{"guid": "d85c0c88-d504-463c-abf4-cd7e861abd32:2c559a94-4d4f-4a8e-b609-bdad800ce39f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2", "spisova_znacka": "BA-1S/70/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/70/2022 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. júna 2025, sp. zn. BA-1S/70/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2", "identifikacne_cislo": "1022200384", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c559a94-4d4f-4a8e-b609-bdad800ce39f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/70/2022\n1022200384\n26. 06. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200384.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci HYDINA SLOVENSKO\ns.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený\nKVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51\n003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa\n17.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP zamieta.\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, ktorá začala dňa 01.10.2019 na základe\noznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.08.2019, doručeného daňovému subjektu dňa 27.08.2019.\n2. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101724/2021 zo dňa 08.03.2021 (ďalej len\n„protokol z daňovej kontroly“), ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole. Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli žalobcovi doručené, zároveň\nmu bola určená lehota na vyjadrenie s poučením podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“). Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomne, uskutočnil osa aj\nústnej pojednávanie k prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom.\n3. Správca dane rozhodnutím č. 101231501/2021 zo dňa 14.07.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec\n2017, lebo si neoprávnene odpočítal dane z pridanej hodnoty v predmetnej sume. Správca dane\nrozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že daňový subjekt si v zdaňovacom období marec 2017 uplatnil:\n3.1. odpočítanie dane z nákupu tovaru - chladenej hydiny (kurča chladené, štvrte voľné, kuracie srdcia,\nhydinové mäso a chladené hydinové výrobky) na základe faktúr od dodávateľa Mima Market s. r. o.,\n\nJaseňová 3220/20, Žilina, IČO 46 956 468 (ďalej len Mima Market s. r. o.) v celkovej výške X XXX,XX eura\n(základ dane XX XXX,XX eura). Správca dane zistil, že krajinou pôvodu tovaru dodaného daňovému\nsubjektu v zmysle dodávateľských faktúr od Mima Market s. r. o. bola Poľská republika, preto zaslal\nviaceré žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „žiadosti o MVI“) do Poľskej republiky\na rozhodnutím č. 101019778/2020 zo dňa 10.06.2020 bola daňová kontrola prerušená. Z odpovedí na\nžiadosti o MVI bolo zistené, že spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovala v mesiaci marec\n2017 chladené hydinové mäso od spoločnosti Mima Market s. r. o., ktoré bolo pôvodom z Poľska od\nspoločnosti CEDROB S.A. Tovar bol spoločnosťou CEDROB S.A. fakturovaný spoločnosti Mrazírny\nŠtepánek CZ s.r.o. a miesto vykladania tovaru bola uvedená adresa HYDINA SLOVENSKO s.r.o.,\nNapájadlá 1, Košice, ktorá aj potvrdila prevzatie tovaru. Na dokladoch CMR nebola uvedená spoločnosť\nMima Market s. r. o. a nikdy nebola reálnym príjemcom tovaru. Spoločnosti Mima Market s. r. o. a\nMrazírny Štepánek CZ s.r.o. boli do dodávateľského reťazca umelo včlenené, o čom platiteľ vedel, resp.\nmohol vedieť, došlo k podvodnému konaniu vo vzťahu k DPH a preto v súlade s judikatúrou Súdneho\ndvora EÚ (rozsudok v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling ) správca\ndane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúr vyhotovených daňovým\nsubjektom Mima Market s. r. o. vo výške X XXX,XX eura.\n3.2. odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 170100001 vyhotovenej dodávateľom Corporation\nWork Service SK s.r.o., Cukrová 14, Bratislava (ďalej len „Corporation Work Service SK s.r.o.“) v sume\nXX XXX,XX eur (základ dane XXX XXX,XX eur) za služby na základe zmluvy zo dňa 23.02.2017 o\nposkytovaní kvalifikovanej pracovnej sily. Správca dane nepriznal žalobcovi ako daňovému subjektu\nodpočítanie dane v predmetnej výške z dôvodu nepreukázania, že prijal služby v takom rozsahu ako je\nfakturačne deklarované a konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo\n„zákon o DPH“) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.\n3.3. odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 101700045 a č. 101700044 od\nspoločnosti BVB plus, s.r.o., Svetlá pusta 460/8, Košice – Barca, IČO 46 705 708 (ďalej len „BVB\nplus, s.r.o.“) v sume XXX,XX eura (základ dane celkom X XXX,XX eura) za prenájom autobusov.\nZ listín predloženým žalobcom na výzvu správcu dane tento zistil, že doklady si navzájom odporujú,\nnepreukazujú uskutočnenie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa BVB plus, s.r.o. pre účely\ndodávok tovarov a služieb ako platiteľa, došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona písm. a) č. 222/2004 Z. z.\n3.4. odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 00092017 od spoločnosti SOLAX Power s.r.o.,\nBudimír 283, 044 43 Budimír, IČO 46 471 707 (ďalej len „SOLAX Power s.r.o.“) za kuriérske služby\nna základe zmluvy o kuriérskych službách dňa 28.12.2016, ktorej základ dane je v sume XXX,XX eur\n( základ dane XXX,XX eur, DPH 20 %). Správca dane neuznal odpočítanie dane z tejto faktúry od\ndodávateľa SOLAX Power s.r.o., pretože došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.\n3.5. odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 04/03/2017 vyhotovenej dodávateľom IS Solutions,\ns.r.o., Bellova 2/C, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 36 371 169 (ďalej len „IS Solutions,\ns.r.o.“) v sume 1 000,00 eur (základ dane 5 000,00 eur) za poradenské a konzultačné služby na základe\nzmluvy. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry od\nIS Solutions, s.r.o., pretože došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.\n4. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie potvrdil,\nlebo prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, je riadne odôvodnené, správca dane\ndodržal všetky zásady daňového konania. Žalovaný zosumarizoval podané odvolanie, zosumarizoval\npredchádzajúce konanie pred správcom dane, prvostupňové rozhodnutie a následne uviedol svoje\nvlastné posúdenie veci. Uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, pre lepšie objasnenie\nobchodného reťazca uviedol aj skutočnosti týkajúce sa iných zdaňovacích období. Žalovaný sa\nv rozhodnutí vyporiadal so všetkým podstatným odvolacími dôvodmi žalobcu. Na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že v danej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom\nvšetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov boli podrobne uvedené\nv prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa žalovaný stotožnil.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022, ktorým potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 101231501/2021 zo dňa 14.07.2021, žiada zrušiť obe rozhodnutia\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a priznať\nmu plnú náhradu trov konania.\n8. Žalobca poukázal na právny základ žaloby, odkázal na Ústavu Slovenskej republiky, SSP, zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“), Daňový poriadok a Zákon o DPH, citoval vybrané ustanovenia dotknutých právnych\npredpisov.\n9. Žalobca namieta nezákonnosť daňovej kontroly pre nedodržanie lehoty na jej výkon daňovej kontroly\na tým aj nezákonnosť protokolu. Žalobca uviedol, že daňová kontrola začala dňa 01.10.2019, prerušená\nbola od 12.06.2020 do 01.12.2020 a skončená bola dňa 09.03.2021- Podľa neho nebola dodržaná\nlehota v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku v spojení s kapitolu II, oddiel 2, článok 10 Nariadenia\nRady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane\nz pridanej hodnoty (ďalej ako „Nariadenie“). Odvoláva sa na viac eré rozsudku KS v Bratisalve, pr.\n5S/206/2016, 5S/205/2016, KS v Trnave sp. zn. 14S/2/2016.\n10. Žalobca namieta porušenie jeho procesných práv a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Podľa\njeho názoru nemôže správca dane považovať žiadosť o MVI za konkrétny vykonávaný dôkaz, ale\njedná sa o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného správcom dane. Z toho dôvodu bol\nsprávca dane povinný v rámci prejednávacej zásady uvedenej v § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistiť\nkonkrétne vykonané dôkazy a umožniť kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým týmto\nkonkrétnym vykonaným dôkazom, čo správca dane pri žiadostí o MVI porušil. Názor o nemožnosti\npoužiť informácie získané v rámci MVI ako dôkazy v daňovom konaní odôvodnil tým, že majú\ninformatívny charakter, ktorým sa preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený\ndokazovaním. Správca dane na potvrdenie informácií získaných pri žiadosti o MVI nevykonal žiadne\ndokazovanie, verifikovanie. Z odpovedí žiadosti o MVI vyplynuli závažné tvrdenia, ktoré správca dane\nprijal ako dokázané. Podľa žalobcu správca dane sám nebol účastníkom procesu získavania informácií.\n11. Ďalej žalobca namieta, že správca dane vypočúval fyzické osoby a zástupcov obchodných partnerov\nbez prítomnosti zástupcu žalobcu a ani ho o takomto úkone neupovedomil.\n12. Žalobca namieta to, že správca dane na viacerých miestach v rozhodnutí označuje spoločnosť\nMima Market pojmami „nárazník“ alebo „účelová spoločnosť“ alebo „umelo včlenená spoločnosť“.\nVadu rozhodnutia vidí žalobca v užívaní pojmov bez náležitého odôvodnenia. V prípade, ak správca\ndane tvrdil, že transakcie boli realizované za účelom dosiahnutia daňovej výhody, a to nároku na\nodpočítanie dane, tak žalobca uviedol, že uplatnenie si odpočítania dane nie je daňovou výhodou, ale ide\no právo, ktoré si daňový subjekt uplatňuje za podmienky, že transakcie majú ekonomické opodstatnenie,\nteda dosiahnutie zisku, čo potvrdili reálne vykonané transakcie. Žalobca mal za to, že správca dane\nnepochopil ekonomickú podstatu a význam jednotlivých obchodných partnerov žalobcu, ale automaticky\naplikoval teóriu o reťazových obchodoch s cieľom získania daňovej výhody. Z uvedeného mu vyplynulo,\nže zamestnanci správcu dane automaticky zaujato nazerali na žalobcu ako na subjekt, ktorého\njedinou snahou bolo získať daňovú výhodu, a tak aj posudzovali a vyhodnocovali dôkazné prostriedky.\nZamestnanci správcu dane nijakým spôsobom nevyhodnocovali a nebrali do úvahy dôkazné prostriedky,\nktoré svedčali v prospech žalobcu, ale stále do úvahy brali len dôkazné prostriedky v neprospech\nžalobcu. Správca dane automaticky jednotlivé spoločnosti, ktoré vystupovali ako obchodní partneri\nžalobcu označil statusom a postavením nárazníkovej alebo podvodnej spoločnosti. Správca dane\nabsolútne nevykonal dokazovanie vo vzťahu k obchodným partnerom žalobcu, nevykonal zisťovanie\nohľadom majetkových pomerov v čase zdaňovacieho obdobia a nevenoval sa zisteniu personálnej\nzákladne.\n13. Žalobca namietal absenciu dôvodu výkonu daňovej kontroly – absencia dôvodu, účelu alebo\nakéhokoľvek podnetu pre začatie výkonu daňovej kontroly správcom dane je vadou konania bez\nmožnosti dodatočnej nápravy, ktorá má za následok nezákonnosť takto vedenej daňovej kontroly. Dôvod\ndaňovej kontroly nemôže byť špecifikovaný len odkazom na znenie príslušného zákonného ustanovenia,\nale je nevyhnutné, aby dôvod začatia daňovej kontroly bol špecifikovaný konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami daného prípadu, ktoré u správcu dane vzbudili alebo vzbudzujú potrebu vykonania daňovej\nkontroly. Daňová kontrola nemôže byť začatá a vykonávaná len na svojvôli daňového orgánu. Namieta\nporušenie zásady primeranosti.\n\n14. Podľa názoru žalobcu proces zabezpečovania a vykonávania dôkazov správcom dane smeroval\nk tomu, aby sa prioritne preverila a preukázala jeho vedomá a priama účasť na konaní poznačenom\npodvodom. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy tvrdili, že žalobca sa s plným vedomím\na priamo zúčastňoval na konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodný transakciách\n– dodávkach tovaru v mene spoločnosti pre žalobcu. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný\nvo svojich rozhodnutiach zastupovali úlohy príslušných orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len\n„OČTK“), pričom svojvoľne zaujali postavenie zákonného sudcu rozhodujúceho o vine a nevine žalobcu\nv časti naplnenia skutkovej podstaty hospodárskeho trestného činu – podvodu v oblasti správy daní.\nFinančné orgány tak na žalobcu nazerali ako na právoplatne odsúdeného páchateľa trestného činu\nv oblasti daní a z toho dôvodu bolo na mieste vyslovenie pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti zo\nstrany finančných orgánov.\n15. Žalobca namietol nepreskúmateľné aplikovanie pojmu personálne prepojené osoby. Správa dane\nna viacerých miestach poukazuje na skutočnosť, že žalobca, spoločnosť HYDINA SK s.r.o., spoločnosť\nBEST MEAT s.r.o a spoločnosť Podtatranská hydina a.s. sú prepojené osoby cez osobu A. B. C.,\nčím nadobúdajú status personálne prepojených osôb. Podľa žalobcu správca dane nijakým spôsobom\nneodôvodnil a nepreukázal objektívnym spôsobom, že spoločnosti boli personálne prepojenými\nosobami. V predmetných spoločnostiach, s výnimkou spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v minulosti,\ncca do roka 2014 pôsobil A. B. C., avšak tento sa svojich funkcií vzdal, čím stratil akýkoľvek vplyv na\nriadenie predmetných spoločností.\n16. Žalobca ďalej namieta neobstarania dostatočného množstva podkladov a námietku neúplného\nzistenia skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci. Žalobca mal za to, že preukázal svoj nárok na odpočet\nDPH v príslušnom rozsahu, vyčerpávajúcim spôsobom preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie\npráva na odpočítanie DPH, poukázal pri tom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a rovnako\nrozporoval tvrdenia správcu dane, nárok na odpočítanie dane náležite odôvodnil, zdokladoval faktúrami\na preukázal materiálnu stránku transakcie. Nárok žalobcu bol objektivizovaný aj odpoveďami v rámci\nžiadostí o MVI, ktoré nielenže potvrdili nárok žalobcu na odpočítanie dane, ale taktiež vyvrátili nad\nakúkoľvek pochybnosť postavenie spoločnosti TrueCom, s.r.o. ako nárazníkovej a umelo včlenenej\nspoločnosti.\n17. Žalobca namietal aj neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom\nrozsahu. Žalobca má za to, že predložil všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu realizáciu\nzdaniteľného plnenia, ktorý bol predmetnom daňovej kontroly a zároveň predmetom spochybnenia zo\nstrany správcu dane. Žalobca na účely posúdenia predmetnej veci dostatočne preukázal svoj nárok na\nodpočet DPH za príslušné obdobie a žalovaný v procese svojho rozhodovania dostatočne a komplexne\nneprihliadol na ustálenú rozhodovaciu prax a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal konštatovania,\nktoré boli v priamom rozpore s judikatúrou. Žalobca namietol aj účelové spochybnenie predložených\ndokladov, prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a nevydanie rozhodnutí obsahujúcich\nzákonom predpísané náležitosti.\n18. Žalobca požiadal o prerušenie správneho súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP\ndo právoplatného skončenia konania vedeného pred Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn.\n6Tp/9/2020, lebo výsledok tohto trestného konania a rozhodnutie o vine a treste prípade nevinne má\nvplyv na zákonnosť daňovej kontroly. V predmetnom trestnom konaní sa malo riešiť, že osoba A. B. C. sa\nstal obeťou trestného činu vydierania zo strany orgánov činných v trestnom konaní a orgánov finančnej\nsprávy, vydierať ho mali bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby s tým, že ak im nezaplatí 575\n000 eur a následne 600 000 eur, bude čeliť trestnému stíhaniu za daňové trestné činy , budú voči firmách\nako je HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a HYDINA SK s.r.o. vedené daňové kontroly alebo vyrubovacie\nkonania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Obsah\nžalobných námietok je do značnej miery totožný s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu,\ns nimi sa podrobne vyporiadal už vo svojom rozhodnutí. Vyjadril sa však k žalobným námietkam, ktoré\n\nneboli obsiahnuté v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správca dane náležite zistil skutkový\nstav, nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu.\n20. Správca dane v konaní správne posúdil skutkový stav a získal dostatok dôkazov na vyrubenie\nrozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie marec 2017, lebo:\n1) nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Mima\nMarket s.r.o. na základe rozsudkov Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel\na Recolta Recycling SPRL; 2) nebolo preukázané skutočné prijatie služieb od dodávateľa Corporation\nWork Service SK s.r.o. tak, ako to bolo fakturačne deklarované a 3) pri uplatnení odpočítania dane na\nzáklade faktúr od dodávateľských spoločností BVB plus, s.r.o., SOLAX Power s.r.o. a IS Solutions, s.r.o.\ndošlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\n21. Popiera tvrdenia žalobcu, že by správca dane nevykonal dokazovanie vo vzťahu k obchodným\npartnerom žalobcu (Mima Market s.r.o. a Mrazírny Štepánek CZ s.r.o). Bolo zistené, že spoločnosť\nMima Market s. r. o. bola dňa 20.10.2017 zrušená a dňa 07.11.2017 vymazaná dobrovoľným výmazom\nv dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť Alytus s.r.o., ktorá nespolupracuje, na\nadrese sídla nesídlila a posledný konateľ spoločnosti podľa jeho vyjadrení ani nevedel, že bol konateľom\nspoločnosti (odpoveď rumunskej daňovej správy č. 84247F/18/Hol na žiadosť MVI č. 130000012042/18).\nZ týchto dôvodov správca dane preveroval všetky skutočnosti uvedené na dodávateľských faktúrach od\nMima Market s. r. o., deklarovaných dodávateľov v podaných daňových priznaniach spoločnosti Mima\nMarket s. r. o. za zdaňovacie obdobia január až jún 2017. Nahlaidnutím do spisov z iných daňových\nkontrol spoločnosti HYDINA SK s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. nemala\nna území Českej republiky žiadne personálne ani materiálne zázemie pre predaj mäsa, predmetom\nzdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru v zistenom fakturačnom reťazci, a to CEDROB\nSPÓLKA AKCYJNA (PL) - Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. (CZ) - Mima Market s. r. o.(SK) - HYDINA\nSLOVENSKO s.r.o. (SK), ktorý bol poznačený podvodom, o čom daňový subjekt vedel, resp. mohol\nvedieť.\n22. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by bola začatá bezdôvodne daňová kontrola odvolávajúc sa na § 44\nods. 1, § 46 ods. 1 Daňového poriadku. V oznámení č. 102012911/2019 zo dňa 22.08.2019 o začatí\ndaňovej kontroly bolo uvedené: deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh\nkontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Pritom podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku\nje správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia o jej vykonaní, spísaním zápisnice\no začatí daňovej kontroly. Žalovaný dal do pozornosti, že s účinnosťou od 01.01.2020 sa z § 46\nods. 3 Daňového poriadku vypustila povinnosť uvádzať v zápisnici o začatí daňovej kontroly dôvod\njej začatia. Správca dane v rámci daňovej kontroly nerobil závery o vine daňového subjektu, zameral\nsa na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. , postupoval v súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ, ktorá vo viacerých rozhodnutiach deklaruje, že boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadným zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným smernicou o DPH (Halifax, bod 71,\nC-80/11 Mahagében, bod 41 – odkaz na C-285/09 R. a ďalšie). Pri preukázaní že sa právo na odpočítanie\ndane uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, tak sa zamietne (Axel Kittel, Mahagében, C285/11 Bonik, C-78/12Evita-K, ...). Trestné konanie je odlišné od správneho konania.\n23. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou o nepreskúmateľnej aplikácii pojmu personálne prepojené\nosoby. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky získané informácie, vrátane informácií\nposkyntutých Prezídiom policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej\npolície, expozitúra Východ, Rastislavova 69, Košice listom č. PPZ-NKA_JFP4-38-001/2018- PZ\nzo dňa 16.01.2018. Na základe žiadosti o medzinárodnú právnu pomoc v procesnom postavení\nsvedkov boli vypočutí zástupcovia poľskej spoločnosti CEDROB SPOLKA AKCIJNA PLOCKA 506-400\nCIECHANOW, z výpovedí ktorých vyplynulo, že spolupráca so spoločnosťami Podtatranská hydina a.s.,\nHYDINA SLOVENSKO s.r.o., HYDINA SK s.r.o. začala už cca v roku 2011 a zastupoval spoločnosti\nvýlučne A. B. C., ktorý dohadoval obchodné podmienky, bol pre poľskú stranu garantom obchodu,\ntovar bol prepravovaný na Slovensko vždy len na dve miesta: do priestorov Podtatranskej hydiny a.s. v\nKežmarku alebo do priestorov na ul. Napájadlá 1 v Košiciach. Obdobne obchod dohadoval A. B. C. aj v\nspoločnostiach Peter Štepánek s.r.o., Mrazírny Štepánek CZ s.r.o., Olomouc. Správca dane v rozhodnutí\nuviedol, že dôvodom nepriznania žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených spol. Mima Market\ns.r.o. bolo, že deklarovanými obchodmi došlo k podvodnému konaniu naa PDH a žalobca bol súčasťou\nreťazca.\n24. Žalobca nevyužil právo podať repliku voči vyjadreniu žalovaného.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n\n25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v\nsprávnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nVec bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/70/2022 bola v súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do\nsenátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/70/2022.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci\nbez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26. júna 2025 s tým, že oznámil\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich\ndní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a\nžalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie\nveci nariadiť pojednávanie.\n27. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok D. E. proti Švédsku (č. 2) zo dňa\n19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti\nŠvajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa\njavia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny\nsúd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho\nprávnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky\na správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto\nkonaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo\nveci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n28. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n30. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n32. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\n\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n34. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní\nsa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane.\n35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n37. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n38. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n39. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n40. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom: a) doručenia protokolu\npodľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c)\nzániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu, d) zániku nároku na vrátenie\ndane podľa osobitného predpisu.\n41. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby\n(ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná\nv postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského\nštátu Európskej únie (ďalej len \"členský štát\"), d) dovoz tovaru do tuzemska.\n42. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\n\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2)\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n43. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n46. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie,\nv zmysle ktorého vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 46.167,86\neur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 z dôvodov uvedených vyššie v ods.\n3., 3.1. až 3.5. odôvodnenia tohto rozsudku.\n47. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n48. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať\ndôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný\npostupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania\na či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného\nsúdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.\n8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych\norgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n49. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho\nspisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z\nktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový\nzáver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a\nto jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť\npodaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň\nbola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. V procese posudzovania zákonnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd vychádzal zo skutkových\nzistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.\n50. Po preskúmaní žaloby správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobca síce podal rozsiahlu žalobu,\nale jej obsah bol na mnohých miestach neurčitý, všeobecný a so súdenou vecou zjavne nesúvisiaci\n(napríklad odkazy na dodávateľov, ktorí však neboli v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí kontrolovaní, alebo odkaz na Správny poriadok, ktorého aplikácia je s odkazom na § 163\nDaňového poriadku vylúčená). Správny súd sa tak nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi\nvýhradami, spočívajúcimi v citácii veľkého množstva právnych predpisov (aj nesúvisiacich) alebo\njudikatúry, či všeobecných konštatovaní. Správna žaloba musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne,\n\npretože správnemu súdu neprináleží úloha namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenie zákona.\nSprávny súd sa preto k jednotlivým žalobným námietkam vyjadrení v kontexte ich uplatnenia.\n51. Vo vzťahu k námietke, v rámci ktorej žalobca namietol nedodržanie lehoty na výkon daňovej\nkontroly, a tým pádom aj vadu protokolu a rozhodnutí, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Z\nobsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu ako daňového subjektu za\nzdaňovacie obdobie marec 2017 bola začatá dňa 01.10.2019 v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku,\nprerušená bola od 12.06.2020 (rozhodnutím č. 101019778/2020 zo dňa 10.06.2020) do 02.12.2020\na ukončená dňa 09.03.2021 dňom doručenia protokolu, t.j. celkovo trvala 352 dní. Z uvedeného vyplýva,\nže daňová kontrola bola vykonaná podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, v zmysle ktorého lehota na\nvykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, a teda bola ukončená v zákonnej\nlehote. V predmetnom prípade bola po istý čas daňová kontrola prerušená, preto sa aplikoval § 61 ods. 5\nDaňového poriadku, v zmysle ktorého počas doby prerušenia neplynie lehota na výkon daňovej kontroly.\n52. Správny súd vyhodnotil ako všeobecnú námietku žalobcu o nemožnosti použiť získané informácie\nprostredníctvom MVI ako dôkazy v daňovom konaní. Táto námietka bola uplatnená všeobecne, bez\nindividualizácie na konkrétny prípad (nie je zrejmé, aká informácia, získaná prostredníctvom MVI,\nbola voči žalobcovi využitá). Správny súd súčasne uvádza, že žiadny právny predpis, či už na úrovni\neurópskej legislatívy, alebo vnútroštátnej správcovi dane nezakazuje, aby pri plnení svojej povinnosti\nviesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie\n(§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a prihliadať pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.\n3 Daňového poriadku), využíval informácie získané na základe MVI. Takýto postup je naopak v súlade\ns uvedenými požiadavkami a celkom určite aj v súlade so zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového\nporiadku, podľa ktorej je správca dane povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu\nurčeniu a vyrubeniu dane (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022). Žalobná námietka tak bola nedôvodná.\n53. K námietke ohľadom zmiznutého obchodníka, nárazníka a účelovo vloženej spoločnosti správny\nsúd uvádza, že použitie týchto pojmov sa týkalo najmä priblíženia teoretických východísk s cieľom\nuviesť, čo je podstatou reťazových obchodov a čo je jednotným znakom tzv. „stratených obchodníkov“\na „nárazníkov“. Uvedené pojmy však uviedol správca dane najmä s cieľom poukázať na skutočnosti\njemu známe z iných zdaňovacích období. Podľa správneho súdu takéto vymedzenie zo strany správcu\ndane nebolo však rozporné ani zmätočné. Zo záverov preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalobca\nnepreukázal ani reálnosť dodania služby, t. j. splnenie hmotnoprávnych podmienok (k rovnakým záverom\ndospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sfk/44/2022 zo dňa 25.04.2024,\nktorý sa týka rovnakých účastníkov konania). Zároveň správny súd konštatuje, že aj táto žalobná\nnámietka bola zo strany žalobcu koncipovaná všeobecne, konštatovaním všeobecných pojmov, bez\nindividualizácie na konkrétny prípad.\n54. Správny súd neprisvedčil ani námietke o neuvedení dôvodu výkonu daňovej kontroly. Správny súd\nuvádza, že v zmysle § 46 ods. 1 prvej vety Daňového poriadku je daňová kontrola spojená s doručením\noznámenia o začatí daňovej kontroly kontrolovanému daňovému subjektu. Z ustanovení Daňového\nporiadku nevyplýva, že by mal správca dane povinnosť oznamovať daňovému subjektu dôvod, pre ktorý\nbola voči nemu začatá daňová kontrola. Začatie daňovej kontroly nemusí byť odôvodnené konkrétnymi\nskutočnosťami tak, ako to naznačoval žalobca, keďže takáto požiadavka nevyplýva z jednotlivých\nustanovení Daňového poriadku s výnimkou opakovanej daňovej kontroly v zmysle § 44 ods. 4 Daňového\nporiadku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/78/2019 zo dňa\n31.05.2022).\n55. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd súčasne uvádza, že daňová kontrola začala\nv zmysle § 46 ods.1 Daňového poriadku. Daňová kontrola u žalobcu začala dňom určeným v oznámení\nsprávcu dane o daňovej kontrole č. 102012911/2019 zo dňa 22.08.2019, ktoré obsahovalo všetky\npredpísané náležitosti, t. j. deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh\nkontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie a ktoré\nbolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 27.08.2019. Správny súd poznamenáva, že\nsprávca dane nie je povinný v oznámení uviesť dôvod jej začatia. Možnosť vykonať daňovú kontrolu\npriamo vyplýva z Daňového poriadku, ktorý upravuje postup súvisiaci so správnym zistením dane\na zabezpečením úhrady dane. V súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňovou\nkontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov, teda preveruje, či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť\nalebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním ktorého je daň\nvyrubená, teda, či si správne vyrubil daň (§ 68 ods. 4 Daňového poriadku).\n\n56. Neuvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly žalobca namietal aj v súvislosti s nálezom Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1835/07 zo dňa 18.11.2008. Námietka je aj v tomto rozsahu\nnedôvodná. Ústavný súd Českej republiky je súdnym orgánom samostatného a suverénneho štátu\ns vlastným právnym poriadkom, ktorý od rozdelenia Československej republiky prešiel (rovnako ako\nten slovenský) mnohými zmenami. Rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky alebo iných súdnych\norgánov štátov odlišných od Slovenskej republiky, nemôžu byť aplikovateľné na veci prejednávané pred\nslovenskými súdmi, nakoľko sú viazané odlišnými zákonmi. Pre možnú aplikovateľnosť rozhodnutia\nvydaného v inom štáte, ktorým by mohol žalobca teoreticky podporiť určitý výklad slovenskej (európskej)\naplikovanej právnej normy, je nutné, aby žalobca vysvetlil jeho súvis s prejednávanou vecou, a to\nprinajmenšom poukazom na totožnosť (podobnosť) právnej úpravy oboch štátov, prípadne aspoň na\nustanovenie právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré mali byť danou cudzou právnou normou\ntransponované, a na totožnosť (podobnosť) skutkového stavu oboch prípadov. Žalobca tak však\nneurobil. Správny súd preto na uvedený nález Ústavného súdu Českej republiky neprihliadol a námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n57. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa nemožnosti zastúpenia OČTK.\nSprávny súd uvádza, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa\njudikatúra Súdneho dvora Európskej únie na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného\nobchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň\na ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového\npráva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva,\navšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nspolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na\núčely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH.\n58. Správny súd konštatuje, že žiaden dôkaz nenasvedčuje, že žalobca nemal úmysel získať daňovú\nvýhodu vo forme uplatnenia odpočítania DPH, a teda nepreukázal opak. Zároveň zdôrazňuje, že ak\nnedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Takýto spôsob\nusporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval Európsky\nsúdny dvor v rozsudku C-255/02 - Halifax zo dňa 07.12.2010. Z rozsudku vyplýva, že v oblasti DPH\nsi preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu\ndodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej\nprávnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by\nbolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku\nobjektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75).\nPredmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť\nzískanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne,\nekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane\nvyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej\nsmernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo\nv rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí\ntakisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).\n59. Správny súd dodáva, že aj v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.06.2012 v spojených\nveciach Mahagében kft a Pétér Dávid C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor Európskej únie uviedol, že je\npotrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný\na podporovaný smernicou 2006/112 (viď najmä rozsudky - C-285/09, ako aj zo dňa 27.10.2011 Tanoarch\nC-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej\nprávomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď pr.\nrozsudok zo dňa 03.03.2005 Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, ako aj Kittel a Recolta Recycling, ako aj zo dňa\n29.03.2012, Véleclair, C-414/10). Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie subjekty, ktoré prijmú\nvšetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli\npoznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia\nmať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo\nna odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,\nktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď v tomto zmysle rozsudky zo\ndňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt, ako aj zo dňa 21.12.2011,\nVlaamse Oliemaatschappij, C-499/10). Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že vnútroštátnemu súdu\nprináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže,\nže platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,\n\na to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka\ntovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor Európskej únie pripúšťa, že nie je\nv rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno\nod neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom\nzo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci\nsamej (viď rozsudok v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\n60. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy\neurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej pnie, prípadne\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať\npovinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej\nmiere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler,\nC-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo\nnemajú priamy účinok.\n61. Záverom vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že obchod, o ktorom svedčí len existencia\nformálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie\nsubjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich\nobsahu. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne,\npričom správca dane k uvedenému poukázal aj na personálne prepojené osoby.\n62. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že žalobca mal prijať všetky\nrozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych obchodov, zneužívajúcich\nsystém DPH a mal možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči\nsprávcovi dane (nepodávala daňové priznania k DPH, ani kontrolné výkazy). Naopak, konanie žalobcu\nnie je v zhode s konaním obozretného daňového subjektu, ktorý si riadne preverí, či potencionálny\nobchodný partner je platiteľom DPH. Z celkového konania žalobcu ako podnikateľského subjektu, nie\nje možné skonštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere, čo má aj dosah na posudzovanie\nz hľadiska vnútroštátnej rozhodovacej praxe, resp. judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správny\nsúd zdôrazňuje, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru\nobozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady\npre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu,\naby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že\nk uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej\nrealizácie obchodovania je na jeho strane.\n63. K námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia správny súd\nuvádza, že orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne\na dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob\nvykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že\npostupom orgánov verejnej správy taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania\nmožnosť konať pred týmito orgánmi (žalobca mal možnosť sa vyjadriť k obsahu výpovedí svedkov,\nk vykonanému dokazovaniu a navrhovať dôkazy). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne\nopísal postup správcu dane počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že\nsprávca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené\ndôkazy t. j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti\nprávne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal\ns odvolacími námietkami žalobcu (podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia\norgánu verejnej správy sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa\ns návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie\nprávnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo). Vo vzťahu k uvedenému správny súd konštatuje,\nže v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí tieto náležitosti neabsentujú, táto\nskutočnosť vyplýva jednak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia,\nkeď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré v daňovej\nkontrole DPH správca dane zistil.\n64. K námietke žalobcu, že bol nesprávne zistený skutkový stav, správny súd uvádza, že v konaní bolo\ndostatočne preukázané, že žalobca ako platiteľ dane si neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodávku\ntovaru a služieb od spoločností: Mima Market s. r. o., Corporation Work Service SK s.r.o., BVB plus,\ns.r.o., SOLAX Power s.r.o., IS Solutions, s.r.o. a že jeho konaním došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a §\n\n49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Preto sa\nsprávny súd stotožnil s názorom správcu dane, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený.\nNepovažoval pritom za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval\njeho práva a že sa nevysporiadal s jeho námietkami, naopak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou žalobcu.\n65. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy vyvodili z výsledkov daňovej kontroly vykonanej\nu žalobcu ako platiteľa dane, správny právny záver, že obchodné transakcie uvedené vo faktúrach sa\nneuskutočnili tak, ako boli deklarované a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní\na žiadnymi ďalšími dôkazmi nepreukázal, že uvedené zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené.\nMožno konštatovať, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a za účelom komplexného posúdenia\npreverovaných zdaniteľných obchodov a obchodných partnerov žalobcu ako platiteľa dane, pri\npreverovaní obchodných transakcií za preverované zdaňovacie obdobie, využil znenie § 24 ods. 4\nDaňového poriadku podľa ktorého, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\n66. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane zistený skutkový\nstav vyhodnotili správne, t. j. že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie tovaru tak, ako bolo\ndeklarované na faktúrach, daňový úrad považoval fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, za\nfaktúry, za ktorými nie sú žiadne reálne dodávky. Správca dane správne konštatoval porušenie § 49\nods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na. § 51 ods. 2 Zákona o DPH v zmysle ktorých, právo odpočítať daň\nz tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť\na platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane, pretože mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že\nsprávca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvádzaného záveru, že sporné zdaniteľné\nobchody sa neuskutočnili.\n67. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, správca dane\nvykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového\nkonania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správca\ndane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dôsledne postupoval podľa\nDaňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane\na daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať\ndaň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), a ktorý určuje pravidlá postupu správcu\ndane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému\nsubjektu. Správny súd nevzhliadol účelové spochybnenie predložených dokladov a ani prekročenie\nsprávnej úvahy. Napadnuté rozhodnutia zároveň obsahujú všetky náležitosti tak, ako to predpokladá\nDaňový poriadok.\n68. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že k rovnakým záverom týkajúcich sa rovnakých\núčastníkov konania dospel už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudkoch, pr.: sp. zn.\n2Sfk/46/2023 zo dňa 30.10.2024 (kontrolované zdaňovacie obdobia 2016,2017), pričom kasačný súd\nvychádzal z obdobného skutkového a právneho stavu, aký bol v predmetnom súdnom konaní.\n69. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne\nzisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i\nsprávca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, z ktorých dôkazov vychádzali\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali\npresne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so\nzáverom žalovaného. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ( aj prvostupňové\nrozhodnutie) sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno\nprisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\ndokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil\nprávne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n70. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami\nžalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj\npoukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby\nrozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon\n\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na\nopravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno\nho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad\nrozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8 Sžo/150/2009).\n71. Podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od\notázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.\n72. Po posúdení žalobcom uvedeného odôvodnenia k jeho návrhu na prerušenie tohto konania podľa\n§ 100 ods. 1 písm. a) SSP dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie\nkonania z tohto dôvodu. Trestné konanie vedené pred Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn.\n6Tp/9/2020 nebráni tomu, aby tunajší súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nktoré je výsledkom preskúmavania dodržiavania daňových predpisov. Správny súd v konaní v zásade\npreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zisťuje, či orgán verejnej správy postupoval v\nsúlade s právnymi predpismi podľa skutkového stavu, ktorý mal zistený pred vydaním rozhodnutia. Pre\nrozhodnutie správneho súdu je totiž rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy.\n73. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n(§\n139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}