{"guid": "e3d8c41d-a3f1-4365-989a-02328208e480:baa997d4-bb88-4e15-9dc7-a72cdacb4328", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4", "spisova_znacka": "5S/35/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/35/2023 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. novembra 2025, sp. zn. 5S/35/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4", "identifikacne_cislo": "1023200912", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/baa997d4-bb88-4e15-9dc7-a72cdacb4328", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/35/2023\n1023200912\n27. 11. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200912.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XX, XXX XX D., právne\nzastúpeného: JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom: Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, proti\nžalovanému: Centrum právnej pomoci – Kancelária Bratislava, so sídlom: Račianska 1523/71, 810 05\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA-68139/13821/2023-73071/2023\nzo dňa 23.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci - Kancelária Bratislava č.\nKaBA-68139/13821/2023-73071/2023 zo dňa 23.06.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, doručenou žalovanému dňa 13.06.2023 (ďalej len\n„Žiadosť“), sa žalobca domáhal poskytnutia právnej pomoci v právnej veci „podania správnej žaloby proti\nrozhodnutiu Centra právnej pomoci (CPP) o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci ČRZ:\n40014/2023-8936/2023 zo dňa 13.04.2023 v právnej veci konania o ústavnej sťažnosti“. Žalovanému\nv Žiadosti zároveň oznámil, že voči rozhodnutiu ČRZ: 40014/2023-8936/2023 z 13.04.2023 podal\nsprávnu žalobu bez advokáta a že požiadal o predĺženie lehoty v zmysle zákona.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. KaBA-68139/13821/2023-73071/2023 zo dňa 23.06.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005\nZ. z.“) v právnej veci správnej žaloby voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelárie Bratislava\no predbežnom neposkytnutí právnej pomoci č. s. 8936/2023, ČRZ: 40014/2023 zo dňa 13.04.2023 (ďalej\nlen „dotknuté rozhodnutie z 13.04.2023“), vrátane spísania a podania návrhu na začatie konania až do\nprávoplatného skončenia veci, nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na\nto, že nebola splnená podmienka absencie zrejmej bezúspešnosti sporu.\nII.\n\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v zákonnej lehote dňa\n12.07.2023 na poštovú prepravu, doručenou dňa 13.07.2023 na Krajský súd v Bratislave, ktorý ju\nnásledne dňa 26.07.2023 postúpil na Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný, sa\nžalobca sám domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n4. V odôvodnení žaloby vzniesol „výhradu proti procesnému a právnemu zdôvodneniu“ napadnutého\nrozhodnutia. Podľa jeho názoru žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil len subjektívnymi názormi na\nexistenciu či plynutie akýchkoľvek lehôt a svojvoľným, právne ničím neodôvodneným subjektívnym\nnázorom. Svojím konaním zmaril žalobcovi prístup k súdu, čím porušil § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. a iné\nprávne predpisy. Žalobca v žalobe zároveň požiadal o predĺženie lehoty v zmysle § 71 ods. 2, § 183 SSP\nna doplnenie žaloby s ohľadom na skutočnosť, že podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Centru\nprávnej pomoci v danej veci. Zdôraznil, že Ústava Slovenskej republiky mu garantuje právo nechať sa\nv konaní zastupovať kvalifikovanou osobou, a teda právo na poskytnutie právnej pomoci aj v tejto veci.\nDodal, že o právnu pomoc požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 06.07.2023.\n5. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal mu náhradu\ntrov konania.\n6. Podaním zo dňa 28.07.2023 označeným ako „Všeobecná správna žaloba“ bola žaloba doplnená zo\nstrany právneho zástupcu, ktorý bol žalobcovi určený na jeho zastupovanie rozhodnutím žalovaného\nč. KaBA-79626/15133/2023-81770/2023 zo dňa 14.07.2023 o predbežnom poskytnutí právnej pomoci\nv rozsahu úkonov potrebných na spísanie a podanie správnej žaloby v danej veci, a následne\nrozhodnutím žalovaného č. KaBA-79626/15133/2023-89123/2023 zo dňa 03.08.2023 o priznaní nároku\nna poskytnutie právnej pomoci žalobcovi až do právoplatného skončenia veci.\n7. V rámci doplnenia žaloby žalobca prostredníctvom právneho zástupcu za dôvody žaloby označil\nnesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a podstatné porušenie\nustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191\nods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) SSP. Existenciu uvedených nedostatkov odôvodňoval tým, že žalovaný\npochybil, ak skúmal možnosť a schopnosť advokáta prevziať zastupovanie a pripraviť kvalifikované\npodanie v lehote jedného dňa. Podľa platnej právnej úpravy je právom žalobcu požiadať o priznanie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci kedykoľvek počas plynutia lehoty na uskutočnenie úkonu vo veci,\nv ktorej žalobca žiada právnu pomoc. Žalovaný je povinný takejto žiadosti vyhovieť a nemá skúmať\nprípadnú bezúspešnosť sporu v kontexte plynutia lehôt, ak ešte neuplynuli. Prípadné nestihnutie lehoty\nby potom išlo na ťarchu žalobcu.\n8. V ďalšej časti argumentácie poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 253/2013, v zmysle ktorého v prípade posudzovania bezúspešnosti sporu ide len o formálne\npreskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa, čo v žiadnom prípade nemožno stotožniť s právnym\nposúdením úspechu alebo neúspechu v merite veci, ktoré patrí výlučne do právomoci súdu. Úlohou\nžalovaného teda bolo zistiť len splnenie formálnych predpokladov na podanie správnej žaloby, teda\nči žalobcovi neuplynula lehota na uskutočnenie zamýšľaného podania. Ak to žalobca preukázal, bolo\núlohou žalovaného vydať rozhodnutie o priznaní nároku. Žalobca bol postupom žalovaného nútený\ndomáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom ním spísanej žaloby, a to v situácii, kedy nedisponoval\nvysokoškolským právnickým vzdelaním a ani finančnými prostriedkami potrebnými na úhradu právnych\nslužieb.\n9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietal aj dĺžku konania pri rozhodovaní o jeho\nžiadosti týkajúcej sa nároku na právnu pomoc vrátane predbežného nároku, o ktorých žalovaný podľa\nneho rozhodoval neprimerane dlho. Ak by žalovaný o tejto žiadosti rozhodol včas, žalobca by získal\npožadovanú právnu pomoc potrebnú na ochranu jeho práv.\n10. Vzhľadom na uvedené vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami takej intenzity,\nktoré spôsobujú jeho vecnú nesprávnosť a nepreskúmateľnosť, preto je potrebné ho zrušiť.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n11. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu\ndňa 03.06.2024. Zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a čiastočne\nzopakoval v ňom obsiahnuté argumenty. K žalobným námietkam uviedol, že žalobca mal na podanie\nžiadosti dva mesiace a napriek tomu sa sám rozhodol podať žiadosť deň pred uplynutím lehoty na\npodanie správnej žaloby, čím si sám zmaril prístup k spravodlivému súdu. Konštatoval, že žalovaný\nako správny orgán je povinný skúmať možnosti a schopnosti pridelených advokátov, nakoľko nesmie\ndochádzať k ich neprimeranej záťaži. Tvrdenia žalobcu o povinnosti vyhovieť jeho žiadosti sú podľa\nžalovaného absurdné, pretože žalovaný je povinný zo zákona skúmať, či sú splnené podmienky na\nposkytnutie právnej pomoci, pričom v tomto prípade žalovaný dospel k záveru, že nie je splnená jedna\nz nich. Ak by žalovaný vydal rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a určený\nadvokát by nebol schopný v lehote jedného dňa prevziať zastupovanie a podať kvalifikovanú správnu\nžalobu, zo strany žalobcu by nasledovala žaloba o náhradu škody voči určenému advokátovi. Žalovaný\ntaktiež poprel, že by z jeho strany došlo k prejudikovaniu rozhodnutia súdu. K dĺžke konanie dodal, že\no žiadosti rozhodol v podstate zrýchlene do 10 dní od jej podania.\n12. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n13. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 17.06.2024 (replika). Zotrval na\nsvojich námietkach a zdôraznil výsledok civilného konania sp. zn. 11C/60/2015, v ktorom bolo žalobcovi\nodobrené postavenie intervenienta. Záver žalovaného o nemožnosti nájdenia advokáta schopného\na ochotného prevziať zastupovanie žalobcu v lehote jedného dňa označil za účelový a svojvoľný,\nkeďže žalovaný nepreukázal, že by sa pokúsil osloviť čo i len jedného advokáta v danej veci. Zároveň\nžalobca poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/92/2022 zo dňa 28.02.2024.\nŽalovanému vytkol aj to, že v tomto prípade skúmal, či existuje akákoľvek šanca neúspechu žalobcu\nv spore, a keďže dospel k záveru, že túto pochybnosť nemožno vylúčiť (špekulovaním o ochote\npotenciálneho advokáta prevziať zastupovanie), rozhodol o nepriznaní právnej pomoci. Žalobca navrhol,\naby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n14. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.07.2024 (duplika), v ktorom v stručnosti\nuviedol, že nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať a zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe.\nOpätovne navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nV.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n17. Podľa § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci\no ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného\nrozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.\n18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n19. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\n\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n20. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n21. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o\nadministratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní\no zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo\ninej protispoločenskej činnosti (ďalej len \"protispoločenská činnosť\") alebo osobe, voči ktorej bola\npozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu\nvzniku právnych sporov.\n22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného\nosobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v\nktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\n23. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n24. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n25. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne a miestne príslušný\nna konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP, vzhľadom k absencii dôvodov podľa § 107 ods. 1\nSSP preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku formou vyvesenia\njeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§\n137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na\núradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 02.09.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 02.09.2025 do\n27.11.2025), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia\nrozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 27.11.2025.\n27. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\nžalobcovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej\npomoci vo veci správnej žaloby proti dotknutému rozhodnutiu zo dňa 13.04.2023 s poukazom na zrejmú\nbezúspešnosť sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.\n28. Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,\npreskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uplatnených v žalobe, pričom sa v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného\n\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté\nrozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť.\n29. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné\nalebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je\nmožné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny\norgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou\nz najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní\nzaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo\nrozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum\ntakéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej\npraxe už vo všeobecnosti vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je\npotrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a\núplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie\nzakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke\nnáležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného\nsprávneho orgánu...Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,\nale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené\nzákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim\nvyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo\nvzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom\npresahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať\nsvojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup\na úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec\npreskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende\nvymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo\nv tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať\nrozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).\n30. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. predstavuje tzv. pozitívny\nzáväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti (k právu na súdnu ochranu) aj osobám materiálne\nznevýhodneným tak, aby tieto osoby v dôsledku svojho nedostatočného finančného zabezpečenia\nneprišli o právo na právnu pomoc, a to najmä v konaní pred súdom. Účel zákona č. 327/2005 Z. z. je\nexpressis verbis vyjadrený v § 1, podľa ktorého týmto účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv a tiež v konaniach týmto ustanovením vymedzených (konania o oddlžení, v azylových\nveciach, o administratívnom vyhostení a iné), a tým prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.\nZákladným zmyslom označenej právnej normy je teda zabezpečiť, aby osoby, ktoré to potrebujú, mali\nprístup k právnej pomoci za zákonom stanovených podmienok, s tým, že pozitívny záväzok štátu\na jeho garancie sa prejavujú najmä v tom, že rozhodujúce orgány sú povinné primárne sa zamerať\nna to, ako žiadateľovi vyhovieť, teda sú povinné zvážiť a po splnení zákonných podmienok uplatniť\nvšetky dostupné inštitúty, ktorými je možné potrebu právnej pomoci uspokojiť. Nahliadanie na nárok na\nposkytnutie právnej pomoci cez prizmu tohto pozitívneho záväzku je zároveň interpretačným pravidlom\npri rozhodovaní o jeho priznaní či nepriznaní. Jedným z predpokladov pre splnenie tejto povinnosti\na zachovanie práv žiadateľa je zároveň také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nevzbudzuje pochybnosti\no tom, čo bolo dôvodom nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, a dáva plnohodnotnú\nodpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky konkrétnej veci, i na to, ako sa správny orgán\nvysporiadal so svojim pozitívnym záväzkom vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania.\n31. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodoval s poukazom na § 8\nzákona č. 327/2005 Z. z. a pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadal na žiadosť žalobcu\nzo dňa 09.06.2023, dotknuté rozhodnutie z 13.04.2023 a jeho doložku právoplatnosti. Na odôvodnenie\nsvojich záverov uviedol, že dotknuté rozhodnutie z 13.04.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 14.04.2023.\nV žiadosti z 09.06.2023 sa žalobca domáhal podania ústavnej sťažnosti z dôvodu prieťahov v konaní\na bránenia v prístupe k súdu. Doplnil, že predmetná žiadosť bola postavená na tom skutkovom základe,\n\nže v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 11C/60/2015 mal vystupovať\nako účastník konania, pričom príslušný súd mu zamietol vstup do konania nielen ako účastníkovi, ale\naj ako intervenientovi. Žalovaný poukázal na to, že toto rozhodnutie označený súd odôvodnil tým, že\nžalobca v konaní nemôže vystupovať, pretože nebol preukázaný jeho záujem na úspechu. Súd zároveň\npoukázal na skutočnosť, že prebieha konanie o rozvod manželstva a vysporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, z čoho je možné usudzovať na protichodné záujmy. Z uvedeného mal\nžalovaný v predmetnej veci za preukázané, že žalobcovi v danom konaní neplynie žiadna lehota na\nvykonanie nejakého úkonu.\n32. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že lehota na podanie správnej žaloby je dva\nmesiace, žalobca dotknuté rozhodnutie z 13.04.2023 prevzal dňa 14.04.2023 a žiadosť o právnu pomoc\ndoručil až 13.06.2023, t. j. deň pred uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Žalovaný konštatoval,\nže nemôže od advokátov spravodlivo požadovať, aby prevzali zastupovanie a napísali kvalifikované\npodanie v tak krátkom čase. Zároveň nie je možné od žalovaného požadovať, aby zastupovanie žalobcu\nprevzal, nakoľko ide o konanie, kde na protistrane vystupoval práve žalovaný. Takéto konanie žalobcu\ntak možno podľa žalovaného považovať za zjavné zneužitie práva na bezplatnú právnu pomoc. Žalovaný\ntiež konštatoval, že nejde o konanie, kde je povinné zastupovanie advokátom, preto žalobcovi nič nebráni\nv podaní správnej žaloby.\n33. Žalovaný v ďalšej časti svojej argumentácie uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžk/18/2019 zo dňa 13.07.2021 mal kasačný súd za\npreukázané, že v prípade rozhodnutia žalovaného o predbežnom nároku na poskytnutie právnej pomoci\nsa jedná o procesné rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa rozsudku NS SR sp.\nzn. 1Sžk/50/2020 zo dňa 12.09.2019 kasačný súd rovnako ako správny súd považoval za primeraný\na zákonný postup žalovaného, ktorý urobil predbežnú právnu analýzu civilných nárokov, na základe\nktorej dospel k záveru, že ide o prípad zrejmej bezúspešnosti sporu. Pri tomto odbornom právnickom\nposúdení nemal pochybnosť o tom, že konkrétny sťažovateľ nemal v civilnom spore predpoklady uspieť.\nKasačnému súdu sa konanie sťažovateľa javilo ako zlomyseľné, majúce znaky zneužitia práva, a aj\nsamotná civilná žaloba a žiadosť o poskytnutie právnej pomoci smerovali k popretiu účelu zákona\na vyvolali otázku, či by nebolo namieste správnu žalobu vybaviť aplikáciou § 5 ods. 2 SSP, v zmysle\nktorého správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam, ak podaný návrh sleduje zjavné zneužitie\npráva. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016 za plne opodstatnené treba\npovažovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa\no zneužitie práva.\n34. S poukazom na uvedené a na skutočnosť, že vo veci nebola splnená podmienka, že spor nie\nje zrejme bezúspešný, čím žalovaný nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok na priznanie nároku\nna právnu pomoc, žalovaný uzavrel, že nie je potrebné zaujať stanovisko k otázke materiálnej núdze\na hodnoty sporu.\n35. Správny súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že takto formulované odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktorým sa nepriznáva (teda sa de facto odmieta) nárok na poskytnutie právnej pomoci,\nnespĺňa parametre zrozumiteľného a dostatočné odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu\nv zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ani\nv zmysle požiadaviek ustálenej rozhodovacej činnosti NSS SR (bod 29. rozsudku), a preto nie je\ndostatočné a z tohto hľadiska ani zákonné. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezrozumiteľnosti a\nnedostatku dôvodov, na ktorých je založené, pretože žalovaný v jeho odôvodnení riadne nevymedzil,\nv čom konkrétne spočíva dôvod pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi.\nPoukázal síce na nesplnenie podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona\nč. 327/2005 Z. z., ktoré ustanovenie tvorí právny základ napadnutého rozhodnutia, opomenul však\ndostatočne a zrozumiteľne vysvetliť vlastné úvahy, ktorými sa k nemu dopracoval. Žalovaný uviedol\nviacero skutočností, okrem iného poukázal aj na to, že vo veci č. s. 8936/2023, ČRZ: 40014/2023\nsa žalobca domáhal podania ústavnej sťažnosti v nadväznosti na civilné konanie, v ktorom nebol\npripustený do konania ako intervenient, poukázal na dátum podania žiadosti o priznanie právnej\npomoci deň pred uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby, na rozhodnutia NS SR súvisiace\ns preskúmateľnosťou niektorých rozhodnutí a so zjavným zneužitím práva, nevysvetlil však, v čom\nspočíva súvislosť medzi týmito skutočnosťami a posudzovaným nárokom žalobcu, a ako tieto súvisia\ns právnym základom rozhodnutia, resp. ktorá z nich je skutočnosťou rozhodujúcou pre výsledok\n\nposúdenia nároku žalobcu. Konštatovanie, že žalobca nebol pripustený do civilného konania ako\nintervenient, či parafráza rozhodnutí NS SR, bez úvah správneho orgánu o ich dopade či aplikácii na\ndanú vec, nie je postačujúce, nakoľko existujú pochybnosti o tom, čo v tejto súvislosti bolo skutočným\ndôvodom napadnutého rozhodnutia. Správny súd podotýka, že predmetom konania o nároku na\nposkytnutie právnej pomoci v danej veci na základe žiadosti žalobcu z 13.06.2023 bolo podanie správnej\nžaloby proti dotknutému rozhodnutiu z 13.04.2023, ku ktorému mali smerovať aj úvahy žalovaného.\n36. Pokiaľ ide o čiastkové úvahy žalovaného vo vzťahu k lehote na podanie správnej žaloby (bod\n33. rozsudku), tieto taktiež neboli v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlené a javia sa ako\nzmätočné. Žalovaný vytkol žalobcovi oneskorené podanie žiadosti o právnu pomoc deň pred uplynutím\nlehoty na podanie správnej žaloby, ale nevysvetlil, v čom spočíva nadväznosť tohto oneskorenia\nna právny dôvod napadnutého rozhodnutia podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., teda na zrejmú\nbezúspešnosť posudzovaného sporu. Namiesto toho konštatoval zjavné zneužitie práva na strane\nžalobcu. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že zjavné zneužitie práva ako právny dôvod pre\nnepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bol do zákona č. 327/2005 Z. z. zavedený v podobe\n§ 8 ods. 2 až s účinnosťou od 01.07.2025, teda na danú vec ho v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu\nnebolo možné ako samostatný dôvod aplikovať.\n37. Žalovaný nevzal do úvahy, že podanie žiadosti o právnu pomoc je výlučne na slobodnej vôli\nkonkrétnej osoby a ak táto v dôsledku oneskorenia nestihne niektorú zo zákonom stanovených lehôt,\nnásledky si nesie sama. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže byť dôvodom konštatovania zrejmej\nbezúspešnosti sporu, zvlášť ak zo Žiadosti žalobcu bolo zrejmé, že správnu žalobu proti dotknutému\nrozhodnutiu z 13.04.2023 už podal, teda zákonom stanovenú lehotu stihol. Navyše, ak žalobca požiadal\no právnu pomoc, vzťahovalo sa na neho ustanovenie § 71 ods. 2 SSP o spočívaní lehoty.\n38. Taktiež konštatovanie žalovaného, že od advokátov nie je možné spravodlivo požadovať,\naby prevzali zastupovanie a napísali kvalifikované podanie v tak krátkom čase, nie je zo strany\nžalovaného dostatočne odôvodnené žiadnym podkladom, napríklad výsledkom overenia takéhoto\ntvrdenia u konkrétnych (žalovaným dopytovaných) advokátov. Správny súd v tejto súvislosti podotýka,\nže časová náročnosť prípravy podaní na súd zo strany osoby znalej práva, ktorou je aj advokát, je\nprísne individuálnou záležitosťou a závisí od viacerých faktorov týkajúcich sa okolností veci, ako aj osoby\nadvokáta, preto ju nie je možné generalizovať vo vzťahu ku všetkým prípadom, navyše bez akýchkoľvek\npodkladov. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného ohľadom konfliktu záujmov správny súd dodáva, že právne\nzastupovanie fyzických osôb realizuje žalovaný prostredníctvom advokátov ako samostatných subjektov\nv rámci slobodného výkonu povolania, ktorí nie sú viazaní jeho pokynmi ani medzi nimi neexistuje vzťah\nsubordinácie. Takéto úvahy žalovaného vo vzťahu k právnemu dôvodu napadnutého rozhodnutia sú\npreto nedostatočné.\n39. K tvrdeniu žalovaného, že vo veci podania správnej žaloby proti dotknutému rozhodnutiu\nz 13.04.2023 nebolo potrebné mať právne zastúpenie advokátom a žalobca mal možnosť žalobu podať\nsám, správny súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca nerozporoval. Práve naopak, v Žiadosti uviedol,\nže správnu žalobu podal sám, pričom požiadal o predĺženie lehoty. Žalovaný sa však touto skutočnosťou\nnezaoberal a nevzal do úvahy ani ustanovenie § 71 ods. 2 SSP, upravujúce spočívanie lehoty na podanie\nsprávnej žaloby práve z dôvodu podania žiadosti o ustanovenie advokáta.\n40. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, aké sú jeho limity vo vzťahu k predbežnému posudzovaniu\nprávnych otázok, najmä pokiaľ ide o otázku preskúmateľnosti rozhodnutia o predbežnom nároku\nna poskytnutie právnej pomoci súdom. Správny súd dáva do pozornosti, že „...vo všeobecnosti\nplatí, že centrum si môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie\nzrejmých prípadoch, pričom musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu\nžiadateľa...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/8/2022 z 29.11.2023, bod 37.). „Taktiež je potrebné\nuviesť, že ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na\nktoré musí správny orgán pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na\nkonkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má prihliadať vždy. Rozsah\nposúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v jeho kompetencii a závisí od okolností konkrétneho prípadu.\nK otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25. apríla 2013, v\nktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci\n\npodľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide\nlen o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby\nv materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo\nneúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci\nkoná...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Svk/29/2022 z 21.09.2022, bod 24.).\n41. Z citovaných rozhodnutí NSS SR je možné vyvodiť, že posudzovanie otázky zrejmej bezúspešnosti\nsporu je síce vo výlučnej kompetencii žalovaného, avšak má svoje limity. Žalovaný svojou úvahou\nnesmie zasahovať do kompetencie súdu a posudzovať výsledok súdneho konania z hľadiska úspechu\nči neúspechu právnickej alebo fyzickej osoby v konkrétnom konaní. Takýto záver môže učiniť len súd.\nUstanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. umožňuje žalovanému\npri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadnuť najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času,\nči sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré\nsú dôležité na zistenie skutkového stavu, týmito skutočnosťami sa však žalovaný vôbec nezaoberal.\n42. Vo vzťahu k prípustnosti preskúmania konkrétneho rozhodnutia na základe správnej žaloby správny\nsúd zastáva názor, že ustálenie tejto otázky je vo výlučnej kompetencii správneho súdu, ktorý svoje\nzávery formuje až po preskúmaní okolností veci, od ktorých výsledok tohto posúdenia závisí. Ak\nžalovaný napadnuté rozhodnutie založil na tom, že rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí nároku na\nprávnu pomoc nie je preskúmateľné, správny súd poukazuje na rozsudok Správneho súdu v Bratislave\nsp. zn. BA-2S/92/2022 zo dňa 28.02.2024, bod 21. (proti ktorému vo veci samej nebola podaná\nkasačná sťažnosť), v ktorom súd vyslovil, že „aj keď ide o rozhodnutie o predbežnom nepriznaní\nnároku na poskytovanie právnej pomoci a o definitívnom poskytnutí právnej pomoci bude rozhodnuté\naž v následnom rozhodnutí, je aj rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov účastníka konania. Pri\nrozhodovaní o predbežnom poskytnutí právnej pomoci je hlavným kritériom hrozba zmeškania lehoty.\nPráve zmeškanie lehoty na vykonanie nejakého úkonu nesie so sebou následok nemožnosti účinného\nvykonania tohto úkonu účastníkom konania. Z tohto dôvodu rozhodnutie o predbežnom nepriznaní\nnároku na poskytovanie právnej pomoci nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu v zmysle čl. 46 ods.\n2 Ústavy SR.“ Žalovaný nebol oprávnený zaoberať sa prípustnosťou súdneho prieskumu dotknutého\nrozhodnutia z 13.04.2023, túto otázku bol oprávnený pri zohľadnení rozdielnej rozhodovacej činnosti\nsúdov vyriešiť len správny súd konajúci a rozhodujúci v konkrétnej veci, k čomu aj následne došlo.\nSprávny súd v tejto súvislosti dodáva, že o správnej žalobe proti dotknutému rozhodnutiu z 13.04.2023\nrozhodol správny súd rozsudkom č. k. 4S/14/2023-50 zo dňa 28.05.2025, ktorým toto rozhodnutie zrušil.\nŽalobu teda nielenže vyhodnotil ako prípustnú, ale táto bola zároveň úspešná.\n43. Vzhľadom na uvedené správny súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia hodnotí ako\nnedostatočné až arbitrárne, teda také, v ktorom absentujú jednoznačné dôvody a správne úvahy\nžalovaného, ktoré k nemu viedli. Absencia úvah žalovaného, ako aj vnútornej konzistentnosti\nnapadnutého rozhodnutia znemožňuje správnemu súdu, aby v tomto smere závery žalovaného vrátane\nmožnej existencie vybočenia správnej úvahy z hľadísk stanovených zákonom preskúmal. Zároveň takéto\nodôvodnenie neumožňuje žalobcovi sa proti napadnutému rozhodnutiu brániť, preto porušuje jeho právo\nna spravodlivé konanie. Argumentácia žalovaného uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je\nnejednoznačná a nedostatočná, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191\nods. 1 písm. d) SSP.\n44. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezrozumiteľnosti a nedostatku\ndôvodov, na ktorých je založené, pretože žalovaný v jeho odôvodnení dostatočne jasne a zrozumiteľne\nnevymedzil, v čom konkrétne spočíva dôvod pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\nžalobcovi, hoci poukázal na nesplnenie podmienky bezúspešnosti posudzovaného sporu. Žalovaný\nneuviedol, aké konkrétne úvahy ho viedli k formulovaným záverom, najmä vo vzťahu k predmetu sporu\na otázke zneužitia práva, a nevysporiadal sa ani s tým, aké sú jeho limity vo vzťahu k predbežnému\nposudzovaniu právnych otázok, najmä pokiaľ ide o otázku preskúmateľnosti rozhodnutia o predbežnom\nnároku na poskytnutie právnej pomoci súdom a lehotu na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.\n45. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4\n\nSSP. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, je povinný zákonným\npostupom odstrániť vytýkané nedostatky a vec opätovne posúdiť.\n46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n47. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie\nje dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy. Za daného stavu, s poukazom na vyššie\nuvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia, by bolo ich skúmanie predčasné.\n48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi\nv súlade so zásadou úspechu v konaní priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne\nvynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník\nsamostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).\n49. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}