{"guid": "7317a1ab-2fcf-4752-93a6-4bdbe05fd471:d25859e1-5293-4b60-b7da-63fd0b0f8f12", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2", "spisova_znacka": "BA-1S/320/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/320/2021 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júla 2025, sp. zn. BA-1S/320/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2", "identifikacne_cislo": "1021201907", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d25859e1-5293-4b60-b7da-63fd0b0f8f12", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/320/2021\n1021201907\n24. 07. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Bobot 176, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO3-2021/003887-003 zo dňa\n24.09.2021, takto\nrozhodol:\nI.\nSprávny súd\nzrušuje rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky\nPO3-2021/003887-003 zo dňa 24.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\n\nč.\n\nSPOU-\n\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 30 zo dňa 25.05.2021 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č.\n73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, služobne zaradeného\nv stálej štátnej službe vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Ilava (ďalej len „OO PZ Ilava“), odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Trenčíne (ďalej len „OR PZ v Trenčíne“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Trenčíne, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú\npovinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n2. Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) rozhodnutím č. SPOUPO3-2021/003887-003 zo dňa 24.09.2021 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu\nzamietol a personálny rozkaz potvrdil.\n3. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru bolo jeho konanie vyhodnotené ako porušenie služobnej prísahy a\nslužobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že počas výkonu\nštátnej služby, do ktorej bol velený ako stála služba a zároveň aj veliteľ hliadky, vykonával dňa 11.02.2021\nv čase o 19.10 hod. spolu s členom hliadky E. F. G. preverenie oznámenia napadnutia D. D., kde\nboli vyslaní operačným dôstojníkom. D. D. žalobcovi uviedol, že počas vykonávania malej potreby ho\n\nnapadli štyria neznámi muži, pričom jeden ho udrel päsťou do tváre, načo spadol na zem a následne\nho začali všetci kopať. Žalobca ako veliteľ hliadky nahlásil na operačné stredisko OR PZ v Trenčíne,\nže D. D. sa sám pošmykol na ľade a spadol na asfalt, kde si narazil tvár v oblasti sánky a lícnej kosti.\nŽalobca nezaznamenal do záznamu zo služby a ani do iných administratívnych pomôcok oznámenie\nod napadnutej osoby D. D. v snahe vyhnúť sa svojim služobným povinnostiam, čím vykonal svoju\nprávomoc spôsobom odporujúcim zákonu (ďalej len „skutok 1“). Počas toho istého výkonu štátnej služby\ndňa 12.02.2021 v čase o 05.12 hod. prišla na OO PZ Ilava oznamovateľka F. F. spolu s H. D., ktorí\nžalobcovi ako stálej službe na OO PZ Ilava oznámili, že v záhradnej chatke za uhoľnými skladmi v Ilave\nsa nachádza nehybné telo jej priateľa I. J. s odôvodnením, že je asi mŕtvy. Žalobca F. F. a H. D. uviedol,\nže je s tým veľa práce, nech nikomu o tom nerozprávajú a uvedené skutočnosti má prísť oznamovateľka\noznámiť až po 07.30 hod., kedy dôjde k vystriedaniu žalobcu dennou službou. Žalobca nevykonal svoju\npovinnosť policajta chrániť život, zdravie a bezpečnosť osôb nakoľko nepreveril predmetné oznámenie\nza účelom zistenia skutočného stavu veci (ďalej len „skutok 2“). Žalobca mimo výkonu štátnej služby dňa\n14.02.2021 na parkovisku za budovou nachádzajúcou sa vedľa OO PZ Ilava a dňa 04.03.2021 v čase\nokolo 06.30 hod. na Pivovarskej ulici ovplyvňoval osobu H. D., za účelom zmeny výpovede voči žalobcovi\nvo veci týkajúcej sa smrti I. J., ktorú dňa 12.02.2021 oznamoval spolu s F. F.. Žalobca žiadal od H. D., aby\nvypovedal tak, že na OO PZ Ilava s F. F. vôbec nebol, začo mu žalobca sľuboval ubytovanie a finančnú\nodmenu. Žalobca týmto konaním navádzal H. D. na nepravdivú výpoveď v rozpore so skutočnosťou\ns cieľom spochybniť vierohodnosť jeho výpovede a zabezpečiť sebe prospech v podobe vyhnutia sa\nzodpovednosti za nevykonanie preverenia oznámenia (ďalej len „skutok 3“).\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou zo dňa 28.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2021, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra, ako aj personálneho rozkazu, ich\nzrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n5. Žalobca namietal, že vo výroku napadnutých rozhodnutí absentuje vymedzenie skutkov, pre ktoré bol\nprepustený zo služobného pomeru. Vo vzťahu k skutku 1 uviedol, že z materiálov v trestnom spise č.\n1T/57/202 vyplýva, že v prípade napadnutia poškodeného D. D. sa nejedná o priestupok, ale o trestný\nčin a že tento opakovane do zápisnice vyšetrovateľke uviedol, že odmietol podať trestné oznámenie.\nPokiaľ teda poškodený odmietol podať trestné oznámenie, žalobca neporušil povinnosť prijať trestné\noznámenie. Vo vzťahu k skutku 2 žalobca namietal, že podľa znaleckého posudku sa už v čase\noznámenia jednalo o mŕtvu osobu a preto medzi konaním žalobcu (resp. jeho nekonaním, neprivolaním\nRZP, nevykonaním opatrení, nepreverením) a následkom (smrťou) nie je príčinná súvislosť. Na základe\nuvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného o protiprávnom konaní žalobcu, keďže žalobca už objektívne\nnemohol vykonať žiadne opatrenia na ochranu života a zdravia osoby, ktorá už mŕtva. Žalobca tiež\nnamietal, že v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“)\nsú zakotvené všeobecné úlohy Policajného zboru a nie konkrétne povinnosti príslušníka Policajného\nzboru. K skutku 3 poukázal žalobca na to, že uvedený tento sa nepotvrdil, konanie sa nestalo a nebolo\nani preukázané, čo aproboval aj Okresný súd Trenčín svojím rozsudkom.\n6. Podľa žalobcu nebola naplnená skutková podstata prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 73/1998 Z. z. v jej jednotlivých znakoch. Ak aj došlo zo strany žalobcu k určitým pochybeniam, tieto\nzakladali iba dôvod na disciplinárne konanie. Žalobca mal za to, že ani v jednom zo skutkov sa nejedná o\nzvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Navyše dôležité záujmy štátnej služby\nvymedzil žalovaný iba demonštratívne.\n7. V závere žaloby žalobca namietal, že podkladom rozhodnutia žalovaného nie sú zápisnice o\nvýpovediach zúčastnených osôb, ale úradné záznamy. Žalobca tiež uviedol, že má poznatky o\nmanipulácii a ovplyvňovaní osôb, ktoré vo veci podali vysvetlenie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n\n8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2022 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K\nnámietke žalobcu, že súd ho v skutkoch č. 1 a č. 3 spod obžaloby oslobodil a uznal ho vinným iba\nzo skutku č. 2, žalovaný uviedol, že konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno spájať s\ntrestným konaním. Zákonné predpoklady prepustenia zo služobného pomeru musia byť dané v čase\nrozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného konania. Porušenie\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu\ntrestného činu. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria\npodklad pre prijaté personálne opatrenie a toto personálne opatrenie nie je závislé na rozhodnutí orgánov\nčinných v trestnom konaní.\n9. Žalovaný poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že s tvrdením žalobcu o\ntom, že nebol oboznámený s jednotlivými internými právnymi predpismi, ktorých porušenie sa mu kladie\nza vinu, nemožno súhlasiť, keďže jeho oboznamovanie s právnymi predpismi je zadokumentované\njednotlivými záznamami z oboznámenia sa s internými právnymi predpismi, ktoré žalobca potvrdil\nvlastnoručným podpisom.\n10. Ďalej žalovaný uviedol, že poškodený D. D. v žiadnom dokumente, ktorý je žalovanému známy,\nneuviedol, že odmietol podať trestné oznámenie. Žalobca nielenže neprijal oznámenie či už o priestupku\nalebo o podozrení z trestného činu, ale naopak si vymyslel, že zranenia si D. D. spôsobil sám\npošmyknutím na ľade, aby zrejme nemusel vykonávať žiadne úkony v predmetnej veci. Žalobca sa tak\nzbavil svojich základných povinností. Tvrdenie poškodeného D. D. bolo po celú dobu konania rovnaké a\nto už na samotnom začiatku, kedy zabúchal na dvere náhodnej osobe, ktorou bola K. L., ktorú požiadal\no privolanie pomoci, a ktorej uviedol, že bol napadnutý a taktiež toto tvrdenie zopakoval vo svojom\nvyjadrení v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj\nna obsah záznamu o zhodnotení zdravotného stavu D. D.. V kontexte s čl. 28 ods. 1 nariadenia ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a\no postupe v trestnom konaní (ďalej len „nariadenie ministra vnútra č. 175/2010“) je uložená povinnosť\nkaždému policajtovi prijať trestné oznámenie, teda aj policajtovi vo funkcii referent s ÚOZ.\n11. K námietke žalobcu ohľadom príčinnej súvislosti medzi smrťou I. J. a neprivolaní RZP na žiadosť\noznamovateľky F. F. žalovaný uviedol, že skutočnosť, že I. J. bol v čase oznámenia udalosti na OO\nPZ Ilava po smrti žalobca nemohol vedieť. Naopak mal danú skutočnosť preveriť na mieste a vykonať\nnevyhnutné opatrenia na záchranu ľudského života bez ohľadu na to, či by vykonané opatrenia viedli\nk jeho záchrane alebo nie. Žalobca v čase, keď mu F. F. oznámila možné úmrtie I. J., nemohol vedieť,\nči úmrtie I. J. nebolo spôsobené trestným činom prípadne priestupkom. V čase oznámenia predmetnej\nudalosti sa jednalo o podozrenie z možného spáchania trestného činu alebo minimálne priestupku.\nŽalobca oznámenie o uvedenej udalosti neprijal, nepreveril a neprijal ani opatrenia na ochranu života\na zdravia.\n12. K námietke žalobcu, že skutok č. 3 mu nebol preukázaný a toto konanie sa nestalo čo aproboval\naj Okresný súd v Trenčíne svojím rozsudkom, žalovaný zopakoval, že konanie vo veciach služobného\npomeru prebieha nezávisle od iných procesných konaní, a teda aj od trestného príp. disciplinárneho\nkonania. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí\nrozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 73/1998 Z. z. Skutočný stav veci v prípade porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom nevyžaduje totožný predmet a rozsah dokazovania ako skutková podstata\ntrestného činu.\n13. Žalovaný poukázal na to, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu spočíva v tom, že\nnevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného\nzaradenia uložené mu zákonom (§ 8 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a), i), k) zákona č. 171/1993 Z. z.). O jeho\nzvlášť hrubej nedisciplinovanosti svedčí aj skutočnosť, že svojím konaním porušil aj základnú povinnosť\npolicajta, uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) a i) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa v čase počas\nvýkonu štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť\ndôveru v tento zbor. Nepreverenie oznámenia od F. F., nezadokumentovanie skutku poškodeného D. D. a\novplyvňovanie H. D. na nepravdivú výpoveď sú spoločensky nežiaduce činnosti. Jedná sa o neželateľný\nprotispoločenský jav, ktorý pôsobí veľmi negatívne na širokú verejnosť a tento negatívny vplyv môže\n\no to viac znásobovať skutočnosť, že sa ho dopustila osoba, ktorá by mala byť akýmsi „vzorom“ pre\niných ľudí. Dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv ponechania žalobcu v služobnom pomere\nje tá skutočnosť, že prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré\nbolo žalobcovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne\ndisciplíny aj u ostatných policajtov.\n14. K námietke žalobcu že podkladom rozhodnutí nie sú zápisnice o výpovediach na veci zúčastnených\nosôb, ale úradné záznamy, žalovaný uviedol, že forma úradného záznamu je bežnou formou úradného\núkonu, pričom úradné záznamy boli riadne spísané a založené v administratívnom spise. Žalovaný\nakékoľvek pochybnosti o spôsobe vykonania výsluchov a manipulovaní s dôkazmi odmietol.\nIV.\nReplika žalobcu\n15. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2022 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Poukázal\nna zápisnicu z trestné konania o výsluchu svedka D. D. zo dňa 10.03.2021, kde uviedol, že odmietol\npodať akékoľvek oznámenie polícií.\nV.\nKonanie na správnom súde\n16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. BA-1S/320/2021.\n17. Žalobca dňa 25.11.2022 doručil správnemu súdu rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.\n1T/57/2021 zo dňa 14.11.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/2/2022 zo dňa\n25.05.2022, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 23.08.2022 a odvolanie\nžalobcu proti tomuto rozsudku.\n18. Dňa 06.05.2024 žalobca doručil správnemu súdu uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n3To/96/2022-600 zo dňa 22.11.2023 a dovolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu.\n19. Dňa 25.09.2024 bola žalovanému doručená výzva na vyjadrenie sa k replike žalobcu zo dňa\n30.08.2022. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté\nrozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k\nzáveru, že žaloba je dôvodná.\n21. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24.07.2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 24.06.2025 oznámené na\núradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.\n\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v znení účinnom\nod 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n24. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajný zbor plní tieto úlohy:\na) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody\na bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,\nb) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,\ni) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,\nk) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj\nobjasňuje a prejednáva.\n26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba,\nktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.\n27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá\nslužobnú prísahu, ktorá znie: \"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a\ndisciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť\na verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!\".\n28. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n29. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.\n30. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n31. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu\nna prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy\na obhajovať sa.\n32. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a\nmusí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.\n33. Podľa § 225 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad vopred prerokuje s príslušným\nodborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných\nzmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.\n\n34. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n35. Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n36. Podľa § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba\nsa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť\nna plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n37. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorým podľa\n§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz, ktorým\nbol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú\nprísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby.\n39. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné, aby bolo dostatočne\npreukázané, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú povinnosť alebo služobnú prísahu zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby.\n40. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, konanie o prepustení zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, pokiaľ je vedené v dôsledku porušenia jeho povinností, je svojou\npovahou sankčným disciplinárnym konaním, preto správne súdy prejednávajú a rozhodujú o správnych\nžalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v týchto veciach podľa § 194 a nasl. SSP\n(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023).\n41. Zároveň správny súd uvádza, že determinantom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je\nskutočnosť, že v prípade prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je posúdenie\notázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti predmetom správneho\nuváženia orgánov verejnej správy. Táto úvaha však musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a\nmusí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/26/2016 zo dňa 23.11.2017).\n42. V zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom\npovolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\n\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Na vstup do\ntohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného orgánu\nverejnej správy (t. j. argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom). Vzhľadom na uvedené sa správny súd obmedzí len na posúdenie kľúčovej otázky pre\nrozhodnutie vo veci, ktorou je to, či správna úvaha aplikovaná v prejednávanej veci nevybočila z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom a či bola aplikácia tohto inštitútu v napadnutom rozhodnutí zdôvodnená.\nZároveň správny súd preskúma, či táto úvaha zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, má oporu vo\nvykonanom dokazovaní a je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa 26.08.2022).\n43. Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie orgánu verejnej\nsprávy v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných\npovinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy,\nktorá mu neprináleží (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/33/2008 zo\ndňa 28.04.2009, sp. zn. 3Sžo/15/2011 zo dňa 03.05.2011). Správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. musí obmedziť len\nna hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali, nie sú pochybné, a to\nnajmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho\nkonania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgány\nverejnej správy dospeli. V praxi to znamená, že najskôr, ako pri každom inom rozhodnutí, venujú\npozornosť tomu, či orgán verejnej správy vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a či\nsprávne aplikoval právny predpis na predmetný skutok. Prieskum je zameraný aj na zisťovanie, či\nžalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na\naplikovaný inštitút správneho uváženia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/21/2012 zo dňa 24.10.2012).\n44. Vzhľadom na konanie v trestnej veci žalobcu, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.\n1T/57/2021, považuje správny súd za potrebné tiež dodať, že porušenie služobnej prísahy alebo\nslužobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa príslušník Policajného zboru dopustil trestného\nčinu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad\npre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť\nhrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.\n2Sžo/156/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že\nv konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami\nTrestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru\nnie je otázka jeho viny alebo neviny zo spáchania trestného činu, ale len otázka, či sú splnené\nzákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.\nz. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že orgány verejnej správy, rozhodujúce\nv personálnom konaní o prepustení príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby neskúmajú\ntrestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov\nskutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.\nPorušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp.\npriestupkovou zodpovednosťou príslušníka Policajného zboru. Skutočnosť, že personálne konanie je\nnezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že orgán verejnej správy\nnemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania\ntotožný. Nie je pritom podstatné to, či sa príslušník Policajného zboru skutkom, pre ktorý bol prepustený\nzo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., dopustil trestného činu alebo\npriestupku. Dôležité je to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenie služobnej prísahy a/alebo\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom tento nemusí dosahovať intenzitu trestného činu\nalebo priestupku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa\n08.11.2016, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa\n27.10.2021). Uvedené však neznamená, že orgán verejnej správy konajúci v personálnom konaní nie\nje povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho\nkonania, a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav veci.\n\n45. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu, že skutky, pre ktoré bol prepustený\nzo služobného pomeru, neboli uvedené vo výroku napadnutých rozhodnutí, a túto vyhodnotil správny\nsúd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa 27.10.2021, podľa ktorého dôvod prepustenia zo\nslužobného pomeru (skutok) nemusí byť uvedený vo výroku personálneho rozkazu, ako je to napríklad\nv rozhodnutiach o trestných činoch, priestupkoch alebo iných správnych deliktoch, keďže § 241 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje uvádzať skutok vo výroku, ale v zmysle § 194 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z. môže byť uvedený aj v inej časti personálneho rozkazu, avšak tak, aby bol zrozumiteľne a\njasne vyjadrený. V tomto prípade boli dôvody prepustenia uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu\na napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n46. Náležitosti výroku rozhodnutia sú upravené v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého\nvýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\nZ predmetného ustanovenia nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by vymedzenie skutku, pre ktorý je\npríslušník Policajného zboru sankcionovaný prepustením zo služobného pomeru, malo byť vymedzené\nlen vo výroku rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu preto takéto vymedzenie skutku (ak je jasné,\nurčité, zrozumiteľné a nezameniteľné) môže byť obsiahnuté aj v odôvodnení rozhodnutia.\n47. Správny súd zároveň uvádza, že personálny rozkaz obsahuje výrok s uvedením rozhodnutia vo veci\n(prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe) a s uvedením\npríslušného ustanovenia zákona (§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.) tak, ako to vyžaduje\n241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.\n48. Čo sa týka skutku 1, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dňa 11.02.2021 v čase o\n19.10 hod. spolu s členom hliadky E. F. G. vyslaný operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia\nnapadnutia osoby D. D.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva (plán služieb, kniha príchodov\na odchodov, kniha fonografov a hlásení, úradný záznam K. L. zo dňa 19.03.2021, úradný záznam D.\nD. zo dňa 23.03.2021, úradný záznam F. G. zo dňa 24.03.2021, záznam o zhodnotení zdravotného\nstavu osoby D. D.) vyplýva, že D. D. bol fyzicky napadnutý štyrmi mužmi počas toho ako vykonával\nmalú potrebu pri krajnici na hlavnej ceste pri obci Pruské, časť Podvažie, pričom v najbližšom rodinnom\ndome, v ktorom sa svietilo, požiadal o privolanie polície a lekárskej pomoci K. L., ktorá tak aj učinila a\nktorej vysvetlenie následne žalobca spochybnil po jeho príchode ku nej domov. Napriek tomu žalobca\nako veliteľ hliadky na operačné stredisko OR PZ v Trenčíne nahlásil, že napadnutý D. D. sa sám\npošmykol na ľade a spadol na asfalt, kde si narazil tvár v oblasti sánky a lícnej kosti a že k napadnutiu\na ani k žiadnemu inému protiprávnemu konaniu nedošlo. Správny súd má za to, že v konaní bolo\npreukázané, že žalobca do záznamu zo služby zapísal zásadne iné okolnosti prípadu, než ktoré vyplynuli\nz vykonaného preverenia.\n49. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, že skutočnosť, že žalobca neprijal trestné oznámenie\nod D. D. vo veci jeho napadnutia z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, hoci\nv personálnom rozkaze a v druhostupňovom rozhodnutí ministra vnútra je konštatované, že žalobca\nporušil povinnosť prijať trestné oznámenie podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 175/2010, v zmysle ktorého „trestné oznámenie je povinný prijať každý policajt, o jeho\nprijatí oznamovateľovi bezodkladne vydá potvrdenie“. Skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť prijať\ntrestné oznámenie bola zároveň v personálnom rozkaze a v druhostupňovom rozhodnutí ministra\nvnútra kvalifikovaná ako hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Ani z vyjadrenia\nnapadnutého D. D., zaznamenaného v úradnom zázname zo dňa 23.03.2021 nevyplýva, že tento\nžalobcovi počas preverenia oznámenia uviedol, že vo veci jeho napadnutia chce podať trestné\noznámenie a že by žalobca takéto trestné oznámenie odmietol prijať. Z predmetného úradného záznamu\nnevyplýva ani to, že by bol D. D. na túto skutočnosť v rámci podania vyjadrenia v personálnom konaní\ndňa 23.03.2021 vôbec dopytovaný.\n50. Ako už bolo uvedené vyššie, správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov\nverejnej správy vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu\npodľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. vyhodnocuje, či vykonané dôkazy robia možným\nskutkový záver, ku ktorému orgány verejnej správy dospeli, či orgány verejnej správy vychádzali z\nnáležite zisteného skutkového stavu veci a či správne aplikovali právny predpis na predmetný skutok.\n\nPrieskum je zameraný aj na zisťovanie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite\nodôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na aplikovaný inštitút správneho uváženia.\n51. Správny súd uvádza, že každé zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností a\njeho dôsledky pre naplnenie podmienky, že ponechanie dotknutého príslušníka v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je potrebné vyhodnocovať individuálne, a to vo vzťahu\nku konkrétnym skutkovým okolnostiam zisteného porušenia, ako aj k posudzovanej osobe.\n52. Účelom každého administratívneho, teda aj personálneho konania, je vo všeobecnosti objektívne\nzistiť, či došlo k takému konaniu, ktoré odôvodňuje personálny postih voči príslušníkovi Policajného\nzboru. Orgán, oprávnený rozhodovať o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru\nje povinný čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o\nprejednávnej veci. Objasniť takýto skutok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky právne\nrelevantné skutočnosti, vyhodnotiť dostupné dôkazy v prospech aj neprospech príslušníka Policajného\nzboru a vyhodnotením na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú\ndostatočné na preukázanie zodpovednosti príslušníka Policajného zboru za jeho protiprávne konanie.\n53. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal\norgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, teda že žalobca neprijal trestné oznámenie\nod napadnutého D. D., nemá oporu v administratívnom spise, čo zároveň spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia v časti, kde sa konštatuje, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti tým, že porušil povinnosť prijať trestné oznámenie podľa čl. 28 ods. 1\nnariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010.\n54. Prihliadnuc na závažnosť konania o prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného\npomeru, kedy dochádza k tak vážnemu zásahu do subjektívnych práv dotknutej fyzickej osoby, má\nsprávny súd za to, že vykonaným dokazovaním v priebehu personálneho konania musí byť nad\nakúkoľvek pochybnosť preukázané, že sa príslušník Policajného zboru dopustil konania, ktorým porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžo/82/2016 zo dňa 31.07.2018).\n55. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21,\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn.\n1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).\n56. Čo sa týka skutku 2, správny súd má za to, že z vykonaného dokazovania (vyjadrenie F. F., vyjadrenie\nH. D., vyjadrenie stržm. F. G., kamerový záznam zo dňa 11-12.02.2021, záznam z prepisu kamerového\nzáznamu) vyplýva, že dňa 12.02.2021 v čase o 05.12 hod. prišla na OO PZ Ilava oznamovateľka F.\nF. spolu s H. D., ktorí žalobcovi ako stálej službe na OO PZ Ilava oznámili, že v záhradnej chatke za\nuhoľnými skladmi v Ilave sa nachádza nehybné telo I. J. s odôvodnením, že je asi mŕtvy. Žalobca F. F. a\nH. D. uviedol, že je s tým veľa práce a nech nikomu o tom nerozprávajú a uvedené skutočnosti má prísť\noznamovateľka oznámiť až po 07.30 hod., kedy dôjde k vystriedaniu žalobcu dennou službou. Žalobca\npredmetné oznámenie za účelom zistenia skutočného stavu veci nepreveril.\n57. Žalobca v žalobe namietal, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu pozostáva vždy\nz troch obligatórnych znakov, a to konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, a že\npodľa znaleckého posudku sa už v čase oznámenia jednalo o mŕtvu osobu a preto medzi nekonaním\nžalobcu (neprivolaním RZP, nevykonaním opatrení, nepreverením) a následkom (smrťou) nie je príčinná\nsúvislosť. K uvedenej námietke správny súd opätovne uvádza, že otázka trestno-právnej zodpovednosti\nnemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. V\nzmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o dve samostatné konania s\nosobitnou právnou úpravou a odlišnými právnymi následkami. V konaní o prepustení zo služobného\npomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy\nalebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Intenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, teda nemusí dosahovať intenzitu trestného činu\n\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa 08.11.2016,\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa 27.10.2021).\nZároveň správny súd uvádza, že administratívne (správne) konanie je podstatne neformálnejšie ako\ntrestné konanie a riadi sa inými právnymi predpismi, a teda aj v rámci dokazovania môže správnym\norgánom na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov v trestnom konaní, postačovať\niný okruh dôkazov na vyvodenie administratívnej zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžk/47/2018 zo dňa 30.07.2019). Z vyjadrení F. F. a H. D., zaznamenaných\nv úradných záznamoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že títo žalobcovi oznámili, že\nI. J. je v búde za uhoľnými skladmi, nejaví známky života a je asi mŕtvy. Žalobca teda v čase oznámenia\nnemohol bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že I. J. je mŕtvy, resp. či k jeho úmrtiu nedošlo v dôsledku\nspáchania trestného činu, z ktorého dôvodu mal žalobca danú skutočnosť preveriť na mieste a prípadne\nvykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ľudského života tak, ako mu ukladá § 2 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 171/1993 Z. z. Orgány verejnej správy správne ustálili, že žalobca ako policajt (§ 2 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z.) bol pri výkone štátnej služby povinný plniť úlohy Policajného zboru vymedzené\nv § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd uvedenú námietku žalobcu\nako nedôvodnú.\n58. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k skutku č. 3 namietal, že uvedený skutok sa nepotvrdil a toto konanie sa\nnestalo a nebolo ani preukázané, čo aproboval aj Okresný súd Trenčín svojím rozsudkom, túto námietku\nžalobcu vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Na tomto mieste správny súd opätovne uvádza, že\nintenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru,\nnemusí dosahovať intenzitu trestného činu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa 08.11.2016). Zároveň správny súd poukazuje na to, že z rozsudku\nOkresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 14.10.2021, ako aj z uznesenia Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 3To/2/2022 zo dňa 25.05.2022 vyplýva, že podľa skutkovej vety obžaloby mal žalobca\npôsobiť na osobu H. D., aby zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď vo vzťahu k dvom podozrivým\nM. a M. vo veci vydierania, vedenej na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru v Trenčíne pod ČVS:ORP-143/1-VYS-TN-2021, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania na\nhlavnom pojednávaní vyplýva, že žalobca mal pôsobiť na osobu H. D., aby zmenil svoju výpoveď nie\nvo veci uvedenej v skutkovej vete obžaloby, ale vo veci vedenej na Úrade inšpekčnej služby pod ČVS:\nÚIS-45/0-OISS-2021. Okresný súd teda na základe uvedenej dôkaznej situácie dospel k záveru, že\nnebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, t. j. že žalobca mal pôsobiť na\nosobu H. D., aby zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď vo vzťahu k dvom podozrivým M. a M. vo veci\nvydierania, vedenej na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne\npod ČVS:ORP-143/1-VYS-TN-2021. Z uvedeného vyplýva, že skutková veta obžaloby nie je totožná\nso skutkom 3, ktorý bol jedným z dôvodov prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Zo strany žalobcu nebol predložený\nžiaden dôkaz, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorý vyplýval\nnajmä z výpovedí H. D. a B. N., zaznamenaných úradným záznamom. Žalovaný tiež špecifikoval, že\nuvedeným konaním žalobca porušil služobnú disciplínu tým, že dôsledne neplnil povinnosti uložené\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), čím porušil služobnú prísahu (§ 47 zákona\nč. 73/1998 Z. z.) a základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a písm. h) zákona č.\n73/1998 Z. z.).\n59. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že vyjadrenia osôb v konaní\no prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru boli zaznamenané formou úradných\nzáznamov a nie zápisníc o výpovediach. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa 26.08.2022, z ktorého\nvyplýva, že „Konanie vo veciach služobného pomeru je osobitným druhom administratívneho konania,\nna ktorý sa subsidiárne nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“), okrem výkonu rozhodnutia (§ 247a zákona č. 73/1998 Z. z.). Zákon pre toto konanie\nneustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať,\nsú vymedzené demonštratívne v § 238 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe. Zákon explicitne neustanovuje\nza dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi\na vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo\nformálnej podobe úradných záznamov. Skutočnosť, že sťažovateľ nebol prítomný pri výpovediach\nsvedkov, neznamená bez ďalšieho, že došlo k zásahu do jeho procesných práv. Zákon o štátnej\n\nslužbe totiž správnemu orgánu nestanovuje povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka konania na\ndanom úkone.“ Správny súd dodáva, že v prejednávanej veci boli úradné záznamy riadne spísané,\nokrem osôb, ktoré podali vyjadrenie, boli podpísané aj príslušníkom Policajného zboru a boli založené v\nadministratívnom spise. Žalobca napokon mal príležitosť oboznámiť sa s obsahom úradných záznamov,\nktoré boli premietnuté aj do návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 12.05.2021, ku ktorému\nsa žalobca vyjadril dňa 20.05.2021, čím boli naplnené jeho práva vyplývajúce z § 193 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z. z. (policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného\npomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., navrhovať dôkazy a\nobhajovať sa), ak aj z § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (účastník konania je oprávnený navrhovať\nna podporu svojich tvrdení dôkazy).\n60. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že má poznatky o manipulácii a ovplyvňovaní osôb, ktoré vo veci\npodali vysvetlenie, avšak toto svoje tvrdenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.\n61. Pokiaľ žalobca vo svojej replike navrhol, aby správny súd o tejto veci rozhodol až po právoplatnosti\nrozsudku v trestnej veci (vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/57/2021) správny súd\nuvádza, že medzi personálnym konaním podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a trestným konaním je daný\npriamy a bezprostredný súvis len v prípade skončenia služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.\nf) zákona č. 73/1998 Z. z., teda keď bol policajt právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin\nalebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. sa také konanie voči nemu\nviedlo. O tento prípad však v prejednávanej veci nešlo. V zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí\nbol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.\nz. pre porušenie služobnej prísady a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom jeho\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Trestné konanie\nnetvorí prekážku pokračovania v správnom súdnom konaní v predmetnej právnej veci, pretože v zmysle\nustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o dve samostatné konania s osobitnou\nprávnou úpravou a odlišnými právnymi následkami. V konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde\no posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania. Zákonné predpoklady prepustenia\nmusia byť dané v čase rozhodovania o prepustení, nie sú závislé od výsledku prípadného trestného\nkonania, keďže porušenie služobnej prísahy resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosiahnuť intenzitu\ntrestného činu alebo priestupku. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou,\nod vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení, preto nebol dôvod vyčkať na rozhodnutie v trestnej\nveci (napr. R 102/2013, ZSP 84/2008). Skutočnosť, že popri konaní o prepustení policajta zo služobného\npomeru prebieha konanie o priestupku resp. trestné konanie pre ten istý skutok, teda nebráni tomu,\naby v personálnom konaní správny orgán rozhodol o predmete konania bez ohľadu na výsledok tohto\nkonania. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v trestnej veci žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom\nOkresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 23.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 3To/96/2022-600 zo dňa 22.11.2023.\n62. Na základe dôvodov uvedených vyššie (najmä body 49. až 55. rozsudku) správny súd rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie žalovaného podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. d)\na f) SSP zrusˇil a vec vra´til žalovanému na dˇalsˇie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou žalovaného\nbude postupovať v intenciách tohto rozsudku, vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc právo žalobcu na\nriadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom rozhodnutie vo veci musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí mať oporu v administratívnom spise.\n63. Správny súd dodáva, že v rozhodnutí o prepustení zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru\npodľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. musia byť ustálené a jasne, určito, zrozumiteľne a\nnezameniteľne vymedzené skutky, pre ktoré bol príslušník Policajného zboru prepustený zo služobného\npomeru. Z rozhodnutia musí jednoznačne vyplývať, či konaním príslušníka Policajného zboru (prípadne\nopomenutím konania) došlo k porušeniu služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti s uvedením,\no porušenie ktorej konkrétnej povinnosti ide. Ďalej musí takéto rozhodnutie obsahovať posúdenie\notázky závažnosti porušenia služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti, teda či ide o zvlášť\nhrubé porušenie služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti, ako aj posúdenie toho, či ponechanie\npríslušníka Policajného zboru v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n\n64. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n65. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil aj personálny rozkaz, správny súd\nuvádza, že v ustanovení § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie (nie povinnosť) správneho súdu\nna návrh žalobcu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, a to v závislosti od\nokolností prípadu. Z takto nastavenej právnej úpravy vyplýva, že žalobca nedisponuje právnym nárokom\ndomáhať sa pred správnym súdom, aby tento zrušil aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy. Z tejto absencie nároku následne vyplýva absencia povinnosti správneho súdu rozhodnúť o\n(ne)zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vo výroku rozsudku správneho súdu\nresp. zamietnutím správnej žaloby v tejto časti žalobného návrhu, a to bez ohľadu na to, že sa žalobca\nv správnej žalobe domáhal zrušenia nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale súčasne\naj prvostupňového rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Ssk/127/2023 zo dňa 27.09.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžk/17/2018 zo dňa 11.06.2019).\n66. Správny súd návrhu žalobcu na zrušenie personálneho rozkazu nevyhovel s prihliadnutím na\nprincíp jednoty správneho konania (prvostupňového a odvolacieho) a s poukazom na to, že odvolaním\nnapadnutý personálny rozkaz sa v odvolacom konaní preskúmava zásadne v celom rozsahu, a ak je\nto nevyhnutné, odvolací orgán doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni (§ 243\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Zároveň, ak sú na to dôvody, odvolací orgán môže personálny rozkaz\nzmeniť alebo zrušiť (§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z), alebo môže odvolaním napadnuté rozhodnutie\nzrušiť a vec vrátiť oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je\nto vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti s tým, že oprávnený orgán je právnym\nnázorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.). Správny súd prihliadol tiež\nna to, že vo vzťahu k skutkom 2 a 3, ktoré považoval za preukázané, vyhodnotil správny súd námietky\nžalobcu ako nedôvodné.\n67. V závere správny súd dodáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané,\nže žalobca po preverení oznámenia napadnutia D. D. nahlásil operačnému stredisku zásadne iné\nokolnosti prípadu, než ktoré vyplynuli z výsledkov preverovania (skutok 1). Správny súd v tejto súvislosti\npoukazuje na § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. (policajný zbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné\nčiny a zisťuje ich páchateľov) a na úradnú povinnosť štátu objasňovať trestné činy, ako aj priestupky.\n68. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}