{"guid": "26039e46-5705-455f-8396-ec5d99e0be11:cad34315-a6f6-47eb-a021-3036d025f766", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1", "spisova_znacka": "BA-1S/274/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/274/2021 z 25. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2025, sp. zn. BA-1S/274/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1", "identifikacne_cislo": "1021201647", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/400", "nazov": "zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/400", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/400-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/382#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cad34315-a6f6-47eb-a021-3036d025f766", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/274/2021\n1021201647\n25. 09. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201647.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., B., C., EUR ING, znalec s miestom výkonu činnosti: Jégého 14,\n821 08 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom: Farská 50, 949 01\nNitra, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom:\nRačianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15408/2021/153/\nRK zo dňa 30.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,\nministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 15408/2021/153/RK zo dňa 30.08.2021 vo výroku 2. z\nr u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe podnetu podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a\nprekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 382/2004 Z. z.“) bol žalovaným vykonaný dohľad vo vzťahu k žalobcovi ako znalcovi, zapísanému\nv zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, časť na zápis znalcov –\nfyzických osôb, odbor: Stavebníctvo, odvetvia: Odhad hodnoty nehnuteľností, Statika stavieb a Pozemné\nstavby, evidenčné číslo: 915144 (ďalej len „znalec v predmetnom odbore“), výsledkom čoho bolo vydanie\nupovedomenia o začatí správneho konania č. 17454/2020/153 zo dňa 24.08.2020 vo veci prejednania\na zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.\nz., ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.08.2020.\n2. Rozhodnutím č. 15408/2021/153 zo dňa 17.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaný\nvyslovil, že žalobca ako znalec v predmetnom odbore je vinný, že:\n„v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 14/2018, vypracovanom v Bratislave 01.10.2018, pre\nzadávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna\nagentúra – Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra stred, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty\n31 pozemkov evidovaných na viacerých listoch vlastníctva vedených pre obec Košice Sever, k. ú. D. C.\na) v časti I. Úvod, bod 3. na str. 2 znaleckého posudku uviedol ako Dátum, ku ktorému je posudok\nvypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu) dátum 01.10.2018 napriek tomu,\n\nže stavebnotechnický stav posudzovaných pozemkov zisťoval v ostatných častiach posudku správne\nk 28.03.2014;\nb) v časti II. Posudok aplikoval metodický postup ohodnotenia pozemkov podľa príslušného právneho\npredpisu, avšak v nepríslušnom znení, keď použil prílohu č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom k 01.10.2018 (dátumu podania posudku), napriek tomu,\nže mal použiť tento predpis v znení účinnom k 28.03.2014 (dátum, ku ktorému bol znalecký posudok\nvypracovaný);\nc) v časti II., bod 1.a) na str. 9 vylúčil použitie porovnávacej metódy pre nedostatok podkladov napriek\ntomu, že v bode 5. a) Podklady dodané zadávateľom uviedol o. i. aj 21 kúpnych zmlúv na prevod\nvlastníctva pozemkov obdobných posudzovaným pozemkom“,\nčím porušil:\nv písm. a) povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 5 v spojení s § 33 písm. e) zákona č.\n382/2004 Z. z. a z § 19 ods. 1 v spojení s bodom 3. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.\nz., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018 Z. z.“);\nv písm. b) povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 5 v spojení s § 33 písm. d) zákona č.\n382/2004 Z. z. a z § 19 ods. 1 v spojení s bodom 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.\na z prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom\nk 28.03.2014;\nv písm. c) povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.\nz. v spojení s bodmi B) a E.1) prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z. z.“),\nčím spáchal:\nsprávny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z.,\nza čo mu žalovaný uložil:\npodľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. sankciu – pokutu vo výške 1 500 Eur so splatnosťou\ndo 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n3. Na základe rozkladu podaného žalobcom žalovaný prostredníctvom ministerky spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 15408/2021/153/RK zo dňa 30.08.2021 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2, § 61 ods. 2, ods. 3 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) výrokom I. vo vzťahu ku skutkom v bodoch a) a c) zrušil (ďalej aj „výrok I.“) a výrokom II. vo\nvzťahu ku skutku v bode b) potvrdil s tým, že v časti výroku o uložení sankcie prvostupňové rozhodnutie\nzmenil tak, že žalobcovi uložil podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. sankciu – peňažnú\npokutu vo výške 900 Eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\n(ďalej aj „výrok II.“).\nII.\nŽaloba\n4. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194\na nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\ndoručenou dňa 05.10.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti výroku č. 2 napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia z dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci,\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a na nedostatočne zistený skutkový stav.\n5. V bližšom odôvodnení žaloby v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca upriamil\npozornosť na zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n400/2015 Z. z.“), ktorý upravuje základné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom podľa § 1 ods.\n1 sa tento zákon vzťahuje aj na vyhlášky. Žalobca vysvetlil, že vyhláška č. 492/2004 Z. z., ktorá mala\nviacero novelizácií, neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by mali obsahovať právnu úpravu režimu\nprechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne\nvzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Absencia prechodných ustanovení v ktoromkoľvek\nprávnom predpise, aj s ohľadom na pojem „účinnosť právneho predpisu“, spôsobuje, že adresát\n\nprávneho predpisu je viazaný len jeho aktuálnym znením. Znalec je teda oprávnený a zároveň povinný\naplikovať výlučne vyhlášku v aktuálnom znení ku dňu vypracovania znaleckého posudku bez ohľadu na\nto, či posudzuje prípady skoršie alebo aktuálne. Len aktuálna vyhláška je pre znalca záväzná, aj keď\nposudzovaná okolnosť nastala v minulom čase. Žalobca sa teda svojím postupom a aplikáciou vyhlášky\nč. 492/2004 Z. z. v aktuálnom znení podľa jeho názoru nedopustil žiadneho protiprávneho konania\nvytýkaného žalovaným a postupoval v súlade so zákonom. Odchýlenie od platných a účinných právnych\npredpisov je možné len vtedy, ak to sami umožňujú, a to formou prechodných ustanovení. Vyhláška č.\n492/2004 Z. z. nielenže žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, ale ani nikdy neobsahovala. Vytýkať\nžalobcovi pochybenie v rozsahu, v akom je to prezentované v napadnutom rozhodnutí, len na podklade\npraxe, odbornej literatúry a výkonu štátneho dohľadu, nemožno považovať za lege artis, nakoľko tým\nžalobca nie je a nemôže byť viazaný.\n6. Žalobca zdôraznil existenciu zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, v zmysle ktorej\nsankcionovať možno iba konanie, ktorého znaky sú uvedené v skutkovej podstate správneho deliktu\nv zákone, pričom možno uplatniť iba také sankcie, ktoré sú v ňom uvedené. Len zákon môže určiť, čo\nje trestným činom a stanoviť zaň trest. Trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom\nv neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie. Trestný čin musí byť jasne definovaný\nzákonom, pričom táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia\nzistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť. Konkrétne žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že skutok, za ktorý bol uznaný vinným, žalovaný vymedzil tak, že k porušeniu\npovinnosti malo dôjsť na základe analogického výkladu použitia metodického postupu stanoveného\nv prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2017, a to bez akýchkoľvek legálnych\nodkazov na jeho použitie. Žalovaný tak dotvoril skutkovú podstatu správneho deliktu v neprospech\nžalobcu. Takýto postup je podľa žalobcu arbitrárny a v rozpore s uvedenými princípmi. Argumentácia\nk výroku č. 2 napadnutého rozhodnutia sa tak podľa žalobcu javí ako svojvoľná a právne neudržateľná.\nŽalobca zhrnul, že neexistuje normatívny základ o tom, že sa má aplikovať neúčinná právna úprava\nna vypracovanie znaleckého posudku. Podľa žalobcu je absolútne irelevantné, či sa žalovanému zdá\nmetodicky správne, že na ocenenie treba použiť metodiku účinnú ku dňu ocenenia. Dôležité podľa neho\nje, že neexistuje normatívny základ o povinnosti aplikácie neúčinnej právnej úpravy na vypracovanie\nznaleckého posudku. Vyhláška sa aplikuje aj vtedy, keď má znalec určiť všeobecnú hodnotu ku dňu\npred jej účinnosťou.\n7. Žalobca ďalej namietal nesprávne posúdenie výmery trestu s poukazom na to, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí neuvádza osobitné skutočnosti, ktoré mu slúžili ako podklad pre určenie trestu.\nŽalovaný sa len stotožnil s podkladmi prvostupňového rozhodnutia. Nevysvetlil pritom, aký výsledok\nby sa dosiahol aplikáciou požadovaného znenia vyhlášky, a žalobcovi teda nie je možné vyčítať, že\nz dôvodu jeho posudku bolo trestné stíhanie z dôvodu nesprávneho ocenenia zastavené. Žalovaný\ntotiž tvrdí, že na základe znaleckého posudku žalobcu bolo vznesené obvinenie, ktoré bolo na základe\nkontrolného znaleckého posudku zrušené, nevysvetlil však rozdiel v ocenení. Žalobca uzavrel, že\nžalovaný ho potrestal za to, že nesprávne vyložil právnu otázku (otázku, či sa má vyhláška aplikovať\nv účinnom alebo neúčinnom znení), žalobca tak bol potrestaný za výklad právnej normy.\n8. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí celkom absentujú úvahy o treste, pokiaľ ide o zohľadnenie\nkritérií, ako dobrá viera, svojvôľa, logické úvahy a podobne, a v tomto smere je podľa žalobcu\nnapadnuté rozhodnutie rovnako nepreskúmateľné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\nprihliadol na priťažujúce okolnosti, hoci žiadnu takúto okolnosť v odôvodnení neuvádza, nekonkretizuje.\nZa najzávažnejší nedostatok uloženej sankcie žalobca označil skutočnosť, že žalovaný vychádzal z\n„vysokej závažnosti“ previnenia, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konkrétne zrušenie\nobvinenia na základe kontrolného znaleckého posudku, ku ktorému žalovaný v odôvodnení neuviedol\nžiadny dôkaz, ktorý by vykonal. V odôvodnení rozhodnutia nie je špecifikované, o aké trestné konanie\nsa jedná, komu bolo obvinenie vznesené, aký kontrolný znalecký posudok bol vykonaný. Žalovaný\nneuviedol ani to, akým rozhodnutím bolo obvinenie zrušené, resp. trestné konanie zastavené. Žiadne\ndokazovanie v tomto smere nebolo vykonané. Žalovaný mal pri porovnávaní znaleckých posudkov\nvykonať znalecké dokazovanie a mal žalobcovi umožniť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť.\n9. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní práva na plnú náhradu trov konania na jeho strane.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 17.12.2021, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a v celom\nrozsahu odkázal na obsah jeho odôvodnenia. K žalobným námietkam okrem iného dodal, že správna\naplikácia rozhodných dátumov je pri ohodnocovaní nehnuteľností základným prvkom znaleckej činnosti.\nZdôraznil, že nejde o súkromnoprávnu úpravu, teda predmetná vyhláška neupravuje právne vzťahy,\npostavenie osôb a ich práva a podobne. Všetky verzie predmetnej vyhlášky modifikujú metodické\npostupy ohodnocovania majetku k rozhodným dátumom, ku ktorým sú znalecké posudky vypracované.\nŽalovaný poukázal na právnu úpravu znaleckého posudku a jeho náležitosti a uzavrel, že na určenie\npredpisu upravujúceho metodický postup je príslušný rozhodný dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť\nohodnocuje, pričom tento dátum má svoje opodstatnenie. Uloženie výšky konkrétnej sankcie voči\nžalobcovi mal žalovaný za dostatočne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu\npostupom podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.\n11. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného nebola podaná.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n15. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n16. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n18. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n\n19. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný\nv zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v\nsúvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom.\n20. Podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. za iný správny delikt možno uložiť pokutu od\n50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe.\n21. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť\nriadne a v určenej lehote.\n22. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné\núdaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo\nznaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení\nznaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,\nz ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis\npredmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie\npostup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu\nním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.\nCelková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť\npostupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť\nprílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v\ntakom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno\nuložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok\npodaný v elektronickej podobe.\n23. Podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov\nv prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku\npodniku alebo časti podniku, alebo zložiek majetku podniku.\n24. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v\nprílohe č. 5 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 6. Osnova znaleckého posudku pre\nodbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je uvedená v prílohe č. 7.\n25. Podľa bodu 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. osnova znaleckého posudku\npre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, v časti Úvod obsahuje dátum, ku ktorému sa\nnehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje.\n26. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. v znení účinnom k 28.03.2014 upravuje postup stanovenia\nvšeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\nlen „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/274/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-1S/274/2021.\n28. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie\npodľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok\n\nvo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu dňa 25.09.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.04.2025, teda bola\ndodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle §\n137 ods. 3 SSP je deň 25.09.2025.\n29. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti výroku 2. napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, na základe ktorých bol žalobca uznaný vinným zo skutku\nv bode b) za spáchanie správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z., teda za to,\nže porušil povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v súvislosti s ňou, konkrétne z porušenia povinnosti\nvyplývajúcej z:\n- § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z.\n- § 17 ods. 5 v spojení s § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.\n- § 19 ods. 1 v spojení s bodom 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.\n- príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. v znení účinnom k 28.03.2014,\nza čo mu bola v rozkladovom konaní uložená zmenená sankcia podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č.\n382/2004 Z. z. - peňažná pokuta vo výške 900 Eur.\n30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10,\n§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv časti výroku 2., v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a pri zohľadnení možnej existencie vád trestania\npodľa § 195 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie v časti výroku 2. je\npotrebné zrušiť s poukazom na to, že trpí vadou nepreskúmateľnosti.\n31. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie\nvydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje\nzistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa\nproti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je\nnezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda\ntaké, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa\nadministratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vo všeobecnosti vyjadril ku kvalite\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite\ndbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych\nodborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o\nto, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný\npodklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. ... Úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,\nteda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva\ndo pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované\nani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne\nvysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom\nv odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať,\nresp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich\nzávery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia\njeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň\nzasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR\nsp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie\nvydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny\norgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).\n32. Uvedené požiadavky sa o to viac vzťahujú na rozhodnutia, vydávané v administratívnych konaniach,\nktorých výsledkom je správne trestanie, keďže sa svojím charakterom približujú trestnému konaniu\na ich výsledkom je spravidla sankcia s trestnoprávnych charakterom. Medzi takéto konania možno\nzaradiť aj konania o správnych deliktoch znalcov, ktorých predmetom je posúdenie a následné vyvodenie\ndeliktuálnej zodpovednosti za správny delikt porušenia povinnosti pri výkone činnosti znalca alebo\n\nv súvislosti s ňou. S ohľadom na to je potrebné pri vydávaní takýchto rozhodnutí striktne trvať na\npožiadavke čo najväčšej zrozumiteľnosti, presvedčivosti a dostatočnej argumentačnej vybavenosti.\nRozhodnutia vydané v konaniach o správnych deliktoch musia dávať odpovede na všetky nastolené\nskutkové a právne otázky, a to nielen vo vzťahu k výroku, ktorého súčasťou je skutková a právna\nveta ako základné predpoklady pre vyslovenie viny (deliktuálnej zodpovednosti) a uloženie sankcie,\nale aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ktorého úlohou je presvedčivo zdôvodniť vyvodenie\ndeliktuálnej zodpovednosti za určitý skutok a uloženie konkrétnej sankcie, pričom tieto dve časti (výrok\na odôvodnenie) musia byť argumentačne súladné.\n33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu v prejednávanej\nveci prisvedčil námietke žalobcu o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „preskúmavané rozhodnutia“) vo vzťahu\nk výroku II. napadnutého rozhodnutia, keď zistil, že napadnuté rozhodnutie, ktoré spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím tvorí jeden argumentačný celok, trpí vadou nezrozumiteľnosti a taktiež vadou nedostatku\ndôvodov, na ktorých je založené.\n34. Prvostupňovým rozhodnutím skutok v bode b) žalovaný ustálil tak, že žalobca „v písomnom\nvyhotovení znaleckého posudku č. 14/2018, vypracovanom v Bratislave 01.10.2018, pre zadávateľa\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra\n– Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra stred, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty 31\npozemkov evidovaných na viacerých listoch vlastníctva vedených pre obec Košice Sever, k. ú. D. C.,\nv časti II. Posudok aplikoval metodický postup ohodnotenia pozemkov podľa príslušného právneho\npredpisu, avšak v nepríslušnom znení, keď použil prílohu č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom k 01.10.2018 (dátumu podania posudku), napriek tomu,\nže mal použiť tento predpis v znení účinnom k 28.03.2014 (dátum, ku ktorému bol znalecký posudok\nvypracovaný)“ (tzv. skutková veta). Právne skutok v bode b) žalovaný kvalifikoval ako porušenie\npovinností vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 5 v spojení s § 33 písm. d) zákona č. 382/2004\nZ. z. a z § 19 ods. 1 v spojení s bodom 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. a z\nprílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. v znení účinnom k 28.03.2014, pričom konštatoval spáchanie\nsprávneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. (tzv. právna veta).\n35. V nadväznosti na žalobcom uplatnenú námietku týkajúcu sa vymedzenia predmetného skutku\npo preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že tak, ako bol naformulovaný žalovaným, nie je\ndostatočne vymedzený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ani právne, a nie je dosť určitý, v dôsledku\nčoho nie je zabezpečená jeho nezameniteľnosť a totožnosť, ktorá je základom pre uplatnenie právneho\nprincípu ne bis in idem, ako aj pre dôsledné zabezpečenie práva na obhajobu, ktoré okrem iného zahŕňa\naj vedomosť obvineného o tom, čo sa mu kladie za vinu, s čím je spojená jeho možnosť efektívne sa\nbrániť.\n36. Z vymedzenia skutku v tzv. skutkovej vete nie je zrejmá konkrétne tá skutočnosť, vo vzťahu ku\nktorým nehnuteľnostiam mal byť skutok v bode b) prvostupňového rozhodnutia žalobcom spáchaný.\nZo skutkovej vety vyplýva len to, že sporný znalecký posudok sa týkal 31 pozemkov evidovaných na\nviacerých listoch vlastníctva vedených pre obec Košice Sever, k. ú. D. C., pričom nehnuteľnosti nie\nsú bližšie identifikované (listom vlastníctva, druhom, výmerou a podobne) v žiadnej časti skutkovej\nvety, a zároveň nie je zrejmé, či sa deliktuálneho konania žalobca dopustil vo vzťahu ku všetkým 31\nnehnuteľnostiam alebo len k ich určitej časti, čo je podstatné najmä z hľadiska správneho ustálenia\nobjektívnej stránky deliktu (konanie žalobcu spočívajúce v nesprávnej aplikácii metodického postupu,\nsúvisiacej s určitým typom nehnuteľnosti) a jeho závažnosti. Rovnako podľa názoru správneho súdu\nzo skutkovej vety nie je možné jednoznačne ustáliť, v čom konkrétne spočíva deliktuálne konanie\nžalobcu a jeho protiprávnosť, keďže skutková veta obsahuje len formuláciu „aplikoval metodický postup\nohodnotenia pozemkov podľa príslušného právneho predpisu, avšak v nepríslušnom znení...“. Žalovaný\nneupresnil, o aký metodický postup sa malo jednať a v čom konkrétne nesprávnosť jeho aplikácie mala\nvo vzťahu k spornému znaleckému posudku spočívať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na obsah\nPrílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., ktorá okrem iného (tvorí ju cca 17 strán súvislého textu,\nv ktorom sa podrobne popisuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb) upravuje\nv časti „E“ viaceré metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemkov (porovnávacia, výnosová a metóda\npolohovej diferenciácie). Žalovaný v skutkovej vete neupresnil, ktorý z uvedených metodických postupov\nžalobca pri vypracovaní znaleckého posudku aplikoval nesprávne, v čom táto nesprávnosť spočívala a\n\nako sa v znaleckom posudku prejavila. Skutočnosť, na ktorej konštatovanie sa žalovaný obmedzil, že\nžalobca aplikoval nepríslušné znenie vyhlášky č. 492/2004 Z. z., na účely riadneho vymedzenia spôsobu\ndeliktuálneho konania žalobcu sama osebe nie je postačujúca. Správny súd za nedostatok skutkovej\nvety na účely jej určitosti považuje aj absenciu skutkových okolností, ktoré žalovaného viedli k záveru\no vysokej závažnosti predmetného skutku, ktorá vyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí.\nSúčasťou skutkovej vety totiž musia byť všetky okolnosti, ktoré sú základom právnej kvalifikácie skutku\na následne uloženej sankcie.\n37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru NSS SR, v zmysle ktorej platí, že „v rozhodnutí\ntrestného charakteru, ktorým je aj rozhodnutie o inom správnom delikte, je nevyhnutné zadefinovať bez\nakýchkoľvek pochybností, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý – to možno zaručiť len presnou\nšpecifikáciou údajov obsahujúcich popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne,\nako je tomu aj v prejednávanej veci, uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok\nnemohol byť zamenený s iným konaním ... Riadne formulovaný výrok rozhodnutia, v ňom na prvom\nmieste konkrétny a nezameniteľný popis skutku, je nezastupiteľnou súčasťou rozhodnutia.“ (rozsudok\nNSS SR sp. zn. 8Asan/3/2018 zo dňa 26.02.2019). V rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) bolo ustálené, že „ak v popise skutku absentuje uvedenie\nkonkrétnych skutkových okolností, z ktorých by bola zrejmá intenzita útoku, jeho presné smerovanie,\npovaha použitej obuvi, počet útokov a podobne, niet na základe čoho na úmysel ťažkú ujmu spôsobiť\nusudzovať, skutok nie je jasne, zrozumiteľne bez akýchkoľvek rozumných pochybností vymedzený,\nale jeho popis pripúšťa viaceré rôzne alternatívy jeho priebehu. Z dlhodobo ustálenej súdnej praxe\nnajvyššieho súdu pritom plynie, že vyjadrením zisteného skutkového stavu je skutok obsiahnutý v\ntakzvanej skutkovej vete rozsudku (primerane napríklad R 13/1997, R 100/2001, R 24/2004, R 32/2007),\nnie skutkové okolnosti uvedené v dôvodoch rozhodnutia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, či\nodvolania obžalovaného, pokiaľ nie sú v skutkovej vete rozsudku obsiahnuté.“ (rozsudok NS SR sp.\nzn. 4Tdo//77/2001 zo dňa 04.10.2022) a že „I keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že\nby výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny\ndelikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať\ndopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne\nformulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká\npovinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej,\nvylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu\ndokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho\nodôvodnenie, môže byť vynútiteľný správnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie\npredmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho\ndeliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. Z vyššie\nuvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočnosti. Ak správny orgán\nneuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom\nkonaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku)...“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/8/2013 zo dňa 21.11.2013).\n38. V nadväznosti na skutkové okolnosti, vyjadrené v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia,\npotom správny súd posudzoval aj obsah právnej vety. Dospel pritom k záveru, že skutková a právna\nveta v preskúmavaných rozhodnutiach navzájom nekorešpondujú, keďže skutkové okolnosti neodrážajú\npríslušnú skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorá má vyplývať z právnych predpisov a ktorá tvorí\nakúsi šablónu, cez ktorú sa posudzuje naplnenie znakov správneho deliktu. Správny súd upriamuje\npozornosť na to, že žalovaný uznal žalobcu za vinného zo spáchania správneho deliktu podľa § 26\nods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z., ktorého sa znalec zapísaný v zozname znalcov dopustí\ntým, že poruší povinnosť ustanovenú zákonom č. 382/2004 Z. z. pri výkone jeho činnosti alebo v\nsúvislosti s ním. V skutkovej vete sa nenachádza zmienka o tom, že by sa žalobca dopustil porušenia\npovinnosti ustanovenej zákonom, či iným právnym predpisom. Nenachádza sa tam ani zmienka o tom,\no akú konkrétnu zákonom či iným právnym predpisom stanovenú povinnosť by sa malo jednať.\nFormulácia „aplikoval metodický postup ohodnotenia pozemkov podľa príslušného právneho predpisu,\navšak v nepríslušnom znení, keď použil prílohu č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení účinnom k 01.10.2018 (dátumu podania posudku), napriek tomu, že mal použiť\ntento predpis v znení účinnom k 28.03.2014 (dátum, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný)“,\nneumožňuje učiniť takýto záver. Taktiež je potrebné poukázať na to, že povinnosť aplikovať určité znenie\nvyhlášky nevyplýva zo žiadneho ustanovenia, na ktoré žalovaný v právnej vete odkazuje, keď ustálil,\n\nže žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 5 v spojení s § 33 písm. d)\nzákona č. 382/2004 Z. z. a z § 19 ods. 1 v spojení s bodom 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č.\n228/2018 Z. z. a z prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. v znení účinnom k 28.03.2014. Správny súd\nuvádza, že podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. je znalec povinný vykonávať znaleckú\nčinnosť riadne a v určenej lehote. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. vo všeobecnosti\nupravuje jednotlivé časti znaleckého posudku a ich náležitosti. Ustanovenie § 33 písm. d) zákona\nč. 382/2004 Z. z. splnomocňuje žalovaného na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o\npodrobnostiach ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v\nktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo\nčasti podniku, alebo zložiek majetku podniku. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. vzor titulnej\nstrany znaleckého posudku je uvedený v prílohe č. 5 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe\nč. 6. Osnova znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je\nuvedená v prílohe č. 7. Podľa bodu 4. časti I. Úvod prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. osnova\nznaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, v časti Úvod obsahuje\ndátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004\nZ. z. v znení účinnom k 28.03.2014 upravuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností\na stavieb, ktorý popisuje na takmer 17-tich stranách textu, vrátane popisu viacerých metód určenia\nvšeobecnej hodnoty pozemkov v závislosti od ohodnocovanej nehnuteľnosti. Obsahom skutkovej vety\nnie sú skutočnosti, ktoré by korešpondovali s niektorým z uvedených ustanovení v právnej vete a zase\nnaopak, žiadne z žalovaným označených ustanovení, ktorými mal žalobca porušiť svoje povinnosti,\nneupravuje povinnosť aplikovať vyhlášku v určitom znení. S ohľadom na skutočnosť, že skutková\na právna veta nie sú dostatočne určité a sú navzájom nesúladné, správny súd konštatuje zmätočnosť\n(nezrozumiteľnosť) záverov žalovaného vyjadrených v preskúmavaných rozhodnutiach vo vzťahu ku\nskutku v bode b) prvostupňového rozhodnutia v spojení s výrokom II. napadnutého rozhodnutia.\n39. Pri komplexnom posúdení výroku, ako aj odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, správny súd\ndospel k záveru, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, v čom konkrétne spočíva porušenie povinností\nžalobcu ako znalca a z čoho mu konkrétna povinnosť vyplýva, čo s poukazom na zásadu nullum\ncrimen sine lege, ktorá je aplikovateľná aj na danú vec, nie je akceptovateľné a spôsobuje nedostatok\ndôvodov napadnutého rozhodnutia. Všeobecným objektom iných správnych deliktov na úseku znaleckej\nčinnosti je verejný záujem na riadnom a včasnom vykonávaní znaleckej činnosti, teda dôsledné\nplnenie povinností zo strany znalca, ktoré povinnosti však musia byť jasne definované v zákone,\nprípadne v podzákonnom právnom predpise na základe splnomocnenia uvedeného v zákone. Žalovaný\nv preskúmavaných rozhodnutiach nedal odpoveď na otázku, akú povinnosť žalobca svojím konaním aplikáciou nesprávneho znenia vyhlášky – porušil a z čoho mu táto povinnosť expressis verbis vyplýva.\nSprávny súd na tomto mieste uvádza, že nespochybňuje samotný spôsob vypracovávania znaleckých\nposudkov vo vzťahu k dátumu (času) rozhodnému pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,\na to aj s ohľadom na povinnosť znalca vyplývajúcu z § 5 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., podľa ktorej\npri vypracovaní znaleckého posudku vychádza z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého\nposudku. Správny súd však zastáva názor, že formulácia skutkovej a právnej vety je pre každé správne\ntrestanie zásadná a spolu s odôvodnením rozhodnutia o vine a sankcii za správny delikt musí poskytovať\nzáruky spravodlivého a zákonného procesu, ako i trestania, pri ktorom platí, že účel nesvätí prostriedky.\nZ preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný bez toho, aby ozrejmil svoje myšlienkové postupy,\nktoré ho viedli k formulovaným záverom vo vzťahu k porušeniu povinností zo strany žalobcu, uznal jeho\nvinu a uložil mu sankciu, resp. bez opory v aplikovaných zákonných ustanoveniach dotvoril skutkovú\npodstatu správneho deliktu, z ktorého uznal žalobcu za vinného, čo je neprípustné. Správny súd\npoukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v náleze sp. zn. II. ÚS 476/2016\nzo 17.01.2018, podľa ktorého „Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako\ntrestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia\nv správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená“ (Zb.Us. 9/2018).\n40. Správny súd podotýka, že len adekvátne vymedzenie skutkového a právneho obsahu tvoriaceho\nzáklad správneho deliktu môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenú v právnej zásade nullum crimen\nsine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými slovami,\nnie je možné dospieť k záveru o spáchaní správneho deliktu a uznať vinu, ak konanie určitého subjektu\nzakladajúce vinu nie je možné bez rozumných pochybností stotožniť so zákonnými znakmi správneho\ndeliktu a hodnotiť ho ako napĺňajúce jeho skutkovú podstatu vymedzenú v zákone. V tomto smere\n\nsprávny súd poukazuje na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa\n06.03.2008 (R 2/2014), podľa ktorého „...v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne\ni rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je\nsubjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to,\naby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné\nkonanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\npre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a\nv čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,\nvylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký\nskutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v\nodôvodnení rozhodnutia.“ V rozsudku sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11. 2022 (bod 23. a nasl.) NSS SR\nuviedol, že „...kasačný súd upriamuje pozornosť na princíp legality (zákonnosti) zakotvený v Čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“), ktorý znamená, že viazanosť štátu právom sa\nmusí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v\noblastiach ich vykonávania štátnymi orgánmi, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov\na v ich medziach. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality\nzaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z\ndôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžo/55/2014 zo dňa 26. novembra 2015). Administratívne trestanie má vo všeobecnosti trestno-právny\ncharakter i podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, podľa ktorého trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný Čl. 7 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), ako aj Čl. 49 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu\nje vylúčená. Tak Článok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj Čl. 49 Ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových\nprincípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa\nokrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine\nlege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta)\nmôže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie\nbyť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie\n(nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný\nzákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je\nprávna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú\nzodpovednosť (k tomu pozri aj - Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, ako\naj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018, zverejnený\nv Zbierke nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu pod č. 9/2018). Podľa právneho názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý vykonával kasačné súdnictvo do 31.07.2021 ako súd kasačný, aktivita\nsprávneho orgánu nie je na mieste tam, kde zákon nestanoví, že určité konanie je správnym deliktom a\nže možno zaň uložiť príslušnú správnu sankciu. Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú\nvyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba taký systém\nsankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1\no správnych sankciách, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP\n69/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014).“\n41. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nie je dostatočné ani vo\nvzťahu k uloženej sankcii za správny delikt, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým\nzmenil výrok o sankcii vyjadrený v prvostupňovom rozhodnutí, nevysvetlil, z akých skutkových zistení\na podkladov z administratívneho spisu vychádzal pri konštatovaní vysokej závažnosti správneho deliktu\nv kontexte spôsobených následkov a ako vyhodnotil konštatovanú priťažujúcu okolnosť na strane\nžalobcu, keď bez ďalšieho vlastného hodnotenia prevzal závery prvostupňového orgánu v danej veci.\n42. Vysokú závažnosť konania žalobcu žalovaný odôvodnil poukazom na vedené trestné konanie,\nvznesené obvinenie konkrétnej osobe, na obsah kontrolného znaleckého posudku a na skutočnosť,\nže trestné stíhanie bolo zastavené. Žiadnu z týchto skutočností však bližšie nekonkretizoval (spisovou\nznačkou trestného konania, označením rozhodnutia, ktorým došlo k vzneseniu obvinenia a k zastaveniu\ntrestného stíhania, označením obvinenej osoby, číslom kontrolného znaleckého posudku, osobou, ktorá\n\nho vypracovala, dátumom vypracovania a iné) a nepodložil ich poukazom na konkrétne podklady,\nnachádzajúce sa v administratívnom spise, preto nie je zrejmé, z čoho pri formulovaní svojich záverov\nv tejto časti vychádzal. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, aký rozdiel predstavovalo ohodnotenie\nmedzi znaleckými posudkami, a teda aký konkrétny dopad malo vyhodnotenie uskutočnené žalobcom na\nzávery trestného konania. Žalovaný sa nevysporiadal ani s pôvodom kontrolného znaleckého posudku\na správnosťou jeho záverov, ktoré zjavne pre žalovaného predstavovali východisko pre posúdenie\nsporných otázok. Vysoká závažnosť konania s ohľadom na jeho následky je pritom zásadným záverom,\nz ktorého vychádza uložená sankcia. Správny súd na tomto mieste podotýka, že požiadavka na\ndostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutí nie je samoúčelná, ale je vždy spojená s dôsledným\nuplatnením práva osoby obvinenej zo správneho deliktu na obhajobu, teda s uplatnením možnosti\nvyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k vykonaným dôkazom, k ich\nhodnoteniu, ako aj k možnosti brániť sa proti tvrdeniam orgánu verejnej správy a možnosti predkladať\ndôkazy vo svoj prospech, prípadne na právo obvineného viesť obhajobu určitým smerom vo svoj\nprospech. V preskúmavanej veci však tieto záruky obvineného neboli dodržané a jeho práva v tomto\nsmere boli porušené.\n43. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, na ktoré v napadnutom rozhodnutí v plnom\nrozsahu odkázal, uviedol, že pri ukladaní sankcie prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,\npričom z obsahu odôvodnenia nevyplýva, že by vo vzťahu k žalobcovi priťažujúcu okolnosť zistil\na z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, v čom by takáto priťažujúca okolnosť mala spočívať.\nNapadnuté rozhodnutie tak trpí vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené, aj v tejto časti.\n44. Správny súd na základe uvedeného rezultuje, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím vo vzťahu ku skutku v bode b) prvostupňového rozhodnutia v spojení s výrokom II.\nnapadnutého rozhodnutia vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, keďže trpí vadou nezrozumiteľnosti a\nnedostatku dôvodov, na ktorých je založené. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím v predmetnej časti nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené\nna rozhodnutia, vydané v konaní o správnom delikte, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veciach\nsprávneho trestania, najmä s poukazom na neurčitosť nedostatočné vymedzenie predmetného skutku\na jeho právnej kvalifikácie, ktoré nie sú navzájom súladné, čoho následkom je zmätočnosť záverov\nžalovaného. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, v čom konkrétne spočíva porušenie povinností žalobcu\nako znalca a z čoho mu konkrétna povinnosť vyplýva, čo s poukazom na zásadu nullum crimen sine lege,\nktorá je aplikovateľná aj na danú vec, nie je akceptovateľné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie\nje dostatočné ani vo vzťahu k uloženej sankcii za správny delikt, pretože žalovaný nevysvetlil, z akých\nskutkových zistení a podkladov z administratívneho spisu vychádzal pri konštatovaní vysokej závažnosti\nsprávneho deliktu v kontexte spôsobených následkov a ako vyhodnotil konštatovanú priťažujúcu\nokolnosť na strane žalobcu, keď bez ďalšieho vlastného hodnotenia prevzal závery prvostupňového\norgánu v danej veci.\n45. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné v časti\nvýroku 2. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho\nsúdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky.\n46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n47. Správny súd na dôvažok uvádza, že existenciou žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), písm. e) SSP sa nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady napadnutého\nrozhodnutia (v časti výroku 2.) v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné. Správny\nsúd zároveň konštatuje, že nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 195 SSP.\n48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n\n49. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}