{"guid": "94824c90-c13c-4dcc-b93b-ebea8f845282:49d5ff02-d794-4a23-b447-258194c34ebe", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3", "spisova_znacka": "BA-2S/203/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/203/2021 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2025, sp. zn. BA-2S/203/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3", "identifikacne_cislo": "1021201255", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. e) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. a) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. c) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. a) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-182", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49d5ff02-d794-4a23-b447-258194c34ebe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/203/2021\n1021201255\n30. 10. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201255.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-2S/203/2021\nBA-2S/16/2022\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec\nChynorany, so sídlom Cintorínska 45/1, Chynorany, IČO: 00 310 506, zastúpeného doc. JUDr. Jozef\nTekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému:\nÚrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 a č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.\nmarca 2020, takto\nrozhodol:\nBA-2S/203/2021\nBA-2S/16/2022\nI. Správny súd v Bratislave žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného č. 15369-6000/2019OD/3 zo dňa 10.03.2020 o d m i e t a .\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7331P/2021 zo dňa 19.07.2021 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 2855-3000/2021 zo\ndňa 08.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nBA-2S/203/2021\nBA-2S/16/2022\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu vydal rozhodnutie č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa\n10. marca 2020, ktorým rozhodol, že žalobca svojím konaním pri uzatváraní kúpnej zmluvy č. 1/2019\n\nzo dňa 21. januára 2019 uzavretej medzi verejným obstarávateľom Obcou Chynorany ako kupujúcim a\nspoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., ako predávajúcim vrátane všetkých dodatkov, ako aj\npri uzavretí kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 medzi Obcou Chynorany ako kupujúcim a\nspoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. ako predávajúcim „Technickej vybavenosti pre Bytový\ndom 16 b.j.“ vrátane všetkých dodatkov, porušil § 1 ods. 2, písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom\nobstarávaní a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n343/2015 Z.z.), keď neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.\nz., čím súčasne porušil § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., keď zadal podlimitnú zákazku\nna uskutočnenie stavebných prác bez použitia postupu podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Preto Úrad pre\nverejné obstarávanie, odbor dohľadu konštatoval, že uvedené porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. mali\nvplyv na výsledok verejného obstarávania.\n2. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 12.\nfebruára 2021 začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 343/2015 Z. z. za to, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej\nzmluvy č. 64/2017 zo dňa 13. októbra 2017 v znení dodatkov (ďalej len „nájomná zmluva“), kúpnej zmluvy\nč. 1/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov (ďalej len „kúpna zmluva č. 1“) a kúpnej zmluvy\nč. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov (ďalej len „kúpna zmluva č. 2“) so spoločnosťou\nBETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona\nč. 343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty v obci Chynorany)\na technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku\nna uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona. Žalobcovi zároveň bolo podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu, k spôsobu jeho\nzistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie. Žalobca zaslal správnemu orgánu list č. S2021/000174\n„Vyjadrenie“ zo dňa 24. februára 2021, v závere ktorého poukázal na to, že v zmysle oznámenia o začatí\nsprávneho konania e-mailom požiadal správny orgán o vyhotovenie kópie celého spisu, pričom mu\nsprávny orgán neposkytol základnú listinu, na základe ktorej sa začalo konanie, a to podnet na kontrolu\npostupu kontrolovaného zo dňa 27. septembra 2019, o ktorého zaslanie žalobca správny orgán požiadal.\nNa predmetnú žiadosť žalobcu reagoval správny orgán e-mailom zo dňa 10. marca 2021, v ktorom\nuviedol, že žalobca e-mailom zo dňa 17. februára 2021 sprístupnil podklady pre rozhodnutie uvedené\nv oznámení o začatí správneho konania, medzi ktorými žalobcom požadovaný podnet nie je uvedený a\nz tohto dôvodu nemalo opodstatnenie jeho poskytnutie v rámci správneho konania č. 2855-3000/2021,\nv ktorom netvorí podklad pre rozhodnutie.\n3. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny ako správny orgán prvého stupňa vydal\nrozhodnutie č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške\n42.737,43 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 343/2015 Z.z., a to tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej\nzmluvy č. 64/2017 zo dňa 13. októbra 2017 v znení dodatkov, kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 21.\njanuára 2019 v znení dodatkov a kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov\nso spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., čím sa žalobca pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné\nbyty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu\nna podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona.\n4. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona\nč. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný obstarávateľ súkromnému subjektu\npredá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku bez procesu verejného obstarávania\ntento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej výnimky, tento subjekt odpredá\nverejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie zákona č. 343/2015 Z.z. za účelom\nobchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových okolností predmetného\nprípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto obchádzania zákona.\nKonštatoval, že s poukazom na existenciu povinnosti žalobcu poskytnúť zhotoviteľovi stavby, spoločnosti\nBETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. za kúpu bytového domu a kúpu technickej vybavenosti protiplnenia,\nje zrejmé, že v danom prípade ide o zákazku v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., a to konkrétne\no zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 cit. zákona. Vychádzajúc zo súhrnnej\nnadobúdacej ceny za výstavbu Bytového domu 16 b.j. a súvisiacej technickej vybavenosti, stanovenej\n\nkúpnou zmluvou č. 1 a kúpnou zmluvou č. 2 v celkovej sume 854 748,60 eur s DPH, t. j. 712 290,50\neur bez DPH a v spojení s postavením žalobcu ako verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 343/2015 Z.z., ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 5 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.\n5. Dospel k záveru, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej\nzmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č. 2 výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž,\nnakoľko bez použitia postupov podľa zákona č. 343/2015 Z.z. uzatvoril záväzky so spoločnosťou\nBETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., v dôsledku čoho sa neuskutočnil riadny výber úspešného uchádzača\nv zmysle cit. zákona a obmedzila sa tak účasť aj iných potenciálnych záujemcov a uchádzačov\nuskutočňujúcich na trhu obdobné stavebné práce, a tým sa obmedzila riadna hospodárska súťaž.\nUvedeným postupom žalobcu tak došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky podľa ustanovenia § 1 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z.\nŽalobca sa teda vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných\nprác podľa zákona č. 343/2015 Z.z. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal za\npreukázané, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej\nzmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č. 2 so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o.\nneoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., čím sa pri obstaraní\nvýstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový\ndom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác\npodľa zákona č. 343/2015 Z.z. Uvedeným konaním žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z., za ktorý správny orgán uloží pokutu vo\nvýške 5% zmluvnej ceny.\n6. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla\n2021, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný bol toho názoru, že v\nprvostupňovom správnom konaní nedošlo k pochybeniu, na ktoré poukazoval žalobca v rozklade.\nNaopak, žalobcovi bolo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnené pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\ndoplnenie tohto správneho konania. Podľa žalovaného je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že\nzdôraznením niektorých článkov nájomnej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy č. 1, či kúpnej zmluvy č. 2,\nprvostupňový správny orgán poukazoval na skutočnosť, že sa žalobca zvolenou formou kombinácie\nzmluvných vzťahov, a to uzavretím predmetných zmlúv, pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j.\n(nájomné byty v obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti\nuzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa zákona č. 343/2015 Z.z.\n7. Žalovaný ďalej vyslovil, že neobstojí argumentácia žalobcu vo vzťahu k použitiu výnimky podľa\n§ 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., nakoľko táto bola podľa druhostupňového správneho\norgánu neoprávnene aplikovaná. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že aplikácie výnimky podľa §\n1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný obstarávateľ\nsúkromnému subjektu predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku bez procesu\nverejného obstarávania tento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej výnimky,\ntento subjekt odpredá verejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie zákona č.\n343/2015 Z.z. za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových\nokolností predmetného prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto\nobchádzania zákona. Dodal, že s poukazom na existenciu povinnosti žalobcu poskytnúť zhotoviteľovi\nstavby, spoločnosti BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., za kúpu bytového domu a kúpu technickej\nvybavenosti protiplnenia je zrejmé, že v danom prípade išlo o zákazku v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.\n343/2015 Z.z., a to konkrétne o zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 zákona\nč. 343/2015 Z.z. Vychádzajúc zo súhrnnej nadobúdacej ceny za výstavbu Bytového domu 16 b.j. a\nsúvisiacej technickej vybavenosti, stanovenej kúpnou zmluvou č. 1 a kúpnou zmluvou č. 2 v celkovej\nsume 854 748,60 eur s DPH, t. j. 712 290,50 eur bez DPH a v spojení s postavením žalobcu ako\nverejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z., malo ísť o podlimitnú zákazku\nna uskutočnenie stavebných prác podľa § 5 ods. 3 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. Žalobca však\nzvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1\na kúpnej zmluvy č. 2 výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž, nakoľko bez použitia postupov\npodľa cit. zákona uzatvoril záväzky so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o., v dôsledku\nčoho sa neuskutočnil riadny výber úspešného uchádzača v zmysle cit. zákona a obmedzila sa tak účasť\n\naj iných potenciálnych záujemcov a uchádzačov uskutočňujúcich na trhu obdobné stavebné práce, a\ntým sa obmedzila riadna hospodárska súťaž. V danom prípade došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky\npodľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia §\n10 ods. 1 cit. zákona.\nII.\nŽaloba\n8. Správnou žalobou zo dňa 06. augusta 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 v spojení s rozhodnutím správneho\norgánu prvého stupňa č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ako aj rozhodnutia Úradu pre verejné\nobstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020 z dôvodu, že rozhodnutia\nsú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n9. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 je výsledkom\nnesprávneho výkladu zákona č. 343/2015 Z.z. a rovnako prejavom svojvôle správneho orgánu, ktorý\nvydal rozhodnutie mimo rámca svojich kompetencií. Žalovanému vyčítal, že prekročil hranice vyjadrené v\nprincípoch materiálneho právneho štátu, ktoré okrem iných zahrňujú predovšetkým princíp právnej istoty,\nspravodlivosti, proporcionality a tiež princíp legality, premietajúci sa okrem iného do čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie, rovnako ako ani prvostupňové rozhodnutie nemá oporu\nv zistenom skutkovom stave a ani v platnej právnej úprave, ktorá exaktne a vyčerpávajúco upravuje\npodmienky, kedy je žalobca ako verejný obstarávateľ povinný postupovať podľa zákona č. 343/2015 Z.z.\n10. Ďalej poukázal na znenie § 1 zákona č. 343/2015 Z.z., vychádzajúc z ktorého podľa žalobcu\nžalovanému vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi právomoc konať vzniká momentom, kedy svojím\npostupom naplní obsahovú stránku ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. Inak povedané, na\nto, aby žalovanému vznikla právomoc iniciovať akékoľvek zákonom č. 343/2015 Z.z. predpokladané\nkonanie, vydať rozhodnutie, či udeliť pokutu, musí byť naplnená elementárna podmienka (musí byť\nnaplnená hypotéza právnej normy) – t. j. verejný obstarávateľ iniciuje postup, na ktorý sa aplikuje\nzákona č. 343/2015 Z.z., a teda že verejný obstarávateľ zadáva zákazky na dodanie tovaru, zákazky\nna uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadáva koncesie na\nstavebné práce, zadáva koncesie na služby. V konkrétnom prípade žalobcu, jeho konanie a postup,\nktorý bol žalovaným v predmetnom rozhodnutí vytýkaný, nenapĺňa definičné znaky konania, na ktoré\nsa má vzťahovať zákon č. 343/2015 Z.z. Žalobca uzavrel nájomnú zmluvu a následne kúpne zmluvy,\npredmetom ktorých boli existujúce nehnuteľné a hnuteľné veci. Na uzatváranie takýchto zmlúv sa zákon\nč. 343/2015 Z.z. neaplikuje, a teda jeho pôsobnosť je úplne vylúčená. Konštatovanie, že žalobca bol\npovinný realizovať verejné obstarávanie, je plne rozporné s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, obsahom\nktorého je zákaz nútiť subjekt do konania, ktoré zákon neprikazuje.\n11. V nadväznosti na uvedené sa žalobca zameral na otázku obchádzania zákona, v súvislosti s ktorým\nnamietal, že právny poriadok Slovenskej republiky nespája s „obchádzaním“ zákona č. 343/2015 Z.z.\nžiadne ďalšie následky. Preto, ak akýkoľvek správny orgán má za to, že konanie subjektu napĺňa znaky\n„obchádzania zákona“, môže sa s takouto situáciou vysporiadať len v rámci zákonných mechanizmov.\nV tomto prípade, zákonný mechanizmus predstavuje možnosť domáhať sa absolútnej neplatnosti\ntýchto právnych úkonov na príslušnom súde. Doplnil, že ak mal žalovaný za to, že žalobca sa\nsvojím konaním dopustil tzv. „obchádzania zákona“, zákon mu umožnil napadnúť platnosť uzavretých\nzmlúv argumentáciou absolútnej neplatnosti, žiadny právny predpis mu ale neumožnil „uzurpovať\nsi“ zákonodarnú moc, rozšíriť si svoje kompetencie a udeľovať sankcie subjektu, na ktorý nemá za\ndaných okolností žiaden dosah, keďže formálna stránka postupu kontrolovaného subjektu kompetencie\nžalovaného vylučuje. Pokutu môže žalovaný uložiť len v prípade ak zistí porušenie zákona, nie v prípade\nobchádzania zákona.\n12. Napokon dal do pozornosti, že žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vydal v súlade s\npostupom podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. rozhodnutie č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10.\nmarca 2020, v ktorom konštatuje porušenie zákona a zároveň konštatuje, že uvedené porušenia tohto\nzákona mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Tvrdil, že na to, aby bol žalovaný oprávnený\nkonštatovať, že postup žalobcu mal vplyv na výsledok verejného obstarávania, musel by jednoznačne\npreukázať, že v prípade použitia postupov podľa cit. zákona, by spoločnosť BETONÁRKA NADLICE\n\nspol. s r.o. nikdy nebola úspešným uchádzačom, a žalobca by s ňou predmetné (alebo svojou povahou\nobdobné) zmluvy za žiadnych okolností neuzavrel. Uvedené žalovaný nepreukázal, a to aj napriek\nskutočnosti, že v prípade administratívneho trestania dôkazné bremeno musí znášať správny orgán.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. novembra 2021 navrhol, aby správny súd podanú žalobu\nvoči rozhodnutiu č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021 a rozhodnutiu č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla\n2021 ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby\nsprávny súd správnu žalobu v časti proti rozhodnutiu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020\npre neprípustnosť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.\n14. K argumentácii žalobcu, že pokutu môže žalovaný uložiť len v prípade, ak zistí porušenie zákona,\nnie v prípade obchádzania zákona, a že zákon č. 343/2015 Z.z. nemohol porušiť, nakoľko jeho postup\nvylučoval aplikáciu ustanovení cit. zákona, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí č. 28553000/2021 zo dňa\n08. apríla 2021 ako aj v rozhodnutí č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021 poukázal na to, že aplikácie\nvýnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný\nobstarávateľ súkromnému subjektu predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku\nbez procesu verejného obstarávania tento subjekt vybuduje objekt, ktorý, dovolávajúc sa predmetnej\nvýnimky, tento subjekt odpredá verejnému obstarávateľovi. Takýto postup predstavuje obchádzanie\nzákona č. 343/2015 Z.z. za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo\nskutkových okolností predmetného prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve\ntakéhoto obchádzania zákona. Zároveň žalovaný v oboch vyššie uvedených rozhodnutiach konštatoval,\nže vyššie uvedeným postupom žalobcu došlo k neoprávnenej aplikácii výnimky podľa ustanovenia §\n1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a teda aj k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.\n343/2015 Z.z. Žalobca sa tak vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na podlimitnú zákazku na uskutočnenie\nstavebných prác podľa zákona č. 343/2015 Z.z., čím zároveň naplnil znaky skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z.\n15. Žalovaný taktiež opätovne pripomenul, že žalobcovi uložil pokutu za to, že naplnil skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. tým, že zvolenou formou\nkombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej zmluvy, kúpnej zmluvy č. 1 a kúpnej zmluvy č.\n2 so spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. , čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty\nv obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na\npodlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona. Neobstojí tak snaha žalobcu\nnavodiť dojem, že nemôže byť sankcionovaný za porušenie zákona č. 343/2015 Z.z., ak podľa neho\nnepostupoval, avšak práve v tom je podstata správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta.\nŽalobca si účelovo a vopred vytvoril podmienky na to, aby sa domnele oprávnene mohol domáhať\nuplatnenia výnimky zo zákona č. 343/2015 Z.z., avšak takéto konanie je jednoznačne v rozpore so\nzákonom č. 343/2015 Z.z. a narúša hospodársku súťaž.\n16. K poukazu žalobcu na rozhodnutie žalovaného č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020 a\nnávrhu na zrušenie tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní\no preskúmanie úkonov kontrolovaného. Zdôraznil, že žalobca proti rozhodnutiu 15369- 6000/2019-OD/3\nzo dňa 10. marca 2020 nepodal odvolanie podľa § 177 zákona č. 343/2015 Z.z., t. j. nevyužil riadne\nopravné prostriedky. S poukazom na § 7 písm. a/ SSP tak rozhodnutie žalovaného č. 15369-6000/2019OD/3 zo dňa 10. marca 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2020, nemôže byť\npredmetom prieskumu zo strany správneho súdu, nakoľko žalobca nesplnil elementárnu požiadavku\nzákona a nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\nIV.\nReplika žalobcu\n17. Žalobca v replike zo dňa 28. februára 2022 zopakoval, že správny orgán môže trestať subjekt v\nprípade porušenia zákona, t. j. v prípade porušenia právnej povinnosti ustanovenej subjektu zákonom.\n\nUdeliť sankciu môže trestajúci orgán len v prípade, že subjekt naplní skutkovú podstatu daného deliktu\nvyjadrenú v príslušnom právnom predpise. Deliktuálnu zodpovednosť nemôže správny orgán rozširovať\nna iné situácie ako tie, ktoré sú predpokladané- jazykovo vyjadrené a opísané v skutkovej podstate\ndeliktu. Správny orgán za žiadnych okolností nemá oprávnenie rozširovať okruh situácií pre vyvodenie\ndeliktuálnej zodpovednosti. Ak obchádzanie zákona nie je ako skutková podstata deliktu jasne a\nzreteľne vyjadrená v právnej norme, označiť ju ako dôvod pre udelenie sankcie je absolútne neprípustné\nv materiálnom právnom štáte. Na základe uvedeného teda nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že\nžalobca neoprávnene aplikoval výnimku predpokladanú v § 1 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z.\n\nV.\nDuplika žalovaného\n18. V duplike zo dňa 20. apríla 2022 žalovaný zotrval na podanom vyjadrení k žalobe, a opätovne uviedol,\nže postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté\nrozhodnutia vydal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že v\nsúvislosti so žalobcom predstavenými dôvodmi podania žaloby neidentifikoval žiadny dôvod na zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/203/2021, BA-2S/16/2022. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S\nsprávneho súdu.\nVII.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných\nbodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a/ až e/ SSP,\nkeďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel\nk záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech\nsankcionovaného (žalobcu) je nutné žalobu čiastočne odmietnuť (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobe\nvyhovieť (výrok II.).\n21. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 30. októbra 2025, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 14. októbra 2025\noznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti SR.\nVIII.\nRelevantné právne predpisy\n22. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n\n23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n24. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n28. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súd nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto\nnebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n29. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n30. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n31. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n32. Podľa § 195 písm. d/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\n33. Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. (v znení účinnom do 31. júla 2024) úrad\nuloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol\npovinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom\nalebo postupom ustanoveným týmto zákonom.\n34. Podľa § 187s ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení pohľadávka štátu, ktorá vznikla\nna základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a/ predpisu\núčinného do 17. apríla 2016, § 182 ods. 1 písm. a/ až c/ alebo § 182 ods. 2 písm. a/ až q/ v období\nod. 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 verejnému obstarávateľovi za správne delikty súvisiace\ns obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a\nsúvisiacej technickej vybavenosti zaniká.\nIX.\nPosúdenie veci správnym súdom\n35. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné\nobstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020, ako aj rozhodnutia\nžalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7331-P/2021 zo dňa\n19. júla 2021\nv spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021.\n\n36. Správny súd sa v prejednávanej veci primárne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky\nna konanie vo veci, a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť.\nV systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia\na povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré\nzákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom\nsúdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov\nprávnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci\nsprávneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania\nprípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a/ SSP, t. j. správne súdy\npreskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov.\n37. V časti, týkajúcej sa súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie,\nodbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020, správny súd zistil, že ide o rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné\nproti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie do 10 dní od doručenia\nrozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a/ SSP. Z\ntýchto dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Úradu\npre verejné obstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo dňa 10. marca 2020 nie je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a to z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnebol podaný riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote. Správna žaloba žalobcu tak smeruje proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zo strany žalobcu pred jeho právoplatnosťou nebolo napadnuté\nriadnym opravným prostriedkom podľa osobitného predpisu, čo spôsobuje neprípustnosť správnej\nžaloby.\n38. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je v časti\ntýkajúcej sa rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu č. 15369-6000/2019-OD/3 zo\ndňa 10. marca 2020 neprípustná, keďže sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy prvého stupňa, pred právoplatnosťou ktorého žalobca nevyčerpal všetky riadne\nopravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení\ns § 7 písm. a/ SSP v uvedenej časti odmietol.\n39. Vo zvyšnej časti žaloby predmet súdneho prieskumu pozostával z prieskumu rozhodnutia predsedu\nÚradu pre verejné obstarávanie č. 7331-P/2021 zo dňa 19. júla 2021, ktorým podľa § 59 ods. 2\nsprávneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie\nč. 2855-3000/2021 zo dňa 08. apríla 2021, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške\n42.737,43 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 343/2015 Z. z., a to tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím nájomnej\nzmluvy č. 64/2017 zo dňa 13. októbra 2017 v znení dodatkov, kúpnej zmluvy č. 1/2019 zo dňa 21.\njanuára 2019 v znení dodatkov a kúpnej zmluvy č. 2/2019 zo dňa 21. januára 2019 v znení dodatkov\nso spoločnosťou BETONÁRKA NADLICE spol. s r.o. neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní výstavby Bytového domu 16 b.j. (nájomné byty\nv obci Chynorany) a technickej vybavenosti pre Bytový dom 16 b.j. vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na\npodlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa cit. zákona.\n40. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných námietok preskúmať zákonnosť a správnosť\npostupu žalovaného, a to na oboch stupňoch rozhodovania, so zameraním sa na to, či žalovaný\npostupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z., a či si vo vzťahu k vydaniu napadnutých rozhodnutí zadovážil\ndostatok dôkazov, ktoré preukazovali spáchanie skutku tak, ako sa to žalobcovi kládlo za vinu, a či\npostupoval vo vzťahu k uloženiu sankcie za správny delikt v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z.\nSprávny súd po preskúmaní žaloby v uvedenej časti vyhodnotil, že podstatou žalobných námietok bolo,\nči žalovaný v uvedenom prípade správne posúdil, že konanie a postup žalobcu, ktorý mu bol žalovaným\n\nv predmetnom rozhodnutí vytýkaný, napĺňa definičné znaky konania, na ktoré sa má vzťahovať zákon\nč. 343/2015 Z.z.\n41. Správny súd však v nadväznosti na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že predmetná žaloba\nje žaloba vo veciach správneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných bodov\nposudzovať, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v §\n195 písm. a/ až e/ SSP. Je preto nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že medzi vydaním napadnutého\nrozhodnutia a vydaním tohto rozsudku došlo k novelizácii zákona č. 343/2015 Z.z., a to zákonom č.\n179/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, ktorým sa do zákona č. 343/2015 Z.z. dopĺňa prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta\n2024, a to ustanovenie § 187s, zakotvujúce úpravu priaznivejšiu pre žalobcu. S odkazom na uvedené\nskutočnosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu,\nvzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to v otázke trestnosti konania žalobcu, keď k uplatneniu\nzodpovednosti a uloženiu sankcie už nemôže dôjsť. Zatiaľ čo pôvodné znenie § 182 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 343/2015 Z.z. operovalo s uložením sankcie: „5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti\nuzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo\npostupom ustanoveným týmto zákonom“, tak novozavedené ustanovenie § 187s ods. 1 zákona č.\n343/2015 Z.z. zakotvuje úpravu: „pohľadávka štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia\núradu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a/ predpisu účinného do 17. apríla 2016, § 182 ods.\n1 písm. a/ až c/ alebo § 182 ods. 2 písm. a/ až q/ v období od. 1. januára 2016 do 31. decembra 2021\nverejnému obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím\nnájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti zaniká“. Je tak\nnepochybné, že nové znenie zákona č. 343/2015 Z.z. obsahuje úpravu výhodnejšiu pre žalobcu,\nnakoľko zavedením tohto ustanovenia zaniká trestnosť konania žalobcu, za ktoré mu bola napadnutým\nrozhodnutím v spojení s preskúmavaným rozhodnutím uložená pokuta.\n42. K danému správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL.\nÚS 3/2019 zo dňa 12. októbra 2022, a ktorý uviedol, že správny súd v prípade správnej žaloby vo veciach\nsprávneho trestania rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny\nsúd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom\nrozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná\njurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne\nprejavuje práve v oblasti správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto\npojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa\nneskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, a preto sa súdom vytvára priestor, aby\nv procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie\npodľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a\nteda už netvorí súčasť právneho poriadku.\n43. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre\ntrestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019\nzo dňa 05. novembra 2019, ktorý bol judikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021).\nV predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne\norgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,\nkeď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej\núpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie,\npôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej\núprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych\norgánov vo veci samej.“\n44. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy\nSR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a\ntrest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je\nto pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest\nsa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a\n\nvynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n45. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi vydaním napadnutých rozhodnutí a uložením\nsankcie, a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením\npriaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo vyhodnotiť okolnosti\ndaného prípadu vo vzťahu k otázke trestnosti konania žalobcu, ako aj k uplatneniu zodpovednosti.\nSprávny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku\nsp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu\nretroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať\nex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. V bode 76 konštatoval, že „ide tu o\nrešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná,\nak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných\nmedzinárodných dokumentov“.\n46. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\npostupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\n47. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho\nsúdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre\nžalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k otázke trestnosti konania žalobcu, s čím sa spája\naj otázka uplatnenia zodpovednosti.\n48. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n49. V danom prípade však správny súd pokladá tiež za potrebné poukázať na dôvody, pre ktoré\nnepristúpil v prejednávanej veci k aplikácii ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a/ SSP a úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. Vo vzťahu k uvedenému správny\nsúd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/8/2025 zo dňa 23. októbra\n2025. Zároveň odkazuje na nasledovné pasáže citovaného rozhodnutia relevantné pre prejednávanú\nvec:\n„33. Pre posúdenie možnosti aplikácie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP je nevyhnutné nazrieť na ustanovenie\n§ 167 SSP v jeho celistvosti. Náhrada trov konania v správnom súdnom konaní je primárne postavená\nna úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka\nkonania (porovnaj Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/240/2010 zo dňa 13.7.2011).\n34. Zásada úspechu v správnom súdnom konaní sa premieta v ustanovení § 167 ods. 1, ods. 2 a\n§ 168 SSP, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Pričom predmetný „úspech vo\nveci“ správny súd vždy skúma čo do právneho základu veci. Plný úspech v správnom súdnom konaní\nmôže mať žalobca aj žalovaný, pričom u žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrokom meritórneho\nrozhodnutia vyhovelo jeho žalobnému návrhu v plnom rozsahu (porovnaj Baricová, J., Fečík, M.,\nŠtevček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, 815 s.)\n35. Žalobca v správnej žalobe vo veci správneho trestania vymedzil svoj žalobný návrh nasledovne: „Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie úradu pre verejné obstarávanie a vec vrátil na ďalšie konanie\núradu pre verejné obstarávanie. Žalobca zároveň navrhuje, aby mu súd priznal úplnú náhradu trov\nkonania.“\n36. Kasačný súd pre ucelený pohľad uvádza výrok napadnutého rozsudku:\n„I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 a rozhodnutie\nžalovaného č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“\n\n37. V zmysle vyššie uvedených citácií možno konštatovať, že výrokom napadnutého rozsudku sa v\nplnom rozsahu vyhovelo žalobnému návrhu žalobcu. Kasačný súd dospel k záveru, že bol objektívne\npreukázaný plný úspech žalobcu v správnom súdnom konaní. Na základe tejto skutočnosti a podľa §\n167 ods. 1 SSP mu prináleží právo na plnú náhradu trov konania.\n38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že úspech žalobcu v konaní bol založený “len“ na zmene\nprávnej úpravy, a nie ako dôsledok žalobcom uplatnenej argumentácie, či nesprávneho právneho\nposúdenia skutkového stavu v rozhodnutí žalovaného. Sťažovateľ sa domnieva, že zmena právnej\núpravy, ako jediný dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutí, predstavuje okolnosť hodnú osobitného zreteľa\nv zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP.\n39. V zmysle ustálenej judikatúry sa v sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania spravuje\npredovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne môže súd úspešnému účastníkovi nepriznať\nnáhradu trov konania. Môže tak postupovať podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP v prípadoch, keď sú\nnaplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť\no celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže\nspočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. (pozri napr.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 469/2013, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/67/2010, sp. zn. 5MCdo/24/2011 alebo sp. zn. 2MCdo 17/2009).\n40. Z vyššie uvedeného, ako aj zo samotného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia §\n167 ods. 3 písm. a/ SSP negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu\ntrov konania, preto je predmetné ustanovenie aplikovateľné len výnimočne. Uvedené ustanovenie má\nzmierniť prípadnú neprimeranú tvrdosť pri aplikácii zásady úspechu vo veci a umožniť súdu prihliadnuť\nna zvláštnosti konkrétneho prípadu.\n41. Kasačný súd preto uvádza, § 167 ods. 1 SSP predstavuje všeobecné pravidlo, ktoré sa uplatňuje\nvždy, keď účastník konania dosiahne úspech. Naopak, aplikácia § 167 ods. 3 SSP, predstavuje výnimku\nz tohto pravidla a prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch. Zákon dôvody hodné\nosobitného zreteľa explicitne ani exemplifikatívne neuvádza, preto ich obsah a rozsah vyplýva len z\nkonkrétnych okolností veci, ktoré musia byť zhodnotené osobitne v každom jednom prípade.\n42. Na dôvažok k vyššie uvedenému uvádza kasačný súd, rovnako ako aj sťažovateľ odbornú literatúru\nk ustanoveniu § 167 ods. 3 SSP, ktorá uvádza: „Uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len\nvýnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.\nDôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie práva na náhradu trov úspešnému žalobcovi musia\nexistovať najmä v okolnostiach prípadu, ktoré môžu mať inú kvalitu ako v sporovom konaní...“\n48. Kasačný súd ďalej uvádza, pokiaľ by bola samotná zmena právnej úpravy, vyplývajúca z rozhodnutia\nzákonodarcu, považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP, došlo\nby k popretiu účelu tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie má predstavovať výnimku z pravidla, a teda\numožniť nepriznanie náhrady trov výnimočne, v prípadoch, keď konkrétne okolnosti alebo správanie\núčastníkov odôvodňujú odchýlenie sa od zásady úspechu vo veci podľa § 167 ods. 1 SSP.\n49. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje, že pri uplatňovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je\npotrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku na súde, ako aj postoj účastníkov\nkonania (pozri Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.2.2009). Uvedené\npreto vylučuje, aby bola zmena právnej úpravy, ako všeobecný dôsledok výkonu zákonodarnej moci,\npovažovaná za individuálnu a výnimočnú okolnosť prípadu.\n50. Kasačný súd zároveň prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2021, podľa ktorého:\n„Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte\nuložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak\nnásledne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý\nnamietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,\n\nje povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto\nzmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“\n51. Citovaný rozsudok sa týkal obdobnej situácie, keď došlo k zmene právnej úpravy priaznivejšej pre\nžalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Krajský súd v danej veci nezohľadnil zmenu právnej úpravy,\nktorá bola pre žalobcu priaznivejšia a bola v žalobe explicitne namietaná. Kasačný súd tak v uvedenej\nveci, rovnako ako správny súd v napadnutom rozsudku, zrušil rozhodnutia správnych orgánov a priznal\nžalobcovi ako úspešnej strane náhradu trov konania. Na základe uvedeného kasačný súd považuje\nrozsudok sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5.11.2019 za plne aplikovateľný na posudzovanú vec, keďže\nskutkový aj právny základ sú zhodné.\n52. Kasačný súd uzatvára, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP je\npotrebné vykladať reštriktívne, keďže ide o výnimku zo všeobecného pravidla o náhrade trov konania\npodľa § 167 ods. 1 SSP. Uvedené ustanovenie má slúžiť len pre prípady, v ktorých existujú skutočne\nvýnimočné okolnosti odôvodňujúce odklon od zásady úspechu v konaní. Z toho dôvodu nie je možné\nautomaticky aplikovať všetky rozhodnutia súdov, ktoré sa týkajú obdobnej právnej problematiky, bez\nindividuálneho posúdenia skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu. Každé rozhodnutie\no trovách musí vychádzať z posúdenia konkrétneho priebehu a procesného postavenia účastníkov\nkonania.\n53. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že samotná zmena právnej normy ako prejav výkonu\nzákonodarnej moci nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, a to ani v prípadoch, keď na ňu súd\nprihliadne ex offo v prospech účastníka. Takéto prihliadnutie vyplýva z princípu legality, nie však z\nindividuálnych okolností prípadu v zmysle § 167 ods. 3 písm. a/ SSP. Z uvedených dôvodov kasačný\nsúd zotrváva v judikatúrnej línii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019\nzo dňa 5.11.2019 a v jej intenciách kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamieta.“\n50. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd v zhode s právnym názorom Najvyššieho správneho\nsúdu SR vysloveným v citovanom rozsudku tej mienky, že okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú\npostup správneho súdu, ktorý žalobcovi z dôvodu úspechu vo veci priznal úplnú náhradu trov konania.\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-2S/203/2021\nBA-2S/16/2022\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle\n§ 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}