{"guid": "62f0b58d-bda2-4b16-8501-823641a0859b:dfe0f204-3eba-4e09-9cd8-32fa26742b27", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3", "spisova_znacka": "TT-47Sa/7/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/7/2022 z 11. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. júla 2025, sp. zn. TT-47Sa/7/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3", "identifikacne_cislo": "2017200012", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2025-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2012/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2012/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2012/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-293bp", "nazov": "§ 293bp zákona č. 461/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/461/#paragraf-293bp", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2012/paragraf-293bp"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2012/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2012/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-6", "/SK/ZZ/2012/461#paragraf-293bp", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfe0f204-3eba-4e09-9cd8-32fa26742b27", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-47Sa/7/2022\n2017200012\n11. 07. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:2017200012.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou v právnej veci\nžalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Darina\nKurňavová, advokátka so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako „sociálna poisťovňa“) rozhodnutím č. XXXXX-X/\nXXXXXX z 13. apríla 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe (SZČO) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 30. septembra 2009, ale zaniklo 30. júna 2011.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia sociálna poisťovňa poukazujúc na znenie § 5 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) účinnom do 31. decembra 2010,\nna znenie tohto ustanovenia účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, na znenie § 21 ods. 4 v\nznení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 a na znenie § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1.\njanuára 2011 do 31. decembra 2013 uviedla, že podľa údajov z registra daňových subjektov, príjem A. B.\nA. z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2010 bol 0,00 eur (nepodávala daňové\npriznanie), takže pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu\n2011, suma za predchádzajúci kalendárny rok nedosahoval požadovanú výšku.\n3. Ďalej dôvodila, že žalobkyňa mala postavenie SZČO na základe rozhodnutia vydaného Trnavským\nsamosprávnym krajom (ďalej aj „TSK“) evidovaným pod číslom F. zo dňa 7. marca 2006, pričom toto\noprávnenie bolo zrušené rozhodnutím TSK evidovaným pod č. F./G. ku dňu 30. septembru 2009.\nV súvislosti so statusom SZČO ďalej dôvodila, že žalobkyňa mala vydané rozhodnutie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe zo dňa 24.augusta 2005 evidované pod číslom H./XX s platnosťou\nod 19. septembra 2005 do 31. decembra 2014, kedy bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory zo dňa 11. novembra 2014 č. H./XX.\n\n4. Na účely statusu SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2011 sociálna\npoisťovňa poukázala na to, že podľa údajov z registra daňových subjektov bolo zistené, že A. B. A.\nje registrovaná na daňovom úrade ako fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou\nčinnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\n§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od 24. februára 2010.\n5. Proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom\nnamietala, že dňa 30. septembra 2009 oznámila sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom podľa jej názoru\nsociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia vyznačením\nv spise, teda, že jej návrhu sa vyhovelo v celom rozsahu. S poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona\no sociálnom poistení ďalej tvrdila, že sociálna poisťovňa nemôže po uplynutí jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Ďalej\nnamietala, že nemá status SZČO podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2011 do\n31. decebra 2013, pretože sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so\nzárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej\nčinnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom ona je zaregistrovaná na daňovom úrade\nod 24. februára 2010 z dôvodu príjmu z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.\n6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové rozhodnutie\nsociálnej poisťovne potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná s odkazom na ustanovenie\n§ 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení účinného do 31. decembra 2010 zastala názor, že\nžalobkyňa mala status SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od\n1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 a to z dôvodu, že bola držiteľkou licencie L1A podľa § 68\nods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) u iných\nposkytovateľoch zdravotníckej starostlivosti a vzhľadom na príjem z podnikania za rok 2008 vo výške\n49 380,70 eur, t. j. išlo o vyššiu sumu, ako bola zákonom stanovená suma [išlo o sumu vyššiu ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nv znení účinnom do 31. decembra 2010 Z. z.)].\n7. Ďalej žalovaná v odôvodnení poukázala na príjem, ktorý dosiahla žalobkyňa za rok 2009, kde jej\npríjem z podnikania bol opäť vyšší, ako zákonom ustanovená suma a preto opäť uzavrela, že žalobkyňa,\nako SZČO, splnila podmienky pre vznik povinného sociálneho poistenia aj od 1.7.2010.\n8. Pokiaľ ide o status SZČO po 1. januári 2011 tento žalovaná vo vzťahu k žalobkyni založila na znení\n§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, v súlade s\nktorým sa za SZČO považovala fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa\nosobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,\nokrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti s registráciou žalovaná vychádzala z\nregistrácie účastníčky konania od 24. februára 2010 s prideleným DIČ: XXXXXXXXXX.\n9. Žalovaná s odkazom na § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára\n2011 do 31. decembra 2013 a na skutočnosť, že žalobkyňa od 1. januára 2011 do 30. júna 2011\nnezrušila Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. H./XX, pričom táto bola zrušená až k\n31. decembru 2014 rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. H./XX z 11. novembra 2014 a súčasne\njej nezanikla registrácia v registri daňových subjektov SR mala za to, že žalobkyňa podmienky pre\nzánik povinného sociálneho poistenia splnila až dňa 30. júna 2011, pričom dôvodom bola skutočnosť,\nže za rok 2010 nedosiahla vyšší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ako\nbola zákonom ustanovená suma. Z uvedených dôvodov preto považovala prvostupňové rozhodnutie\nsociálnej poisťovne za zákonné.\nII. Žaloba a jej dôvody\n10. Rozhodnutie žalovanej napadla správnou žalobou žalobkyňa označiac napadnuté rozhodnutie\nvrátane prvostupňového rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci tak, ako po\n\nstránke skutkovej, ako aj po stránke právnej a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej.\n11. Žalobkyňa namietala, že z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie,\naké dôkazy boli vykonané a ako boli zhodnotené, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia; rozhodnutie nebolo vydané v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení a toto nemá\npredpísané náležitosti. S poukazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodila, že dňa\n30. septembra 2009 došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia, pričom túto skutočnosť takto\nhodnotila aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia dňom 30.\nseptembra 2009. Podľa názoru žalobkyne sociálna poisťovňa v čase rozhodovania o zániku sociálneho\npoistenia k 30. septembru 2009 zhodnotila všetky skutočnosti rozhodujúce pre zánik poistenia, ktoré\nuviedla, a po ich dôkladnom preskúmaní rozhodla o zániku sociálneho poistenia vyznačením v spise\ndňom 30. septembra 2009, pretože išlo o nesporný prípad zániku poistenia.\n12. Ďalej žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po viac ako šiestich rokoch,\npotom ako jej právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom\npoistení.\n13. Žalobkyňa poukazovala na to, že na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.j. F./G.\nzo dňa 18. augusta 2009 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba, teda\nako SZČO a od 1. októbra 2009 začala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia právnická osoba a to\nobchodná spoločnosť A., spol. s r.o., v ktorej je zamestnaná. Ďalej poukázala na to, že odo dňa 1. októbra\n2009 sa pre účely zákona o sociálnom poistení platiteľom poistného stala táto obchodná spoločnosť, v\nktorej je žalobkyňa zamestnancom a odborným zástupcom. V tejto súvislosti taktiež dôvodila, že nakoľko\nbolo zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, nemohla túto činnosť vykonávať ako\nfyzická osoba a teda ako SZČO, pretože jednou z podmienok na prevádzkovanie tejto činnosti je platné\na účinné rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja. Ako dôkaz o zániku štatútu SZČO a súčasne\npoistenca predložila výpis Štatistického úradu SR z registra organizácií podľa § 21 ods. 2 zákona č.\n540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.\n14. Ďalej uviedla, že od 1. októbra 2009 nebola držiteľom oprávnenia na vykonávanie SZČO a ani žiadnu\nčinnosť ako SZČO nevykonávala a to ani na podklade udelenej licencie č. H./XX zo dňa 24. augusta\n2005. Žalovanej predložila Čestné vyhlásenie zo dňa 3. mája 2016, v ktorom uviedla, že oprávnenie\nzo dňa 24. augusta 2005 /licencia č. H./XX/ je od 1. októbra 2009 povinná mať na výkon činnosti v\nprávnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 o dani z príjmov u\nzamestnávateľa A. spol. s r.o. a na jeho základe vykonávať činnosť výlučne v tomto právnom vzťahu.\nPodľa jej názoru sa žalovaná vôbec nevysporiadala s právnym významom tejto licencie, pričom v\nodôvodnení poukázala na vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory, že účelom licencie L1A je výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, teda túto licenciu využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať svoje\nvlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť u iných\nposkytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú alebo\nbude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Vychádzajúc\nz uvedeného, žalobkyňa zastala názor, že licencia L1A nezakladá štatút SZČO a s poukazom na § 4\nzákona č. 578/2004 Z. z. zdôraznila, že nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť na základe licencie\nL1A - teda licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale len na základe licencie L1B v spojení\ns povolením Trnavského samosprávneho kraja.\n15. Žalobkyňa zastala názor, že pre posúdenie danej veci je právne významnou aplikácia § 21 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 o zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a to písm. b), kedy SZČO\nuvedenej v § 5 písm. b) a c) zaniká zánikom týchto oprávnení a SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákona,\nodo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný žalobca mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákona\núčinného do 31. októbra 2010, ktoré ustanovenie však žalovaná nezobrala do úvahy.\n16. Žalobkyňa ďalej namietala nedostatočne zistený skutkový a právny stav aj vo veci poskytnutia údajov\no jej príjme z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, najmä pokiaľ ide o príjem do 30. septembra\n\n2009, kedy podala daňové priznanie ako fyzická osoba a ďalej podávala daňové priznanie obchodná\nspoločnosť A. spol. s r.o. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu tiež namietla, že žalovaná nesprávne\nzhodnotila skutočnosť, ktorú jej oznámil Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany dňa 7. septembra 2016,\nkeď uviedol, že žalobkyňa je na Daňovom úrade registrovaná na dani z príjmov fyzických osôb a príjmu\nz prenájmu a to na dani z príjmov fyzickej osoby registrovanej od 24. februára 2010, pričom príjem z\nprenájmu nezakladá účasť na zdravotnom a sociálnom poistení.\n17. Ďalšia námietka, ktorou žalobkyňa poukazovala na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nbola založená na tom, že v danej veci existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej, pretože v\nadministratívnom spise bolo vyznačené skončenie zániku poistenia dňom 30. septembra 2009.\n18. V súvislosti so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí žalobkyňa vychádzajúc z ustanovenia § 195\nods. 1 zákona o sociálnom poistení poukazovala na to, že sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia\npostupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady\nna rozhodnutie, pričom v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä\npodania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, avšak z rozhodnutia\nsociálnej poisťovne nie je známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, t. j. aké dôkazy boli vykonané\na ako boli zhodnotené. Preto napadnuté rozhodnutia považovala za neurčité a nepreskúmateľné.\n19. Z vyššie uvedených dôvodov považovala žalobkyňa výklad zákona o sociálnom poistení žalovanou\nza mechanický bez toho, aby skúmal, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či\naplikácia zákona nemôže pre ňu priniesť absurdné výsledky. Zopakovala, že od 1. októbra 2009 do\n30. júna 2011 nemala žiaden príjem z výkonu povolania lekára na základe licencie L1A (od roku 2006\nvykonávala svoje zdravotnícke povolanie na podklade Rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja\nvydaného dňa 7. marca 2006 pod č. j. F., na ktoré bola potrebná licencia L1B) a naďalej si riadne a včas\nplnila odvodové povinnosti ako zamestnanec obchodnej spoločnosti a vykonala úkony z ktorých vyplýva,\nže nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO.\n20. S poukazom na žalobné body navrhla žalobkyňa, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),\ne) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako\naj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXXXX-X/XXXX F. zo dňa 13.04.2016.\nIII. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne\n21. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31. decembra 2010 bola skutočnosťou\nrozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon\nurčenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti. To znamená, že ak má fyzická\nosoba oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu má status SZČO, pričom za\nosobitný predpis sa v danom prípade považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje podmienky\nposkytovania zdravotnej starostlivosti v § 3 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého zdravotnícke povolanie\nmožno vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; na základe\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného\npredpisu; na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe; na základe licencie na výkon\nlekárskej posudkovej činnosti a na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.\n22. Poukázala na to, že na základe žiadosti vydáva Slovenská lekárska komora 4 typy licencií licencia L1A - na výkon zdravotníckej praxe (§ 10) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti;\nlicencia L1B - na účely výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár, táto licencia bola potrebná\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a na základe tejto licencie bolo vydané rozhodnutie\nTSK č. F. zo dňa 7. marca 2006; licencia L1C - na výkon odborného zástupcu; licencia L1D - na\nvýkon lekárskej posudkovej činnosti, pričom v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v\nznení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu,\nlicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti\nvydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z.\n\n23. Taktiež poukázala na to, že žalobkyni boli na základe jej žiadosti dňa 13. júla 2005 vydané\nSlovenskou lekárskou komorou (ďalej aj ako „SLK“) licencia na výkon zdravotníckeho povolania v\npovolaní lekár - č. H./XX a licencia na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár č. H./XX a dňa 24.\naugusta 2005 bola SLK vydaná licencia H./XX, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa dňa 11. novembra 2014\npožiadala o zrušenie ku dňu 31. decembru 2014.\n24. Žalovaná uviedla, že rozhodnutím TSK č. j. F. zo dňa 7. marca 2006 bolo vyhovené žiadosti\nžalobkyne o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pričom žalobkyňa začala\nprevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňa 1. apríla 2006. Dňa 18. augusta 2009 TSK vyhovel žiadosti\nžalobkyne a vydal rozhodnutie č. F./G. a zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nk 30. septembru 2009 a súčasne vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktorú\nprevádzkovala spoločnosť A. s.r.o., v ktorej bola žalobkyňa konateľkou. V tejto súvislosti opakovane\npoukázala na to, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia L1A,\nmôžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie sa považuje\nza oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Zároveň zdôraznila, že licenciu\nL1A nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a tiež táto licencia nie je potrebná na\nvydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. Na\nuvedené je potrebná licencia L1B - licencia na výkon zdravotníckeho povolania. Na základe uvedeného\npreto zastala názor, že žalobkyňa bola v spornom období považovaná za SZČO v zmysle § 5 písm.\nc) v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože bola držiteľkou dvoch oprávnení a to povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,\nteda na základe obidvoch oprávnení bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti.\n25. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\nod 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, ktorý vyžadoval dve rozhodujúce podmienky a to podmienku\nveku a registráciu podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.\n1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, tu sa žalovaná odvolávala na list, v ktorom Daňový úrad Trnava, pobočka\nPiešťany uviedol, že žalobkyňa je na príslušnom daňovom úrade registrovaná na dani z príjmov FO a\npríjmu z prenájmu, pričom to následne spresnil tak, že žalobkyňa bola na dani z príjmov fyzickej osoby\nregistrovaná od 8. marca 1995 do 1. októbra 2009 a od 24. februára 2010, pričom táto registrácia trvá.\n26. Následne žalovaná poukázala na to, že samotné nadobudnutie statusu SZČO na účely sociálneho\npoistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho\nvznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6\nods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 21 ods. 1 zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho\nroka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z\nvýnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne\nzárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov\npreukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. V tejto súvislosti poukázala\nna to, že z údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR vyplýva, že žalobkyňa mala\nza rok 2008 príjmy z podnikania vo výške 49 380,70 eur, t.j. išlo teda o vyššiu sumu, ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 555/2000 Z. z.) a preto bola v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky\na dôchodkovo poistenou SZČO. Rovnako príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2009 v sume 35 516,22\neur presiahli zákonom stanovenú sumu a preto žalobkyni vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie aj v období od 1. júla 2010 do 30. júna 2011. Povinné nemocenské a povinné dôchodkové\npoistenie žalobkyni ako SZČO zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 dňa 30. júna 2011 a to z dôvodu, že v\nrozhodujúcom období, t.j. v roku 2010 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej\nčinnosti relevantný na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 1. júla 2011.\n27. Žalovaná zdôraznila, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká resp. zaniká\nlen z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení, teda až po naplnení dôvodov\nustanovených zákonom a súčasne poukázala na to, že vznik resp. zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu FO, tento má len\ndeklaratórne účinky. Zároveň uviedla, že právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia dňa 30. júna 2011 bolo nedosiahnutie zákonom ustanovenej\nhranice príjmu za rozhodujúce obdobie t. j. za rok 2010.\n\n28. Nesúhlasila s námietkou žalobkyne, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia č. j. F. zo dňa 7. marca 2006, ku dňu 30. septembru 2009 nemala žiadne oprávnenie, na\nzáklade ktorého by sa na účely sociálneho poistenia považovala za SZČO, pretože žalobkyňa aj po\n30. septembri 2009 disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia H./XX)\nvydanou SLK dňa 24. augusta 2005 a táto bola zrušená až ku dňu 31. decembru 2014.\n29. Za irelevantné tiež vyhodnotila vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie L1A nevykonávala\nzárobkovú činnosť, pretože zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky kedy SZČO vzniká\na zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom nie je rozhodujúce na základe akého\noprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.\n30. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu, ktoré žalobkyňa doručila sociálnej poisťovni dňa 9. mája 2016\nuviedla, že žalobkyňa zdravotnícku činnosť v pracovnom pomere mohla vykonávať na základe licencie\nL1B a nie L1A, preto toto čestné prehlásenie neakceptovala.\n31. Ďalej k námietke žalobkyne, že od 1. októbra 2009 vykonávala zdravotnícku činnosť ako\nzamestnanec uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení a preto nadobudnutie\nprávneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia ako SZČO.\n32. Žalovaná zastala názor, že práve vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo\nprevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení aj\npo 30. septembri 2009, kedy bolo žalobkyni TSK zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia, žalobkyni dňom 30. septembra 2009 nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie\npodľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 a rovnako\njej toto poistenie nezaniklo ani po 1. januári 2011, nakoľko bola registrovaná na príslušnom daňovom\núrade v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti a súčasne mala v rozhodujúcom období aj príjmy, ktoré\npresiahli zákonom stanovenú hranicu.\n33. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie vydala až po uplynutí šiestich rokov uviedla, že\nzákon o sociálnom poistení jej neukladá lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku\nsociálneho poistenia v sporných prípadoch, pričom v tejto súvislosti ďalej uviedla, že z ustanovenia § 178\nods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, sa rozhodnutie vydáva iba v sporných prípadoch,\nčo znamená, že v nesporných prípadoch sa rozhodnutie nevydáva. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava\nvydala dňa 13. apríla 2016 č. XXXXX-X/XXXXXX rozhodnutie, ktorým rozhodla o zániku poistenia\nžalobkyne v spornom prípade prvý krát, teda do uvedeného dátumu neexistovalo žiadne právoplatné\nrozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne.\n34. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté,\nnebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, žalovaná uviedla, že konanie vo veciach\nsociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré\nmožno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky SP, pričom konanie\nje začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti poukázala aj na\nrozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že\nzákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať\naj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi\npre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu\núpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného\npredpisu o správnom konaní.\n35. Z uvedených dôvodov preto navrhla, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n36. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby a zopakovala, že svoje zdravotnícke\npovolanie ako SZČO vždy vykonávala na podklade licencie SKL č. H./XX zo dňa 13. júla 2005,\nprávoplatnej a vykonateľnej dňa 2. augusta 2005, ktorá bola podkladom pre vydanie TSK č.j. F. zo dňa 7.\n\nmarca 2006 dodajúc, že nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe\nlicencie SKL č. H./XX.\n37. Žalovaná v duplike poukazujúc na to, že žalobkyňa v replike neuviedla žiadne skutočnosti, ku ktorým\nby bolo potrebné sa vyjadriť, odkázala na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 17. februára 2017, v ktorom\nvyčerpávajúcim spôsobom reagovala na všetky námietky žalobkyne.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n38. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n39. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n41. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá\na) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je\nzapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,\nb) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,\nc) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v\npracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,\nd) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,\ne) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,\nf) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.\n42. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013,\nsamostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku\na je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.\n1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie\nvykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n43. Podľa § 293bp zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.\n44. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006\ndo 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy,\nsamostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a\nsamostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v\nktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa\npodľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.\nc).\n45. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra\n2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej\nosobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej\nv § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti\nuvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.\n46. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\n\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n47. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra\n2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej\nosobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom\nroku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\n6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.\n48. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej\nžiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.\n49. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nurobila voči účastníkovi konania prvý úkon.\n50. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie.\n51. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,\nnávrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n52. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri\nposudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n53. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať\nzdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný\npedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].\n54. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na\nzáklade povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom\nzariadení.\n55. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je\nposkytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach\nsociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\n56. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú\na) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný\nlekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,\nb) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní\nlekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky\nlaborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik\npre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný\npedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,\n\nc) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,\nfarmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent\nvýživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke\npomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a\nlaboratórny diagnostik,\nd) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.\nV. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\n57. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 46Sa/3/2017-83 zo dňa 29. januára 2018 rozhodnutie žalovanej\nč. XXXXX-X/XXXX-XX z 25. novembra 2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Trnava č. XXXXX-X/XXXX/XX z 13. apríla 2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP.\nVytkol žalovanej, že sa nezaoberala námietkou žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe nikdy nevykonávala činnosť. Preto nemala z tejto činnosti príjem z podnikania\npodľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý bolo podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení potrebné dosiahnuť, aby jej vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Výklad\nžalovanej, že dosahovanie príjmu nie je podstatné považoval za formálny. Žalobkyňa dosahovala príjem\nz podnikania len na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo 30.septembra\n2009 zrušené. Vo vzťahu k obdobiu od 1. januára 2011 krajský súd nesúhlasil so záverom žalovanej,\nže žalobkyňa bola registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Tento záver\nz predložených potvrdení daňového úradu nevyplýval, takže žalovaná v tomto smere nedostatočne\nzistila skutkový stav. Záverom správny súd vytkol žalovanej, že hoci konanie začala po šiestich rokoch\nod prijatia odhlášky, jeho začatie žalobkyni neoznámila a v rozpore s § 195 a 196 zákona o sociálnom\npoistení jej nedala možnosť sa vo veci vyjadriť.\nVI. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom\n58. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 46Sa/3/2017-83 zo dňa 29. januára 2018 v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“, príp. „kasačný súd“) zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/53/2018\nz 30. marca 2022 a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Zároveň tiež zamietol návrh\nžalobkyne na prerušenie kasačného konania. Dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n59. V odôvodnení uvedeného rozsudku kasačný súd k meritu veci skonštatoval, že v prerokúvanej\nveci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa §\n120 zákona o sociálnom poistení konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke zániku\npoistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom\nnedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona o sociálnom poistení.\nUstanovenie § 209 ods. 1 cit. zák. predpisuje, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa tejto časti\nmusia byť predovšetkým v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ďalej poukázal, že správny súd v napadnutom rozsudku vytkol\nžalovanej predovšetkým to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zásadnej právnej otázky,\nči samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom\nrozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa § 466\nods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od\nneho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie\nveľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že\nvydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného\nv skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom\nrozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti\ntreba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n\n60. Ďalej sa kasačný súd venoval samotnému rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019, v ktorom veľký senát\nformuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako\nsamostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004\nZ. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom\npoistení, na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom\nvzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie\nje prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je\ndôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa\ncitovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k\nlicencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v\npríslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú\nosobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal\npríjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a\n2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie\nje právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj\npodľa iných písmen v § 5 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu\nbolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však\nuznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne\nneudržateľné.\n61. Kasačný súd ďalej s poukazom na § 466 ods. 3 SSP konštatoval viazanosť uvedenými právnymi\nnázormi, pričom nevidel žiaden dôvod na to, aby sa od nich odkláňal. Právny názor žalobkyne, že licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti\npovažoval za odporujúci jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa tohto ustanovenia\ntotiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného\nposkytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia, pretože táto\nlicencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý\nposkytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa § 39 ods. 1 zákona\nč. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011\noprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako\nv zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie.\n62. Stotožnením sa s názorom veľkého senátu, kasačný súd držbu takejto licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe považoval za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v\nzmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa\ncitovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom\na dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto\nlicencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie)\npoklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.\nOpačný názor správneho súdu, podľa ktorého mala žalovaná skúmať, či žalobkyňa svoj príjem dosiahla\nz činnosti vykonávanej na základe tejto licencie, tak nemožno považovať za správny.\n63. Pokiaľ správny súd vytkol žalovanej nedostatočné zistenie skutkového stavu, kasačný súd zdôraznil,\nže zákon o sociálnom poistení na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania\nupovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 Spr.\npor.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu\njeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019). Ak organizačná zložka pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,\nmôže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie\nnebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení),\nteda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to,\n\nz akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnila. K tomu najvyšší správny súd poukázal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia\nz 13. apríla 2016 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala z toho, že žalobkyňa je držiteľkou\n„rozhodnutia“ (správne: licencie) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe z 24. augusta (správne:\n14. augusta) 2005, ktoré bolo zrušené až 31. decembra 2014. Ďalej pobočka vychádzala z obsahu\ndaňového priznania žalobkyne za zdaňovacie obdobie 2010, ktoré obsahuje údaje o výške príjmu z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a z údajov o registrácii žalobkyne na daň z príjmov\nfyzickej osoby. Žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním\nodvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie podala, no spochybnila v ňom len skutkové zistenie, že\nje registrovaná na daň z príjmov v súvislosti so zárobkovou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b), ods.\n2 a 3 zákona o sociálnom poistení, zvyšný skutkový podklad rozhodnutia nespochybnila. Na základe\nodvolania žalovaná doplnila dokazovanie dvoma prípismi daňového úradu zo 7. a 12. septembra 2016.\nz ktorých následne uzavrela, že žalobkyňa bola od 24. februára 2010 registrovaná na daň fyzickej\nosoby podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobkyni tak bola daná primeraná možnosť, aby\nuplatňovala svoje právo vyjadriť sa k skutkovému základu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.\n64. K názoru žalobkyne, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia,\nkasačný súd uviedol, že nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa § 209 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať\nrozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Nemožno\nvšak z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo\nvyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v\nznení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku.\nCitované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky\nmala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným\núkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia\nvšak nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poisteniu. Ak žalovaná považovala\núdaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona\no sociálnom poistení rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo\nžiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie\nlen do určitého času po podaní odhlášky.\n65. Kasačný súd tiež záverom dal do pozornosti, že podľa § 204 SSP môže súd v sociálnych veciach\ndoplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Pokiaľ bude mať správny súd v ďalšom konaní\npochybnosti o obsahu prípisov daňového úradu zo 7. a 12. septembra 2016, nič mu nebráni v tomto\nsmere dokazovanie doplniť a ich presný obsah (druh registrácie žalobkyne) objasniť.\nVII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n66. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych\nsúdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov\nprešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na\nSprávny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená\nnáhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny\nobsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského\noddelenia 17Sa.\n67. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, oboznámil sa\ns obsahom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/53/2018 z 30.\nmarca 2022, s obsahom vyjadrenia žalobkyne z 8. júla 2025, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods.\n\n1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne a dospel k záveru\no nedôvodnosti žaloby.\n68. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na\njej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n69. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne prezentovala argumenty v zhode s písomným\nvyjadrením z 8. júla 2025 a zdôraznila svoj právny názor ohľadom držby licencie L1A a jej právnej povahy,\nako aj poukázala na nedostatky procesu správnych orgánov oboch stupňov, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutých rozhodnutí o trvaní poistenia na podklade L1A. Navrhla rozhodnutia správnych orgánov\noboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n70. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 30. septembra 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie, ale zaniklo 30. júna 2011.\n71. Pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej bolo v prípade žalobkyne\npredovšetkým nevyhnutné zodpovedať na nasledujúce otázky: či mala žalobkyňa v predmetnom období\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5 zákona o sociálnom poistení) a ak áno, či jej príjem\nza predchádzajúci kalendárny rok z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako\nzákonom ustanovená hranica (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).\n72. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý definuje status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, sa počas preskúmavaného obdobia v prípade žalobkyne zmenil,\na preto bolo nevyhnutné tento status u žalobkyne preskúmať zvlášť do 31. decembra 2010 a následne\nod 1. januára 2011.\n73. Otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby do 31. decembra 2010 bola\nvyriešená rozsudkom veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorého právne závery sú\naj pre kasačný súd zásadne záväzné (§ 466 ods. 3 SSP), a aj z nich kasačný súd vo veci žalobkyne\nvychádzal. Predmetné rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu prešlo aj kontrolou ústavnosti\n(pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021).\n74. Vychádzajúc z rozhodnutia kasačného súdu vo veci žalobkyne, správny súd opakovane konštatuje,\nže licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon\nzdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. tak treba považovať za\noprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na základe\nktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely\nsociálneho poistenia.\n75. Správny súd z uvedených dôvodov nemôže prijať názor prezentovaný vo vyjadrení žalobkyne z 8.\njúla 2025 vo vzťahu k právnej povahe L1A, pretože tento už bol prekonaný ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít.\n76. Následne vo vzťahu k dosahovaným príjmom je potrebné zdôrazniť, že sociálna poisťovňa\nneposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či\nvšetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára,\npovažovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom\npoistení. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy\no príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba\ndosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona o sociálnom\npoistení.\n\n77. Od 1. januára 2011 sa zmenila definícia samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že za samostatne\nzárobkovo činnú osobu podľa zákona o sociálnom poistení sa považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18\nrokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou\nv § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej\nasistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n78. Uvedenú zmenu definície samostatne zárobkovo činnej osoby je však od 1. januára 2011\nnevyhnuté vykladať aj v spojení s prechodnými ustanoveniami, a to konkrétne § 293bp zákona o\nsociálnom poistení, podľa ktorého, ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo\nčinná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec\nalebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011. K výkladu\nuvedeného prechodného ustanovenia už zaujal postoj aj Najvyšší správny súd SR, ktorý v rozsudku\nsp.zn. 6Ssk/95/2023 z 31. januára 2024 okrem iného uviedol: „Najvyšší správny súd zastáva názor, že\nuvedené ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ fyzická osoba má postavenie samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, a toto\nprávne postavenie, rozumej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 trvá aj po 01. januári 2011, potom je samostatne zárobkovo\nčinnou osobou aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011. Žalobkyňa mala\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2010, jej právne postavenie na základe trvania príslušného oprávnenia\ntrvalo aj po 31. decembri 2010 (opak nebol preukázaný), preto sa jej v súlade s § 293bp ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z. mal zachovať status (jej právne postavenie) samostatne zárobkovo činnej\nosoby aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, a to bez ohľadu\nna to, že táto nebola zaregistrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. od 01. januára 2011 do\n31. decembra 2013, a teda podmienky plynúce z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom výlučne od\n01. januára 2011 nespĺňala. Podľa názoru súdu, žalobkyňa tak mala postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby nielen v období do 31. decembra 2010, ale z dôvodu zachovania jej statusu podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2010 aj po 01. januári 2011. V tomto smere možno podporne\npoukázať aj na dôvodovú správu k zákonu č. 543/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01. januára 2011\nnovelizoval (okrem iného) aj § 5 a zaviedol v tu prejednávanej veci kľúčové prechodné ustanovenie\n§ 293bp. Podľa priliehajúcej časti tejto dôvodovej správy, pri prechode na novú právnu úpravu sa\nzachováva právne postavenie zamestnanca, zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby\naj po nadobudnutí účinnosti tejto novely. Do okruhu zamestnancov, samostatne zárobkovo činných\nosôb a zamestnávateľov sa od 01. januára 2011 začlenia aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých\nprávne vzťahy ustanovené zákonom o sociálnom poistení účinnom od 01. januára 2011 vznikli pred\ntýmto dňom. Úmysel zákonodarcu pri prechode na novú právnu úpravu teda spočíval v zachovaní\nprávneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (a tiež zamestnanca, zamestnávateľa) aj po\nnadobudnutí účinnosti tejto novely“ (pozri bod 29 citovaného rozsudku).\n79. Pokiaľ teda Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozsudku v predmetnej veci žalobkyne ponechal\nna uvážení správnemu súdu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, pokiaľ by mal\nsprávny súd v ďalšom konaní pochybnosti o obsahu prípisov daňového úradu zo 7. a 12. septembra\n2016, tak k tomu správny súd uvádza, že v danom prípade nepristúpil k doplneniu dokazovania z toho\ndôvodu, že táto skutočnosť (t.j. z akého dôvodu bola žalobkyňa registrovaná na daňovom úrade) by\nnemala žiadny vplyv na posúdenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyne od 1. januára\n2011, a to vzhľadom na prechodné ustanovenie § 293bp zákona o sociálnom poistení, ktorý žalobkyni\nzachovával tento status s prihliadnutím na skutočnosť, že aj k 31. decembru 2010 a aj od 1. januára 2011\njej trvalo predmetné oprávnenie na vykonávanie činnosti (bola držiteľka licencie L1A). Táto skutočnosť,\nhoci nebola uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, však nemôže byť sama o sebe\ndôvodom na jeho zrušenie, lebo nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia (t.j. na samotný výrok)\na rozhodnutie nemožno zrušiť za nesprávnosť, ktorá sama o sebe neovplyvňuje subjektívnoprávnu\npozíciu dotknutej osoby. V danom prípade sa jedná o skutočnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona\no sociálnom poistení (§ 293bp), a teda žalobkyňa bola aj po 31. decembri 2010 samostatne zárobkovo\nčinnou osobou a to bez ohľadu na to, či bola registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou\nčinnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.\n\n80. Čo sa týka konkrétnej výšky príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyne,\ntieto vyplývajú z administratívneho spisu, a to za rok 2008 (vo výške v prepočte na eurá 49 380,70 eur),\nza rok 2009 (34 516,22 eur), a preto žalobkyni zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové\npoistenie 30. júna 2011, lebo až za rok 2010 tento príjem nepresiahol zákonom stanovenú hranicu,\nkeďže tento príjem bol 0,- eur.\n81. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že kasačný súd sa nezaoberal procesnými postupmi správnych\norgánov, táto jej námietka sa nezakladá na skutočnosti. Správny súd poukazuje na body 17 a 18\nrozsudku kasačného súdu v predmetnej veci (pozri aj bod 65 tohto rozsudku správneho súdu), v ktorých\nsa najvyšší správny súd dostatočne venoval aj procesným aspektom, pričom uzavrel, že „žalobkyni\ntak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňovala svoje právo vyjadriť sa k skutkovému základu\nrozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.“\n82. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa\nktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje\naj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva:\n„Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu\nnemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).\n83. Správny súd, vychádzajúc z právnych záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžsk/53/2018 zo dňa 30. marca 2022, dospel k záveru, že žalovaná za daných\nokolností prípadu dostatočne zistila skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci samej a na\ntento správne aplikovala relevantné hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom poistení (okrem\nspomenutej zistenej nesprávnosti ohľadom neaplikovania prechodného ustanovenia § 293bp zákona\no sociálnom poistení), nezistiac také závažné porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne,\nna základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol\n(§ 190 SSP).\n84. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnej žalovanej trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nžalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej\nspravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia\na podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nSSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "9aeb558b-fa14-4a04-b46e-7d5916ac15db:69e3364d-11ce-4947-a326-ad488e98226b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1", "spisova_znacka": "6Ssk/95/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/95/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1"}], "citovane_v": []}