Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/82/2021 z 18. 2. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. BA-8Sa/82/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201554.2 Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/82/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201554.2 | 2025-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 150 OZ, SSP, § 3 ods. 2 SSP, § 46 SSP, § 47 ods. 3 SSP, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z., § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z., § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., § 191 ods. 1 písm. d) OZ, § 191 ods. 1 písm. e) OZ, § 167 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f48e9c27-e24f-4157-907a-2776c48fe12b Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201554.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-8Sa/82/2021 1021201554 18. 02. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201554.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-8Sa/82/2021 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., v zast.: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., so sídlom: Budatínska 65, Bratislava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.: E./F./G. zo dňa 24.06.2021, takto rozhodol: BA-8Sa/82/2021 I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. E./F./G. zo dňa 24. júna 2021 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. D./XXXX/ XXXXXX-X zo dňa 08. marca 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-8Sa/82/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny podľa § 34 ods. 1, § 18 ods.17, ods.18 a § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti ktorú podala dňa 02.10.2020 pani A. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. 2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vlastnení majetku pani A. A. v hodnote presahujúcej 39.833,- eur. Manželstvo menovanej s H. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 49P/45/2018 o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018. Týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/X B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom. Taktiež namietala, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri oceňovaní predmetnej nehnuteľnosti nezohľadnil taktiež, že podiel žalobkyne na rodinnom dome po zohľadnení hypotéky nedosahuje zákonný limit stanovený v § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. 3. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností rozhodnutím č. E./F./G. zo dňa 24. júna 2021 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 18 ods. 7, § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. a vecne tým, že Pani A. B. A. doložila k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou vyhlásenie o majetku s úradne overeným podpisom zo dňa 30.09.2020, kde čestne vyhlásila, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností vydal dňa 08.02.2021 komplexný posudok číslo: D. D. J./XXXXXX, XXXXXX/XXX, podľa ktorého sa menovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 % a ako vhodná forma kompenzácie jej bol v posudku navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. 6. Z výpisu E- katastra nehnuteľností bolo šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny zistené, že pani A. A. B. je vlastníkom rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/1 s H. A. A. na ulici C. XX, J. K. D.- A. L. J., v katastrálnom území J., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Jedná sa o samostatne stojaci dvojpodlažný rodinný dom-prízemný, s obytným podkrovím, bez podpivničenia, so sedlovou strechou, ktorý bol daný do užívania v roku 2011. Uvedenú nehnuteľnosť pani A. A. nepoužíva od 29.01.2018 na svoje trvalé bývanie, na uvedenej adrese má prechodný pobyt. 7. Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. je vyšší ako 39 833 Eur, a preto napadnutým rozhodnutím číslo: D./ XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2021 nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok nakúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou nepriznal. 8. Po podaní riadneho opravného prostriedku boli v rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň potreby pani A. B. A. pri posudzovaní dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností vydal dňa 09.06.2021 stanovisko číslo: E./F. XX č.z. XXXX/XXXXX v ktorom uvádza, že na základe podaných odvolaní pani A. A. v zastúpení advokátskou kanceláriou, advokátom JUDr. Jaroslavom Kuchárom, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny preskúmal spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu a posudkový lekár vypracoval dňa 07.06.2021 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že pani A. B. A. má mieru funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 8., písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár sa stotožnil s posúdením posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že menovaná je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - používanie osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Zo sociálnej posudkovej činnosti vyplynulo, že menovaná má zvýšené výdavky s používaním osobného motorového vozidla pre individuálne potreby, dokladovala potvrdenie o pracovnom pomere na dobu neurčitú s frekvenciou dochádzky do práce zo dňa 02.10.2020, podľa ktorého dochádza dvakrát týždenne na pracovisko Univerzitná Nemocnica Ružinov v Bratislave. Prenosnou rampou bude mať umožnený presun elektrickým vozíkom do zadnej časti osobného motorového vozidla, ktorú bude využívať na prepravu upraveným osobným motorovým vozidlom s automatickou prevodovkou. Navrhnutá forma kompenzácie rieši sociálne dôsledky menovanej v oblasti mobility a orientácie, preto odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nemá dôvod pre vydanie nového komplexného posudku. Menovanej odkázanosť na peňažný príspevok na úpravu osobného motorového naďalej trvá, nedošlo k žiadnym zmenám skutkového stavu, a preto komplexný posudok číslo: D./ M./F. zo dňa 08.02.2021 vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zostáva naďalej v platnosti. 9. Žalovaný ďalej dôvodí, že tak ako v odvolaní uvádza JUDr. Jaroslav Kuchár, rozvodom A. zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), čo však neznamená, že majetková právo, právo menovanej na podiel zaniklo. Zánikom BSM sa dotknutý majetok stáva podielovým v podiele 1/1. Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/X B., ktorý je podľa predloženého znaleckého posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119 000 Eur. Z uvedenej sumy podiel 1/1 pripadajúci na menovanú predstavuje sumu 59 500 Eur. Odvolací orgán ďalej uviedol, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti. 10. Druhostupňový správny orgán mal jasne a zreteľne preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť pani A. B. A. na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D.. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán konštatuje, že úvaha prvostupňového správneho orgánu bola správna a postupoval v zmysle platných právnych predpisov, keď pani A. B. A. rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 08.03.2021 nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou nepriznal. 11. K námietkam advokáta odvolací orgán uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. II. Správna žaloba 12. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.09.2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 24.06.2021 v spojení s rozhodnutím zo dňa 08.03.2021. 13. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) a vecne tým, že v čase podania žiadosti a spísania čestného vyhlásenia podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 02.10.2020 nevlastnila majetok prevyšujúci sumu 39.833 eur. 14. Poukázala na to, že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ktorý mal aj žalovaný k dispozícii) vyplýva, že rodinný dom je zaťažený ťarchou - záložným právom v prospech N. D., O.. Pričom pri určovaní hodnoty majetku osoby je však podľa jej názoru potrebné zohľadniť aj pasíva, ktoré sú s aktívami spojené. Ak má nehnuteľnosť hodnotu napríklad 100.000,- eur, ale je zaťažená hypotékou v hodnote 80.000,- eur, mala by byť braná do úvahy len čistá hodnota majetku, teda 20.000,- eur, ktorá po odrátaní pasív nepresiahla zákonom č. 447/2008 Z. z. stanovený limit. 15. Ďalej namieta, že v súvislosti so spornou hodnotou Rodinného domu predložila v rámci odvolacieho konania Znalecký posudok č. 16/2021 vypracovaný znalcom Ing. Antonom Martvoňom, znalcom v odbore 37 00 00 Stavebníctvo. Kde zo Znaleckého posudku vyplýva, že hodnota Rodinného domu je 119.000 eur. Podľa potvrdenia vydaného N. D., O. bola v čase rozvodu výška hypotéky v sume 49.143,40 eur. Z potvrdenia vyplýva výška splátky 420,15 eur. Z prepočtu doby splácania hypotéky a delením aktíva (Rodinného domu) a pasíva (hypotéky) medzi exmanželov rovným dielom v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva výsledok, že podiel Klientky na Rodinnom dome po zohľadnený hypotéky nedosahuje teda zákonný limit stanovený v § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., t.j. neprekročí hranicu 39.833,- eur. 16. Žalobkyňa taktiež poukazuje na to, že bola takmer dva roky dočasne práceneschopná, teda mala nulový príjem zo zamestnania v roku 2018 a 2019. Nepoberala ani nemocenské, keďže jej po uplynutí podpornej doby zaniklo. Od decembra 2019 opäť pracuje avšak s nízkym príjmom. Pre dlhodobo zlý zdravotný stav jej napriek žiadosti o zvýšenie úväzku nebolo umožnené pracovať viac.V rokoch keď nemala príjem si požičiavala na základné životné potreby peniaze, vznikli jej dlhy voči rodine a priateľom. Ktoré do súčasnej doby nie sú splatené. Keďže v rokoch 2018 a 2019 nepoberala príjem zo zamestnania nemohla si našetriť žiadne financie. 17. Namieta taktiež, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal hodnotou majetku žalobkyne, len si sám utvoril vlastnú úvahu o tom, že hodnota presahuje zákonný limit vo výške 39.833,- eur. Zdôrazňuje, že účelom stanovenia hranice hodnoty iného majetku pre žiadateľa o príspevok na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia v zákone č. 447/2008 Z.z. bolo, aby príspevky na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia nedostávali osoby, ktoré majú dostatočne veľký vlastný majetok z ktorého si môžu uspokojiť potreby na aktivizáciu, podporu sociálneho začlenenia a podporu nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít a voľnočasových aktivít. 18. Vo vzťahu k Rodinnému domu opätovne namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže prvostupňový orgán vôbec neskúmal hodnotu Rodinného domu. Uspokojil sa len s vlastnou voľnou úvahou, že „Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava – mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. spolu s podielom na nebytovom priestore na C. XX J. D. je vyšší ako 39 833,- eur, a preto napadnutým rozhodnutím číslo: D./ XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.04.2021 nevyhovel jej žiadosti a nepriznal zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie.“ Zdôrazňuje, že pozemok na ktorom je Rodinný dom postavený nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedená skutočnosť výrazným spôsobom znižuje hodnotu Rodinného domu. 19. Ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré majú negatívny vplyv na cenu Rodinného domu sú uvedené v Odpovedi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na žiadosť o vyjadrenie k dopadom environmentálnej záťaže zo dňa 06.04.2021 a v Odpovedi Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k možným rizikám zo skládky odpadov zo dňa 06.04.2021. Obe stanoviská sa týkajú Skládky bývalých Chemických závodov P. G., ktorá bola umiestnená práve vo Vrakuni na pozemkoch v blízkosti Rodinného domu. I. Vyjadrenie žalovaného 20. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že po podaní riadneho opravného prostriedku boli v rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň potreby žalobkyne pri posudzovaní dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 21. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že zánikom BSM sa majetok stáva podielovým v podiele 1. Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. I. C. E. XXXXX/XX, ktorý je podľa predloženého znaleckého posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119.000 eur. Z uvedenej sumy podiel 1 pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu 59.500 eur. Žalovaný mal za preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť žalobkyne na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39.833 eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D.. 22. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci. 23. Žalovaný je v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou viazaný platnou právnou úpravou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. 24. Žalovaný uvádza, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje na účely poskytovania peňažného príspevku fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím náležitosti týkajúce sa hodnoty majetku a jeho maximálnej výšky (zákonný limit stanovený v § 18 ods. 18 je 39 833 eur). Za majetok sa podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z.z. považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem výnimiek uvedených v § 18 ods. 19 uvedeného zákona a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. 25. Žalovaný uvádza, že právne posúdenie veci žalovaným je správne a zodpovedajúce citovanej právnej úprave. Platná právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné zohľadniť námietky žalobkyne týkajúce sa zohľadnenia pasív, ktoré sú spojené s aktívami, resp. nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevypriadaného BSM. 26. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prospech právneho názoru žalovaného svedčí aj návrh skupiny koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z., novela zákona, parlamentná tlač 578. Predmetný návrh zákona rozširuje zoznam majetku, ktorý sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému návrhu zákona je uvedené „Za majetok sa podľa § 18 ods. 17 zákona o kompenzáciách považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem niektorých výnimiek uvedených v § 18 ods. 19 uvedeného zákona a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Napriek tomu, že zákon zohľadňuje situáciu, keď má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím len podiel na (nehnuteľnom) majetku, a to tak, že do hodnoty majetku sa započítava výlučne jej podiel, nezohľadňuje situácie, ak takáto osoba nemôže so svojim majetkom nakladať (napr. z dôvodu nerozdeleného bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode), pričom nejde o majetok, v ktorom býva, a na tomto majetku zároveň viaznu preukázateľné ťarchy, akými sú napr. úver na bývanie, hypotekárny úver alebo pohľadávka zabezpečená (exekučným) záložným právom. Takúto situáciu možno vo vzťahu k fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vnímať ako nespravodlivosť, pretože de iure sú síce vlastníkmi majetku, ale de facto s ním nakladať samostatne z objektívnych dôvodov nemôžu a ak by aj mohli, nesplatenú sumu ťarchy viaznucej na takomto majetku by museli vyplatiť subjektu, v prospech ktorého je ťarcha zriadená. Je preto namieste, aby sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa nachádzajú v takejto bezvýchodiskovej situácii, nezohľadňoval takýto majetok, na základe čoho by im mohol byť (opätovne) vyplácaný peňažný príspevok na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia. Podmienkou nezohľadňovania časti majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je, že táto osoba vykonala všetky právne úkony smerujúce k odstráneniu prekážky samostatne s majetkom nakladať, t. j. že vyčerpala všetky právom priznané prostriedky vrátane podania na súd (ak tak neurobila protistrana v konaní). Pri časti majetku, ktorá je predmetom záložného práva, sa navrhuje nezohľadňovať časť majetku do výšky zodpovedajúcej aktuálnej výške nesplatenej sumy pohľadávky zabezpečenej záložným právom.“ 27. Žalovaný ďalej uvádza, že k námietkam týkajúcim sa zohľadnenia pasív ktoré sú spojené s aktívami, resp. nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevypriadaného BSM poukazuje taktiež na skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne na strane 6 uviedol, že vzhľadom na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia záväzky žalobkyne v kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť. Rovnako nie je možné zohľadniť ani skutočnosť, že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti. Námietky uvedené v odvolaní nemajú oporu v platných právnych predpisoch a preto ich nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť. Rovnako žalovaný uviedol, že ustanovenie, ktorým by bolo možné udeliť výnimku z podmienok uvedených v zákone č. 447/2008 Z.z. a tým odstrániť tvrdosť zákona sa v predmetnom zákone nenachádza. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa k námietkam žalobkyne nevyjadril nie je dôvodné. 28. Pokiaľ ide o namietanú hodnotu nehnuteľnosti, žalovaný uvádza, že sama žalobkyňa predložila do správneho konania znalecký posudok č. 16/2021 v zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota rodinného domu sumu vo výške 119.000,- Eur, pričom z uvedenej sumy podiel 1 pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu vo výške 59.500 Eur. Uvedenú skutočnosť uviedol žalovaný aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na strane 5. II. Replika žalobkyne 29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že spornou otázkou je otázka hodnoty majetku, ktorý žalobkyňa vlastnila v čase podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla dňa 02.10.2020. 30. K vlastníctvu rodinného domu na adrese C. X/X, D. – A. J., ktorý bol do rozvodu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalobkyňa poukazuje na § 150 Občianskeho zákonníka „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ Občiansky zákonník ukladá, aby vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vykonané podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie však dáva svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť, je iba príkladný, široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Hypotéza, že podiely oboch manželov sú rovnaké je vyvrátiteľnou právnou domnienkou, a preto výsledok vyporiadania môže byť a vo väčšine prípadov vyporiadavania BSM aj býva iný ako rovnosť podielov. Masu BSM tvoria nielen aktíva BSM (majetok) ale aj pasíva BSM (záväzky). Nie je možné preto pri vyporiadavaní BSM, resp. pri určovaní podielu rozvedeného manžela len na aktíva, ale je nevyhnutné zohľadniť aj pasíva. 31. Právne posúdenie hodnoty majetku žalobkyne žalovaným tak, že hodnota majetku žalobkyne je jedna polovica hodnoty domu, čo pri zohľadnení znaleckého posudku č. 16/2021 predloženého do konania žalobkyňou má byť 59.500,- eur teda nie je správna. K rodinnému domu je viazaná hypotéka (teda pasívum BSM) a táto hypotéka znižuje hodnotu podielu žalobkyne na rodinnom dome tak ako sme to špecifikovali už v odvolaní, ako aj v žalobe. 32. Žalovaný na strane 7 Vyjadrenia žalovaného uvádza, že „Platná právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné zohľadniť námietky žalobkyne týkajúce sa zohľadnenia pasív, ktoré sú spojené s aktívami, resp. nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevyporiadaného BSM.“ K uvedenému poukazujeme na nutnosť aplikácie Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu, aby bola vyriešená nastolená právna otázka. Je vecou orgánu aplikácie práva, teda žalovaného a prvostupňového správneho orgánu akým spôsobom vyložia a aplikujú ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. v kontexte Občianskeho zákonníka. Následne je podľa nášho názoru vecou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia, aby výklad správnych orgánov pri aplikácii právnych predpisov potvrdil alebo vyvrátil. 33. Podotýkame, že ide o špecifickú situáciu, keď BSM zaniklo rozvodom manželstva, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu. Situáciu žalobkyne komplikuje aj fakt, že exmanžel jej nedovolil vstup do rodinného domu. Práve na vyriešenie takýchto situácii reagoval zákonodarca novelou zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedené ale neznamená, že pred touto novelou, nebolo možné postupovať rovnako. Ide len o premietnutie možnosti situácie výslovne neupravenej do legislatívy. 34. Žalobkyňa teda v dobrej viere a v presvedčení, že majetok (tak ako ho definuje zákon č. 447/2008 Z. z.) v hodnote nad 39.833,- eur v čase podávania žiadosti nevlastnila a doposiaľ ani nevlastní. III. Duplika žalovaného 35. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa poukazuje na § 150 Občianskeho zákonníka a uvádza, že hypotéza, že podiely oboch manželov sú rovnaké je vyvrátiteľnou právnou domnienkou, a výsledok vyporiadania môže byť a vo väčšine prípadov vyporiadavania BSM aj býva iný ako rovnosť podielov. K uvedenej námietke žalobkyne žalovaný uvádza, že k uvedenému v danom prípade neprišlo a správny orgán vychádzal zo skutkového stavu v čase podania žiadosti. K otázke zohľadnenia pasív, na ktoré žalobkyňa poukazuje, sa žalovaný vyjadril na strane 6 až 8 vyjadrenia k žalobe zo dňa 06.10.2021 a svojho vyjadrenia sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava. 36. K tvrdeniu žalobkyne v zmysle ktorého „Práve na vyriešenie takýchto situácii reagoval zákonodarca novelou zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedené ale neznamená, že pred touto novelou, nebolo možné postupovať rovnako. Ide len o premietnutie možnosti situácie výslovne neupravenej do legislatívy.“, žalovaný uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 37. Nie je pravdou, že správny orgán mohol pred prijatím novely zákona č. 447/2008 Z.z. postupovať spôsobom uvádzaným žalobkyňou, nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. v § 18 ods. 19 taxatívne vymedzuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a až zákonom č. 374/2021 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinným od 01.11.2021 prišlo k rozšíreniu zoznamu majetku, ktorý sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v tejto súvislosti opakovane poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 374/2021 Z.z ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. I, Bod 1 a 2). IV. Relevantná právna úprava 38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 40. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu. 43. Podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku. 44. Podľa § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 45. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 46. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 47. Vo veci mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 02.10.2020 podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Jej žiadosti orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 08.03.2021 nevyhovel a peňažný príspevok nakúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou jej nepriznal. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, v ktorom nesúhlasila s tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vlastnení majetku pani A. A. v hodnote presahujúcej 39.833,- eur. Manželstvo menovanej s H. A. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 49P/45/2018 o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018. Týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v Bratislave na C. E. XXXXX/X B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom. Taktiež namietala, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri oceňovaní predmetnej nehnuteľnosti nezohľadnil taktiež, že podiel žalobkyne na rodinnom dome po zohľadnení hypotéky nedosahuje zákonný limit stanovený v § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. 48. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia tunajšiemu súdu, je zrejmé, že sa žalovaný nevyporiadal s námietkami žalobkyne, uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 08.03.2021, pričom tieto námietky opakovane žalobkyňa uvádza aj v jej správnej žalobe. A to najmä s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa hodnoty rodinného domu (nehnuteľnosť na C. XX J. D.), pričom v odvolaní žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti pasíva vzťahujúce sa k nehnuteľnosti (rodinný dom zaťažený záložným právom v prospech N. D. O.). Žalobkyňa taktiež namietala, že cenu nehnuteľnosti znižuje aj to, že pozemok na ktorom je rodinný dom postavený nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pričom na predmetné administratívne konanie sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa požadovaných náležitostí odôvodnenia jeho rozhodnutia § 47. Odôvodnenie žalovaného na 6 strane rozhodnutia jednou vetou „Vzhľadom na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia záväzky A. B. A. v kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť“, považuje tunajší súd za nedostatočné. 49. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. 1 Sžd 16/2014, podľa ktorého: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď bol tento závažný argument účastníkmi zamlčaný (pozri sp. zn. 1Sžr 8/2011 z 15. mája 2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (pozri aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavka vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, teda vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, t.j. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. Iba ak preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, bude nepreskúmateľné, čo však, ako bolo odôvodnené, v prejednávanej veci nenastalo“. Taktiež tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžd/10/2013: „Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov či spresnením skutku kladeného za vinu žalobcovi zo strany správnych orgánov (dodatočné poukazovanie na príslušné ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať rozhodnutie o uznaní priestupcu vinným a o uložení sankcie nielen represívny ale aj nápravný charakter, musí byť z neho bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom, konaním či nekonaním priestupku k priestupku došlo a konkrétne čím bola naplnená skutková podstata priestupku... Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti rozsudku krajského súdu“. Teda pokiaľ v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia vyporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobkyne, je takéto rozhodnutie súdom nepreskúmateľne, pričom v tomto smere súd poukazuje najmä na to, že Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych orgánov. 50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie. 51. Taktiež je aj z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že žalovaný nevychádzal pri stanovení hodnoty rodinného domu, zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 16/2021 (a to vzhľadom aj na toto konštatovanie správneho orgánu v jeho odôvodnení žalovaného rozhodnutia – „Odvolací orgán ďalej uviedol, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti.“). Zároveň však žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že „nehnuteľnosť pani A. B. A. na C. XX J. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39 833 Eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX J. D.“. Pričom súdu nie je zrejmé, z čoho pri takomto konštatovaní žalovaný vychádzal, keďže v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne podklady, ktoré by toto tvrdenie podporovali (zároveň v tomto žalovaný ani vo svojom odôvodnení neodkazuje na žiadne dôkazy, z ktorých by pri takomto stanovení ceny vychádzal). Teda nie je súdu zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k tomu, že rodinný dom na C. XX J. D., ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne je ohodnotený na viac ako 39.833 eur, zvlášť, ak samotná žalobkyňa toto tvrdenie sporí. Nie je možné sa v tomto zostručniť len na konštatovanie, že „Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. je vyšší ako 39.833 eur“, ako to urobil orgán verejnej správy prvého stupňa. 52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu taktiež podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 53. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu znovu posúdiť nárok žalobkyne na priznanie peňažného príspevku na nakúp osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Vec žalobkyne opätovne posúdi, k svojmu rozhodnutiu si obstará všetky potrebné podklady a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní, pričom sa v odôvodnení vyporiada aj so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne. 54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: BA-8Sa/82/2021 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).