Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/96/2021 z 5. 8. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. augusta 2025, sp. zn. BA-4Sa/96/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201932.1 Správny súd v Bratislave | BA-4Sa/96/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201932.1 | 2025-08-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 181 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP, § 6 SSP, § 7 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 119 SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 493e SSP, § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 48 zákona č. 461/2003 Z. z., § 32 zákona č. 461/2003 Z. z., § 125 ods. 1 Ústavy, § 100 ods. 1 písm. b) SSP, § 74 zákona č. 314/2018 Z. z., predpis č. 426/2020 Z. z., § 39 ods. 3 Ústavy, § 51 ods. 1 Ústavy, § 152 ods. 4 Ústavy, § 190 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 175 ods. 1 SSP, § 168 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f02e5e3-e034-4849-8860-ed47ba8396c7 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201932.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-4Sa/96/2021 1021201932 05. 08. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpenej: advokátskou kanceláriou TROJAK LEGAL, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO: 51 462 249, konajúcej prostredníctvom Vladimíra Trojáka, advokáta a konateľa, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.09.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . III. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 06.07.2021 Sociálna poisťovňa – pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na tehotenské v období od 25.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že v období od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala žalobkyňa prerušené nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Prerušenie povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia (§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). S odkazom na § 4 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nie je ako zamestnanec nemocensky poistená, a preto rozhodol, že nemá nárok na tehotenské v období od 25.05.2021. 2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 02.08.2021 uviedla, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné s poukázaním na § 47a ods. 1 a ods. 3 písm. a), § 49a, § 30, § 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V dôvodovej správe k zákonu č. 426/2020 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení, je k § 47a ods. 3 uvedené, že sa navrhuje ustanovenie, ktoré umožní poskytovanie tehotenského aj matkám, ktoré otehotnejú v čase prerušenia nemocenského poistenia v zásade z dôvodu poberania rodičovského príspevku na skôr narodené dieťa. V spojení s ustanovením ods. 1 sa zabezpečí, aby v prípade „reťazových pôrodov“ vznikol nárok na tehotenské. Žalobkyňa poukázala aj § 49 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že na účely doby 270 dní, ktorú vyžaduje § 47a ods. 1 zákona, sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Uviedla, že hoci jej pracovný pomer skončil k 14.04.2021 podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce dohodou so zamestnávateľom z dôvodu jeho zrušenia (vyhlásenie konkurzu), žalobkyňa je v ochrannej lehote a má nárok na nemocenskú dávku. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.09.2021 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že z informačného systému žalovanej zistila, že žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa A. F., C. od 20.04.2016 do 13.06.2020. V období od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala prerušené povinné nemocenské poistenie u tohto zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku stanovuje aj osobitnú podmienky, pričom v rámci posudzovania nároku sú najprv skúmané všeobecné podmienky nároku. Vychádzajúc z § 30 písm. a), § 32 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je ochranná lehota v nemocenskom poistení časový úsek, ktorý nasleduje po zániku nemocenského poistenia a v ktorom fyzickej osobe vznikne za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na nemocenskú dávku. Nemocenskú dávku tehotenské poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za predpokladu, že žiadateľka o túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistená alebo jej v tento deň plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. V prípade žalobkyne je deň vzniku dôvodu na poskytovanie nemocenskej dávky tehotenské deň zodpovedajúci začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ktorý pripadol na 25.05.2021. Žalovaná z interného informačného systému zistila, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa A. F., C. dňa 13.06.2020. Vzhľadom na § 26 ods. 1 písm. e), ods. 5 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa nebola od 14.06.2020 nemocensky poistená ako zamestnanec, keďže v období od 14.06.2020 do 14.04.2021 mala prerušené povinné nemocenské poistenie. Splnenie podmienok pre vznik nároku na nemocenskú dávku sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Žalobkyni ku dňu 25.05.2021 už ochranná doba po zániku nemocenského poistenia neplynula. Povinné nemocenské poistenie jej zaniklo 13.06.2020. Žalobkyňa preto nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku – podmienku existenciu nemocenského poistenia resp. plynutia ochrannej lehoty po jeho zániku, a preto jej nárok na tehotenské nevznikol. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 06.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.12.2021, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 6. Uviedla, že v jej prípade ide o tzv. reťazový pôrod a nárok na tehotenské na druhé dieťa podľa žalovanej nemá len z dôvodu, že jej pracovný pomer bol ukončený počas rodičovskej dovolenky vo vzťahu k prvému dieťaťu a tehotenstva s druhým dieťaťom, konkrétne dňa 14.04.2021. Žalovaná na svojej webovej stránke informovala, že ak zamestnankyňa ukončila pracovný pomer v čase starostlivosti o dieťa, nárok na materské jej pri ďalšom dieťati nevznikne, ak opäť nespĺňa podmienku existencie nemocenského poistenia a trvanie nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch, pričom rovnaké podmienky sa vzťahujú aj na tehotenské ako nemocenskú dávku. Pri takomto výklade zákona zákon rozlišuje v prípade reťazových pôrodov medzi zamestnanou matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer a nepriznáva im rovnaké práva bez toho, aby na to existovali legitímne, relevantné a dostatočné dôvody. 7. Pri nemocenskom poistení sa aplikuje tzv. princíp solidarity a princíp individuálnej zásluhovosti. Z pohľadu princípu solidarity žalobkyni nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal byť rozdiel medzi zamestnanou a nezamestnanou matkou, ktorej pracovný pomer skončil počas rodičovskej dovolenky. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v nesprávnej aplikácii zákona resp. v aplikácii zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou SR. Nesprávna aplikácia spočíva v tom, že ak žalovaná vykladá § 47a ods. 3 zákona o sociálnom poistení tak, že zamestnanej matke umožní napriek nesplneniu všeobecných podmienok podľa § 30 písm. a) získať tehotenské, mala by celý § 47a vykladať tak, že umožní aj matke, ktorej počas rodičovskej dovolenky zanikol pracovný pomer, tehotenské získať. V prípade výkladu, ktorý robí rozdiel medzi zamestnanými matkami a matkami, ktorým počas rodičovskej dovolenky zanikol pracovný pomer, ide o porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 9 ods. 1 Ústavy SR. Preto v prípade, že by súd dospel k záveru, že tento odlišný prístup nie je možné odstrániť výkladom zákona, žalobkyňa navrhla, aby súd podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. III. Vyjadrenie žalovanej 8. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 05.05.2022, žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 9. K námietkam žalobkyne uviedla, že bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu je nárok na nemocenskú dávku uplatnený, základným predpokladom vzniku nároku na dávku je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej doby po zániku nemocenského poistenia. Výnimka z podmienky existencie nemocenského poistenia v prípade tehotenského je stanovená v § 47a ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Na základe podanej žiadosti o tehotenské, v ktorej si žalobkyňa uplatnila nárok na tehotenské z poistného vzťahu ako zamestnanec a s poznámkou „v ochrannej lehote“, žalovaná posúdila jej nárok na tehotenské. Keďže ku dňu 25.05.2021 (deň vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského) žalobkyni netrvalo žiadne nemocenské poistenie, neplynula jej ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia ani jej netrvalo prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, nárok na tehotenské jej nevznikol. 10. V správnej žalobe je nesprávne uvedené, že žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 14.06.2020. V tento deň žalobkyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku. Nie je tiež pravdou, že by žalobkyni trvala ochranná lehota v rozsahu 8 mesiacov do 14.02.2021. Ochranná lehota v prípade žalobkyne netrvala 8 mesiacov (keďže podmienku plynutia osemmesačnej ochrannej lehoty je zánik nemocenského poistenia v čase tehotenstva), ale iba 7 dní, teda do 20.06.2020. 11. Pokiaľ ide o namietanú zákonnú úpravu, žalovaná uviedla, že zákonodarca mal v úmysle, aby nárok na tehotenské vznikol len tým ženám, ktorým kontinuálne pokračuje pracovný pomer. Poukázala tiež na princíp solidarity a princíp proporcionality (zásluhovosti) uplatňovaný v systéme sociálneho poistenia v SR. Uviedla, že pojem „reťazový pôrod“ v zákone nie je definovaný, je však spájaný s ustanovením § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, na ktoré poukazuje z dôvodu možnej paralely pri namietanej nesprávnej aplikácii § 47a ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 12. Podľa názoru žalovanej ak zamestnankyňa ukončila pracovný pomer v čase starostlivosti o dieťa, netrvá jej prerušenie povinného nemocenského poistenia a nárok na tehotenské pri ďalšom dieťati jej nevznikne, ak opäť nespĺňa podmienku existencie nemocenského poistenia resp. trvanie ochrannej lehoty. Zákon je v tomto smere kogentný a neobsahuje ani inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Rozhodovanie žalovanej je limitované čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 08.04.2023 uviedla, že žalovaná vykladá zákon veľmi jazykovo a žalobkyňa si je vedomá, že podľa doslovného gramatického výkladu nespĺňa podmienky nároku na tehotenské. Nezákonnosť postupu žalovanej preto zrejme nespočíva v nesprávnej aplikácii zákona a nebude ju možné odstrániť výkladom. Nezákonnosť rozhodnutia žalovanej však spočíva v aplikácii zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou SR. Priznanie nároku na tehotenské by bolo v súlade s princípom solidarity. Žalobkyňa sa domnieva, že nie je potrebné nazerať natoľko formálne na poistný princíp, ako uvádza žalovaná. Medzi zamestnanou matkou a matkou, ktorá sa stala nezamestnanou počas rodičovskej dovolenky, nie sú z hľadiska zásluhovosti žiadne rozdiely. Žalobkyňa uviedla, že rozširuje argumentáciu o rozpor § 48 a nasl. v spojení s § 32 zákona o sociálnom poistení s čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 Ústavy SR. Opätovne požiadala súd o prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd o súlad právnych predpisov. 14. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 08.04.2023 nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 15. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.08.2025 (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný 1. starobný dôchodok, 2. predčasný starobný dôchodok, 3. invalidný dôchodok, 4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo 1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.“ 24. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 25. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení „Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.“ 26. Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.“ 27. Podľa ustanovenia § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.“ 28. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 29. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.“ 30. Podľa ustanovenia § 47a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 32. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 33. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 34. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05.08.2025 uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na písomné vyjadrenia nachádzajúce sa v súdnom spise a žalobkyňa žiada prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR. Vo veci samej navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobkyňa netrvá návrhu na spojenie veci, týkajúci sa preskúmania rozhodnutia o priznanie materského. Žalovaná uviedla, že zotrváva na písomných vyjadreniach, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a žiada, aby súd žalobu zamietol. 35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku žalobkyni na tehotenské. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci resp. z dôvodu rozporu právnej úpravy s Ústavou SR. 36. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledujúce skutočnosti: - 20.04.2016 vzniklo žalobkyni ako zamestnankyni spoločnosti A. F., C. sociálne poistenie - 20.10.2019 žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku - 13.06.2020 skončila žalobkyni materská dovolenka - 14.06.2020 došlo k prerušeniu obdobia nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky - 14.04.2021 došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnankyne spoločnosti A. F., C. dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce - 11.06.2021 – žalobkyňa požiadala o tehotenské ako zamestnankyňa spoločnosti A. F., C. (s uvedením „v ochrannej lehote“) 37. Pre vznik nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku (vrátane tehotenského) musia byť kumulatívne splnené všeobecné, ako aj osobitné podmienky nároku na nemocenskú dávku. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenskú dávku tehotenské ako zamestnankyňa, správny súd sa preto v ďalšom odôvodnení zameriava na výklad zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na zamestnancov (nie samostatne zárobkovo činné osoby). Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú upravené v § 30 zákona o sociálnom poistení. Jednou zo všeobecných podmienok nároku na tehotenské ustanovenou v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení je skutočnosť, že zamestnanec splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Nemocenskú dávku tehotenské poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za predpokladu, že žiadateľka o túto dávku má v deň vzniku nároku na túto dávku status zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení a z tohto dôvodu je ku dňu vzniku nároku na túto dávku nemocensky poistená, alebo jej v tento deň plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Ku dňu vzniku dôvodu na poskytovanie tehotenského (ku dňu určenému podľa § 47a ods. 2 zákona o sociálnom poistení - od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom), ktorým bol v prípade žalobkyne deň 25.05.2021, žalobkyňa nemala status zamestnanca, nebola nemocensky poistená ani jej v tento deň neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Žalobkyni zaniklo nemocenské poistenie podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení už ku dňu nástupu žalobkyne na rodičovskú dovolenku (14.06.2020), nie ku dňu skončenia pracovného pomeru dňa 14.04.2021. Nakoľko jej nemocenské poistenie zaniklo z dôvodu prerušenia nemocenského poistenia ku dňu nástupu na rodičovskú dovolenku a už sa neobnovilo z dôvodu skončenia pracovného pomeru počas trvania rodičovskej dovolenky (teda počas doby prerušenia nemocenského poistenia), ochranná doba nebola v jej prípade 8 mesiacov, keďže v čase prerušenia nemocenského poistenia, ktoré sa posudzuje ako zánik nemocenského poistenia, nebola žalobkyňa tehotná. Tieto skutočnosti, vychádzajúc najmä z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.04.2023, nerozporovala ani žalobkyňa. 38. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovanej je aplikácia zákonných ustanovení, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR. Podľa názoru žalobkyne aplikácia zákonnej úpravy vedie k rozdielom v nároku na nemocenské dávky v prípade reťazových pôrodov medzi zamestnanou matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorej sa počas rodičovskej dovolenky skončil pracovný pomer. Takáto právna úprava je podľa žalobkyne v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. V replike doplnila argumentáciu v tom smere, že § 48 a nasl. v spojení s ustanovením § 32 zákona o sociálnom poistení je v rozpore s čl. 41 ods. 2, 3, 4 a 5 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“) v spojení s čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. 39. Uvedenému návrhu správny súd nevyhovel, pretože sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že je daný dôvod na prerušenie konania pred správnym súdom a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods.1 Ústavy SR. Po preskúmaní veci správny súd vo vzťahu k namietaným zákonným ustanoveniam nezistil rozpor s Ústavou SR, ktorý by odôvodňoval iniciovanie konania o súlade právnych predpisov. Pokiaľ ide o rozšírenie námietok v replike zo dňa 08.04.2023 aj na ustanovenia § 48 a nasl. v spojení s § 32 a ich tvrdený rozpor s Ústavou SR, správny súd podotýka, že uvedenému rozšírenému návrhu nemohol vyhovieť z dôvodu, že sa týka zákonných ustanovení upravujúcich inú dávku nemocenského poistenia (materské). V konaní o súlade právnych predpisov v prípade podania návrhu všeobecným súdom musí byť splnená aj podmienka tzv. prejudiciality, teda je možné napadnúť len také ustanovenie, ktoré hodlá všeobecný súd aplikovať v prerokúvanej veci. 40. Žalobkyňa namietala, že nepriznanie nároku na tehotenské v jej prípade nie je v súlade s princípom solidarity a medzi zamestnanou matkou na rodičovskej dovolenke a matkou, ktorá sa stala nezamestnanou počas rodičovskej dovolenky, nie sú z hľadiska princípu zásluhovosti žiadne rozdiely. Napriek tomu, že žalobkyňa vo svojich podaniach nerozvinula podrobnejšie argumentáciu týkajúcu sa tvrdeného nesúladu ňou uvedených zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR, správny súd pristúpil k posúdeniu uvedeného návrhu v zmysle kritérií vyplývajúcich z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 269/09 zo dňa 07.07.2009). 41. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že z Ústavy SR ako priamo záväzného a aplikovateľného práva vyplýva subjektívne právo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s Ústavou SR, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické subjektívne právo na podanie návrhu na Ústavný súd SR. Povinnosťou, v tomto prípade správneho súdu, je korektne sa vysporiadať s takýmto návrhom účastníka konania, tak z hľadiska ochrany základných práv, ako aj z hľadiska riadneho odôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu. 42. Tehotenské bolo ako dávka nemocenského poistenia zavedené zákonom č. 426/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01.04.2021. Tehotenské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni. Účelom poskytovania tejto dávky je zabezpečiť poistenkyni príjem na pokrytie zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom. Cieľom teda nie je náhrada straty príjmu v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa, ale zmiernenie finančných dopadov tehotenstva a uľahčenie prístupu k lekárskej starostlivosti a k iným potrebám súvisiacim s tehotenstvom. Zákon nevylučuje súbeh poberania tehotenského s príjmom zo závislej činnosti, s inými dávkami nemocenského poistenia, ako ani s rodičovským príspevkom. Správny súd tiež uvádza, že uplatnenie nemocenskej dávky - tehotenského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Nejde teda o situáciu, že by žalobkyni z dôvodu zániku nemocenského poistenia nevznikol nárok na dávku nemocenského poistenia, ktorá by jej mala kompenzovať stratu alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v čase tehotenstva, ale ide o príjem, ktorý popri inom príjme, ktorý žiadateľka o tehotenské (zvyčajne) má, pomáha pokryť zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom. 43. Podmienkou nároku na tehotenské je získanie aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedená podmienka bola podľa dôvodovej správy zavedená z dôvodu predchádzania účelového vzniku nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky pri zamestnancovi, aby aj v prípade tzv. "reťazových pôrodov" bol zachovaný nárok na tehotenské. Splnenie tejto podmienky nebolo v konaní sporné. 44. Spornou bola skutočnosť, či je súladné s Ústavou SR, ak žiadateľke o tehotenské nevznikne nárok na tehotenské z dôvodu, že v deň vzniku dôvodu na túto dávku jej netrvalo nemocenské poistenie (resp. ochranná doba), a to pre zánik pracovného pomeru, z ktorého pôvodne vyplýval poistný vzťah, z ktorého si žiadateľka uplatnila nárok na tehotenské. Rozdielne zaobchádzanie s osobami v relatívne podobnom postavení by bolo možné považovať za nesúladné s Ústavou SR, ak by nemalo objektívne a rozumné odôvodnenie, ak sa ním nesledoval objektívny cieľ alebo ak by neexistoval vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ku ktorému právna úprava smeruje resp. ktorý sa má cez ňu uskutočniť (m. m. Európsky súd pre ľudské práva, rozhodnutie vo veci Evans proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 10.04.2007, sťažnosť č. 6339/05). Zákonodarca má vo všeobecnosti právo upraviť pre rôzne skupiny osôb rôzne zákonné podmienky pre vznik nároku, resp. iné právne významné situácie, pričom oprávnené, vecne a právne akceptovateľné dôvody, ktoré zákonodarcu viedli k takémuto rozhodnutiu, zaručujú konformitu s ústavou a v nej zakotveným princípom rovnosti (PL. ÚS 12/2014 zo dňa 10.06.2015). 45. Základnou všeobecnou podmienkou nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku zamestnanca podľa § 30 zákona o sociálnom poistení je splnenie osobitných podmienok počas trvania nemocenského poistenia. Nie je teda dostačujúce splnenie osobitných podmienok na vznik nároku na dávku nemocenského poistenia, pokiaľ nemocenské poistenie už netrvá resp. uplynula ochranná lehota po jeho zániku. Zákon už zvýhodnil poistenkyne na rodičovskej dovolenke tým, že nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Zachoval však povinnosť existencie statusu zamestnanca počas čerpania rodičovskej dovolenky ku dňu vzniku dôvodu na priznanie dávky nemocenského poistenia resp. podmienku trvania ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v takomto prípade. 46. Základné právo na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, ktorého podrobnosti sa majú v súlade s Ústavou SR upraviť zákonom, zahŕňa aj primerané hmotné zabezpečenie v sociálnej situácii spojenej s tehotenstvom, pôrodom a potrebou starostlivosti o maloleté dieťa v čase bezprostredne po pôrode prostredníctvom systému poskytovania dávok nemocenského poistenia, v ktorom má kľúčovú pozíciu sociálne poistenie dotknutej osoby. Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody "sú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu" (PL. ÚS 19/08), a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno "domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú", teda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude garantovať. Ústavný súd môže v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak právna norma nerešpektuje konkrétne ústavné garancie niektorého zo základných práv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy" (PL. ÚS 11/2013). Zákonodarca tak má širokú mieru uváženia pri prijímaní právnych úprav, ktoré sa týchto práv týkajú. Zároveň však aj vo vzťahu k tomuto právu platí základný postulát čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorých sú všetci rovní v právach a nikoho nemožno diskriminovať z tam ustanovených dôvodov. Podľa judikatúry ústavného súdu za úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR) možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (pre porovnanie nález sp. zn. PL. ÚS 16/2018). Zároveň však podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR platí, že výklad všetkých zákonov musí byť okrem iného v súlade s ústavou. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva požiadavka uprednostniť pri výklad právnej normy taký výklad, ktorý sa nedostane do rozporu s jednotlivými ústavnými normami (porov. v tomto zmysle už nález sp. zn. PL. ÚS 15/98). 47. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že žalobkyňou namietanou právnou úpravou, v rámci ktorej bola stanovená podmienka trvania nemocenského poistenia alebo trvania ochrannej doby po jeho zániku pre nárok nielen na tehotenské, ale aj akúkoľvek inú dávku nemocenského poistenia, nedošlo k vylúčeniu určitej skupiny fyzických osôb (poistencov) z nároku na priznanie tehotenského spôsobom, ktorý by odporoval Ústave SR. Dochádza tým síce k odlišnému zaobchádzaniu so skupinou poistenkýň, ktoré splnili podmienku trvania nemocenského poistenia oproti poistenkyniam, ktoré túto podmienku nesplnili, pretože ich nemocenské poistenie zaniklo skôr ako nastal deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, avšak nie je možné konštatovať, že zákonodarcom zvolená právna úprava je v rozpore s Ústavou SR. Uvedené platí aj v situácii, v ktorej sa ocitla žalobkyňa, teda v prípade, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia konkurzu. 48. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti alebo v dôsledku ktorej dochádza k zvýšeným výdavkom v súvislosti s tehotenstvom. Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do poistného systému. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. 49. Keďže poisťovací systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, tento typ dávky (tehotenské) je podmienený účasťou na sociálnoprávnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka tehotenského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Za súladný s účelom poskytovania tejto dávky a zákonnými princípmi zákona o sociálnom poistení je možné považovať taký výklad zákona, podľa ktorého na priznanie nemocenskej dávky tehotenského má priamy vplyv aj neprerušené trvanie nemocenského poistenia. Iný výklad by popieral princíp zásluhovosti, na ktorom je poisťovací systém postavený. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať aj prispievanie do sociálneho systému (m. m. napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024). Okrem toho zákon dáva účastníkom poisteného systému možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia. Skutočnosť, že zákon „nepamätá“ na všetky situácie, ktoré môžu nastať neznamená, že právna úprava nie je v súlade s Ústavou SR. 50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že nie je daný dôvod na podanie návrhu na začatie konanie o súlade právnych predpisov, a preto tento návrh žalobkyne zamietol. 51. Pre úplnosť, keďže v predmetnej veci ide o sociálnu vec, v pri prejednávaní ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy si zabezpečili dostatočné podklady pre ustálenie skutkového stavu, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 52. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).