{"guid": "85357c22-ddc3-4500-945b-539397b19230:fbae390f-6a21-468f-81c2-5446b559ff04", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1", "spisova_znacka": "BA-6S/156/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/156/2022 z 16. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/156/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1", "identifikacne_cislo": "1022200985", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-9", "nazov": "§ 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-2", "nazov": "§ 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "nazov": "§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-193", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-49", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbae390f-6a21-468f-81c2-5446b559ff04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/156/2022\n1022200985\n16. 10. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200985.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C.\nD., bytom E. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova\n83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118 zo dňa 24. marca 2022 bol žalobca\nprevedený podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dňom 01. apríla 2022 zo\nstálej štátnej služby, funkcie riaditeľ odboru kontroly Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol\nžalobca odvolaný dňom 31. marca 2022 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. s\ntým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. apríla 2022 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Bratislave.\n2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa prevádza v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998\nZ.z. na inú funkciu na základe odôvodneného návrhu nadriadeného pre dlhodobo neuspokojivé výsledky\nodboru kontroly. Dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone\nštátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly, ktorých jednou z hlavných\núloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru\nna základe analýzy a vyhodnotenia výsledku kontrolných akcií, čo aktuálne nie je zabezpečené. Zo\nskutočností, ktoré sú podrobnejšie obsiahnuté v spisovom materiáli vedenom na kancelárii prezidenta\nPolicajného zboru Prezídia Policajného zboru pod č. PPZ-KA-2022/025363, je možné konštatovať, že\nžalobca riadne nevykonáva funkciu riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, v dôsledku\nčoho odbor kontroly za obdobie 6 mesiacov neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie\nčinnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných\n\norgánov v podmienkach Policajného zboru v zmysle organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru\ndeklarovaného nariadením Prezídia Policajného zboru č. 84 zo dňa 26. septembra 2019, podľa ktorého\nodbor kontroly najmä analyzuje a vyhodnocuje výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhuje\nsystémové opatrenia na zlepšenie činností útvarov Policajného zboru.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. SPSČ-PO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022 tak, že rozklad žalobcu zamietol a napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný okrem iného uviedol, že vo veci prevedenia žalobcu na\ninú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bolo\npostupované v súlade so zákonom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované\nustanovením § 241 cit. zákona. Vo vzťahu k namietanému nedostatku času poskytnutého na vyjadrenie\nk oznámeniu o začatí konania, ako aj k predchádzajúcemu spracovaniu analýzy činnosti odboru\nkontroly Prezídia Policajného zboru, čím žalobcovi nebol umožnený dostatočný priestor na predkladanie\npodkladov, žalovaný uviedol, že pri tomto druhu konania vyslovene a kategoricky zákon neukladá\nslužobného úradu povinnosť jednak oznámiť účastníkovi konania začatie konania a taktiež povinnosť\numožniť vyjadriť sa tak, ako je touto povinnosťou oprávnený orgán viazaný v inom druhu konania,\nnapríklad podľa ustanovenia § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajtovi musí byť daná\nmožnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods.\n1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Namietanie neprimeranosti určenej lehoty na vyjadrenie\nje neopodstatnené, ak vlastná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci prevedenia na inú funkciu\nv tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bola poskytnutá\npri tomto druhu konania nad rámec zákona. V prípade namietaného nedostatku času na spracovanie\nanalýzy činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorá bola podkladom návrhu na prevedenie\nžalobcu na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nžalovaný konštatoval, že služobný čas v trvaní 16 h. nemožno považovať za nedostatočný, ak žalobca\ndisponoval vo funkcii riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru dlhoročnými skúsenosťami,\npoznatkami a čiastkovými podkladmi z danej oblasti riadenia.\n4. Rovnako tak žalovaný k okruhu nedostatkov, spočívajúcich v riadnom nevykonávaní funkcie riaditeľa\nodboru kontroly Prezídia Policajného zboru, uviedol, že ak žalobca dospel k záveru, že rozsah\nkontrolnej činnosti bol v období pandémie ochorenia Covid 19 značne obmedzený, to nezakladalo\npredpoklad, že v uvedenom období nebudú príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného zboru\nplniť uložené úlohy, ale práve naopak, ak niektoré z úloh nebolo možné z objektívnych príčin plniť,\nbolo potrebné sily a prostriedky nasmerovať na plnenie iných, nemenej dôležitých úloh. Práve takou\núlohou bola úloha analyzovať a vyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať\nsystémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru tak, ako to vyplývalo z čl. 35\nods. 1 písm. d/ organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru. Z uvedeného dôvodu označil\nnámietku spočívajúcu v tom, že povinnosť navrhovať systémové opatrenia nevyplýva zo žiadneho\npredpisu, ani úlohy alebo pokynu, za bezpredmetnú. Z daného ustanovenia vyplývalo, že úlohou odboru\nkontroly Prezídia Policajného zboru bolo analyzovať jednotlivé kontrolné akcie nielen samostatne,\nale aj v súvislosti s inými kontrolnými akciami. V prípade pripustenia námietky žalobcu o dôvodnom\nznížení počtu vykonaných kontrol, tak práve obdobie počas pandemických opatrení malo byť tým\nobdobím, počas ktorého sa mali príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného zboru zamerať na\nanalyzovanie a vyhodnocovanie výsledkov kontrolných akcií, a to nielen nových, ale aj kontrolných akcií\nvykonaných v minulosti. Ďalej dal do pozornosti, že Prezident Policajného zboru v predmetnom návrhu\nskonštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne\nsystémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým\ncieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru. Žalovaný sa preto stotožnil s\nnázorom prezidenta Policajného zboru vyjadreným v stanovisku k podanému rozkladu, že žalobca v\npostavení riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru v kritickom smere neriadil, neorganizoval\na nekontroloval podriadených policajtov, a tým porušil povinnosť uloženú v ustanovení § 49 písm. a/\nzákona č. 73/1998 Z.z.\n5. K žalobcom spochybnenej existencii dôležitého záujmu štátnej služby uviedol, že obsah tohto\npojmu možno odvodzovať práve z významu jednotlivých služobných činností, ktoré sú vykonávané v\nrámci plnenia úloh Policajného zboru jednotlivými službami Policajného zboru. Je preto na príslušnom\nnadriadenom, ktorý zodpovedá v príslušnom stupni riadenia za plnenie úloh konkrétneho útvaru\nPolicajného zboru, prípadne celého Policajného zboru, aby obsah tohto pojmu definoval. Podľa\n\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme služobného\núradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na odbore kontroly\nPrezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie návrhov systémových\nopatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov\nkontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené. Podľa žalovaného je tak nepochybné, že\nprvostupňový orgán pristúpil k náležitému vymedzeniu daného pojmu, pričom z konštatovania o\nnezabezpečení jednej z hlavných úloh vyplýva vo vzťahu k dikcii právnej normy (§ 35 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z.z.), že jej aplikácia sa vyžaduje. Postup prvostupňového orgánu v tomto smere podporuje\nodôvodnený návrh prezidenta Policajného zboru na postup podľa § 35 ods. 2 cit. zákona, ktorý je opretý o\npožiadavku dôležitého záujmu štátnej služby, a ktorý prezident Policajného zboru v tomto návrhu taktiež\nnáležite vymedzil.\nII.\nŽaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 20. júla 2022 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SPSČ-PO3-2022/002520-003 zo dňa 19. mája 2022, ako aj personálneho rozkazu\nministra vnútra Slovenskej republiky č. 118 zo dňa 24. marca 2022, ich zrušenia a vrátenia veci\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n7. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie jeho práv. Podľa jeho\nnázoru je napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n8. Žalobca bol toho názoru, že dôvody prevedenia žalobcu tak, ako ich špecifikoval žalovaný v\nodôvodnení, či už personálneho rozkazu alebo napadnutého rozhodnutia sú neurčité, všeobecné a\nnedávajú presvedčivú odpoveď a zdôvodnenie, pre ktoré bol žalobca preložený na de facto funkčne\nnižšiu pozíciu v Policajnom zbore. Odôvodnenie napadnutého personálneho rozkazu nespĺňa zákonné\nnáležitosti. Nie je v ňom uvedené, aké konkrétne dôkazy boli podkladom pre vydanie personálneho\nrozkazu. Zdôraznil, že voči všeobecným tvrdeniam žalovaného sa však žalobca nevie a nemôže účinne\nbrániť, nakoľko všetky uvedené tvrdenia zo strany žalovaného sú iba všeobecnými konštatáciami.\n9. Ďalej namietal, že dostatočne precízne nebola venovaná pozornosť náležitému objasneniu právne\nneurčitého pojmu, akým je „dôležitý záujem štátnej služby“, pričom poukázal na nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 540/2012 zo dňa 24. apríla 2013, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžo/21/2013 zo dňa 20. januára 2014. Dal do pozornosti, že dôležitý záujem štátnej služby mal spočívať\npráve v nedôslednom plnení uvedených pracovných povinností riaditeľa, čo však podľa žalobcu nie je\nsprávne. Dodal, že žalobcovo prevedenie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave bude\nmať neho nielen funkčný, ale najmä finančný dopad.\n10. Taktiež tvrdil, že skutočným dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu v zbore nie je jeho\nnedostatočné plnenie povinností, ale snaha žalovaného o personálne zmeny na vedúcich funkciách, čo\nvšak nesmie byť účelovo zastierané použitím § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Uviedol, že žalobca bol\npravidelne hodnotený v priebehu každého roka a vždy dosahoval najlepšie hodnotenia. Posledné takéto\nhodnotenie bolo vykonané začiatkom roku 2021, kde bol hodnotený prezidentom Policajného zboru na\n95%. Za dosiahnuté výsledky bol aj viackrát odmeňovaný. Voči jeho osobe nebolo nikdy vedené trestné\nalebo disciplinárne konanie. Vo vytýkanom období v čase od 16. septembra 2021 do súčasnosti riadne\nplnil pridelené služobné úlohy. Všetky úlohy, ktoré boli vykonané z pokynu prezidenta Policajného zboru\nboli splnené a informácie tam, kde ich požadoval mu boli predkladané, pričom ani jedna sa nevrátila ako\nneschválená, resp. bol by v nej vyjadrený nesúhlas. Rovnako tak vo vzťahu ku kontrolnej činnosti uviedol,\nže vo všeobecnosti platí, že nie z každej vykonanej kontroly automaticky vyplynú také zistenia, ktoré\nby zakladali potrebu prijímania systémových opatrení, s dopadom na celý Policajného zboru, resp. jeho\nslužby. Mnohé kontrolné zistenia sa týkajú iba jednej kontrolovanej veci, jedného kontrolovaného útvaru\na sú vlastne dôsledkom porušenia už existujúceho predpisu, týkajú sa jeho nedodržiavania jednotlivcami,\na teda nie je potrebné aplikovať systémové zmeny s dopadom na celý Policajný zbor.\n\n11. Napokon dodal, že účelovosť konania a postupu žalovaného preukazujú aj termíny na splnenie\núloh, ktoré žalobca dostával zadané. Doplnil, že vydaniu personálneho rozkazu predchádzalo konanie,\nktorého začatie bolo žalobcovi oznámené listom č. PPZ-KA-2022/025363-001 zo dňa 17. marca 2022,\nktorý prevzal dňa 17. marca 2022 o 14.50 h. Konanie bolo začaté z dôvodu dlhodobých neuspokojivých\nvýsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorý riadi, a za ktorého činnosť zodpovedá. Ku\nskutočnostiam uvádzaným k začatiu konania mu bolo umožnené vyjadriť sa a svoje vyjadrenie predložiť\nv lehote najneskôr do 18. marca 2022 do 08.00 h.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. septembra 2022 navrhol žalobu zamietnuť.\nZotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že prevedenie žalobcu bolo\npredmetným prvostupňovým rozhodnutím realizované na základe odôvodneného návrhu prezidenta\nPolicajného zboru pre dlhodobo neuspokojivé výsledky odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, a\npretože si to vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby.\n13. Vo vyjadrení poukázal na jednotlivé okruhy nedostatkov vyčítaných žalobcovi. Uviedol, že\nohľadom pochybenia, spočívajúceho v riadnom nevykonávaní funkcie riaditeľa odboru kontroly Prezídia\nPolicajného zboru, v dôsledku čoho tento útvar Policajného zboru za obdobie 6 mesiacov neidentifikoval\nžiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, žalobca namietol, že\nz dôvodu pandemických opatrení bolo v sledovanom období vykonaných menej kontrol a iba jedna\nkontrolná akcia, a to komplexná kontrola na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, ktorá ešte\nnie je ukončená. K týmto namietaným skutočnostiam pokladal za potrebné uviesť, že ak žalobca dospel k\nzáveru, že rozsah kontrolnej činnosti bol v období pandémie ochorenia Covid 19 značne obmedzený, to\nnezakladalo predpoklad, že v uvedenom období nebudú príslušníci odboru kontroly Prezídia Policajného\nzboru plniť uložené úlohy, ale práve naopak, ak niektoré z úloh nebolo možné z objektívnych príčin plniť,\nbolo potrebné sily a prostriedky nasmerovať na plnenie iných, nemenej dôležitých úloh. Ak podľa žalobcu\nv období pandémie ochorenia Covid 19 bolo potrebné znížiť početnosť kontrolnej činnosti, tak o to viac\nbolo možné plniť ostatné uložené úlohy. Práve takou úlohou bola úloha analyzovať a vyhodnocovať\nvýsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov\nPolicajného zboru tak, ako to vyplývalo z čl. 35 ods. 1 písm. d/ organizačného poriadku Prezídia\nPolicajného zboru. Z uvedeného dôvodu označil námietku spočívajúcu v tom, že povinnosť navrhovať\nsystémové opatrenia nevyplýva zo žiadneho predpisu, ani úlohy alebo pokynu, za bezpredmetnú.\n14. K spochybneniu existencie dôležitého záujmu štátnej služby, ktorý podľa žalobcu nie je definovaný\nv zákone č. 73/1998 Z.z., ani v súvisiacich interných predpisoch a k jeho súvisiacej námietke, že v\nprvostupňovom rozhodnutí sa tento pojem vzťahuje iba na jednu úlohu vyplývajúcu pre odbor kontroly\nPrezídia Policajného zboru z organizačného poriadku Prezídia Policajného zboru a na bližšie neurčené\ndlhodobé nedosahovanie výsledkov, uviedol, že je namieste pripustiť pravdivosť názoru žalobcu v\ntom, že pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je definovaný v zákone č. 73/1998 Z. z., avšak\nvzhľadom na rozsah služobných činností Policajného zboru, ktoré sú podľa organizácie Policajného\nzboru diferencovane premietnuté v službách Policajného zboru, možno obsah tohto pojmu odvodzovať\npráve z významu jednotlivých služobných činností, ktoré sú vykonávané v rámci plnenia úloh Policajného\nzboru jednotlivými službami Policajného zboru. Preto konštatoval, že je na príslušnom nadriadenom,\nktorý zodpovedá v príslušnom stupni riadenia za plnenie úloh konkrétneho útvaru Policajného zboru,\nprípadne celého Policajného zboru, aby obsah tohto pojmu definoval. Absencia výkladu predmetného\npojmu v zákone a v podzákonných normách teda neznemená jeho nepoužiteľnosť v konaní vo veciach\nslužobného pomeru. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dôležitý záujem štátnej služby\nspočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru\nzaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť\npredkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe\nanalýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené. Je tak podľa\nžalovaného nepochybné, že prvostupňový orgán pristúpil k náležitému vymedzeniu daného pojmu,\npričom z konštatovania o nezabezpečení jednej z hlavných úloh vyplýva vo vzťahu k dikcii právnej normy\n(§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.), že jej aplikácia sa vyžaduje.\n\n15. Mal za to, že neobstojí ani námietka žalobcu o všeobecnom konštatovaní o dlhodobom\nnedosahovaní výsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, ktoré nie je bližšie konkretizované,\na ktoré tým považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že minister vnútra SR v prvostupňovom rozhodnutí\nskonštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne\nsystémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým\ncieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru v zmysle organizačného poriadku\nPrezídia Policajného zboru. Taktiež zo stanoviska prezidenta Policajného zboru k rozkladu, ako aj z\nnávrhu na prevedenie žalobcu na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vyplýva, že odbor\nkontroly Prezídia Policajného zboru v riadiacej pôsobnosti žalobcu za obdobie minimálne 6 mesiacov\nod 16. septembra 2021 do 17. marca 2022 nepredložil prezidentovi Policajného zboru žiadny návrh\nsystémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe analýzy a\nvyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií.\n16. Žalobca právo podať repliku nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/156/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. októbra 2025, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 24. septembra\n2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti SR.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže\nminister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej\npôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť\nnadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu;\nak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu.\nPreviesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa\nÚradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v\npriamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.\n\n23. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu\nsa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.\n24. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n25. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na\nplnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n26. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n28. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n29. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely\ntohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a\nprávne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu\nk štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).\n30. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní\núlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných\nforiem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (ods. 3).\n31. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému\npomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva,\nide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom\nslužobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa\nvýrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci\nmajú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny\n\nslužobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich\na ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných\nprvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a\nnadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie\nzamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto\nslužobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako\nprimárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a\núčasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho\npomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má\nformu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn.\n3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné\nustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného\npomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa\n23. júna 2016).\n32. V predmetnej súdom posudzovanej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\no prevedení žalobcu (policajta v služobnom pomere v postavení nadriadeného) na základe\nodôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom\nmieste výkonu štátnej služby, a to za predpokladu, že si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby.\nV danom prípade bol prezidentom Policajného zboru predložený ministrovi vnútra SR písomný návrh na\nprevedenie žalobcu z funkcie riaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave (na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby) podľa § 35 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby z dôvodu dlhodobých\nneuspokojivých výsledkov odboru kontroly Prezídia Policajného zboru. Predmetný návrh bol konkrétne\nodôvodnený tým, že dňa 16. marca 2022 bol predložený registratúrny záznam\nč. PPZKA-2022/024479-001 označený ako „Analýza činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru“,\nv ktorom však žalobca v prevažnej miere iba konštatuje, že plní uložené úlohy, avšak bez bližšej\nkonkretizácie, kvantifikácie, rozboru a popisu konkrétneho spôsobu ich plnenia, z ktorého dôvodu vo\nvzťahu k predloženému registratúrnemu záznamu uviedol, že tento nie je po obsahovej stránke možné\nvyhodnotiť ako zodpovedajúci pojmu analýza, hoci je tak označený. V zmysle uvedeného návrhu\nje jednou z hlavných úloh odboru kontroly Prezídia Policajného zboru analyzovať a vyhodnocovať\nvýsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie činnosti\nútvarov Policajného zboru. Podľa tohto návrhu najmenej od 16. septembra 2021 do 17. marca 2022\nnebol prezidentovi Policajného zboru zo strany odboru kontroly Prezídia Policajného zboru predložený\nžiadny návrh systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe\nanalýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií. Prezident Policajného zboru v predmetnom návrhu\nkonštatoval, že za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia Policajného zboru neidentifikoval žiadne\nsystémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, čo má byť hlavným a kľúčovým\ncieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach Policajného zboru. V tejto súvislosti dôležitý záujem\nštátnej služby spočíva v záujme služobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi\nPolicajného zboru zaradenými na odbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných\núloh má byť predkladanie návrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru\nna základe analýzy a vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo aktuálne nebolo zabezpečené.\n33. V danom prípade teda mal správny súd za preukázané, že žalobca bol ustanovený na funkcii\nriaditeľa odboru kontroly Prezídia Policajného zboru. Žalobcu s ohľadom na jeho zaradenie je preto\npotrebné považovať za „nadriadeného“. V zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., minister môže,\nak to vyžaduje dôležitý záujem služby, nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného\nv priamej riadiacej pôsobnosti ministra previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby\na ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného\nslužobného úradu.\n34. Návrh na prevedenie žalobcu z predmetnej funkcie bol predložený ministrovi vnútra SR. Ustanovenie\n§ 35 ods. 2 cit. zákona definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý môže (teda nemusí) práve\nz dôležitého záujmu služby nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej\nslužby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo\ndo iného služobného úradu. Zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil definíciu pojmu dôležitý\nzáujem štátnej služby, neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu\n\nštátnej služby sú ponechané na jeho úvahe. V prejednávanej veci žalovaný na jednej strane žalobcovi\nprisvedčil, že pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je definovaný v zákone č. 73/1998 Z. z., avšak\nzároveň na druhej strane splnil svoju povinnosť v napadnutom rozhodnutí odôvodniť, že pristúpil\nk prevedeniu žalobcu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. práve z dôvodu, že uvedený\npostup si vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby. V napadnutom rozhodnutí uviedol, a to v zhode\nso závermi správneho orgánu prvého stupňa, že dôležitý záujem štátnej služby spočíva v záujme\nslužobného úradu na riadnom výkone štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými na\nodbore kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorých jednou z hlavných úloh má byť predkladanie\nnávrhov systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru na základe analýzy a\nvyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, čo však aktuálne nebolo zabezpečené. Podľa správneho\nsúdu je tak možné konštatovať, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí\nžalovaného bol pojem „dôležitý záujem štátnej služby“ náležite vymedzený. Správny súd preto na\nzáklade uvedeného súčasne dodáva, že nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení,\nže nebola venovaná pozornosť náležitému objasneniu pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“.\n35. Zároveň tak v tomto konaní nie je možné spochybniť splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia\n§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého dôvodu nemohol správny súd prisvedčiť žalobnej\nnámietke, že dôvody prevedenia žalobcu tak, ako ich špecifikoval žalovaný v odôvodnení, či už\npersonálneho rozkazu alebo napadnutého rozhodnutia sú neurčité, všeobecné a nedávajú presvedčivú\nodpoveď a zdôvodnenie. Žalovaný sa totiž vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 35 ods. 2 cit.\nzákona vysporiadal s jednotlivými zákonnými predpokladmi, ktoré zákonodarca zakotvil v predmetnom\nustanovení. Konkrétne uvedené naplnil tým, že presne vymedzil pojem „dôležitý záujem štátnej\nslužby“ (bod 34 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom v súlade s týmto ustanovením je aj, že žalobcu\nje potrebné považovať za nadriadeného, o ktorého prevedení na inú funkciu v tom istom mieste výkonu\nštátnej služby rozhodol minister vnútra SR, a to na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v\npriamej riadiacej pôsobnosti ministra (prezident Policajného zboru), keď tento uvedený návrh podal\nz dôvodu dlhodobo neuspokojivých výsledkov odboru kontroly, pričom tento návrh sa odvíjal od\nžalobcom predloženého registratúrneho záznamu označeného ako „Analýza činnosti odboru kontroly\nPrezídia Policajného zboru“ (č. PPZ-KA-2022/024479-001 zo dňa 16. marca 2022), a v konaní\nbolo prihliadané aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 18. marca 2022. Preto podľa názoru správneho\nsúdu žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného\nskutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne\nani logické pochybenia a taktiež nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť\nžalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako riadne odôvodnené, pričom\nbolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný\npri hodnotení dôkazov vedený, pričom sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v\npodanom rozklade.\n36. Správny súd rovnako tak nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení,\nže skutočným dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu v zbore nie je jeho nedostatočné plnenie\npovinností, ale snaha žalovaného o personálne zmeny na vedúcich funkciách, keďže žalobca bol\npravidelne hodnotený v priebehu každého roka a vždy dosahoval najlepšie hodnotenia. Z predloženého\nspisového materiálu, ako ani z tvrdení samotného žalobcu však účelovosť konania žalovaného nebola\npreukázaná. Žalovaný totiž konfrontoval tvrdenia žalobcu o tom, že dlhodobo dosahoval vynikajúce\nvýsledky so závermi plynúcimi z predloženej písomnosti, označenej ako „Analýza činnosti odboru\nkontroly Prezídia Policajného zboru“ č. PPZ-KA-2022/024479-001 zo dňa 16. marca 2022, ktorá\npokrývala časový rámec obdobia od 01. januára 2017 do 16. marca 2022. V predloženej analýze\nžalobca uvádza, že dochádza k priebežnému plneniu úloh spadajúcich do kompetencie odboru kontroly\nPrezídia Policajného zboru, avšak absentuje v nej bližšia špecifikácia a popis spôsobu ich plnenia.\nJe tak možné konštatovať, že do činnosti odboru kontroly Prezídia Policajného zboru pod vedením\nžalobcu sa nepremietlo plnenie jednej z hlavných úloh tohto odboru, a to konkrétne analyzovať a\nvyhodnocovať výsledky kontrolných akcií a na ich základe navrhovať systémové opatrenia na zlepšenie\nčinnosti útvarov Policajného zboru. Z nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 84/2019 o organizačnom\nporiadku Prezídia Policajného zboru, ktoré bolo platné a účinné do 31. marca 2022, najmä z ustanovenia\nčl. 35 ods. 1 písm. d/ je možné odvodiť záver, že zmyslom kontroly v podmienkach Policajného zboru\nje eliminovanie a odstraňovanie negatív, ktoré vyplynuli z činnosti Policajného zboru. Z predloženého\nspisového materiálu však vyplýva, že najmenej od 16. septembra 2021 do 17. marca 2022 nebol\nprezidentovi Policajného zboru zo strany odboru kontroly Prezídia Policajného zboru predložený žiadny\n\nnávrh systémových opatrení na zlepšenie činnosti útvarov Policajného zboru, a to na základe analýzy\na vyhodnotenia výsledkov kontrolných akcií, teda za obdobie 6 mesiacov odbor kontroly Prezídia\nPolicajného zboru neidentifikoval žiadne systémové opatrenia na zlepšenie činnosti útvarov Policajného\nzboru, čo však malo byť hlavným a kľúčovým cieľom činnosti kontrolných orgánov v podmienkach\nPolicajného zboru.\n37. Napokon namietal, že účelovosť konania a postupu žalovaného preukazujú aj termíny na splnenie\núloh, ktoré žalobca dostával zadané, keďže vydaniu personálneho rozkazu predchádzalo konanie,\nktorého začatie bolo žalobcovi oznámené listom č. PPZ-KA-2022/025363-001 zo dňa 17. marca 2022,\nktorý prevzal dňa 17. marca 2022 o 14.50 h., pričom ku skutočnostiam uvádzaným k začatiu konania mu\nbolo umožnené vyjadriť sa a svoje vyjadrenie predložiť v lehote najneskôr do 18. marca 2022 do 08.00 h.\nSprávny súd konštatuje, že ani túto námietku nevyhodnotil ako opodstatnenú. Vo vzťahu k uvedenému\ndáva do pozornosti, že zákon č. 73/1998 Z.z. vo svojich ustanoveniach, zakotvujúcich úpravu konania vo\nveciach služobného pomeru, pri tomto druhu konania vyslovene neukladá služobného úradu povinnosť\njednak oznámiť účastníkovi konania začatie konania a taktiež povinnosť umožniť vyjadriť sa tak, ako\nje touto povinnosťou žalovaný viazaný v inom druhu konania, napríklad podľa ustanovenia § 193 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na\nprepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy\na obhajovať sa. Preto namietanie neprimeranosti určenej lehoty na vyjadrenie je neopodstatnené, ak\nvlastná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste\nvýkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., bola poskytnutá pri tomto druhu konania\nnad rámec zákona. Správny súd dodáva, že táto osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou\nprávnou úpravou zakotvenou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, keďže všeobecný predpis o správnom konaní sa (okrem výkonu rozhodnutia) na\nkonanie vo veciach služobného pomeru nevzťahuje.\n38. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,\nže žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie\nskutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu\npožadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje\nzamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.\n40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}