Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/6/2023 z 6. 3. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. marca 2025, sp. zn. BA-5S/6/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200044.4
Správny súd v Bratislave | BA-5S/6/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200044.4 | 2025-03-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 145/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch, SSP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53da6c3d-f0df-4ec0-8929-0ee9132ce32d
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200044.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/6/2023
1023200044
06. 03. 2025
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200044.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
18 BA-5S/6/2023
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),
vo veci žalobcu: SLOV-DEPO, s.r.o., so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 01 Trnava, IČO: 44 913 796,
zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,
IČO: 36865281, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Námestie slobody č.
6, 810 05 Bratislava, za účasti 1) Mesto Púchov, Štefánikova 821/21, 020 18 Púchov, 2) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 3) E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 4) F. D.,
nar. XX. XX. XXXX, Železničná 1873/20, 020 01 Púchov, 5) D. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX,
XXX XX D., 6) F. E., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX D., 7) I. E., H. XXX/X, XXX XX D., 8) J.
E., nar. XX.XX.XXXX, Slovanská 304/7, 020 01 Púchov, 9) K. E., H. XXX/X, XXX XX D., 10) I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX D., 11) K. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX D.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 84/2022, č.
36305/2022/SL/93783-M zo dňa 08. 11. 2022, takto
rozhodol:
17 BA-5S/6/2023
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky č. 36305/2022/SL/93783-M, ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 84/2022,
zo dňa 08.11.2022 a rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
06029/2022/SŽDD/76680 zo dňa 21.07.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade súd n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu
trov konania.
IV. Súd priznáva ďalším účastníkom v 2. až 11. rade voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov,
ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor
dráhový stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“) začal na základe oznámenia č. 06029/2022/
SŽDD/18060 zo dňa 14.02.2022 (ďalej len „oznámenie“) konanie o dodatočnom povolení stavby dráhy
SO 02 – Hala údržby železničných cisterien, umiestnenej na pozemkoch parcela registra B., číslo XXXX/
X L. XXXX/X, v katastrálnom území M. B., vo vlastníctve žalobcu ako stavebníka (ďalej len „stavba“).
Začatiu konania predchádzal výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol uskutočnený žalovaným
dňa 26. 11. 2021 za účelom preskúmania a zistenia skutočného stavu veci na uskutočnenej stavbe
„Montážne haly“ žalobcu ako stavebníka. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby bola
stavba v rozsahu stavebných objektov a prevádzkových súborov:
- DSO 01 Oceľová konštrukcia Haly údržby železničných cisterien
- DSO 02 Stavebné úpravy Haly údržby železničných cisterien
- DSO 03 Dažďová kanalizácia a vsakovací objekt
- DSO 04 Areálová vodovodná prípojka vody
- PS 01 Technologické zariadenia
- PS 02 PRS
- PS 03 Kompresorová stanica a rozvod tlakového vzduchu
2. Prvostupňový orgán za účelom prerokovania žiadosti žalobcu o vydanie dodatočného povolenia
stavby (ďalej len „žiadosť“), doručenej na prvostupňový orgán dňa 28.01.2022, v oznámení nariadil
podľa ustanovenia § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
(ďalej len „Správny poriadok“) ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 07. 04. 2022
o 10:00 hod (ďalej len „ústne pojednávanie“). Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby najneskôr pri miestnom
zisťovaní predložil doklady podľa ustanovení Vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška“), preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby
nie je v rozpore s verejným záujmom, a to konkrétne:
- projektovú dokumentáciu o časť „Statika“, pre rekonštruovanú stavbu dráhy,
- doklady o odbornej spôsobilosti autorov jednotlivých častí projektovej dokumentácie,
- stanovisko mesta Púchov, Štefánikova 821/21, Púchov k dodatočnému povoleniu stavby a z
hľadiska súladu umiestnenia stavby s platnou územno-plánovacou dokumentáciou mesta,
- vyjadrenie Okresného riaditeľstva HaZZ v Púchove, Stred 46/6, Považská Bystrica k dodatočnému
povoleniu stavby,
- vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6, Bratislava, Oddelenie
oblastného hygienika Žilina, k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie Okresného úradu v Púchove, Štefánikova 820, Púchov, Odbor starostlivosti o životné
prostredie, v zmysle zákona o ovzduší, o vodách, o odpadoch, o ochrane 3 prírody a krajiny,
k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie Ministerstva obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, k dodatočnému povoleniu stavby,
- stanovisko Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., Rožňavská 1, Bratislava, k dodatočnému
povoleniu stavby,
- stanovisko Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., Drieňová 74/24, Bratislava k
dodatočnému povoleniu stavby,
- stanoviská správcov sietí, ktoré sú stavbou dotknuté (Orange, Slovak Telekom...), v prípade,
že stavbou nie sú dotknuté, resp. že sa na danom pozemku nenachádzajú - predložiť o tom
čestné prehlásenie.
V závere oznámenia prvostupňový orgán upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány, že do dňa
ústneho pojednávania môžu v jeho sídle nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a že svoje námietky môžu
k prejednávanej veci uplatniť príp. navrhnúť ich doplnenie, najneskôr pri tomto ústnom pojednávaní,
inak k ním nebude prihliadnuté.
3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 06029/2022/SŽDD/43833 zo dňa 20. 04. 2022 (ďalej len
„rozhodnutie o prerušení“) došlo podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 60
ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej
len „Stavebný zákon“) ku prerušeniu konania, pričom zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 60 odo
dňa doručenia výzvy doplnil svoju žiadosť o doklady potrebné k vydaniu dodatočného povolenia stavby
preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, a to konkrétne:

- vyjadrenie/stanovisko Okresného úradu Púchov, odbor starostlivosti o životné prostredie, (v zmysle
zákona o vodách, o ovzduší, ochrana prírody a krajiny, štátna správa ochrany a krajiny – posudzovanie
vplyvov na životné prostredie – EIA) k dodatočnému povoleniu stavby,
- stanovisko Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia v Žiline
k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Okresného riaditeľstva HaZZ k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Inšpektorátu práce Žilina k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Ministerstva obrany SR k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., Bratislava k dodatočnému povoleniu
stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., Bratislava k dodatočnému
povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR, oddelenia oblastného hygienika Žilina k
dodatočnému povoleniu stavby,
- špecifikácia stavbou dotknutých parciel (susedných parciel),
- vyjadrenia/stanoviská správcov sietí, ktoré sú stavbou dotknuté (Orange, Slovak Telekom...), v
prípade, že stavbou nie sú dotknuté, resp. že sa na danom pozemku nenachádzajú - predložiť o tom
čestné prehlásenie,
- doplnenie projektovej dokumentácie stavby o časť „Statika“,
- identifikačné údaje, resp. adresu spoločnosti INFFEL s. r. o., ako autora projektovej dokumentácie
stavby + osvedčenia autora projektovej dokumentácie o odbornej spôsobilosti na projektovanie,
- predloženie rozpočtových nákladov stavby.
4. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že žalobca na
ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním nepredložil všetky potrebné doklady pre vydanie
dodatočného povolenia stavby. Konštatoval, že po preskúmaní predloženej kompletnej projektovej
dokumentácie a ostatných požadovaných náležitostí môže byť rozsah potrebných dokladov rozšírený.
V závere rozhodnutia prvostupňový orgán upozornil žalobcu, že ak v určenej lehote nepredloží
požadované doklady resp. ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor stavby
s verejným záujmom, nariadi jej odstránenie podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona.
5. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 06029/2022/SŽDD/76680 zo dňa 21. 07. 2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bolo nariadené odstránenie stavby (B. číslo XXXX/X v k. ú. M. B.) v
súvislosti s ktorým prvostupňový orgán stanovil deväť podmienok pre jej odstránenie. V odôvodnení
rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, kedy sa najskôr podľa § 59 ods. 1 písm. b)
Stavebného zákona vysporiadal s námietkami, ktoré boli v priebehu konania vznesené jednotlivými
účastníkmi. V rozhodnutí následne poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 07. 07. 2022 čiastočne
doplnil svoju žiadosť o ďalšie doklady, ale nepredložil ďalšie doklady, ako:
- súhlasné stanovisko mesta Púchov, že umiestnenie predmetnej stavby je v súlade s platnou
územno-plánovacou dokumentáciou mesta,
- stanovisko Slovenskej inšpekcie životného prostredia — Inšpektorátu ŽP v Žiline k dodatočnému
povoleniu stavby,
- vyjadrenie/stanovisko Okresného riaditeľstva HaZZ k dodatočnému povoleniu stavby,
- vyjadrenie mesta Púchov k umiestneniu malého zdroja znečistenia ovzdušia,
- vyjadrenie/stanovisko SPP a. s. k prípojke plynu,
- vyjadrenie/stanovisko Inšpektorátu práce Žilina k dodatočnému povoleniu stavby,
- identifikačné údaje, resp. adresu spoločnosti INFFEL s. r. o., ako autora projektovej dokumentácie
stavby,
- správny poplatok za vydanie dodatočného povolenia stavby.
Žalobca podľa prvostupňového orgánu preukázateľne nepožiadal o predĺženie lehoty na doplnenie
chýbajúcich dokladov a ani nepreukázal, že vo veci koná.
6. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že zásadným dokladom pre vydanie
nariadenia na odstránenie stavby je aj stanovisko mesta Púchov zo dňa 07. 04. 2022 predložené
pri ústnom pojednávaní, v ktorom mesto Púchov vyjadrilo nesúhlas s dodatočným povolením stavby,
pretože jej umiestnenie nie je v súlade so záväzným regulatívom schválenej územnoplánovacej
dokumentácie mesta Púchov, t. j. Územný plán mesta Púchov, schválený uznesením MsZ č. 120/2007

a VZN č. 14/2007 zo dňa 21. 12. 2007 (ďalej len „územný plán“). Týmito skutočnosťami bol podľa
prvostupňového orgánu preukázaný rozpor s verejným záujmom.
7. Na základe podaného rozkladu žalobcom vydal minister žalovaného rozhodnutie č. 84/2022, č.
36305/2022/SL/93783-M zo dňa 08. 11. 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol. V odôvodnení
žalovaný opísal priebeh konania, poukázal na čiastočne doplnenie žiadosti žalobcom dňa 07. 07. 2022
ako aj na nesúhlas mesta Púchov zo dňa 07. 04. 2022, na podklade ktorého bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil vo forme odpovedí na žalobcom podané
odvolacie námietky. Žalovaný poukázal na nesúhlasné stanovisko mesta Púchov, vyjadrenie Okresného
riaditeľstva HaZZ zo dňa 10.05.2022 považoval vydané na účely stavebného konania a nie na dodatočné
povolenie stavby, súhlas mesta Púchov k umiestneniu malého zdroja znečistenia ovzdušia zo dňa
06.04.2022 považoval za podaný po určenej lehote spolu s rozkladom a vyjadrenie SPP a. s. zo dňa bolo
podľa žalovaného podané po určenej lehote a zároveň ho nepovažoval za stanovisko k dodatočnému
povoleniu stavby. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil
identifikačné údaje (adresu) spoločnosti INFFEL s. r. o., ako autora projektovej dokumentácie
stavby, ktoré je žalobca ako stavebník povinný uvádzať podľa Vyhlášky, a to vo forme meno, priezvisko
a adresa. Ďalej žalovaný dodal, že nebolo predložené stanovisko Slovenskej inšpekcie životného
prostredia - Inšpektorátu ŽP v Žiline k dodatočnému povoleniu stavby a že nebol zaplatený správny
poplatok za vydanie dodatočného povolenia stavby.
8. K stanovisku Inšpektorátu Trenčín predloženého dňa 02. 06. 2022 žalovaný uviedol, že v ňom nie
je žiadna písomná zmienka o posudzovanej stavbe a rovnako tak nie je ani v následnom stanovisku
zo dňa 09. 06. 2022, ako nesprávne žalobca v uvádzal v rozklade. K povinnosti úhrady správneho
poplatku bol žalobca podľa žalovaného ústne upozornený, pričom v rozhodnutí o prerušení bol žalobca
vyzvaný na predloženie rozpočtových nákladov stavby, ktoré žalobca predložil až 07.07.2022. Do
uvedeného dátumu žalobca neprejavil podľa žalovaného žiadnu ochotu spolupracovať a to napriek tomu,
že poplatkovú povinnosť je žalobca povinný splniť pri podaní žiadosti.
9. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na žalobcom predložené stanovisko mesta Púchov
zo dňa 24.09.2020, v ktorom mesto nemalo výhrady k oprave všetkých pôvodných objektov slúžiacich
na opravu a údržbu železničných koľajových vozidiel, ktoré ale podľa žalovaného neboli predmetom
vedeného konania a mohlo byť vydané k inej stavbe. Žalovaný upriamil pozornosť na fakt, že
mesto Púchov na ústnom pojednávaní predložilo jednoznačné aktuálne stanovisko zo dňa 07.
04. 2022, v ktorom nesúhlasí s dodatočným povolením stavby z dôvodu nesúladu so záväzným
regulatívom schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Žalovaný tiež vyhodnotil dokumentáciu zo
dňa 26.11.2021, z ktorej je podľa neho zrejmé, že prevedené stavebné práce nie sú udržiavacími
prácami, resp. opravnými prácami na existujúcej stavbe pôvodného vlastníka. Tieto práce žalovaný
vyhodnotil ako realizáciu novej montážnej haly, na ktorú je potrebné stavebné povolenie a na jej užívanie
kolaudačné rozhodnutie. Zo strany žalobcu došlo podľa žalovaného v nezistenom období k odstráneniu
pôvodnej stavby (bez rozhodnutia stavebného úradu) a na jej mieste bola postavená nová stavba.
10. K samotnému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný dodal, že prvostupňový orgán vydal zákonné
a odôvodnené rozhodnutie o odstránení nelegálnej stavby, ktorá bola postavená bez potrebných
povolení a v rozpore s územným plánom mesta Púchov. Podľa žalovaného prvostupňový orgán
vykonal všetky potrebné procesné úkony a zohľadnil nesúhlas mesta Púchov s dodatočnou legalizáciou
stavby. Na základe týchto skutočností podľa žalovaného neexistujú dôvody na zrušenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu.

II.
Žaloba
11. Žalobou pôvodne doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 09. 01. 2023 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vrátenia veci
na ďalšie konanie, pretože napadnuté rozhodnutie považoval za vydané predčasne, na základe
nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, kedy žalovaný neaplikoval relevantné

účinné právne normy, pričom nedostatočne odôvodnil jeho výrokovú časť do takej miery, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné.
12. Žalobca uviedol, že v rámci administratívneho konania komunikoval so zamestnankyňou
prvostupňového orgánu ohľadom dodatočného povolenia stavby. Žalobca považoval požadované
doklady za predložené v rámci 60-dňovej lehoty, vrátane vyjadrení od Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru (ďalej len „OR HaZZ“) a SPP a. s. Žalobca namietal, že žalovaný spolu
s prvostupňovým orgánom mali posudzovať predložené doklady na základe ich obsahu, nie podľa
formálneho názvu. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že ak je vyjadrenie OR HaZZ dostatočným
podkladom pre riadne stavebné konanie, tak o to viac musí svojim obsahom vyhovovať aj pre konanie
o dodatočnom povolení stavby, ktoré je podľa neho totožné. Súčasne dodal, že vyjadrenie SPP a. s. je
možné považovať za súhlasné stanovisko, keďže súhlasí s realizáciou technickej zmeny na prípojke.
Prístup žalovaného preto žalobca považoval za formalistický a zároveň za svojvoľný, čo podľa neho
malo za následok porušenie jeho práv. Žalobca upozornil na porušenie zásad správneho konania,
ako sú povinnosť chrániť záujmy účastníkov konania a zabezpečiť, aby rozhodnutia vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a aby správne orgány postupovali s účastníkmi konania
v úzkej súčinnosti.
13. K stanovisku Inšpektorátu práce Žilina žalobca uviedol, že na ústnom pojednávaní, zástupca
Inšpektorátu práce Žilina konštatoval, že inšpektoráty práce sa vo všeobecnosti nevyjadrujú k
dodatočnému povoľovaniu stavieb, pretože posúdenie súladu s požiadavkami na ochranu a bezpečnosť
je možné až v plne realizovanej stavbe, t. j. pred rozhodnutím o možnosti jej užívania. Predmetné
vyjadrenie bolo podľa žalobcu zaznamenané v zápisnici z ústneho pojednávania a tým poskytlo
prvostupňovému orgánu potrebné podklady na realizáciu konania o dodatočnom povolení stavby.
Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že nie je potrebné žiadať ďalší podklad pre prvostupňový orgán,
pretože by v danom prípade išlo o zbytočné formalistické zaťažovanie žalobcu. Žalobca vyjadril ochotu
v prípade vydania zrušujúceho rozsudku predmetné písomné vyjadrenie inšpektorátu práce doručiť
prvostupňovému orgánu.
14. Žalobca ohľadne nezaplatenia správneho poplatku uviedol, že tento mu za podanie žiadosti nikdy
nebol vyrubený a nebol ani vyzvaný na jeho úhradu, ako to predpokladá § 8 ods. 1 zákona č.
145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych
poplatkoch“). Nie je preto podľa žalobcu možné, aby mu bolo pochybenie, resp. nesplnenie si povinnosti
prvostupňového orgánu , prikladané na jeho ťarchu. Takýto výklad žalobca považuje za rozporný so
všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj so skutkovým stavom. Tvrdenia žalovaného o ústnej
výzve neboli podporené akýmkoľvek dôkazom o jej realizácii. Samotnú ústnu formu výzvy považoval
žalobca za právny paakt nespôsobilý mať akékoľvek právne účinky a nie ešte také právne účinky, ktoré
by ho pripravili o možnosť dodatočného povolenia stavby.
15. K záväznému stanovisku mesta Púchov žalobca uviedol, že v konaní predložil záväzné stanovisko
mesta vydané dňa 24.09.2020, ktoré vyjadrilo súhlas s dodatočným povolením stavby a konštatovalo
jej súlad s územným plánom schváleným v roku 2007. Následne dňa 07.04.2022 mesto vydalo druhé
stanovisko, v ktorom vyjadrilo nesúhlas s dodatočným povolením stavby podľa územného plánu,
s ktorým v predchádzajúcom stanovisku vyjadrilo svoj súhlas pričom k zmene územného plánu nedošlo
a rovnako nedošlo ani k zásadnej zmene projektu nehnuteľnosti. Týmto podľa žalobcu mesto Púchov
porušilo zákonný postup pri zmene svojho stanoviska podľa § 140b ods. 3 Stavebného zákona a preto
je jeho neskoršie stanovisko paaktom. Mesto Púchov podľa žalobcu konalo pod tlakom obyvateľov,
na základe neoverených tvrdení a iracionálnych obáv, ktoré podľa neho nemali žiadny reálny základ
a neboli ani ničím, okrem tvrdení občanov, preukázané. Samotná stavba ako aj dráha existovali podľa
žalobcu skôr, ako boli postavené susedné nehnuteľnosti. Mesto Púchov podľa žalobcu zapríčinilo
vznik danej situácie svojou nedbanlivosťou pri rozhodovaní o povolení okolitých stavieb bez toho,
aby skúmalo existenciu ochranného pásma. Žalovaný mal podľa žalobcu k dispozícii právne záväzné
súhlasné stanovisko mesta Púchov s dodatočným povolením stavby, avšak svojvoľne a v rozpore s
príslušnými právnymi predpismi na základe tohto súhlasného stanoviska nekonal, pričom sa priklonil a
pri rozhodovaní vychádzal z protiprávneho aktu mesta Púchov.
16. Žalobca ďalej namietal nevysporiadanie sa s rôznym režimom stavebných prác na nehnuteľnosti
a nehnuteľnosti ako takej. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nie na všetky práce vykonané na stavbe

je potrebné stavebné povolenie, alebo ohlásenie, a je teda možné ich realizovať na základe vlastného
uváženia, ako napr. udržiavacie práce podľa § 139b ods. 16 Stavebného zákona. Ohlásenie by preto
podľa žalobcu bolo potrebné podľa § 55 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona uskutočniť pri takých
udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad
alebo životné prostredie. Ďalej žalobca namietal nevysporiadanie sa so skutočnosťou, že majorita stavby
už existovala v čase realizácie prác na stavbe a ako také boli povolené na jej užívanie v minulosti. Aj
túto časť rozhodnutia žalovaného žalobca považoval za akt svojvôle, a to minimálne v časti chýbajúceho
odôvodnenia.
17. V záverečnej časti žalobca namietal celkovú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré označil za
nepresvedčivé, bez dostatku dôvodov a bez uvedenia úvahy tvoriacej hodnotenie dôkazov a použitia
relevantných ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

III.
Vyjadrenie k žalobe
18. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 26.10.2023 vyjadril žalovaný (ďalej len „vyjadrenie“).
Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodania podkladov vlastníkom stavby,
pričom podľa jeho názoru žalobca od 14.01.2022, kedy bolo začaté konanie o dodatočnom povolení
stavby, nedoložil všetky doklady a náležitosti potrebné pre kladné posúdenie predmetnej stavby.
V súvislosti s výpočtom nepredložených dokladov poukázal na znenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
ide o stanovisko Inšpektorátu práce Trenčín, ktoré mal žalobca podľa žalovaného neprávne označiť ako
stanovisko Inšpektorátu práce Žilina, toto bolo podľa žalovaného predložené dňa 02.06.2022, a to na
miestnom zisťovaní týkajúceho sa inej nepovolenej stavby. V tomto vyjadrení nie je podľa žalovaného
žiadna zmienka o predmetnej stavbe.
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezaplatenia správneho poplatku žalovaný poukázal na ústne
upozornenie žalobcu na úhradu správneho poplatku podľa rozpočtových nákladov stavby v súlade
s ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca
bol v rozhodnutí o prerušení konania vyzvaný na predloženie rozpočtových nákladov stavby, ktoré boli
žalobcom predložené až dňa 07.07.2022, pričom dovtedy žalobca neprejavil žiadnu iniciatívu a ani
ochotu spolupracovať a ani sa v danej veci informovať.
20. Žalovaný zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali záväzného stanoviska mesta
Púchov. Konštatoval, že v pôvodnom stanovisku mesto Púchov nedalo bezvýhradný súhlas a prebralo
doň záväzné regulatívy príslušnej územnej časti územného plánu, za splnenia ktorých je možné stavby
uskutočniť. Žalovaný s odkazom na vyjadrenie mesta Púchov k rozkladu žalobcu uviedol, že pôvodné
stanovisko bolo vydané k inému predmetu konania a rozsahu stavieb, pričom od roku 2020 až do 14. 02.
2022 nebolo začaté a ani vedené akékoľvek stavebné konanie týkajúce sa nových/zrekonštruovaných
stavieb v areáli a na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu na základe pôvodného stanoviska, a projektová
dokumentácia, ktorú predložil žalobca je navyše z roku 2022.
21. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s námietkami žalobcu ohľadne udržiavacích prác, pričom poukázal
na fotodokumentáciu zo dňa 26.11.2021, z ktorej je podľa jeho názoru zrejmé, že tieto práce nie sú
udržiavacími alebo opravnými prácami. Predmetné práce žalovaný považoval za realizáciu výstavby
novej montážnej haly, na ktorú je potrebné stavebné povolenie a na jej užívanie kolaudačné rozhodnutie.
22. S námietkami žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia
žalovaný nesúhlasil, pretože nariadenie odstránenia stavby bolo odôvodnené dostatočne. Zároveň
žalovaný dodal, že z jeho strany došlo k vykonaniu všetkých potrebných úkonov.
IV.
Replika žalobcu

23. K vyjadreniu a k nižšie uvedeným podaniam ďalších účastníkov sa podaním doručeným na súd dňa
05.03.2024 vyjadril žalobca. Uviedol, že v konaní existovali popri sebe dve odporujúce si stanoviská
mesta Púchov k totožnej veci, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal a stotožnil sa len s vyjadrením mesta
Púchov k tejto skutočnosti, že smerodajné je len neskoršie negatívne stanovisko.
24. Žalobca sa nestotožnil s tým, že riadne stavebné konanie je diametrálne odlišné od dodatočného
povolenia stavby, nakoľko aj riadne stavebné povolenie môže byť vydávané na existujúcu stavbu, ak
je podľa ustanovení Stavebného zákona na príslušnú stavebnú činnosť potrebné. Zmena skutkových
okolností podľa žalobcu sama o sebe neznamená neaplikovateľnosť skoršieho stanoviska mesta Púchov
a nesúlad s územným plánom, keďže do veľkej miery záleží aj od použitej technológie a mitigačných
procesov, ktoré však mestom Púchov neboli vyhodnocované. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že nie celý areál v Púchove je nepovolený na stavbu/užívanie a v povolenom rozsahu je žalobca
oprávnený tento areál používať na svoju podnikateľskú činnosť. Stavebníci rodinných domov v blízkosti
areálu v čase ich výstavby museli podľa jeho názoru jednoznačne počítať s prejavmi prevádzky typickej
pre činnosti na dráhe nielen z hľadiska prítomnosti (v súčasnosti) areálu žalobcu, ale aj železničných
koľají v koridore Bratislava – Žilina, po ktorých prebieha živá preprava. Ochranu trhovej hodnoty
nehnuteľností považoval žalobca za predmet nie verejného, ale súkromného záujmu jednotlivých
vlastníkov nehnuteľností. Túto skutočnosť preto nepovažoval za významnú pre konanie.
25. K argumentácii žalovaného ohľadne stanoviska Inšpektorátu práce Trenčín žalobca uviedol, že tento
inšpektorát prezentoval len generálne stanovisko, že k dodatočnému povoleniu stavby sa nie je potrebné
vyjadrovať, nakoľko v danej situácii nie je čo kontrolovať a že stanovisko bude vydané v kolaudačnom
konaní. Žalovaný mal preto podľa žalobcu vedieť, že takéto stanovisko inšpektoráty práce nevydávajú
a preto išlo len o jeho administratívne zaťažovanie ako účastníka konania, ktorý je v rozpore s princípmi
dobrej verejnej správy.
26. K nezaplateniu súdneho poplatku žalobca konštatoval, že prvostupňový orgán mal uskutočniť
procesný úkon vo forme výzvy, ktorý je elementárnym základom nielen správneho, ale aj súdneho
konania.
V.
Duplika žalovaného
27. Žalovaný sa následne k replike žalobcu vyjadril podaním doručeným na súd dňa 18.07.2024.
V podaní zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2023. Napadnuté rozhodnutie považoval
za vydané v súlade so zákonom, kedy predmetná stavba bola preukázateľne umiestnená bez súhlasu
príslušného orgánu územného plánovania, zrealizovaná bez stavebného povolenia a žalobcom užívaná
bez vydaného kolaudačného rozhodnutia. Žalobu preto žiadal zamietnuť.
VI.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania
28. Ďalší účastník konania 1) mesto Púchov (ďalej len „ďalší účastník 1“) v podaní doručenom súdu dňa
27.12.2023 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa nestotožňuje a trvá na všetkých svojich vyjadreniach
žurnalizovaných v administratívnom spise. Poukázal na to, že žalobcovi bola poskytnutá lehota takmer 9
mesiacov na predloženie kompletnej žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov preukazujúcich,
že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Zároveň tvrdil, že existuje rozdiel medzi stavebným
konaním a dodatočným povolením existujúcej stavby a preto je logicky vylúčené, aby dokumenty, ktoré
boli vydané v rámci stavebného konania boli hodnotené ako postačujúce v konaní o dodatočnom
povolení stavby, keďže toto je obsahovo, formálne aj právne iným konaním.
29. K svojmu pôvodnému stanovisku ďalší účastník 1) uviedol, že toto bolo vydané k inému predmetu
konania a rozsahu stavieb, pričom od roku 2020 až do 14.02.2022 nebolo začaté akékoľvek konanie
týkajúce sa nových stavieb v areáli a na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu na základe pôvodného
stanoviska, pričom projektová dokumentácia pre dodatočné povolenie stavby predložená žalobcom je
navyše z roku 2022. Ak by aj bolo možné pripustiť, že ide o stanovisko v tejto istej veci, tak v danom

prípade došlo zásadným spôsobom k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý
orgán sám vychádzal, pretože stavba je úplne novou stavbou, ktorá má slúžiť na údržbu a tlakovanie
železničných cisterien. Žalobca sám vo svojej žiadosti o prehodnotenie stanoviska zo dňa 28.04.2022
takpovediac potvrdil sťažnosti dotknutých obyvateľov na šíriaci sa zápach v jeho prevádzke a sám sa
priznal, že vykonáva podnikateľskú činnosť bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia.
Ďalší účastník 1) následne poukázal na silný hluk a zápach šíriaci sa z prevádzky žalobcu, ktorý bráni
dotknutým vlastníkom riadne užívať ich pozemky a rodinné domy. V závere svojho vyjadrenia ďalší
účastník dodal, že konanie o dodatočnom povolení stavby by nemalo byť konaním, kde sa stavebníkovi
nepovolenej stavby dávajú neobmedzené možnosti, priestor a čas, aby ju za akýchkoľvek podmienok
zlegalizoval.
30. Ďalší účastníci 2) až 11) doručili dňa 27.12.2023 na súd svoje vyjadrenia, ktorých znenia boli
obsahovo identické. Vo vyjadreniach poukázali na skutočnosť, že žalobca mal dostatočnú lehotu na
predloženie príslušných dokumentov riadne a včas a tiež na preukázanie, že stavba nie je v rozpore
s verejným záujmom. Súčasne tiež uviedli, že ak by nebol v prevádzke žalobcu vykonaný stavebný
dohľad, nikdy by žalobca k legalizácii stavby nepristúpil, pretože si bol vedomý, že riadne stavebné
konanie by mohlo úplne zmariť jeho investičný zámer, s ktorým by tiež musel oboznámiť prvostupňový
orgán, mesto Púchov a ďalších účastníkov konania. Žalobca podľa ďalších účastníkov nikdy neprerušil
a ani neobmedzil svoju podnikateľskú činnosť v nepovolenej stavbe, ktorá je naďalej zdrojom hluku,
zápachu a vibrácií, čo vytvára obmedzenia v riadnom a nerušenom užívaní ich nehnuteľností.
Predmetom ich sťažností nikdy nebol hluk železničnej dráhy slúžiacej na prepravu osôb, ale išlo
o sťažnosti týkajúce sa hluku činnosti žalobcu v nepovolenej stavbe. Žalobca podľa vyjadrení ďalších
účastníkov nadobudol nehnuteľnosti v areáli neskôr ako účastníci vlastníctvo svojich domov a tak nikdy
doposiaľ neboli účastníkmi stavebného konania a nemohli byť informovaní o zámere stavby a ani
o druhu prevádzky. Podľa ďalších účastníkov nie je možné, aby žalobca profitoval na svojej nezákonnej
činnosti tým, že vedome porušuje platné zákony a strpčuje život vlastníkom nehnuteľností nachádzajúce
sa v blízkosti nelegálne postavených stavieb. V závere ďalší účastníci konštatovali, že dodatočným
povolením stavby by došlo k zásadnému zníženiu hodnoty nehnuteľností v ich vlastníctve a k zásadnému
sťaženiu ich obchodovateľnosti. Z uvedených dôvodov preto ďalší účastníci navrhli, aby správny súd
zamietol žalobu ako nedôvodnú.
VII.
Relevantná právna úprava
31. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
32. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.
33. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.
34. Podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
35. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

36. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
37. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
38. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
40. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.
41. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
43. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 6 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch sadzba poplatku je určená v sadzobníku pevnou
sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku s výnimkou položky 240 sadzobníka.
45. Podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa
platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania,
ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková
povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.
46. Podľa § 8 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku percentuálnou
sadzbou sa platia pred vykonaním úkonu na základe písomnej výzvy, ak pri jednotlivých položkách
sadzobníka nie je ustanovené inak, a sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na ich
zaplatenie, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak.
47. Podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú
zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre
nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.
VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

48. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom
v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/6/2023, ktorá bola
pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/6/2023. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správneho súdu.
49. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 06. 03. 2025 pojednávanie, na ktorom za
účasti žalobcu a žalovaného rozhodol o správnej žalobe vyhlásením rozsudku.
50. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a podľa § 3
ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
51. Žalobné body spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)
smerovali voči formalistickému posúdeniu predložených dokladov, voči záveru žalovaného o nezaplatení
správneho poplatku, nesprávnemu posúdeniu nesúhlasného stanoviska mesta Púchov a nesprávneho
posúdenia udržiavacích prác. Ďalej žalobca nadniesol žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), ktoré žalobca odôvodnil poukazom na celkový
nedostatok presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, na nedostatok skutočností, ktoré vzal za podklad
rozhodnutia a tiež na jeho nezrozumiteľnosti a arbitrárnosti. Súčasne žalobca prezentoval žalobné body
týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) v súvislosti
s predloženými dokladmi žalobcu, ktoré od neho požadoval prvostupňový orgán, na neexistencii výzvy
na zaplatenie správneho poplatku a tvrdení vo všeobecnej rovine týkajúcich sa nesúhlasného stanoviska
mesta Púchov.
52. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je
prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti,
že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je
na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. 4. 2011, sp. zn. 8Sžo/125/2010)
53. „Zákonodarca okrem iného v § 88a stavebného zákona upravuje postup vlastníka nepovolenej
stavby a jeho povinnosti. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore
s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník
stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné
doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným
záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými
vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä
súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené
záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne
vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného
zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký
druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba
umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. (bližšie pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011)“ (rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/36/2023 zo dňa 30. 4. 2024, bod 51).
54. „V konaní o nepovolenej stavbe je povinnosťou stavebného úradu ustáliť právny názor, či je stavba
súladná s verejným záujmom. Za týmto účelom si aj prostredníctvom vlastníka nepovolenej stavby

zaobstará potrebné doklady a jeho právne závery by sa mali prejaviť aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/34/2018 zo dňa 26. 5. 2021,
bod 36)
55. „Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad
povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Ak zistí súlad s verejnými
záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, inak nariadi stavbu odstrániť. (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8 Sžo/125/2010 zo dňa 28. apríla 2011).“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžk/32/2017 zo dňa 11. 9. 2018, bod 8.4).
56. Správny súd upriamuje pozornosť na fakt, že prvostupňové rozhodnutie bolo založené na
dvoch dôvodoch, na základe ktorých došlo k nariadeniu odstránenia stavby. Jednalo sa najskôr
o konštatovanie, že žalobca nepredložil ďalšie (chýbajúce) doklady, nepožiadal o predĺženie lehoty na
ich predloženie a ani nepreukázal, že vo veci koná. Zároveň ako ďalší dôvod uviedol, že zásadným
dokladom pre odstránenie stavby bolo aj (nielen) nesúhlasné stanovisko mesta Púchov zo dňa
07.04.2022 s dodatočným povolením stavby z dôvodu rozporu so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.
57. Rovnako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol totožné závery o nedoložení dokladov
a zároveň sa odvolal na nesúhlasné stanovisko mesta Púchov zo dňa 07. 04. 2022. Správny súd
z napadnutého rozhodnutia (str. 6) tiež zistil, že žalovaný pri opise zoznamu nepredložených dokladov
dovetkami konštatoval, že niektoré doklady boli vydané na účely stavebného konania (vyjadrenie
Okresného riaditeľstva HaZZ) a že niektoré boli predložené po lehote spolu s rozkladom (vyjadrenie
mesta Púchov k umiestneniu malého zdroja znečistenia ovzdušia, vyjadrenie SPP a. s.). Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného preto vyplýva, že istý počet dokladov žalobca fakticky predložil (i keď v konaní o
rozklade), pričom žalovaný ich považoval za nepredložené. Žalovaný zároveň nevysvetlil, prečo doklady
predložené v konaní o rozklade neakceptoval a skoncentroval prípustnosť predloženia dokladov len
v rámci konania pred prvostupňovým orgánom.
58. „Z ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že k nariadeniu odstránenia
stavby môže stavebný úrad pristúpiť v dvoch prípadoch, a to ak vlastník stavby doklady, ktoré sú
požadované v zmysle ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia nepredloží v určenej lehote a v
druhom prípade ak ich predloží, avšak na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejným
záujmom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/39/2018 zo dňa 18. 6. 2020,
bod 38)
59. Pri zohľadnení záverov citovanej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ako aj právnej úpravy
inštitútu dodatočného povolenia stavby nie je preto z napadnutého rozhodnutia zrejmé, čo bolo
skutočným dôvodom na nariadenie odstránenia stavby.
60. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného správny súd uvádza, že konanie o dodatočnom
povolení stavby podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona bolo začaté vydaním oznámenia, ktoré
bolo zverejnené ako verejná vyhláška dňa 23.02.2022. Konanie o dodatočnom povolení stavby preto
nezačalo výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 26.11.2021 a ani výzvou zo dňa 14.01.2022,
ktorá sa týkala predloženia žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Ako je zrejmé z § 88a ods. 1
Stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu
a následne vyzýva vlastníka stavby na predloženie dokladov. Správny súd preto uzatvára, že za prvú
výzvu adresovanú žalobcovi na predloženie dokladov bola výzva uvedená v oznámení, ktorá ukladala
predložiť žalobcovi doklady do dňa 07.04.2022, ktorý bol dňom ústneho pojednávania.
61. Za druhú výzvu je potrebné považovať výzvu uvedenú v rozhodnutí o prerušení, ktorá ukladala
žalobcovi v súvislosti s posudzovanou stavbou predložiť doklady podľa § 88a ods. 1 Stavebného
zákona v lehote 60 dní od jej doručenia. Prvostupňový orgán vyznačil v administratívnom spise lehotu
na doručenie dokladov do 10.07.2022. V prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca
čiastočne doplnil doklady v podaní doručenom dňa 07. 07. 2022, ale dodal, že neboli doručené
zostatkové doklady (viď bod 5 rozsudku).

62. Správny súd v kontexte uvádzanej argumentácie dospel k záveru, že z hľadiska právneho súladu
s ustanovením § 88a ods. 1 Stavebného zákona je potrebné konštatovať, že žalobcovi bola predĺžená
lehota na predloženie dokladov len raz, a to na základe výzvy obsiahnutej v uznesení o prerušení.
Na výzvy, ktoré boli uskutočnené prvostupňovým orgánom pred vydaním oznámenia, nie je možné
prihliadať, pretože sa udiali mimo rámca konania o dodatočnom povolení stavby.
63. Pokiaľ ide o posúdenie predložených dokladov z hľadiska preukázania súladu alebo rozporu
s verejným záujmom, tu sa žiada zo strany správneho súdu uviesť, že žalobca na základe uvedených
výziev prvostupňového orgánu predložil doklady od pomerne širokého okruhu dotknutých subjektov
obsahujúce ich vlastné stanoviská k danej veci. Ako už bolo správnym súdom konštatované,
prvostupňový orgán ako aj žalovaný založili svoje rozhodnutia primárne na odkaze na nesúhlasné
stanovisko mesta Púchov. V tomto smere správny súd upriamuje pozornosť na fakt, že ani prvostupňové
rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného neobsahuje vyhodnotenie všetkých žalobcom predložených
dokladov ako súboru dôkazov, z ktorého by mal prameniť záver o preukázaní verejného záujmu
alebo o preukázaní rozporu s verejným záujmom. Žalovaný okrem uvedeného nevysvetlil, že ak bolo
v priebehu administratívneho konania od žalobcu vyžadovaných viacero dokladov, ktorých rozsah
si sám prvostupňový orgán vyhradil v priebehu konania rozšíriť, prečo za základ rozhodnutia bolo
považované iba nesúhlasné stanovisko mesta Púchov. Ak preto rozhodnutie žalovaného neobsahuje
vyhodnotenie všetkých predložených dokladov a odkazuje len na nesúhlasné stanovisko mesta Púchov,
takéto rozhodnutie je možné považovať za jednostranné a stojace na nedostatku dôvodov. Zo strany
správneho súdu je preto potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného nedalo odpoveď na základnú
otázku a to, či žalobca preukázal, že dodatočné povolenie stavby je alebo nie je v rozpore s verejným
záujmom a či stavbu je alebo nie je možné dodatočne povoliť.
64. Súčasne sa žiada správnemu súdu dodať, že z napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé ďalšie
dôvody argumentácie žalovaného, keď niektoré zo zaobstaraných dôkazov žalobcom, datované po
vydaní oznámenia, neboli pripustené na základe konštatovania, že po formálnej stránke boli označené
ako dôkazy pre „stavebné konanie“.
65. Správny súd považoval za potrebné sa vyjadriť aj k samotným stanoviskám mesta Púchov, keďže
tieto listiny tvoria základ odôvodenia prvostupňového rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného) a zároveň
tvoria predmet žalobných námietok a vyjadrení k nim. Správny súd vo všeobecnosti nepopiera, že
stanovisko obce (mesta) ohľadne súladu stavby, ktorá sa má dodatočne povoliť, s územnoplánovacou
dokumentáciou, je jedným z významných dôkazov pre posúdenie otázky verejného záujmu. V rámci
administratívneho konania ale nastala situácia, kedy proti sebe stáli dve odlišné stanoviská jedného
subjektu, t. j. mesta Púchov, ktoré boli zadovážené jednak žalobcom a jednak samotným prvostupňovým
orgánom. Žalobca uviedol svoje námietky rozporu nového stanoviska mesta Púchov oproti ním
predloženému pôvodnému zneniu, ktoré ale žalovaný odmietol s odôvodnením na predpoklad, že bolo
pravdepodobne vydané pre iné konanie. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný nemôže
prijať záver o konkrétnom dôkaze len na základe vlastnej domnienky bez toho, aby tento dôkaz náležite
vyhodnotil. Na tento účel je orgán verejnej správy povinný postupovať podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) a v prípade pochybností je jeho úlohou ich procesných
spôsobom odstrániť, a to napr. postupom podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku. Správny súd len
pripomína, že orgány verejnej správy sú povinné zisťovať presne a úplne skutočný stav veci (§ 32 ods.
1 Správneho poriadku), z čoho vyplýva, že žalovaný nemôže vyhodnotiť predložený dôkaz žalobcom na
základe odhadu. Týmto je nutné uviesť, že závery žalovaného ohľadne stanovísk mesta Púchov boli
založené na nedostatku dôvodov.
66. Následne sa správny súd zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou proti záveru žalovaného
ohľadne nezaplatenia správneho poplatku žalobcom za vydanie dodatočného povolenia stavby. Zo
žalobných námietok je zrejmé, že žalobca namieta viaceré aspekty povinnosti platenia poplatku, a to
od absencie jeho vyrubenia, absencie uloženia výzvy na jeho zaplatenie a s tým súvisiaceho presunu
ťarchy zodpovednosti za jeho nezaplatenie. Uvedené námietky žalobcu súd posúdil podľa obsahu,
z ktorých je možné vyvodiť nejasnosť postupu a argumentácie obsiahnutej v prvostupňovom ako aj
napadnutom rozhodnutí. Citované ustanovenia zákona o poplatkoch upravujú postup správneho orgánu
pri poplatkoch, ktoré sa platia bez výzvy a ktoré sa platia na základe výzvy správneho orgánu. Predmetné
ustanovenia rovnako upravujú postup pre správny orgán, ak nedôjde k zaplateniu správneho poplatku.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že obidva správne orgány zahrnuli nezaplatenie správneho

poplatku do časti odôvodnenia, v ktorom bol uvedený výpočet nepredložených dokladov, ktoré mal
žalobca za účelom preukázania súladu verejného záujmu s dodatočným povolením stavby predložiť.
Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, prečo správne orgány zahrnuli do súboru dokladov aj zaplatenie
správneho poplatku, keď tento úkon nie je dokladom na účely § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ale ide
o procesnú podmienku ďalšieho vedenia administratívneho konania..
67. Zo zhrnutia uvedenej argumentácie vyplýva, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, bolo založené na viacerých skutočnostiach, ktorým chýbalo dostatočné odôvodnenie
(otázka preukázania verejného záujmu, vyhodnotenie predložených dôkazov, nepripustenie dôkazov,
nejasnosť skutočného dôvodu pre nariadenie odstránenia stavby). Uvedené skutočnosti preto spôsobili
vady rozhodnutia žalovaného a zároveň aj vady prvostupňového rozhodnutia. Správny súd preto prijal
záver, že obidve tieto rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátiť vec
príslušnému orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude príslušný
správny orgán povinný opätovne uskutočniť konanie podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona a pri vydaní
jedného z predpokladaných rozhodnutí tohto zákonného ustanovenia uviesť dostatok relevantných
a zrozumiteľných dôvodov, na ktorých bude mať rozhodnutie svoj podklad.
68. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom uvádzané žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho
posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd považoval ich skúmanie
v danom stave za predčasné. Orgány verejnej správy sa budú musieť najskôr zaoberať podstatou a
dostatkom dôvodov na vydanie rozhodnutí podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona a až následne bude
možné preskúmať, či tieto dôvody majú základ v dostatočne zistenom skutkovom stave a či na tento
skutkový stav boli aplikované relevantné právne normy.
69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
70. Ďalšiemu účastníkovi konania 1) súd náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal z dôvodu jeho
postavenia ako štátneho orgánu, ktorému sa právo na náhradu trov konania priznáva len výnimočne,
pričom výnimočné dôvody súd nezistil.
71. Ďalším účastníkom konania 2) až 11) správny súd priznal podľa § 169 SSP právo voči žalovanému
na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti vyjadriť sa
k žalobe v podobe nákladov na poštovné.
72. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.