{"guid": "9a9ab5cb-8731-4f25-a382-df6ccaf99c06:2f5f9d62-671c-4410-a5e5-b2a61f612011", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2", "spisova_znacka": "TT-14S/94/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/94/2022 z 26. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. septembra 2025, sp. zn. TT-14S/94/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2", "identifikacne_cislo": "2020200210", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/245", "nazov": "zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f5f9d62-671c-4410-a5e5-b2a61f612011", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/21/2025\n2020200210\n26. 09. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:2020200210.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n1 5S/21/2025\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.,\na z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., vo veci\nžalobkyne: mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXX, XXX XX C., zákonne zastúpená D. B. B.,\nnar. XX. XX. XXXX, bydliskom E. F. G. X, XXX XXX E. F. G., a B. H., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom H.\nX-XX/X/XX, XXXX I., Rakúska republika, zastúpení: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária,\nso sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: mesto Šamorín, Hlavná\n37, 931 01 Šamorín, zastúpený JUDr. Ludevítom Rabayom, advokátom, so sídlom Krížna 17D, 811 07\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18185/\nŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20. 07. 2020, takto\nrozhodol:\n1 5S/21/2025\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20.07.2020 zrušuje a\nvec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi právo voči žalovanému na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného\nkonania, v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n9 5S/21/2025\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím riaditeľky Základnej školy Mateja Bela, Kláštorná 995, 931 01 Šamorín (ďalej aj ako\n„prvostupňový orgán“ alebo „riaditeľka základnej školy“), č. 476/2020 zo dňa\n24. 06. 2020\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nebola žalobkyňa prijatá do prvého ročníka Základnej školy\nMateja Bela, Kláštorná 995, Šamorín (ďalej len „základná škola“) v školskom roku 2020/2021. Za dôvody\nprvostupňový orgán označil vyšší počet zapísaných detí do prvého ročníka, ako sú kapacitné možnosti\nzákladnej školy. V tejto súvislosti sa prvostupňový orgán odvolal na predchádzajúce schválenie počtu\n\nprijímaných žiakov do\ntried 5.\n\n1. ročníka mestom Šamorín s najvyšším počtom žiakov 110 a počtom\n\n2. Na základe podaného odvolania zákonným zástupcom žalobkyne rozhodnutím mesta Šamorín (ďalej\nlen „žalovaný“) č. 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)\ndošlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia a k zamietnutiu podaného odvolania. V odôvodnení\nžalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k vyčerpaniu kapacity na prijímanie žiakov\ndo 1. ročníka základnej školy podľa § 29\nods. 5 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove\na vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej\nlen „školský zákon“), kedy počet prijímaných žiakov pre školský rok 2020/2021 s najvyšším počtom\n110 a počtom tried 5 bol predtým schválený žalovaným dňa 08. 06. 2020. Žalovaný týmto považoval\nprvostupňové rozhodnutie za prijaté v súlade so zákonom.\nII.\nSprávna žaloba\n3. Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa včas podanou správnou žalobou, ktorú doručila pôvodne\nna Krajský súd v Trnave dňa 09. 09. 2020. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa nijako nevysporiadal\ns argumentmi uvedenými v jej odvolaní, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zaťažil konanie\nvadou nepreskúmateľnosti. Podľa názoru žalobkyne sama splnila všetky predpoklady pre úspešné\nprijatie do prvého ročníka základnej školy, keďže v čase podania prihlášky bola prihlásená na trvalý pobyt\nv školskom obvode základnej školy a dovŕšila 6. rok veku. Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobkyne\nspočíva hlavne v tom, že ani prvostupňový orgán a ani žalovaný neuviedli dôvody, pre ktoré jej nebol\numožnený prístup k základnému vzdelávaniu v 1. ročníku v porovnaní s inými úspešnými uchádzačmi.\nPodľa žalobkyne záver o vyčerpaní kapacitných možností základnej školy neobstojí, pretože nijak\nneobjasňuje postup, akým orgány verejnej správy vyhodnocovali jednotlivé žiadosti o prijatie na základné\nvzdelávanie a prečo práve ona nebola prijatá. Obidvomi rozhodnutiami došlo podľa žalobkyne k\nodopretiu jej práva na základné vzdelávanie a plnenie povinnej školskej dochádzky v jej spádovej oblasti,\na to bez uvedenia legitímneho dôvodu, ktorý by odôvodňoval výber žalobkyne ako žiaka neprijatého na\nvzdelávanie a tiež odlišný postup uplatnený voči nej v porovnaní s ostatnými deťmi v rovnakej situácii\ns trvalým pobytom v školskom obvode základnej školy. Žalovaný a ani prvostupňový orgán súčasne\npodľa žalobkyne neurčili pre ňu inú základnú školu, v ktorej by mohla plniť povinnú školskú dochádzku\na ani školu, z ktorej by následne mohol byť realizovaný prestup. Takýto postup orgánov verejnej správy\nžalobkyňa označila za arbitrárny a ich rozhodnutia za nepreskúmateľné.\n4. Žalobkyňa v ďalšej časti žaloby namietala, že o rozhodnutí žalovaného rozhodoval manžel riaditeľky\nzákladnej školy, ktorý sa ako zamestnanec žalovaného v postavení vedúceho školského úradu\nbezprostredne podieľal na výkone právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu. Uvedená skutočnosť\npodľa žalobkyne vyplýva zo samotného záhlavia rozhodnutia žalovaného. Zamestnanca žalovaného\nžalobkyňa považovala za zaujatého, pretože vzhľadom na jeho pomer k veci je možné pochybovať o jeho\nnestrannosti.\n5. V záverečnej časti žaloby žalobkyňa prezentovala záver, že rozhodnutiami obidvoch orgánov verejnej\nsprávy sa stala obeťou odlišného zaobchádzania, a to na základe rasy alebo jej etnického pôvodu.\nKonajúcim orgánom bolo podľa žalobkyne už z podanej prihlášky zrejmé, že je po svojom otcovi\ndieťaťom s B. (J. pôvodom), ktorý žije v Rakúsku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa s ňou na základe jej\npôvodu zaobchádzalo menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo s ostatnými deťmi, ktoré boli prijaté na\nzákladné vzdelávanie do prvého ročníka základnej školy. Pre takýto postup podľa žalobkyne neexistovali\nlegitímne dôvody, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť rozdielne zaobchádzanie, čo je\npodľa nej podstatným porušením ustanovení o konaní pred správnym orgánom podľa § 191 ods. 1 písm.\ng) Správneho súdneho poriadku a vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie\nvo veci samej.\n6. Zo zreteľom na uvedené skutočnosti preto žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n\n7. K žalobe sa podaním doručeným na súd dňa 27.11.2020 vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru\nprvostupňový orgán, ako aj žalovaný, boli povinní postupovať podľa príslušných ustanovení školského\nzákona, zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o správe v školstve“) a všeobecne\nzáväzného nariadenia mesta Šamorín č. 5/2017, ktorým sa určuje školský obvod základných škôl na\nplnenie povinného školskej dochádzky žiakov v základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta\nŠamorín (ďalej len „všeobecne záväzné nariadenie“). Žalovaný ďalej uviedol, že jeho rozhodnutie, ako\naj prvostupňové rozhodnutie, obsahovali dôvod neprijatia žalobkyne do školy, spočívajúci v kapacitných\nmožnostiach základnej školy, ktoré neumožňovali prijatie žalobkyne, pretože počet zapísaných detí do\nprvého ročníka (v počte 165 žiakov) bol vyšší ako schválený počet prijímaných žiakov do prvého ročníka\nv školskom roku 2020/2021 (110 žiakov). Rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí žiaka do školy je podľa\nžalovaného vo výlučnej kompetencii riaditeľa školy, pričom žiadny právny predpis neustanovuje, akým\nspôsobom má riaditeľ základnej školy postupovať pri rozhodovaní o prijatí žiaka do školy za situácie,\nak je do prvého ročníka prihlásený vyšší počet detí, ako je schválený počet prijímaných detí. V tejto\nsúvislosti žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že ustanovenie § 20 ods. 6 školského zákona\nuvádza, že riaditeľ prijíma žiakov na plnenie povinnej školskej dochádzky do naplnenia ich maximálneho\npočtu v triede príslušného ročníka, čo v posudzovanej veci bolo podľa žalovaného dodržané. Dodržanie\ntýchto zákonných ustanovení nie je možné podľa žalovaného kvalifikovať ako porušenie práva žalobkyne\nna vzdelanie.\n8. Žalovaný tiež uviedol, že zamestnanec, ktorý je v manželskom vzťahu s riaditeľkou základnej\nškoly, sa nepodieľal na príprave podkladov k vydaniu rozhodnutia, ani na samotnom rozhodnutí\na ani žiadnym iným spôsobom nevstupoval do rozhodovacieho procesu žalovaného, pretože\nobsahom jeho vykonávaných úkonov bola výlučne len administrácia spisového materiálu spočívajúca\nv skompletizovaní spisu a jeho predložení kancelárii primátora mesta. Podľa názoru žalovaného\nsamotný manželský vzťah jeho zamestnanca a riaditeľky základnej školy bez ďalšieho nie je závažnou\nskutočnosťou, ktorá by založila predpojatosť, či spochybnila nestrannosť tohto zamestnanca.\n9. Žalovaný odmietol akékoľvek náznaky, že by jeho konanie alebo konanie prvostupňového orgánu,\nmalo niesť známky diskriminácie, a to nielen žalobkyne, ale akýchkoľvek iných osôb vrátane maloletých\ndetí, s ktorými prichádzajú pri výkone výchovno- vzdelávacieho procesu do kontaktu. Takéto tvrdenia\nžalobcu žalovaný považuje za neopodstatnené a voči jeho rozhodnutiu za právne bezvýznamné.\nZ uvádzaných dôvodov preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov\nkonania.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n10. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 10. 03. 2021 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného (ďalej len\n„replika“). Zotrvala na svojej argumentácii týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, ktoré sú podľa nej arbitrárne a stojace na všeobecných konštatovaniach. Podľa žalobkyne je\núlohou zriaďovateľa školy zabezpečiť splnenie pozitívneho záväzku štátu umožniť žiakom realizáciu\nich práva na vzdelanie, a to vytvorením dostatočných kapacít a využitím dostupných kapacít iných\nškôl, pokiaľ je to primerané, čo žalovaný podľa žalobkyne neurobil. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa\nuviedla, že existencia manželského vzťahu medzi riaditeľkou základnej školy a zamestnancom,\nktorý rozhodoval v druhom stupni o opravnom prostriedku, má jednoznačne dopad na nestrannosť\nrozhodovania o jej odvolaní, keďže takýto vzťah má v prirodzenom kontexte výrazne emocionálny\ncharakter. Zamestnanec žalovaného preto podľa žalobkyne mohol mať odôvodnene osobný záujem na\nspôsobe rozhodnutia veci v druhom stupni. Súčasne žalobkyňa dodala, že žalovaný sa s námietkou\ndiskriminácie žalobkyne z dôvodu jej etnického pôvodu nevysporiadal.\n11. K replike sa žalovaný vyjadril podaním doručeným na súd dňa 24.05.2021 (ďalej len „duplika“).\nŽalovaný zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že rozhodnutie žalovaného obsahovalo dostatočné\nodôvodnenie, ktoré bolo založené na kapacitných možnostiach základnej školy. Žalobkyňa podľa\nžalovaného neuviedla žiadnu bližšiu argumentáciu na spochybnenie tohto odôvodnenia. Žalobkyňa\nnebola ukrátená na žiadnych svojich právach, keďže podľa žalovaného nastúpila na základnú školu\nv Kvetoslavove. Ohľadne námietky zaujatosti zamestnanca žalovaného žalovaný zotrval na svojej\n\nargumentácii, že žalobkyňa neuviedla žiadne objektívne, konkrétne a dostatočne závažné skutočnosti,\nktoré by mali zakladať jeho zaujatosť. Obdobne žalovaný zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa\nnamietanej diskriminácie tvrdenej žalobkyňou. Podľa žalovaného sama žalobkyňa zneužíva svoj etnický\npôvod a účelovo ním argumentuje svoju diskrimináciu. Žalovaný ďalej zotrval na svojej doterajšej\nargumentácii uvedenej v predchádzajúcom vyjadrení a žalobu navrhol zamietnuť.\n12. K duplike sa podaním doručeným na súd dňa 19.08.2021 vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne\npoukázala na vadu rozhodnutia žalovaného týkajúcu sa jeho nedostatočného odôvodnenia, na\nodignorovanie povinnosti určenia náhradnej školy pre žalobkyňu podľa § 20 ods. 6 školského zákona\na tiež zopakovala tvrdenia o vedomosti žalovaného ohľadne prevyšujúceho záujmu detí nad ním\nurčenú hranicu kapacitných možností základnej školy. Záverom preto žalobkyňa zotrvala na pôvodnom\nžalobnom návrhu.\nV.\n1. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu\n13. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2020-95 zo dňa 04. 11. 2021 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu 1“) bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd\npoukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, kedy nebolo\nvysvetlené, prečo v prípade žalobkyne boli iné deti do\n1. ročníka zapísané a žalobkyňa zapísaná\nnebola. Zároveň krajský súd konštatoval, že v prípade ďalšieho odvolacieho konania bude potrebné\nzo strany žalovaného zabezpečiť, aby nevznikli žiadne pochybnosti o zaujatosti pracovníka, ktorý bude\nrozhodovať v rámci druhého stupňa správneho konania a ktorý bude toto rozhodnutie predkladať\nprimátorovi na podpis.\n14. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/20/2022 zo dňa 27.\n06. 2022 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu 1“) došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu 1\na vráteniu veci krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd označil žalobou napadnuté\nrozhodnutia za dostatočne odôvodňujúce výrok týchto rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré\nboli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy,\nna základe ktorých žalovaný a riaditeľka základnej školy rozhodli. Kasačný súd tiež dospel k záveru,\nže z odôvodnenia správneho súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, keď nechal bez povšimnutia namietanú\nargumentáciu žalovaného, ktorou sa náležite nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil\ns argumentáciou žalobkyne.\nVI.\n2. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu\n15. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/94/2022-182 zo dňa 08. 12. 2022 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu 2“) bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím a vrátením veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský\nsúd konštatoval, že nespochybňuje výlučnú kompetenciu riaditeľa školy na rozhodnutie o prijatí alebo\nneprijatí žiaka do školy, avšak spochybňuje spôsob akým v danom prípade prvostupňový orgán posúdil\nžiadosť žalobkyne, nakoľko z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ktorá skutočnosť bola natoľko\nvýznamná pre negatívne posúdenie tejto žiadosti v porovnaní so žiadosťami iných žiakov, ktorí do prvého\nročníka základnej školy boli zapísaní. Z prvostupňového rozhodnutia podľa krajského súdu má vyplývať,\naké kritériá boli rozhodujúce pri výbere žiakov pri naplnení kapacitných možností školy.\n16. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Svk/3/2024 zo dňa 29.\n01. 2025 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu 2“), došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu 2\nz dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) Správneho súdneho poriadku, kedy krajský súd rozhodol\nv rozpore s vysloveným právnym názorom uvedeným v rozsudku kasačného súdu 1. Podľa kasačného\nsúdu bol tento názor vyslovený v bodoch 41 a 42 rozsudku kasačného\nsúdu 1,\nz ktorých vyplývalo, že kasačný súd považuje napadnuté rozhodnutia za dostatočne odôvodňujúce\nvýrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,\nzhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaný ako aj\nriaditeľka základnej školy rozhodli. Kasačný súd zároveň prihliadol na v správnej žalobe namietanú vadu\n\nadministratívneho konania na druhom stupni, ktorá spočívala v rozhodovaní zaujatého zamestnanca\nžalovaného, ktorý bol v manželskom vzťahu s riaditeľkou základnej školy, ktorá rozhodla vec v prvom\nstupni. Kasačný súd konštatoval, že v prípade tak blízkeho vzťahu medzi osobou, ktorá vydala\nprvostupňové rozhodnutie a zamestnancom druhostupňového orgánu, ktorý vybavuje odvolanie voči\nnemu, sa javí veľmi pravdepodobné, že tento zamestnanec mohol získať informácie o predmetnej veci\nneprocesným spôsobom mimo správneho spisu. Podľa kasačného súdu sa preto jedná o dostatočne\nzávažný argument, ktorý vedie k oprávneným pochybnostiam o nezaujatosti povereného zamestnanca\nžalovaného. Podľa názoru kasačného súdu bol tak naplnený dôvod jeho vylúčenia z prejednávania a\nrozhodovania veci pre jeho pomer k veci. V závere odôvodnenia kasačný súd uviedol, že v ďalšom\nkonaní správny súd bude považovať obe rozhodnutia za dostatočne odôvodnené, a to aj vo vzťahu\nk aplikovaniu správnej úvahy ohľadne výberu detí do prvého ročníka základnej školy, ktoré všetky splnili\npodmienky školského zákona. Prihliadne však na podstatné porušenie § 9 Správneho poriadku v konaní\nžalovaného, keď sa na rozhodovaní o odvolaní žalobkyne podieľal zaujatý zamestnanec žalovaného a z\ntohto dôvodu zruší odvolacie rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho\nporiadku.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o správe v školstve riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu\nv prvom stupni. Rozhoduje o prijatí žiaka do školy.\n18. Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o správe v školstve riaditeľ predkladá zriaďovateľovi na schválenie\na rade školy na vyjadrenie návrhy na počty prijímaných žiakov a návrhy na počty tried.\n19. Podľa § 8 ods. 1 zákona o správe v školstve obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením\nškolský obvod základnej školy zriadenej obcou. Školský obvod základnej školy tvorí územie obce\nalebo jej časť. Ak je obec zriaďovateľom viacerých základných škôl, obec svojím všeobecne záväzným\nnariadením určí školské obvody pre jednotlivé základné školy. Obec pri určení školského obvodu\nzákladnej školy zohľadní najmä a) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme,\nv ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme,\nktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie, b) dostupnosť a možnosti dopravnej\nobslužnosti územia obce, pre ktoré obec má určiť školský obvod, c) primeranú vzdialenosť dochádzky\nžiaka do školy, ktorá neohrozí plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, d) záujem obyvateľov obce\ns trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území\nobce.\n20. Podľa § 20 ods. 6 školského zákona riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie\npovinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej\nškoly, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu,\nktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu\nžiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí\nju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ\npodľa osobitného predpisu.\n21. Podľa § 29 ods. 5 písm. c) školského zákona najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je 22\nžiakov v triede prvého ročníka.\n22. Podľa § 60 ods. 1 školského zákona na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo\npodmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe\nzápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu\nzákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty\nrok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a\nvšeobecného lekára pre deti a dorast.\n23. Podľa § 60 ods. 2 školského zákona o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy\ndo 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ\nškoly do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej\n\nmajú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého\ndieťaťa.\n24. Podľa § 60 ods. 3 školského zákona do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo\nšiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.\n25. Podľa § 9 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.\n26. Podľa § 493e Správneho súdneho poriadku konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna\n2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nV súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025\nv znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a\nrozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.\n28. Na účel prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 26. 09. 2025 pojednávanie, na ktorom\nza účasti splnomocnených zástupcov účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So\nzreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal\na rozhodoval vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.\n29. Správny súd posudzoval dôvodnosť žaloby v intenciách posledného zrušujúceho rozsudku\nkasačného súdu 2, ktorým došlo k opätovnému zrušeniu rozsudku prvostupňového krajského súdu, t. j.\nrozsudku krajského súdu 2 a vráteniu veci tunajšiemu správnemu súdu na ďalšie konanie.\n30. Zo záverov kasačného súdu, ktorými je správny súd podľa § 469 Správneho súdneho poriadku\nv ďalšom konaní viazaný, pre aktuálne štádium konania vyplýva, že rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyňa nebola prijatá v školskom roku 2020/2021 do prvého\nročníka základnej školy, je nutné považovať za dostatočne odôvodnené aj bez uvedenia kritérií, podľa\nktorých prvostupňový orgán realizoval správnu úvahu. Kasačný súd v tejto súvislosti uviedol, že z právnej\núpravy školského zákona a ani zo znenia všeobecne záväzného nariadenia nie je možné vyvodiť\nkonkrétne kritériá prijatia žiaka do školy. Kasačný súd ďalej dodal, že aby mohli byť uchádzači o prijatie\ndo 1. ročníka základnej školy v konkrétnej spádovej škole prijatí, musia splniť zákonné podmienky prijatia\npodľa § 60 školského zákona (podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19\na žiadosť zákonného zástupcu o prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2) a zároveň podmienku\nstanovenú v § 20 ods. 6 školského zákona, t. j. aby žiak mal miesto trvalého pobytu v školskom obvode\nspádovej školy.\n31. Rešpektujúc vyslovené závery kasačného súdu preto správny súd posúdil žalobnú námietku žalobcu\ntýkajúcu sa neprekúmateľnosti rozhodnutia žalovaného za nedôvodnú.\n32. Správny súd súčasne zobral na zreteľ aj skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú v\nsprávnej žalobe namietanú vadu rozhodovania zaujatého zamestnanca druhostupňového správneho\norgánu, pretože žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil manželský vzťah riaditeľky základnej školy,\nktorá vydala prvostupňové rozhodnutie\na zamestnanca žalovaného K. I.,\nktorý vec vybavoval na druhostupňovom orgáne. Kasačným súdom bolo považované za nesporné, že\ntento zamestnanec sa v súvislosti s odvolacím konaním oboznámil s administratívnym spisom, pretože\nvykonával určité úkony (čo i len administratívne) a zo samotného rozhodnutia žalovaného vyplývalo,\nže mal daný prípad pridelený, keďže v úvodnej poznámke bolo uvedené jeho meno a priezvisko\na telefonický kontakt. V tomto momente preto tento zamestnanec musel nadobudnúť vedomosť o tom,\n\nže v prvom stupni rozhodla práve jeho manželka. V prípade takto blízkeho vzťahu medzi osobou, ktorá\nvydala prvostupňové rozhodnutie a zamestnancom druhostupňového orgánu, ktorý vybavuje odvolanie\nvoči nemu, sa javí veľmi pravdepodobné, že zamestnanec žalovaného mohol získať informácie o\npredmetnej veci neprocesným spôsobom mimo správneho spisu.\n33. Podľa kasačného súdu sa preto jedná o dostatočne závažný argument, ktorý vedie k oprávneným\npochybnostiam o nezaujatosti povereného zamestnanca žalovaného, čím došlo k naplneniu dôvodu na\njeho vylúčenie z konania pre jeho pomer k veci.\n34. Pre správny súd preto z odôvodnenia kasačného súdu výslovne vyplýva, že v ďalšom konaní bude\npotrebné prihliadnuť na podstatné porušenie § 9 Správneho poriadku v konaní žalovaného, keďže sa na\njeho rozhodovaní podieľal zaujatý zamestnanec, pričom následne má správny súd rozhodnúť o zrušení\nrozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.\n35. Správny súd preto opätovne rešpektujúc uvedené závery kasačného súdu posúdil ako dôvodnú\nžalobnú námietku, ktorá smerovala voči rozhodovaniu vylúčeného zamestnanca žalovaného vo veci,\nako vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm.\ng) Správneho súdneho poriadku), ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n36. Na základe konštatovania dôvodnosti jednej zo žalobných námietok správny súd rozhodol o zrušení\nrozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku a vrátení veci\nžalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný zabezpečí, aby úkony v rámci odvolacieho\nkonania nevykonával zamestnanec žalovaného p. K. I. a opätovne posúdi odvolanie žalobkyne, pričom\nzohľadní závery uvedené v tomto rozsudku v spojení so závermi uvedenými v rozsudku kasačného súdu\n2.\n37. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu žalobcu v konaní podľa §\n167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, kedy na základe konštatovania dôvodnosti jednej zo žalobných\nnámietok kasačným súdom bolo potrebné vziať do úvahy celkový, t. j. konečný úspech žalobcu vo veci\na nie zohľadňovať čiastkové úspechy iných účastníkov konania v jednotlivých ,,štádiách“ resp. druhoch\nkonaní (t. j. osobitne v kasačnom konaní a osobitne v konaní pred správnym súdom) (viď. napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/17/2022 27. 9. 2023, bod 14).\n38. Z uvedeného dôvodu preto správny súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane\ntrov kasačného konania, v plnom rozsahu.\n39. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)\nPoučenie:\n10 5S/21/2025\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}