Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/242/2021 z 7. 2. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. februára 2025, sp. zn. BA-5S/242/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201578.2
Správny súd v Bratislave | BA-5S/242/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201578.2 | 2025-02-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a51b5f0-d77e-43d8-ad3b-cd0ed5a3a75e
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201578.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
6S/25/2024
1021201578
07. 02. 2025
JUDr. Ina Šingliarová
ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201578.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov
senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD. (sudca spravodajca), a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci
žalobkyne: Rapid Life životná poisťovňa, a. s., v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO 31 690 904,
právne zastúpená: Advokátska kancelária Ettor & Niess, s.r.o., Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, IČO
55 471 081, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO
30 844 789, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska
č. sp. NBS1-000-013-220, č. z. 100-000-296-774 zo dňa 13.07.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. sp.
NBS1-000-013-220, č. z. 100-000-296-774 zo dňa 13.07.2021 z r u š u j e a v e c
vr
a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet súdneho prieskumu
1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. sp. NBS1-000-013-220, č.
z. 100-000-296-774 zo dňa 13.07.2021 vydané podľa § 32 ods. 1 v spojení s § 22 ods. 1 písm. c) zákona
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“), ktorým žalovaný zastavil konanie o rozklade zo dňa
29.06.2017, ktorý podala žalobkyňa Rapid Life životná poisťovňa, a. s., v konkurze (ďalej ako „žalobkyňa“
alebo „poisťovňa“) proti prvostupňovému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad
finančným trhom, sp. č. NBS1-000-012-201, č. z. 100-044-845 zo dňa 14.06.2017, o zavedení nútenej
správy nad poisťovňou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Priebeh administratívneho konania, konania pred Krajským súdom v Bratislave a konania pred
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
II.A Priebeh administratívneho konania
2. Prvostupňovým rozhodnutím bola zavedená nad žalobkyňou nútená správa podľa zákona č. 39/2015
Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o poisťovníctve“) pre závažné a
opakované ohrozovanie práva klientov na výplatu plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv riadne a včas.
Dňom 15.06.2007, kedy bolo žalobkyni toto rozhodnutie doručené, sa stalo účinným voči nej, ako aj voči
iným osobám, v dôsledku čoho pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady poisťovne prešla zo zákona

na nútenú správkyňu a zároveň bol pozastavený výkon funkcií členov predstavenstva a dozornej rady
poisťovne.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podalo predstavenstvo poisťovne rozklad, namietajúc nezákonný
postup Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „prvostupňový
orgán“), pri zavedení nútenej správy nad poisťovňou. Žalovaný konanie o podanom rozklade podľa
§ 21 ods. 1 písm. b) a d) zákona o dohľade prerušil rozhodnutím zo dňa 28.11.2017 z dôvodu
vyžiadania si informácií od iných orgánov na potreby rozhodnutia o rozklade a tiež pre prebiehajúce
prešetrovanie podozrení orgánmi činnými v trestnom konaní voči bývalému zamestnancovi žalovaného,
ktorý podpisoval rozhodnutie o zavedení nútenej správy nad poisťovňou.
4. Dňa 23.01.2018 Okresný súd Košice 1 uznesením sp. zn. 31 K/28/2017 vyhovel návrhu nútenej
správkyne a vyhlásil konkurz na majetok poisťovne z dôvodu, že spoločnosť je v úpadku pre predlženie
aj pre platobnú neschopnosť. Zároveň ustanovil poisťovni správcu konkurznej podstaty.
5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.11.2017 o prerušení konania o rozklade podal prokurátor
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky protest, ktorému žalovaný rozhodnutím zo dňa 31.07.2018
nevyhovel. Prokurátor následne podal bývalému Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „krajský súd“)
správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o prerušení konania o proteste, predovšetkým z dôvodu,
že dôvod na prerušenie konania podľa § 21 ods. 1 písm. b) a d) zákona o dohľade nebol daný.
6. Uznesenie krajského súdu o odmietnutí tejto správnej žaloby zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej „Najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/57/2019 zo dňa 30.06.2020 (ďalej len „rozhodnutie
z 30.06.2020“) a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom na to,
ako má ďalej žalovaný vo veci postupovať. Krajský súd následne na to rozsudkom sp. zn. 1S/163/2020
zo dňa 20.05.2021 zrušil rozhodnutie žalovaného o prerušení konania o rozklade proti rozhodnutiu o
zavedení nútenej správy nad poisťovňou.
7. Následne na to dňa 13.06.2020 vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa 32
ods. 1 v spojení s § 22 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade zastavil konanie o rozklade, ktoré podalo
predstavenstvo poisťovne proti prvostupňovému rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Poukázal na
to, že vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne skončila nútená správa nad poisťovňou (§ 155 ods. 1
písm. b/ zákona o poisťovníctve) a tým odpadol dôvod začatého konania o rozklade proti rozhodnutiu o
jej zavedení. Nútená správa bola nahradená osobitným právnym režimom, ktorým je konkurzné konanie
vedené príslušným konkurzným súdom.
II.B Priebeh konania pred krajským súdom
8. Žalobkyňa podala všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým sa zaviedla nútená
správa, a navrhla zrušiť toto rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie. Tvrdila, že záver žalovaného o
odpadnutí dôvodu na preskúmanie zákonnosti nútenej správy je neudržateľný, pretože konkurzný súd
nemohol preskúmať zákonnosť nútenej správy. Žalovaný podľa nej konal v rozpore s právnym názorom
Najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí z 30.06.2020.
9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, argumentujúc, že nútená správa sa týka celého majetku
podliehajúceho konkurzu, a preto môže vo veci konať len správkyňa konkurznej podstaty. Tvrdil, že bol
povinný zastaviť konanie o rozklade, pretože odpadol dôvod na konanie o nútenej správe. K tvrdeniu
žalobkyne o nerešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu uviedol, že tento názor sa vzťahuje len
na prerušenie konania o rozklade.
10. Žalobkyňa v replike uviedla, že konanie o rozklade sa netýka majetku, ale zákonnosti rozhodnutia
o nútenej správe. Tvrdila, že žalovaný jej odmietol poskytnúť právnu ochranu tým, že svojvoľne zastavil
konanie o rozklade, čím porušil článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Krajský súd uznesením odmietol správnu žalobu z dôvodu, že rozhodnutia o nútenej správe sa týkajú
celého majetku žalobkyne a po vyhlásení konkurzu môže žalobu podať len správca konkurznej podstaty.
Žalobu podanú žalobkyňou súd vyhodnotil ako podanú neoprávnenou osobou a odmietol ju.

II.C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2Sfk/47/2023 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu
v medziach sťažnostných bodov a zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec s poukazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) vrátil Správnemu
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
13. Senát kasačného súdu zrekapituloval závery Najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí z 30.06.2020,
kde bolo uvedené, že žalovaný zaviedol nad poisťovňou nútenú správu z dôvodov závažného
ohrozovania práva klientov na plnenia z poistných zmlúv. Rozhodnutím o zavedení nútenej správy
bol pozastavený výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne a pôsobnosť jej predstavenstva prešla na
nútenú správkyňu, ktorá sa stala jediným štatutárnym zástupcom poisťovne. Predstavenstvo poisťovne
však mohlo podať proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy opravný prostriedok, čo bolo jediným
úkonom, ktorý mohlo vykonať v mene poisťovne.
14. Najvyšší súd v rozhodnutí z 30.06.2020 konštatoval, že poisťovňa bola oprávnená podať rozklad proti
rozhodnutiu o zavedení nútenej správy a prípadne aj správnu žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu
vo veci nútenej správy.
15. Kasačný súd sa s týmito názormi Najvyššieho súdu uvedenými v rozhodnutí z 30.06.2020 stotožnil
a upozornil, že zákonnosť rozhodnutia o nútenej správe nebola doposiaľ posúdená bankovou radou
žalovaného, a preto nie je právoplatné rozhodnutie o tom, či boli naplnené hmotnoprávne dôvody na
zavedenie nútenej správy.
16. Kasačný súd uviedol, že otázka zákonnosti zavedenia nútenej správy mala byť právoplatne vyriešená
rozhodnutím o rozklade, ktorý poisťovňa podala. Podľa kasačného súdu žalovaný mal po zrušení
rozhodnutia o prerušení konania poskytnúť poisťovni právnu ochranu vo forme konečného rozhodnutia o
rozklade proti zavedeniu nútenej správy. Kasačný súd zdôraznil, že povinnosť bankovej rady žalovaného
meritórne rozhodnúť o rozklade proti zavedeniu nútenej správy sa neskončila samotným skončením
nútenej správy. Žalobkyňa má ústavné právo poznať právoplatný záver žalovaného o zákonnosti
zavedenia nútenej správy a presunu kompetencií na nútenú správkyňu. V zhode s rozhodnutím
Najvyššieho súdu z 30.06.2020 tak zaujal názor, že vyhlásenie konkurzu nemalo za následok prerušenie
konania o nútenej správe ani vstup správcu konkurznej podstaty do konania namiesto úpadcu.
III. Relevantná právna úprava
17. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.
18. Podľa § 29 ods. 4 zákona o dohľade účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania po
vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za vzdanie sa rozkladu sa
považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný
účinok, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odkladný účinok má vždy rozklad
podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podľa tohto zákona alebo osobitného zákona
a rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o odobratí povolenia alebo licencie udelených
dohliadanému subjektu podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 32 ods. 1 zákona o dohľade o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje
banková rada. Banková rada môže doplniť dôkazy, ak ich možno v konaní o rozklade vykonať bez rizika
spôsobenia prieťahov v konaní a ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dokazovanie a iné
úkony v konaní vykoná buď sama alebo prostredníctvom ňou určeného organizačného útvaru Národnej
banky Slovenska; úkony podľa § 26 sa nevykonávajú, ak v konaní o rozklade neboli doplnené dôkazy,
alebo ak boli doplnené len dôkazy predložené účastníkom konania.

20. Podľa § 147 ods. 1 zákona o poisťovníctve nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné
opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia
výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.
21. Podľa § 147 ods. 4 zákona o poisťovníctve nútená správa sa zavádza okamihom doručenia
rozhodnutia o zavedení nútenej správy a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným
osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
22. Podľa § 149 ods. 1 zákona o poisťovníctve zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie
všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne
a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov
predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Tým nie je
dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy.
Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný
predpis.
23. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
IV. Právne hodnotenie správneho súdu
25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju
činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak,
výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/242/2021, bola na základe uvedenej zmeny
právnej úpravy vedená pod sp. zn. BA-5S/242/2021 a následne na to po vrátení veci kasačným súdom
pod sp. zn. 6S/25/2024. Predmetná vec bola zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v
Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie
do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.
26. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a v rozsahu právne záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí kasačného súdu (§ 469 SSP) a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nezákonnosti
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
27. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďže žalobkyňa ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania, resp. žalobkyňa tento svoj návrh
vzala späť (replika žalobcu zo dňa 10.08.2022, bod 9). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
28. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
29. Podstatou správneho súdnictva je teda ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán

už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o
koho práva v konaní ide (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 14/98).
30. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/32/2014).
31. V intenciách rozhodnutia kasačného súdu a v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu z 30.06.2020
správny súd konštatuje, že rozhodnutím o zavedení nútenej správy bol pozastavený výkon funkcie
všetkých orgánov poisťovne (t. j. žalobkyne) a pôsobnosť jej predstavenstva i dozornej rady prešla
doručením tohto rozhodnutia na nútenú správkyňu (§ 149 ods. 1 zákona o poisťovníctve), ktorá sa
stala jediným štatutárnym zástupcom poisťovne. Zákon však umožnil predstavenstvu poisťovne podať
proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy opravný prostriedok, čo je prakticky jediným úkonom, ktorý
po doručení rozhodnutia o zavedení nútenej správy môže predstavenstvo vykonať v mene poisťovne,
pretože všetky ostatné právomoci prechádzajú na nútenú správkyňu. Z citovaného nevyplývajú žiadne
pochybnosti o tom, že žalobkyňa v zastúpení jej predstavenstva bola aktívne legitimovaným subjektom
na podanie opravného prostriedku (rozkladu), čo konštatuje, aj Ústavný súd Slovenskej republiky v bode
13 rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 185/2018-10 zo dňa 02.05.2018 vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok
poisťovne, kde tento súd konštatoval, že poisťovňa mohla proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy
podať rozklad a je oprávnená i na prípadné podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu
vo veci nútenej správy.
32. V dôsledku predchádzajúcich konaní dosiaľ nebola bankovou radou žalovaného posúdená
zákonnosť rozhodnutia o nútenej správe, a teda niet právoplatného rozhodnutia o tom, či boli skutočne
naplnené hmotnoprávne dôvody podľa § 147 ods. 3 zákona o poisťovníctve vo vzťahu k zavedeniu
nútenej správy, kedy došlo k presunu všetkých rozhodovacích právomocí orgánov poisťovne na nútenú
správkyňu a či teda jej zavedenie bolo v súlade so zákonom.
33. Správnemu súdu pritom neprináleží v tomto konaní skúmať otázku zákonnosti zavedenia nútenej
správy nad žalobkyňou, pretože o nej a o jej hmotnoprávnych dôvodoch nebolo rozhodnuté. Týmto
spôsobom by správny súd poprel dvojinštančnosť konania pred žalovaným a na ktoré má žalobkyňa
právny nárok (§ 29 ods. 4 zákona o dohľade). Správny súd je toho názoru, že táto otázka by mala byť
v primeranom čase právoplatne vyriešená rozhodnutím o rozklade, ktorý bola žalobkyňa podľa zákona
oprávnená podať a ktorá toto svoje oprávnenie aj využila.
34. Žalobkyňa je teda oprávnená poznať konečný a právne záväzný záver bankovej rady o tom, či
boli splnené zákonné podmienky na zavedenie nútenej správy, pretože síce trvanie nútenej správy
v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne skončilo (§ 155 ods. 1 písm. b/ zákona o
poisťovníctve), avšak nezanikol tým právny nárok žalobkyne podať rozklad proti dôvodom zavedenia
nútenej správy v prvom rade, a teda následne na to aj na preverenie, či boli splnené zákonné podmienky
na jej zavedenie.
35. Žalobkyňa má tak naďalej ústavné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(právo na tzv. inú právnu ochranu) poznať právoplatný záver žalovaného, či prebehlo v súlade so
zákonom zavedenie nútenej správy a s tým súvisiaci presun kompetencií orgánov spoločnosti na
nútenú správkyňu, ktorá následne podala úspešný návrh na vyhlásenie konkurzu voči žalobkyni.
Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne nemá žiadny vplyv na oprávnenie poisťovne zastúpenej
svojim predstavenstvom podrobiť rozhodnutie o zavedení nútenej správy preskúmaniu na základe
podaného rozkladu v druhostupňovom správnom konaní a prípadne na základe správnej žaloby aj v
súdnom správnom konaní. Záver o tom, či bola nútená správa nad poisťovňou zavedená v súlade so
zákonom alebo nie, sa netýka žiadneho konkrétneho majetku alebo majetkového práva, ktoré by mohli
podliehať konkurzu, a už vôbec nie celého majetku poisťovne. Výsledok konania o rozklade ani prípadné
súdne preskúmanie rozhodnutia o rozklade majetok patriaci do konkurznej podstaty nijako neovplyvní.

Preto oprávnenie žalobkyne ako úpadcu v zastúpení svojim predstavenstvom iniciovať takéto konania
a domôcť sa ich výsledku nie je dotknuté prechodom oprávnení štatutárnych orgánov poisťovne na
správcu konkurznej podstaty vyhlásením konkurzu (§ 47 ods. 5 zákona o konkurze).
36. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), podľa ktorého správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
37. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vydať vo veci rozhodnutie, v ktorom posúdi dôvody,
ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom rozklade a príslušným zákonným spôsobom o rozklade rozhodne
v intenciách § 27 ods. 1 až 5 zákona o dohľade.
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).