{"guid": "773c4bdd-78bd-4de5-8040-7ffa60c09cde:8fdc4695-080e-4b31-9808-d2d4f0e566c6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1", "spisova_znacka": "TT-43Sa/28/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-43Sa/28/2022 z 20. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. novembra 2025, sp. zn. TT-43Sa/28/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1", "identifikacne_cislo": "2020200020", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2025-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fdc4695-080e-4b31-9808-d2d4f0e566c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Sas/34/2024\n2020200020\n20. 11. 2025\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2025:2020200020.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený:\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/X, XXX XX A. E., zastúpený advokátom: JUDr. Lucia Zvolenská,\nso sídlom advokátskej kancelárie: Kollárova 17, Trnava, IČO: 51 570 441, proti žalovanému: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.11.2019 spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne – pobočky Trnava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo\ndňa 13.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 13. septembra rozhodla podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), že žalobca\nnemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 2. augusta 2019.\n2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vykonával zárobkovú\nčinnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky,\nnečerpal rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času v týždni bola nezmenená (38 hodín).\nZ uvedeného malo vyplývať, že žalobca aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa\n02.08.2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, s\n38 hodinovým týždenným pracovným časom. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské\nsa pritom v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení posudzuje ku dňu prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 2. augusta 2019, kedy žalobca podľa potvrdenia\nzamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do\nstarostlivosti. Žalobca síce predložil pobočke vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že si služby v\nslužobnom pomere od augusta 2019 upravil tak, aby mohol dcére poskytovať starostlivosť, pričom služby\nsi naplánoval od skorých ranných hodín, zo skutkových okolností však tiež vyplynulo, že matka dieťaťa\nsa ku dňu 02.08.2019 nevrátila do pracovného procesu. Matka dieťaťa mala od 26.09.2018 poskytovať\nstarostlivosť ako povinne dôchodkovo poistená osoba a bola stále vedená v registri Sociálnej poisťovni\nako občan so starostlivosťou o dieťa do 6 rokov. Vzhľadom na zistené skutočnosti u žalobcu teda nemalo\ndôjsť od 02.08.2019 k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, nakoľko si ku dňu požiadania o\nmaterské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť,\n\nže poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a\nže prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Takýto záver mal vyplývať\nz dikcie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona o sociálnom poistení podľa ktorých okrem iného\nvyplýva, že otec dieťaťa je považovaný za iného poistenca len v prípade, ak matka dieťaťa zomrela,\nmatke dieťaťa v starostlivosti o dieťa bráni jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden\nmesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené\nmatke rozhodnutím súdu alebo ak otec dieťaťa po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa\ndo starostlivosti po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa\nalebo rodičovský príspevok. Žalobcovi, ako otcovi dieťaťa, teda nebol uznaný status iného poistenca,\nkeďže malo byť preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť\no dieťa, zákonná podmienka starostlivosti teda nemala byť v tomto prípade splnená, preto Sociálna\npoisťovňa, pobočka Trnava, nárok na materské žalobcovi nepriznala.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.09.2019 odvolanie, v ktorom poukazoval\nna to, že splnil všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení a namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a\nprvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav.\n4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím\nč. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.11.2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 13. septembra\n2019.\n5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské\niného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do\nstarostlivosti, čo má dokazovať aj ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie\nstarostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o\ndieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa,\nresp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by podľa žalovanej\nnemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba\na otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno podľa žalovanej takúto situáciu považovať za\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca\nje v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej\nzárobkovú činnosť s rovnakým, resp. v minimálnej miere zmeneným pracovným úväzkom, ak matka\ndieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa\ndo starostlivosti.\n6. Žalovaná tiež vychádzala z predložených dôkazov, ako aj z údajov evidovaných v informačných\nsystémoch Sociálnej poisťovne, podľa ktorých dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré žalobcovi\nvzniklo odo dňa 1. septembra 2018 má stále trvať. V rozhodujúcom čase mal byť žalobca zároveň\nsociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne\nzabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov. Na základe výzvy prvostupňového správneho\norgánu bolo v prvostupňovom konaní doručené potvrdenie MV SR, Centra podpory TT zo dňa 5.\nseptembra 2019 o tom, že žalobca odo dňa 2. augusta 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku, a základný\nčas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou\nzákladného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. Z prílohy tohto potvrdenia, ktorú tvorila\nmesačná dochádzka žalobcu za mesiace máj 2019, jún 2019 a júl 2019, malo navyše vyplývať, že\nžalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. odo dňa 2. augusta 2019, v mesiaci\naugust 2019 pracoval denne cca 8-10 hodín. Žalobca odo dňa 2. augusta 2019 teda podľa záverov\nžalovanej nemal pracovné podmienky prispôsobené tak, aby sa mohol zároveň starať o dieťa, a teda aj\npo 02.08.2019 vykonával službu ako príslušník PZ SR za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával\npred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, pričom na rodičovskú dovolenku zo služobného\npomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že vzhľadom na to, že\nžalobca aj po jeho formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa je\nnaďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno konštatovať,\nže dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará.\n\n7. Žalovaná v ďalšom odkázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013,\nIV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, m.m.l. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov\na ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď\nsa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom\nmaterského poskytovaného z nemocenského poistenia je podľa žalovanej kompenzovanie straty príjmu\nzo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa,\nalebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca,\nnapr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len\nformálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom\ndosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.\nII.\nŽaloba a žalobné dôvody\n8. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa\n12.01.2020, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 15.01.2020, žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť\nrozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pretože obe rozhodnutia podľa neho\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\nzistenie skutkového stavu, ktoré ich vydaniu predchádzalo, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci.\n9. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalobca namietal, že podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení platí, že iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa\nstará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku\nnároku na materské. Žalobca uviedol, že slovné spojenie prevzal dieťa do starostlivosti žalovaná v\nnapadnutom rozhodnutí a pred ňou aj prvostupňový správny orgán, vyložila cez prizmu domnelého\nrozdielneho významu slova starostlivosť a slovného spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v\nzákone o rodičovskom príspevku. Podľa neho je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na\núčely zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená\ninou osobou. Podľa slov žalovanej nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou\nsociálnou dávkou. Štát ňou prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa\na rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže\nvykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na\nnárok na rodičovský príspevok, ani na jeho výšku.\n10. Žalobca ďalej poukázal, že zákonodarca význam slova starostlivosť v zákone o sociálnom poistení\nexplicitne nevymedzuje. Žalovaná si mala preto podľa žalobcu pomáhať pri jeho ozrejmení tak, že ho\nvymedzuje proti významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje podľa\nžalobcu nesprávny záver, že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie\nriadna starostlivosť. Žalovaná mala totiž slovo starostlivosť svojvoľne vykladať ako akúsi špecifickú\nfaktickú, resp. osobnú starostlivosť bez toho, aby na to mala oporu v zákone a tiež bez toho, aby\nkonkrétne vysvetlila, čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na mysli. Zákon o sociálnom poistení\nneobsahuje definíciu pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje ani činnosti, ktoré sa pod týmto\npojmom rozumejú, ani ich rozsah. Žalobca sa domnieva, že ak by zákonodarca v tejto súvislosti chcel\nzakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak jednoducho\nneurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí žalovaná, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne zakotvený\nprincíp legality postupu štátnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského\nsúdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019.\n11. Žalobca takisto namietal aj interpretačný záver žalovanej o účele materského, ktorý je podľa neho\nnesprávny, keď v súvislosti s materským žalovaná uvádza, že materská má kompenzačný význam a\nmá nahrádzať príjem resp. jeho podstatnú časť aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu\nmala žalovaná následne vyvodiť absurdný záver, že účel materského nie je naplnený, pokiaľ dobrovoľne\nnemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, teda že naďalej vykonáva prácu v\ntakmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred\nnástupom na rodičovskú dovolenku. Argumentácia žalovanej podľa žalobcu vychádza z nepochopenia\nzmyslu ustanovenia § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n\n12. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná pred dátumom 01.10.2018 priznávala materské na\nzáklade toho, či určitá osoba naplnila podmienky predpísané relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho\nskúmania toho, či osoba dokázala reálne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo\nzákladných predpokladov priznania nároku na materské. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaná\nflagrantne porušovala zákon a bezdôvodne aplikovala na jeho prípad v rozpore s princípom právnej\nistoty „rovnaký meter“, hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom poistení nedochádza. Práve naopak,\nžalobca mal splniť všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na materské a ten mu v rozpore so\nzákonom priznaný nebol.\n13. Žalobca ďalej poukázal na ustanovene § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú vyslovene\nustanovené podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Čo sa\ntýka otázky riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné poskytovať dieťaťu\nosobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného\nteda nemá vyplývať nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania\nstarostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako\nsú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.\n14. Žalobca ďalej poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je podľa neho všeobecne\nznáme, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne\nrozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda žalovaná lipne na\nzanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide podľa neho o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v\nrozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho\npoistenia.\n15. Žalobca v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008, sp. zn. 2Sžo/81/2007, a v\ntejto súvislosti uvádza, že žalovaná vo svojom odôvodnení nevymedzuje ani nijak nevysvetľuje ako by\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa malo vyzerať, resp.\nčo by malo byť s týmto úkonom spojené. Hoci žalobca tvrdil a podľa jeho názoru aj preukázal pred\nprvostupňovým orgánom, že podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny\norgán, ako aj žalovaná sa s jeho námietkami mali vysporiadať len formálne, bez náležitého odôvodnenia.\n16. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádza, že pred\nprvostupňovým orgánom ako aj pred žalovanou opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na\nzáklade dohody s manželkou prevzal do starostlivosti reálne, fakticky sa o svoju dcéru stará. Žalobca\nv tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu, aby bol prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanej pri\nzisťovaní skutočného stavu veci, nápomocný. Žalobca v tejto súvislosti úspešný nebol z toho dôvodu,\nže prvostupňový orgán mal svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci úplne odignorovať. Malo sa tak stať\nkvôli tomu, že žalovaná ešte pred rozhodnutím vo veci žalobcu nastolila takú výkladovú líniu, v ktorej\nten, ktorý vykonáva prácu, resp. je v služobnom pomere, napriek tomu, že je poistený nemocensky\ndobrovoľne a nie povinne, automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti bez ohľadu\nna skutočný stav veci, teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti prevzal. Žalobca na\nzáver uviedol, že bol riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom\ndané oprávnenie žalovanej podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp.\nslužobnej činnosti žalobcu, pričom žalobca mal preukázať splnenie všetkých podmienok na priznanie\nnároku na materské v súlade so zákonom, predovšetkým prevzatie dcéry do starostlivosti. Napadnutými\nrozhodnutiami mu aj napriek tomu nárok na materské priznaný nebol, pričom tieto mali vychádzať\nz nesprávneho právneho posúdenia príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, majú byť\nnepreskúmateľné tak pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov a majú vychádzať z\nnedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Žalobca preto žiada obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nIII.\nKonanie pred správnym súdom\n\n17. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 18.02.2020, v ktorom uviedla, že pokiaľ otec\ndieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe ktorej podlieha\nzákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná\ninou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do\nstarostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade\nfiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.\nPri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom\nstanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého\nprípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka\nposkytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nemal podľa žalovanej vytvoriť z pohľadu\npracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o\ndieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti\no dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 2. augusta 2019 podľa žalovanej\nfakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti s matkou dieťaťa. Reálne tak nemal splniť podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti\na poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov účinnom od 1. januára 2019.\n18. K žalobcovej námietke, že „Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej\nčinnosti...“ žalovaná zdôraznila, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku\nnároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná\na popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za\nich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom\nposkytovania materského inému poistencovi.\n19. K žalobnej námietke týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia\nzanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám,\nktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo viackrát\nspomenuté, nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej\npodmienky nároku a následnej výplaty sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie\no rodičovskom príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý\no nej rozhoduje v zmysle zákona č.571/2009 Z. z.\n20. Domnienka žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do\nsvojej starostlivosti, je teda podľa žalovanej mylná. Žalovaná dala do pozornosti žalobcovu mesačnú\ndochádzku za mesiace máj 2019 až august 2019, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca odo dňa údajného\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. odo dňa 02.08.2019 vykonával prácu s pracovným denným časom\ncca 8-10 hodín, pričom s takto rozvrhnutým časom nebol schopný zabezpečiť potrebnú starostlivosť\ndieťaťu.\n21. Ak žalobca dáva do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla\n2008, žalovaná uviedla, že v zmysle tohto rozsudku aj konala. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia podľa\njej názoru uviedla z akých podkladov pri vyhotovení rozhodnutia žalovanej vychádzala a čo ju viedlo k\nnepriznaniu nároku na materské žalobcovi odo dňa 2. augusta 2019. Žalovaná má za to, že dostatočne\nzistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených dôkazov. Naopak, podľa žalovanej,\nžalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil jej tvrdenia.\n22. Záverom žalovaná poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca\n2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v\nnezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia\na považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch\nide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na\nmaterské.\n23. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne\ndňa 04.06.2020. V replike žalobca uviedol, že v danom prípade si uplatňuje materské z dobrovoľného\nnemocenského poistenia, nakoľko žalovaná na predmetnú skutočnosť vôbec neprihliadla, ani sa\nžiadnym spôsobom s ňou nevysporiadala. Žalobca poukázal na to, že splnil všetky podmienky na\n\nposkytnutie materského, pričom zdôraznil, že za dobu poistenia minimálne 270 dní poistenia musel\nodviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných prostriedkov, ktoré je nutné považovať\nza zníženie príjmu, a to práve v dôsledku uplatnenia si materského z dobrovoľného nemocenského\npoistenia. K stanovisku Generálnej prokuratúry SR, na ktoré poukázala žalovaná, žalobca poukázal\nna rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 03.02.2020, z ktorého vyplýva, že\ndoposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované na aké kritériá Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia\npodmienok starostlivosti o dieťa prihliada. Otázne je však, či aj to či je v kompetencii Sociálnej poisťovne\ntakéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec\nzákona. Ďalej poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa\n03.02.2020, z ktorého vyplýva, že zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako\npočet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani\nnič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské,\nnesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd\nďalej v tomto rozsudku poukázal, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské uzatvorenú\ns matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie,\nktorým zamieta nárok otca o materské zdôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa\ndo starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s\nvyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto\ndohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom\nprípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia, a teda je porušený princíp\nrovnosti.\n24. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.\n25. Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 43Sa/2/2020 vyhovel správnej\nžalobe a zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Skonštatoval, že zákon\no sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2019 neobsahoval definíciu pojmu starostlivosť\no dieťa, ani nepodmieňoval priznanie materského inému poistencovi výslovnou zmenou rozsahu jeho\npracovnej činnosti, ani stratou alebo znížením príjmu. Preto mala žalovaná podľa súdu v prípade\nnepriznania uplatneného nároku žiadateľovi zrozumiteľne vysvetliť dôvody jeho neúspechu, najmä z\nakého dôvodu deklarovanú starostlivosť otca nepovažovala za dostatočnú a naopak, aká starostlivosť by\npodľa nej na účely materského už postačujúca bola. To žalovaná podľa súdu v napadnutom rozhodnutí\nneurobila a tiež sa dostatočne nevysporiadala s ďalšími podstatnými námietkami žalobcu. Záverom súd\ndodal, že postup žalovanej nevykazuje znaky diskriminácie na základe pohlavia a nie je ani v rozpore\nso zásadou rovnakého zaobchádzania.\n26. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáhala zrušenia uvedeného rozsudku\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 43Sa/2/2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nPridržala sa argumentov vo svojich predchádzajúcich podaniach a uviedla, že formulácia § 49 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení nepripúšťa iný výklad ako taký, že zákonodarca mal na mysli osobnú\nstarostlivosť o dieťa. Uzatvorenej dohode o prevzatí dieťaťa otcom nezodpovedalo skutočnému\nsprávanie rodičov a táto dohoda bola podľa nej uzatvorená len preto, aby sa formálne naplnila\npodmienka právnej úpravy. Pracovná vyťaženosť žalobcu mala vylučovať súčasné poskytovanie\nstarostlivosti o dieťa, keďže bola zachovaná takmer v rovnakom rozsahu než pred deklarovaným\nprevzatím. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní svoje rodičovské povinnosti, ešte sama o sebe podľa\nžalovanej nezakladá nárok na materské, pretože takáto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 28 ods.\n1 písm. a) Zákona o rodine. Žalovaná sa nestotožnila so záverom Krajského súdu v Trnave a podľa nej\nnapadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.\n27. V rámci rozhodovania o kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd SR skonštatoval, že\núlohou žalovanej a Krajského súdu v Trnave v tejto veci bolo posúdiť otázku, či žalobca „ako iná\nosoba“ splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá § 49 ods.\n1 a § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Najvyšší správny súd SR v ďalšom uviedol,\nže pojem „starostlivosť“, resp. spojenie „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré\nzákonodarca v § 49 tohto zákona použil, je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne\nobsiahnutej v zákone o sociálnom poistení a v takomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky\ninterpretovať. Najvyšší správny súd SR však nesúhlasil s konštatovaním Krajského súdu v Trnave, že\nžalovaná v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysvetlila, prečo nepovažovala žalobcovu starostlivosť\n\no dieťa za postačujúcu. Práve naopak, žalovaná podľa Najvyššieho správneho súdu SR tento pojem v\npreskúmavanom rozhodnutí jasne vymedzila, a zároveň uviedla skutkové dôvody (pracovný čas a miesto\nvýkonu práce), na základe ktorých mala za to, že žalobca nenaplnil podmienky zákona o sociálnom\npoistení, čím reagovala na žalobcove námietky v odvolaní. Námietka žalobcu, že si materské uplatňoval\nz dobrovoľného nemocenského poistenia, nemala byť podľa Najvyššieho správneho súdu SR tiež\nje relevantná. Najvyšší správny súd SR sa nestotožnil ani s názorom Krajského súdu v Trnave, že\nžalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby žalobcu oboznámila s podkladmi, ktoré pri\nvydaní rozhodnutia použila. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovanej netrpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Pokiaľ teda\nKrajský súd v Trnave toto rozhodnutie z týchto dôvodov zrušil, Najvyšší správny súd SR skonštatoval,\nže sám vec nesprávne právne posúdil a kasačnú sťažnosť žalovanej tak v zmysle uplatneného\nsťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP posúdil ako dôvodnú. Najvyšší správny súd SR\nteda podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie\nkonanie aby o správnej žalobe rozhodol znova, viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku sp.\nzn. 7 Ssk 51/2021 zo dňa 30.11.2022 (§ 469 SSP).\n28. Po doručení vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, Správny súd v Bratislave\nvyzval žalobcu aby sa vyjadril, či žiada v tejto veci nariadiť ďalšie pojednávanie. Na základe tejto\nvýzvy zo dňa 18.09.2024 žalobca uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.\nŽalobca sa zároveň nad rámec výzvy správneho súdu vyjadril, že napriek zrušujúcemu rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu SR je v tejto veci potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že jemu, ako\npolicajtovi, v dôsledku ustanovenia § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, nemôže\nbyť priznaný nárok na materské zo systému povinného nemocenského zabezpečenia. Práve v dôsledku\ntejto skutočnosti a vtedajšej rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne sa žalobca rozhodol prihlásiť na\ndobrovoľné nemocenské poistenie, s cieľom získať nárok na materské ako dobrovoľne poistená osoba\npodľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca uvádza, že ak by mal vedomosť o neskoršom výklade\nustanovenia § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý je v tomto prípade rozhodujúci pre získanie\nnároku na materské, a ktorý prezentoval aj Najvyšší správny súd SR vo vyššie uvedenom zrušujúcom\nrozhodnutí, tak by sa na dobrovoľné nemocenské poistenie neprihlasoval. Žalobca tiež v tomto vyjadrení\npoukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 21/2023-26 zo dňa 20. decembra 2023\nktorým ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh Verejného ochrancu práv na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. g) Ústavy SR o súlade § 10 ods. 11 zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov s Ústavou SR. Žalobca sa tým podľa jeho vlastného vyjadrenia snaží preukázať,\nže výklad splnenia podmienky na priznanie materského podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý zaujala\nv napadnutom rozhodnutí žalovaná, a ktorý si osvojil aj Najvyšší správny súd SR, je pre žalobcu ako\npolicajta nesplniteľný, ibaže by ukončil svoj služobný pomer príslušníka policajného zboru, čo však\npovažuje za mimoriadne diskriminačné a nespravodlivé.\n29. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.10.2024, na základe\nvýzvy súdu zo dňa 06.11.2024, nevyužila.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n30. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n31. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nveci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n32. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych\nveciach.\n\n33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n34. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n35. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je\nnemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na\nzabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n36. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil\npodmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia\nalebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa\n§ 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie\ntrvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1\na § 49 ods. 1.\n37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n38. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018, iný\npoistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po\nuplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n39. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n40. Podľa § 10 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“),\npolicajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej\nstarostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do\nosobnej starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov\nveku dieťaťa, ak a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej\nje nemocensky zabezpečený, a b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej\nstarostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa\nvšeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe\nsa policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská\ndovolenka podľa osobitných predpisov.\n41. Podľa § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, policajt alebo profesionálny vojak,\nktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa,\nak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý\nzdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský\npríspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak\nsa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý\nzdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský\npríspevok, d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia\npríslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.\n\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n42. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Trnave. Na\nzáklade zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu\nv Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n43. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\nustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach\n(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho\nsúdu SR, vysloveného v tejto veci v rozsudku sp. zn. 7Ssk 51/2021 zo dňa 30.11.2022 (§ 469 SSP),\nbez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n44. Predmetom prieskumu v tejto veci bolo druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovanej,\nktorých zákonnosť v podanej správnej žalobe žalobca spochybnil tým, že mali podľa neho vychádzať z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, mali byť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie\nskutkového stavu, ktoré ich vydaniu predchádzalo, malo byť nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n45. Vzhľadom na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v tejto veci\nNajvyšším správnym súdom SR, ako súdom kasačným, ktorého právnymi názormi vyjadrenými\nv zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7Ssk 51/2021 zo dňa 30.11.2022 je správny súd podľa ustanovenia\n§ 469 SSP viazaný, správny súd v ďalšom odôvodnení tohto rozhodnutia odkazuje práve na závery\nNajvyššieho správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozsudku sp. zn. 7Ssk 51/2021 zo dňa\n30.11.2022.\n46. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala\nnárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, ktorý si uplatnil od 2. augusta 2019.\nPodmienky, za ktorých si žalobca mohol uplatniť nárok na materské, sú vymedzené v § 31 ods. 1 a §\n49 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2019. Podľa § 31 ods. 1 dobrovoľne\nnemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku v zásade vtedy, ak splnila podmienky\nustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia [písm. a)] a\nzaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom\nvznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky [písm. b)]. V zmysle § 49 ods. 1 cit. zákona má iný\npoistenec nárok na materské, ak prevzal dieťa do starostlivosti a ak sa o toto dieťa stará. Nárok má v\nzásade odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku [§ 49 ods. 1\npísm. a)]. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti,\nrozumie otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu,\nak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Medzi účastníkmi konania\nnebolo sporné, že žalobca naďalej aj po prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti vykonával zárobkovú\nčinnosť ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky s rovnakým pracovným úväzkom s\ndĺžkou služby 38 hodín v týždni, rozvrhnutou nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, kedy\nnečerpal rodičovskú dovolenku. Sporným však ostalo, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je primárnym predpokladom\npriznania materského inému poistencovi z nemocenského poistenia.\n47. Úlohou žalovanej a správneho súdu tak bolo posúdiť otázku, či žalobca „ako iná osoba“ splnil\nzákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 a § 49\nods. 2 písm. d) cit. zák. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenie „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať\nsa o dieťa“, ktoré zákonodarca v § 49 cit. zákona použil, je nutné vnímať ako súčasť zákonnej\núpravy komplexne obsiahnutej v zákone o sociálnom poistení a v takomto zmysle ho aj systematicky\n\na teleologicky interpretovať. Žalovaná podľa názoru správneho súdu tento pojem v preskúmavanom\nrozhodnutí vymedzila a zároveň tiež uviedla skutkové dôvody (pracovný čas a miesto výkonu práce), na\nzáklade ktorých mala za to, že žalobca nenaplnil podmienky zákona o sociálnom poistení, čím reagovala\nna žalobcove námietky v odvolaní.\n48. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by takéto rozhodnutie bolo nepreskúmateľné podľa § 191\nods. 1 písm. d) SSP, tak ako to tvrdí žalobca.\n49. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie\nako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu\nv dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Toto ustanovenie vymedzuje\núčel nemocenského poistenia, ktorým je jednak kompenzácia straty alebo zníženia príjmu v dôsledku\nvzniku určitej sociálnej udalosti a jednak zabezpečenie jeho príjmu počas takejto udalosti, a to formou\nnemocenskej dávky. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu (Národná rada Slovenskej\nrepubliky, III. volebné obdobie, tlač 283) sa týmto ustanovením novo „definuje sociálne poistenie ako\npoistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej\nudalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu\nzárobkovej činnosti...“ (zvýraznenie pridané). Účelom uvedenej formulácie v § 2 písm. a) cit. zákona tak\nbolo vyjadriť, že z nemocenského poistenia môžu čerpať nielen tí, ktorí predtým mali príjem a v dôsledku\nsociálnej udalosti sa im stratil alebo znížil, ale aj tí, ktorí ho nikdy nemali a nemôžu ho mať ani počas\ntrvania sociálnej udalosti (napr. dobrovoľne nemocensky poistené osoby). Účelom materského (ako\njednej z dávok nemocenského poistenia) je tak preklenúť časové obdobie, kedy poistenec v dôsledku\nstarostlivosti o dieťa nie je schopný dosahovať príjmy zo zárobkovej činnosti (vôbec alebo len znížené).\nPreto by sa toto plnenie nemalo poskytovať ako „benefit“ k príjmu poistenca, ktorému nič nebráni aj\nnaďalej v plnom rozsahu vykonávať zárobkovú činnosť bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia.\n50. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca podľa cit. § 49 ods. 1 a 2\nzákona o sociálnom poistení je, že iný poistenec sa o dieťa stará. Správny súd skonštatoval správne, že\npresný obsah a rozsah starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu, ako podmienku vzniku\nnároku na materské zákon o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu\nvšak možno vychádzať z toho, že materské nadviazalo na peňažnú pomoc v materstve (§ 6 a nasl.\nzákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky a o dávkach v materstve). Tá bola pôvodne\nurčená pre matky na obdobie približne šiestich mesiacov po pôrode a až do 31. decembra 2010 bola\nzásadne obmedzená ôsmimi mesiacmi veku dieťaťa (§ 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Z toho\nmožno vyvodiť, že má ísť o takú starostlivosť, aká obvykle zodpovedá starostlivosti matky o dieťa v tomto\nveku, teda o starostlivosť osobnú. To pochopiteľne neznamená, že by sa rodič od dieťaťa nemohol ani na\nchvíľu pohnúť, ani na chvíľu ho nemohol opustiť a nepustiť k nemu nikoho iného. Aj matka dieťaťa si do\npol roka po pôrode (často viac ako inokedy) potrebuje splniť základné fyziologické potreby, ale potrebuje\naj oddych v širšom slova zmysle. Nie je vylúčené, že dieťa v tomto veku zostane chvíľu samo, prípadne\npod dozorom iných ľudí (iní príbuzní, prípadne aj cudzí). Starostlivosť tak nie je možné vykladať ako\n24-hodinovú výlučnú prítomnosť pri dieťati. V každom prípade však pojem takejto starostlivosti vylučuje\nponechať dieťa bez dozoru a na starosť inej osobe pravidelne niekoľko hodín denne, napríklad počas\nvýkonu služby príslušníka Policajného zboru. Je však nevyhnutné posudzovať každý prípad individuálne,\nnajmä s prihliadnutím na pracovnú činnosť, ktorú vykonáva otec dieťaťa. Vzhľadom na prejednávanú\nvec, že žalobca by si akokoľvek dokázal prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby ich mohol\nvykonávať napr. z domáceho prostredia a zároveň poskytovať dieťaťu predpokladanú starostlivosť.\n51. To, že starostlivosť v zmysle § 48 a 49 zákona o sociálnom poistení znamená osobnú starostlivosť,\ndokazuje aj § 51 cit. zák., podľa ktorého zaniká nárok na materské, ak sa poistenec podľa lekárskeho\nposudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa. Pokiaľ by pre vznik nároku na materské postačovalo\niba formálne prevzatie starostlivosti na základe dohody rodičov dieťaťa, prípadne zabezpečenie\nstarostlivosti inou osobou, toto ustanovenie by stratilo svoje opodstatnenie. Na podobnom princípe stojí\naj § 48 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého prevzatie dieťaťa do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia\nmá účinky starostlivosti. Ak by zabezpečenie starostlivosti o dieťa inou osobou (napríklad aj v takomto\nzariadení) stále zodpovedalo pojmu starostlivosť, nebola by táto úprava potrebná, lebo by normovala\nsamozrejmosť. Rovnako by v takom prípade stratila význam dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa\nmedzi matkou a inou osobou, pretože aj matka by sa mohla starať o dieťa „delegáciou starostlivosti“.\nObdobným spôsobom bola takáto situácia normovaná aj v predchádzajúcej právnej úprave v ustanovení\n\n§ 12 ods. 1 zákona č. 88/1968 Zb., ktorý dokonca výslovne uvádzal, že pokiaľ bolo dieťa prevzaté do\nstarostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti\na zamestnankyňa, ale zatiaľ nastúpila do práce, prerušilo sa takýmto nástupom poskytovanie peňažnej\npomoci v materstve. Odo dňa keď zamestnankyňa prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti\na prestala preto pracovať, pokračovalo sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania\ncelkového nároku. Napokon sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný\nvývin maloletého dieťaťa je podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine právom a povinnosťou oboch rodičov.\nPojem starostlivosti podľa § 48 a 49 zákona o sociálnom poistení však musí byť odlišný od pojmu\nstarostlivosť podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. Inak by totiž nemalo zmysel, aby otec dieťaťa musel\n„preberať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou“ v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) cit.\nzák., keď právo a povinnosť starať sa o dieťa má už na základe cit. ustanovenia Zákona o rodine.\n52. Námietka žalobcu, že si materské uplatňoval z dobrovoľného nemocenského poistenia, tiež nie\nje relevantná. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniká totiž nárok na (okrem iného)\nnemocenskú dávku odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Z vyššie citovaných §\n31 a § 49 cit. zák. nevyplýva, že by nárok na materské vznikal dobrovoľne poistenej fyzickej osobe už\nsamotnou skutočnosťou, že bola dobrovoľne nemocensky poistená. Dobrovoľné nemocenské poistenie\nvyjadruje len právny titul účasti na nemocenskom poistení, aj takáto osoba však má (rovnako ako povinne\npoistená osoba) nárok na dávky až vtedy, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Ako však vyložila\nžalovaná v preskúmavanom rozhodnutí a správny súd v tomto rozsudku, žalobca jednu z podmienok\nnároku na materské nesplnil, preto mu naň nevznikol nárok. Uvedené závery sú súčasťou stabilnej\njudikatúry tunajšieho súdu (porov. za všetky napríklad rozsudok sp. zn. 7 Sžsk 50/2020, uverejnený pod\nč. 5/2022 ZNSS). Požiadavka, aby poistenec dieťa do starostlivosti prevzal a staral sa oň, je výslovne\nustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nemožno súhlasiť s argumentáciou\nžalobcu.\n53. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez\ntoho, aby žalobcu oboznámila s podkladmi, ktoré pri vydaní rozhodnutia použila. Z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia z 13. septembra 2019 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala\nz podkladov predložených žalobcom, ako aj správ jeho služobného orgánu o rozvrhnutí pracovného\nčasu. Žalobca mohol uplatniť svoje procesné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním\nodvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie síce podal, nijako v ňom nenamietal nesprávnosť týchto\npodkladov, ale naopak, vyslovene na ne odkazoval pri odôvodnení svojho názoru, že si rozvrhnutie\nslužieb prispôsobil starostlivosti o maloletú. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňoval\nsvoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.\n54. Čo sa týka poukazu žalobcu na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 21/2023-26 zo dňa 20.\ndecembra 2023 ktorým ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh Verejného ochrancu práv na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. g) Ústavy SR o súlade § 10 ods. 11 zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov s Ústavou SR, správny súd uvádza, že toto konanie nie je v tejto\nveci relevantné, nakoľko v tu posudzovanej veci išlo o priznanie nároku na materské podľa ustanovení\nzákona o sociálnom poistení, nie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Zákon o sociálnom\nzabezpečení policajtov v predmetnom ustanovení § 10 ods. 11 navyše rovnako ako zákon o sociálnom\npoistení uvádza ako základnú podmienku jeho aplikácie prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti,\ntakže výklad tohto pojmu uvedenom v tomto rozhodnutí platí rovnako pre zákon o sociálnom poistení,\nako aj pre zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, čo správny súd nepovažuje za nespravodlivé ani\ndiskriminačné.\n55. Na základe uvedených skutočností teda správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by\nmalo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP\nzamietol.\n56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému\nprávo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane\nžalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167\nods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.\nO kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno\npodať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa\npodáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je\nzachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie\nadvokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}