{"guid": "6b691d6b-21f0-452b-add2-dea43a34ef26:66af7c57-385c-47d8-949a-fd0fc820215d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2", "spisova_znacka": "BA-2S/156/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/156/2022 z 24. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. októbra 2025, sp. zn. BA-2S/156/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2", "identifikacne_cislo": "1022200995", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "datum_vydania": "2025-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66af7c57-385c-47d8-949a-fd0fc820215d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/156/2022\n1022200995\n24. 10. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200995.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-2S/156/2022\nBA-2S/4-14/2023\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobcu: Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665,\nako správca úpadcu Grandie, a.s. v konkurze, so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO:\n35 921 340, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100506936/2021 zo\ndňa 30.03.2021, č. 100507033/2021 zo dňa 30.03.2021, č. 100507153/2021 zo dňa 30.03.2021, č.\n100507230/2021 zo dňa 30.03.2021, č. 100507362/2021 zo dňa 30.03.2021, č. 100507505/2021 zo\ndňa 30.03.2021, č. 100527066/2021 zo dňa 06.04.2021, č. 100527758/2021 zo dňa 06.04.2021, č.\n100528344/2021 zo dňa 06.04.2021, č. 100529175/2021 zo dňa 06.04.2021, č. 100534998/2021 zo dňa\n07.04.2021 a č. 100529404/2021 zo dňa 06.04.2021, takto\nrozhodol:\nBA-2S/156/2022\nBA-2S/4-14/2023\n\nI. Správny súd žalobu v časti smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 100506936/2021 zo dňa\n30.03.2021 z a m i e t a .\nII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n100507033/2021 zo dňa 30.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nč.\n\nIII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100507153/2021 zo dňa 30.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIV. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100507230/2021 zo dňa 30.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nV. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n100507362/2021 zo dňa 30.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nč.\n\nVI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100507505/2021 zo dňa 30.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nVII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100527066/2021 zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nVIII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100527758/2021 zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIX. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100528344/2021 zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nX. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n100529175/2021 zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nč.\n\nXI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100534998/2021 zo dňa 07.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nXII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100529404/2021 zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nXIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 91,67 %.\nodôvodnenie:\nBA-2S/156/2022\nBA-2S/4-14/2023\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu (pre účely odôvodnenia rozsudku rozumej žalobcom Grandie, a.s. v konkurze, predtým\nobchodné meno BOKADA, a.s.) bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako\n„DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) v\nnadväzujúcom vyrubovacom konaní vydal dvanásť prvostupňových rozhodnutí. (i) Rozhodnutím č.\n101480948/2020 zo dňa 24.09.2020 správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový\nporiadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 190 355,75 Eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, (ii) rozhodnutím č. 101483322/2020 zo dňa 24.09.2020\nurčil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 187 702,85 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2013, (iii) rozhodnutím č. 101483356/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 304 290,84 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013, (iv) rozhodnutím č.\n101483484/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 188 842,56\nEur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013, (v) rozhodnutím č. 101483556/2020 zo dňa 24.09.2020\nurčil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 854,46 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie\nmáj 2013, (vi) rozhodnutím č. 101483625/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 305 379,84 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013, (vii) rozhodnutím č.\n101484472/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 155 926,58\nEur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, (viii) rozhodnutím č. 101484518/2020 zo dňa 24.09.2020\nurčil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28 572,44 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie\naugust 2013, (ix) rozhodnutím č. 101484545/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 65 872,85 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, (x) rozhodnutím č.\n101484548/2020 zo dňa 24.09.2021 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 116 276,89 Eur\nna DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, (xi) rozhodnutím č. 101484551/2020 zo dňa 24.09.2020\nurčil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 51 645,84 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie\n\nnovember 2013, (xii) rozhodnutím č. 101484553/2020 zo dňa 24.09.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 145 985,72 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013.\n3. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že žalobca sa v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí podľa podkladov predložených k daňovej kontrole zaoberal prevažne nákupom a predajom\npoľnohospodárskych komodít a v roku 2013 si žalobca nárokoval zo štátneho rozpočtu nadmerné\nodpočty DPH spolu v sume 4,8 miliónov eur, ktoré mu boli vyplatené. Na základe vykonanej daňovej\nkontroly konštatoval, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr z dôvodu\nporušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej\nlen „zákon o DPH“). V prípade faktúr od dodávateľa CAPITALIA, s.r.o. (ďalej len „CAPITALIA“) za\ndodanie lisovaného repkového oleja to dôvodil tým, že predmetné transakcie, pri ktorých odoslanie\nalebo preprava začali v jednom členskom štáte (Česká republika) a skončili v inom členskom štáte\n(Rakúsko), neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom\nmiestom dodania tovaru spojeného s prepravou je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase začatia prepravy. Čo sa týka ostatných sporných dodávateľských faktúr\n(od dodávateľov CORNECO SLOVAKIA s.r.o., BINOR, s.r.o., Főnix – ALFA s.r.o., JR Land, s. r. o.,\nAGRO-WORLD, s.r.o., SALICS s.r.o., KarBer s.r.o., a odberateľa Zen Corporation s.r.o., ďalej budú\nspoločnosti označované len ich názvom bez uvedenia s.r.o.) správca dane odôvodnil nepriznanie práva\nna odpočítanie dane tým, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona\no DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúre vyhotovenej pre žalobcu, preto nevzniklo žalobcovi\nprávo odpočítať daň, a toto právo si preto nemohol uplatniť. V prípade faktúry pre odberateľa Zen\nCorporation správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie dodania tovaru (technický glycerín)\nod dane podľa § 43 zákona o DPH z dôvodu nepreukázania dodania tovaru do iného členského štátu\nosobe uvedenej na faktúre.\n4. Na podklade žalobcom podaných odvolaní rozhodoval žalovaný v odvolacích konaniach a vydal\ndvanásť druhostupňových rozhodnutí: č. 100506936/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie 1“), č. 100507033/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“), č.\n100507153/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 3“), č. 100507230/2021 zo dňa\n30.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 4“), č. 100507362/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie 5“), č. 100507505/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\n6“), č. 100527066/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 7“), č. 100527758/2021\nzo dňa 06.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 8“), č. 100528344/2021 zo dňa 06.04.2021\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 9“), č. 100529175/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie 10“), č. 100534998/2021 zo dňa 07.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 11“) a č.\n100529404/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 12“, a všetky spolu aj ako\n„napadnuté rozhodnutia“), ktorými boli potvrdené jednotlivé vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia\n(v bode 2. rozsudku).\n5. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach stotožnil so závermi správcu dane, s jeho kontrolnými\nzisteniami a vyhodnoteniami, s konštatovaným porušením § 49 ods. 1 a ods. 2, ako aj § 43 ods. 1 zákona\no DPH pri všetkých sporných faktúrach. S odvolacími námietkami ohľadom dodávateľa CAPITALIA sa\nvysporiadal tak, že aj po akceptovaní námietky, že na prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa\nnevyžaduje, aby ho strana fyzicky držala, uvedené nemá vplyv na konečné vyhodnotenie správcu dane,\na to že dodanie tovaru dodávateľom CAPITALIA žalobcovi nebolo predmetom dane v tuzemsku v zmysle\n§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19\nods. 1 zákona o DPH, preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti\nkonštatoval, že tovar bol odoslaný od prvého dodávateľa priamo ku konečnému odberateľovi, viaže sa\nk tomu len jedna fyzická preprava, a s odkazom na rozsudky Európskeho súdneho dvora C-245 EMAG\na C-430/09 Euro Tyre Holding BV sa takáto jediná preprava môže pripočítať len jednej z týchto dvoch\ndodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane.\n6. Čo sa týka faktúr od ostatných dodávateľov (CORNECO SLOVAKIA, BINOR, Főnix – ALFA,\nJR Land, AGRO-WORLD, SALICS, KarBer, a odberateľ Zen Corporation) žalovaný v napadnutých\nrozhodnutiach uviedol, že ohľadom týchto dodávateľov v ich daňových kontrolách daňové orgány zistili\nv podstate ich nekontaktnosť, ako aj nekontaktnosť ich subdodávateľov (často išlo o nastrčeného\nbieleho koňa), zistili že dodávateľom nebolo priznané právo na odpočítanie DPH, a de facto nemohol\nbyť obchod ďalej realizovaný, a teda nepriznali odpočet DPH ani žalobcovi. Žalovaný v napadnutých\n\nrozhodnutiach uvádzal, že napriek skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ bol nesúčinný, správca dane\nzískal dostatočne relevantné dôkazy, aby spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenie, nákup\ntovaru od tohto dodávateľa, bolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na faktúre. Tiež trval\nna názore, že dodanie tovaru konečným odberateľom zo strany žalobcu ešte nepreukazuje, že tovar\naj nadobudol od deklarovaného dodávateľa. Mal za to, že tým, že správca dane relevantnými dôkazmi\nspochybnil deklarované skutočnosti, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý toto bremeno\nneuniesol a žiadne ďalšie iné relevantné dôkazy nepredložil. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti,\nže dokazovanie, vyhodnotenie dôkazov a zisťovanie skutkového stavu prebiehalo v prípade všetkých\nvyššie uvedených dodávateľov podobne/rovnako, a tak isto aj závery daňových orgánov vychádzali\nz obdobných zistení a formulovali totožné konečné hodnotenie dôkazov ako aj neunesenie dôkazného\nbremena žalobcom.\nII. Správna žaloba\n7. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého\ndňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia 12-tich napadnutých rozhodnutí spolu s 12-timi\nprvostupňovými rozhodnutiami, a tiež aby veci boli vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody\nna zrušenie napadnutých rozhodnutí videl v tom, že napadnuté rozhodnutia (ako aj prvostupňové\nrozhodnutia) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzali orgány\nverejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich\nnemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom\nznení, ďalej len „SSP“).\n8. Nesprávne posúdenie veci orgánmi verejnej správy sa podľa žalobcu týkalo dvoch okruhov právnych\nproblémov: a) otázky miery dôkazného bremena zaťažujúceho daňový subjekt (žalobcu) a b) otázky\npretrhnutia reťaze dodávateľských vzťahov v rámci tzv. intrakomunitárneho dodania a s tým spojeného\nvzniku daňovej povinnosti pri dani z pridanej hodnoty s následnou možnosťou odpočítania tejto dane\nako dane na vstupe – nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.\n9. K namietanému rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi, resp. že skutkový stav v\nnich nemá oporu, žalobca uviedol, že nebolo preukázané, že by sa žalobca podieľal na akomkoľvek\npodvodnom konaní; a ak sa aj nejakého podvodného konania dopustili iné osoby, a to či už v postavení\ndodávateľov, subdodávateľov, alebo odberateľov žalobcu (ani toto podvodné konanie tretích osôb však\npreukázané nebolo).\n10. Žalobca ako prvé dal do pozornosti, že v nastolenej právnej otázke - miere dôkazného bremena, resp.\njeho rozdelenia medzi daňový subjekt a orgán verejnej správy nie je k dispozícii ustálená rozhodovacia\nprax súdov, a teda žalobca aj orgán verejnej správy vychádzali každý z judikatúry podporujúcej vlastné\nprávne závery. Z uvedeného dôvodu sa žalobca dovoláva toho, aby si správny súd urobil v nastolených\nprávnych otázkach vlastný úsudok a vydal rozhodnutie založené práve na tomto vlastnom úsudku;\npričom takýto postup súdu bude zákonný, hoci vzhľadom na nejednotnosť rozhodnutí najvyšších\nsúdnych autorít sa tento úsudok správneho súdu nutne nebude zhodovať so závermi týchto súdnych\nautorít vyslovenými v niektorých rozhodnutiach; s inými však bude naopak v súlade.\n11. Ako prvé teda namietal neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom daňovými orgánmi, ktoré\nvychádzali z nesprávneho výkladu aplikovanej právnej úpravy, že ak správca dane vyjadrí pochybnosti\no akejkoľvek skutočnosti, prenáša sa tým bez ďalšieho dôkazné bremeno na daňový subjekt a ak\ntento tieto pochybnosti nevyvráti, neuniesol dôkazné bremeno. Pre unesenie dôkazného bremena\ndaňovým subjektom stačí, ak tento preukáže základné skutočnosti týkajúce sa jeho ekonomickej\nčinnosti podliehajúcej daňovo-právnej regulácii (zdaneniu), ktoré sú v jeho dispozícii; inak povedané,\naby preukázal to, čo tvrdí najmä v daňovom priznaní. Nie je však prípustné, aby orgán verejnej\nsprávy zaťažoval daňový subjekt neprimeraným dôkazným bremenom, t. j. aby ho nútil vykonávať vo\nvzťahu k svojim dodávateľom (prípadne dokonca subdodávateľom) alebo odberateľom vyšetrovanie na\núrovni stíhania deliktov. Poukázal na § 36 daňového poriadku - vyhľadávaciu činnosť správcu dane v zmysle ktorého, ak správca dane zistí pochybnosti, ktorých odstránenie nie je vo sfére pôsobnosti\nkontrolovaného daňového subjektu, tieto pochybnosti prípadne sám odstráni (ďalším) vyhľadávaním.\nUviedol tiež, že v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku platí, že dôkazné bremeno sa rozkladá podľa\npovahy veci medzi daňový subjekt a správcu dane.\n\n12. Ďalej uviedol, že rozsah dispozície právnej normy ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku (teda rozsah\npovinností dôkazného bremena) tak treba vykladať vzhľadom na účel právnej úpravy a aj s prihliadnutím\nna ústavný príkaz podľa čl. 2 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky\ntak, že je povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti týkajúce sa jeho veci (teda jeho\ndaňovej povinnosti), a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú v jeho dispozícii; popri tom samozrejme\nmôže navrhovať aj vykonanie dokazovania dôkaznými prostriedkami mimo jeho dispozície. Ukladanie\ndôkazného bremena nad rozsah tejto zákonnej dispozície je nezákonné, resp. protiústavné. Namietal,\nže orgány verejnej správy v danom prípade požadovali od žalobcu ako daňového subjektu preukázanie,\nže tovar, ktorý kúpil a následne ďalej predal, kúpil práve od tých dodávateľov, ktorí mu aj vystavili faktúry\nza dodanie tohto tovaru, resp. že tento tovar nezískal žalobca z iného zdroja; prípadne nepoužil inak\nako dodaním označenému odberateľovi. V tom je práve spor medzi žalobcom a oboma orgánmi verejnej\nsprávy, či postačuje na preukázanie tejto skutočnosti rozsah dôkazných prostriedkov, resp. dôkazov,\nktoré žalobca predložil, resp. označil.\n13. Podotkol, že v roku 2013 bola nesporne úroveň informačných technológií nižšia a rovnako tak\naj rozsah a štruktúra verejne dostupných informácií, s ohľadom na čo treba posudzovať aj objektívne\nmožnosti overovať si spoľahlivosť svojich obchodných partnerov. Mal za to, že možnosti na overenie\nsi svojich obchodných partnerov, ktoré boli v danom čase k dispozícii, v celom rozsahu vyčerpal\na nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť obchodný partner subjektom zapojeným do prípadného\npodvodného reťazca. Uviedol, že je neprípustné, aby orgány verejnej moci, hoci aj len čiastočne,\nprenášali svoje povinnosti na subjekty súkromného práva; a to aj v prípade, že orgán verejnej moci\nvo svojej činnosti narazí na vlastné limity dokazovania (neunesie dôkazné bremeno). S poukazom\nna zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech žalovaného), resp. in dubio mitius (v\npochybnostiach miernejšie) zastával názor, že ak nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané jeho\nprotiprávne konanie, je potrebné posúdiť jeho vec tak, že konal v súlade s právom, teda miernejšie.\n14. Žalobca za ďalšie namietal nesprávne posúdenie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu\n(intrakomunitárny obchod), a problém videl v tom, či musí daňový subjekt ako odberateľ tovaru tento\nfyzicky prevziať na to, aby na neho prešlo vlastnícke právo k tomuto tovaru. Uviedol, že nadobudnutie\nvlastníckeho práva (teda tzv. ekonomického vlastníctva v zmysle výkladu príslušných smerníc Európskej\núnie) na území Slovenskej republiky je právnou skutočnosťou, s ktorou príslušná právna úprava zákona\no DPH spája vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa (daň na výstupe) a s tým spojený vznik\npráva odberateľa (kupujúceho) na odpočítanie tejto dane ako dane na vstupe.\n15. Namietal teda, že žalovaný síce v napadnutých rozhodnutiach (za január 2013 až marec 2013)\nformálne konštatuje (v súlade s argumentáciou žalobcu), že nadobudnutie vlastníctva formou traditio\nlonga manu je prípustné, avšak následne len stroho konštatuje (bez riadneho vysvetlenia, ako k tomuto\nzáveru dospel), že aj po akceptovaní uvedenej námietky žalobcu uvedené nemalo vplyv na konečný\nvýsledok/vyhodnotenie správcu dane a to, že dodanie tovaru dodávateľom CAPITALIA platiteľovi dane\nnebolo predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodávateľovi CAPITALIA\nnevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto platiteľovi dane\nnemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Ďalej za mätúcu považoval aj argumentáciu žalovaného\no nevyložení tovaru na území Slovenskej republiky, že „...bez toho, aby bol vyložený … tieto miesta\nneboli spojené s fyzickou manipuláciou, t. j. s fyzickou nakládkou resp. vykládkou alebo vážením\npreverovaného tovaru…“; čo je v rozpore s argumentáciou žalobcu, s ktorou sa žalovaný (ako tvrdil)\nstotožnil, o právnej možnosti nadobudnutia vlastníctva veci tzv. dlhou rukou (traditio longa manu).\n16. Žalobca mal za to, že vlastnícke právo k dotknutým tovarom nadobudol formou tzv. traditio longa\nmanu, teda bez potreby fyzického ovládnutia daných vecí, k čomu došlo na základe dohody subjektov\nsúkromného práva, ktorá bola právne možná. Predmetný tovar (lisovaný repkový olej) nadobudol od\nspoločnosti CAPITALIA, a to na základe kúpnych zmlúv, v ktorých bolo dodanie tovaru (naloženého\nvo vlaku) dohodnuté v parite FCA A. (t. j. miesto dodania na území Slovenskej republiky). Uviedol, že\npodstatou tejto doložky je to, že dodanie tovaru je uskutočnené v mieste určenia zmluvných strán, pričom\nokamih dodania je ten, kedy tovar príde (naložený v dopravnom prostriedku) do dohodnutého miesta\nurčenia (v danom prípade A., Slovenská republika). V uvedených zmluvách bolo pritom dohodnuté, že\nprepravu tovaru z Kútov do Viedne, kam žalobca tovar ďalej dodával, zabezpečí predávajúci (spoločnosť\nCAPITALIA) a prepravné náklady znáša kupujúci (žalobca). Keďže nebolo ekonomické (ani z povahy\n\nveci nutné), aby sa vyžadovalo fyzické (osobné) prevzatie tovaru zamestnancami žalobcu, kúpna zmluva\npripúšťala, aby na nadobudnutie vlastníctva postačovalo samotné právne prevzatie tovaru. Poukázal na\nuž z rímskeho práva známy právny inštitút označovaný ako držobná dohoda (constitutum possessorium),\nkedy sa postavenie doterajšieho civilného držiteľa (t. j. toho, ktorý má k veci civilné právo pre seba) zmení\nlen na tzv. detenciu, teda naturálnu držbu (t. j. stav, kedy drží vec, súc si vedomý, že ju drží pre tretieho).\nV zmysle uvedeného teda predávajúci (spoločnosť CAPITALIA) v čase prepravy do miesta dodania (A.)\nsíce držal vec pre seba, ale potom nastal okamih dodania tovaru, kedy nastalo jeho právne prevzatie\nkupujúcim (žalobcom) a civilná držba predávajúceho sa zmenila už len na naturálnu držbu (detenciu).\nPo nadobudnutí tovaru žalobcom teda spoločnosť CAPITALIA zabezpečovala prepravu tovaru (už\nvo vlastníctve žalobcu) žalobcovmu odberateľovi vo B. (v C.). Predmetnú prepravu zabezpečovala\nspoločnosť CAPITALIA síce vo svojom mene, ale na účet žalobcu, čím bol založený komisionársky vzťah\nmedzi týmito subjektmi.\n17. Uviedol, že preprava tovaru z A. do B. musí byť v danom prípade jednoznačne kvalifikovaná\nako samostatná preprava a nie ako pokračovanie predchádzajúcej prepravy (do A.), keďže uvedené\nprepravy nezabezpečovala tá istá osoba (na rozdiel od prepravy do A., prepravu do B. zabezpečoval\nžalobca, resp. technicky jeho dodávatelia právne v mene a na účet žalobcu). Zmluva, ktorú žalobca\nuzatvoril so spoločnosťou CAPITALIA v skutočnosti predstavuje dve zmluvy, prvou je kúpna zmluva,\nna základe ktorej žalobca kupuje tovar od spoločnosti CAPITALIA v Kútoch, pričom táto zmluva\nbola dodaním do A. naplnená a druhá je komisionárska zmluva, na základe ktorej sa spoločnosť\nCAPITALIA zaviazala žalobcovi (ako svojmu odberateľovi z kúpnej zmluvy) zabezpečiť prepravu podľa\npokynu žalobcu, a to následne po splnení svojho záväzku dodať tovar žalobcovi do A.. Zároveň z\nuvedeného vyplýva, že prepravovaný tovar bol v danom prípade predmetom minimálne dvoch zmlúv\no preprave, a to o preprave do miesta nadobudnutia tovaru žalobcom (A.) a o preprave z A. do B.,\nčo bola preprava spojená s dodaním tovaru žalobcom jeho odberateľovi (Münzer Bioindustrie, GmbH).\nV predmetnej otázke nie je relevantné, ako prebiehal fyzický pohyb tovaru, ale kto bol oprávnený\ndisponovať s tovarom ako vlastník. Namietal, že oba orgány odmietajú argumentáciu žalobcu k podstate\njeho súkromnoprávnych úkonov (obchodných vzťahov) a snažia sa im prisúdiť vlastnú interpretáciu\nvychádzajúcu z potreby orgánu verejnej moci dosiahnuť vlastné (nesporne legitímne) ciele, čím však\nsmerujú k spätnej deformácii týchto súkromnoprávnych vzťahov, pričom správne orgány by mali právny\nstav založený aprobovaným súkromnoprávnym vzťahom rešpektovať a vychádzať z neho.\n18. Napokon žalobca uviedol ku každému zdaňovaciemu obdobiu obchody a dodávateľov, s ktorými\nje spojené neuznanie odpočtu DPH žalobcovi a v čom spočíva spor, t. j. či sa žalobca skutočne stal\nvlastníkom dodaného tovaru na území Slovenskej republiky a tým pádom si mohol dodávateľ uplatniť\nvoči žalobcovi DPH na výstupe a žalobca si odpočítať daň na vstupe (týkajúce sa dodávateľa CAPITALIA\na zdaňovacích období január až marec 2013) alebo či uniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku\nna odpočítanie DPH na vstupe vyplývajúcej z dodávateľských faktúr (týkajúci sa dodávateľov BINOR,\nFőnix – ALFA, CORNECO SLOVAKIA, JR Land, AGRO-WORLD, SALICS, KarBer, či odberateľa Zen\nCorporation a neuznania oslobodenia od DPH vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru tomuto\nodberateľovi v zdaňovacích obdobiach február až december 2013).\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2023 zotrval na svojich záveroch\nuvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že správca dane vykonal\nznačné množstvo úkonov, či už na požiadanie žalobcu, alebo podľa vlastného uváženia a vyhodnotenie\ndôkazov správcom dane bolo uskutočnené na základe vykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov\nsvedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodných žiadostí o výmenu informácií (ďalej aj „MVI“), ako aj z\npodaní žalobcu, jeho dokladov, evidencií, materiálov a listín v súlade s § 24 ods. 4 a § 3 ods. 3 daňového\nporiadku. Zdôraznil, že správca dane oznámil žalobcovi zistené skutočnosti na základe oznámenia s tým,\nže dôkazné bremeno sa z procesného hľadiska po tom, čo boli faktúry správcom dane spochybnené,\nopäť presunulo na žalobcu. Vo vzťahu k odberateľovi CAPITALIA uviedol, že z vykonaných dôkazov:\nvýsluch svedka D. B. E. - konateľa CAPITALIA, ústneho pojednávania so splnomocnenou zástupkyňou\nžalobcu, dožiadania k vykonaným daňovým kontrolám u daňového subjektu CAPITALIA a teda\nz daných protokolov bolo zistené, že predmetom vyššie uvedených zdaniteľných obchodov bolo dodanie\ntoho istého tovaru (repkový olej) medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Tovar bol\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, pričom vzniklo viac dodávateľsko-\n\nodberateľských vzťahov. Ten istý tovar menil vlastnícke právo len deklarovanými faktúrami dodávateľov,\navšak jeho fyzická dodávka bola len jedna.\n20. Mal za to, že tovar nakúpený od spoločností AGRO-WORLD a Főnix – ALFA mal byť naskladnený do\nskladu vo B. F. a následne pri predaji vyskladnený na iné dopravné prostriedky zahraničným odberateľom\nG. H. a G. I., a teda že dodanie tovaru konečným odberateľom zo strany žalobcu ešte nepreukazuje, že\ntovar aj nadobudol od deklarovaných dodávateľov, pričom v danom prípade odpočítania dane z faktúr\nod dodávateľa Főnix - ALFA žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k dodávateľovi BINOR\nuviedol, že tento bol nespolupracujúci a na základe vykonaného dožiadania a výsledkov z daňovej\nkontroly DPH u daňového subjektu BINOR, získal dostatočne relevantné dôkazy, aby spochybnil,\nže prijaté zdaniteľné plnenie, nákup pšenice, slnečnice od deklarovaného dodávateľa BINOR bolo\nreálne uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na faktúre, a že pri tejto dodávke vznikla daňová\npovinnosť a právo na odpočítanie dane. Obdobne čo sa týka dodávateľa CORNECO SLOVAKIA, JR\nLand, AGRO-WORLD, SALICS a KarBer. Poznamenal, že uvedené platí aj v obchodnom prípade\ndeklarovaného intrakomunitárneho dodania technického glycerínu odberateľovi Zen Corporation, keďže\nžalobca nepredložil také hodnoverné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávky tovaru boli prevzaté\nodberateľom Zen Corporation. Poukázal tiež na to, že žalobca v týchto obchodných prípadoch konal\nneobozretne.\n21. Žalobca v replike zo dňa 04.04.2023 uviedol, že vyjadrenie žalobcu neprináša žiadnu zásadnú\nprávnu argumentáciu k samotnej žalobe. Uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k žalobcom uvedenej\nargumentácii o spôsobe vysporiadania sa s nejednoznačnou judikatúrou ohľadom dôkazného bremena.\nNesúhlasil s prenosom dôkazného bremena na žalobcu po vykonaní dokazovania žalovaným,\nčo považoval za neproporcionálnu záťaž účastníka administratívneho konania. Zodpovedanie otázky\nmiery dôkazného bremena nespočíva v tom, koľko úkonov v rámci dokazovania správca dane urobil,\nale v tom, aká miera dôkazného bremena zaťažujúca daňový subjekt vyplýva z platnej právnej úpravy\n(daňový poriadok, Ústava Slovenskej republiky). K druhej otázke spôsobu nadobudnutia vlastníctva\nuviedol, že z pohľadu zákona o DPH nie je podstatné to, ako prebiehal fyzický pohyb tovaru, ale to, kto je\noprávnený disponovať s tovarom ako vlastník. Zdôraznil, že nadobudol od spoločnosti CAPITALIA v A.\ntovar podľa kúpnej zmluvy, t. j. dodaním tovaru v A. bolo prevedené na neho právo nakladať s tovarom\nako vlastník, ktorý následne dodal odberateľovi vo B.. Keď na neho bolo prevedené právo nakladať s\ntovarom ako vlastník, vzniklo mu právo odpočítania dane na vstupe, ktorú voči nemu svojou faktúrou\nuplatnila spoločnosť CAPITALIA.\n22. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote.\n23. Správca úpadcu – žalobcu oznámil e-mailom zo dňa 09.10.2025 súdu, že na majetok žalobcu\nspoločnosti Grandie, a. s. je vyhlásený konkurz. Na výzvu súdu podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o KR“) zo dňa 10.10.2025\nsprávca doručil správnemu súdu návrh/súhlas zo dňa 16.10.2025 s pokračovaním v predmetnom konaní.\nV zmysle § 47 ods. 4 práva veta zákona o KR sa správca podaním návrhu na pokračovanie v konaní\nstáva účastníkom konania (t. j. žalobcom) namiesto úpadcu. Zároveň podľa § 52 ods. 1 zákona\no KR vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku\npodliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry.\nIV. Relevantná právna úprava\n24. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n25. Podľa § 119 prvá veta SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Správny súd vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n26. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n\n27. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n28. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.“\n29. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.“\n30. Podľa § 11 ods. 1, prvá veta zákona o DPH (v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. do\n31.12.2013), „Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nrozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo\nprepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného\nčlenského štátu.“\n31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ...“.\n32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.“\n33. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH, „Miestom dodania tovaru,\na) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v\nčase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,\ns výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,\nc) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa\njeho dodanie uskutočňuje.“\n34. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, „Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.“\n35. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH:\n„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n36. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (v znení účinnom do 06.12.2022, t. j. ku dňu právoplatnosti\nnapadnutých rozhodnutí), „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“\n39. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n40. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S\nsprávneho súdu.\n41. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného\norgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nžaloba je v časti dôvodná.\n42. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako\naj postup predchádzajúci ich vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca\nuviedol dve zásadné námietky (pričom uviedol, že nejde o skutkový spor, ale o právny spor; spor o\nvýklad aplikovanej právnej úpravy), a to zaťažovanie žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, resp.\nnezákonné hodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie nadobudnutia tovaru z iného členského\nštátu (intrakomunitárny obchod) - momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k prepravovanému tovaru.\n43. Správny súd považuje za potrebné zopakovať, že hmotnoprávnymi podmienkami pre uznanie\nodpočtu dane z pridanej hodnoty sú požiadavky vyplývajúce z ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49\nods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112\") a to:\na) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo\nposkytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a\nc) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných\nzdaniteľných plnení.\n\n5. 1 K žalobnej námietke ohľadom zaťažovania žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, resp.\nnezákonné hodnotenie dôkazov\n44. Súd ako prvé preskúmaval žalobnú námietku ohľadom zaťažovania žalobcu neprimeraným\ndôkazným bremenom, resp. námietku ohľadom nezákonného hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi\na teda skúmal, aké dôkazy predložil žalobca, aké dôkazy vykonal správca dane a žalovaný, ako\ntieto vyhodnotili, a na čom boli postavené ich právne závery o hodnotení dokazovania a o neunesení\ndôkazného bremena žalobcom.\n45. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je to pritom práve daňový\nsubjekt, ktorý je povinný v daňovom konaní preukázať splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych\npodmienok odpočtu DPH, a to tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie, pričom\nspolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný\nviesť. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.\nAk však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v takom prípade je\nopäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie\njeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v\ndaňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo\npredstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej\n(pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/2018 zo dňa 14. novembra\n2018, bod 21, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009, rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/24/2021\nzo dňa 31.07.2023).\n46. Zároveň z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a východísk týkajúcich sa\nunesenia dôkazného bremena je zrejmé, že žalobca uplatňujúci si odpočet DPH musí v daňovom konaní\npreukázať aj to, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru od inej zdaniteľnej osoby (pozri rozsudok NSS SR\nsp. zn. 2Sfk/24/2021 zo dňa 31.07.2023).\n47. V zmysle konštantných záverov súdov na uplatnenie odpočtu DPH daňovým subjektom nestačí len\npredloženie faktúry a prípadne prepravného či iného dokladu, ale je potrebné aby tieto odrážali skutočný\nobsah uvedený v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať\nvierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Dokazovanie, ktoré\nvykonáva správca dane, následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým\nsubjektom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 z 26.01.2017).\n48. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho\nuž dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však\ntreba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.\nAk má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase\nuskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti\nnemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/66/2016 z\n31.05.2018, DSP 22/2018).\n49. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácii relevantných ustanovení. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho\núvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a\nschopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii (pozri rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/11/2021 zo dňa 27.10.2023, rozsudok NS\nSR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015).\n50. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017 vyplýva,\nže správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade obmedzí na\n\notázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné a či umožňujú učiniť\nskutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán.\n51. Žalovaný ohľadom obchodného prípadu medzi žalobcom a dodávateľom BINOR (v napadnutých\nrozhodnutiach 2, 4, 10, 11 a 12) uviedol, že na základe dožiadania príslušného správcu dane bolo\nzistené z daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu BINOR, že tento je nezastihnuteľný, má\nevidovaný nedoplatok vo výške 1,1 milióna eur, vypočutý údajný konateľ subdodávateľa SURA s.r.o.\nuviedol, že nikdy nepočul o uvedených spoločnostiach a ani nebol v žiadnej konateľom, ale rok\nspätne podpisoval nejaké dokumenty za nejakú finančnú odmenu, a teda daňovému subjektu BINOR\nnebolo priznané právo na odpočítanie dane zo všetkých dodávateľských faktúr predložených k jeho\ndaňovému priznaniu k DPH za príslušné zdaňovacie obdobia. Ďalej uviedol, že správca dane na základe\nzistených skutočností skonštatoval, že daňovému subjektu BINOR nevznikla daňová povinnosť v zmysle\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru (slnečnice) uvedeného na predmetných faktúrach\nvyhotovených pre odberateľa - žalobcu, preto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať si DPH. Správca\ndane teda nepriznal právo na odpočítanie dane žalobcovi z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o\nDPH, keďže u priameho dodávateľa žalobcu sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie\ntovaru. Zdôraznil, že správca dane konštatoval, že nespochybňuje materiálnu existenciu tovaru, ale že\ndodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania\ntovaru uvedeného na faktúre. Stotožnil sa aj so záverom správcu dane, že pri odpočítaní DPH musí\ndaňový subjekt (všeobecne) preukázať právo na odpočítanie dane nielen vecnou súvislosťou dodávok\ntovarov s ich následným použitím, ale aj to, že tovar skutočne dodal dodávateľ uvedený na faktúre, ktorý\nje platiteľom DPH a uplatnil daň z pridanej hodnoty. Ďalej bolo v uvedených napadnutých rozhodnutiach\nkonštatované, že sporná dodávka tovaru od dodávateľa BINOR mala podľa podkladov predložených\nžalobcom smerovať do skladu v J. K. I., pričom mala byť dodaná s dodacou podmienkou DAP J. K. I.,\nt. j. s dodaním na miesto určenia J. K. I., kedy predávajúci nesie náklady a riziká až po miesto určenia,\nvrátane vykládky z došlého dopravného prostriedku. Tiež bolo uvedené, že žalobca uviedol vo svojom\nvyjadrení, že disponuje vážnymi lístkami, protokolmi o skúškach tovaru a vyhláseniami dodávateľov\no pôvode tovaru, ale tieto dôkazy správcovi dane počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania\nnepredložil. Dôkazy, ktoré predložil žalobca na preukázanie reálneho dodania tovaru, boli vyhodnotené\nako jednoznačne nepotvrdzujúce reálne dodanie tovaru. Uviedol, že podľa podkladov predložených\nžalobcom, tovar nakúpený od spoločnosti BINOR mal byť naskladnený do skladu v J. K. I. a následne pri\npredaji vyskladnený na iné dopravné prostriedky zahraničnému odberateľovi. Podľa vyjadrenia žalobcu,\ndopravu zabezpečoval zahraničný odberateľ, nahlasoval čísla vozidiel, ktoré sa následne dostavili na\nnakládku. Zotrval na názore správcu dane, že dodanie tovaru konečným odberateľom zo strany platiteľa\ndane ešte nepreukazuje, že tovar aj nadobudol od deklarovaného dodávateľa BINOR. Skutočnosť,\nže tovar bol pri predaji vyskladnený zo skladu v J. K. I. a predaný odberateľovi, nepreukazuje, že sa\njednalo o ten istý tovar, ktorý mal byť dodaný od dodávateľa BINOR. Konštatoval, že tým, že správca\ndane relevantnými dôkazmi (vykonaným dožiadaním a výsledkami z daňovej kontroly DPH u daňového\nsubjektu BINOR) spochybnil deklarované skutočnosti, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý toto\nbremeno neuniesol, žiadne ďalšie iné relevantné dôkazy nepredložil. Nebolo povinnosťou správcu dane\nzisťovať, ako reálne bolo uskutočnené dodanie preverovaného tovaru, preto žalovaný námietku žalobcu\nv odvolaní v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.\n52. Žalovaný ohľadom obchodného prípadu medzi žalobcom a dodávateľom CORNECO SLOVAKIA\n(v napadnutých rozhodnutiach 5 až 11) uviedol, že na základe dožiadania Daňovému úradu Nitra\no tomto dodávateľovi zistil, že spoločnosť na adrese sídla nesídli, poštu nepreberá a so správcom dane\nnekomunikuje, na predvolanie sa jeho konateľ z G. k správcovi dane nedostavil. Zistenia z účtovných\na daňových dokladov daňového subjektu CORNECO SLOVAKIA predložených jeho účtovníčkou\nsprávcovi dane boli, že faktúry z predmetných zdaňovacích období eviduje vo svojom účtovníctve,\nDPH vyplývajúca z predmetných faktúr je uvedená v záznamoch DPH za príslušné zdaňovacie\nobdobia a úhrady faktúr boli uskutočnené na tam uvedený bankový účet. Ďalej bolo dožiadaním\ninému správcovi dane zistené aj to, že subdodávateľ dodávateľa CORNECO SLOVAKIA spoločnosť\nVEDREX s.r.o. je nekontaktný. Z protokolov z daňových kontrol u daňového subjektu CORNECO\nSLOVAKIA za zdaňovacie obdobia roku 2013 správca dane zistil, že spoločnosť nekomunikovala,\nrovnako ako subdodávateľ VEDREX s.r.o., a bolo tam konštatované, že nedošlo k preukázaniu\nnákupu od subdodávateľa a daňovému subjektu CORNECO SLOVAKIA nevzniklo právo odpočítať\ndaň. Na základe dožiadania správca dane zistil, že CORNECO SLOVAKIA deklaroval nákup tovaru\nfakturovaného žalobcovi na základe faktúry od dodávateľa VEDREX s.r.o. a správca dane vykonávajúci\n\ndaňovú kontrolu u daňového subjektu CORNECO SLOVAKIA neuznal odpočítanie dane z tejto faktúry\nz dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ďalej bolo\nkonštatované, že daňovému subjektu CORNECO SLOVAKIA nevznikla daňová povinnosť v zmysle §\n19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúre vyhotovenej pre odberateľa\nžalobcu, preto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň. Žalovaný uvádzal, že zákonodarca požaduje,\naby platiteľ uplatňujúci odpočítanie dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve\nosobou uvedenou na faktúre. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že dôkazy, ktoré\npredložil žalobca k preukázaniu reálneho dodania tovaru, správca dane vyhodnotil ako jednoznačne\nnepotvrdzujúce reálne dodanie tovaru. Ďalej mal za to, že dôkazné bremeno sa z procesného hľadiska\npo tom, čo boli faktúry spochybnené správcom dane, presunulo na základe oznámenia na žalobcu.\nUviedol, že podľa podkladov predložených žalobcom, tovar nakúpený od CORNECO SLOVAKIA mal\nbyť naskladnený do skladu v L. a následne pri predaji z tohto skladu odberateľovi ENAGRO, a. s. V tejto\nsúvislosti zotrval na vyhodnotení správcu dane, že dodanie tovaru konečným odberateľom zo strany\nžalobcu ešte nepreukazuje, že tovar aj nadobudol od deklarovaného dodávateľa CORNECO SLOVAKIA.\nŽalovaný sa stotožnil s kontrolnými zisteniami a vyhodnoteniami správcu dane a mal za to, že napriek\nskutočnosti, že deklarovaný dodávateľ bol nesúčinný, správca dane získal dostatočne relevantné\ndôkazy, aby spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenie, nákup kukurice od tohto dodávateľa\nbolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na faktúre. Žalobcom predložené dodacie listy\na vážne lístky až v rámci odvolania, pričom podľa vážnych lístkov vozidlá mali zahraničné (maďarské)\nevidenčné čísla, dodací list nemal pečiatku ani podpis, vyhodnotil žalovaný ako nevierohodné, pričom\ntieto preukazujú dodanie a odovzdanie tovaru žalobcom pre odberateľa ENAGRO, a. s., ale vierohodne\na jednoznačne nepreukazujú, že tento tovar bol žalobcovi dodaný práve deklarovaným dodávateľom.\n53. K obchodnému prípadu medzi žalobcom a dodávateľom Főnix – ALFA žalovaný (v napadnutých\nrozhodnutiach 3, 4) uviedol, že z dožiadania príslušného správcu dane správca dane zistil, že\ndeklarovaný dodávateľ mal virtuálne sídlo, nemal zamestnancov, nemal dopravné prostriedky, mal\nfungovať ako internetový obchod a teda vyhodnotil, že jeho obchodnú činnosť možno charakterizovať\nako deklarovanie fiktívnej ekonomickej činnosti bez akéhokoľvek reálneho základu. Zhodne so správcom\ndane konštatoval, že pri odpočítaní DPH musí daňový subjekt preukázať právo nielen vecnou\nsúvislosťou dodávok tovaru s jeho následným použitím, ale aj to, že tovar skutočne dodal dodávateľ,\nktorý je platiteľom DPH a DPH uplatnil. Následné dodanie tovaru daňovým subjektom inému odberateľovi\nna splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie práva odpočítanie DPH nepostačuje. Uviedol, že po\nzhodnotení všetkých zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal\nhodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi, že dodanie tovaru bolo realizované tak, ako to deklarujú\npredmetné uvedené faktúry, a že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie\ndane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených v\n§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ďalej bolo uvedené, že správca\ndane zdôvodnil, že dodávka tovaru od dodávateľa Főnix - ALFA podľa ním predložených podkladov\nmala smerovať do skladu vo B. F., pričom mala byť dodaná s dodaním na miesto určenia B. F.,\nkedy predávajúci nesie náklady a riziká až po miesto určenia, vrátane vykládky z došlého dopravného\nprostriedku. Spomenul aj to, že žalobca síce uviedol vo svojom vyjadrení, že disponuje vážnymi lístkami,\nprotokolmi o skúškach tovaru a vyhláseniami dodávateľov o pôvode tovaru, ale tieto dôkazy správcovi\ndane počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nepredložil. Poukázal aj na to, že v prípade\ndodávok tovaru, pri ktorých nebolo priznané právo na odpočítanie dane, dopravu mali zabezpečiť\ndodávatelia žalobcu, ale v prípade spochybnených dodávok predávajúci/dodávatelia, či už priami\nalebo predchádzajúci v obchodnom reťazci, vykazovali známky spoločností bez hospodárskej reality a\nnedisponovali takým materiálnym, technickým a personálnym zabezpečením, ktorý je potrebný na výkon\nveľkoobchodnej činnosti s poľnohospodárskymi plodinami. Uviedol, že značná časť subdodávateľov\nbola iba sprostredkovateľom obchodu, nedisponovali materiálnym a personálnym vybavením, tovar vo\nveľkých objemoch mal ísť priamo od dodávateľa k odberateľovi, nebolo možné preveriť pôvod tovaru,\núhrady tovaru, kto organizoval a koordinoval prepravu. Žalovaný konštatoval, že sa plne stotožňuje\ns kontrolnými zisteniami a vyhodnoteniami správcu dane, že dodávateľ Főnix - ALFA bol v čase výkonu\ndaňovej kontroly nesúčinný a nespolupracujúci, správca dane na základe výsledkov dožiadania o\ndaňovom subjekte Főnix – ALFA získal relevantné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného\nplnenia tak, ako bolo deklarované na faktúre, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu a žalobca\nv prípade odpočítania dane z faktúr od tohto dodávateľa Főnix - ALFA neuniesol dôkazné bremeno.\nPoukázal na potrebu obozretnosti pri výbere obchodných partnerov.\n\n54. V ďalších obchodných prípadoch medzi žalobcom a dodávateľmi: JR Land, AGRO-WORLD\na KarBer žalovaný (v napadnutých rozhodnutiach 6, 7, 10, 11 a 12) postupoval obdobne, ako prvé\npopísal, že správca dane cez dožiadanie alebo z vlastnej činnosti zisťoval výsledok daňovej kontroly u\ndeklarovaných dodávateľov, v rámci čoho boli uvedené zistenia o subdodávateľoch, ktorí boli poväčšine\nnezastihnuteľní, nespolupracujúci, prípadne ak boli zastihnutí (zahraniční) konatelia subdodávateľov,\ntíto nemali vedomosť o predmetných obchodoch či spoločnostiach. Ohľadom deklarovaného dodávateľa\nAGRO-WORLD bolo cez dožiadanie iného správcu dane zistené, že táto spoločnosť nebola na adresa jej\nsídla nájdená a AGRO-WORLD podal na DPH za zdaňovacie obdobia november 2013 a december 2013\nnegatívne daňové priznanie, a teda bolo správcom dane vyhodnotené, že tento dodávateľ nevykonával\nv danom zdaňovacom období reálnu ekonomickú činnosť a nemal vytvorené materiálno-technické\npodmienky na jej vykonávanie. Taktiež bolo pri všetkých uvedených dodávateľoch konštatované,\nže v prípade spochybnených dodávok dodávatelia, či už priami alebo predchádzajúci v obchodnom\nreťazci, vykazovali známky spoločností bez hospodárskej reality a nedisponovali takým materiálnym,\ntechnickým a personálnym zabezpečením, ktoré je potrebné na výkon veľkoobchodnej činnosti\ns poľnohospodárskymi plodinami. Viacerí dodávatelia a subdodávatelia si neplnili daňové povinnosti,\nv nasledujúcich rokoch boli vymazaní z obchodného registra, prípadne predali obchodné podiely\nzahraničným osobám, resp. osobám nespoľahlivým, ktoré nemajú vôľu pokračovať v podnikateľskej\nčinnosti a prestali komunikovať so správcom dane. Ďalej uvádzal, že správca dane na základe zistených\nskutočností konštatoval, že ten ktorý deklarovaný dodávateľ nepreukázal nárok na odpočítanie dane\nv kontrolovanom zdaňovacom období (napr. aj že subdodávateľ vystavil faktúry pre deklarovaného\ndodávateľa bez reálneho plnenia), čím porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH, z čoho vyhodnotil, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť\nzmysle § 19 zákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúrach vyhotovených pre žalobcu,\npreto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň, a preto toto právo mohol uplatniť, a teda nepriznal\nžalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Konštatoval\ntiež záver, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie tovaru\nbolo realizované tak, ako to deklarujú predmetné faktúry, a že pri týchto dodávkach vznikla daňová\npovinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie\npráva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n55. V obchodnom prípade medzi žalobcom a dodávateľom SALICS žalovaný v napadnutom rozhodnutí\n12 na rozdiel od ostatných deklarovaných dodávateľov pri dodávateľovi SALICS uviedol, že bol vypočutý\njeho konateľ z Maďarskej republiky, ktorý uviedol, že spoločnosť vykonávala v roku 2013 obchodnú\nčinnosť s poľnohospodárskymi komoditami, nemala zamestnancov, v prenájme mala sídlo, potvrdil\nvyhotovenie faktúr pre žalobcu, popísal obchodovanie so žalobcom, predložil podklady k DPH, výpisy\nz bankového účtu, a zvyšok bol totožný ako v ostatných prípadoch, správca dane vychádzal zo záverov\nz daňovej kontroly u deklarovaného dodávateľa a dospel k rovnakým záverom.\n56. V obchodnom prípade medzi žalobcom a odberateľom Zen Corporation (český daňový subjekt)\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí 12 uviedol, že žalobca deklaroval dodanie tovaru (technický glycerín)\ndo iného členského štátu EÚ na základe odberateľskej faktúry. Uviedol, že z odpovede na MVI bolo\nzistené, že Zen Corporation so správcom dane nespolupracuje, sídli na tzv. virtuálnej adrese, od\nzačiatku registrácie k DPH nepodal žiadne daňové priznanie a nebolo zistené, čo sa následne udialo\ns predmetným tovarom, žiadne bližšie informácie neboli známe, český konateľ nespolupracoval so\nsprávcom dane. Správca dane ďalej dôvodil, že žalobca nepredložil také prepravné doklady (CMR),\nktoré by preukazovali, že dodávky tovaru boli prevzaté odberateľom Zen Corporation (v prípade dodávky\ntovaru na základe faktúry č. 1310537 žalobca predložil doklady, podľa ktorých bola príjemcom tovaru\nspoločnosť Oleochem, a.s., miesto vykladania Ústí nad Labem, Česká republika, pričom tovar mala\nprevziať spoločnosť AWT, teda tovar nebol dodaný deklarovanému odberateľovi na uvedenej faktúre).\nVyhodnotenie správcu dane bolo, že žalobca nepreukázal v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH,\nže sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 tohto zákona, keďže vierohodne\na jednoznačne nepreukázal dodanie tovaru - technického glycerínu do iného členského štátu osobe\nuvedenej na faktúrach, pričom uplatnil v zdaňovacom období december 2013 oslobodenie od dane podľa\n§ 43 zákona o DPH, čím porušil § 43 ods. 1 zákona o DPH.\n57. Okrem vyššie uvedených konkretizovaných záverov pri každom dodávateľovi, žalovaný úvodom\nv napadnutých rozhodnutiach všeobecne uvádzal, že žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly predložil\nsprávcovi dane o. i.: evidencie DPH za január 2013 až december 2013, dodávateľské faktúry za r. 2013,\n\nevidenciu majetku, hlavnú knihu podrobnú a skrátenú za rok 2013, odberateľské faktúry za rok 2013,\núčtovnú osnovu, účtovný denník za rok 2013, prehľady dodávok vybraných komodít, kúpne zmluvy\nuzatvorené s vybranými dodávateľmi/odberateľmi, potvrdenia od brokerskej spoločnosti o uzatvorení\nobchodov, vybranú mailovú komunikáciu s obchodnými partnermi a brokerskou spoločnosťou, vybrané\ndoklady o úhrade bankovým prevodom z M. F. k vybraným nákupom, predajom, vzájomné zápočty\nzáväzkov a pohľadávok so spoločnosťami ENAGRO, a.s., prehľad nakúpeného a predaného tovaru za\nrok 2013. Uvádzal tiež, že správca dane vykonal počas výkonu daňovej kontroly so žalobcom ústne\npojednávania, o ktorých spísal zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2014, zo dňa 23.09.2014,\nzo dňa 18.03.2015 a zo dňa 13.04.2015. V závere napadnutých rozhodnutí žalovaný konštatoval, že\nsprávca dane bol úzko súčinný žalobcovi, vykonal značné množstvo úkonov, či už na požiadanie žalobcu\nalebo podľa vlastného uváženia. Vyhodnotenie dôkazov správcom dane bolo uskutočnené na základe\nvykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodných žiadostí\nMVI, ako aj z podaní žalobcu, jeho dokladov, evidencií, materiálov a listín v súlade s § 24 ods. 4 a §\n3 ods. 3 daňového poriadku.\n58. Z vyššie uvedeného vyplýva že vo väčšine prípadov daňové orgány uviedli v rámci odôvodnenia\nnapadnutých rozhodnutí svoje zistenia z protokolu z daňovej kontroly vykonanej u toho-ktorého\ndeklarovaného dodávateľa so záverom, že bolo konštatované, že u neho nebola preukázaná realizácia\ndodania tovaru tak, ako to deklarujú jeho sporné faktúry, a teda deklarovanému dodávateľovi nebolo\npriznané právo na odpočítanie dane z jeho dodávateľských faktúr za dané zdaňovacie obdobia\nroku 2013 z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.\nNa základe uvedených skutočností daňové orgány potom v napadnutých rozhodnutiach konštatovali\nzáver, že deklarovanému dodávateľovi teda nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1\nzákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúre vyhotovenej pre odberateľa - žalobcu,\npreto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň a preto si nemohol toto právo uplatniť. Z dôvodu porušenia\n§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočet dane z predmetných\nfaktúr s dovetkom, že u priameho dodávateľa žalobcu sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne\ndodanie tovaru. Daňové orgány predložené dôkazy vyhodnotili ako jednoznačne nepotvrdzujúce reálne\ndodanie tovaru a tiež zotrvali na svojom názore, že dodanie tovaru konečným odberateľom zo strany\nžalobcu ešte nepreukazuje, že tovar nadobudol od deklarovaného dodávateľa, a že ide o ten istý tovar.\n59. Daňové orgány v danom prípade tzv. „reťazili“ závery o tom, že keďže nebolo deklarovanému\ndodávateľovi v rámci jeho daňovej kontroly na DPH priznané právo na odpočet dane, t. j. porušil §\n49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, tak deklarovanému dodávateľovi\nnevznikla daňová povinnosť zmysle § 19 zákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúrach\nvyhotovených pre žalobcu, preto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň, a teda ani žalobcovi nepriznal\nprávo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, pričom takýto záver\nbol často urobený už aj u deklarovaného dodávateľa v obchodnom prípade s jeho subdodávateľom.\n60. Vo väčšine prípadov deklarovaného dodávateľa daňové orgány zistili nekontaktnosť tohto\ndodávateľa a následne aj jeho subdodávateľa (kde sa z MVI vo viacerých prípadoch zistilo, že išlo\ndokonca o nastrčeného bieleho koňa), čo im v podstate stačilo na záver o nepreukázaní hmotnoprávnych\npodmienok na priznanie odpočtu DPH u žalobcu. Správny súd nehovorí, že by daňové orgány v rámci\nskúmania hmotnoprávnych podmienok nemohli zisťovať tieto údaje, môžu (aj keď primárne smerujú\nk záverom o podvodnom konaní), avšak tieto údaje v prípade skúmania naplnenia hmotnoprávnych\npodmienok na jednom konkrétnom článku dodávateľského reťazca nemôžu byť hlavným (v niektorých\nprípadoch až jediným) dôvodom na konštatovanie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok a nepriznaní\npráva na odpočet DPH. Žalovaný teda dovodzoval nedodanie tovaru deklarovaným dodávateľom\nžalobcovi z toho, že na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca boli pochybnosti o dodaní\ntovaru, čo nie je pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na inom neskoršom stupni reťazca\npodstatnou skutočnosťou, ale nanajvýš, dokresľujúcou informáciou (avšak čo by prípadne odôvodňovalo\nskôr závery o podvodnom konaní, v prípade preukázania všetkých znakov podvodného konania).\n61. Čo sa týka záverov daňových orgánov, že či už priami alebo predchádzajúci dodávatelia v\nobchodnom reťazci vykazovali známky spoločností bez hospodárskej reality a nedisponovali takým\nmateriálnym, technickým a personálnym zabezpečením, ktorý je potrebný na výkon veľkoobchodnej\nčinnosti s poľnohospodárskymi plodinami, správny súd dáva od pozornosti, že z rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020 vyplýva, že „Smernica Rady 2006/112/\n\nES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami\ndaňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,\nna základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa\ntýchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,\nuvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani\ndodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,\npo druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“. Nemožno teda z dôvodov, že faktúry týkajúce sa\ntýchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený\ntovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže\ntento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, či preto, že\nv prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,\nsa vyskytli nezrovnalosti, zamietať zdaniteľnej osobe z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok\nprávo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný,\nako to vyhodnotil žalovaný.\n62. Pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok sa daňové orgány musia v prvom rade vysporiadať\ns dôkazmi preloženými daňovým subjektom, a v prípade obchodu s tovarom ideálne s dôkazmi týkajúcimi\nsa pohybu tohto tovaru, ŠPZ dopravcov, skladovými zásobami tovaru a pod. Žalobca predložil rôzne\ndôkazy (uvedené v bode 57. rozsudku), od účtovných – faktúr až cez zmluvy, prehľady dodávok,\nvybrané doklady o úhrade bankovým prevodom, prehľad nakúpeného a predaného tovaru za rok 2013\na pod. Z uvedených záverov žalovaného v napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány nijako\nkonkrétnejšie nevyhodnocovali dôkazy predložené žalobcom v rámci hodnotenia dôkazov a v rámci\nodôvodnenia svojich právnych záverov. Pritom svoje závery o nesplnení hmotnoprávnych podmienok\nna odpočet dane u žalobcu stavali primárne na záveroch z daňovej kontroly deklarovaných dodávateľov,\na z tam uvedenej vyplývajúcej nespolupráce subdodávateľov. V napadnutých rozhodnutiach uvedená\nveta, že „Dôkazy, ktoré predložil žalobca na preukázanie reálneho dodania tovaru, boli vyhodnotené\nako jednoznačne nepotvrdzujúce reálne dodanie tovaru.“ v podstate bez konkretizácie, ktoré dôkazy\nvyhodnotili, ktoré boli či neboli relevantné, prečo niektoré nevykonali či nevyhodnotli, nie je dostatočným\nvyhodnotením v úvode napadnutých rozhodnutí uvedených dôkazov. Pokiaľ by sme dali z napadnutých\nrozhodnutí bokom závery daňových orgánov z daňových kontrol o deklarovaných dodávateľoch, t. j.\nzávery o ich nekontaktnosti a nespolupráci ich subdodávateľov (keďže by mali byť v tomto prípade\nposudzované nanajvýš ako dokresľujúce informácie), tak sme sa z uvedených rozhodnutí nedozvedeli\nžiadne iné hodnotenie dôkazov, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislostí. Správny súd sa teda\nz napadnutých rozhodnutí nedozvedel odpoveď na hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov\n(iných ako z daňovej kontroly deklarovaných dodávateľov), alebo či prípadne správca dane dáva na\nvrub žalobcovi neskoré predloženie návrhov dôkazov (podľa akých zákonných ustanovení) a pod.\nSprávne orgány teda nevyhodnotili vykonané dôkazy (spomínané listinné dôkazy), a to jednotlivo ani\nvo vzájomných súvislostiach.\n63. V tejto súvislosti správny súd cituje z rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/54/2021 časť o judikatórnych\nposunoch pri vyhodnocovaní a odôvodňovaní jednotlivých dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH:\n„85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo\nv ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a\nnadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z\ndôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný súd\ntýmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že\nhmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne\nuskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho\ndvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej\n\nsubdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to,\naby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou\npodmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané\ndodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Aktuálna\nrozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn.\n5Sžfk/73/2020 zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.\n86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať\nv tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa\nmá nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu\nna DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo\nna odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný\ndodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží\ndôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom\nna skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné\nna overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).\n87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z\n30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného\ndodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,\nže daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje\nna obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“. V tejto súvislosti kasačný súd\nuzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade\ns princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný\nprístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti.“\n64. Pre úplnosť správny súd uvádza, že sa nestotožnil s názormi žalobcu, že by na priznanie práva na\nodpočet DPH stačilo predložiť faktúru, pretože faktúra jednak musí odrážať skutočné plnenie, ktoré je\npotrebné vedieť preukázať a zároveň správca dane má samozrejme možnosť aj povinnosť verifikovať\ndoklady a skutočnosti z nich vyplývajúce (pozri bod 47. rozsudku). Je však potrebné, aby hodnotenie\ndôkazov bolo správcom dane vykonané v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a v súlade so závermi\nvyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ.\n65. Okrem toho čo sa týka obchodného prípadu medzi žalobcom a odberateľom Zen Corporation (v\nnapadnutom rozhodnutí 12) v tomto prípade žalovaný okrem záverov z MVI o výsledkoch daňovej\nkontroly u odberateľa, podľa ktorých spoločnosť Zen Corporation nepodala za predmetné zdaňovacie\nobdobie daňové priznanie k DPH, tým pádom nedeklarovala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie\ntovaru, vyhodnotil aj predložené doklady, podľa ktorých bola príjemcom tovaru spoločnosť Oleochem,\na.s., miesto vykladania N. K. L., Česká republika, pričom tovar mala prevziať spoločnosť AWT, teda\ndospel k záveru, že tovar nebol dodaný deklarovanému odberateľovi na uvedenej faktúre. Daňové\norgány teda nestavali svoje závery len na záveroch z daňovej kontroly u odberateľa, ale vyhodnotili aj\ndôkaz predložený žalobcom, ktorý nepotvrdzoval skutočnosti uvedené na faktúre, ktoré sa nepotvrdili\nani v kontexte ďalších informácií z MVI o odberateľovi. V tomto prípade preto súd nevzhliadol\nnezákonnosť postupu žalovaného v prípade hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku.\nZároveň žiadne ďalšie osobitné tvrdenia/námietky žalobca v nadväznosti na tohto odberateľa v žalobe\n(odlišné od deklarovaných dodávateľov, nad rámec neprimeraného zaťaženia dôkazným bremenom)\nneuviedol, preto vyššie uvedené všeobecné žalobné námietky v tejto časti žaloby týkajúcej sa obchodu\ns odberateľom Zen Corporation súd nevyhodnotil ako dôvodné.\n66. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobným námietkam ohľadom neprimeraného\nzaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, resp. o nezákonnosti pri hodnotení dôkazov, keď žalovaný\nv prípade viacerých vyššie uvedených dodávateľov (CORNECO SLOVAKIA, BINOR, Főnix – ALFA, JR\nLand, AGRO-WORLD, SALICS a KarBer), čo sa vyskytlo v 11-tich napadnutých rozhodnutiach 2-12,\ndával na vrub žalobcu v podstate nekontaktnosť a nesúčinnosť dodávateľov a subdodávateľov žalobcu.\n\nTeda prisvedčil žalobným námietkam ohľadom pochybení správnych orgánov pri vyhodnocovaní\ndôkazov, aj ohľadom nesprávneho rozširovania dôkazného bremena žalobcu ako daňového subjektu,\nčo správny súd vyhodnotil ako nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku - § 191\nods. 1 písm. c) SSP nesprávne právne posúdenie ustanovení a východísk pre hodnotenie dôkazov, v\ndôsledku čoho došlo v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP k podstatnému porušeniu ustanovení daňového\nporiadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n67. V novom konaní bude preto potrebné, aby žalovaný vykonal hodnotenie všetkých získaných dôkazov\na to v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti, čo náležite odôvodní tak, aby to zodpovedalo logickej úvahe, s prihliadnutím na\nvšetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní, a zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné\ns pravidlami vyplývajúcimi z (aj z vyššie uvedenej) judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n5.2 K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia nadobudnutia tovaru z iného\nčlenského štátu\n68. Správny súd z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí 1 až 3 uviedol k obchodnému prípadu medzi žalobcom a dodávateľom CAPITALIA, že\nsprávca dane zistil, že daňový subjekt CAPITALIA nemal fakturovať dodanie tovaru (lisovaného\nrepkového oleja) ako dodanie tovaru, ktoré je predmetom dane v tuzemsku z dôvodu, že sa tu neskončilo\njeho odoslanie ani preprava. Miestom dodania tovaru spojeného s prepravou je podľa § 13 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru začína\nuskutočňovať (Česká republika) a tovar bol dodaný rakúskemu odberateľovi G. F. H. O. B.. Uviedol, že\nsa uskutočnil výsluch D. B. E. - konateľa spoločnosti CAPITALIA, ktorý popísal priebeh obchodovania,\npotvrdil svoj podpis na faktúre, na výzvu správcu dane na predloženie dokladov spoločnosť nereagovala\na konateľovi čoskoro skončila funkcia. Cez dožiadanie správca dane žiadal preverenie obchodov u\nsubjektu CAPITALIA, cez MVI žiadal Českú republiku o informácie o tovare a subjektoch. Nahliadol aj do\nspisu daňového subjektu CAPITALIA a zistil, že predmetom vyššie uvedených zdaniteľných obchodov\nbolo dodanie toho istého tovaru (repkový olej) medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave.\nTovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, pričom vzniklo viac\ndodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ten istý tovar menil vlastnícke právo len deklarovanými faktúrami\ndodávateľov, avšak jeho fyzická dodávka bola len jedna. Daňový subjekt CAPITALIA zabezpečoval\nprepravu tovaru. Prepravná spoločnosť AWT vyhotovila faktúru č. 7350181592 zo dňa 06.02.2013\nza ucelenú prepravu z miesta začatia prepravy, t. j. začatia odoslania tovaru v ČR (L.) do miesta\nskončenia prepravy, t. j. skončenia odoslania tovaru v inom členskom štáte - C. (B.). Z faktúry za\nprepravu predmetného tovaru a prepravných dokladov vyplynula skutočnosť, že v prípade predmetných\ndodávok skutočná - fyzická preprava tovaru začala v jednom členskom štáte - Česká republika a\nskončila v inom členskom štáte - Rakúsko. Správca dane vlastným preverovaním, zisťovaním, aj\nnahliadnutím do spisu z daňových kontrol deklarovaného dodávateľa CAPITALIA vyhodnotil, že žalobca\nnemá nárok na odpočítanie dane z faktúry z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko\nsamotná dodávateľská faktúra ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie\ndane z prijatej faktúry a nie je dôkazom toho, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku\nv zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Skutočnosť, že dodávateľ CAPITALIA prefakturoval odberateľovi\n– žalobcovi samostatne prepravné náklady na základe faktúry, nemá vplyv na posúdenie pohyblivej\na nepohyblivej dodávky tovaru, t. j. na posúdenie miesta dodania tovaru. Doprava predstavuje pre\ndodávateľa CAPITALIA súčasť základu dane, je to náklad, ktorý vznikol v súvislosti s dodaním tovaru.\nSprávca dane pripomenul, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako\nvlastník. K tomu, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, nepostačovalo, že si obchodní\npartneri CAPITALIA a platiteľ dane dohodli dodaciu podmienku FCA Kúty a že tovar sa nachádzal v\nA., pretože platiteľ dane v pozícii odberateľa nemal možnosť disponovať s predmetným tovarom. O\nprevode ekonomického vlastníctva k tovaru pojednáva ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Tovar bol\nodoslaný od prvého dodávateľa priamo ku konečnému odberateľovi, k tejto „sérii“ predajov tovaru sa\nviaže len jedna fyzická preprava tovaru. Aj podľa priloženého výkazu vozov prepravovaných s jediným\nnákladným listom bola preprava vykonaná vlakom z Lovosíc, ČR do Viedne Lobau Hafen. Z uvedeného\njednoznačne vyplýva, že sa jednalo o jeden fyzický pohyb tovaru. Zmluvným prepravcom uvedeným na\nnákladnom liste bola spoločnosť AWT, ktorá túto prepravu fakturovala spoločnosti CAPITALIA, ktorá si\nprepravu tovaru objednala. Tovar nebol v tuzemsku vykladaný, nakladaný a nebolo s ním manipulované.\nPlatiteľ dane nenadobudol ekonomické vlastníctvo k tovaru v Kútoch, ako to prezentuje, pretože nemal\n\nprávo nakladať v Kútoch s tovarom ako vlastník. Dodanie tovaru dodávateľom CAPITALIA žalobcovi\nnebolo predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodávateľovi CAPITALIA\nnevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto žalobcovi nemohlo\nvzniknúť právo na odpočítanie dane. Zároveň žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane\npri refakturácii nákladov na prepravu dodávateľom CAPITALIA.\n69. Správny súd dáva do pozornosti, že v prípade obchodného prípadu žalobcu s dodávateľom\nCAPITALIA nebol sporný skutkový stav, tento žalobca ani nenamietal, namietal výlučne jeho právne\nposúdenie urobené žalovaným. Z uvedených skutkových záverov daňových orgánov má súd za to,\npredmetom vyššie uvedených zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru (repkový olej)\nmedzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Daňový subjekt CAPITALIA zabezpečoval\nprepravu tovaru. Prepravná spoločnosť AWT vyhotovila faktúru za ucelenú prepravu z miesta začatia\nprepravy, t. j. začatia odoslania tovaru v ČR (Lovosice) do miesta skončenia prepravy, t. j. skončenia\nodoslania tovaru v inom členskom štáte - Rakúsko (Viedeň). Z faktúry za prepravu predmetného\ntovaru a prepravných dokladov vyplynula skutočnosť, že v prípade predmetných dodávok skutočná fyzická preprava tovaru začala v jednom členskom štáte - Česká republika a skončila v inom členskom\nštáte - Rakúsko. Aj podľa priloženého výkazu vozov prepravovaných s jediným nákladným listom bola\npreprava vykonaná vlakom z Lovosíc, ČR do Viedne Lobau Hafen. Zmluvným prepravcom uvedeným\nna nákladnom liste bola spoločnosť AWT, ktorá túto prepravu fakturovala spoločnosti CAPITALIA, ktorá\nsi prepravu tovaru objednala. Tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa (ČR) k poslednému\nodberateľovi (Rakúsko), k tejto „sérii“ predajov tovaru sa viaže len jedna fyzická preprava tovaru\n(jeden fyzický pohyb tovaru), pričom vzniklo viac dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Tovar nebol v\ntuzemsku vykladaný, nakladaný a nebolo s ním manipulované. Ten istý tovar menil vlastnícke právo len\ndeklarovanými faktúrami dodávateľov, avšak jeho fyzická dodávka bola len jedna.\n70. Správny súd uvádza, že žalobcova argumentácia ohľadom nadobudnutia ekonomického vlastníctva\nformou tradicio longa manu, ohľadom detencie či ohľadom uzavretia zmluvy, ktorá vlastne predstavuje\ndve zmluvy – kúpnu zmluvu a komisionársku zmluvu zároveň je z obchodno-právneho pohľadu a v rámci\nobchodných vzťahov možná, no pre účely daní sú podmienky pre právo na odpočet dane stanovené\nosobitným daňovým predpisom. Napr. pri určovaní miesta dodania tovaru pre účely posúdenia práva\nna odpočet dane sa vychádza z ustanovení zákona o DPH, nie z ustanovení Obchodného zákonníka.\nVýkladom žalobcu by potom boli ustanovenia zákona o DPH obsolentné, keďže vždy by mal správca\ndane rešpektovať dohody v obchodných vzťahoch a vychádzať výlučne z nich, hoci nie sú súladné\ns daňovými predpismi. Naopak žalobcova argumentácia postráda vysvetlenie jej súladu s ustanoveniami\nzákona o DPH, konkrétne napr. s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n71. Správny súd má za to, že žalovaný sa správne a dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami\nžalobcu, keď uviedol, že napr. nadobudnutie vlastníctva formou traditio longa manu je prípustné, avšak\naj po akceptovaní uvedenej námietky žalobcu uvedené nemalo vplyv na konečný výsledok/vyhodnotenie\nsprávcu dane a to, že dodanie tovaru dodávateľom CAPITALIA platiteľovi dane nebolo predmetom\ndane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodávateľovi CAPITALIA nevznikla daňová\npovinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto platiteľovi dane nemohlo vzniknúť právo\nna odpočítanie dane.\n72. Správny súd uvádza, že v zmysle § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je jednou\nz hmotnoprávnych podmienok pre uznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru\ninou zdaniteľnou osobou. Podľa § 19 ods. 1 je dňom dodania tovaru deň, keď kupujúci nadobudne právo\nnakladať sa tovarom ako vlastník. Ďalej platí, že pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným\nhmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom\nalebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Zákon o DPH určuje pri dodaní tovaru spojeného\ns prepravou aj miesto dodania tovaru, ktorým je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto, kde\nsa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,\nzačína uskutočňovať. Zároveň podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru z\niného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy\nk nadobúdateľovi.\n\n73. Z uvedených ustanovení zákona o DPH jednoznačne vyplýva, ako sa určuje miesto dodania tovaru,\nktorý je spojený s dopravou a v súlade s nimi to vyhodnocoval aj žalovaný. T. j. že miestom dodania tovaru\nspojeného s prepravou (ktorá bola jedna priama fyzická dodávka) je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o\nDPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru začína uskutočňovať\n(Česká republika) a tovar bol (v zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH) dodaný rakúskemu odberateľovi\nMunzer Bioindustrie GmbH do Viedne (Rakúsko). Argumentácia žalobcu tak naráža na § 13 ods. 1 písm.\na) a § 17 ods. 1 zákona o DPH, v ktorých je zadefinované miesto dodania a miesto nadobudnutia tovaru\nspojeného s prepravou.\n74. Daňové orgány taktiež správne vychádzali zo záverov rozsudkov Európskeho súdneho dvora\nvo veci C-245 EMAG (ako aj C-430/09 Euro Tyre Holding BV), v zmysle ktorého, ak dve po sebe\nnasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami, ktoré\nkonajú ako také osoby, zakladajú jedinú dopravu tohto tovaru v rámci Spoločenstva, táto doprava môže\nbyť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto bude oslobodená od dane. Za okolností,\nakými sú okolnosti vo veci samej, v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom\nako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného\nčlenského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely dane z pridanej hodnoty pridelené týmto\nnaposledy menovaným členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke\npod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa\nv členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.\n75. Teda argumentácia žalobcu o tom, že na nadobudnutie tovaru stačí jeho právne prevzatie a že\ndaná doprava musí byť kvalifikovaná ako samostatná preprava z Kútov a nie ako pokračovanie\npredchádzajúcej prepravy v kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení a judikatúry Európskeho\nsúdneho dvora neobstojí.\n76. Pre úplnosť správny súd uvádza, že podľa neskoršej právnej úpravy zákona o DPH účinnej od\n01.01.2020, t. j. nie účinnej v rozhodnom období, bolo do zákona o DPH doplnené ustanovenie §\n13a (v nadväznosti na zmenu smernice Rady EÚ 2006/112/ES v roku 2018), v zmysle ktorého sa pri\nreťazových transakciách pri preprave tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu,\npriradí odoslanie alebo preprava tovaru len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Nakoľko\nv predmetnom prípade ide o obchodné transakcie z roku 2013, na dané transakcie (hmotnoprávne\naspekty) sa vzťahuje právna úprava platná a účinná k času ich realizácie.\n77. Čo sa teda týka druhého žalobného bodu ohľadom momentu nadobudnutia vlastníckeho práva\nk prepravovanému tovaru v rámci dodania z iného členského štátu týkajúceho sa faktúr od dodávateľa\nCAPITALIA, správny súd tento vyhodnotil ako nedôvodný. Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného\na správcu dane, že predmetné transakcie, pri ktorých odoslanie alebo preprava začali v jednom\nčlenskom štáte (ČR) a skončili v inom členskom štáte (Rakúsku), t. j. neboli predmetom dane v tuzemsku\nv zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - miestom dodania tovaru spojeného s prepravou je podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava\ntovaru začína uskutočňovať. Dodanie tovaru dodávateľom CAPITALIA žalobcovi nebolo predmetom\ndane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodávateľovi CAPITALIA nevznikla daňová\npovinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na\nodpočítanie dane, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň žalobcovi nemohlo vzniknúť\nprávo na odpočítanie dane pri refakturácii nákladov na prepravu dodávateľom CAPITALIA. Doprava\npredstavuje pre dodávateľa CAPITALIA súčasť základu dane, je to náklad, ktorý vznikol v súvislosti s\ndodaním tovaru. Pri dodaní tovaru nevznikla dodávateľovi daňová povinnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH, preto daňová povinnosť nevznikla ani pri prefakturovaní nákladov na prepravu, ktoré\nsa zahŕňajú do základu dane v zmysle § 22 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 22 ods. 1 zákona o DPH.\n5. 3 Záverečné zhodnotenie\n78. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g)\nSSP jedenásť napadnutých rozhodnutí (napadnuté rozhodnutia 2 až 12 obsahujúce obchodné prípady\ntýkajúce sa neprimeraného zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, resp. nezákonnosti pri hodnotení\ndôkazov) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym\n\nnázorom správneho súdu. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§\n74 ods. 2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho\nkonania zrušiť príslušné prvostupňové rozhodnutia.\n79. Zároveň správny súd jedno napadnuté rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie 1 obsahujúce iba\nobchodný prípad týkajúci sa faktúr od dodávateľa CAPITALIA a žalobnej námietky ohľadom posúdenia\nmomentu nadobudnutia vlastníckeho práva k prepravovanému tovaru z iného členského státu, ktorú súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú) nezrušil a žalobu v tejto časti smerujúcej voči napadnutému rozhodnutiu 1\nv zmysle § 190 SSP zamietol.\n80. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v\nkonaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, pričom rozsah náhrady trov konania\nje vypočítaný pomerne, t. j. úspech v časti 11 napadnutých rozhodnutí z celkových 12 napadnutých\nrozhodnutí, teda žalobca mal úspech v rozsahu 91,67 % (výpočet = 11 x 100 / 12).\n81. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-2S/156/2022\nBA-2S/4-14/2023\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/\nSSP v znení účinnom do 30.06.2025).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}