Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/16/2018 z 18. 2. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. TT-20Sa/16/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200196.3 Správny súd v Bratislave | TT-20Sa/16/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200196.3 | 2025-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (555/2007 Z. z.), predpis č. 653/2007 Z. z., Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (310/2006 Z. z.), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (721/2004 Z. z.), SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e217a115-3b28-46f3-a90a-b42da5f20082 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200196.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 15Sas/9/2024 2018200196 18. 02. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200196.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, D., štátna občianka SR, zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 44512-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 22.02.2006 poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia. Slovenská lekárska komora jej ešte 02.12.2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. V roku 2007 žalobkyňa ako jediná spoločníčka založila spoločnosť Eärendil, s.r.o., IČO: 43 870 431, ktorej Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 11.12.2007 s účinnosťou od 01.03.2008 povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii kardiológie v kategórii lekár s tým, že žalobkyňa bude jej odborným zástupcom. Tým istým rozhodnutím zrušil s účinnosťou od 28.02.2008 žalobkyni skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 28.02.2008 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Po prešetrení ju pobočka žalovanej Dunajská Streda listom zo 06.12.2017 vyzvala, aby zaslala novú odhlášku z tohto poistenia k 30.06.2010. Žalobkyňa tejto výzve vyhovela a 19.12.2017 predložila pobočke nový registračný list FO – odhlášku, na ktorom sa ako „SZČO“ odhlásila z poistenia k uvedenému dátumu. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím číslo: 700-0510274818-GC04/18 zo dňa 19.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie február 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 166,39 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 1.600,14 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 533,44 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 422,29 Eur, spolu v sume 2.722,26 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa má licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a preto bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. c) a § 141 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) povinná platiť a odvádzať poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba. 3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a premlčanie poistného. Zdôraznila tiež, že žalovaná na základe jej odhlášky v roku 2008 vyznačila v spise zánik jej poistenia k 28.02.2008 - takéto vyznačenie v spise je podľa nej rozhodnutím, ktoré bolo možné zmeniť len v rámci obnovy konania. Namietla aj to, že vo výroku predmetného rozhodnutia chýba právny predpis a že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. 4. Napadnutým rozhodnutím č. 44512-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018 žalovaná odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa nej žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zrušením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože aj naďalej bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v zmysle § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Táto licencia predstavovala oprávnenie na výkon činnosti, ktoré zakladalo jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 ZSP. Pokiaľ teda žalobkyňa za roky 2006 a 2007 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než je hranica ustanovená v § 138 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., jej povinné poistenie trvalo aj po 28.02.2008. Napokon sama žalobkyňa opravila svoju pôvodnú odhlášku tak, že v nej uviedla správny dátum zániku povinného poistenia (30.06.2010). Žalobkyňa tak bola aj počas roku 2008 povinná platiť poistné a keďže ho neodviedla, muselo jej byť prvostupňovým rozhodnutím predpísané. Podľa § 185 ods. 4 ZSP sa konanie mohlo začať aj vydaním rozhodnutia, pričom zákon jej neukladá, aby dala účastníkovi vopred možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Nestotožnila sa ani s námietkou žalobkyne týkajúcou sa premlčania poistného, keďže desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 147 ods. 1 ZSP uplynula až 10.03.2018 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pred jej uplynutím. II. Žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 24.07.2018 sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 09.05.2018 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň žiadala aj priznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť právneho názoru žalovanej, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.02.2008 jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Podľa jej názoru prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 209 ZSP, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje prvostupňový orgán (Sociálnu poisťovňu, pobočka Dunajská Streda) na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako jedného roka – tvrdila, že uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie. Namietala aj to, že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia. Mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Tvrdila, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Konštatovala, že prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 01.03.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Eärendil, s.r.o., ktorej bola zamestnankyňou. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu (v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 ZSP vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie L1A. Ďalej uviedla, že výklad zákona žalovanou považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávala, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) ZSP. Nežiadala nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenia účastníkov 6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.08.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že v čase, kedy bolo žalobkyni dňom 28.02.2008 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0495/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou, pričom licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia - túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Tvrdila, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje ZSP v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Konštatovala, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Uviedla, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1.675.786,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2007 do 30.06.2008 a na základe príjmu dosiahnutého za rok 2007 jej vzniklo povinné poistenie od 01.07.2008 do 30.06.2009; nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A, aj po 28.02.2008, kedy jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej nezaniklo dňom 28.02.2008, ale až dňa 30.06.2010, nakoľko v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2009, nedosiahla relevantný príjem. Uviedla, že tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a je de fakto stotožnením sa s jej právnym názorom. Poukazovala tiež na to, že ZSP nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, s tým, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebolo sporné a Sociálna poisťovňa o ňom preto ani nebola oprávnená rozhodnúť, nakoľko žalobkyňa síce dňa 10.03.2008 podala odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 28.02.2008, ale na základe výzvy pobočky Sociálnej poisťovne dňa 14.12.2017 opravila svoju registráciu a podala registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.06.2010 - na základe tohto registračného listu, údaje ktorého korešpondujú s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010, žalobkyni povinné poistenie trvalo do 30.06.2010. V týchto súvislostiach poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 09.05.2017 a sp. zn. 25Sa/1/2017 zo dňa 09.05.2017, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26.06.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/17/2017 zo dňa 24.08.2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Sa/5/2017 zo dňa 28.11.2017 a sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté. Nežiadala nariadenie pojednávania. 7. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20Sa/16/2018 – 53 zo dňa 06.09.2018 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2018. 8. Dňa 01.10.2018 doručila žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej zotrvala na argumentácii uplatnenej v podanej správnej žalobe. IV. Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a rozhodnutie kasačného súdu 9. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 09.05.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie vydané po desiatich rokoch od prijatia odhlášky považoval krajský súd za nepredvídateľné, navyše s obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 3 ZSP. Krajský súd bol toho názoru, že aj keď napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 09.05.2018 bolo odôvodnené širšie, jeho nezákonnosť spôsobilo, že sa stotožnilo s nedostatočným prvostupňovým rozhodnutím. Krajský súd taktiež uviedol, že žalovaná opomenula ozrejmiť význam odhlášky k 30.06.2010 a jej súvis s predošlou odhláškou k 28.02.2008, keďže z novej odhlášky nevyplýva zámer opraviť pôvodnú odhlášku – krajský súd preto konštatoval, že zánik poistenia tak nemožno považovať za nesporný. 10. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 podala žalovaná kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná nesúhlasila s názorom, že mala najskôr rozhodnúť o zániku povinného poistenia žalobkyne, pretože o sporný prípad by išlo, len ak by žalobkyňa podala odhlášku, hoci jej poistenie nezaniklo. Mala za to, že v čase rozhodovania pobočky bol status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby vyriešený, pretože tá na výzvu pobočky 14.12.2017 dobrovoľne opravila dátum zániku poistenia. Konštatovala, že pobočka by rozhodovala o zániku, len ak by žalobkyňa s takouto opravou nesúhlasila, inak pristúpila priamo k predpísaniu poistného. Uviedla, že podľa nej žalobkyňou opravený dátum zániku poistenia na 30.06.2010 zodpovedá aj zákonnej úprave, keďže žalobkyňa mala po 28.02.2008 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá jej zakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010. Konštatovala, že pobočka nemohla existenciu tejto licencie zistiť skôr, než jej Slovenská lekárska komora poskytla potrebné údaje. Mala za to, že na základe dosiahnutého príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 a 2007 žalobkyni trvalo povinné poistenie po celý rok 2008. Nesúhlasila ani s názorom žalobkyne, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá náležitostiam § 209 ZSP - jeho odôvodnenie totiž uvádza, aké právne predpisy boli použité a potrebné údaje sú obsiahnuté aj v prílohe prvostupňového rozhodnutia. 11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/63/2019 zo dňa 29.11.2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uzavrel, že Krajský súd v Trnave nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku okrem iného taktiež uviedol, že: „9. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa cit. ustanovenia musí organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Pobočka odkázala na príslušné ustanovenia citovaného zákona, ktoré zaväzujú samostatne zárobkovo činnú osobu platiť poistné v určitej sadzbe, ako aj na držbu licencie, ktorá zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Čo do výpočtu poistného odôvodnenie odkazovala na prílohu. Z takého odôvodnenia bolo dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. z posledného obdobia rozhodnutia sp. zn. 6 Ssk 138/2022, 6 Ssk 20/2023, 6 Ssk 42/2023, 7 Sžsk 31/2019 alebo 7 Sžsk 33/2019) tvorí konanie pred organizačnými zložkami žalovanej jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie nedávalo odpovede na všetky otázky žalobkyne, podľa názoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 10. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. V dôsledku toho žalobkyni ani nič nebránilo, aby pôvodnú odhlášku zmenila alebo opravila. Tunajší súd už v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 44/2019, ktorý sa týkal tých istých účastníkov ako v prerokúvanej veci, dospel k záveru, že odhláška žalobkyne k 30. júnu 2010 nahradila pôvodnú odhlášku k 28. februáru 2008. Tým sa stal zánik povinného poistenia žalobkyne k 30. júnu 2010 nesporným, a preto žalovaná nemusela o tejto otázke rozhodovať samostatným rozhodnutím, ale trvanie tohto poistenia posúdila len ako predbežnú otázku (ods. 31 a 32 cit. rozsudku). Kasačný súd nemá dôvod, aby sa v prerokúvanej veci odkláňať od tohto právneho názoru. 11. Záver, že žalobkyni trvalo povinné poistenie aj po 28. februára 2008, bol dôsledkom toho, že žalobkyňa bola aj po tomto dni držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 k povahe tejto licencie vyslovil právny názor, že ju ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je lekár – držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. 12. Označené rozhodnutie veľkého senátu nahradilo aj skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs 1/2019, v ktorom bol vyslovený opačný názor. Bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy, Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právne závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedeným právnym názorom viazaný a nevidí dôvod odkláňať sa od neho ani v tu prerokúvanej veci. Aj podľa kasačného súdu tak držba licencia L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 28. februári 2008 a jej povinné poistenie tak podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. mohlo zaniknúť buď zánikom tohto oprávnenia alebo až 30. júna po kalendárnom roku, za ktorý jej príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti klesli pod hranicu uvedenú v § 138 ods. 9 cit. zák. To sa však v roku 2007 nestalo, a tak jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo aj po celý rok 2008. Kým trvalo, bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bola povinná odvádzať poistenie, ktoré bol povinný platiť, a to podľa § 143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, bola žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1 cit. zák. povinná poistné predpísať. 13. Kasačnému súdu neuniklo, že žalobkyňa ešte v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky namietla, že predpísané poistné je premlčané. Zrejme kvôli použitému zrušovaciemu dôvodu sa správny súd nezaoberal otázkou, či žalovaná túto otázku posúdila správne. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky. Tento právny názor je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre senáty kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od tohto právneho názoru mal odkláňať. Ako však uviedla už žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od splatnosti poistného, ktorá nastáva spravidla ôsmym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí (§ 143 ods. 1 cit. zák.). V prerokúvanej veci pobočka svojím rozhodnutím predpísala najstaršie poistné za február 2008, ktoré podľa citovaných ustanovení bolo splatné najskôr 8. marca 2008. Premlčané by tak bolo najskôr 8. marca 2018 a ak bolo predpísané rozhodnutím pobočky vydaným 19. februára 2018, stalo sa tak pred jeho premlčaním. 14. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil. Zároveň vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu. 15. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).“ V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti") v znení zákona č. 351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotnícke] praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 pism. a)]. 23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z. z. účinného od 1. júla 2007, samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 24. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. 25. Podľa § 5 písm. c) ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 27. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba ktorá je povinne nemocensky poistená. 28. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31, decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 138 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 30. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 31. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, poistné na starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 32. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 33. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. 34. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. 35. Podľa § 130 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu. 36. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie, je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18% z vymeriavacieho základu. 37. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z účinného od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho základu. 38. Podľa § 138 ods. 11 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou 1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, 2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacíeho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti 1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, 2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa piati poistne na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. 39. Podľa § 138 ods. 19 tretia veta ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. 40. Podľa § 141 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 142 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 143 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinného od 1 januára 2018, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 44. Podľa § 147 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. VI. Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom Právne posúdenie 45. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 46. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 20Sa/16/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 15Sas/9/2024. 47. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 48. Predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej z 09.05.2018, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (pobočky žalovanej, Dunajská Streda) z 19.02.2018 o predpísaní poistného žalobkyni za obdobie február až december 2008. Správny súd z opatrnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania nie je zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia, ktorý v konečnom dôsledku nebol sporný, ale zákonnosť predpísania poistného na sociálne poistenie. 49. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa na základe povolenia z 22.02.2006 poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia. Slovenská lekárska komora jej ešte 02.12.2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. V roku 2007 žalobkyňa ako jediná spoločníčka založila spoločnosť Eärendil, s.r.o., IČO: 43 870 431, ktorej Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 11.12.2007 s účinnosťou od 01.03.2008 povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii kardiológie v kategórii lekár s tým, že žalobkyňa bude jej odborným zástupcom. Tým istým rozhodnutím zrušil s účinnosťou od 28.02.2008 žalobkyni skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 28.02.2008 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Po prešetrení ju pobočka žalovanej Dunajská Streda listom zo dňa 06.12.2017 vyzvala, aby zaslala novú odhlášku z tohto poistenia k 30.06.2010. Žalobkyňa tejto výzva vyhovela a 19.12.2017 predložila pobočke nový registračný list FO – odhlášku, na ktorom sa ako „SZČO“ odhlásila z poistenia k uvedenému dátumu. 50. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 19.02.2018 predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie február 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 166,39 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 1.600,14 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 533,44 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 422,29 Eur, spolu v sume 2.722,26 Eur. Z administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovanej zo dňa 09.05.2018 žalovaná odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. 51. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť právneho názoru žalovanej, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.02.2008 jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Namietala taktiež, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 209 ZSP. Namietala aj to, že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia. Ešte v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala aj to, že predpísané poistné je premlčané. 52. K týmto otázkam (námietkam žalobkyne) zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 9Sžsk/63/2019 zo dňa 29.11.2023, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol: „9. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa cit. ustanovenia musí organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Pobočka odkázala na príslušné ustanovenia citovaného zákona, ktoré zaväzujú samostatne zárobkovo činnú osobu platiť poistné v určitej sadzbe, ako aj na držbu licencie, ktorá zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Čo do výpočtu poistného odôvodnenie odkazovalo na prílohu. Z takého odôvodnenia bolo dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. z posledného obdobia rozhodnutia sp. zn. 6 Ssk 138/2022, 6 Ssk 20/2023, 6 Ssk 42/2023, 7 Sžsk 31/2019 alebo 7 Sžsk 33/2019) tvorí konanie pred organizačnými zložkami žalovanej jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie nedávalo odpovede na všetky otázky žalobkyne, podľa názoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 10. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. V dôsledku toho žalobkyni ani nič nebránilo, aby pôvodnú odhlášku zmenila alebo opravila. Tunajší súd už v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 44/2019, ktorý sa týkal tých istých účastníkov ako v prerokúvanej veci, dospel k záveru, že odhláška žalobkyne k 30. júnu 2010 nahradila pôvodnú odhlášku k 28. februáru 2008. Tým sa stal zánik povinného poistenia žalobkyne k 30. júnu 2010 nesporným, a preto žalovaná nemusela o tejto otázke rozhodovať samostatným rozhodnutím, ale trvanie tohto poistenia posúdila len ako predbežnú otázku (ods. 31 a 32 cit. rozsudku). Kasačný súd nemá dôvod sa v prerokúvanej veci odkláňať od tohto právneho názoru. 11. Záver, že žalobkyni trvalo povinné poistenie aj po 28. februára 2008, bol dôsledkom toho, že žalobkyňa bola aj po tomto dni držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 k povahe tejto licencie vyslovil právny názor, že ju ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je lekár – držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. 12. Označené rozhodnutie veľkého senátu nahradilo aj skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs 1/2019, v ktorom bol vyslovený opačný názor. Bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy, Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právne závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedeným právnym názorom viazaný a nevidí dôvod odkláňať sa od neho ani v tu prerokúvanej veci. Aj podľa kasačného súdu tak držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 28. februári 2008 a jej povinné poistenie tak podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. mohlo zaniknúť buď zánikom tohto oprávnenia alebo až 30. júna po kalendárnom roku, za ktorý jej príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti klesli pod hranicu uvedenú v § 138 ods. 9 cit. zák. To sa však v roku 2007 nestalo, a tak jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo aj po celý rok 2008. Kým trvalo, bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bola povinná odvádzať poistenie, ktoré bol povinný platiť, a to podľa § 143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, bola žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1 cit. zák. povinná poistné predpísať. 13. Kasačnému súdu neuniklo, že žalobkyňa ešte v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky namietla, že predpísané poistné je premlčané. Zrejme kvôli použitému zrušovaciemu dôvodu sa správny súd nezaoberal otázkou, či žalovaná túto otázku posúdila správne. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky. Tento právny názor je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre senáty kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od tohto právneho názoru mal odkláňať. Ako však uviedla už žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od splatnosti poistného, ktorá nastáva spravidla ôsmym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí (§ 143 ods. 1 cit. zák.). V prerokúvanej veci pobočka svojím rozhodnutím predpísala najstaršie poistné za február 2008, ktoré podľa citovaných ustanovení bolo splatné najskôr 8. marca 2008. Premlčané by tak bolo najskôr 8. marca 2018 a ak bolo predpísané rozhodnutím pobočky vydaným 19. februára 2018, stalo sa tak pred jeho premlčaním.“ 53. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa dôsledne, podrobne a komplexne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami žalobkyne, pričom žalobkyňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (citovaného vyššie) – správny súd sa s predmetným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje. 54. K námietke žalobkyne, že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a že ju žalovaná vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tejto súvislosti správny súd taktiež uvádza, že ZSP, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa mala možnosť rozsiahlo sa vyjadriť k veci v rámci odvolacieho konania, pričom uvedenú možnosť aj využila a dňa 08.03.2018 podala voči prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu vo veci predpísania poistného odvolanie. Správny súd je toho názoru, že ak by sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 ZSP vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a v rámci autoremedúry by prvostupňové rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím vydaným v súlade s právnymi predpismi - žalobkyňa však v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreukázala. Správny súd konštatuje aj to, že prvostupňový orgán predpísal poistné za správne obdobie a v správnej výške – v tomto smere správny súd nedetegoval žiadne pochybenia. 55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že prvostupňový orgán správne a zákonne prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie február 2008 až december 2008 poistné v celkovej sume 2.722,26 Eur, v dôsledku čoho žalovaná postupovala taktiež správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. 56. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 57. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa nebola úspešná, jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola v konaní úspešná). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).