{"guid": "5bd5700f-ebbb-4be6-96f9-8a83e07672d6:bdd57c74-37f8-43af-96c5-68ad79d745be", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3", "spisova_znacka": "1S/112/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/112/2023 z 20. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. augusta 2025, sp. zn. 1S/112/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3", "identifikacne_cislo": "1023200949", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-326", "nazov": "§ 326 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-326", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-326", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdd57c74-37f8-43af-96c5-68ad79d745be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/112/2023\n1023200949\n20. 08. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200949.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: JUDr. Rastislav Kravár, bytom: Hviezdoslavova 274/9, 965 01 Žiar nad Hronom,\ndátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, v konaní o\npreskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.08.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácie zo dňa 04.06.2023 (ďalej len „žiadosť“) požiadal\nadresáta: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, OR PZ Bratislava III“\no sprístupnenie nasledujúcich informácií:\n- informáciu o tom, v akom štádiu sa nachádza trestné oznámenie žiadateľa (žalobcu) zo dňa 25.01.2023\nvo veci podozrenia z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 zákona č. 300/2005 Z.\nz. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný zákon“),\n- informáciu o tom, v akom štádiu sa nachádza trestné oznámenia žiadateľa (žalobcu) zo dňa 25.01.2023\nvo veci podozrenia z prečinu neoznámenia trestného činu podľa § 340 ods. 1 trestného zákona,\n- v prípade, ak poverený príslušník PZ, npor. Mgr. Tomáš Sobota odmietol trestné oznámenia žiadateľa\n(žalobcu) zo dňa 25.01.2023 ako nedôvodné, aj vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužitia\nprávomoci verejným činiteľom podľa § 326 trestného zákona, ako aj vo veci podozrenia z prečinu\nneoznámenia trestného činu podľa § 340 ods. 1 trestného zákona, informáciu o tom, akým úkonom\na v ktorej časti takéhoto úkonu sa nachádza právna argumentácia k zamietnutiu podozrenia z prečinu\nveci podozrenia zo spáchania prečinu zneužitia právomoci verejným činiteľom podľa § 326 trestného\nzákona a vo veci podozrenia z prečinu neoznámenia trestného činu podľa § 340 ods. 1 trestného zákona.\n2. Na podklade podanej žiadosti vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave III, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Nové Mesto – východ\nodpoveď na žiadosť č. ČVS: ORP-200/NMV-B3-2023 zo dňa 07.06.2023 (ďalej len „odpoveď“), pričom\nna základe žiadosti boli uvedené nasledujúce odpovede na otázky:\n\n- na otázku č. 1 a 2 povinná osoba uviedla, že celý obsah žalobcom podaného trestného oznámenia bol\nkvalifikovaný ako podozrenie zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods.\n1 trestného zákona, pretože v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „trestný poriadok“) je podanie posudzované vždy podľa obsahu, z čoho\nvyplýva, že trestné oznámenie oznamovateľa nie je posudzované podľa toho, ako ho sám klasifikuje\noznamovateľ, ale podľa toho, aké skutočnosti vyplývajú zo samotného obsahu daného trestného\noznámenia. Žalobcom klasifikované trestné činy boli vzhľadom na obsah subsumované pod podozrenie\nzo spáchania trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 trestného zákona.\nPovinná osoba uviedla, že uznesenie vydané v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) trestného poriadku zo\ndňa 26.05.2023 sa týkalo celého obsahu žalobcom podaného trestného oznámenia, pričom v ňom bolo\nkonštatované, že „Okresný úrad Bratislava, respektíve pracovník Okresného úradu Bratislava sa ako\nSprávny orgán nedopustil žiadneho porušenia zákona, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu akéhokoľvek\ntrestného činu, ktoré znaky sú uvedené v Trestnom zákone.“;\n- na otázku č. 3 povinná osoba uviedla, že orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) sú\nzo zákona povinné vykonávať subsumpciu skutku samostatne, nezávisle, nestranne, a to na základe\nposúdenia v čase relevantných skutočností, ktoré po právnej úvahe, ktorá je odôvodniteľná, možno\npriradiť pod určitú skutkovú podstatu trestného činu. Oznamovateľ má právo, aby o jeho podnete\nrozhodol OČTK na základe jeho odbornej a právnej úvahy, ktorú možno chápať ako posúdenie zákonne\nzískaných dôkazných prostriedkov na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom\nuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne. Ďalej povinná osoba upozornila aj na\nskutočnosti, ktoré žalobca žiadal a ktoré boli nepriamo uvedené aj v uznesení zo dňa 26.05.2023, a to\nmimo iného predovšetkým vo výroku uznesenia na prvej strane „ ... trestné oznámenie oznamovateľa\nJUDr. Rastislava Kravára, narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX B. C. A., z ktorého\nobsahu vyplýva podozrenie zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods.\n1 Trestného zákona ...“, v odôvodnení na druhej strane uznesenia „ ... Obsah trestného oznámenia\noznamovateľa bolo vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Bratislave II vyhodnotený ako podozrenie zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom\npodľa § 327 ods. 1 Trestného zákona ...“ alebo v odôvodnení na piatej strane uznesenia „ ... v zmysle\nvyššie uvedeného som toho názoru, že Okresný úrad Bratislava, respektíve pracovník Okresného úradu\nBratislava sa ako Správny orgán nedopustil žiadneho porušenia zákona, ktoré by napĺňalo skutkovú\npodstatu akéhokoľvek trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone ...“.\n3. Žalobca podal voči odpovedi odvolanie zo dňa 19.06.2023 (ďalej len „odvolanie“), pretože mal za\nto, že odpoveď je potrebné v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) považovať za rozhodnutie vo veci, ktorým neboli\nžalobcovi sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 06.08.2023 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zo dňa 03.08.2023 (ďalej len „fiktívne\nrozhodnutie“), v spojení s odpoveďou a tieto navrhuje zrušiť.\n5. Žalobca mal za to, že fiktívne rozhodnutie a odpoveď je potrebné podľa § 19 ods. 3 zákona\no slobode informácií považovať za správne rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu.\nŽalobca uviedol, že pre posúdenie otázky, či v prejednávanej veci sa jedná o rozhodnutia alebo nie, je\npredovšetkým potrebné vychádzať z obsahu písomností a nie z označenia alebo formy. V prejednávanej\nveci sa jednalo o žiadosť, ktorá bola vybavená negatívne, a to aj napriek tomu, že žalobca bol odkázaný\nvšeobecnými formuláciami na bližšie nešpecifikovaný text, kde by sa mala požadovaná informácia\nnachádzať. Obdobne vybavil žalovaný aj odvolanie, keď podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií\nvydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca mal\nza to, že čo do obsahu odpovede ide o negatívne rozhodnutie tak, ako to predpokladá § 18 ods. 2 zákona\no slobode informácií a v druhom stupni došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.\n\n6. Po zhrnutí skutkového stavu (vrátane úkonov žalobcu od 25.01.2023, kedy žalobca podal trestné\noznámenie) žalobca uviedol, že po podrobnom preštudovaní odpovede dospel k záveru, že povinná\nosoba neposkytla žalobcovi žiadnu z požadovaných informácií, ktorá by spĺňala podmienky poskytovania\ninformácií podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).\n7. Žalobca ďalej poukázal na aplikáciu trestného poriadku a trestného zákona vo vzťahu k podaniam\nurobenými občanmi. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v odôvodnení uznesenia o odmietnutí trestného\noznámenia síce popisuje skutkový dej, avšak uspokojuje sa len s výpoveďou povereného zamestnanca\nOkresného úradu, keď právny význam listinným dôkazov predložených alebo spisovou značkou riade\noznačených žalobcom pre prejednávanú vec vôbec nevyhodnotil a ani ich pre účely zistenia skutočného\nstavu veci v rozpore s § 2 ods. 10 trestného poriadku do spisu ex offo zrejme vôbec nezabezpečil.\nŽalobca poukázal na to, že uznesenie žalovaného, ktorým odmietol trestné oznámenie žalobcu\nneobsahuje ani vo výrokovej časti a ani v odôvodnení žiadnu právnu argumentáciu k zamietnutiu\ntrestného oznámenia, týkajúceho sa podozrenia z prečinu zneužitia právomoci verejným činiteľom podľa\n§ 326 trestného zákona a ani vo veci podozrenia z prečinu neoznámenia trestného činu podľa § 340\nods. 1 trestného zákona a v súvislosti s týmto trestným činom ani z trestného činu subvenčného\npodvodu podľa § 225 trestného zákona. Žalobca uviedol, že informácie nepožadoval samoúčelne,\npretože nesúlad výrokovej časti uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 26.05.2023,\ns jeho odôvodnením, spôsobuje zmätočnosť samotného uznesenia a pre žalobcu neposkytuje žiadnu\nrelevantnú informáciu o výsledku trestného konania. Pokiaľ z uznesenia mal vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi žalovaného\nna strane druhej, tak ani v prípade, že žalovaný – povinná osoba podanému trestnému oznámeniu\nžalobcu nevenovala dostatočnú pozornosť, nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu.\n8. Žalobca mal za to, že žalovaný podanú žiadosť vybavil negatívne, a to tak, že požadované informácie\nžalobcovi v podstate nesprístupnil a na včas podanie odvolanie v stanovenej lehote nereagoval.\nŽalovaný v konaní nevenoval žiadnu pozornosť tej skutočnosti, či § 18 ods. 2 a § 19 ods. 3 zákona\no slobode informácií majú kogentný charakter alebo fakultatívny. Žalovaný bol povinný sprístupniť\ninformácie, ktorými disponuje a v prípade, že nimi nedisponuje, toto žalobcovi explicitne vo forme\nrozhodnutia oznámiť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.12.2023, pričom taktiež zosumarizoval skutkový stav\nod podania žalobcu – trestného oznámenia, ktoré bolo príslušnému OČTK doručené dňa 02.03.2023 až\npo uznesenie príslušnej okresnej prokuratúry zo dňa 29.06.2023, ktorým bola sťažnosť žalobcovi voči\nuzneseniu o odmietnutí veci zamietnutá.\n10. K žiadosti žalovaný uviedol, že žalobca požadoval informácie, ktoré mu boli ako procesnej\nstrane oznamovateľa v plnom rozsahu poskytnuté formou vydaného uznesenia o odmietnutí veci\npodľa § 197 ods. 1 písm. d) trestného poriadku (uznesením, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa\n03.06.2023). Žalovaný konštatoval, že poverený príslušník PZ SR žiadosť posúdil a vyhodnotil ako\nžiadosť o informácie procesnej strany v trestnom konaní, pričom postupoval v zmysle osobitného\nprávneho predpisu, a to trestného poriadku. Poverený príslušník PZ SR v odpovedi uviedol odpovede\nna všetky otázky žalobcu. Žalobca podľa žalovaného v žalobe subjektívne vyhodnocuje, že odpoveď\npovažuje za negatívne rozhodnutie v zmysle zákona o slobode informácii, čo je potrebné vyhodnotiť\nza chybnú subjektívnu informáciu, pretože žalobca bol od podania trestného oznámenia do momentu\nprávoplatného rozhodnutia procesnou stranou trestného konania s priznanými právami a povinnosťami\npodľa trestného zákona a trestného poriadku. Žalobca sa podľa žalovaného mylne domáha inštitútov\nvyvodených zo zákona o slobode informácií na domnelý postup povinnej osoby, keďže jeho žiadosť\nbola vyhodnotená ako žiadosť o informácie procesnej strany, resp. oprávnenej osoby v rámci vedeného\ntrestného konania a nie je možné na odpoveď nazerať ako na písomné rozhodnutie povinnej osoby\no neposkytnutí informácie, voči ktorej je možné podať opravný prostriedok na základe zákona o slobode\ninformácií. Postavenie účastníka trestného konania a postavenie žiadateľa o informáciu je rozdielne\na žiadateľ má podľa zákona o slobode informácií právo na užší okruh informácií ako účastník trestného\nkonania.\n\n11. Žalovaný má za to, že OČTK v trestnom konaní sú oprávnené posúdiť a vyhodnotiť prijaté\npodanie a zvoliť aplikáciu právneho predpisu k ich ďalšiemu zákonnému postupu. Žalovaný uviedol, že\nposkytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje trestný poriadok.\n12. Ďalej žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu, pretože Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave nie\nje odvolacím orgánom, ale malo nim byť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\n13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 01.02.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n14. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté fiktívne rozhodnutie a odpoveď, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s\nodkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) ju zamietol.\n16. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n19. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n20. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá požiada o sprístupnenie informácie.\n21. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať postup\nžalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobcu, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby\nsa správny súd zameral na vyhodnotenie, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom o slobode\ninformácií a či došlo k poskytnutiu žalobcom požadovaných informácií alebo k odmietnutiu sprístupnenia\npožadovaných informácií, a teda k tzv. fiktívnemu rozhodnutiu tak, ako to tvrdí žalobca.\n22. Na úvod je potrebné uviesť, že správny súd svoj správny súdny prieskum zameral výlučne na\nzodpovedanie relevantných skutočností, týkajúcich sa fiktívneho rozhodnutia a odpovede, pričom sa\nnezaoberal (a ani sa nemohol) skutočnosťami, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval a ktoré sa týkali\nuznesenia o odmietnutí jeho trestného oznámenia a vyhodnotenia ním podaného trestného oznámenia.\nSprávny súd nie je OČTK a ani trestným súdom a do jeho právomoci nepatrí vyhodnotenie správnosti /\nnesprávnosti posúdenia ním podaného trestného oznámenia.\nVšeobecné východiská práva na informácie a k tzv. fiktívnemu rozhodnutiu\n23. Správny súd prvotne poukazuje na to, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných\npilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,\nprostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim\nkaždému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty\n\n(ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý\nustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou\nprimárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej\nosoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto\núčelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba, ktorá je orgánom\nverejnej moci, teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania\ninformácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná\nosoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie\ndôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.\n24. Z dôvodu, že žalobca napadol tzv. fiktívne rozhodnutie, správny súd považuje za potrebné poukázať\naj na základné právne východiská tzv. fiktívnych rozhodnutí. Správny súd uvádza, že § 18 zákona o\nslobode informácií upravuje tri spôsoby vybavenia žiadosti o informácie: (i) sprístupnenie informácie a\nvydanie rozhodnutia zápisom v spise, (ii) vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení\ninformácie alebo (iii) vydanie tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v\nprípade, že povinná osoba v lehote informáciu neposkytne, nesprístupní alebo nevydá rozhodnutie.\n25. Zákon o slobode informácií teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a zavádza\ntzv. fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V zmysle rozhodovacej\nčinnosti kasačného súdu nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej\nlehote absolútne nečinná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo\ndňa 16.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020\nzo dňa 24.02.2022). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013\nzo dňa 21.11.2013: „fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom\nproti nečinnosti povinnej osoby.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2012: „faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo\nformou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“\n26. Správny súd uvádza, že v praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia žiadostí o\nposkytnutie informácie, ktoré je náročné jednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch\nspôsobov predpokladaných § 18 zákona o slobode informácií. Problematickými bývajú najmä situácie,\nkedy povinné osoby vybavia žiadosti rôznymi neformálnymi listami a oznámeniami bez súčasného\nsprístupnenia informácií a bez súčasného vydania písomného rozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky\nnevyhnutné formálne a obsahové náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií\na zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“) (vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku). Zvláštnu\nkategóriu problematických spôsobov vybavenia žiadostí o informácie tvoria situácie, akou je aj\nprejednávaný prípad, kedy žiadateľ od povinnej osoby požadoval sprístupnenie informácií a bola mu\ndoručená odpoveď, pričom žalobca mal za to, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Následne podal\nžalobca voči odpovedi odvolania, na ktoré povinná osoba žiadnym spôsobom nereagovala.\nK poskytovaniu informácií z trestného konania\n27. Z dôvodu, že žalobca žiadosťou požadoval informácie z trestných konaní, správny súd považuje za\nvhodné poukázať aj na základné východiská poskytovania informácií z trestného konania.\n28. Správny súd odkazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktorý dospel k záveru,\nže z pozitívno-právnej úpravy explicitne nevyplýva subsidiarita zákona o slobode informácií vo vzťahu\nk osobitným právnym režimom poskytovania informácií, resp. že by zákon o slobode informácií mal\nvo vzťahu k takejto osobitnej právnej úprave postavenie lex generalis. S odkazom na uvedené vzniká\nstav tzv. konkurencie, resp. stav existencie paralelných právnych nástrojov s rovnakým, príp. obdobným\núčinkom. V dôsledku existencie osobitného právneho predpisu (napríklad trestného poriadku), ktorý\nrieši poskytovanie informácií tak nemôže dôjsť k nesprístupneniu informácie žiadateľovi podľa zákona\no slobode informácií, a preto k obmedzeniu jeho slobodného prístupu k informáciám podľa zákona\no slobode informácií nedochádza (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Svk/23/2022 zo dňa 03.08.2022).\n\n29. Pre úplnosť považuje správny súd v tejto veci za relevantné poukázať aj na ďalšie rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Sžik/3/2020 zo dňa 14.12.2021, v ktorom\nsa kasačný súd zaoberal otázkou sprístupnenia informácií zo spisu, resp. z konania, v ktorom mala\nžalobkyňa (sťažovateľka) v danom konaní osobitné postavenie účastníka konania, čo jej umožňovalo\núčinne sa domôcť relevantných informácií aj nahliadnutím do spisu postupom podľa § 69 trestného\nporiadku, resp. § 55 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Skutkové a\nprávne okolnosti veci sp. zn. 4Sžik/3/2020 a súdenej veci však nie sú identické. Kľúčový diferenciačný\nznak, pre ktorý správny súd rozhodujúci v tejto veci nemohol uplatniť právne závery vyslovené v\nrozhodnutí sp. zn. 4Sžik/3/2020 spočíva v tom, že žalobkyňa (sťažovateľka) v zmienenej veci výslovne\nžiadala príslušný orgán o vyhotovenie fotokópií celého vyšetrovacieho, ako aj tzv. dozorového spisu\nprokurátora (vrátane žiadosti o originálne úradné potvrdenie, že sa vyhotovili a zasielajú nielen fotokópie\nkompletného vyšetrovacieho spisu, ale tiež kompletne súvisiaceho dozorového spisu), a teda obsahom\njej žiadosti nebolo priamo poskytnutie konkrétnej informácie alebo rozhodnutia - ako to predpokladá\nzákon o slobode informácií, ale realizácia jej práv podľa osobitných právnych predpisov. Na strane\ndruhej, žalobca v súdenej veci explicitne žiadal o informácie podľa zákona o slobode informácií, pričom\nvychádzajúc z rozhodovacej praxe kasačného súdu jeho právo žiadať o informácie týmto spôsobom\nnemôže byť negované jeho osobitným procesným postavením v trestnom konaní.\n30. Súčasne je potrebné uviesť, že je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám,\nktorý pre seba považuje za najvhodnejší a s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o návrhové konanie,\nsa tento režim na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie.\nJe nesprávny postup orgánov verejnej správy, ak napriek výslovnej žiadosti žiadateľa o poskytnutie\ninformácie v režime zákona o slobode informácií, túto preklasifikovali na žiadosť o nazretie do spisu\nalebo ako vybavenie žiadostí v režime trestného poriadku. Okrem toho, že orgán verejnej správy\nnemôže nahrádzať vôľu žiadateľa v tom smere, že za neho rozhodne, ktorá právna úprava z viacerých\nmožností mu prináleží, tak ani žiadne ustanovenie zákona o slobode informácií neustanovuje vylúčenie\npovinnosti povinnej osoby poskytnúť informácie postupom podľa zákona o slobode informácií osobám,\nktoré by tieto informácie mohli získať aj aplikáciou iného právneho nástroja. Tomu analogicky zákon\no slobode informácií neurčuje, že by takéto osoby (napr. s osobitným procesným statusom v konaní,\nz ktorého sa informácie dožadujú), nemali právo na získavanie týchto informácií aj prostredníctvom\nzákona o slobode informácií. Nie je preto daný dôvod na právne diskvalifikovanie účastníka konania\nz možnosti domáhať sa poskytnutia informácie aj postupom podľa zákona o slobode informácií, hoci\nby požadovanú informáciu mohol žiadateľ získať aj iným zákonným postupom. Na strane druhej,\npokiaľ si však účastník konania sám zvolí režim zákona o slobode informácií, musí byť zároveň\nuzrozumený s tým, že bez ohľadu na jeho osobitné postavenie v konaní (ktoré existuje súbežne s jeho\npostavením ako žiadateľa o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií), sa na neho\nbudú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa zákona o slobode informácií (k tomu pozri\nuznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/23/2022 zo dňa 03.08.2022).\nK žiadosti žalobcu a k žalobným bodom\n31. Ako to už správny súd uviedol vyššie, účelom sprístupňovania informácií v režime zákona o slobode\ninformácií je umožnenie verejnosti získavať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, s ktorými disponujú\npovinné osoby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný na žiadosť žalobcu a na všetky jeho\n3 dopyty odpovedal, a to odpoveďou, a preto bola žiadosť žalobcu podľa správneho súdu vybavená\npostupom podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n32. Po preskúmaní odpovede má správny súd za to, že povinná osoba sprístupnila žalobcovi\npožadované informácie – v rámci odpovede povinná osoba zodpovedala na všetky 3 dopyty žalobcu\n(odpovede sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku). Správny súd sa nestotožnil so žalobcom v tom,\nže by došlo k odmietnutiu sprístupniť požadované informácie – podľa názoru správneho súdu došlo\nk poskytnutiu informácií zo strany povinnej osoby, pričom z odpovede vyplýva, že sa povinná osoba\nvenovala jednotlivo každému okruhu požadovaných informácií. Správny súd súčasne uvádza, že aj\nžalobné body žalobcu boli v tomto smere veľmi všeobecné a nekonkrétne – žalobca sa obmedzil\nvýlučne na konštatovanie, že povinná osoba neposkytla žalobcovi požadované informácie tak, aby\nspĺňali podmienky podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, pričom z uvedeného nebolo konkrétnym spôsobom\n\nsprávnemu súdu zrejmé, v čom nemalo dôjsť k vybaveniu žiadosti žalobcu a k vydaniu negatívneho\nrozhodnutia o nesprístupnení informácií.\n33. Tu je potrebné uviesť, že za nesprístupnenie informácie (alebo za vydanie fiktívneho rozhodnutia)\nnemožno považovať skutočnosť, ak sprístupnená informácia nespadá presne do predstáv a očakávaní\nžalobcu. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 01.10.2003, ktorý judikoval, že obsahom základného práva na prijímanie\ninformácií podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd nie je právo žiadateľa o informácie dostávať informácie podľa jeho predstáv a\nočakávaní, a skutočnosť, že sa žiadateľ informácie nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie,\nbez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií a ani porušenie práva\nžalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (obdobne uvedené judikoval Ústavný\nsúd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010 alebo Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžik/4/2010 zo dňa 14.12.2021).\n34. Po tom, ako správny súd podrobil správnemu súdnemu prieskumu odpoveď, musí konštatovať,\nže povinná osoba zodpovedala na položené okruhy, pričom nevydala rozhodnutie, ktorým by odmietla\nposkytnúť informáciu a ani nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Voči odpovedi tak nebolo možné\npodať opravný prostriedok, keďže podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií možno odvolanie\npodať proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie. Keďže v danej veci\nk odmietnutiu informácií nedošlo, nebol prípustný opravný prostriedok, a preto nemohlo dôjsť ani\nk fiktívnemu rozhodnutiu.\n35. Správny súd uvádza, že po správnych orgánoch nemožno vo všeobecnosti požadovať, aby\nautomaticky, bez akejkoľvek žiadosti, žiadateľom o informácie poskytovali všetky informácie / všetky\nprílohy požadovaných dokumentov. Takýto záver by totiž v praktickom živote mohol viesť k zahlteniu\nsubjektov poskytujúcich informácie, pretože tieto subjekty by poskytli veľké množstvo informácií.\nŽiadateľovi o informácie by sa tak mohlo dostať informácií, ktoré ho nezaujímajú a ktoré ani nepožadoval.\nAko omnoho schodnejšie sa správnemu súdu javí postup, kedy žiadateľ o informácie na základe\ninformácií už poskytnutých zistí, že ho zaujímajú aj ďalšie informácie, o ktorých predtým nevedel a novou\nžiadosťou o poskytnutie informácií si požiada o nové informácie. Takýto postup by bol podľa správneho\nsúdu vhodný a správny, a to aj v prejednávanej veci (k tomu obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 8As/34/2005 zo dňa 28.03.2006 alebo sp. zn. 4As/45/2010 zo dňa\n28.02.2011).\n36. V danej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno prisvedčiť, že by mu zo strany\npovinnej osoby neboli poskytnuté informácie v tom rozsahu, ako ich požadoval. Povinná osoba žalobcovi\nfakticky úplne vyhovela, požadované informácie poskytla. Pokiaľ teda neboli žalobcovi poskytnuté\ninformácie nad rámec toho, čo bolo žalobcom požadované, nič mu nebránilo požiadať povinnú osobu\no poskytnutie doplňujúcich informácií. Je tak treba zohľadniť to, že správny orgán (povinná osoba)\nsa pri poskytovaní informácií a v súlade s právnymi predpismi musí vysporiadať s obsahom žiadosti\no informácie a na túto reagovať. Povinnej osobe nie sú známe žiadne ďalšie okolnosti, pohnútky, dôvody\nalebo príčiny, ktoré viedli žiadateľa o informácie k podaniu žiadosti, nie je mu známa situácia žiadateľa,\npokiaľ sám žiadateľ o informácie tieto skutočnosti v žiadosti neuvedie. Povinné osoby nie sú schopné\npoznať alebo odhaľovať zámery a úmysly žiadateľa a nezostáva im nič iné, než vychádzať výlučne\nz obsahu žiadosti a nemôžu si čokoľvek domýšľať alebo poskytovať informácie nad jej rámec.\n37. V prípade, ak tak žalobca nebol spokojný s odpoveďou povinnej osoby, mohol adresovať novú\nžiadosť s tým, že by uviedol, ktoré konkrétne ďalšie informácie od povinnej osoby požaduje.\nK ďalším relevantným okolnostiam a závery\n38. Správny súd však musí vytknúť konaniu povinnej osoby a žalovanému pochybenie. Aj napriek tomu,\nže správny súd ustálil, že na žiadosť žalobcu povinná osoba odpovedala a požadované informácie\nmu poskytla, žalobca podal voči odpovedi odvolanie, pričom žalovaný nepostupoval podľa § 19 ods. 2\nzákona o slobode informácií, ktorý v druhej vete spomenutého rozhodnutia uvádza, že odvolací orgán\nupovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Žalovaný tak mal žalobcovi ozrejmiť,\nže jeho odvolanie eviduje a uviesť mu, že voči odpovedi nebolo možné podať odvolanie, keďže nedošlo\n\nk odmietnutiu sprístupnenia požadovanej informácie. Uvedené pochybenie však nemá za následok\ndôvodnosť žaloby, keďže ako to ustálil správny súd vyššie, k sprístupneniu informácií došlo, odvolanie\nnebolo možné podať, a teda žalobca nebol oprávnený ani podať opravný prostriedok.\n39. Správny súd zároveň uvádza, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nesúhlasí s odpoveďou. Zatiaľ čo\npovinná osoba v odpovedi priamo odkazovala na žalobcom podanú žiadosť o sprístupnenie informácií,\nžalovaný vo vyjadrení k žalobe zmenil rétoriku a uviedol, že sa nejednalo o odpoveď na žiadosť\no sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, ale jednalo sa o žiadosť o informácie\nprocesnej strany v trestnom konaní. Ako to však uviedol správny súd už vyššie, orgán verejnej správy\nnemôže nahrádzať vôľu žiadateľa v tom smere, že za neho rozhodne, ktorá právna úprava z viacerých\nmožností mu prináleží, a vybrať si pre povinnú osobu tú najvhodnejšiu. V tomto tak bola argumentácia\nžalovaného v súdnom konaní zjavne nesprávna. Aj napriek uvedenému bol však správny súd viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, pričom preskúmaval fiktívne rozhodnutie a odpoveď, ktorá, ako vyplynulo\nz obsahu, bola reakciou na žiadosť žalobcu, ktorú podal na podklade zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám.\n40. Na podklade uvedeného tak správny súd vyvodil, že v predmetnom prípade nedošlo k vydaniu tzv.\nfiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a ani k odmietnutiu poskytnutia\ninformácií.\n41. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\n\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "1a1363c1-f268-478f-a7df-88248753556d:1b836575-5f7c-4e1d-9384-9c4b6d62a1ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201680.1", "spisova_znacka": "4Svk/23/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/23/2022 z 3. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201680.1"}], "citovane_v": []}