{"guid": "9b73fad0-289c-4369-b52f-6c1ec3fe479d:51133df2-1227-4703-a360-851ececd5cbe", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2", "spisova_znacka": "BA-1S/244/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/244/2022 z 4. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. novembra 2025, sp. zn. BA-1S/244/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2", "identifikacne_cislo": "1022201652", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-11-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/335", "nazov": "predpis č. 335/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/335", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/335-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51133df2-1227-4703-a360-851ececd5cbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/244/2022\n1022201652\n04. 11. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: 1/ JUDr. Jozef\nJaroščák, ml., advokát, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, 2/ A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Jozef Jaroščák, ml., advokát,\nso sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovanému: Slovenská\nadvokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: JUDr.\nEva Bušová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti uznesenia žalovaného č. 67/12/2022 zo dňa 10.10.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd uznesenie žalovaného č. 67/12/2022 zo dňa 10.10.2022\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nz r u š u j e a vec\n\nII. Správny súd žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 08.09.2022 bol žalovanému doručený návrh žalobcu v 1. rade (ďalej len „žalobca 1/“) na\nzápis žalobcu v 2. rade (ďalej len „žalobca 2/“) do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného\nžalovaným (ďalej len „zoznam advokátskych koncipientov“). Prílohou tohto návrhu boli (okrem iného)\nosvedčená fotokópia Diplomu č. 02962/B/2009 zo dňa 20.06.2009 vydaného Bankovním institutom,\nVysokou školou Praha o získaní vysokoškolského vzdelania štúdiom bakalárskeho študijného programu\n„Bankovnictví“, v študijnom odbore „Právní administrativa v podnikatelské sféře“, osvedčená fotokópia\nDiplomu č. H 000500 zo dňa 31.05.2012 vydaného Vysokou školou v Sládkovičove, Fakultou práva A. A.\no absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom programe „právo“, vyjadrenie žalobcu\n1/ zo dňa 09.09.2022 o vzdelaní žalobcu 2/ (ďalej len „vyjadrenie o vzdelaní žalobcu 2/“) a fotokópia\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 53/2015 zo dňa 16.12.2015.\n2. Žalovaný uznesením č. 67/12/2022 zo dňa 10.10.2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak,\nže žalobcu 2/ nezapísal do zoznamu advokátskych koncipientov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nuznesenia v stručnosti zhrnul priebeh administratívneho konania a svoje skutkové zistenia. Následne\nžalovaný uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy nebolo možné v prípade žalobcu 2/ konštatovať\nku dňu rozhodovania o zápise do zoznamu advokátskych koncipientov, že absolvoval zákonom\npožadované vysokoškolské vzdelanie na prvom stupni v odbore právo. Žalovaný mal za to, že bolo\njeho povinnosťou ako správneho orgánu sui generis v rozsahu svojej pôsobnosti aplikovať platné právo\n\ns prihliadnutím na jeho účel a vôľu zákonodarcu. Nebolo možné výkladom právnej normy nahrádzať jej\núčel a vôľu zákonodarcu, pokiaľ to zo znenia právnej normy nevyplývalo. Právna úprava ustanovená v §\n62 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o advokácii“) bola právnou úpravou kogentnou a určovala zákonné požiadavky pre úspešný\nzápis do zoznamu advokátskych koncipientov, resp. pre pozitívne rozhodnutie žalovaného o zápise do\nzoznamu advokátskych koncipientov. Žalovaný bol povinný zapísať toho, kto splnil zákonom stanovené\npodmienky a naopak bol povinný odoprieť zapísať toho, kto nesplnil čo i len jednu z podmienok\nuvedených v § 62 ods. 3 zákona o advokácii. Žalovaný sa nestotožnil s názorom o neprimerane\nprísnej aplikácii práva (a tvrdosti zákona), keďže žalobca 2/, ak by zostal po svojom prvozápise\nv zozname advokátskych koncipientov zapísaný (aj po zmene zákona o advokácii), tak by uvedená\nzmena relevantnej právnej úpravy na neho nemala žiaden vplyv. Zákon o advokácii neumožňoval\nžalovanému uplatnenie akejkoľvek diskrečnej právomoci, ktorá by mu umožnila v medziach relevantnej\nprávnej úpravy prijať také rozhodnutie, ktoré by považoval za vhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti prípadu. Kvalifikačnú podmienku stanovenú zákonom o advokácii nebolo možné nahradiť\npraxou, resp. reálnym výkonom určitého povolania.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 29.11.2022 domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia\na jeho zrušenia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n4. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca 2/ v minulosti už bol zapísaný do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, t. j. v minulosti spĺňal vzdelanostné ako aj osobnostné predpoklady pre zápis do zoznamu\nadvokátskych koncipientov. Plynutím času pre žalobcu 2/ nedošlo k žiadnej zmene (napr. odobratiu\ntitulu, odsúdeniu za trestný čin), ktorá by ho diskvalifikovala z možnosti byť zapísaný za advokátskeho\nkoncipienta a to s ohľadom na zákonné kritériá, ktoré platili v čase jeho prvého zápisu za advokátskeho\nkoncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014\nv prípade zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov postačovalo predložiť diplom o ukončení\nprávnického štúdia v druhom stupni, t. j. za advokátskeho koncipienta mohla byť zapísaná osoba, ktorá\nsíce nezískala v prvom stupni vzdelanie v odbore právo, ale takéto vzdelanie získala aspoň v druhom\nstupni.\n5. Žalobca 2/ ukončil vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo dňom 31.05.2012 a dňom\n22.08.2012 bol žalovaným zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov. Žalobca 2/ získal vzdelanie\nv druhom stupni v odbore právo pred 18.10.2012, t.j. pred prijatím zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon o advokácii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela\nzákona o advokácii“). Z dôvodu neprípustnosti pravej retroaktivity sa na žalobcu 2/ nemohlo vzťahovať\nznenie súčasne platného a účinného ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii.\n6. Bolo nesporné, že novela zákona o advokácii neobsahovala prechodné ustanovenia vo vzťahu k\n„retroaktivite“, t.j. k osobám, ktoré nezískali vzdelanie v odbore právo kontinuálne v prvom a druhom\nstupni tak, ako tomu bolo v prípade žalobcu 2/. Vecou posúdenia ústavno-právnej súladnosti sporných\nustanovení novely zákona o advokácii sa už zaoberalo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky,\na to na základe návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Rvp 3488/2015, t.j. návrhu\nv zmysle § 125 Ústavy Slovenskej republiky na posúdenie súladnosti zákona s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Obsahovo totožná právna vec už bola riešená plénom Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 53/2015, z ktorého vyplývalo, že v predmetnom prípade z dôvodu\nneprípustnosti pravej retroaktivity mal byť žalobca 2/ zapísaný za advokátskeho koncipienta, keďže opak\nby znamenal ústavno-právne nekonformný zásah do ústavných práv žalobcu 2/, a to najmä do práva na\nvoľbu povolania podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky bolo nesporné, že pravá retroaktivita bola neprípustná (napr. rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 37/99,\nPL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00).\n\n7. Ústavný súd Slovenskej republiky síce návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky č.\nRvp 3488/2015 odmietol, avšak zároveň dospel k právnym záverom, ktoré potvrdzujú argumentáciu\nžalobcov, že z dôvodu neprípustnosti pravej retroaktivity mal byť žalobca 2/ zapísaný za advokátskeho\nkoncipienta, a to napriek platnému a účinnému zneniu § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky totiž v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 53/2015 zo dňa 16.12.2015 konštatoval, že\nnepochybuje o tom, že napadnuté ustanovenie obmedzuje možnosť výkonu advokácie, t.j. ustanovuje\npodmienku, resp. predpoklad pre zápis do zoznamu advokátov, bez ktorého fyzická osoba nemôže\nnadobudnúť oprávnenie vykonávať advokáciu, a že teda napadnuté obmedzenie obmedzuje prístup\nk určitej profesionálnej realizácii osôb, ktorá spadá pod ochranu čl. 19 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako aj čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. má vplyv alebo\nzasahuje do realizácie práv vyplývajúcich z uvedených článkov Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom\nrozhodnutí konštatoval, že aj napriek tomu, že v platnej legislatíve nie je zákonodarcom osobitne\nupravené právne postavenie advokátskych koncipientov, ktorí boli zapísaní v zozname advokátskych\nkoncipientov už pred prijatím novely zákona o advokácii a nespĺňajú podmienku uvedenú v napadnutom\nustanovení, súčasná práva úprava v spojení so štandardnými metódami právneho výkladu a rozsiahlou\njudikatúrou umožňuje taký výklad a aplikovateľnosť právnych predpisov, ktorý zabezpečí ústavne\nkonformnú ochranu právneho postavenia týchto advokátskych koncipientov reštriktívnym výkladom\nnapadnutého ustanovenia, ktorý na prípady advokátskych koncipientov zapísaných v zozname\nadvokátskych koncipientov v čase prijatia novely zákona o advokácii nie je možné aplikovať s ohľadom\nna ochranu nimi nadobudnutých legitímnych očakávaní, t.j. s ohľadom na rešpektovanie základných\nzásad právneho štátu, predovšetkým princípu právnej istoty. Žalovaný napriek tomu, že sa pred vydaním\nnapadnutého uznesenia oboznámil s uvedenými skutočnosťami, tak úplne nepochopiteľne odmietol\nzapísať žalobcu 2/ do zoznamu advokátskych koncipientov, pričom svoje uznesenie riadne neodôvodnil.\n8. Argumentácia žalovaného bola veľmi stručná a v podstate bola uvedená len na poslednej strane\nnapadnutého uznesenia. Žalovaný tvrdil, že bol povinný odoprieť zápis koncipienta, ak uchádzač nesplnil\nčo i len jednu z podmienok uvedených v § 62 zákona o advokácii. Žalovaný sa však vôbec nevyjadril\nk otázke neprípustnosti pravej retroaktivity.\n9. Žalovaný ďalej úplne nepochopiteľne argumentoval tým, že žalobca 2/ mal zostať zapísaný v zozname\nadvokátskych koncipientov. Tejto argumentácii žalovaného chýbala vecná aj právna logika a v podstate\nbola bezpredmetná, a to preto, že žiadosť o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov mohol podať\nvýlučne len advokát, a to okrem iného v prípade, že koncipient bol u advokáta zamestnaný v trvalom\npracovnom pomere. V prípade, ak došlo k zániku pracovno-právneho vzťahu medzi koncipientom\na advokátom, táto skutočnosť znamenala, že koncipient ex lege nemohol byť ďalej zapísaný v zozname\nadvokátskych koncipientov. Žalobca 2/ bol po prvom zápise do zoznamu advokátskych koncipientov\nvymazaný z tohto zoznamu výlučne preto, že jeho vtedajší zamestnávateľ s ním z dôvodov výlučne\nna strane tohto zamestnávateľa bol nútený ukončiť pracovno-právny vzťah. Žalobca 2/ nemal možnosť\novplyvniť túto skutočnosť.\n10. Pre žalobcov bolo prekvapujúce, že žalovaný ako jediná organizácia zastupujúca všetkých\nadvokátov nevedel v praxi aplikovať právo a právne závery súdov. Z dôvodu neprípustnosti pravej\nretroaktivity nebolo sporné, že či má alebo nemá byť žalobca 2/ zapísaný do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, keďže samozrejme žalobca 2/ mal byť zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov.\n11. Rozhodnutie správneho orgánu muselo v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a správny orgán bol povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V tomto smere žalobcovia\npoukázali na stanovisko prezentované v odbornej literatúre ako aj na stanoviská prezentované v súdnej\npraxi.\n12. Napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nezákonné\na ústavno-právne nekonformné a arbitrárne. Ako celok bolo napadnuté uznesenie zmätočné\na nepreskúmateľné. Preto boli dané dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.02.2023 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n14. Žalovaný v napadnutom uznesení podrobne popísal, z akých zákonom predpísaných podkladov pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal, pričom dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo žalobcu 2/ nezapísal\ndo zoznamu advokátskych koncipientov. Napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom\no advokácii. Žalovaný preto odkázal na obsah napadnutého uznesenia.\nIV.\nReplika žalobcov\n15. Žalobcovia v replike zo dňa 16.02.2023 konštatovali, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol\nlen to, že trvá na správnosti napadnutého uznesenia. Žalovaný sa pritom vôbec nevyjadril k otázke\nneprípustnosti priamej retroaktivity a k právnym záverom uvedeným v uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 53/2015 zo dňa 16.12.2015, ktoré boli citované v žalobe, a ktoré\nv celom rozsahu vyvracali argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom uznesení. Žalovaný sa\nvo svojom vyjadrení k žalobe vôbec nevysporiadal so žalobnou argumentáciou a ani na ňu žiadnym\nspôsobom nereagoval. Zo strany žalobcov tak de facto nebolo ani k čomu sa ďalej vyjadrovať. Vyjadrenie\nžalovaného k žalobe bolo bezobsažné a predstavovalo iba pro forma vyjadrenie. Žalobcovia naďalej\na v celom rozsahu zotrvali na podanej žalobe a na skutočnostiach v nej uvedených.\n16. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcov nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n17. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 1S/244/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety\nnáhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-1S/244/2022.\n18. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení\ns § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 04.11.2025.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o advokácii, proti rozhodnutiu komory o nezapísaní fyzickej osoby do\nzoznamu advokátov, o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), f) až i)\na odsekov 2 a 3 a o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a toto\nrozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením.\n20. Podľa § 11 ods. 3 zákona o advokácii, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj pre\nusadených euroadvokátov, medzinárodných advokátov, zahraničných advokátov, spoločnosti s ručením\nobmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky\nzahraničných združení a pre advokátskych koncipientov.\n21. Podľa § 11 ods. 4 zákona o advokácii, rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 vydáva predsedníctvo\nkomory a musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\n\nb) označenie fyzickej osoby, o ktorej nezapísaní, pozastavení výkonu advokácie alebo vyčiarknutí zo\nzoznamu advokátov sa rozhodovalo, s uvedením jej mena, priezviska a dátumu narodenia,\nc) výrok,\nd) odôvodnenie,\ne) miesto vydania rozhodnutia,\nf) dátum vydania rozhodnutia,\ng) podpis štatutárneho orgánu komory,\nh) poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.\n22. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, Komora zapíše do zoznamu advokátskych\nkoncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti\ns ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia,\nktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto\nzískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej\nškoly v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný\nzahraničnou vysokou školou; od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory\npožadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok\nSlovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne\nv druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti\no preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n23. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo uznesenie žalovaného vo veci\nnávrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Úlohou správneho súdu bolo v medziach\nžalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto uznesenia a v konaní, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\nSamotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru\na detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.\n24. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti\nnapadnutého uznesenia, keďže len preskúmateľné rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy\nje spravidla spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád\nadministratívneho konania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti\nnapadnutého uznesenia, pripomína, že rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy je\npreskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie,\nresp. opatrenie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je\nrozhodnutím, resp. opatrením nepreskúmateľným. Rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej\nsprávy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že\nnepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol.\nO nezrozumiteľnosť rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy pritom spravidla pôjde vtedy,\nak je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy\nvo veci rozhodol, t.j. v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok\nzmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti.\n25. Pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy nemožno\nopomenúť, že eventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či\nzrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného individuálneho správneho aktu v správnom\nsúdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej\nsprávy je právne relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí, resp. opatrení orgánu verejnej\nsprávy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023\nzo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného\nv správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci\n(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018,\nods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy teda nie je možné\n\nkonvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj\nnapr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017).\n26. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v intenciách žalobných námietok posúdiť\npreskúmateľnosť napadnutého uznesenia majúc pritom na pamäti, že žalobné námietky smerovali\nk nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia predovšetkým pre nedostatok dôvodov.\n27. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že jeho súčasťou je (okrem iného) vyjadrenie\no vzdelaní žalobcu 2/, v ktorom žaloba 1/ namietal, že na žalobcu 2/ sa z dôvodu neprípustnosti pravej\nretroaktivity nemôže vzťahovať právna úprava ustanovená v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii\nv znení platnom a účinnom v čase spísania tohto vyjadrenia. V tomto smere žalobca 1/ poukázal na\nviaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Inými slovami, v priebehu administratívneho konania bola zo strany žalobcu 1/\nv konečnom dôsledku predostretá otázka retroaktivity právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm.\nb) zákona o advokácii v znení platnom a účinnom v čase posudzovania návrhu žalobcu 1/ na zápis\nžalobcu 2/ do zoznamu advokátskych koncipientov (ďalej len „predmetný návrh na zápis do zoznamu\nadvokátskych koncipientov“) alebo teda otázka retroaktivity zmeny právnej úpravy ustanovenej v §\n62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii vykonanej novelou zákona o advokácii (ďalej len „retroaktivita\nnovely zákona o advokácii“). Zodpovedanie tejto otázky pritom nepochybne malo zásadný význam\npri posudzovaní predmetného návrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Bolo preto\npovinnosťou žalovaného riadne a náležite vysporiadať sa s touto otázkou v rozhodnutí o predmetnom\nnávrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, t.j. v napadnutom uznesení.\n28. Z uznesenia žalovaného správny súd zistil, že žalovaný mal za to, že v preskúmavanej právnej veci je\npotrebné aplikovať znenie § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii platné a účinné v čase posudzovania\npredmetného návrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov [ďalej len „platné a účinné znenie\n§ 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii“], t.j. znenie, podľa ktorého (okrem iného) platí, že ak žiadateľ\nzískal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby\nv oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo. Uvedené vyplýva z poukazu žalovaného na túto\nprávnu úpravu v podobe jej citácie a zvýraznenia v napadnutom uznesení ako aj a predovšetkým\nz jeho konštatovania v napadnutom uznesení, že „nie je možné v prípade A. B. C. konštatovať ku dňu\nrozhodovania o zápise, že absolvoval zákonom požadované vysokoškolské vzdelanie na prvom stupni\nv odbore právo.“\n29. Správny súd v nadväznosti na záver žalovaného, že v preskúmavanej právnej veci je potrebné\naplikovať platné a účinné znenie § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, pripomína, že pri výklade\na aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného\nznenia. Orgán verejnej moci, ktorého postavenie v preskúmavanej právnej veci má aj žalovaný, a síce\nv podobe orgánu verejnej správy, však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov\nvyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nSamozrejme sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej\nnormy musí založiť na racionálnej argumentácii. Je potom zrejmé, že orgán verejnej moci sa pri výklade\nrelevantnej právnej normy aplikovanej na ním rozhodovaný prípad nemôže obmedziť na uplatnenie\nmetódy jazykového výkladu v situácii, kedy účastník konania v konečnom dôsledku namieta, že\nuplatnenie „len“ tejto metódy výkladu právnych noriem bez prihliadnutia k ostatným metódam výkladu\nprávnych noriem by viedlo k záverom rozporným s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. O takýto prípad pritom išlo aj v preskúmavanej\nprávnej veci. Žalovaný preto mal venovať zvýšenú pozornosť objasneniu svojich úvah pri interpretácii\nním aplikovanej relevantnej právnej úpravy.\n30. Pokiaľ ide o úvahy žalovaného pri výklade relevantnej právnej úpravy ním aplikovanej vo veci\npredmetného návrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, žalovaný v napadnutom\nuznesení konštatoval, že je jeho povinnosťou aplikovať platné právo s prihliadnutím na účel a vôľu\nzákonodarcu, a že nie je možné výkladom právnej normy nahrádzať účel a vôľu zákonodarcu, ak to zo\nznenia právnej normy nevyplýva. Žalovaný ale vo väzbe na uvedené v napadnutom uznesení vôbec\nneozrejmil účel a vôľu zákonodarcu vo vzťahu k právnej úprave ustanovenej v § 62 ods. 1 písm.\n\nb) zákona o advokácii v platnom a účinnom znení. Správny súd tak nemohol pristúpiť k posúdeniu\nsprávnosti identifikácie účelu právnej úpravy aplikovanej na preskúmavanú právnu vec zo strany\nžalovaného. Inými slovami, správny súd nemohol pristúpiť k posúdeniu toho, či žalovaný správne\nidentifikoval účel právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom\na účinnom znení, a potom pochopiteľne ani k posúdeniu toho, či túto právnu normu žalovaný správne\nvyložil vo väzbe na jej účel. Napadnuté uznesenie tak bolo v uvedenom smere nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n31. Správny súd z administratívneho spisu v nadväznosti na namietanú retroaktivitu právnej úpravy\nustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom a účinnom znení, resp. v nadväznosti\nna namietanú retroaktivitu novely zákona o advokácii zistil, že žalobca 2/ v minulosti bol zapísaný\ndo zoznamu advokátskych koncipientov. Žalobca teda podľa žalovaného v minulosti spĺňal podmienky\npre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Keď potom žalovaný v nadväznosti na návrh\nžalobcu 1/ opätovne rozhodoval o zápise žalobcu 2/ do zoznamu advokátskych koncipientov, ktorý\nbol z tohto zoznamu medzičasom vyčiarknutý, dospel k záveru, že [vzhľadom na novelizované znenie\n§ 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii platné a účinné v čase opätovného rozhodovania o zápise\nžalobcu 2/ do zoznamu advokátskych koncipientov] žalobca 2/ nespĺňa podmienky pre zápis do\nzoznamu advokátskych koncipientov. Táto okolnosť len zvýrazňovala povinnosť žalovaného náležite sa\nvysporiadať s otázkou namietanej retroaktivity právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona\no advokácii v platnom a účinnom znení a teda s intertemporálnym rozmerom tejto právnej úpravy.\n32. Správny súd v nadväznosti na povinnosť žalovaného vysporiadať s otázkou namietanej retroaktivity\nprávnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom a účinnom znení\na teda s intertemporálnym rozmerom tejto právnej úpravy z napadnutého uznesenia zistil, že v ňom\núvahy žalovaného, prečo v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci nevzhliadol\nexistenciu intertemporálne relevantného sklamania dôvery v právo, absentujú. Takisto v napadnutom\nuznesení absentujú úvahy žalovaného vo vzťahu k testu intertemporálnej proporcionality, v rámci\nktorého sa posudzujú ciele, ktoré zákonodarca zmenou právnej úpravy sledoval, a prostriedkov, ktoré\nk dosiahnutiu predmetných cieľov zvolil, so „sklamanou dôverou v právo“ (porovnaj napr. KOUKAL, P.:\nPředvídatelnost, retroaktivita a zpětné působení práva. Právník, 2016, č. 3, s . 259 - 260). Napokon\nžalovaný sa v napadnutom uznesení explicitne nevyjadril ani k otázke, či vo vzťahu k zmene právnej\núpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii vykonanej novelou zákona o advokácii\nmožno v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci vôbec uvažovať o jej\nretroaktivite. Vzhľadom na výrok napadnutého uznesenia síce možno usudzovať, že žalovaný na\ntúto otázku odpovedal záporne alebo ak na ňu aj odpovedal kladne, že dospel k záveru, v zmysle\nktorého ide o prípad prípustnej retroaktivity. Z napadnutého uznesenia však nie sú zrejmé úvahy, ktoré\nžalovaného viedli k takémuto implicitnému záveru. Napadnuté uznesenie tak bolo v uvedenom smere\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n33. Pri posudzovaní preskúmateľnosti napadnutého uznesenia z hľadiska dostatočnosti jeho\nodôvodnenia pozornosti správneho súdu neuniklo konštatovanie žalovaného, že právna úprava\nustanovená v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom a účinnom znení je kogentným\nustanovením zákona o advokácii, a že zákon o advokácii neumožňuje žalovanému uplatnenie\nakejkoľvek diskrečnej právomoci, ktorá by mu umožnila v medziach zákonnej úpravy prijať také\nrozhodnutie, ktoré by považoval za vhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Tieto\nkonštatovania žalovaného však nedávajú odpoveď na otázku, prečo žalovaný v skutkových a právnych\nokolnostiach preskúmavanej právnej veci nevzhliadol existenciu intertemporálne relevantného\nsklamania dôvery v právo a ani neobjasňujú úvahy žalovaného vo vzťahu k testu intertemporálnej\nproporcionality. Predmetné konštatovania predstavujú vo svojej podstate žalovaným prezentovaný\nvýklad právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom a účinnom\nznení. Skôr ako by ale žalovaný pristúpil k výkladu právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b)\nzákona o advokácii v platnom a účinnom znení a k jeho aplikovaniu na preskúmavanú právnu vec, mal\nsa v napadnutom uznesení náležite vysporiadať s otázkou, či v skutkových a právnych okolnostiach\npreskúmavanej právnej veci je vôbec možné aplikovať právnu úpravu ustanovenú v § 62 ods. 1 písm.\nb) zákona o advokácii v znení platnom a účinnom v čase posudzovania predmetného návrhu na\nzápis do zoznamu advokátskych koncipientov, a to v nadväznosti na jej namietanú retroaktivitu, resp.\nv nadväznosti na namietanú retroaktivitu novely zákona o advokácii. Takto ale žalovaný v napadnutom\nuznesení nepostupoval.\n\n34. Pre úplnosť správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo nedostatočné aj\nv časti, v ktorej žalovaný konštatoval, že sa nestotožnil s názorom o neprimerane prísnej aplikácii práva\na tvrdosti zákona o advokácii, pretože ak by žalobca 2/ zostal po svojom prvozápise do zoznamu\nadvokátskych koncipientov zapísaný v tomto zozname, tak by na neho uvedená zmena zákona\no advokácii nemala žiadny vplyv. Aj úvaha žalovaného v tomto smere by mohla byť relevantná až\npo ustálení záveru, či v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci je vôbec\nmožné aplikovať právnu úpravu ustanovenú v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v znení platnom\na účinnom v čase posudzovania predmetného návrhu na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.\nDôvodným pritom bol aj poukaz žalobcov na právnu úpravu ustanovenú v § 63 ods. 1 zákona o advokácii,\nv zmysle ktorej, ak sa pracovný pomer advokátskeho koncipienta uzatvorený s advokátom, verejnou\nobchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným\npodľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii skončil, žalovaný ho vyčiarkne zo zoznamu advokátskych\nkoncipientov ku dňu skončenia pracovného pomeru. Z § 63 ods. 2 zákona o advokácii potom vyplývajú\naj ďalšie dôvody vyčiarknutia advokátskeho koncipienta zo zoznamu advokátskych koncipientov. Keďže\nzákon o advokácii ustanovuje viacero okolností zakladajúcich dôvod na vyčiarknutie advokátskeho\nkoncipienta zo zoznamu advokátskych koncipientov, samotnú okolnosť, že žalobca 2/ bol vyčiarknutý\nzo zoznamu advokátskych koncipientov, ešte nemožno bez ďalšieho automaticky považovať za dôvod,\nktorý by vylučoval záver o tvrdosti právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii\nv platnom a účinnom znení vo vzťahu k žalobcovi 2/. Záver, aký prezentoval žalovaný, by bolo možné\naprobovať v nadväznosti na konkrétne okolnosti, ktoré viedli k vyčiarknutiu konkrétneho advokátskeho\nkoncipienta zo zoznamu advokátskych koncipientov, pričom žalovaný by samozrejme musel svoje úvahy\nnáležite odôvodniť. Takto ale žalovaný v napadnutom uznesení nepostupoval.\n35. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov tak, ako to dôvodne namietali žalobcovia.\n36. Keďže pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy\nje právne relevantná len argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí, resp. opatrení orgánu\nverejnej správy, správny súd nemohol pri posudzovaní zákonnosti napadnutého uznesenia z hľadiska\njeho preskúmateľnosti prihliadať na eventuálne následné vyjadrenie alebo teda vyjadrenia žalovaného,\nktorých materiálny obsah nebol premietnutý do samotného napadnutého uznesenia. Správny súd tak\nnemohol prihliadnuť ani na písomnosti predložené žalovaným, presnejšieho jeho právnym zástupcom,\nna pojednávaní dňa 04.11.2025, a to žiadosť žalovaného o odborné usmernenie zo dňa 29.09.2025\nadresovanú Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a mailovú odpoveď\nna uvedenú žiadosť zo dňa 09.10.2025, keďže neboli a vzhľadom na dátum ich vyhotovenia ani nemohli\nbyť premietnuté do obsahu napadnutého uznesenia. Predmetné písomnosti by navyše mohli mať\nrelevanciu len v nadväznosti na riadne vysporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobcov týkajúcimi\nsa retroaktivity právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom\na účinnom znení a aj to len vtedy, ak by bolo možné pri interpretácii relevantnej právnej úpravy lege artis\ndospieť k záveru, že predmetnú žiadosť o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov je potrebné\nposudzovať v zmysle právnej úpravy, podľa ktorej jednou z podmienok pre zápis určitej osoby do\nzoznamu advokátskych koncipientov je to, že ak táto osoba získala vysokoškolské vzdelanie najprv\nv prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získala vzdelanie\nv odbore právo.\n37. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pre úplnosť dodáva, že otázkou existencie žalobných\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa už nezaoberal, keďže ich hodnotenie by bolo s ohľadom na\nvytýkané vady napadnutého uznesenia v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné.\n38. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu 1/ na zápis žalobcu\n2/ do zoznamu advokátskych koncipientov. Žalovaný pritom bude viazaný právnym názorom správneho\nsúdu vysloveným v tomto rozsudku, a teda žalovaný sa bude musieť riadne vysporiadať s namietanou\nretroaktivitou právnej úpravy ustanovenej v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v platnom a účinnom\nznení vo vzťahu k žalobcovi 2/.\n\n39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi 1/\na žalobcovi 2/ priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n40. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}