{"guid": "ff001854-1ff1-45ed-9a98-02c86ab99ca1:d3b0c1df-ab2c-4a56-b6fc-3eee1d13bf81", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/37/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/37/2022 z 2. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. decembra 2025, sp. zn. BA-8Sa/37/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1", "identifikacne_cislo": "1022200703", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2025-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43", "nazov": "zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/43-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-2", "nazov": "§ 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-27.odsek-5", "nazov": "§ 27 ods. 5 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-27.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-2", "nazov": "§ 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 227a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 227a ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227a.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-26", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-142", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-27", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-227a", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3b0c1df-ab2c-4a56-b6fc-3eee1d13bf81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/37/2022\n1022200703\n02. 12. 2025\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-8Sa/37/2022\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nBubbleStar SK, s.r.o., so sídlom Pribinova 8, Bratislava, zastúpený: Majerník & Miháliková, s.r.o., so\nsídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29.\naugusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nBA-8Sa/37/2022\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-8Sa/37/2022\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27. decembra 2021 Sociálna\npoisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/, §\n240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon\nč. 461/2003 Z. z.“) žalobcovi predpísala za obdobie jún 2013, november 2013, január 2014, február\n2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október\n2014, december 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december 2015,\njanuár 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016,\noktóber 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017,\nmáj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december\n2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018,\nseptember 2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 na základe\npríjmov vyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 penále v sume 5 590,93\neur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a\npovinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie), poistného na invalidné poistenie, poistného\nna úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti,\npoistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len \"poistné\"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý\n\ndeň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola\ndlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.\n2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že fyzické osoby a právnické\nosoby povinné platiť poistné a povinné príspevky sú povinné tieto plnenia aj odvádzať, pričom\npoistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny\nmesiac pozadu. Poukázal na zákonnú úpravu splatnosti poistného, podľa ktorej je poistné platené\nzamestnávateľom splatné v deň určený na výplatu príjmov tvoriacich vymeriavací základ zamestnanca;\nak je výplata týchto príjmov rozložená na viac dní, splatnosť nastáva v deň poslednej takejto výplaty.\nAk taký deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po\nmesiaci, za ktorý sa poistné platí; ak pripadne deň splatnosti na sobotu alebo deň pracovného pokoja,\nsplatnosť sa presúva na najbližší pracovný deň. Správny orgán poukázal na relevantné ustanovenia\nzákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení.\n3. Ďalej správny orgán poukázal na ustanovenia § 141, § 142 a § 143 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj\nna ustanovenia § 26 a § 27 zákona č. 43/2004 Z. z. a uviedol, že podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.\nz.sa povinným subjektom, ktoré neodviedli poistné a povinné príspevky včas alebo ich odviedli v nižšej\nsume, predpisuje penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však do výšky\ndlžnej sumy poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. Penále sa nepredpisuje, ak jeho výška\nza kontrolované obdobie nepresiahne 5 eur.\n4. Na základe vykonaného zistenia správny orgán konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ\nneodviedol poistné a povinné príspevky včas alebo ich odviedol v nižšej sume za mesiace jún 2013,\nnovember 2013, január 2014 až december 2014, máj 2015 až december 2015, január 2016 až december\n2016, január 2017 až december 2017, január 2018 až december 2018 a január 2019 až február 2019.\nSprávny orgán na tomto základe predpísal žalobcovi penále v sume uvedenej vo výroku rozhodnutia.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.\n6. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla\n2022 podľa § 179 ods. 1 písm. b/, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolaním napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.12.2021 zmenila vo výroku tak, že vypustila text „...nasledujúceho\npo dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej\npoisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.“ a doplnila text: „...splatnosti poistného a\npovinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej\npokladnici, resp. do dňa 16. januára 2020.“. V ostatnom napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa\npotvrdila.\n7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2, § 143 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z., § 26 ods. 1, § 27 ods. 5, § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom\nsporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 43/2004 Z. z.\") a vecne tým, že\nako odvolací orgán, preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, v celom rozsahu\na dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu upresnenia spôsobu\npenalizácie, ktorý však nemá vplyv na správnosť, odôvodnenie, ani na výšku penále predpísaného\nnapadnutým rozhodnutím.\n8. Žalovaná uviedla, že podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:\nB., Vložka číslo: XXXXX/X, bol žalobca zapísaný v obchodnom registri ako spoločnosť s ručením\nobmedzeným dňa 26. februára 2013, taktiež je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od 20.\nmája 2013.\n9. Žalovaná v rozhodnutí poukázala na Protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z\nktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vykonala od 23. mája 2019 do 5. novembra\n2021 u žalobcu vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné\ndôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona za kontrolované\nobdobie od 20. mája 2013 do 31. marca 2019.\n\n10. Výsledky kontroly sú podrobne rozpísané v protokole a sú dôležitou súčasťou podkladov, z ktorých\nprvostupňový orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Z výsledkov kontroly okrem iného\nvyplýva, že zamestnávateľ (žalobca) si v kontrolovanom období u viacerých zamestnancov (na základe\ndohody o brigádnickej práci študentov) neoprávnene uplatnil výnimku podľa § 227a zákona č. 461/2003\nZ. z., na základe ktorej dotknutí zamestnanci nemali postavenie zamestnanca na účely dôchodkového\npoistenia. Šetrením však bolo vo viacerých prípadoch zistené, že jednotliví zamestnanci si uvedenú\nvýnimku uplatnili už z inej dohody u iného zamestnávateľa, išlo teda o duplicitné uplatnenie výnimky\npodľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z., čo však zákon nepripúšťa. Neodvedením poistného na starobné\npoistenie a povinných príspevkov za dotknutých zamestnancov (podrobne uvedených v protokole),\núčastníkovi konania vznikla dlžná suma vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a táto mu bola predpísaná\nrozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. decembra 2021, v celkovej sume 8.811,05\neur. Zároveň bolo dňa 27. decembra 2021 vydané napadnuté rozhodnutie číslo: XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX, ktorým bolo na základe zistenia skutočného stavu veci účastníkovi konania v súlade so\nzákonom v znení neskorších predpisov predpísané penále v sume 5 590,93 eur.\n11. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, podľa názoru žalovanej nezakladali dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n12. Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci preskúmania veci zistila, že viacerí zamestnanci žalobcu\n(menovite uvedení v protokole), ktorí vykonávali práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,\nsi v období, ktoré bolo predmetom tohto odvolacieho konania, opakovane uplatnili výnimku podľa § 227a\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účinnom od 1. januára 2013 do 30. júna 2018, ako aj v znení zákona č.\n266/2017 Z. z., účinného od 1. júla 2018, súčasne u dvoch zamestnávateľov, pričom bolo zistené, že v\nobdobí uplatnenia si tejto výnimky u žalobcu, už uvedení zamestnanci mali určenú dohodu o brigádnickej\npráci študentov, na základe ktorej nemali postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u\niných zamestnávateľov.\n13. Z uvedeného vyplynulo, že dotknutí zamestnanci si uplatnili výnimku v zmysle § 227a ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. ako aj v znení zákona č. 266/2017 Z. z., u dvoch zamestnávateľov súčasne, a\nteda ani jeden zamestnávateľ neprihlásil zamestnancov na dôchodkové poistenie. Zákon č. 461/2003\nZ. z. neumožňuje súčasné uplatňovanie práva študenta vykonávajúceho práce na základe dohody\no brigádnickej práci študentov, určiť si dve a viac dohôd o brigádnickej práci študentov, z ktorých\nnebude dôchodkovo poistený, a preto bol žalobca povinný v zákonom ustanovenej lehote dlžnú sumu\npoistného na dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za mesiace\ns neoprávnene uplatnenou námietkou podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. zaplatiť.\n14. Sociálna poisťovňa nespochybňuje skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť\ntvrdení svojich zamestnancov (údaje uvedené v čestných prehláseniach), ako ani skutočnosť, že\núčastníkovi konania vznikla povinnosť, ktorú neočakával. Avšak takéto konanie v prípade vzniku škody\nje potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči dotknutým zamestnancom. Nie je možné\nočakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie právnej povinnosti zo strany\nfyzickej osoby (zamestnanca) bude „naprávané\" porušením zákona zo strany Sociálnej poisťovne.\n15. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo podľa názoru žalovanej vydané v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje\npredpísané náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 209 ods. 2 až ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z..\n16. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,\noprávnene a v súlade so zákonom predpísala účastníkovi konania penále z oneskorene zaplatených\nsúm poistného a povinných príspevkov za mesiace jún 2013, november 2013, január 2014, február 2014,\nmarec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014,\ndecember 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december 2015, január\n2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október\n2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017,\njún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december 2017, január\n2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september\n2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 a na základe príjmov\n\nvyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 v celkovej sume 5 590,93 eur,\nktoré je žalobca povinný uhradiť.\nII. Žaloba a jej dôvody\n17. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 05. apríla 2022 podal žalobca správnu žalobu a žiada, aby súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec im\nvrátil na ďalšie konanie.\n18. V rámci svojej žaloby žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti a to že Sociálna poisťovňa vykonala\nu žalobcu kontrolu odvodov na sociálne poistenie za obdobie máj 2013 – marec 2019. Na základe\nprotokolu z kontroly dospela k záveru, že žalobca nezaplatil poistné a príspevky na starobné dôchodkové\nsporenie v celkovej výške 9.078,09 eur, pričom s prihliadnutím na platby uhradené bez právneho\ndôvodu určila dlžné poistné vo výške 8.811,05 eur. Podstatná časť tejto sumy súvisela s tým, že viacerí\nštudenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov si uplatnili výnimku podľa § 227a zákona\nč. 461/2003 Z. z. duplicitne – u žalobcu ako aj u iných zamestnávateľov. Žalobca poukazuje, že pri\nvzniku pracovnoprávnych vzťahov disponoval písomnými čestnými vyhláseniami týchto študentov, že si\nvýnimku neuplatňujú súčasne u iného zamestnávateľa, pričom tieto vyhlásenia mal povinnosť zohľadniť.\n19. Žalobca v námietkach proti protokolu a následne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu\nuvádza, že konal striktne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorý mu ukladal povinnosť vychádzať\nz oznámení a čestných vyhlásení zamestnancov. Podľa jeho tvrdenia právna úprava v kontrolovanom\nobdobí vôbec neriešila situáciu, keď zamestnanec predloží nepravdivé vyhlásenie o neuplatnení výnimky\nu iného zamestnávateľa, a zamestnávateľ nemal zákonnú možnosť túto skutočnosť overiť. Zo zákona\nnevyplývalo oprávnenie ani technická možnosť preverovať údaje o uplatnení výnimiek v informačných\nsystémoch Sociálnej poisťovne. Preto považuje za nespravodlivé a nezákonné, aby bol za takúto situáciu\nsankcionovaný.\n20. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi predpísané poistné vo výške 8.811,05 eur a penále vo\nvýške 5.590,93 eur za obdobie jún 2013 až február 2019. Žalobca v odvolaní namietal najmä to, že\norgán verejnej správy vôbec nezohľadnil príčinu nezaplatenia poistného a predpísal penále paušálne,\nbez ohľadu na špecifické skutkové okolnosti. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zmenila len formuláciu\no období plynutia penále, inak prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Podľa žalobcu sa žalovaná vôbec\nnevysporiadala s podstatnými právnymi argumentmi a obmedzila sa na formálne konštatovanie, že\npenále musí byť predpísané.\n21. Žalobca sa dovoláva princípu právneho štátu a legitímnych očakávaní, z ktorého podľa neho vyplýva,\nže sankcia nemôže byť uložená subjektu, ktorý sa nemohol správať inak, pretože zákon mu neposkytoval\nžiadne prostriedky na predídenie protiprávnemu stavu. Tvrdí, že sankcia za omeškanie je sankciou za\nporušenie povinnosti, ktorá však v jeho prípade nevznikla z jeho konania, ale z konania zamestnancov a\nz nedôslednej právnej úpravy. Svoj právny názor podporuje aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa\nktorej zamestnávateľ nemôže niesť následky duplicitného uplatnenia výnimky, ak nemal možnosť túto\nskutočnosť zistiť (poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/132/2018).\n22. Zároveň uvádza, že uloženie penále predstavuje zásah do jeho základného práva na ochranu\nmajetku. Sankcia podľa neho v tomto prípade nespĺňa požiadavky proporcionality, keďže nemohol plniť\npreventívny ani výchovný účel. Žalobca ani pri náležitej starostlivosti nemohol zistiť, že výnimka bola\nuplatnená duplicitne. Predpísané penále preto podľa žalobcu predstavuje neprimeraný a neodôvodnený\nzásah do jeho majetkovej sféry.\n23. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, neodôvodnené a v rozpore s ústavou,\nnajmä s princípom právnej istoty a ochranou legitímnych očakávaní, a navrhuje jeho zrušenie, vrátane\nzrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n\n24. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že právna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. účinná od\n1. januára 2013 považovala študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov za\nzamestnanca povinne dôchodkovo poisteného, pokiaľ si neurčil jednu dohodu, pri ktorej si uplatní\nvýnimku z dôchodkového poistenia podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. Študent si mohol túto výnimku\nuplatniť len na jednu dohodu mesačne a bol povinný zamestnávateľa písomne informovať, oznámiť jej\nukončenie a predložiť čestné vyhlásenie o tom, že si výnimku neuplatňuje u iného zamestnávateľa.\n25. Podľa žalovanej zákon jasne upravuje, kedy nastávajú právne účinky uplatnenia a ukončenia\nvýnimky; ak si študent uplatnil výnimku u iného zamestnávateľa skôr a neukončil ju, nemohli súčasne\nvzniknúť účinky novej výnimky u žalobcu. Z tohto dôvodu vzniklo dotknutým zamestnancom u žalobcu\npovinné dôchodkové poistenie.\n26. Žalovaná opisuje, že v období máj 2013 – marec 2019 bola u žalobcu vykonaná vonkajšia\nkontrola, ktorá preukázala duplicitné uplatnenie výnimky viacerými študentmi u dvoch zamestnávateľov.\nKeďže zamestnanci si výnimku uplatnili najskôr u iných zamestnávateľov, ich pracovné vzťahy u\nžalobcu zakladali povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná považovala námietky žalobcu k protokolu\nza neopodstatnené a preto predpísala dlžné poistné vo výške 8.811,05 eur, pričom toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca nepodal odvolanie. Na žiadosť žalobcu bol následne povolený\nsplátkový kalendár.\n27. K predpísaniu penále žalovaná uvádza, že podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je\npovinná predpísať penále vždy, keď zamestnávateľ neodvedie poistné alebo príspevky včas alebo v\nsprávnej sume. Ide o zákonný následok nesplnenia odvodovej povinnosti; Sociálna poisťovňa pritom\nnemá diskrečnú právomoc prihliadať na individuálne okolnosti prípadu ani zmierňovať tvrdosť zákona.\nŽalovaná zdôrazňuje, že poistné za zamestnanca vždy odvádza zamestnávateľ a zákon neumožňuje\npredpísať poistné či penále priamo zamestnancovi. K argumentu žalobcu o nepravdivosti čestných\nvyhlásení zamestnancov žalovaná uvádza, že za ich pravdivosť zodpovedá sám zamestnanec, čo\nvyplýva aj z formulácie na predložených vyhláseniach. Ak žalobcovi vznikla škoda v dôsledku konania\nzamestnanca, má možnosť uplatniť náhradu škody voči nemu v občianskoprávnom konaní. Sociálna\npoisťovňa nenesie zodpovednosť za konanie zamestnancov žalobcu. K tomu žalovaná poukazuje na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 9Sžso/79/2016), podľa ktorej nie je možné, aby orgán\nverejnej správy „naprával“ porušenie povinnosti zo strany zamestnanca tým, že by postupoval v rozpore\nso zákonom a nezákonne by odpustil povinnosti zamestnávateľa.\n28. Žalovaná sa opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/91/2019, ktorý potvrdzuje jej\nvýklad o povinnosti predpisovať penále v prípadoch duplicitného uplatnenia výnimky.\n29. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nIV. Replika žalobcu\n30. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou a závermi žalovanej. Uvádza, že obrana žalovanej spočíva\nv tom, že má striktne aplikovať ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré jej ukladá\npovinnosť predpísať penále v prípade nezaplatenia poistného a príspevkov na starobné sporenie\nzamestnávateľom. Žalovaná tvrdí, že pri rozhodovaní nemôže zohľadniť žiadne špecifické okolnosti\nkonkrétnych prípadov, vrátane toho, že zamestnávateľ nemal možnosť nadobudnúť vedomosť o vzniku\npovinnosti platiť tieto odvody. Žalobkyňa s týmto prísne pozitivistickým prístupom nesúhlasí. Podľa nej\npodmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu je ústavne konformná aplikácia\na výklad zákona, ktoré môžu pôsobiť buď reštriktívne alebo extenzívne. Argumentácia žalovanej je\npritom v priamom rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, ktorý uprednostňuje materiálne\npoňatie právneho štátu a zdôrazňuje, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecnej\nspravodlivosti. Doslovný gramatický výklad zákona nie je podľa Ústavného súdu SR nevyhnutný ani\nbezpodmienečný (m. m. I. ÚS 331/2019).\n\n31. Žalovaná odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk 91/2019 zo dňa 26.8.2020,\npodľa ktorého sa s postupom žalovanej stotožnil aj Najvyšší súd SR. Žalobca s jeho závermi nesúhlasí\na poukazuje, že Najvyšší súd SR sa ani len nezaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie o predpísaní\npenále nemohlo ústavne relevantným spôsobom zasiahnuť do právnej istoty a legitímnych očakávaní\nžalobcu. Podobná právna otázka bola pritom už riešená skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 9Sžsk 132/2018 zo dňa 26.2.2020, ktoré dospelo k odlišným záverom. Najvyšší súd SR pri\nrozhodovaní sp. zn. 7Sžsk 91/2019 však s touto predchádzajúcou judikatúrou riadne argumentačne\nnevyrovnal, čo žalobca považuje za nedostatok.\n32. Žalovaná ďalej tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie zamestnancov žalobcu a\nodkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 79/2016 zo dňa 18.7.2018. Žalobca\nupozorňuje, že v tomto prípade sa vôbec neriešila zákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále, ale\nlen povinnosť dôchodkového poistenia pribratej účastníčky konania. Povinnosť zaplatiť poistné a\npríspevky za zamestnancov pritom žalobkyňa v konaní nespochybňuje. Navyše, skutočnosť, že nedôjde\nk predpísaniu penále, nemožno považovať za škodu alebo určitú formu straty príjmu na strane žalovanej,\nktorá by odôvodňovala potvrdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nV. Relevantné právne predpisy\n33. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť\npoistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné\npríspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské\npoistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.\nZamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie\na poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.\n36. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z., účinnom od 1. januára\n2015, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za\nkalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n38. Podľa § 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., vyplýva každej fyzickej osobe v právnom vzťahu\nna základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o\nuplatnení práva podľa odseku 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej\nuplatňovať právo podľa odseku 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo\npodľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárom mesiaci.\n39. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky uplatnenia práva podľa\nodseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo\nzamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1\nzamestnávateľovi oznámené.\n40. Podľa § 227a ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky ukončenia uplatňovania práva\npodľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci,\nv ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.\n41. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z., je zamestnávateľ povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\n\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej\npráci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po\nzániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených\nv § 232 ods. 2 písm. a) až c) [v znení zákona č. 266/2017, účinného od 1. januára 2018 platí že\nzamestnávateľ má povinnosť odhlásiť takéhoto zamestnanca do ôsmich dni od zániku týchto poistení\nokrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §\n20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak\npoistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)].\n42. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného\nv § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods.\n1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody\no brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom\nnadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho\nvzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku\nprávneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.\nVI.\n\nKonanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n\n43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré\nich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,\na vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení\ns § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla\n2022, ktorým podľa § 179 ods. 1 písm. b/, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolaním napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.12.2021 zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „...nasledujúceho\npo dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej\npoisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.“ a doplnila text: „...splatnosti poistného a\npovinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej\npokladnici, resp. do dňa 16. januára 2020.“.V ostatnom potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy, ktorým tento predpísal žalobcovi za obdobie jún 2013, november 2013, január 2014,\nfebruár 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014,\noktóber 2014, december 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december\n2015, január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september\n2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl\n2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017,\ndecember 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august\n2018, september 2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 na\nzáklade príjmov vyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 penále v sume\n5 590,93 eur poistné, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy\n45. V prvom rade tunajší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS\nSR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti\n\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či\nvykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom,\nz ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,\nči vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.\nSúd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje,\nči orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve\nsúd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.\n46. V rámci súdneho konania sa súd okrem rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu,\noboznámil s obsahom ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah administratívneho spisu, ako aj s\npríslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutím sp.zn. 7Sžsk 73/2018, sp.zn. 7Sžsk 153/2018, sp.zn.\n7Sžsk 91/2019, sp.zn. 9Sžsk 78/2018, sp.zn. 9Sžsk 116/2018, sp.zn. 9Sžso 78/2018, sp.zn. 9Sžso\n79/2016 atď., zo záverov ktorých vychádzal aj pri rozhodovaní v preskúmavanej veci.\n47. Ustanovenie § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. vnesené zákonom č. 413/2012 Z.z. v súvislosti\ns novelizáciou § 4 zák. č. 461/2003 Z.z., zákonom č. 252/2012 Z.z. a zákonom č. 413/2002 Z.z..\nTýmito novelami vznikol v právnom vzťahu status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia\nfyzickým osobám na základe dohody o brigádnickej práci študentov a teda brigádnici sa na rozdiel\nod predchádzajúcej zákonnej úpravy, stali za splnenia zákonných podmienok, povinne dôchodkovo\npoistenými zamestnancami. Rozšíril sa rozsah povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou výnimkou, ktorú podľa § 227a ZSP predstavovala možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v\nktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu §\n4 ods. 2 v spojení s § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za zamestnanca sa na účely\ndôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom, vykonávajúci práce\nna základe dohody o brigádnickej práci študentov, okrem študenta, ktorý si u jedného zamestnávateľa\nuplatnil výnimku podľa § 227a zákona. Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov\nnaraz, čo v danom prípade zamestnancov vykonávajúcich pre žalobcu, práce na základe dohody\no brigádnickej práci študentov nebolo dodržané.\n48. Ako už súd uviedol, túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz, čo\nv danom prípade zamestnanci žalobcu učinili. Za toto porušenie povinností zo strany jednotlivých\nbrigádnikov - študentov zodpovedá žalobca, pričom žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú\nnepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody má možnosť žalobca riešiť využitím inštitútov\nsúkromného práva voči jednotlivým brigádnikom, ktorí porušili § 227a zákona č. 461/2003 Z.z..\n49. V súvislosti s predpísaným penále vo výške 5.590,93 eur za obdobie (jún 2013, až február\n2019) tunajší súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. určuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné\na ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v § 240 ods. 1\nupravuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále. Právna úprava teda obligatórne určuje\npovinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonnom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia\nalebo omeškania uhradiť predpísané penále. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym\nnásledkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej\nnesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni\npodľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, nie možnosť penále predpísať.\n50. Ohľadom námietky zmiernenia tvrdosti zákona, Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúd SR, sp. zn 7Sžsk/91/2019, 26. 8. 2020 „Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o zmiernenie tvrdosti\nzákona, najvyšší súd uvádza, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone\nč. 461/2003 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť\nich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade (porovnaj § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení). V minulosti zákonodarca v zákoneč. 461/2003 Z.z. zaviedol inštitút odpustenia penále\ns tým, že podľa § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004\nSociálna poisťovňa mohla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej\nodvádzať poistné v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak\ntieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa\ndoručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádza poistné včas a v správnej sume. Od\n01. januára 2005, nadobudnutím účinnosti zákona č. 721/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\n\nč. 461/2003 Z.z., (pozri bod 61 zákona č. 721/2004 Z.z.) však bol tento inštitút zrušený. V ďalšom\nobdobí bola možnosť odpustenia penále daná formou tzv. generálnych pardonov podľa § 293ap zákona\nč. 461/2003 Z.z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže\nna dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za\nobdobie pred 01. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné\na príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné\ndôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008 a následne podľa § 293bj zákona, podľa\nktorého Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,\nktorým trvá povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, v odôvodnených\nprípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 01. júnom 2009, ak v deň doručenia\nžiadosti boli zaplatené dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a v období\nodo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti odvádza poistné a príspevky na\nstarobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume, podľa § 293bl zákona, podľa ktorého Sociálna\npoisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na\ndlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie\npred 01. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Aktuálna právna úprava však možnosť\nnepredpísania, alebo odpustenia penále neupravuje. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza,\nže v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny\norgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že tak žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán\npostupovali v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v pre danú vec relevantnom znení. Skutočnosť, že\nžalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdení svojich zamestnancov najvyšší súd nespochybňuje,\nako ani tú skutočnosť, že žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie,\nv prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči týmto\nosobám. Nie je možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie\nprávnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany\nsprávneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním,\nčo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho, ako aj materiálneho). Možno\nteda uzavrieť, že pokiaľ právna úprava ukladala povinnosť Sociálnej poisťovni predpísať penále, potom\ntáto nemala inú možnosť len toto penále predpísať. V ďalšom najvyšší súd odkazuje na vyjadrenie\nžalovanej zhrnuté v bode 10 tohto rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. V súvislosti s námietkou\nžalobcu, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne zdôvodnený, najvyšší súd uvádza, vzhľadom na\nosobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom,\nže postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nzákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými\nv odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia na úseku\nsociálneho poistenia.“\n51. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk 132/2018 zo dňa\n26.2.2020, správny súd uvádza, že sa pri svojom rozhodovaní riadil novším rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR, 7Sžsk/91/2019, zo dňa 26.8.2020.\n52. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto\nžalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nBA-8Sa/37/2022\n\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}