{"guid": "dedd9ed2-6a64-4bd4-9c1d-3a6592924dc7:ed590200-b4fd-41c0-b4f7-4b9759cd7fbb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2", "spisova_znacka": "BA-5S/41/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/41/2022 z 21. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/41/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2", "identifikacne_cislo": "1022200232", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "datum_vydania": "2025-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed590200-b4fd-41c0-b4f7-4b9759cd7fbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/41/2022\n1022200232\n21. 08. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200232.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: CONTEC\nPLUS s.r.o., so sídlom Staviteľská 3, 931 04 Bratislava, IČO 35 701 374, právne zastúpený JUDr.\nMartinom Landlom, advokátom so sídlom Ulica Čajkovského 16, 984 01 Lučenec, proti žalovanému, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100150986/2022 zo dňa 24.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100150986/2022 zo dňa 24.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. č. 101613024/2021\nzo dňa 02.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Bratislava\n(ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 101613024/2021 zo dňa 02.09.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX eur za\nzdaňovacie obdobie marec 2018, keď nepriznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov: SalanciLMS s.r.o., Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO:47 043 326 (ďalej len „Salanci-LMS“) za fakturovanú\nreklamnú spoluprácu (prenájom a reklamná kampaň, tvorba bilboardov) a Adept School s.r.o., Dlhá\n8, 949 01 Nitra, IČO:36 732 192 (ďalej len „Adept School“) za fakturovanú správu a údržbu e-shopu\n(tvorba e - shopu, doplnenie údajov, grafická vizualizácia). Žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom,\nže reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení a porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len\n„zákon o DPH“). Existencia daňového dokladu a jeho zaúčtovania bez ďalších podporných dôkazov\npreukazujúcich vecné naplnenie zdaniteľného obchodu (dodanie reklamných služieb a zriadenie eshopu, ktoré dodávatelia odmietli), nie je relevantným dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod\nuskutočnil a odvolateľ ho prijal na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. Žalobcom nebolo\njednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil dodávateľ, ktorý bol na\nnich uvedený a šlo iba o formálnu existenciu faktúr. Žalobca nevedel, kto bol konateľom dodávateľských\nspoločností, neoveroval žiadne aktivity týchto spoločností v dostupnom obchodnom registri, jednal iba\ns jedinou osobou - A. B. C..\n\n2. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 100150986/2022 zo dňa 24.01.2022 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, s tým, že zo spisového materiálu, nie je\nzrejmé, že by správca dane vyhodnocoval zneužívajúce resp. podvodné konanie a bol to práve žalobca,\nktorý neuniesol vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný však poukázal, že vo svetle skutočností uvedených\nna webovej stránke PrestaShop.sk, žalobca mohol predísť nekalému konaniu zo strany A. C., resp.\nuvedené naznačuje znaky vedomosti žalobcu o tomto nekalom konaní.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.02.2022, elektronicky podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\naj ako „správny súd“) dňa 21.02.2022, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového\nrozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, obe žiadal zrušiť pokladajúc ich za nezákonné z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočného\nzistenia skutkového stavu.\n4. Žalobca namieta, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoje vlastné odôvodnené\nargumenty, ale iba citoval prvostupňové rozhodnutie, pričom bolo nevyhnutné, aby okrem zopakovania\npriebehu celej daňovej kontroly, sám svojou úvahou dospel k určitým skutočnostiam. Akékoľvek dôkazy\nv prospech žalobcu interpretovali finančné orgány vždy vytrhnuté z kontextu, jednotlivo a bez spojitosti s\nďalšími dôkazmi. Správca dane ani druhostupňový orgán sa nevysporiadali s dôkaznými prostriedkami,\nktoré žalobca navrhol alebo predložil počas daňovej kontroly.\n5. Správca dane bol oprávnený zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH len v tom prípade,\nak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňovalo podvodne alebo\nzneužívajúcim spôsobom, čo sa nestalo. Bolo úlohou správcu dane ako aj žalovaného zistiť, či došlo\nk podvodu resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak bolo potrebné na základe objektívnych\nskutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na\nplnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne\npožadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode.\n6. Žalobca poukázal, že konateľka spoločnosti Adept school s.r.o., D. D. E. a konateľ spoločnosti SalanciLMS, s.r.o., A. F. G. boli vypočúvaní bez prítomnosti žalobcu či jeho právneho zástupcu, ktorí neboli\no pripravovaných výsluchoch vopred upovedomení. Týmto postupom boli porušené základné práva\nžalobcu. Aj konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorý vie vypovedať o obchode s daňovým subjektom ako\nodberateľskou spoločnosťou treba považovať za svedka. Konatelia dodávateľských spoločností boli pri\nvýsluchoch jednoznačne v pozícii svedkov a ich výpoveď bez vyrozumenia žalobcu o výsluchu tak, aby\nmal možnosť sa na výsluchu zúčastniť a klásť svedkom otázky, je ako dôkaz neplatná.\n7. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí uviedol, že p. C. (ktorý bol taktiež konateľom jednej z\ndodávateľských spoločností) správca dane vypočul v pozícii svedka a zároveň žalobca nebol vopred\noboznámený o predmetnom vypočutí a nemal umožnené klásť mu otázky a z tohto dôvodu nemôže\nbyť predmetná zápisnica zohľadnená ako relevantný dôkaz. Je zrejmé, že žalovaný pri tejto výpovedi\npostupoval úplne odlišným, nezákonným spôsobom pri ostatných konateľoch ako pri p. C., čím došlo k\nporušeniu základných práv žalobcu v daňovom konaní.\n8. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením svedeckých výpovedí svedkov H. D. H., D. I. a C. J. zo strany\nžalovaného, ktorý svedeckým výpovediam nepriznal dôkaznú váhu, keďže svedkovia k deklarovaným\ndodávateľským spoločnostiam nevedeli uviesť žiadne relevantné skutočnosti a ich výpovede nepotvrdili\ndodanie služieb deklarovanými spoločnosťami. Svedkovia mohli jednoznačne potvrdiť reálne dodanie\nzdaniteľných obchodov - existenciu bilboardov, keďže tieto vnímali vlastnými zmyslami. Správca dane\nvšak svedkom kládol otázky, ktoré s týmito skutkovými tvrdeniami nesúviseli, týkali sa toho, či svedkovia\npoznajú p. C.. Žiadny zo svedkov (zamestnancov žalobcu) nemal povinnosť poznať alebo nadväzovať\nkontakt s p. C..\n9. Ako nesprávne právne posúdenou skutočnosťou považuje žalobca aj vyjadrenie žalovaného,\nže e-shop odkazuje na spoločnosť PrestaShop.sk, ktorá okrem iného poskytuje tvorbu e-shopov,\ntvorbu webov, moduly. Žalobca zdôraznil, že spoločnosť PrestaShop.sk mu ešte v roku 2015 poskytla\n\nmožnosť využitia voľne stiahnuteľného „obrázkového“ programu, t. j. základného rámca, ktorý bolo\npotrebné neustále dopĺňať, aby mal e-shop k dispozícii súčasných takmer 4200 „nahratých“ položiek.\nDodávateľské spoločnosti si žalobca riadne preveroval (IČO, DIČ), overil informácie dostupné vo\nverejných registroch; nemohol si overiť majiteľa bankového účtu, na ktorý zasielal jednotlivé platby,\npretože systém EKB (elektronická komunikácia s bankami) žalobcovi nie je k dispozícii.\n10. V celej daňovej kontrole bolo potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius, pretože existuje priveľa\npochybností či už na strane žalobcu alebo na strane správcu dane, s ktorými sa správca dane, resp.\nžalovaný žiadnym spôsobom nevyrovnal. Nie je možné sa stotožniť so závermi žalovaného, že žalobcovi\nsa nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov\ndeklarovaných vo faktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená.\nŽalobca od počiatku v daňovom konaní argumentoval, predkladal dôkazy a preukazoval, že nič\nnenasvedčovalo tomu, že by v kontrolovaných transakciách mal byť žalobca obeťou daňového podvodu.\nVšetky okolnosti transakcií, údaje obchodného registra, reálne dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu,\nreálny ekonomický prínos činnosti dodávateľov - toto všetko bolo dostatočne vierohodné na to, aby u\nžalobcu neboli pochybnosti o dostatočnej obozretnosti a dostatočných opatreniach. Bolo preukázané\nreálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov.\n11. Vo vzťahu k pánovi C. žalobca uviedol, že len skutočnosť, že tento dodávateľ si v rozhodnom\nčase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, je dôkazom o protiprávnosti konania tohto\ndodávateľa, nemožno to však považovať za objektívny dôkaz protiprávneho konania žalobcu. Pána\nC. ako dlhodobého dodávateľa žalobca poznal, mal s ním obchodné skúsenosti. Zdaniteľné plnenia\nprebiehali vždy za rovnakých podmienok a bolo jedno, či p. C. vystupoval ako konateľ spoločnosti\nENVIRO s.r.o. alebo konal ako osoba, ktorá poznala, dôverovala a pracovala pre dodávateľské\nspoločnosti. Konatelia dodávateľských spoločností jednoznačne potvrdili skutočnosť, že pána C.\npoznajú a ich vzťah bol založený na vzájomnej dôvere. Cena uvedená na faktúrach bola vždy riadne\na včas uhradená, v rámci komunikácie so žalobcom nikdy nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam oproti\nbežnému obchodnému styku.\n12. Pochybnosti a nezrovnalosti v zistenom skutkovom stave bolo potrebné odstrániť vykonaním ďalších\ndôkazov v daňovom konaní. Žalovaný ani správca dane nevykonali potrebné dokazovanie týkajúce\nsa vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, pri vedení dokazovania sa sústredili najmä na\nvýpovede svedkov, štatutárnych orgánov dodávateľov, spoločností Adept School s.r.o. a Salanci-LMS,\ns.r.o. Samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil\no dodanie deklarovaného tovaru odberateľovi, nemusí stačiť pre spoľahlivý záver o nepreukázaní\nuplatneného nároku na odpočítanie dane. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane,\nbolo potrebné tieto oznámiť žalobcovi, čo malo viesť k tomu, aby bol vytvorený priestor na vysvetlenie\nnejasností. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný k preukázaniu akýchkoľvek nejasných,\nnezrozumiteľných skutočností, ktoré nemal správca dane zodpovedané, a ktoré si ešte potreboval\nozrejmiť, doplniť. Správca dane zostal len pri konštatovaní, že žalobca mal poskytnúť, resp. predložiť\nďalšie dôkazy, bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie, ktoré vyvrátia pochybnosti, ktoré správca\ndane mal. Objektívnou realitou zistenou vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa obchody\nneuskutočnili.\n13. Pokiaľ by žalovaný hodnotil všetky dôkazy, neuniklo by jeho pozornosti, že jedným z dôkazov bolo\naj predloženie výkazov zisku a strát za roky 2016 až 2019, ktoré slúžili na preukázanie celkových\ntržieb žalobcu, ktoré jednoznačne vzrástli, čo bolo aj dôsledkom uskutočnených zdaniteľných plnení\n(predovšetkým správa a údržba e-shopu, reklamné kampane), o ktorých správca dane tvrdil, že sa\nnerealizovali. Ďalším dôkazom boli fotografie, videonahrávka, svedecké výpovede, rôzne grafické\nnávrhy, koncepty, poznámky, ktoré sa týkali reklamy, návrhy bilboardov, návrhy tlačovín, logá, návrhy\npolepov, koncepcia a štruktúra webu, ktoré jednoznačne preukazujú, že zdaniteľné obchody boli\nuskutočnené, avšak správca dane sa s nimi nijako nevysporiadal.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.10.2022, pričom ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n\n15. Poukázal na to, že žalobca si neoveril riadne a obozretne dodávateľské spoločnosti, ani raz\nnekontaktoval štatutárnych zástupcov spoločností, neoveroval si, kým boli vykonané služby, a na akom\nzáklade. Žalobca nevedel, kto je konateľom týchto spoločností, spoločnosti si preveril iba z verejne\ndostupných zdrojov (IČO, DIČ). Jednal s jedinou osobou A. B. C. tvrdiac, že mu dôveroval, a že v\ntom čase nemal dôvod pochybovať o vecnej a formálnej pravdivosti všetkého čo A. C. tvrdil, a ako\nto prezentoval, pretože objednávky spoločnosti boli reálne uskutočňované. Kontrolou a verifikáciou\nsprávca dane zistil, že dodávateľské spoločnosti nevykonali deklarované zdaniteľné plnenia, neúčtovali\no nich, nepoznali spoločnosť žalobcu a jeho zástupcov, nevykonávali fakturovanú činnosť a obnosy za\nfakturované plnenia boli poukazované na účty, ktorých disponentom či majiteľom bol A. C..\n16. Žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil\ndodávateľ, ktorý bol na faktúrach uvedený a v týchto prípadoch išlo iba o formálnu existenciu faktúr.\nPodmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok\nna odpočítanie dane, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Keďže bezprostrední (deklarovaní)\ndodávatelia služieb nepreukázali zdaniteľné obchody (odmietali všetky služby), ktoré boli predmetom\ndane, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu, ktorý si z nich uplatňoval právo\nna odpočítanie dane. Žalobca svoje právo predkladať dôkazy nevyužil tak, aby hodnoverne poskytol\nsprávcovi dane dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že uplatnenie práva na odpočítanie dane bolo nielen\nreálne, ale aj dodané uvedenou spoločnosťou.\n17. K námietkam týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný uviedol, že tieto sú značne\nformálne bez konkrétnych skutočností, a nie je možné súhlasiť námietkou, že správca dane konal\nvoči žalobcovi tendenčne, nevyzýval žalobcu, nekomunikoval s ním. Správca dane vyzýval žalobcu na\npredloženie relevantných dôkazov, oboznamoval ho, upovedomoval o výsluchoch svedkov, zohľadnil\nvýsluchy navrhovaných svedkov, poskytol predĺženie lehoty na vyjadrenie; vyhodnotenia všetkých\ndôkazov vrátane vypočutých svedkov (bez výpovede svedka A. C.) boli správne právne posúdené.\n18. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcu, že bolo jedno či A. C. vystupoval ako konateľ za\nspoločnosť ENVIRO s.r.o., alebo konal ako osoba, ktorá pracovala, pre dodávateľské spoločnosti.\nUvedeným konaním sa len sám žalobca poškodzuje, keď banalizuje preverovanie si jednotlivých\nobchodných partnerov.\nIV.\nReplika žalobcu, Duplika žalovaného\n19. Žalobca v replike uviedol, že z celkového posúdenia veci žalovaným nie je zrejmé jednoznačné\nprávne posúdenie. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na zneužívajúce konanie\nžalobcu a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax - že dodávateľské faktúry boli účelovo\nvyhotovené s cieľom získania daňovej výhody optimalizácie dane, ale zároveň konštatoval porušenie §\n49 ods. 1 zákona o DPH tým, že žalobca nepreukázal, že mu boli predmetné služby vykonané a dodané.\nRozhodnutie je z tohto dôvodu nezrozumiteľné.\n20. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že je žiaduce, aby správny súd pripustil poskytnutie ochrany\ndobromyseľnému nadobúdateľovi zdaniteľného plnenia v prípade, ak plnenie bolo poskytnuté za\nštandardných okolností, ako k nemu dochádzalo v rámci predchádzajúcej obchodnej praxe, hoc na\nstrane dodávateľa došlo k podvodnému konaniu. Primeranosť ostražitosti žalobcu zodpovedala aj\nrutinizácii obchodných procesov, a preto ak zdaniteľné plnenie prebehlo za totožných podmienok ako\ndovtedy, existencia služby nie je daňovým subjektom spochybnená, všetky úhrady za služby boli\nvykonané a v rámci komunikácie nedošlo k neodôvodneným rozdielom oproti bežnému/zaužívanému\nobchodnému styku, žalobca nemal dôvod spochybňovať oprávnenie svojho dodávateľa nakladať s\npredmetom zdaniteľného plnenia.\n21. Žalobca mal uzatvorenú so spoločnosťou Adept School, s.r.o. zmluvu o spravovaní a udržiavaní\nwebovej stránky, predmetom ktorej bolo okrem iného spravovať a aktualizovať webovú stránku\nspoločnosti, t. j. K., vrátane sekcie e-shop, spravovať funkčnosť sekcie e-shop vzhľadom na produktovú\nponuku, pridávanie obsahu na webstránku, atď. Zmluvu na podpis žalobca osobne odovzdával p. C.,\n\nktorý podľa jeho slov, spolupracoval so spoločnosťou Adept School, s.r.o. na základe ústne uzatvorenej\nzmluvy; p. C. následne priniesol zmluvu podpísanú, a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o\nakomkoľvek aspekte tejto transakcie. Až do oboznámenia sa s výpoveďou konateľky Adept School,\ns.r.o. mal žalobca za to, že zmluvu podpísala ona. Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra\npredmetom činnosti spoločnosti Adept School, s.r.o je okrem iného aj reklamná a propagačná činnosť,\nautomatizované spracovanie dát, zhotovovanie webstránok a ich následná aktualizácia a iné. Je teda\nzrejmé, že menovaná spoločnosť v zastúpení p. C., so žalobcom spolupracovala a uzatvárala zmluvu\nv súlade s predmetmi svojej podnikateľskej činnosti a nebol dôvod pochybovať, že by išlo o činnosti\nmimo predmetu podnikania Adept School, s.r.o. Rovnako aj pri spoločnosti Salanci-LMS, s.r.o. žalobca\nkomunikoval priamo s p. C., ktorý mal sprostredkovať uzatvorenie zmluvy o reklamnej spolupráci pre\nobdobie 01.01.2018 až 31.12.2018, ktorej predmetom bolo vytvorenie grafických návrhov, realizácia a\nzabezpečenie 6 ks reklamných pútačov v Nitre a okolí, zhotovenie svetelnej reklamy a iné. Žalobca\nnemal vedomosť o tom, že p. C. mal so spoločnosťou Salanci-LMS, s.r.o. uzatvorenú zmluvu len\nna poskytovanie účtovných služieb. Podvodné konanie zo strany tretích osôb nemôže byť na ťarchu\nžalobcu. Správca dane ani žalovaný neakceptovali prezumpciu neviny, kedy obvinili žalobcu zo získania\ndaňovej výhody.\n22. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\nV.\nKonanie na správnom súde\n23. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n5S/41/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/41/2022. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n24. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n( ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,\nmôže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane,\nktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie\nalebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré\ndožiadaniu nemôže vyhovieť.\n28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n30. Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok\no dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane\nmôže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca\ndane môže postupovať podľa § 20.\n31. Podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím\no možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych\nnásledkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.\n32. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n33. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n34. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n37. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť žalobcom namietaného procesného\npostupu správcu dane ako aj preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v\nrámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh\nadministratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§\n135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/\nSSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 21.08.2025 a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n39. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že\npreverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako\ndodávateľ označený, uvedený úsudok je nesprávny.\n40. Právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť alebo už zaplatenej na vstupe\nz tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného\neurópskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo\ndňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo veci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa\n13.2.2014, Maks Pen). I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu\nspoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak\nzdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre\npriznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr.\n\nrozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022,\nsp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne\ndôvody pre neuznanie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v\nsúvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n41. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH myslia (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych\npodmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní\ndaňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade\nvychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n42. Správca dane v prejednávanej veci spochybňoval tak dodanie fakturovaných služieb označenými\ndodávateľmi ako aj to, že plnenie bolo (vôbec) reálne poskytnuté, hoci svedkovia potvrdili materiálnu\nexistenciu plnenia: C. J. sa vyjadril, že videl v Nitre bilboardy, svedkyňa I. potvrdila, že billboardy videla,\nv e-shope nepracuje, ale vidí spoluprácu e-shopu a postupom času narastá aj význam e-shopu; svedok\nH. videl propagačné materiály žalobcu umiestnené v Nitre, objektívna existencia internetovej stránky\nI.; žalobcom v konaní predložené rôzne podkladové materiály súvisiace s poskytovaním reklamných\nslužieb, ktoré dôkazné prostriedky správca dane hodnotil výlučne v súvislosti s poskytnutím služieb\npráve označenými dodávateľmi.\n43. Závery, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom uvedeným\nna faktúre, potom len formálna existencia faktúry, ako aj jej úhrada nie je bez ďalšieho predpokladom\nna odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie s. r. o., bod 29). Na podklade\nuvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie\nskutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť\nzdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu\ndane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie\njasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.\n44. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len\nz dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu\nvšak vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo\nuvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy,\nak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z\nuvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale\nbez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý\ntovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na\nvyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté\nprávo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie\npráva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že\nhmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt\ndisponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,\nže v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby\nsvojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by\nporušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne\npodmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021\nzo dňa 15.11.2022). Daňové orgány rovnako neprijali záver, že by bolo potrebné odmietnuť právo na\nodpočítanie dane, z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že poskytnuté služby použil pre potreby svojich\nvlastných zdaniteľných transakcií.\n45. Správca dane vychádzal z premisy, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie\nodpočítania DPH, avšak súčasne konštatoval zneužitie práva a poukazoval na judikatúru Súdneho dvora\nEÚ vo veci C 255/02 Halifax plc, konštatujúc, že charakter zdaniteľných obchodov bol čisto umelý, s\ncieľom získať daňovú výhodu, hoci doktrínu zneužitia práva je možné v súdnom konaní aplikovať v\n\nzásade v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne\nexistujú.\n46. Rovnako sa následne žalovaný stotožnil s právnymi závermi správcu dane o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočítania dane, s tým, že skutkové okolnosti veci naznačujú\nvedomosť žalobcu o nekalom konaní p. C..\n47. Pokiaľ správca dane poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C - 439/04,\nC-439/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, tento sa týka prípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode,\nktorá by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie\nvlastné dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či\nžalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,\nktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie,\nje dôkazným bremenom správu dane.\n48. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že k účasti žalobcu na daňovom podvode prípadne\nk zneužitiu práva by boli vykonané akékoľvek dôkazné prostriedky, a preto odkaz správcu dane na\nrozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel a Halifax za súčasného konštatovania splnenia\nhmotnoprávnych podmienok považoval správny súd za nenáležitý, vychádzajúci z nesprávneho\nprávneho posúdenia.\n49. Správca dane taktiež zaťažil svoje konanie aj vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď\nuskutočnil výsluch konateľky dodávateľa spoločnosti Adept School s.r.o. bez účasti žalobcu resp. jeho\nzástupcu, ktorého bolo potrebné upovedomiť o výsluchu postupom podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového\nporiadku a umožniť mu realizáciu jeho procesných práv. Správny súd sa nestotožnil s argumentom\nžalovaného, že konatelia dodávateľských spoločností neboli vypočutí ako svedkovia ale ako konatelia.\n50. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.03.2020, spísanej dožiadaným správcom dane s p.\nD. D. E., ktorej predmetom bolo preverenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou\nAdept School s.r.o. a žalobcom vyplýva, že menovanej boli predložené k nahliadnutiu faktúry vystavené\npre žalobcu (okrem iného aj faktúra č. 2018018, na základe ktorej žalobca uplatnil odpočítanie dane\nv zdaňovacom období marec 2018), ku ktorým faktúram sa p. E. vyjadrovala, a teda sa vyjadrovala k\nokolnostiam, ktoré sa týkali žalobcu.\n51. Na základe uvedeného je zrejmé, že p. E. nevystupovala v pozícii daňového subjektu vo vlastnej\nveci realizovanej pri vlastnej daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely preverovania skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré by sa týkali práve daňového subjektu Adept School\ns.r.o., ale jednalo sa o úkon dožiadaného správcu dane v priebehu daňovej kontroly vykonávanej u\nžalobcu za konkrétne zdaňovacie obdobia. Je neprípustné, aby správca dane, resp. dožiadaný správca\ndane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (hoc aj konateľa\niného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil kontrolovaný daňový subjekt. Táto\npovinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane) priamo z ustanovenia § 25 ods. 4\nDaňového poriadku. Tiež je nepochybné, že uvedený úkon dožiadaného správcu dane mal jednoznačne\nvplyv po stránke skutkových zistení daňové práva (uplatnené právo na odpočítanie dane) a povinnosti\nžalobcu (dôkazné bremeno a jeho rozsah).\n52. Len pre úplnosť správny súd poukazuje, že dňa 08.07.2020 sa A. C. dostavil pred správcu dane,\nktorý s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101144632/2020, pričom hlavným predmetom\nústneho pojednávania bolo vysvetlenie a vyjadrenie A. C. k dodávateľsko-odberateľským vzťahom so\nspoločnosťami: ENVIRO (konateľ Ing. Runák do 29.10.2018), Salanci - LMS, L. G. a s odberateľom\nCONTEC PLUS. Žalovaný tak za rovnakých skutkových okolností túto výpoveď nezohľadnil práve pre\nporušenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku.\n53. Oprávnenie daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v procese\ndokazovania je mimoriadne významné, pretože aj napriek tomu, že daňový poriadok výslovne normuje\npovinnosť správcu dane dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo\nnajúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), nemusí správca dane produkovať takú „dôkaznú dravosť“\nv prospech daňového subjektu, akú by inicioval a vynaložil samotný daňový subjekt, ktorého sa daňová\n\nvec bytostne dotýka. Správca dane totiž primárne obhajuje fiškálne záujmy štátu a navyše nemusí\nmať dostatočné penzum informácií, aby náležite chránil aj záujmy dotknutého daňového subjektu.\nVýznam účasti daňového subjektu na výsluchu svedka spočíva v tom, že daňový subjekt má možnosť\npriamej konfrontácie, namietať kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok, správca dane nemusí\npoložiť otázky ku všetkým relevantným skutočnostiam v prospech daňového subjektu (eliminácia rizika\njednostranne cielených otázok) a pod. (m. m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.\nÚS 607/2021 z 30.11.2021).\n54. Právo byť upovedomený o výsluchu svedka však patrí daňovému subjektu len vo vzťahu k jeho\nvlastnému preverovaniu z hľadiska dodržiavania daňovo-právnych noriem, t. j. v rámci daňovej kontroly\na daňového konania, ktoré sa vykonáva, resp. vedie u konkrétneho daňového subjektu. Z uvedeného\ndôvodu správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa výsluchu p. G., keďže tento sa\nv konaní vyjadril písomne na výzvu dožiadaného správcu dane v rámci daňovej kontroly vykonávanej\nu daňového subjektu Salanci - LMS s.r.o. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým subjektom, aby\nsa zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka konania, hoci\nsa na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Žalobcovi nič nebránilo v tom,\naby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej daňovej kontroly\nalebo daňového konania.\n55. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonaného\ndokazovania správny súd uvádza, že nemá oprávnenie bez skutkovo dostatočne zrozumiteľnej a\npodrobne vymedzenej námietky en bloc preskúmavať napadnuté rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať\nprípadné pochybenia orgánov verejnej správy. Jednoduché tvrdenie žalobcu bez jeho bližšej\nšpecifikácie, ktoré konkrétne dôkazy správca dane resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly či\nvyrubovacieho konania nevykonali nepostačuje na meritórne konštatovanie o porušení žalobcom\noznačených práv.\n56. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. c), g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n57. V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu, v\nsúlade s ktorým budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej. Vychádzajúc z povahy úkonu spojeného\ns dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch Mgr. Hlozákovej) a možných záverov\nuplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na výsluch, odmietnutie výpovede,\nposkytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.), administratívne orgány opätovne\nvyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu v súlade s právnym názorom správneho\nsúdu a recentou judikatúrou najvyšších súdnych autorít odkazovanú v tomto rozsudku, zvolia na to\nnadväzujúci postup a vo veci opätovne rozhodnú.\n58. Záverom správny súd dopĺňa, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že žalobcovi\nmá byť priznané právo na odpočítanie DPH, a preto nie je vylúčené, aby v ďalšom konaní žalovaný,\npríp. správca dane, dospeli k identickému výroku/záveru ako tomu bolo v tomto konaní. V prípade\nvydania rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočítanie DPH je však správca dane povinný jednoznačne\nvymedziť dôvod jeho nepriznania.\n59. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP\nnárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\n\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}