{"guid": "9e25404c-fcb0-4716-80ad-4623586f9a69:893ed9d6-f840-466e-9a15-2d5fd3e009c6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1", "spisova_znacka": "BA-5S/258/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/258/2021 z 21. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. mája 2025, sp. zn. BA-5S/258/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1", "identifikacne_cislo": "1021201637", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2025/25", "nazov": "Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) (25/2025 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2025"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/200", "nazov": "zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/893ed9d6-f840-466e-9a15-2d5fd3e009c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/258/2021\n1021201637\n21. 05. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: MORITZ s.r.o., so sídlom Lešková 21, 811 03 Bratislava, IČO: 35 815\n361, zastúpený: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,\nproti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova\n12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti: Okresná prokuratúra Malacky, so sídlom Sasinkova 71, 901 01\nMalacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej\npolitiky, č. OU-BA-OVBP2-2021/79472-KAZ/B zo dňa 26.07.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Okresnej prokuratúre Malacky právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Obec Lozorno vydalo oznámenie č. SÚ-559/2018 zo dňa 27.04.2018 (ďalej len „oznámenie“), ktorým\nako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) preskúmala\nohlásenie žalobcu a oznámila, že nemá námietky voči realizácii drobných stavieb pozorovateľne etológie\nzveri v počte 6 ks. Voči oznámeniu podala Okresná prokuratúra Malacky protest prokurátora zo dňa\n10.12.2019 (ďalej len „protest prokurátora“).\n2. Na podklade podaného protestu prokurátora vydala obec Lozorno rozhodnutie č. SU-0023/91/2020\nzo dňa 10.01.2020, ktorým protestu prokurátora vyhovela a zrušila oznámenie. Voči tomuto rozhodnutiu\npodal žalobca odvolanie zo dňa 13.02.2020, na podklade ktorého vydal Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2020/59766/KAZ/B zo dňa 23.04.2020, ktorým\nrozhodnutie obce Lozorno zo dňa 10.01.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové\nkonanie.\n3. Z dôvodu uvedených skutočností vydala obec Lozorno rozhodnutie č. SU-0478/0065/2021 zo dňa\n27.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyhovela protestu prokurátora a oznámenie\nzrušila. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n\n4. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2021/79472-KAZ/B zo dňa 26.07.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že\npreskúmal prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie tohto\nrozhodnutia.\n5. Žalovaný uviedol, že hlavným dôvodom podania protestu prokurátora, ako aj námietok žalobcu bolo\nvyhodnotenie skutočnosti, či bolo možné stavby stromodomov odsúhlasiť opatrením stavebného úradu,\nt. j. či na takéto stavby postačuje ohlásenie drobnej stavby a či predmetné stavby spĺňajú charakter\ndrobnej stavby.\n6. Žalovaný konštatoval, že zo znenia § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že ohlásenie\npostačuje pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu\npodstatne ovplyvniť životné prostredie. Ďalej poukázal na § 139b stavebného zákona, pričom uviedol,\nže z technickej dokumentácie, ako aj z odôvodnenia prvostupňového orgánu vyplynulo, že stavby\nstromodomov povolené oznámením nespĺňajú kritériá drobnej stavby v zmysle stavebného zákona.\nNejedná sa o prízemné stavby, ale o stavby s dvomi nadzemnými podlažiami a sporná je aj ich doplnková\nfunkcia k hlavnej stavbe. Nebolo tak možné určiť účel stavieb, ako aj skutočnosť, akú doplnkovú funkciu\na ku ktorej stavbe majú mať navrhované stromodomy.\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a ani zo\nznenia celého zákona nevyplýva spojenie funkcií poľovníctva a rekreácie, čo samozrejme neznamená,\nže pri zabezpečovaní úloh poľovníctva nemôže osoba, ktorá ich vykonáva, aj oddychovať, jesť a pod.,\nnie je to však to isté, ako funkcia rekreácie pri posudzovaní stavieb z hľadiska súladu s verejným\nzáujmom. Žalovaný uviedol, že navrhované stavby stromodomov nespĺňajú charakter drobnej stavby\npodľa stavebného zákona, pričom žalobca sa snažil obhájiť funkciu rekreácie, ktorú zákon o poľovníctve\nnezakazuje (ale ani s ňou nepočíta), avšak podľa žalovaného sa jednalo o násilné prispôsobovanie\nzákonných ustanovení situácii, ktorú investor potrebuje dosiahnuť. Ďalej uviedol, že parameter výšky\nstavby nebolo potrebné vyhodnocovať, pretože to nemení nič na tom, že stromodomy nemožno\npovažovať za drobné stavby.\n8. K povinnosti zisťovacieho konania žalovaný uviedol, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky odpovedalo na žiadosť stavebného úradu, v ktorom sa vyjadrilo k potrebe posudzovania\nvplyvov na životné prostredie a ako stavebnému úradu, tak aj žalovanému neprináležalo spochybňovať\nodborný názor a usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bez ohľadu na to,\nktorý správny orgán by bol príslušný na zisťovacie konanie, resp. posudzovanie vplyvov na životné\nprostredie pre daný projekt.\n9. K aplikácii § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalovaný uviedol, že dané ustanovenie určuje postup\nsprávnych orgánov pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí v konaní mimo odvolacieho konania.\nToto ustanovenie sa však nevzťahuje na konanie o proteste prokurátora, ktorý sa riadi ustanoveniami\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“),\nktorý je osobitným predpisom v tomto konaní, pričom tento zákon neukladá správnemu orgánu\nvyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva a ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste\nprokurátora. V konaní o proteste sa posudzuje zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia, resp.\nopatrenia napadnutého protestom prokurátora.\n10. K námietke žalobcu, že správny orgán neupovedomil účastníka konania – Ing. Martina Vozára ako\nvyhotoviteľa projektovej dokumentácie o prebiehajúcom konaní, a teda mu odobral právo vyjadriť sa,\nžalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre (prvá veta) účastníkom konania o proteste\nprokurátora sú tí, ktoré boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom\nverejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Vzhľadom na\nto, že protestom prokurátora bolo napadnuté oznámenie – ohlásenie drobnej stavby, ktoré nebolo vydané\nv správnom konaní a nemá vymedzený okruh účastníkov konania osobitným predpisom, účastníkmi\nkonania o proteste prokurátora sú v zmysle § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre tí, ktorých práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté, čo je v tomto\n\nprípade bezpochyby stavebník. Žalovaný mal za to, že práva projektanta nie sú rozhodnutím o proteste\npriamo dotknuté, nemal postavenie účastníka konania pri vydávaní oznámenia, nemal postavenie\núčastníka konania ani v konaní o proteste prokurátora, a preto nebolo potrebné projektanta upovedomiť.\n11. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad uskutočnil dňa 18.03.2021 štátny stavebný dohľad, ďalej\nobhliadku dňa 13.07.2021 a zistil, že na predmetných pozemkoch neboli začaté práce súvisiace\ns výstavbou stromodomov. Žalovaný uviedol, že podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník\nmôže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu do dvoch rokov odo dňa doručenia písomného oznámenia\nstavebného úradu k ohlásenej stavbe, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Oznámenie bolo žalobcovi\ndoručené dňa 27.04.2018 a doba platnosti uplynula dňa 27.04.2020.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 01.10.2021 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n13. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npretože (i) došlo k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) a § 139b ods. 8 písm. a) stavebného\nzákona, (ii) došlo k neprávnemu posúdeniu § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) a (iii) došlo k nesprávnemu posúdeniu § 65 ods. 2 správneho\nporiadku.\n14. K nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) a § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona\nžalobca uviedol, že závery žalovaného sú nesprávne. Žalobca uviedol, že prízemné stavby je možné\ndefinovať ako stavby, ktoré pozostávajú z 1. nadzemného podlažia a nie je podstatné, v akej výške nad\núrovňou zeme sa toto 1. nadzemné podlažie nachádza. Žalobca uviedol, že stavby – pozorovateľne\nzveri – boli umiestnené na vyššej základovej konštrukcii z dôvodov, že mali slúžiť k pozorovaniu zveri. Za\núčelom dosiahnutia tohto cieľa riešila príslušná projektová dokumentácie umiestnenie 1. nadzemného\npodlažia v rôznych výškach. Podpery, na ktorých sa pozorovateľne zveri nachádzali, predstavovali\nzákladovú konštrukciu daných stavieb, a preto sa nezapočítavali do výšky stavby. Uvedené žalobca\npodporil aj vyjadrením Ing. Martina Vozára, autorizovaného stavebného inžiniera. Súčasne poukázal aj\nna Územný plán mesta Pezinok, ktorý obsahoval definíciu pojmom „podlažie“ a „nadzemné podlažie“\na na Slovenskú technickú normu ISO 6707-7. Na podklade uvedeného mal žalobca za to, že priestor pod\nstavbami – pozorovateľne zveri – priamo v teréne, kde rastie prírodná zeleň, nemôže byť považovaný\nza podlažie, v dôsledku čoho pozorovateľne zveri pozostávajú výlučne z 1. nadzemného podlažia (a nie\nz dvoch nadzemných podlaží) a technicky sa jedná o prízemné stavby.\n15. Žalobca namietol aj závery žalovaného ohľadom funkcie pozorovateľne zveri vo vzťahu k hlavnej\nstavbe „Hospodárska usadlosť – hospodársky, skladový a obytný objekt A, B a C“. Žalobca v ohlásení\nvymedzil účel stavieb z pohľadu zákona o poľovníctve, pričom v následných podaniach definoval\núčel stavieb z pohľadu stavebno-technického, a teda definoval stavby z pohľadu stavebného zákona,\nv zmysle ktorého sa za drobné stavby považujú stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe,\npričom v danom prípade je to stavba „Hospodárska usadlosť – hospodársky, skladový a obytný objekt A,\nB a C.“ Definovanie účelu stavieb z pohľadu stavebného zákona nemožno považovať za zmenu účelu\nohlásených stavieb.\n16. K § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona žalobca uviedol, že medzi základné úlohy poľovníctva\npatrí aj sledovanie a monitoring zveri za účelom poznania jej vývoja a etológie, časozber vývoja\na dynamiky lesných porastov a flóry a pod., pričom na naplnenie tohto účelu sa nielen v zahraničí, ale\naj na Slovensku stavajú pozorovateľne zveri. Podľa § 2 písm. k) zákona o poľovníctve je poľovníckym\nzariadením objekt slúžiaci na prikrmovanie zveri, napájanie zveri, pozorovanie zveri, lov zveri, vrátane\njej odchytu a uskladňovania krmiva pre zver v poľovnom revíri. Poľovnícke zariadenie je tak aj objekt\nslúžiaci na pozorovanie zveri, a preto je podľa žalobcu nepochybné, že takéto zariadenie, resp. stavba\nrealizovaná na tento účel, slúži na zabezpečovanie úloh poľovníctva.\n\n17. Žalobca zároveň uviedol, že nie je vylúčené, aby pozorovateľňa zveri bola súbežne využívaná na\núčely poľovníctva a aj na účely rekreácie. Žalobca konštatoval, že prioritnou funkciou stromodomov\n– pozorovateľní zveri je pozorovanie zveri a s tým spojený pobyt v prírode pre poľovníkov, odbornú\nverejnosť, deti a mladých ľudí.\n18. Žalobca uviedol, že pojem pozorovateľne zveri nie je v legislatíve precizovaný. Navrhované objekty\nmajú slúžiť na pozorovanie zveri pre odbornú, ale aj laickú verejnosť, a preto sú umiestnené v priestoroch\npovolenej zvernice a zverofarmy, na lesných pozemkoch a samotná stavba má byť realizovaná vo výške,\naby bolo pozorovanie zmeny čo najefektívnejšie. Žalobca zastal názor, že v kompetencii správneho\norgánu je výhradne možnosť posúdenia, či stavba objektu na pozorovanie zveri spĺňa podmienky\ndrobnej stavby v zmysle § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona a nie je kompetentný do budúcna\nvyhodnocovať možnosť porušenia právnych predpisov zo strany stavebníka a/alebo iných subjektov,\nresp. vyhodnocovať, či môže alebo nemôže dôjsť k budúcemu využitiu stavieb aj na iný ako deklarovaný\na povolený účel.\n19. Žalobca ďalej namietol nesprávne právne posúdenie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní\nvplyvov. Žalobca mal za to, že v predmetnom prípade sa jedná o podlimitnú činnosť a v danom\nprípade nebolo potrebné realizovať zisťovacie konanie. Žalobca uviedol, že na uvedenom nemení nič\nani vyjadrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, podľa ktorého v prípade projektov,\nktoré samostatne nedosahujú prahovú hodnotu pre ich posúdenie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,\navšak spoločne môžu mať významne nepriaznivý vplyv na životné prostredie, musí byť ich vplyv na\nživotné prostredie posudzovaný ako celok. Žalobca rozporoval závery Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky.\n20. Žalobca namietol aj právne posúdenie § 65 ods. 2 správneho poriadku, pričom uviedol, že\nskutočnosť, že oznámenie bolo napadnuté protestom prokurátora neznamená, že správy orgán pri\nrozhodovaní nerozhoduje podľa správneho poriadku a neposudzuje dobromyseľnosť nadobudnutých\npráv. Žalovaný tak podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil povinnosť správnych orgánov postupovať\nv zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku a jeho opomenutím došlo k porušeniu žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie.\n21. Ďalej žalobca napadol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný (i)\nnevysporiadal s argumentáciu žalobcu, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci a (ii) nevysporiadal\ns dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný (i) nereflektoval na argumentáciu žalobcu vo vzťahu\nk charakteru ohlásených stavieb ako prízemných stavieb, (ii) nezaoberal sa argumentáciu žalobcu\nk naplneniu účelu pozorovateľní zveri ako drobných stavieb a (iii) nevzal v úvahu ani argumentáciu\nžalobcu vo vzťahu k porušeniu § 18 ods. 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov.\n22. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich\noporu, pričom poukázal na to, že tvrdenie žalovaného ohľadom realizácie stavby je nesprávne, pretože\nzo zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 vyplýva, že žalobca začal realizovať\nohlásené drobné stavby, pretože začal realizovať terénne práce, vrátane výkopu základov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.01.2022, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne\nposúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva účastníkov\nkonania. Žalovaný sa všetkými námietkami zaoberal dostatočne, vyhodnotil ich vo vzťahu k príslušným\nustanoveniam stavebného zákona, správneho poriadku, zákona o poľovníctve a zákona o posudzovaní\nvplyvov, pričom napadnuté rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n24. Podaním zo dňa 31.03.2022 do súdneho konania vstúpila Okresná prokuratúra Malacky.\n25. K žalobe sa vyjadrila aj okresná prokuratúra, a to podaním zo dňa 04.07.2022. K námietke\nžalobcu, že stromodomy sú prízemnými stavbami uviedla, že predmetné stavby majú 2 podlažia.\n\nZ administratívneho spisu vyplynulo, že sa jedná o dvojpodlažné stavby so zastavanou plochou 29,5 m2,\ns 1. nadzemným podlažím vo výške cca 2 – 5 m nad zemou, prístupným pomocou točitého schodiska,\nresp. rebrinovej lávky, napojené na areálové inžinierske siete hlavného objektu „Hospodárska usadlosť\n– hospodársky, skladový a obytný objekt A, B a C“. Dané stavby sú vybavené kúpeľnou, WC, kuchynkou,\nskladom náradia, krmiva alebo hnojiva, pričom na 2. nadzemnom podlaží je zabezpečený prístup do\npriestoru 3 miestností a kúpeľne.\n26. Okresná prokuratúra mala za to, že bolo správne ustálené, že predmetné stavby nemožno považovať\nani za drobné stavby podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, pretože jednoznačne neslúžia\nna zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva. Okresná prokuratúra namietla, že len zo samotnej\nskutočnosti, že určitý objekt slúži na pozorovanie zveri nemožno vyvodzovať záver, že takýto objekt\nautomaticky slúži na zabezpečovanie poľovníctva. Predmetné stavby sú vzhľadom na svoje vybavenie\na pripojenie na inžinierske siete určené na prechodné ubytovanie, pričom by mohli slúžiť aj na trvalé\nubytovanie, čo by spôsobovalo rušenie zveri.\n27. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní\nvplyvov okresná prokuratúra uviedla, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania iniciované žalobcom\nnadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2022. Ďalej uviedla, že na konanie o proteste prokurátora sa §\n65 ods. 2 správneho poriadku neaplikuje, keďže toto ustanovenie sa týka osobitného mimoriadneho\nopravného prostriedku odlišného od inštitútu protestu prokurátora, ktorý je iným kvázi mimoriadnym\nopravným prostriedkom.\n28. Okresná prokuratúra vyjadrila nesúhlas s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Súhrnne navrhla žalobu zamietnuť.\n29. Podaním zo dňa 07.05.2025 žalobca doplnil svoju žalobnú argumentáciu.\n30. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n31. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/258/2021.\n32. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade\ns § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom\npre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení\núčinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu\nv druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací\norgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe.\nZároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym\norgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa\nodsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu\nprocesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu\nverejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto\nsprávnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že\norgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať\npráva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č.\n200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie\nje právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej\n\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú\nspôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy.\nZ toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na\núčel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom\npre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným.\n33. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n34. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 21.05.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n35. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n37. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\n38. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym\naktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný\nvšeobecne záväzný právny predpis.\n39. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom\nsa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený\nzákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.\n40. Podľa § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú\nfunkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na\nvýrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné\nprostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad\nkôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného\nzvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení.\n41. Podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj stavby organizácií\nna lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha\nnepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva.\n42. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov, predmetom zisťovacieho konania musí\nbyť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B.\n43. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby\nsa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi, ak vyhoveli protestu prokurátora a napadnuté oznámenie zrušili.\nK námietke žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona\n44. Vo vzťahu k danej žalobnej námietke správny súd poukazuje na podanie žalobcu zo dňa 07.05.2025,\nv ktorom uviedol, že „netrvá na svojej predošlej argumentácii, v zmysle ktorej je stromodomy možné\n\npovažovať za drobné stavby v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) staveného zákona.“ Správny súd týmto\nanalogicky odkazuje na § 63 SSP (späťvzatie žaloby) a z dôvodu, že žalobca zobral žalobnú námietku\nvo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona späť (resp. na nej ďalej\nnetrval), správny súd sa k tejto žalobnej námietke vyjadrovať nebude.\nK námietke žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona\n45. Žalobca ďalej namietol, že názor žalovaného o tom, že pozorovateľne zveri nenapĺňajú účel na\nvykonávanie a zabezpečovanie úloh poľovníctva, je nesprávny. Poukázal na to, že medzi základné úlohy\npoľovníctva nepochybne patrí aj sledovanie a monitoring zveri, pričom s odkazom na § 2 písm. k) zákona\no poľovníctve je zrejmé, že za poľovnícke zariadenie je považovaný aj objekt slúžiaci na pozorovanie\nzveri, a preto je nepochybné, že takéto zariadenie, resp. stavba realizovaná na daný účel bude slúžiť\nna zabezpečovanie úloh poľovníctva. Ďalej žalobca poukázal na obdobnú prax – napr. Mestské lesy\nv Bratislave, na účel stromodomov vo všeobecnosti a na funkcie stromodomov. Žalobca konštatoval,\nže navrhované objekty majú slúžiť na pozorovanie zveri pre odbornú, ale aj laickú verejnosť a ľudia\nmôžu pri pozorovaní zveri oddychovať a aj sa najesť. Žalobca zastal názor, že v kompetencii správneho\norgánu je výhradne možnosť posúdenia, či stavba objektu na pozorovanie zveri spĺňa podmienky\ndrobnej stavby v zmysle § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona a nie je kompetentný do budúcna\nvyhodnocovať možnosť porušovania právnych predpisov zo strany stavebníka a/alebo iných subjektov,\nresp. vyhodnocovať, či môže alebo nemôže dôjsť k budúcemu využitiu stavieb na iný ako deklarovaný\na povolený účel.\n46. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že medzi základné úlohy poľovníctva patrí aj sledovanie\na monitoring zveri za účelom poznania jej vývoja a etológie, časozber vývoja a dynamiky lesných\nporastov a pod., pričom v rámci poľovníctva možno hovoriť aj o rekreácii – na účely pozorovania prírody,\nlesnej zvery a pod. V predmetnom prípade však bolo potrebné, aby žalobcom navrhovaná stavba\nnapĺňala kritériá § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona.\n47. Predmetné ustanovenie stavebného zákona vymedzuje, že za drobné stavby sa považujú aj stavby\norganizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná\nplocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Žalobca v žalobe\nvšak len útržkovito poukazuje na toto ustanovenie, avšak nepoukazuje na zvyšok tohto ustanovenia,\nktoré definuje aj to, „ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva,\nnáradia alebo hnojiva.“ Predmetné ustanovenie je tak potrebné vykladať v jeho celosti, pričom stavebný\nzákon demonštratívne vymenúva, aké drobné stavby to môžu byť – napr. sklady krmiva, náradia alebo\nhnojiva. Jedná sa síce o demonštratívny výpočet, ktorý však napomáha k tomu, aby bolo možné lepšie\nvymedziť, aké drobné stavby možno pod toto ustanovenie subsumovať.\n48. Žalobca síce v žalobe poukazoval na účel stromodomov a ich význam, ale po preskúmaní tejto\nčasti argumentácie správny súd uvádza, že nie je zrejmé, akým spôsobom je táto časť argumentácie\npodstatná pre konanie vo veci. Správny súd nevylučuje, že v mestských lesoch, ako aj v zahraničí\nsa nachádzajú pozorovateľne zveri/stromodomy a nevylučuje ani funkciu stromodomov (tu žalobca\npoukázal na bežnú konštrukciu stromodomov v zahraničí, pozorovanie zveri a pod.), avšak tieto\nskutočnosti podľa správneho súdu nepreukazujú nesprávnosť záverov orgánov verejnej správy.\n49. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. V prípade, ak správny súd poukáže na\nprvostupňové rozhodnutie, tak prvostupňový orgán na strane 14 konštatoval, že stavebník (teda žalobca)\nuviedol, že stavby budú mať aj ubytovaciu funkciu, pričom sa jednalo o stavby, ktoré svojim stavebnotechnickým riešením môžu slúžiť na krátkodobé či dlhodobé bývanie viacerých osôb a tieto stavby majú\nmať kuchyňu, izbu, kúpeľňu, WC a podobne. Prvostupňový orgán súčasne uviedol, že stavba má byť\nsúčasťou areálu určeného na komunitné bývanie a rekreáciu. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí\n(na strane 8 napadnutého rozhodnutia) uviedol, že „po posúdení všetkých okolností a informácií, ktoré\nsa v priebehu konaní o predmetnom projekte nazbierali, tunajší úrad konštatuje, že navrhované stavby\nstromodomov nespĺňajú charakter drobnej stavby podľa tohto ustanovenia stavebného zákona“ (§ 139b\nods. 8 písm. a) stavebného zákona – pozn. správneho súdu).\n50. Správny súd uvádza, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden\ncelok, a preto na rozhodnutia týchto orgánov verejnej správy treba nahliadať spoločne a nemožno\nich od seba izolovať (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020). Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie nemožno\nposudzovať izolovane, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci. Takouto optikou vo vzťahu\nk uplatnenej žalobnej námietke pristupoval aj správny súd.\n51. Ako to už správny súd uviedol vyššie, § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona upravuje\ndrobné stavby na úseku zabezpečovania lesnej výroby a poľovníctva. Vychádzajúc z prvostupňového\nrozhodnutia, na ktoré odkázal aj žalovaný, možno ustáliť, že prvostupňový orgán na základe zisteného\nskutkového stavu dospel k správnym záverom, keď poukázal na funkciu stavieb (ubytovaciu funkciu),\nna stavebno-technické riešenie stavby (ktoré malo slúžiť na krátkodobé a dlhodobé ubytovanie), ako\naj na zariadenie stavieb (WC, kuchyňa a pod.). Prvostupňový orgán uviedol aj ďalšie skutočnosti,\npotrebné pre rozhodnutie – úžitkovú plochu a pod. Zároveň prvostupňový orgán odkázal aj na vyjadrenie\nOkresného úradu Malacky, pozemkového a lesného odboru zo dňa 11.10.2017, nachádzajúce sa\naj v administratívnom spise, ktorý uviedol, že nemá pripomienky k realizácii drobných stavieb za\npodmienok, že tieto budú slúžiť výlučne na pozorovanie zveri. Žalovaný na tieto skutočnosti prihliadol\na dospel k záveru, že takéto stavby nemožno subsumovať pod § 139b ods. 8 písm. a) stavebného\nzákona.\n52. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sú výsledkom dostatočného\ndokazovania, svoje závery sú založené na relevantných skutočnostiach a tieto sú odôvodnené v takej\nmiere, ktoré dávajú účastníkom konania odpoveď na relevantné otázky. Žalobca v žalobe žiadnym\nrelevantným spôsobom tieto závery nenamietol a ním predložená argumentácia nemohla spochybniť\nzávery orgánov verejnej správy.\n53. Orgány verejnej správy tak na základe zistených skutočností (ktoré správny súd príkladmo uviedol\nv bode 51 tohto rozsudku) tak dospeli k záveru, že stromodomy nenapĺňajú kritéria, ktoré upravuje § 139b\nods. 8 písm. a) stavebného zákona – stromodomy tak, ako to zistili orgány verejnej správy, slúžiace na\nkrátkodobé alebo dlhodobé ubytovanie, so zariadením pripomínajúcim príbytok (WC, kuchyňa a pod.) ani\npodľa správneho súdu nemožno prirovnať k drobným stavbám, ktoré § 139b ods. 8 písm. a) stavebného\nzákona vymedzuje – napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Aj keď správny súd pripustil, že aj\nrekreácia môže byť súčasťou poľovníctva, nie každú stavbu, ktorej účel je spojený s poľovníctvom, je\nmožné posudzovať ako drobnú stavbu podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona. Aj len čiastočná\nubytovacia funkcia za podmienok napojenia na inžinierske siete tak, ako je to v tomto prípade, vylučuje,\nže by sa jednalo o drobnú stavbu.\nK námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní\nvplyvov\n54. Žalobca mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní\nvplyvov a namietol aj závery Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Po preskúmaní tejto\nžalobnej námietky ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n55. Správny súd uvádza, že zisťovanie konanie (na ktoré odkazuje § 18 ods. 2 písm. b) zákona\no posudzovaní vplyvov) je konaním v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého\ncieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má byť alebo nemá byť predmetom posudzovania\nvplyvov, tzv. povinného posudzovania. Tu je potrebné uviesť, že požiadavka vysokej úrovne ochrany\nživotného prostredia je opakovane potvrdená judikatúrou kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora\nEurópskej únie, pričom je správne, ak prvostupňový orgán za účelom čo najúplnejšieho zistenia stavu\nveci požiadal o stanovisko Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a s týmto stanoviskom\nsa, aj s odkazom na ochranu životného prostredia, stotožnil. Postupu orgánov verejnej správy nemožno\nvytknúť pochybenie, pretože postupovali v súlade s účelom zákona o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a stavebného zákona.\n56. Nedôvodnosť uplatnenej žalobnej námietky zvýrazňuje nakoniec aj to, že samotný žalobca inicioval\nzisťovacie konanie na Okresnom úrade Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, pričom\nsúčasťou tohto zisťovacieho konania boli aj stavby predmetných stromodomov spolu s ostatnými\nstavebnými objektami, pričom podlahová úžitková plocha všetkých stavieb v rámci projektu „BotanikaLozorno“ presiahla hranicu 1.000,00 m2. Uvedenú skutočnosť, ako aj vydanie rozhodnutia v zisťovacom\nkonaní potvrdil aj samotný právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní. V danom zisťovacom\n\nkonaní tak bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Malacky č. OU-MA-OSZP-2022/008465 zo dňa\n10.03.2022, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Botanika-Lozorno“ sa bude posudzovať\npodľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasťou posudzovania budú aj stavby\nuvedené v oznámení, nachádzajúce sa na pozemkoch parcela č.: 9837/1, 9767, 9769, 9836/1, 9836/5,\n9770/1, 9836/7, 9837/1, 9835/1, 9766/1, 9771/18 a 9766/4 v k. ú. A.. Uvedené dokumentuje správnosť\npostupu orgánov verejnej správy a nedôvodnosť žalobnej námietky.\nK námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku\n57. Po posúdení tejto žalobnej námietky správny súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Tu\nje potrebné súhlasiť so žalovaným a okresnou prokuratúrou, že konanie vo veci protestu prokuratúra\nje potrebné procesne odlíšiť od konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania\n(ktoré je upravené v § 65 správneho poriadku). Ako to ustálila už aj súdna prax, tak preskúmanie\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania (podľa správneho poriadku), ako aj protest prokurátora smerujú\nproti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo je ich spoločný znak. Na druhej strane, existujú\nmedzi nimi podstatné rozdiely – napríklad nielen v ich systematickom vnímaní v rámci kontroly výkonu\nverejnej správy, ale osobitne v ich pozitívnoprávnom zakotvení.\n58. Ak totiž § 65 ods. 2 (druhá veta) správneho poriadku (ktorá upravuje mimoodvolacie konanie)\nsprávnym orgánom určuje, že tieto pri zrušení alebo zmene rozhodnutí dbajú na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, obdobnú požiadavku vo vzťahu k rozhodovaniu\nsprávnych orgánov v rámci konania o proteste prokurátora správny poriadok a ani zákon o prokuratúre\nsprávnym orgánom neukladá. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre je konanie o proteste prokurátora\nosobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy „bol porušený\nzákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.“ Citované zákonné ustanovenie (ale ani iné\nustanovenie zákona o prokuratúre alebo správneho poriadku) teda neobsahuje žiadnu imperatívnu\nzákonnú požiadavku v tom zmysle, že sa v rámci správneho konania o proteste prokurátora má prihliadať\nna dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Orgánu verejnej správy zo žiadneho zákona\nnevyplýva povinnosť v rámci konania o proteste prokurátora skúmať dobromyseľne nadobudnuté práva\núčastníka konania, príp. ich pomerovať vo vzťahu k nezákonnostiam, ktoré sú v proteste prokurátora\nnamietané, a o ktorých správnom rozhodní ustáli, že sú dôvodné (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25.09.2024).\n59. Na podklade vyššie uvedeného je tak potrebné konštatovať, že orgány verejnej správy nepochybili,\nak v prípade konania o proteste prokurátora neprihliadli na aplikáciu § 65 ods. 2 správneho poriadku,\nale svoje právne posúdenie zamerali na posúdenie toho, či bol porušený zákon alebo iný všeobecnej\nzáväzný právny predpis.\nK námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich\noporu\n60. Žalobca namietol, že tvrdenie žalovaného o tom, že sa na mieste nezačali realizovať terénne práce,\nje nesprávne, pretože zo zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 je zrejmé,\nže na danom mieste boli uskutočňované terénne úpravy. Správny súd preskúmal administratívny spis\na uvádza, že zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 sa v ňom nenachádza.\nV administratívnom spise sa nachádza zápisnica z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa\n14.07.2021, v obsahu ktorej je zachytené, že v rámci areálu Zvernica Botanika neboli „započaté“\npráce súvisiace s výstavbou stromodomov a predmetný pozemok bol zarastený burinou a neudržiavaný.\n61. Uvedené (a teda absencia zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019) však podľa\nnázoru správneho súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože účelom konania\npred správnymi orgánmi bolo preskúmanie protestu prokurátora, a teda, či bolo oznámenie vydané\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo nie. Súčasne, ako to uviedol správny súd vo vzťahu\nk charakteru konania o proteste prokurátora, v rámci konania o proteste prokurátora sa neprihliada na\nskúmanie dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania, ktoré by v danom prípade mohli byť\nteoreticky dotknuté vo vzťahu k začatiu terénnych prác. Absencia spomenutej zápisnice zo štátneho\nstavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 tak nemohla vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nK podaniu žalobcu zo dňa 07.05.2025\n62. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné sa vyjadriť aj k podaniu žalobcu zo dňa\n07.05.2025. Žalobca týmto podaním doplnil svoju žalobnú argumentáciu, a to vo vzťahu k (i) námietke\nohľadom § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, (ii) námietke ohľadom aplikácie § 65 ods.\n2 správneho poriadku a (iii) námietke ohľadom začatia stavebných prác. V tomto podaní žalobca\nprezentoval novú argumentáciu, pričom na podporu tejto svojej novej argumentácie predložil aj nové\nlistinné dôkazy.\n63. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na § 183 SSP, ktorý stanovuje, že žalobca môže\nrozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body\nlen v lehote ustanovenej na podanie žaloby. K danému správny súd uvádza, že v správnom súdnictve\nsúd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv žalobe, t. j. v medziach žaloby, pričom rozsahom tvrdení tvrdených v žalobe je súd viazaný a nemôže\nho prekročiť. V správnom súdnictve totiž platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody\nsíce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty\nuž nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému\nrozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným\nbodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Taktiež súd\nnemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby vôbec\nneuplatnil.\n64. Z podania žalobcu zo dňa 07.05.2025 vyplýva, že žalobca niekoľko rokov po podaní žaloby rozšíril\nsvoju žalobnú argumentáciu o nové skutočnosti a dôkazy, a to aj napriek tomu, že predmetné konanie\nje konaním, v ktorom nie je prípustné rozširovať alebo dopĺňať žalobu po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty. Z uvedeného dôvodu tak správny súd na podanie žalobcu zo dňa 07.05.2025 (s výnimkou časti,\nv ktorej žalobca nezotrval na pôvodnej žalobnej argumentácii) neprihliadal.\nZáverom\n65. Na podklade skutočností uvedených v tomto rozhodnutí správny súd uvádza, že po preskúmaní\nadministratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto\nju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Orgány verejnej správy sa so všetkými podstatnými námietkami\nvysporiadali a z ich rozhodnutí je možné vo vzájomnej súvislosti vyčítať, na základe akých právnych\na skutkových okolností dospeli k svojim záverom.\n66. Správny súd uvádza, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni,\nči správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať\ns tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí\npreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality\na interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán\nverejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na\nzáklade svojej voľnej úvahy je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo\npodkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej\nsprávy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu\nvoľnej úvahy.\n67. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom\nvyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný\nk právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa\nnázoru správneho súdu aj vyplýva.\n68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\nPrávo na náhradu trov konania správny súd nepriznal ani Okresnej prokuratúre Malacky, pretože\nprokuratúre možno priznať právo na náhradu trov konania len výnimočne, pričom v predmetnom konaní\nnevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti.\n\n69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}