Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/156/2022 z 16. 10. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/156/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1 Správny súd v Bratislave | BA-6S/156/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1 | 2025-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 49 zákona č. 73/1998 Z. z., SSP, § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbae390f-6a21-468f-81c2-5446b559ff04 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-6S/156/2022 1022200985 16. 10. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., bytom E. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu II. z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118 zo dňa 24. marca 2022 bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dňom 01. apríla 2022 zo stálej štátnej služby, funkcie riaditeľ odboru kontroly Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 31. marca 2022 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. apríla 2022 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. 2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa prevádza v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. na inú funkciu na základe odôvodneného návrhu nadriadeného pre dlhodobo neuspokojivé výsledky odboru kontroly. Dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledku kontrolných akcií, čo aktuálne nie je zabezpečené. Zo skutočností, ktoré sú podrobnejšie obsiahnuté v spisovom materiáli vedenom na kancelárii prezidenta Policajného zboru Prezídia Policajného zboru pod č. PPZ-KA-2022/025363, je možné konštatovať, že žalobca riadne nevykonáva funkciu riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, v dôsledku čoho odbor kontroly za obdobie 6 mesiacov neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru v zmysle organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru deklarovaného nariadením Prezídia Policajného zboru č. 84 zo dňa 26. septembra 2019, podľa ktorého odbor kontroly najmä analyzuje a vyhodnocuje výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhuje systémové opatrenia na zlepšenie činností útvarov Policajného zboru. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022 tak, že rozklad žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný okrem iného uviedol, že vo veci prevedenia žalobcu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bolo postupované v súlade so zákonom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 241 cit. zákona. Vo vzťahu k namietanému nedostatku času poskytnutého na vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania, ako aj k predchádzajúcemu spracovaniu analýzy činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, čím žalobcovi nebol umožnený dostatočný priestor na predkladanie podkladov, žalovaný uviedol, že pri tomto druhu konania vyslovene a kategoricky zákon neukladá služobného úradu povinnosť jednak oznámiť účastníkovi konania začatie konania a taktiež povinnosť umožniť vyjadriť sa tak, ako je touto povinnosťou oprávnený orgán viazaný v inom druhu konania, napríklad podľa ustanovenia § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Namietanie neprimeranosti určenej lehoty na vyjadrenie je neopodstatnené, ak vlastná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bola poskytnutá pri tomto druhu konania nad rámec zákona. V prípade namietaného nedostatku času na spracovanie analýzy činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorá bola podkladom návrhu na prevedenie žalobcu na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., žalovaný konštatoval, že služobný čas v trvaní 16 h. nemožno považovať za nedostatočný, ak žalobca disponoval vo funkcii riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru dlhoročnými skúsenosťami, poznatkami a čiastkovými podkladmi z danej oblasti riadenia. 4. Rovnako tak žalovaný k okruhu nedostatkov, spočívajúcich v riadnom nevykonávaní funkcie riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, uviedol, že ak žalobca dospel k záveru, že rozsah kontrolnej činnosti bol v období pandémie ochorenia Covid 19 značne obmedzený, to nezakladalo predpoklad, že v uvedenom období nebudú príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného zboru plniť uložené úlohy, ale práve naopak, ak niektoré z úloh nebolo možné z objektívnych príčin plniť, bolo potrebné sily a prostriedky nasmerovať na plnenie iných, nemenej dôležitých úloh. Práve takou úlohou bola úloha analyzovať a vyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru tak, ako to vyplývalo z čl. 35 ods. 1 písm. d/ organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru. Z uvedeného dôvodu označil námietku spočívajúcu v tom, že povinnosť navrhovať systémové opatrenia nevyplýva zo žiadneho predpisu, ani úlohy alebo pokynu, za bezpredmetnú. Z daného ustanovenia vyplývalo, že úlohou odboru kontroly Prezídia Policajného zboru bolo analyzovať jednotlivé kontrolné akcie nielen samostatne, ale aj v súvislosti s inými kontrolnými akciami. V prípade pripustenia námietky žalobcu o dôvodnom znížení počtu vykonaných kontrol, tak práve obdobie počas pandemických opatrení malo byť tým obdobím, počas ktorého sa mali príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného zboru zamerať na analyzovanie a vyhodnocovanie výsledkov kontrolných akcií, a to nielen nových, ale aj kontrolných akcií vykonaných v minulosti. Ďalej dal do pozornosti, že Prezident Policajného zboru v predmetnom návrhu skonštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru. Žalovaný sa preto stotožnil s názorom prezidenta Policajného zboru vyjadreným v stanovisku k podanému rozkladu, že žalobca v postavení riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru v kritickom smere neriadil, neorganizoval a nekontroloval podriadených policajtov, a tým porušil povinnosť uloženú v ustanovení § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. 5. K žalobcom spochybnenej existencii dôležitého záujmu štátnej služby uviedol, že obsah tohto pojmu možno odvodzovať práve z významu jednotlivých služobných činností, ktoré sú vykonávané v rámci plnenia úloh Policajného zboru jednotlivými službami Policajného zboru. Je preto na príslušnom nadriadenom, ktorý zodpovedá v príslušnom stupni riadenia za plnenie úloh konkrétneho útvaru Policajného zboru, prípadne celého Policajného zboru, aby obsah tohto pojmu definoval. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené. Podľa žalovaného je tak nepochybné, že prvostupňový orgán pristúpil k náležitému vymedzeniu daného pojmu, pričom z konštatovania o nezabezpečení jednej z hlavných úloh vyplýva vo vzťahu k dikcii právnej normy (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), že jej aplikácia sa vyžaduje. Postup prvostupňového orgánu v tomto smere podporuje odôvodnený návrh prezidenta Policajného zboru na postup podľa § 35 ods. 2 cit. zákona, ktorý je opretý o požiadavku dôležitého záujmu štátnej služby, a ktorý prezident Policajného zboru v tomto návrhu taktiež náležite vymedzil. II. Žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 20. júla 2022 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022, ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118 zo dňa 24. marca 2022, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 7. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie jeho práv. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 8. Žalobca bol toho názoru, že dôvody prevedenia žalobcu tak, ako ich špecifikoval žalovaný v odôvodnení, či už personálneho rozkazu alebo napadnutého rozhodnutia sú neurčité, všeobecné a nedávajú presvedčivú odpoveď a zdôvodnenie, pre ktoré bol žalobca preložený na de facto funkčne nižšiu pozíciu v Policajnom zbore. Odôvodnenie napadnutého personálneho rozkazu nespĺňa zákonné náležitosti. Nie je v ňom uvedené, aké konkrétne dôkazy boli podkladom pre vydanie personálneho rozkazu. Zdôraznil, že voči všeobecným tvrdeniam žalovaného sa však žalobca nevie a nemôže účinne brániť, nakoľko všetky uvedené tvrdenia zo strany žalovaného sú iba všeobecnými konštatáciami. 9. Ďalej namietal, že dostatočne precízne nebola venovaná pozornosť náležitému objasneniu právne neurčitého pojmu, akým je „dôležitý záujem štátnej služby“, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2012 zo dňa 24. apríla 2013, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/21/2013 zo dňa 20. januára 2014. Dal do pozornosti, že dôležitý záujem štátnej služby mal spočívať práve v nedôslednom plnení uvedených pracovných povinností riaditeľa, čo však podľa žalobcu nie je správne. Dodal, že žalobcovo prevedenie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave bude mať neho nielen funkčný, ale najmä finančný dopad. 10. Taktiež tvrdil, že skutočným dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu v zbore nie je jeho nedostatočné plnenie povinností, ale snaha žalovaného o personálne zmeny na vedúcich funkciách, čo však nesmie byť účelovo zastierané použitím § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Uviedol, že žalobca bol pravidelne hodnotený v priebehu každého roka a vždy dosahoval najlepšie hodnotenia. Posledné takéto hodnotenie bolo vykonané začiatkom roku 2021, kde bol hodnotený prezidentom Policajného zboru na 95%. Za dosiahnuté výsledky bol aj viackrát odmeňovaný. Voči jeho osobe nebolo nikdy vedené trestné alebo disciplinárne konanie. Vo vytýkanom období v čase od 16. septembra 2021 do súčasnosti riadne plnil pridelené služobné úlohy. Všetky úlohy, ktoré boli vykonané z pokynu prezidenta Policajného zboru boli splnené a informácie tam, kde ich požadoval mu boli predkladané, pričom ani jedna sa nevrátila ako neschválená, resp. bol by v nej vyjadrený nesúhlas. Rovnako tak vo vzťahu ku kontrolnej činnosti uviedol, že vo všeobecnosti platí, že nie z každej vykonanej kontroly automaticky vyplynú také zistenia, ktoré by zakladali potrebu prijímania systémových opatrení, s dopadom na celý Policajného zboru, resp. jeho služby. Mnohé kontrolné zistenia sa týkajú iba jednej kontrolovanej veci, jedného kontrolovaného útvaru a sú vlastne dôsledkom porušenia už existujúceho predpisu, týkajú sa jeho nedodržiavania jednotlivcami, a teda nie je potrebné aplikovať systémové zmeny s dopadom na celý Policajný zbor. 11. Napokon dodal, že účelovosť konania a postupu žalovaného preukazujú aj termíny na splnenie úloh, ktoré žalobca dostával zadané. Doplnil, že vydaniu personálneho rozkazu predchádzalo konanie, ktorého začatie bolo žalobcovi oznámené listom č. PPZ-KA-2022/025363-001 zo dňa 17. marca 2022, ktorý prevzal dňa 17. marca 2022 o 14.50 h. Konanie bolo začaté z dôvodu dlhodobých neuspokojivých výsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorý riadi, a za ktorého činnosť zodpovedá. Ku skutočnostiam uvádzaným k začatiu konania mu bolo umožnené vyjadriť sa a svoje vyjadrenie predložiť v lehote najneskôr do 18. marca 2022 do 08.00 h. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. septembra 2022 navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že prevedenie žalobcu bolo predmetným prvostupňovým rozhodnutím realizované na základe odôvodneného návrhu prezidenta Policajného zboru pre dlhodobo neuspokojivé výsledky odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, a pretože si to vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby. 13. Vo vyjadrení poukázal na jednotlivé okruhy nedostatkov vyčítaných žalobcovi. Uviedol, že ohľadom pochybenia, spočívajúceho v riadnom nevykonávaní funkcie riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, v dôsledku čoho tento útvar Policajného zboru za obdobie 6 mesiacov neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, žalobca namietol, že z dôvodu pandemických opatrení bolo v sledovanom období vykonaných menej kontrol a iba jedna kontrolná akcia, a to komplexná kontrola na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, ktorá ešte nie je ukončená. K týmto namietaným skutočnostiam pokladal za potrebné uviesť, že ak žalobca dospel k záveru, že rozsah kontrolnej činnosti bol v období pandémie ochorenia Covid 19 značne obmedzený, to nezakladalo predpoklad, že v uvedenom období nebudú príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného zboru plniť uložené úlohy, ale práve naopak, ak niektoré z úloh nebolo možné z objektívnych príčin plniť, bolo potrebné sily a prostriedky nasmerovať na plnenie iných, nemenej dôležitých úloh. Ak podľa žalobcu v období pandémie ochorenia Covid 19 bolo potrebné znížiť početnosť kontrolnej činnosti, tak o to viac bolo možné plniť ostatné uložené úlohy. Práve takou úlohou bola úloha analyzovať a vyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru tak, ako to vyplývalo z čl. 35 ods. 1 písm. d/ organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru. Z uvedeného dôvodu označil námietku spočívajúcu v tom, že povinnosť navrhovať systémové opatrenia nevyplýva zo žiadneho predpisu, ani úlohy alebo pokynu, za bezpredmetnú. 14. K spochybneniu existencie dôležitého záujmu štátnej služby, ktorý podľa žalobcu nie je definovaný v zákone č. 73/1998 Z.z., ani v súvisiacich interných predpisoch a k jeho súvisiacej námietke, že v prvostupňovom rozhodnutí sa tento pojem vzťahuje iba na jednu úlohu vyplývajúcu pre odbor kontroly Prezídia Policajného zboru z organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru a na bližšie neurčené dlhodobé nedosahovanie výsledkov, uviedol, že je namieste pripustiť pravdivosť názoru žalobcu v tom, že pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je definovaný v zákone č. 73/1998 Z. z., avšak vzhľadom na rozsah služobných činností Policajného zboru, ktoré sú podľa organizácie Policajného zboru diferencovane premietnuté v službách Policajného zboru, možno obsah tohto pojmu odvodzovať práve z významu jednotlivých služobných činností, ktoré sú vykonávané v rámci plnenia úloh Policajného zboru jednotlivými službami Policajného zboru. Preto konštatoval, že je na príslušnom nadriadenom, ktorý zodpovedá v príslušnom stupni riadenia za plnenie úloh konkrétneho útvaru Policajného zboru, prípadne celého Policajného zboru, aby obsah tohto pojmu definoval. Absencia výkladu predmetného pojmu v zákone a v podzákonných normách teda neznemená jeho nepoužiteľnosť v konaní vo veciach služobného pomeru. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené. Je tak podľa žalovaného nepochybné, že prvostupňový orgán pristúpil k náležitému vymedzeniu daného pojmu, pričom z konštatovania o nezabezpečení jednej z hlavných úloh vyplýva vo vzťahu k dikcii právnej normy (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.), že jej aplikácia sa vyžaduje. 15. Mal za to, že neobstojí ani námietka žalobcu o všeobecnom konštatovaní o dlhodobom nedosahovaní výsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktoré nie je bližšie konkretizované, a ktoré tým považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že minister vnútra SR v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru v zmysle organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru. Taktiež zo stanoviska prezidenta Policajného zboru k rozkladu, ako aj z návrhu na prevedenie žalobcu na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vyplýva, že odbor kontroly Prezídia Policajného zboru v riadiacej pôsobnosti žalobcu za obdobie minimálne 6 mesiacov od 16. septembra 2021 do 17. marca 2022 nepredložil prezidentovi Policajného zboru žiadny návrh systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií. 16. Žalobca právo podať repliku nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/156/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. októbra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 24. septembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. 23. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33. 24. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 25. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 26. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 28. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 29. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). 30. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). 31. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému pomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016). 32. V predmetnej súdom posudzovanej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prevedení žalobcu (policajta v služobnom pomere v postavení nadriadeného) na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a to za predpokladu, že si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. V danom prípade bol prezidentom Policajného zboru predložený ministrovi vnútra SR písomný návrh na prevedenie žalobcu z funkcie riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby) podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby z dôvodu dlhodobých neuspokojivých výsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru. Predmetný návrh bol konkrétne odôvodnený tým, že dňa 16. marca 2022 bol predložený registratúrny záznam č. PPZKA-2022/024479-001 označený ako „Analýza činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru“, v ktorom však žalobca v prevažnej miere iba konštatuje, že plní uložené úlohy, avšak bez bližšej konkretizácie, kvantifikácie, rozboru a popisu konkrétneho spôsobu ich plnenia, z ktorého dôvodu vo vzťahu k predloženému registratúrnemu záznamu uviedol, že tento nie je po obsahovej stránke možné vyhodnotiť ako zodpovedajúci pojmu analýza, hoci je tak označený. V zmysle uvedeného návrhu je jednou z hlavných úloh odboru kontroly Prezídia Policajného zboru analyzovať a vyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru. Podľa tohto návrhu najmenej od 16. septembra 2021 do 17. marca 2022 nebol prezidentovi Policajného zboru zo strany odboru kontroly Prezídia Policajného zboru predložený žiadny návrh systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií. Prezident Policajného zboru v predmetnom návrhu konštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru. V tejto súvislosti dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené. 33. V danom prípade teda mal správny súd za preukázané, že žalobca bol ustanovený na funkcii riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru. Žalobcu s ohľadom na jeho zaradenie je preto potrebné považovať za „nadriadeného“. V zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., minister môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu. 34. Návrh na prevedenie žalobcu z predmetnej funkcie bol predložený ministrovi vnútra SR. Ustanovenie § 35 ods. 2 cit. zákona definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý môže (teda nemusí) práve z dôležitého záujmu služby nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu. Zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil definíciu pojmu dôležitý záujem štátnej služby, neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu štátnej služby sú ponechané na jeho úvahe. V prejednávanej veci žalovaný na jednej strane žalobcovi prisvedčil, že pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je definovaný v zákone č. 73/1998 Z. z., avšak zároveň na druhej strane splnil svoju povinnosť v napadnutom rozhodnutí odôvodniť, že pristúpil k prevedeniu žalobcu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. práve z dôvodu, že uvedený postup si vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby. V napadnutom rozhodnutí uviedol, a to v zhode so závermi správneho orgánu prvého stupňa, že dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo však aktuálne nebolo zabezpečené. Podľa správneho súdu je tak možné konštatovať, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného bol pojem „dôležitý záujem štátnej služby“ náležite vymedzený. Správny súd preto na základe uvedeného súčasne dodáva, že nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že nebola venovaná pozornosť náležitému objasneniu pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“. 35. Zároveň tak v tomto konaní nie je možné spochybniť splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého dôvodu nemohol správny súd prisvedčiť žalobnej námietke, že dôvody prevedenia žalobcu tak, ako ich špecifikoval žalovaný v odôvodnení, či už personálneho rozkazu alebo napadnutého rozhodnutia sú neurčité, všeobecné a nedávajú presvedčivú odpoveď a zdôvodnenie. Žalovaný sa totiž vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 35 ods. 2 cit. zákona vysporiadal s jednotlivými zákonnými predpokladmi, ktoré zákonodarca zakotvil v predmetnom ustanovení. Konkrétne uvedené naplnil tým, že presne vymedzil pojem „dôležitý záujem štátnej služby“ (bod 34 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom v súlade s týmto ustanovením je aj, že žalobcu je potrebné považovať za nadriadeného, o ktorého prevedení na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby rozhodol minister vnútra SR, a to na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra (prezident Policajného zboru), keď tento uvedený návrh podal z dôvodu dlhodobo neuspokojivých výsledkov odboru kontroly, pričom tento návrh sa odvíjal od žalobcom predloženého registratúrneho záznamu označeného ako „Analýza činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru“ (č. PPZ-KA-2022/024479-001 zo dňa 16. marca 2022), a v konaní bolo prihliadané aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 18. marca 2022. Preto podľa názoru správneho súdu žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne ani logické pochybenia a taktiež nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako riadne odôvodnené, pričom bolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný pri hodnotení dôkazov vedený, pričom sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade. 36. Správny súd rovnako tak nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že skutočným dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu v zbore nie je jeho nedostatočné plnenie povinností, ale snaha žalovaného o personálne zmeny na vedúcich funkciách, keďže žalobca bol pravidelne hodnotený v priebehu každého roka a vždy dosahoval najlepšie hodnotenia. Z predloženého spisového materiálu, ako ani z tvrdení samotného žalobcu však účelovosť konania žalovaného nebola preukázaná. Žalovaný totiž konfrontoval tvrdenia žalobcu o tom, že dlhodobo dosahoval vynikajúce výsledky so závermi plynúcimi z predloženej písomnosti, označenej ako „Analýza činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru“ č. PPZ-KA-2022/024479-001 zo dňa 16. marca 2022, ktorá pokrývala časový rámec obdobia od 01. januára 2017 do 16. marca 2022. V predloženej analýze žalobca uvádza, že dochádza k priebežnému plneniu úloh spadajúcich do kompetencie odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, avšak absentuje v nej bližšia špecifikácia a popis spôsobu ich plnenia. Je tak možné konštatovať, že do činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru pod vedením žalobcu sa nepremietlo plnenie jednej z hlavných úloh tohto odboru, a to konkrétne analyzovať a vyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru. Z nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 84/2019 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru, ktoré bolo platné a účinné do 31. marca 2022, najmä z ustanovenia čl. 35 ods. 1 písm. d/ je možné odvodiť záver, že zmyslom kontroly v podmienkach Policajného zboru je eliminovanie a odstraňovanie negatív, ktoré vyplynuli z činnosti Policajného zboru. Z predloženého spisového materiálu však vyplýva, že najmenej od 16. septembra 2021 do 17. marca 2022 nebol prezidentovi Policajného zboru zo strany odboru kontroly Prezídia Policajného zboru predložený žiadny návrh systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, teda za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo však malo byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru. 37. Napokon namietal, že účelovosť konania a postupu žalovaného preukazujú aj termíny na splnenie úloh, ktoré žalobca dostával zadané, keďže vydaniu personálneho rozkazu predchádzalo konanie, ktorého začatie bolo žalobcovi oznámené listom č. PPZ-KA-2022/025363-001 zo dňa 17. marca 2022, ktorý prevzal dňa 17. marca 2022 o 14.50 h., pričom ku skutočnostiam uvádzaným k začatiu konania mu bolo umožnené vyjadriť sa a svoje vyjadrenie predložiť v lehote najneskôr do 18. marca 2022 do 08.00 h. Správny súd konštatuje, že ani túto námietku nevyhodnotil ako opodstatnenú. Vo vzťahu k uvedenému dáva do pozornosti, že zákon č. 73/1998 Z.z. vo svojich ustanoveniach, zakotvujúcich úpravu konania vo veciach služobného pomeru, pri tomto druhu konania vyslovene neukladá služobného úradu povinnosť jednak oznámiť účastníkovi konania začatie konania a taktiež povinnosť umožniť vyjadriť sa tak, ako je touto povinnosťou žalovaný viazaný v inom druhu konania, napríklad podľa ustanovenia § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Preto namietanie neprimeranosti určenej lehoty na vyjadrenie je neopodstatnené, ak vlastná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., bola poskytnutá pri tomto druhu konania nad rámec zákona. Správny súd dodáva, že táto osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keďže všeobecný predpis o správnom konaní sa (okrem výkonu rozhodnutia) na konanie vo veciach služobného pomeru nevzťahuje. 38. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať. 40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP). (§ Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).