Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/105/2021 z 11. 11. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. novembra 2025, sp. zn. BA-7Sa/105/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202042.2 Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/105/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202042.2 | 2025-11-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 51 zákona č. 372/1990 Zb., § 33 ods. 2 SSP, § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z., § 3 zákona č. 372/1990 Zb., § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 195 SSP, § 190 SSP, § 194 ods. 2 SSP, predpis č. 165/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f05c5fe-b194-4e87-a801-935947d8d1c5 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202042.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-7Sa/105/2021 1021202042 11. 11. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./ XXXX-X zo dňa 03.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom priznáva. ne odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. A./D. zo dňa 11.08.2021 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o priestupkoch“) rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 09.40 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. E. D., EČ: F. z miesta ležiaceho mimo cesty (pri autobusovej zastávke) na cestu č. II/504 v úseku 25,5 km, pričom nedal prednosť v jazde nákladnému špeciálnemu motorovému vozidlu zn. G. F., EČ: C. (cisterna), ktoré viedol vodič H. I. po ceste č. II/504 v smere od Trnavy na Malženice. V dôsledku tohto konania musel vodič I. náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy vozidla, aby sa vyhol zrážke, čiže vytočil riadenie vozidla do ľavej strany a prudko zabrzdil, následne sa vozidlo dostalo do šmyku, otočilo sa a skončilo prevrátené na pravom boku mimo vozovku na opačnej strane cesty. Ku kontaktu vozidiel neprišlo. Vodič A. A. B. nebol podrobený dychovej skúške na alkohol z dôvodu jeho neprítomnosti na mieste nehody, vodič H. I. bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča H. I. s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života do 7 dní, ako vyplýva z vypracovaného odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo H. E.. Poškodenej firme J., D. vznikla pri dopravnej nehode na motorovom vozidle zn. G. F., EČ: C. hmotná škoda. Týmto konaním žalobca ako účastník cestnej premávky porušil § 21 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“). Za tento priestupok správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 300 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov. Žalobcu tiež zaviazal uhradiť trovy konania vo výške 16 EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13.09.2021 namietal, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nebol oboznámený s vyšetrovacím spisom a že mu to dokonca bolo odopreté. Uviedol tiež, že správny orgán prvého stupňa nesplnil záväzný pokyn odvolacieho orgánu a nedoplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bolo možné vo veci objektívne rozhodnúť. Považoval za potrebné v prvom rade posúdiť techniku jazdy žalobcu a vodiča poškodeného nákladného auta. Z videozáznamu priebehu nehodového deja vyplýva, že žalobca pred odbočením na hlavnú cestu zastal a pomerne dlho stál predtým, než vošiel na hlavnú cestu. Žalobca reagoval správne na dopravné značenie, zodpovedne sa presvedčil o stave dopravnej situácie a dospel k záveru, že táto mu umožňuje vykonať vjazd na hlavnú cestu. Blížiace sa nákladné vozidlo nevidel, nehodu ani nezaregistroval a pokračoval v jazde. Nákladné vozidlo nevidel zrejme pre nejakú prekážku na ceste alebo z dôvodu, že vodič nákladného vozidla neprispôsobil svoju jazdu situácii v cestnej premávke (prechod pre chodcov). Vodič nákladného vozidla išiel neprimerane rýchlo a nezvládol by situáciu ani keby vozidlo žalobcu na ceste nebolo. Z hľadiska subjektívnej stránky žalobca vychádza z toho, že za danej situácie vo fáze odbočovania na hlavnú cestu nemohol vidieť prichádzajúce nákladné vozidlo, a preto nie je splnená podmienka nevedomej nedbanlivosti. Nákladné vozidlo nevidel a nemohol vidieť a na preukázanie tejto skutočnosti neboli zadovážené a vykonané potrebné dôkazy. Poukázal tiež na to, že je potrebné sa zamerať na technický stav havarovaného vozidla, keďže je neobvyklé, aby v dôsledku brzdenia došlo k tak vážnemu poškodeniu prednej nápravy, že vozidlo skončilo prevrátené mimo vozovku. Podľa žalobcu došlo v priebehu brzdenia v dôsledku vadného brzdového systému k poruche a nefunkčnosti prednej nápravy a k prevráteniu vozidla. Žalobca žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava. Skutkový stav nepokladal za dostatočne ustálený pre meritórne rozhodnutie. Žiadal preto prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. E./XXXX-X zo dňa 03.11.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a v rámci dokazovania zabezpečené dôkazy správne vyhodnotil. Žalovaný poukázal na obsah záznamov o podaní vysvetlenia, podaného žalobcom, jeho spolujazdkyňou K. L. a vodičom poškodeného motorového vozidla, zo dňa 19.06.2021 a na obsah záznamu o podaní vysvetlenia, podaného splnomocneným zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorej patrí poškodené motorové vozidlo podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch. K námietke neumožnenia oboznámenia sa so spisom uviedol, že žalobca bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) riadne poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. K námietke, že by k nehode došlo aj tak, pretože by poškodené vozidlo bolo narazilo do motorového vozidla, ktoré išlo po hlavnej ceste pred ním (a za ktoré sa zaradil žalobca), uviedol, že uvedené motorové vozidlo podľa videozáznamu išlo po ceste 10 sekúnd pred motorovým vozidlom vedeným žalobcom, kolízia s nákladným autom preto nehrozila. K námietke neprimeranej rýchlosti poškodeného vozidla uviedol, že v danom úseku, na ktorom došlo k nehode, je najvyššia povolená rýchlosť 90 km/h, pričom v administratívnom spise sa nachádza listinný dôkaz svedčiaci o tom, že nákladné vozidlo išlo rýchlosťou 64 km/h a samotný vodič tohto vozidla uviedol, že jazdil rýchlosťou okolo 80km/h. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa technického stavu poškodeného motorového vozidla, zo spisu vyplýva, že vozidlo bolo pred nehodou v dobrom technickom stave s platnou STK a EK. Nestotožnil sa s názorom žalobcu o potrebe vykonania znaleckého dokazovania, keďže dopravná nehoda bola riadne zdokumentovaná a je zachytená na videozázname. Odvolací orgán nemal pochybnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal žalobca. Uloženú sankciu považoval za riadne odôvodnenú. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 21.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.12.2021, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho nahradiť žalobcovi trovy konania. 5. Žalobca namietal, že jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie, hoci tento zastupovanie žalobcu prevzal pred jeho vydaním. Ďalej namietal, že pred vydaním rozhodnutia nebol oboznámený s vyšetrovacím spisom. Procesné pochybenie videl aj v tom, že správny orgán prvého stupňa nesplnil záväzný pokyn odvolacieho orgánu a nedoplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bolo možné vo veci objektívne rozhodnúť. Poukázal na to, že v prvom rade je potrebné posúdiť techniku jazdy žalobcu a vodiča poškodeného nákladného auta. Skutočnosť, že nevidel prichádzajúce nákladné vozidlo pripisoval nerovnosti terénu, keďže cesta sa akoby norí pod úroveň cesty, z ktorej žalobca odbočoval na hlavnú cestu. Keďže v čase nehody išlo o letné vegetačné obdobie a na priľahlom poli sa nachádzala poľnohospodárska plodina, táto spôsobovala zhoršený výhľad žalobcu doľava a nákladné auto splývalo s jej zelenou farbou. V súvislosti s neprimeranou rýchlosťou, ktorou nákladné vozidlo išlo, tvrdil, že z tohto dôvodu žalobca dospel k nesprávnemu záveru, že sa tam žiadne vozidlo nenachádza. Z videozáznamu vyplýva, že nákladné vozidlo nešlo rýchlosťou, akú uviedol jeho vodič a akú ustálil správny orgán a jeho rýchlosť bola neprimeraná aj s ohľadom na dopravné značenie vyznačujúce prechod pre chodcov v blízkosti autobusovej zastávky, na ktorej sa nachádzali maloleté deti. Za ďalší argument, podporujúci tento záver, žalobca pokladal skutočnosť, že nehodu ani nezaregistroval a pokračoval v jazde. Okrem toho sa pred žalobcom nachádzalo iné vozidlo, za ktoré sa žalobca po odbočení zaradil, a teda vodič nákladného auta by aj za tejto situácie havaroval, pretože mu hrozila kolízia s týmto predchádzajúcim vozidlom, aj ak by tam žalobca so svojim vozidlom nebol. 6. Žalobca poukázal na to, že odvolací orgán v rozhodnutí M. E./XXXX-X zo dňa 02.06.2021 uložil správnemu orgánu prvého stupňa presne zistiť skutkový stav veci, ale správny orgán prvého stupňa následne vykonal iba opätovný výsluch obvineného a vo veci znova rozhodol. 7. K subjektívnej stránke priestupku žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Opätovne tiež uviedol, že je potrebné prihliadať aj na technický stav poškodeného motorového vozidla. 8. Žalobca sa domnieval že správny orgány pochybili najmä v tom, že nezistili dostatočne skutkový stav veci. Spravodlivé rozhodnutie nie je možné dosiahnuť bez vykonania znaleckého dokazovania, pričom znalec by sa mal zaoberať technikou jazdy oboch vodičov, ustáliť, či žalobca mohol blížiace sa vozidlo vôbec vidieť a ustáliť technický stav nákladného vozidla a jeho rýchlosť pred nehodou. Obsahu spisu totiž vyplývajú rozporné vyhodnotenia rýchlosti nákladného vozidla, čo predstavuje nepreskúmateľný stav a závery. 9. Žalobca tvrdil, že boli porušené jeho procesné práva účastníka správneho konania, nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, správny orgán žalobcovi neumožnil oboznámiť sa so spisom pred vydaním rozhodnutia a jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie, a preto sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2022 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. Žalovaný preskúmal podklady a výsledky obsiahnuté v spise správneho orgánu prvého stupňa a námietky žalobcu a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval zákonne. V rámci dokazovania vyhodnotil dokumentované dôkazy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a správne ich vyhodnotil. 12. K námietke, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s administratívnym spisom uviedol, že žalobca dňa 16.07.2021 prevzal doručenku týkajúcu sa zásielky, obsahom ktorej bol predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie o priestupku na deň 11.08.2021 a žalobca bol v predvolaní riadne poučený podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal dostatok času na nazretie do spisového materiálu. 13. K námietke k rýchlosti nákladného vozidla žalovaný uviedol, že v danom úseku, kde došlo k dopravnej nehode, je najvyššia povolená rýchlosť 90 km/h, v zázname o podaní vysvetlenia vodič I. uviedol, že jazdil rýchlosťou okolo 80 km/h, z evidenčnej karty nákladného vozidla vyplýva, že najvyššia konštrukčná rýchlosť vozidla je 90 km/h. V administratívnom spise sa nachádza aj listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rýchlosť nákladného vozidla v čase 09.39 hod. dňa 12.06.2021 bola 64 km/h. Nákladné auto teda išlo povolenou rýchlosťou v danom úseku. Pokiaľ ide o námietku technického stavu nákladného vozidla zástupca splnomocnený vlastníkom motorového vozidla potvrdil, že vozidlo bolo pred nehodou v dobrom technickom stave s platnou STK a EK. 14. Žalovaný sa nestotožnil s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, keďže dopravná nehoda bola riadne zdokumentovaná a účastníci dopravnej nehody boli riadne vypočutí. Priebeh dopravnej nehody je zreteľne zaznamenaný na videozázname. Žalovaný nemal dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. S pripomienkami a návrhmi žalobcu sa riadny vysporiadal, pričom nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vinu žalobcu. Žalovaný nemal pochybnosti, že skutok sa stal a že ho spáchal žalobca. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.05.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k procesnej námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, týkajúca na možnosti žalobcu ako obvineného z priestupku oboznámiť sa so spisom. Žalobca naďalej tvrdí, že nákladné vozidlo nevidel a jeho obrana nebola vyvrátená resp. nebol vykonaný dôkaz, ktorý by ustáli, že ak vozidlo nevidel, bola to jeho chyba, lebo ho vidieť mal a mohol. Pri dopravnej nehode vznikla na nákladnom vozidle vysoká škoda a žalobca bude zaviazaný v civilnom konaní na jej náhradu, pretože civilný súd bude z rozhodnutia správneho orgánu pri posudzovaní zavinenia vychádzať, a preto je odôvodnená potreba vykonania znaleckého dokazovania, hoci sú s vypracovaním znaleckého posudku spojené náklady. Žalovaný pochybil a rozhodol na základe neúplného, nedostatočného dokazovania a nevysporiadal sa presvedčivo a dostatočne s obranou a argumentáciou žalobcu. 16. Žalovaný na výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.05.2022, nereagoval. 17. Žalobca podaním zo dňa 23.04.2024 predložil súdu dôkazy, ktoré majú nasvedčovať jeho verzii skutkového deja, a to fotografie z miesta, kde došlo k nehode a jeden CD nosič, dokumentujúci priebeh dopravnej nehody. V. Konanie na správnom súde 18. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 19. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 ods. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.“ 20. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ 21. Podľa ustanovenia § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 22. Podľa ustanovenia § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 190 SSP) Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.11.2025 (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 24. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.“ 25. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“ 26. Podľa ustanovenia 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o priestupkoch“) „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ 27. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch „Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.“ 28. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch „Za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.“ 29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch „Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“ 30. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch „Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.“ 31. Podľa ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch „Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).“ 32. Podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch „Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.“ 33. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ 34. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ 18. Právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa, 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 36. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a § 7 SSP). 37. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, prihliadajúc na ustanovenie § 195 SSP, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119, § 135 ods. 1 a § 197 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 38. Žalobca na pojednávaní dňa 11.11.2025 uviedol, že pred výjazdom na cestu dal prednosť osobnému autu, idúcemu po ceste. Nákladné auto, ktoré išlo následne, však nevidel. Pre výjazdom na cestu dlhšie stál, čo svedčí o tom, že sa rozhliadal. Podľa prvého výsluchu vodiča mala byť rýchlosť nákladného auta na priechode pre chodcov vyššia, 93 km/hod., pričom z inej listiny založenej v administratívnom spise vyplýva, že nákladné auto malo ísť rýchlosťou 53 km/hod. Videozáznam, ktorý mu prehrali v Senci, bol zrýchlený. Po výjazde na cestu pred žalobcom išli dve autá, ktoré ho spomalili. Cisterna mala podľa jeho názoru zlomenú prednú nápravu, pretože jej nefungovali brzdy, podľa šmykových stôp boli brzdy funkčné iba na pravej zadnej pneumatike. Nákladné auto by to nebolo ubrzdilo, pretože išlo príliš rýchlo. Na videozázname chýba záznam, na ktorom je viditeľné, že na druhej strane je diaľnica, po ktorej išlo auto a toto auto na zázname náhle zmizlo. Žalobca si preto myslí, že s videozáznamom sa manipulovalo. Otočením kolies sa nafta v cisterne nahrnula dopredu, a tým došlo k zlomeniu prednej nápravy. Žalobca nevedel, že došlo k nehode do momentu, kým ho telefonicky nekontaktovala polícia približne jeden a pol hodiny po nehode. Poukázal na to, že je abstinent. Na videozázname z priebehu nehody, prehratom na pojednávaní, je viditeľná jama (zhyb) medzi stromami na ceste. Vodič nákladného auta mal ísť pomalšie aj s ohľadom na priechod pre chodcov v blízkosti miesta nehody. Fotografie, ktoré založil do súdneho spisu, žalobca sám zhotovil na mieste nehody asi 2-3 dni po nehode. Videozáznam obsahujúci záznamy z priebehu nehody, ktorý žalobca založil do súdneho spisu, žalobca získal v informačnom centre správneho súdu, je to kópia záznamu z administratívneho spisu. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v kontexte skúmania príčin dopravných nehôd tohto charakteru sa v prvom rade skúma, čo tvorí prekážku pre motorové vozidlo idúce po hlavnej ceste. V tomto prípade vodič nákladného auta nemal čas riadne zabrzdiť a reagoval správne stočením volantu doľava. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by zrejme k smrteľnej nehode v dôsledku kolízie s autom, ktoré viedol žalobca. Podľa žalovaného je jasné, kto je páchateľom priestupku. Konštrukčná rýchlosť nákladného vozidla bola 90 km/ hod. a z administratívneho spisu vyplýva, že nákladné auto v čase pred nehodou išlo rýchlosťou 64 km/ hod. Žiaden právny predpis neupravuje povinnosť ísť zníženou rýchlosťou v mieste, kde sa nachádza priechod pre chodcov. Nákladné auto bolo technicky spôsobilé na jazdu. Skutok považoval žalovaný za riadne objasnený. Z fotodokumentácie a z videozáznamu vyplýva, že rozhľadové podmienky boli priaznivé a vodič nákladného auta nemal šancu v rozmedzí 1-2 sekúnd reagovať a zabrzdiť. V mieste dopravnej nehody je rýchlostný limit 90 km/hod a nie je tam žiadna dopravná značka, ktorá by tento limit obmedzovala. 39. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 12.06.2020 v čase o 09.40 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. E. D., EČ: F. z miesta ležiaceho mimo cesty (pri autobusovej zastávke) na cestu č. II/504 v úseku 25,5 km, pričom nedal prednosť v jazde nákladnému špeciálnemu motorovému vozidlu zn. G. F., EČ: C. (cisterna), ktoré viedol vodič H. I. po ceste č. II/504 v smere od Trnavy na Malženice. V dôsledku tohto konania musel vodič I. náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy vozidla, aby sa vyhol zrážke, čiže vytočil riadenie vozidla do ľavej strany a prudko zabrzdil, následne sa vozidlo dostalo do šmyku, otočilo sa a skončilo prevrátené na pravom boku mimo vozovku na opačnej strane cesty. Ku kontaktu vozidiel neprišlo. Vodič A. A. B. nebol podrobený dychovej skúške na alkohol z dôvodu jeho neprítomnosti na mieste nehody, vodič H. I. bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča H. I. s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života do 7 dní, ako vyplýva z vypracovaného odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo H. E.. Poškodenej firme J., D. vznikla pri dopravnej nehode na motorovom vozidle zn. G. F., EČ: C. hmotná škoda. 40. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvým prvostupňovým rozhodnutím o priestupku č. ORP-P-421/SC-ODI2-2020 zo dňa 17.02.2021 správny orgán prvého stupňa rozhodol o vyššie uvedenom priestupku a uložil žalobcovi sankciu, a to pokutu vo výške 300 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto prvému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-13/2021-P zo dňa 02.06.2021 tak, že prvé prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť vo veci a dostatočne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníka konania. Správny orgán prvého stupňa po ústnom prejednaní, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil, vo veci opätovne rozhodol. Žalobca podal proti druhému prvostupňového rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13.09.2021. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 41. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na tvrdení, že žalovaný procesne pochybil, keď (i) nedoručil prvostupňové rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a (ii) neumožnil žalobcovi pre vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Namietal tiež, že (iii) napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože správne orgány nevykonali žalobcom navrhované znalecké dokazovanie za účelom ustálenia techniky jazdy oboch vodičov, zistenia, či žalobca mohol vidieť prichádzajúce nákladné auto a ustálenia technického stavu nákladného vozidla v čase pred nehodou. Spochybňoval tiež (v) naplnenie subjektívnej stránky priestupku. 42. Žalobca nenamietal, že v rozhodnom dni a čase viedol motorové vozidlo na mieste, ktoré je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ani to, že z miesta ležiaceho mimo cesty vchádzal na cestu č. II/504 v úseku 25,5 km v smere od Trnavy na Malženice. Žalobca v administratívnom konaní ani v súdnom konaní výslovne nenamietal samotný priebeh skutkového deja. 43. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nedoručenia prvostupňového rozhodnutia jeho právnemu zástupcovi, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia zo dňa 11.08.2021 dňa 17.08.2021 splnomocnil advokáta na zastupovanie žalobcu v priestupkovom konaní. Zastúpenie bolo správnemu orgánu prvého stupňa oznámené a plnomocenstvo mu bolo doručené dňa 18.08.2021. Z údajov uvedených na doručenke prislúchajúcej k zásielke, ktorou bolo žalobcovi zaslané prvostupňové rozhodnutie, vyplýva, že prvý pokus o doručenie bol poštovým podnikom vykonaný 18.08.2021, opakovaný pokus bol vykonaný dňa 19.08.2021 a v tento deň bola zásielka uložená na pošte. Žalobca zásielku prevzal dňa 30.08.2021. Podaním zo dňa 13.09.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 13.09.2021 a doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 20.09.2021, žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 3 Správneho poriadku, účinky zastúpenia účastníka konania na základe plnej moci nastupujú vo vzťahu k správnemu orgánu okamihom, keď sa o splnomocnení dozvedel. Keďže správny orgán sa o zastúpení žalobcu v administratívnom konaní dozvedel až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a to v čase, keď bolo písomné vyhotovenie rozhodnutia už doručované žalobcovi, nepochybil, keď rozhodnutie následne nedoručoval (aj) právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca uvedeným postupom neutrpel žiadnu ujmu na svojich procesných právach, najmä pokiaľ ide o uplatnenie práva na podanie opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu. Aj z judikatúry vyplýva, že nedoručenie rozhodnutia zástupcovi účastníka konania na základe plnomocenstva na celé konanie nemusí byť vždy nevyhnutne podstatnou vadou konania, pokiaľ nedošlo k sťaženiu možnosti účinnej a zákonom zaručenej obrany v správnom konaní, ktoré nebolo následne zo strany správneho orgánu nijako zhojené. V tomto prípade však žalobca uplatnil svoje právo na podanie opravného prostriedku a tento opravný prostriedok bol žalovaným meritórne prejednaný. Z administratívneho spisu vyplýva, že po oznámení zastúpenia žalobcu v administratívnom konaní správne orgány konali s týmto zástupcom, vrátane doručovania (§ 25 ods. 5 Správneho poriadku). 44. Žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia nebol oboznámený s administratívnym spisom resp. že mu bolo odopreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje námietky resp. realizovať procesné návrhy vo vzťahu k zaobstaraným podkladom rozhodnutia, najmä za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa, ktorému bola vec postúpená zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, okresného dopravného inšpektorátu v Trnave, dňa 10.11.2020 spolu s administratívnym spisom, po postúpení veci doplnil dokazovanie. V predvolaní žalobcu ako účastníka konania na ústne pojednávanie o priestupku, upovedomení o začatí konania zo dňa 17.12.2020 (na deň ústneho prejednania 20.01.2021) žalovaný žalobcu poučil podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Keďže na základe uznesenia vlády SR č. 808 zo dňa 31.12.2020 bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu od 01.01.2021 do 24.01.2021 s výnimkami, medzi ktoré nepatrilo prejednanie priestupku na správnom orgáne, správny orgán prvého stupňa nemohol vykonať ústne pojednávanie v pôvodne určenom termíne a žalobcu opätovne predvolal na ústne pojednávanie o priestupku predvolaním zo dňa 20.01.2021 (na deň ústneho prejednania 17.02.2021), pričom v predvolaní ho opätovne poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca sa bez ospravedlnenie nedostavil na ústne prejednanie priestupku, a správny orgán prvého stupňa priestupok prejednal v neprítomnosti obvineného a vyhlásil prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.02.2021. Po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia žalovaným bol žalobca znova predvolaný na ústne prejednanie priestupku predvolaním zo dňa 13.07.2021, doručeným žalobcovi dňa 16.07.2021, v ktorom bol opätovne poučený o možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca sa osobne zúčastnil ústneho pojednávania dňa 11.08.2021. V zápisnici z ústneho pojednávania je uvedené, že žalobca bol oboznámený s obsahom spisu a že uviedol, že si pozrel videozáznam, ukázal fotky, ktoré nafotil na druhý deň a že o nehode sa dozvedel až po predvolaní policajtami z Trnavy. Viac k veci nechcel nič uviesť. Žalovaný v odvolacom konaní dokazovanie vykonané správnym orgánom prvého stupňa nedopĺňal. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovi bola najmenej trikrát počas administratívneho konania adresovaná výzva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to v čase, keď mal správny orgán obstarané podklady pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že pred vydaním rozhodnutia nebol oboznámený s priestupkovým spisom, túto skutočnosť nie je možné hodnotiť ako procesné pochybenie správneho orgánu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca na základe vyššie uvedených výziev žalovaného prejavil záujem o podanie vyjadrenia k podkladom rozhodnutia alebo spôsobu ich zistenia v čase pred vydaním rozhodnutia. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. 45. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívajúce v tom, že nebola dôsledne posúdená technika jazdy vodiča poškodeného nákladného vozidla a technický stav nákladného vozidla v čase pred nehodou. Vo vzťahu k technike jazdy vodiča nákladného vozidla žalobca namietal, že nebolo riadne ustálené, ako rýchlosťou išlo nákladné auto bezprostredne pred nehodou a že vodič neprispôsobil svoju jazdu situácii v cestnej premávke (priechod cez cestu a autobusová zastávka v blízkosti miesta nehody). 46. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa vykonal dokazovanie iba vypočutím žalobcu a následne vo veci opätovne rozhodol. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, ktorý sa mal zaoberať technikou jazdy oboch vodičov, ustáliť, či žalobca mohol vidieť prichádzajúce nákladné auto a ustáliť technický stav nákladného vozidla v čase pred nehodou. Vykonanie znaleckého dokazovania žiadal žalobca s uvedením rovnakých dôvodov aj v priebehu administratívneho konania, a to v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. S uvedeným návrhom sa žalovaný nestotožnil tvrdiac, že dopravná nehoda bola riadne zdokumentovaná a účastníci dopravnej nehody boli riadne vypočutí. Priebeh dopravnej nehody je zaznamenaný na videozázname. Spáchanie priestupku žalobcom bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané. 47. V konaní o priestupku má správny orgán postupovať tak, aby zistil stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zároveň je postačujúci pre rozhodnutie o priestupku. Povinnosť zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu ku skutočnostiam zodpovedajúcim skutkovej podstate priestupku je úlohou správneho orgánu. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že priebeh skutkového deja – dianie krátko pred nehodou, priebeh samotnej dopravnej nehody a situáciu na meste nehody v čase po dopravnej nehode, je preukázaný nasledujúcimi dôkazmi: - písomný záznam dopravnej nehody zo dňa 02.07.2020 - plánik miesta dopravnej nehody (situačný nákres) - zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody - výpis z GPS systému na monitorovanie nákladných vozidiel, ktorý poskytuje informácie aj o polohe a rýchlosti vozidla v reálnom čase - záznam z kamerového systému zo dňa 12.06.2020 v čase medzi 09:35 hod. a 09:45 hod., poskytnutý na žiadosť OPZR v Trnave spoločnosťou G. F., D., so sídlom H. N. X, C. - fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody - vysvetlenie podané účastníkmi nehody a splnomocneným zástupcom vlastníka nákladného motorového vozidla. 48. Správny súd uvádza, že znalec sa v správnom konaní priberá v prípade, ak je potrebné oboznámenie sa so skutočnosťami, ktorých poznanie predpokladá zvláštne odborné znalosti, aby na základe takéhoto oboznámenia sa znalec vyvodil znalecký záver vyjadrený v znaleckom posudku. Znalec sa nevyjadruje, ani sa v konaní neustanovuje za účelom vyhodnocovania právnych otázok alebo otázok, pre správne vyhodnotenie ktorých nie sú potrebné odborné vedomosti resp. znalosti. Na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správny orgán nepochybil, keď nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania. Priebeh skutkového deja je v administratívnom spise podrobne zdokumentovaný v podkladoch pre rozhodnutie, pričom nehodový dej je po skutkovej stránke pomerne jednoduchý a jeho priebeh je zreteľne zachytený na kamerovom zázname. Skutočnosti, ktoré majú byť podľa návrhu žalobcu znaleckým dokazovaním ustálené, boli dostatočne preukázané dokazovaním vykonaným správnym orgánom. V administratívnom spise sa nachádza dôkaz preukazujúci rýchlosť nákladného vozidla bezprostredne pred nehodou. Zároveň sa v administratívnom spise nachádza evidenčná karta dotknutého nákladného vozidla, z ktorej vyplýva, že najväčšia konštrukčná rýchlosť vozidla je 90 km/hod a že bol aktivovaný obmedzovač rýchlosti. Konštrukčnou rýchlosťou sa rozumie maximálna rýchlosť, ktorú môže vozidlo dosiahnuť vzhľadom na svoje technické parametre. Viditeľnosť na mieste nehody vyplýva z vyhotovenej fotodokumentácie z miesta nehody, z kamerových záznamov, ako aj zo záznamov o podaní vysvetlenia (k nehode došlo v dennej dobe za slnečného počasia). Nákladné vozidlo malo platnú technickú aj emisnú kontrolu. 49. Námietky žalobcu k zisteniu skutkového stavu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tomto prípade súd neidentifikoval existenciu rozumnej pochybnosti, že sa žalobca priestupkového konania dopustil. Na žalobcom tvrdenú potrebu doplnenia dokazovania správny súd uvádza, že nebolo potrebné v tomto smere dopĺňať dokazovanie prostredníctvom ustanovenia znalca, pretože spáchanie priestupku bolo dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním. V konaní neboli dané také skutočnosti, ktoré by boli dôležité pre rozhodnutie a zároveň by ich posúdenie nemohol vykonať samotný správny orgán. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že príčinou dopravnej nehody spočívajúcej v tom, že ten kto má prednosť v jazde, musí náhle zmeniť smer a/alebo rýchlosť jazdy (s následkom škody na tomto vozidle), je zásadne to, že ten, kto je povinný dať prednosť v jazde vozidlu na (hlavnej) ceste, túto povinnosť porušil. Výnimočne by mohlo byť príčinou dopravnej nehody konanie vodiča vedúceho motorové vozidlo po (hlavnej) ceste, avšak iba v prípade závažnej miery porušenia pravidiel cestnej premávky (napríklad výrazného prekročenia rýchlostného limitu). Žiadne takéto výnimočné okolnosti však neboli v predmetnej veci zistené. Na mieste bol rýchlostný limit 90 km/hod. a ani priechod pre chodcov, či blízkosť autobusovej zastávky nezakladali povinnosť vodiča nákladného auta znížiť z tohto dôvodu rýchlosť. Vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov (§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z.), teda nemusí znižovať rýchlosť jazdy v prípade, ak cez priechod pre chodcov žiaden chodec neprechádza. 50. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch výslovne neustanovuje, že na zodpovednosť za priestupok v ňom upravený je potrebné úmyselné zavinenie. Žalobca tvrdí, že za danej situácie vo fáze vchádzania na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty nemohol vidieť prichádzajúce nákladné vozidlo, a preto nie je splnená podmienka nevedomej nedbanlivosti. Tvrdí, že nákladné vozidlo nevidel a nemohol vidieť a na preukázanie tejto skutočnosti neboli zadovážené a vykonané potrebné dôkazy. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že je povinnosťou vodiča, ktorý s motorovým vozidlom vchádza na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. U páchateľa páchajúceho priestupok z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t. j. vedieť mal a mohol. V danej veci boli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že žalobca vzhľadom na skutočnosť, že vchádzal s motorovým vozidlom na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty mohol a mal predpokladať, že je potrebné taká miera opatrnosti, aby nedošlo v dôsledku nedodržania povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste k dopravnej nehode s následkom ublíženia na zdraví a/alebo škode na majetku inej osoby. Z dôkazov zaobstaraných správnymi orgánmi je dostatočne preukázané, že žalobca si bol vedomý, že motorovým vozidlom vchádza na cestu z pozemku ležiaceho mimo cesty a že bol povinný dať prednosť motorovému vozidlu idúcemu po ceste. Žalobca tvrdí, že subjektívny stránka nebola naplnená, pretože prichádzajúce nákladné vozidlo nevidel ani nemohol vidieť. Vzhľadom však na preukázané podmienky na mieste, kde k dopravnej nehode došlo - dlhší priamy úsek cesty, s priaznivými rozhľadovými podmienkami, za jasného počasia počas dennej doby - je možné dospieť k záveru, že žalobca zanedbal povinnú opatrnosť a pred vjazdom na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty sa dostatočne nepresvedčil, či môže na cestu s motorovým vozidlom vojsť bez toho, aby predišiel nepriaznivým následkom takéhoto zanedbania povinnosti stanovenej zákonom, v tomto prípade dopravnej nehode s následkom ublíženia na zdraví a škody na majetku. Zodpovednosť žalobcu je daná tým, že tu bol predpoklad znalosti povinnosti, ktorú porušil, pričom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mal a mohol mať túto znalosť (vedomosť). 51. Námietkou žalobcu, týkajúcou sa možnej manipulácie s videozáznamami dopravnej nehody, sa správny súd nezaoberal, s ohľadom na to, že tento dielčí žalobný bod vznesený až po koncentrácii žalobných bodov, ktorá nastala uplynutím dvoch mesiacov odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Správny súd prihliadal iba na tú časť argumentácie, ktorá rozvíjala včas uplatnené žalobné body. Uvedenú námietku žalobca v administratívnom konaní nevzniesol. 52. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že námietky žalobcu k vykonanému dokazovaniu jednotlivo ani v ich súhrne nevyvracajú správnosť skutkových záverov žalovaného o tom, že dopravnú nehodu zavinil žalobca tým, že nedal prednosť nákladnému vozidlu, ktoré išlo po ceste, čím porušil poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Preskúmaním veci správny súd ustálil, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná a zároveň správny súd nezistil vady uvedené v § 195 SSP, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP zamietol. 53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov súdneho konania nevznikol. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).