{"guid": "f5f119a1-c9a2-49f1-9ea3-93aa7c189a3e:816273c3-466c-4b32-9437-4a5fa0d0f531", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1", "spisova_znacka": "BA-5S/264/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/264/2021 z 6. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 6. marca 2025, sp. zn. BA-5S/264/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1", "identifikacne_cislo": "1021201654", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránené podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-5.odsek-4.pismeno-k", "nazov": "§ 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-5.odsek-4.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-5", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/816273c3-466c-4b32-9437-4a5fa0d0f531", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/264/2021\n1021201654\n06. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201654.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXX/X, XXX\nXX E. F. D., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 607 223, so\nsídlom: Trnavská cesta 166/52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti vyhlášky žalovaného č.\n250/2021 zo dňa 01.10.2021, vyhlášky č. 237/2021 zo dňa 12.08.2021, vyhlášky č. 219/2021 zo dňa\n16.06.2021, vyhlášky č. 206/2021 zo dňa 13.05.2021, vyhlášky č. 175/2021 zo dňa 15.04.2021, vyhlášky\nč. 133/2021 zo dňa 19.03.2021, vyhlášky č. 111/2021 zo dňa 11.03.2021, vyhlášky č. 99/2021 zo dňa\n03.03.2021, vyhlášky č. 11/2020 zo dňa 29.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou podanou dňa 05.10.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),\npôvodne vedenou pod sp. zn. 5S/264/2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nvyhlášky č. 250/2021 žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa\nnariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest,\nuverejnenej vo Vestníku vlády Slovenskej republiky dňa 01.10.2021 (ďalej len „napadnutá vyhláška“).\nPodľa žalobcu žalovaný napadnutou vyhláškou zasiahol do jeho subjektívneho verejného práva\nna spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, do práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života, do práva vlastniť majetok, práva na slobodu pobytu\na pohybu, do práva na prácu a práva na ochranu zdravia podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústava“). Podľa názoru žalobcu je napadnutá vyhláška hybridný správny akt, preto je preskúmateľná\nsprávnym súdom s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp.\nzn. I. ÚS 345/08 zo dňa 22.01.2009, ako i na skutočnosť, že bola vydaná na základe kompetenčného\nustanovenia § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007\nZ. z.“) a priamo zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu a bližšie neurčeného okruhu fyzických\na právnických osôb.\n2. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 411/2020 zo dňa\n24.09.2020, z ktorého vyvodzoval, že napadnutá vyhláška je opatrením orgánu verejnej správy podľa §\n3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), teda že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby podľa § 178\nods. 1 SSP. Tvrdil, že žalovaný mal pri jej vydávaní s prihliadnutím na § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007\nZ. z. postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), z čoho vyplýva, že napadnutá\nvyhláška mala byť formulovaná v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a mala obsahovať\nprimerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bola vydaná, pri súčasnej\n\naplikácii § 3 Správneho poriadku a princípov dobrej správy, čo však nespĺňa. Podľa žalobcu napadnutá\nvyhláška odporuje Správnemu poriadku, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný pred jej vydaním\nv súlade so zásadou materiálnej pravdy nezisťoval všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech zavedenia určitých obmedzení pre neurčitý okruh osôb, a teda aspoň čiastočnému\nzastaveniu šírenia ochorenia COVID-19, a tým k ochrane verejného zdravia alebo podľa aktuálnych\nmedicínskych poznatkov a epidemiologickej situácie práve v neprospech takto zavádzaných reštrikcií,\nnakoľko tieto nemajú odraz v texte napadnutej vyhlášky. Podľa žalobcu je výrok napadnutej vyhlášky\nnesprávny a zmätočný. Napadnutá vyhláška nebola zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,\nale len vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ktorý nie je publikačným nástrojom pre zverejnenie\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Vynucovanie povinností, ktoré nie sú stanovené zákonom\nalebo na jeho základe, prípadne iným spôsobom uvedeným v čl. 13 ods. 1 Ústavy, dokonca s odkazom\nna ďalšie nešpecifikované opatrenia žalovaného, ktoré sú bez prístupu k internetu pre bežného občana v\npodstate nedostupné, je tak podľa žalobcu contra legem, nielen kvôli svojmu obsahu, ale aj kvôli zrejmej\nnezrozumiteľnosti pre bežného adresáta, navyše neobsahuje dostatočné odôvodnenie, najmä test\nproporcionality, t. j. odôvodnenie primeranosti zásahu do práv a právom chránených záujmov fyzických\na právnických osôb. Napadnutú vyhlášku tak nemožno považovať za postup spĺňajúci požiadavky čl. 2\nods. 2, čl. 13 ods. 2, ods. 4 Ústavy.\n3. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnutú vyhlášku ako hybridný správny akt zrušil\nspolu s vyhláškami, ktoré jej vydaniu predchádzali, a to vyhlášku č. 237/2021 zo dňa 12.08.2021,\nvyhlášku č. 219/2021 zo dňa 16.06.2021, vyhlášku č. 206/2021 zo dňa 13.05.2021, vyhlášku č.\n175/2021 zo dňa 15.04.2021, vyhlášku č. 133/2021 zo dňa 19.03.2021, vyhlášku č. 111/2021 zo dňa\n11.03.2021, vyhlášku č. 99/2021 zo dňa 03.03.2021, vyhlášku č. 11/2020 zo dňa 29.10.2020 (ďalej len\n„ďalšie napadnuté vyhlášky“), pri súčasnom priznaní náhrady trov konania, alternatívne žiadal, aby súd\nrozhodol, že napadnutá vyhláška bola vydaná v rozpore so zákonom.\n4. V rámci doplnenia správnej žaloby, ktoré uskutočnil podaním doručeným krajskému súdu dňa\n09.01.2022, upriamil žalobca pozornosť na nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021,\nkonkrétne body 69. až 90., ktorými dodatočne podoprel dôvody žaloby.\n5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 06.02.2023, v ktorom\nnavrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť.\n6. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\nlen „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/264/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/264/2021.\n7. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n11. Podľa § 7 písm. c) SSP správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n13. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n14. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n15. Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. Úrad verejného zdravotníctva nariaďuje opatrenia\nna predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48\nods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva.\n16. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: používanie\npreventívnych a iných ochranných pomôcok.\n17. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo\n§ 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako\njednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného\nzdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]\nvšeobecne záväzným právnym predpisom.\n18. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného\nzdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje\nnázvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.\n19. Podľa § 59b ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad\nverejného zdravotníctva zabezpečia, aby ich vyhláška podľa odseku 1 bola uverejnená aj iným vhodným\nspôsobom, najmä na úradných tabuliach okresných úradov a obcí na dotknutom území; toto uverejnenie\nnemá vplyv na platnosť a účinnosť vyhlášky.\n20. Podľa § 63l zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov\nverejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 ods.\n4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona za vyhlášky podľa\n§ 59b tohto zákona a zostávajú v platnosti a účinnosti nasledujúcich 15 dní po nadobudnutí účinnosti\ntohto zákona, ak ich orgán, ktorý ich vydal, nezruší skôr.\n21. Podľa čl. 123 Ústavy ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich\nmedziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nTieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n22. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Ústavný súd rozhoduje o súlade\na) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom,\nb) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, a so zákonmi,\n\nc) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými\nzmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,\nd) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných\nnariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s\nmedzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami\nvlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.\n23. Správny súd sa v prvom rade zameral na skúmanie existencie predpokladov, resp. procesných\npodmienok v zmysle § 97 SSP, za ktorých je možné uskutočniť správny súdny prieskum žalobcom\nnapadnutej vyhlášky a ďalších napadnutých vyhlášok, pričom dospel k záveru, že tieto nie je možné\nv správnom súdnom konaní preskúmať. Preskúmateľnosť správnych aktov v rámci správneho súdnictva\nje založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa\npreskúmavajú všetky správne akty, ktoré zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom\nchránených záujmov fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou\ntzv. negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym\nsúdom preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy.\n24. Správny súd poukazuje na to, že napadnutá vyhláška, ako aj všetky ďalšie napadnuté vyhlášky (ďalej\nspolu len „predmetné vyhlášky“), boli vydané podľa § 5 ods. 4 písm. k), § 48 ods. 4 písm. r) zákona č.\n355/2007 Z. z., za účelom nariadenia opatrení pri ohrození verejného zdravia, konkrétne na používanie\npreventívnych pomôcok – respirátorov na prekrytie dýchacích ciest. Zároveň však boli vydané v súlade\ns § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. (toto ustanovenie bolo zavedené do zákona č. 355/2007 Z.\nz. až zákonom č. 286/2020 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2020), teda ako všeobecne záväzný právny\npredpis, ktorý sa v zmysle § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. označuje názvom vyhláška, nadobúda\nplatnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, a v zmysle § 7 písm. c) SSP nie je\npreskúmateľná v správnom súdnictve, resp. je zo súdneho prieskumu pred správnym súdom vylúčená\nex lege. Správny súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle prechodných ustanovení § 63l zákona č. 355/2007\nZ. z. sa za vyhlášky vydané podľa § 59b považovali aj opatrenia žalovaného vydané do nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 268/2020 Z. z., teda do 15.10.2020.\n25. Správny súd má za to, že predmetné vyhlášky nespĺňajú ani atribúty hybridných (zmiešaných)\nsprávny aktov tak, ako to prezentoval žalobca v správnej žalobe. Bez ohľadu na svoje označenie\nvyplývajúce z § 59b ods. 1, ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., ktoré predstavuje len formálnu stránku,\nani z materiálneho obsahu predmetných vyhlášok nemožno vyvodiť, že by išlo o hybridný správny akt.\nHybridné správne akty sú charakteristické tým, že vytvárajú prielom medzi normatívnymi správnymi\naktami a individuálnymi správnymi aktami v tom zmysle, že sa vyznačujú vyššou mierou abstraktnosti\noproti individuálnym správnym aktom a zároveň vyššou mierou konkrétnosti oproti normatívnym\nsprávnym aktom. Konkrétnosť aktu sa viaže na jeho priamy vzťah ku konkrétnemu adresátovi a\nprejavuje sa okrem iného aj určitým stupňom dotyku na jeho subjektívnych právach. Predmetným\nvyhláškam však znak konkrétnosti úplne chýba. Ich adresátom je neurčitý počet osôb, čo vyplýva najmä\nz ich ustanovení, podľa ktorých sa vyhláškou nariaďujú povinnosti „všetkým osobám“, bez ich bližšej\nšpecifikácie. Absencia konkrétnosti adresáta potom vedie i k záveru o absencii existencie dotyku na\nsubjektívnych právach, ktorý dotyk je priamo spojený s individuálne určeným subjektom. Subjektívnymi\nprávami treba rozumieť práva a záujmy tomuto subjektu vlastné, také, ktoré v konečnom dôsledku\npriamo ovplyvňujú (menia) jeho právnu pozíciu a zasahujú do jeho vlastnej právnej sféry. V tejto súvislosti\nje potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca takýto priamy dotyk na svojich subjektívnych právach,\nktorý by mal podobu priameho zásahu do jeho práv, ani nenamietal. Ťažiskom jeho argumentácie bol\nzásah do jeho ústavných práv, ktorých porušenie je v kompetencii ÚS SR. Správny súd preto uzatvára,\nže predmetné vyhlášky nevykazujú požadovanú mieru konkrétnosti (individuálnosti), aby bolo možné\nich považovať za hybridný správny akt, resp. individuálny správny akt. Majú znaky normatívnosti a sú\nvšeobecne záväzným právnym predpisom tak, ako ich definuje zákon č. 355/2007 Z. z.. Z uvedeného\ndôvodu nie sú správnym súdom preskúmateľné, preskúmať ich môže na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy\nlen ÚS SR.\n26. Pokiaľ ide o žalobcom argumentované rozhodnutia ÚS SR, z ktorých vyvodzuje prípustnosť\nsprávnej žaloby, konkrétne rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 345/08 zo dňa 22.01.2009 (správne má byť I.\n\nÚS 354/08 – pozn. správneho súdu), na margo tohto rozhodnutia je potrebné podotknúť, že sa týkalo\niných skutkových a právnych okolností, ako sú okolnosti danej veci. ÚS SR v označenej právnej veci\nposudzoval dôvody odmietnutia spravodlivosti vo vzťahu k všeobecnému povoleniu telekomunikačného\núradu, ktoré považoval za akt zmiešanej povahy s poukazom na to, že individuálna stránka je daná\nkonkrétnou administratívnou vecou, na ktorú sa vzťahuje, konkrétnou telekomunikačnou sieťou alebo\nslužbou. Odlišné okolnosti boli predmetom posúdenia ÚS SR aj pri rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 411/2020 zo\ndňa 24.09.2020, keď predmetom prieskumu bolo opatrenie žalovaného vydané podľa § 5 ods. 4 písm.\nh) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 15.10.2020, teda ešte pred zavedením § 59b ods. 1\nzákona č. 355/2007 Z. z., ktorý ustanovil právnu formu pre nariaďovanie opatrení žalovaného formou\nvyhlášok, majúcich charakter všeobecne záväzného právneho predpisu.\n27. Vo vzťahu k nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021, na ktorý žalobca taktiež\npoukazoval, je treba uviesť, že tam vyslovený nesúlad s Ústavou sa netýkal v tomto konaní aplikovaných\nustanovení. ÚS SR sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa obmedzenia slobody pohybu a pobytu, resp.\nkaranténnych opatrení, pričom zároveň v bodoch 129. až 131. vyslovil, že: „Pri premietnutí záverov\nuvedenej skoršej rozhodovacej praxe ústavného súdu do jeho ďalšieho rozhodovania je zároveň\nnevyhnutné zohľadniť aj následné zmeny právnej úpravy redefinujúce povahu právnych aktov, ktorými\n(alebo na základe ktorých) môže k zásahom do základných práv v obdobných situáciách dochádzať\n(zákon č. 286/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a\nrozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 15. októbra 2020; PL. ÚS 8/2021). Tomu\nmusí zodpovedať aj posudzovanie a hodnotenie účinnosti prostriedkov nápravy ústavným súdom. Táto\naktuálna právna úprava (účinná od 15. októbra 2020) umožňuje napadnutými ustanoveniami zavedené\ndruhové opatrenia nariadiť i všeobecne záväzným právnym predpisom – vyhláškou ministerstva,\núradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva, teda aj pre skupinu\ninak ako jednotlivo určených osôb. Ústavný súd rešpektuje, a to aj v rovine konformity s ústavou,\nvôľu zákonodarcu, ktorý sa v záujme garantovania akcieschopnosti výkonnej zložky štátnej moci pri\nohrození verejného zdravia rozhodol rozšíriť právomoc orgánov verejného zdravotníctva regulovať\ndotknuté spoločenské vzťahy nielen formou individuálnych (prípadne zmiešaných) správnych aktov, no\naj prostredníctvom delegovanej normotvorby (PL. ÚS 8/2021). Možno v tejto súvislosti upozorniť, že §\n59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia priznáva orgánom verejného zdravotníctva právomoc\nnormotvorby vo vzťahu ku všetkým opatreniam podľa § 12 a § 48 ods. 4, teda nielen k druhovým\nopatreniam podľa napadnutých a v tejto časti nálezu preskúmavaných ustanovení. Pri opatreniach, ktoré\nsa v individuálnej sfére ich adresátov neprejavia obmedzením osobnej slobody, vykazujú obmedzenie\nde minimis, prípadne nemajú vôbec za následok zásah do základných práv a slobôd, preto zavedenie\nnormotvornej právomoci orgánov verejného zdravotníctva nevyvoláva ústavno-právne pochybnosti.\nPokiaľ však popísaná zmena zavádza právomoc normotvorby priamo obmedzujúcej osobnú slobodu\njednotlivca, ktorá je reflektovaná práve v napadnutých ustanoveniach, potom ústavný súd, rešpektujúc\npriamo aplikovateľný čl. 5 dohovoru a zároveň jemu zodpovedajúci čl. 17 ústavy, musí trvať na poskytnutí\npotrebných procesných záruk rešpektovania uvedených práv osobám priamo dotknutým správnymi\naktmi orgánov verejného zdravotníctva. K naznačeným zárukám nepochybne patrí aj oprávnenie osôb\ndotknutých opatreniami domáhať sa súdneho prieskumu pozbavenia ich osobnej slobody v súlade s\nkritériami čl. 5 ods. 4 dohovoru priamo, na základe ich vlastného návrhu. Takúto záruku však náš právny\nporiadok v súčasnosti neposkytuje, na čo poukazuje i navrhovateľka. Neprichádzajú tu, najmä vzhľadom\nna požiadavku urýchleného rozhodovania, do úvahy ani individuálno-právne orientované konania na\nsprávnom súde (všeobecná správna žaloba či konanie proti inému zásahu) alebo na ústavnom súde\n(konanie o ústavnej sťažnosti).“\n28. Na zdôraznenie správnosti a doplnenie svojich záverov správny súd poukazuje aj na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), konkrétne uznesenie NSS SR\nsp. zn. 5Svk/45/2022 zo dňa 26.10.2022 (obdobne aj uznesenie NSS SR sp. zn. 4Svk/51/2022 zo dňa\n07.12.2022), v ktorom NSS SR vyslovil nasledujúce závery:\n„28. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti vyhlášky žalovaného č. 264/2021 vydanej\nžalovaným a uverejnenej vo Vestníku vlády Slovenskej republiky dňa 24.11.2021 (ďalej len „vyhláška“).\n29. Pokiaľ ide o právomoc správnych súdov, slovenský správny súdny poriadok je založený na\nprincípe preskúmania individuálnych správnych aktov (rozhodnutia a opatrenia). Je vylúčený prieskum\nnormatívnych správnych aktov. Výnimkou sú všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej\nsamosprávy v zmysle § 357 až 367 SSP. Pokiaľ preto zákon v §3 ods. 1 písm. a/ SSP spája\n\nadministratívne konanie aj s vydávaním normatívnych správnych aktov, je nutné pod týmito rozumieť\npráve všeobecné záväzné nariadenia obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Vzhľadom\nna to, že pri všeobecne záväzných právnych predpisoch nemožno vo vzťahu k ich adresátovi hovoriť\no priamom dotyku na subjektívnych právach, aktívnu žalobnú legitimáciu pri preskúmavaní zákonnosti\nvšeobecne záväzných nariadení zákon zveruje vo všeobecnosti prokurátorovi a po novom pri ochrane\nverejného záujmu v oblasti životného prostredia aj zainteresovanej verejnosti (§ 359 SSP). Na\npreskúmavanie súladu všeobecne záväzných nariadení s Ústavou Slovenskej republiky, je však naďalej\nvýlučne oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ ústavy...\n30. Najvyšší správny súd sa zaoberal aj dôvodmi kasačnej sťažnosti sťažovateľa, v ktorých tvrdil, že\npredmetná vyhláška je obsahovo hybridným správnym aktom. Najvyšší správny súd, viazaný judikatúrou\nÚstavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnutá vyhláška nespĺňa kritériá tzv.\nhybridného správneho aktu. K otázke možného prieskumu zmiešaných správnych aktov v správnom\nsúdnictve sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojich odmietajúcich uznesení č.k.\nIV. ÚS 459/2020 z 24.09.2020 a 439/2020 z 24.09.2020 kedy povedal, že „pokiaľ ide o právnu existenciu\ntzv. hybridného správneho aktu, teda individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho\naktu (normatívny prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto\naktu) v právnom poriadku Slovenskej republiky taký akt nemusí byť všeobecne legálne definovaný ako\nprocesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených konkrétnych oprávnení pre určitý orgán\nverejnej správy vo všeobecne záväznom právnom predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitom ako\nlex specialis) vyplýva práve taká povaha výsledku výkonu jeho právomoci.“\n31. Vo vyššie uvedených uzneseniach ústavného súdu išlo však o ústavné sťažnosti voči opatreniam\nÚradu verejného zdravotníctva, nie vyhlášky.\n32. Zákonom č. 286/2020 Z.z. došlo novelou zákona o ochrane verejného zdravia č. 355/2007 Z.z.\nk zmene formy vydávaných opatrení Úradu verejného zdravotníctva, keď ustanovenie § 59b zákona\no ochrane verejného zdravia splnomocnilo úrad verejného zdravotníctva na vydávanie vyhlášok, t.j.\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých ústavný prieskum nie je expressis verbis prípustný.\nTieto vyhlášky ako normatívne právne akty nie sú v správnom súdnictve preskúmateľné a ich ústavnosť\nmôže posúdiť iba ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ústavy.\n33. Na margo tejto zmeny zákona o ochrane verejného zdravia, obrátil sa generálny prokurátor\nSlovenskej republiky s návrhom na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde okrem iných ustanovení\nzákona o ochrane verejného zdravia, navrhoval aj pozastavenie účinnosti ustanovenia § 59b ods.\n1 zákona o ochrane verejného zdravia argumentujúc okrem iného aj sťaženou možnosťou súdneho\nprieskumu. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL ÚS 8/2021 z 1.12.2021 jeho návrhu v tejto\nčasti nevyhovel. Vo vzťahu k namietanej neústavnosti § 59b zákona o ochrane verejného zdravia ako\nnedostatku súdneho prieskumu ústavný súd povedal, že „Úrad verejného zdravotníctva je ústredným\norgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie SR a teda tak vyhlášky úradu verejného\nzdravotníctva, ako aj vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú preskúmateľné v konaní\no súlade právnych predpisov podľa článku 125 ústavy. Nejde o individuálne právne akty a teda prístup\nk súdu je zabezpečený cez súlad s čl. 125 ústavy, pričom článok 46 ods. 2 ústavy sa na prípustnosť\npreskúmateľnosti noriem v konaní neaplikuje.“\n29. Správny súd pre úplnosť dopĺňa závery ÚS SR vyjadrené v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021 (body\n108. – 109.), v ktorom ÚS SR vyslovil: „Ústavný súd predmetný nález sumarizuje tak, že východiskovou\nústavnou normou pre posúdenie, či je ústavne súladné vyhlasovanie vyhlášok úradov verejného\nzdravotníctva vo Vestníku vlády, je čl. 123 ústavy, podľa ktorého „ministerstvá a iné orgány štátnej\nsprávy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak\nsú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Orgány štátnej správy môžu na základe zákonného splnomocnenia vydávať\nvšeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa musia vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. Ústavný\nsúd uzavrel, že úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 ústavy, zákonom zriadené\norgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia splnomocnené vydávať vyhlášky.\nVyhlášky sú v súlade s ústavou vyhlasované spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, pričom týmto zákonom\nje zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa vyhlášky úradu verejného zdravotníctva\nvyhlasujú publikáciou, uverejnením vo Vestníku vlády. Publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády je tiež\nv súlade s princípom právneho štátu, pretože vyhlášky sú formálne aj prakticky dostupné adresátom\nprávnych noriem. Vyhlášky nemusia byť publikované v Zbierke zákonov podľa ústavného zákona o\nbezpečnosti štátu, pretože tento ústavný zákon má vlastný režim publikácie rozhodnutí a preto publikácia\nvyhlášok vo Vestníku vlády nie je v nesúlade s týmto ústavným zákonom. Ustanovenie § 59b zákona o\n\nochrane verejného zdravia je preto v napadnutých častiach súladné s referenčnými normami, ktorými sú\nustanovené podmienky na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy.\nÚstavný súd v náleze taktiež potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sú vyhlášky iných orgánov\nštátnej správy (a teda aj vyhlášky vydávané úradom verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaným\norgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva)\npreskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy. Z\ntohto dôvodu je ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutých častiach s týmto\nústavným článkom súladné. 110. Napokon ústavný súd rozhodol, že dočasný prenos obsahu noriem\nopatrení úradov verejného zdravotníctva vydaných do 15. októbra 2020 v súvislosti so šírením ochorenia\nCOVID-19 do vyhlášok v záujme kontinuity právnej úpravy nemal voči adresátom opatrení negatívne\nretroaktívne účinky, pretože z ustanovenia § 63l zákona o ochrane verejného zdravia nevyplýva, že by\nsa po účinnosti napadnutej novely právne hľadelo na opatrenia tým spôsobom, že už v minulosti, pred\núčinnosťou novely, boli opatrenia vyhláškou, pričom dotknuté ustanovenie už nevyvoláva žiadne právne\núčinky ovplyvniteľné prípadným derogačným nálezom ústavného súdu. Z tohto dôvodu je ustanovenie §\n63l zákona o ochrane verejného zdravia v súlade so zákazom retroaktivity ako súčasti princípu právneho\nštátu. Zároveň boli vyhlášky v súlade s čl. 125 ods. 1 písm. b) a d) ústavy preskúmateľné v konaní pred\nústavným súdom.“\n30. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobcom napadnutá vyhláška, ako ani ďalšie\nnapadnuté vyhlášky, nie sú ani rozhodnutím, ani opatrením orgánu verejnej správy, ale ide o všeobecne\nzáväzný právny predpis s výlučne normatívnym charakterom, ktorý je určený bližšie nešpecifikovanému\nokruhu osôb a vyznačuje sa absenciou individuálnosti v podobe dotyku na subjektívnych právach, nie\nsú teda spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. c) SSP, preto\nje žaloba podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.\n31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP\nje treba uviesť, že žalobcovi nie je možné jednoznačne pričítať zavinenie za odmietnutie neprípustnej\nsprávnej žaloby, keďže otázka prípustnosti s takýmto predmetom prieskumu je otázkou právnou, ktorej\nzodpovedanie je vo výlučnej pôsobnosti správneho súdu. Navyše žalovaný je orgánom verejnej správy,\nktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, pričom správny súd v tomto konaní nezistil\nžiadne výnimočné okolnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali.\n32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}