou z dôležitých hodnôt demokratického právneho štátu je ochrana slobodne prejavenej\nvôle fyzických osôb a právnických osôb, ktorou nedochádza k porušeniu práv a právom chránených\nzáujmov tretích osôb alebo verejného záujmu.\n19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neudelenie súhlasu správcu dane podľa § 71 ods. 7 daňového\nporiadku k zmluve o zriadení záložného práva nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti\nzmluvy . Ide o právne významnú procesnú okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra\nv zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri vklade prihliadať. Časť sudcov zastáva názor, že ide o\ndôvod neplatnosti právneho úkonu.\n20. Čo sa týka skutočnosti, že návrh na vklad podal jeden z účastníkov, že v čl. III ods. 8 zmluvy nie je\nuvedené, že návrh na vklad môžu podať účastníci len spoločne, ale aj jednotlivo, žalovaný uviedol, že\naj keby to tak bolo, takáto dohoda nebráni povoleniu vkladu, lebo nemá vplyv na platnosť zmluvy. Podľa\nkatastrálneho zákona môže podať návrh na vklad ktorýkoľvek z účastníkov.\n21. Čo sa týka ostatných namietaných skutočností, žalovaný uviedol, že sa k nim nemôže vyjadriť,\nnakoľko neboli predmetom posudzovania v rámci vkladového konania, nie sú mu známe a nevie\nposúdiť ich relevantnosť. Je ale zrejmé, že žalobcovia viac než rok vedeli o podpísaní tejto zmluvy,\npričom o žiadnych nezrovnalostiach kataster vopred neinformovali. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané\nštandardne v urýchlenej lehote, keďže v praxi žalovaný rozhodnutie v týchto prípadoch vydáva v lehote\n1 až 3 dní.\nIV.\n1. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n22. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 24.04.2023 navrhol,\naby krajský súd žalobu zamietol.\n23. V prvom rade poukázal na okolnosti ohľadom inzerovania predaja nehnuteľnosti – Pohostinstva\nAstra pub na Mojmírovej ulici v Piešťanoch. Ďalší účastník mal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti\nvýlučne z dôvodu prevádzkovania reštauračného zariadenia, preto tlmočil žalobcom požiadavku o\nmožnosti zakúpenia ďalšej parcely alebo jej časti, ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcov, a to\nz titulu vybudovania parkovacích miest, nakoľko nemal záujem o kúpu nehnuteľnosti za účelom zriadenia\na prevádzkovania reštauračného zariadenia bez možnosti parkovania klientov. Žalobcovia súhlasili s\npredajom časti parcely č. XXXX, a to novovytvorenej parcely č. XXXX/X – 149 m2 zastavaná plocha\na nádvorie - register „C“, ktorá mala tiež vzniknúť geometrickým plánom. Len na základe tejto dohody\nsa ďalší účastník rozhodol kúpu realizovať. Podmienkou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá by\nreflektovala všetky vyššie uvedené aspekty budúceho predaja. Už v čase dohadovania sa o uzatvorení\nkúpnej zmluvy bolo všetkým účastníkom zrejmé, že ku vkladu vlastníckeho práva v prospech ďalšieho\núčastníka môže prísť až v budúcnosti, po odstránení všetkých prekážok: - vytvorenie geometrického\n\nplánu na odčlenenie parciel + výmaz záložných práv na liste vlastníctva. Ďalší účastník netrval na\nurýchlenom konaní, celý proces urýchľovali žalobcovia tvrdiac, že potrebujú súrne peniaze.\n24. Tvrdenie žalobcov, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo pod nátlakom, bez prečítania kúpnej zmluvy vo\nvečerných hodinách, označil ďalší účastník za zarážajúce, nakoľko k jej podpisu týmto spôsobom prišlo\nlen výlučne na základe požiadavky žalobcu. Žalobca 1/ ďalšiemu účastníkovi oznámil, že manželka je\nzamestnaná v SBS a pracuje v 16 hodinových zmenách. Ďalší účastník navrhoval na podpis zmluvy\nstretnutie u notára alebo na matrike v rôzne pracovné dni a pracovné časy, ale bolo mu oznámené, že\nmanželka nemá v pracovný čas priestor a nemôže sa dostaviť. Sám mu navrhol, či nevie zabezpečiť\npodpis mimo pracovných hodín. Dňa 19.01.2023 prišlo k podpisu obidvoch kúpnych zmlúv a zároveň\nza prítomnosti starostu bola žalobcami uhradená suma vo výške 65 000 eur, čo žalobca 1/ potvrdil\npodpisom na zmluve.\n25. V kúpnych zmluvách je v článku III bod 4 uvedené, že ďalší účastník má nárok na bezplatné\nužívanie nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Zároveň bola dňa 29.04.2022 podpísaná aj nájomná zmluva,\na to z dôvodu, aby bolo možné vykonávať všetky potrebné úkony ako stavebné úpravy, prerábku\nelektriny, zapojenie sietí a podobne. Žalobcovia prepísali na ďalšieho účastníka elektrinu, vodu, internet.\nŽalobcovia podali pre účely ďalšieho účastníka žiadosť o ohlásenie drobnej stavby. Ďalší účastník\nv dobrej viere investoval vlastné finančné prostriedky do prestavby nehnuteľnosti.\n26. Ďalší účastník sa snažil kontaktovať niekoľko násobne neúspešne aj právneho zástupcu žalobcov,\nktorý mu ešte v lete - jeseni roku 2022 sľuboval zaslať dokumenty potrebné k podaniu návrhu na vklad.\nĎalší účastník by nikdy nepristúpil k úhrade sumy vo výške 65 000 eur a uzatvoreniu kúpnej zmluvy k\nprevodu nehnuteľnosti Pohostinstvo ASTRA o výmere 93m2, pokiaľ by vedel, že žalobcovia nepristúpia\nk podpisu zmluvy o predaji parciel XXXX/X výmera 149m2 a XXXX/X výmera 41 m2. Takáto kúpa by pre\nneho nemala a nemá žiaden zmysel, nikdy by s vedomím, že tieto novovytvorené parcely nebude mať\nvo vlastníctve, ani nepristúpil k investovaniu vlastných finančných prostriedkov do Pohostinstva ASTRA.\nNaopak, žalobcovia tlačili na ďalšieho účastníka, aby prišlo čo najrýchlejšie k podpisu kúpnej zmluvy,\njej znenie vôbec nerozporovali a súhlasili s ním. Je preto absurdné tvrdiť, že k podpisu zmluvy prišlo\npod nátlakom.\n27. Čo sa týka námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ďalší účastník sa stotožnil\ns vyjadrením žalovaného. Pre vylúčenie pochybností v článku I je uvedený rozsah podielov, ktoré\nžalobcovia v čase podpisu prevádzali, a to žalobca 1/ podiel 1/6 a manželia A. B. a E. B. podiel 5/6. Z\nuvedeného znenia je nespochybniteľný zámer, že predávajúcimi sú tak A. B. a E. B. ako bezpodieloví\nspoluvlastníci v rozsahu 5/6, ako aj A. B. ako podielový spoluvlastník v rozsahu 1/6. Pokiaľ sa ide\no námietku, že v čase prerušenia konania žalovaným prišlo k zaslaniu opráv v návrhu a v zmluve\nlen zo strany kupujúceho, ďalší účastník uviedol, že zmluvné strany sa v Kúpnej zmluve v článku IV.\nZáverečné ustanovenia bod 6. dohodli, že predávajúci (žalobcovia) svojím úradne overeným podpisom\ntejto zmluvy splnomocňujú kupujúceho, aby v prípade zjavných chýb a nedostatkov v písaní, počítaní a\niných zrejmých nesprávností v tejto zmluve alebo v návrhu na vklad vlastníckeho práva tieto v ich mene\nodstránil a tiež na opravu dodatkov a doložky opráv.\n28. Záverom ďalší účastník poukázal na iné súdne konania vedené v súvislosti s predmetom kúpnej\nzmluvy. Ďalší účastník v priebehu októbra 2022 dospel na podklade jednania žalobcov k názoru, že títo\nnemajú záujem na dodržaní kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2022. Keďže im už uhradil časť kúpnej ceny,\nvynaložil nemalé vlastné finančné prostriedky na prestavbu pohostinstva, podal samostatne návrh na\nvklad do príslušného katastra nehnuteľností spolu s kúpnou zmluvou. K samostatnému podaniu návrhu\nna vklad ho oprávňovalo znenie zmluvy uvedené v článku III, bod 8. návrhu a po validácii a oprave\nnávrhu a zmluvy dňa 16.11.2022 bol vklad napadnutým rozhodnutím povolený.\nV.\nReplika žalobcov\n29. Žalobcovia v replike zo dňa 02.05.2023 zotrvali na žalobe a opätovne navrhli, aby správny súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), g) SSP.\n\n30. Poukázali na to, že povinnou náležitosťou písomnej formy právneho úkonu je existencia „písomnosti“\na „podpisu“ konajúcej osoby. Bez písomnosti či bez podpisu, poprípade bez oboch, právne konanie v\npísomnej forme nevzniká, nie je platné. Preto nie je bez právneho významu, kto a akým spôsobom\n(zrozumiteľným, nepochybným) je označený ako subjekt práva, zmluvnou stranou v záhlaví zmluvy\nprejavujúcou vôľu. V kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2022 je „predávajúci“ označený výslovným slovným\nspojením „Predávajúci manželia“ a následným uvedením ich osobných údajov. Predávajúci manželia,\nak prevádzali svoj spoluvlastnícky podiel 5/6, na zachovanie písomnej formy právneho úkonu vo\nvzťahu k prevodu ich vlastníctva 5/6 bolo nevyhnutné, aby sa podpísali pod kúpnu zmluvu spoločne,\nčomu korešponduje v závere zmluvy podpis „predávajúcich“ (s prepojením na označenie v záhlaví\nzmluvy „predávajúcich manželov“). Vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcu 1/ (nie\nv postavení manžela, ale ako výlučného vlastníka 1/6) nie je dodržaná písomná forma, keďže zo\nzáhlavia zmluvy takáto skutočnosť nijako nevyplýva. Kúpna zmluva nie je podpísaná žalobcom 1/ ako\nsamostatným subjektom práva vo vzťahu k prevodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu 1/6. K prevodu\nvlastníckeho podielu 5/6 sa žalobca 1/ podpisoval len ako jeden z „predávajúcich manželov“ (zmluvnej\nstrany). Preto v kontexte záhlavia zmluvy (a povinnosti nepochybne označiť zmluvné strany, samostatne\nkonajúce subjekty) a či sú podpísané všetky zmluvné strany právneho úkonu (samostatne konajúce),\nneobstojí vysvetlenie žalovaného, že neuvedenie žalobcu 1/ ako predávajúceho v záhlaví zmluvy\nnie je chybou kúpnej zmluvy a nespôsobuje ani pochybnosť prejavu vôle, pretože v danom prípade\nje opak pravdou. Písomná forma právneho úkonu vo vzťahu k prevodu (k prejavu vôle žalobcu 1/)\nspoluvlastníckeho podielu 1/6 žalobcom 1/ chýba.\n31. Žalobcovia zotrvali na námietke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorú bol žalovaný\npovinný v katastrálnom konaní prihliadnuť „ex offo“ a tomuto správnemu zisteniu podriadiť následný\nzákonný procesný postup v katastrálnom konaní a vydať zákonné rozhodnutie, ktorým ale nie je\nnapadnuté rozhodnutie, keďže na takéto rozhodnutie žalovaného neboli splnené zákonné procesné ani\nhmotnoprávne podmienky.\n32. Žalobcovia zotrvali aj na tom, že v katastrálnom konaní žalovaný konal a rozhodol nezákonne (v\nrozpore s procesným postupom, ako aj v rozpore s hmotným právom). V súvislosti s otázkou neurčitosti a\nzmätočnosti podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (nedostatky v označení zmluvných strán, v označení\npredmetu prevodu, nedostatok písomnej formy kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho\npodielu 1/6 žalobcu 1/), poukázali na zmätočnosť zmluvy i v jej ďalšej podstatnej náležitosti – v\nkúpnej cene za „predmet prevodu“. Kúpna cena je v kúpnej zmluve vo vzťahu k neurčitému „predmetu\nprevodu“ (viď neurčitý čl. I najmä so zvýraznením čl. I ods. 5 kúpnej zmluvy) vnútorne zmätočná, keď\nna jednej strane v čl. II „Kúpna cena“ ods. 1 kúpnej zmluvy sa konštatuje cena za „všetky nehnuteľnosti“\n89 900 eur, avšak v čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy je kúpna cena za „všetky nehnuteľnosti“ uvedená 93 880\neur, čo žalovaný nijako v rámci svojej zákonnej povinnosti skúmať, či kúpna zmluva obsahuje podstatné\nnáležitosti zmluvy a či sú prejavy vôle (čo do podstatných náležitostí) určité a zrozumiteľné (§ 31 ods. 1\nkatastrálneho zákona), neskúmal a s takýmito nedostatkami kúpnej zmluvy sa nevysporiadal.\n33. Žalobcovia boli toho názoru, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 81 ods. 7 daňového\nporiadku a žalovaný neskúmal (hoci mal), či žalobcovia ako daňoví dlžníci disponovali v čase uzatvorenia\nkúpnej zmluvy súhlasom správcu dane. Žalovaný teda dostatočne nezistil skutkový stav veci (súhlas\nsprávcu dane žalobcovia nemali) a kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39\nObčianskeho zákonníka).\n34. Žalobcovia v replike zo dňa 28.11.2023 zotrvali na argumentácii uvedenej v žalobe ako aj na\nžalobnom návrhu. Poukázali jednak na skutočnosti pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva\nďalším účastníkom do 14.11.2022 (na kúpnu zmluvu 1, ktorú označili za absolútne neplatnú), ako aj na\nskutočnosti po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva ďalším účastníkom po 14.11.2022. Zdôraznili,\nže žalovaný posudzoval nepravú listinu – kúpnu zmluvu 2 a poukázali aj na obsahové rozdiely medzi\nzmluvami. V neposlednom rade mali za to, že žalovaný porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Kúpnu\nzmluvu 2 označili za absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy.\n35. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nVI.\n2. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n\n36. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\nPoukázal na to, že žalobcovia mali k dispozícii v origináli obe kúpne zmluvy. Ďalší účastník im uhradil\nkúpnu cenu vo výške 65 000 eur v deň podpisu zmlúv a zároveň im uhradil aj sumu 10 000 eur, ktorá mala\nslúžiť na časť úhrady na celkovú kúpnu cenu za novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/X výmera 41\nm2 , zastavaná plocha a nádvorie. Nie je pravdou, že žalobcovia nemali vedomosť o existencii kúpnej\nzmluvy zo dňa 19.01.2022 (označovanej žalobcami ako kúpna zmluva 2), ktorá bola spolu s návrhom\nna vklad zaslaná žalovanému. Ďalej poukázal na okolnosti súvisiace s podaním návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia, podaného na Okresný súd Piešťany.\n37. Ďalší účastník zároveň dal do pozornosti, že s konkludentným súhlasom žalobcov túto nehnuteľnosť\nna vlastné náklady výrazne zhodnotil, pričom v prípade jej spätného prevodu na žalobcov bude\npožadovať nielen vrátenie kúpnej ceny, ale aj náhradu škody, ktorá mu týmto vznikla. Okrem toho sa\nvyjadril k rozdielom medzi kúpnou zmluvou 1 a kúpnou zmluvou 2.\nVII.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť\n01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec\nvedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/8/2023 bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení\nDodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod\nsp. zn. TT-20S/8/2023.\n39. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez\nnariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie\npojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho\nsúdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 30.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n41. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1\nsa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n42. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho\núkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len\n\"účastník konania\").\n43. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka\nkonania.\n44. Podľa § 30 ods. 4 písm. a), b) katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej\nzáklade má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami\nsú:\na) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti\nnie je vpísané na liste vlastníctva,\nb) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva.\n45. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\n\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n46. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad\npovolí; inak návrh zamietne.\n47. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím\nsprávcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka\nalebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení\ndaňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník\nnadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho\nvznik závisí od splnenia podmienky.\n48. Podľa § 81 ods. 7 daňového poriadku, právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po\nvydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom\nsúhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom\npodľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na\núčet daňového dlžníka. Túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi\ndane.\n49. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je nesporné,\nže napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k\nnehnuteľnostiam v katastrálnom území D., a to (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.) stavba D. H. so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN\ns parcelným číslom XXXX/X, v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1\nuzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Sporným sa stala\nskutočnosť, či žalovaný návrh na vklad správne právne posúdil a či dostatočne zistil skutočný stav veci,\nnakoľko žalobcovia mali za to, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný návrh na vklad vlastníckeho\npráva povolil, bola absolútne neplatným právnym úkonom.\n50. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje\nkomplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na\nrozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné,\nako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené\nprocesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto\nrozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení\nkonania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393).\n51. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona\nv závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice\nalebo autorizovaná advokátom.\n52. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad preskúmava\nzmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či\nje prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,\nči zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje\nzákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada\nokresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n53. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024\nkonštatoval, že pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo\nautorizovaná advokátom, čo je aj prejednávaný prípad, preskúmava ju orgán katastra v intenciách\ndaných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnený\n\na povinný preskúmavať platnosť vkladovej zmluvy. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v § 31 ods. 1\nkatastrálneho zákona „expressis verbis“ uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je\nnesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk tomu tak naďalej je. Postup a rozhodovanie\norgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú\nv tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je\noprávnený výlučne súd v civilnom sporovom procese, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná,\nnemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma\n„vkladuschopnosť“ vkladovej zmluvy, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový\ncharakter vkladového konania, pričom ústavne konformným by mal byť prístup preferujúci výklad v\nprospech platnosti zmluvy „favor contractus“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo\n21/2011 zo dňa 30.01.2013).\n54. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia ako predávajúci a ďalší účastník ako\nkupujúci podpísali dňa 19.01.2022 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej\nv napadnutom rozhodnutí. Dňa 14.11.2022 bol žalovanému doručený návrh ďalšieho účastníka na\npovolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území\nD. (i.) pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a (ii.)\nstavba – Rodinný dom so súpisným číslom 76 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/X\n(Pohostinstvo Astra) v prospech ďalšieho účastníka na základe kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 uzatvorenej\nmedzi žalobcami ako predávajúcimi a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Žalovaný rozhodnutím č.\nV 4040/2022-01 zo dňa 15.11.2022 prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v katastri\nnehnuteľností, evidované pod č. V 4040/2022, podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona na dobu 30\ndní odo dňa doručenia rozhodnutia z dôvodu, že v zmluve ako aj v návrhu na vklad je pri popise stavby\nuvedený text Stavba – Rodinný dom, ale podľa listu vlastníctva je to stavba s kódom druhu stavby 13\n– Budova ubytovacieho zariadenia a nie s kódom druhu stavby 10 – Rodinný dom. Zároveň uviedol, že\npopis stavby s textom Budova ubytovacieho zariadenia je uvedený aj v oznámení o návrhu na vklad.\nNepredáva sa Rodinný dom súp. č. 76 na parc. XXXX/X, ale Budova ubytovacieho zariadenia súp. č.\n76 na parc. č. XXXX/X.\n55. K prvému a druhému dôvodu namietanému žalobcom správny súd uvádza, že na kúpnej zmluve\nneabsentuje podpis žalobcu 1/ (samého za seba) ako ani uvedenie 1/6 výlučného podielu žalobcu 1/\nv záhlaví ako predávajúceho napriek tomu, že žalobca 1/ bol v čase jej podpisu v podiele 1/6 výlučným\nvlastníkom a podiel 5/6 vlastnili žalobcovia 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci (predávajúci) manželia.\nŽalovaný bol v rámci administratívneho konania povinný s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho\nzákona skúmať vyššie uvedené skutočnosti, medzi ktoré patrí aj preskúmanie zmluvy z hľadiska, či\nobsahuje podstatné náležitosti zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy je takouto náležitosťou nepochybne\naj podpis, ktorý na kúpnej zmluve tvoriacej súčasť administratívneho spisu žalovaného neabsentuje.\nŽalobca 1/ predmetnú kúpnu zmluvu podpísal, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu jednak ako výlučný\nvlastník podielu 1/6, tak aj spoluvlastník podielu 5/6. Rozsah podielov je špecifikovaný v článku I bod\n1 kúpnej zmluvy. Rovnako predmet prevodu je v čl. II. kúpnej zmluvy uvedený dostatočne určito.\n56. Pokiaľ ide o tretí dôvod namietaný žalobcami, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že\nžalobcovia ako aj ďalší účastník zhodne uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo na predmetnej\nnehnuteľnosti záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava. Avšak, v čase uzavretia kúpnej zmluvy\ndo termínu vydania napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu nastali nové právne skutočnosti a v čase\npovoľovania vkladu už predávajúci nemali obmedzenú zmluvnú voľnosť, mohli nakladať s predmetnou\nnehnuteľnosťou bez súhlasu správcu dane.\n57. Katastrálny zákon ukladá v § 31 ods. 1 orgánu katastra povinnosť skúmať oprávnenie prevodcu\nnakladať s nehnuteľnosťou. Orgán katastra je vo vkladovom konaní povinný skúmať nielen oprávnenie\nprevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ale nepochybne aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iným\nspôsobom ako prevedením vlastníckeho práva, napríklad oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby zaťažiť nehnuteľnosť zriadením záložného práva alebo zriadením vecného bremena. Orgán\nkatastra je tak povinný vo vkladovom konaní v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať\noprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s určitou nehnuteľnosťou. Povinnosť orgánu\nkatastra vždy skúmať, či je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou,\na to nielen pri vkladových zmluvách o prevode nehnuteľnosti, možno jednoznačne odvodiť z povinnosti\n\norgánu katastra skúmať, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pritom aj povinnosť orgánu katastra\nskúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, sa prekrýva s povinnosťou orgánu katastra\nskúmať, či zmluva neodporuje zákonu.\n58. „Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s\nnehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať\nplatnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Ak nemožno vklad povoliť a nie je dôvod\nna zastavenie konania, je potrebné návrh zamietnuť, pričom jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu\nje práve nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/5/2019 zo dňa 30.06.2020)\n59. Oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou prináleží zásadne vlastníkovi nehnuteľnosti, keď právo\nnakladať s nehnuteľnosťou je jedným z oprávnení vlastníka nehnuteľnosti v zmysle § 123 Občianskeho\nzákonníka. Právna úprava oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou je postavená na zásade, podľa\nktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V určitých prípadoch však môže\ns nehnuteľnosťou nakladať aj osoba odlišná od vlastníka nehnuteľnosti. Pôjde spravidla o prípady,\nkeď je v zmysle právneho predpisu určitá fyzická osoba alebo právnická osoba odlišná od vlastníka\nnehnuteľnosti oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v mene jej vlastníka.\n60. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou orgán katastra skúma z hľadiska existencie práva\nurčitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou a prípadného súhlasu, resp.\nschválenia potrebného na nakladanie s ňou podľa osobitných predpisov.\n61. Keďže orgán katastra rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu\nvydania rozhodnutia o tomto návrhu, orgán katastra skúma existenciu oprávnenia fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Z tohto hľadiska je\npodmienkou povolenia vkladu existencia práva určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať\ns nehnuteľnosťou ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad s tým, že špecifická je situácia v prípade\nkonkurzu.\n62. Správny súd zdôrazňuje, že okresný úrad, katastrálny odbor, teda aj žalovaný, skúma podmienky\npre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia vkladu a nie ku\ndňu podania návrhu na vklad alebo ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Pri rozhodovaní o návrhu je správny\norgán povinný skúmať, či nastali skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie\nvkladu, resp. ktoré by bránili vkladu práva do katastra.\n63. Aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že „Okresný úrad musí o návrhu na\nvklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na\nvklad“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 49/2009 zo dňa 25.11.2009).\nObdobne sa v odbornej literatúre uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania\nzmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania a to bez ohľadu na to, kedy majú\nnastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods.\n1 katastrálneho zákona to navyše zdôrazňuje aj znenie druhej vety zaväzujúce orgán katastra prihliadať\naj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ (ŠTEVČEK, M.,\nDULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník\nI., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 903).\n64. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu na\nvklad, teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nebolo na liste vlastníctva zapísané daňové\nzáložné právo, nakoľko toto už bolo vymazané. Z uvedeného dôvodu žalovanému nič nebránilo návrh na\nvklad vlastníckeho práva povoliť, keďže žalobcovia nemali žiadne obmedzenie nakladať s predmetnou\nnehnuteľnosťou v rozhodnom čase.\n65. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy\nuž nebolo právo predávajúcich nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, preto žalovaný postupoval\nsprávne, keď povolil návrh na vklad v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.\n\n66. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, správny súd zdôrazňuje, že\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia preskúmaval v intenciách uvedených v bode 53 tohto rozsudku.\nV prípade vkladového konania, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v žiadnom\nprípade nejde o konanie, v ktorom by orgány štátnej správy na úseku katastra rozhodovali v spore\no vlastnícke právo alebo vykonávali osobitné dokazovanie v tomto smere. Rozhodovať o vlastníckom\npráve a o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy neprináleží ani správnemu súdu v rámci správneho\nsúdnictva. Správny súd aj v prejednávanej veci skúmal, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými\nustanoveniami právnych predpisov, a to predovšetkým v súlade s katastrálnym zákonom, konkrétne\nči žalovaný posúdil obsahové a formálne náležitosti predložených listín, t. j. návrhu na povolenie\nvkladu vlastníckeho práva a kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva obsahovala požadované\nnáležitosti, neostalo žalovanému nič iné, ako návrh na vklad vlastníckeho práva napadnutým\nrozhodnutím povoliť.\n67. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013 poukázal\nna zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak,\naby platil, ako by neplatil – Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80), ktorý patrí medzi jednu\nzo základných zásad súkromného práva. V nadväznosti na uvedenú zásadu správny súd poukazuje\nna myšlienku z dôvodovej správy k novému českému Občianskemu zákonníku, podľa ktorej „(p)ovahe\nsúkromného práva a rozumnej potrebe bežných súkromných občianskych stykov zodpovedá ako hlavná\nzásada pravidlo, že je namieste hľadať skôr dôvody pre platnosť právneho úkonu ako pre jeho neplatnosť\n(zásada potius valeat actus quam pereat).“\n68. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, žalobcovia odôvodňovali tým, že\nďalší účastník mal na žalobcov pri jej uzatváraní vyvíjať nátlak. Kúpna zmluva bola podľa ich názoru\npredložená žalobcom na podpis zo strany ďalšieho účastníka prekvapivo, bez možnosti sa s ňou riadne\noboznámiť. Uvedený nátlak podľa nich preukazuje i skutočnosť neštandardného overovania podpisu,\nkeď podpis žalobcov ako manželov je overovaný vo večerných hodinách starostom obce Sokolovce\n(spriaznená osoba ďalšieho účastníka) o 19.10 hod a 19.15 hod. Starostu obce doviedol ďalší účastník\ndo miesta bydliska žalobcov, pričom ich vopred neupozornil, že sa dostaví so starostom obce, ktorý bude\noverovať podpisy. Nátlak ďalšieho účastníka mal spočívať aj v tom, že žalobcom sľúbil rôzne plnenia,\nktoré v kúpnej zmluve nie sú ani len vyjadrené.\n69. O neplatný právny úkon ide vtedy, ak tento úkon nebol urobený slobodne a vážne. Právny úkon je\nplatný, pokiaľ vôľa konajúcej osoby, ktorú navonok prejavila, bola vážna a zároveň aj slobodná. Vôľa\npritom nie je slobodná, ak je výsledkom priameho telesného násilia (fyzického donútenia), kedy sa v\nprávnom úkone neprejavuje vôľa konajúcej osoby, ale vôľa inej osoby, ktorá svoju vôľu násilím vnútila\nkonajúcej osobe. O slobodnú vôľu nejde ani v prípade, kedy bola utvorená pod vplyvom psychického\ndonútenia (bezprávnej vyhrážky), pretože vôľa ani v tomto prípade nie je prejavom priania konajúcej\nosoby, ale konajúca osoba je prinútená k svojmu prejavu vôle vzbudením dôvodnej bázne (dôvodného\nstrachu). Od právneho úkonu urobeného pod vplyvom psychického donútenia je potrebné odlišovať\nprávny úkon urobený pod vplyvom tiesne. Ten, kto koná pod vplyvom tiesne, síce neutvára svoju vôľu\ncelkom slobodne, pretože jeho vôľa sa utvorila pod vplyvom takého sociálneho (hospodárskeho) alebo\npsychického pôsobenia, bez ktorého by taký právny úkon neurobil, ale nekoná neslobodne, pretože jeho\nvôľa nie je ovplyvňovaná fyzickým násilím alebo psychickým donútením (nátlakom).\n70. Slobodu vôle, ako to už bolo uvedené, vylučuje predovšetkým priame telesné násilie alebo psychické\ndonútenie (nátlak). V prípade psychického donútenia (nátlaku) je vôľa konajúcej osoby deformovaná pod\nvplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale jej dôvodnej obavy\n(dôvodného strachu). Psychický nátlak však nemožno považovať vždy za neprípustný. O bezprávnu\nvyhrážku ako formu neprípustného psychického nátlaku ide vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický\nnátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená urobiť, avšak\nprostredníctvom hrozby si vynucuje niečo, k čomu predmetné oprávnenie nesmie byť použité.\n71. Priame telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) nastáva vždy v dôsledku pôsobenia inej\nosoby na vôľu konajúcej osoby. Telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) pritom musí mať\nzáklad v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Nebude teda stačiť, ak si ich existenciu konajúca\nosoba iba predstavuje, ale pre ich existenciu nie je objektívny dôvod.\n\n72. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné\npovažovať za prejav právne relevantného nátlaku a v dôsledku ktorých by bolo možné konštatovať, že\nprejav vôle žalobcov pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný\ntak, ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ani okolnosti podpísania kúpnej\nzmluvy (miesto a čas) nemajú pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia právnu relevanciu,\nnakoľko z administratívneho spisu správny súd nezistil nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ďalší účastník\npriviedol žalobcov k starostovi Obce Sokolovce násilím alebo proti ich vôli.\n73. V ďalšej argumentačnej línii žalobcovia namietali, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie skôr,\nako im bolo obom doručené rozhodnutie o prerušení konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza,\nže katastrálny zákon má v § 31a vlastnú právnu úpravu dôvodov prerušenia vkladového konania\nako rozhodovacieho procesného postupu. Výpočet dôvodov prerušenia vkladového konania orgánom\nkatastra vymedzený v tejto právnej norme je taxatívny. Orgán katastra teda nemôže prerušiť vkladové\nkonanie z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 31a katastrálneho zákona, ale\nvkladové konanie môže byť prerušené priamo zo zákona, ak tak ustanoví osobitný predpis. Dôvodom\nprerušenia v prejednávanej veci bol dôvod ustanovený v § 31a písm. c) katastrálneho zákona, v zmysle\nktorého sa konanie o návrhu na vklad preruší, ak bol účastník konania (v tomto prípade žalobcovia\na ďalší účastník) vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje\nprávo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.\n74. Vzhľadom na to, že dňa 15.11.2022 došlo zo strany ďalšieho účastníka konania k odstráneniu\nnedostatku, žalovaný rešpektujúc zásadu rýchlosti správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 4 správneho\nporiadku, na ktorú je orgán katastra povinný pri prerušení vkladového konania dbať a tiež s ohľadom\nna skutočnosť, že išlo o návrh na vklad v zrýchlenom konaní a odpadla prekážka, ktorá mu bránila\nv konaní pokračovať, pokračoval v konaní, a to aj napriek tomu, že rozhodnutie o prerušení ešte v tom\nčase nebolo žalobcom doručené. Z citovaného ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona totiž\nvyplýva, že odstrániť nedostatky návrhu môže ktorýkoľvek účastník konania.\n75. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa zmluvných dojednaní o podaní návrhu na vklad a ich\nrozpornosti, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa\nvkladové konanie začína na návrh účastníka konania. Uvedenie jednotného čísla „účastníka konania“\nv normatívnom texte znamená, že aj keď je účastníkov konania logicky viac, keďže sú nimi v zmysle §\n30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníci právneho úkonu (vkladovej listiny), teda zmluvné strany, pre\nrelevantné podanie návrhu na vklad postačí jeho podanie čo i len jedným a ktorýmkoľvek účastníkom\nkonania, ak osobitný zákon (napr. § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)\nneustanovuje inak. Prípadné zmluvné ustanovenie, ktoré by k návrhu na vklad oprávňovalo len určeného\núčastníka zmluvy, resp. všetkých jej účastníkov, prípadne by podanie návrhu na vklad spájalo so\nsplnením nejakej zmluvnej podmienky by bolo vo vzťahu k prieskumnej činnosti orgánu katastra vo\nvkladovom konaní bez právneho významu. Právna úprava oprávnenia účastníka vkladovej zmluvy podať\nnávrh na vklad ustanovená v katastrálnom zákone je právnou úpravou kogentnou, a teda nemôže\nbyť zmenená dohodou účastníkov vkladovej zmluvy. Inak povedané z katastrálneho zákona nevyplýva\noprávnenie, resp. povinnosť orgánu katastra skúmať, či pri podaní návrhu na vklad boli dodržané\nzmluvne dojednané podmienky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024, ods. 31). Je potom zrejmé, že prípadná rozpornosť zmluvných\ndojednaní o podaní návrhu na vklad nemôže mať v konaní o návrhu na vklad žiadnu relevanciu.\n76. Záverom správny súd považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že kataster nehnuteľností\npredstavuje informačný systém, evidenciu údajov. Vkladové konanie a všeobecne konanie/postup\npred katastrálnymi orgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov\nk nehnuteľnostiam. Nie je úlohou katastrálnych orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či\nnahrádzať právomoc príslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov.\n77. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP\ntak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné\n\nod žalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili. Ďalšiemu účastníkovi nepriznal v\nzmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.\nNevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.\nSprávny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu\ntrov konania priznať.\n79. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}