{"guid": "122c81e8-9c0f-4408-a4d8-0f0316e913b3:cbf3e98b-7259-40e9-82d4-37d794707de7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1", "spisova_znacka": "BA-6S/187/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/187/2021 z 5. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. februára 2025, sp. zn. BA-6S/187/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1", "identifikacne_cislo": "1021201123", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18", "nazov": "zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/18-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbf3e98b-7259-40e9-82d4-37d794707de7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/187/2021\n1021201123\n05. 02. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. XX, XXX XX B. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01\nBanská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLOLVS-2021/003364 zo dňa 10.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „žiadosť“) požiadal podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“)\nÚrad inšpekčnej služby ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie, a to konkrétne konečného\nprávoplatného rozhodnutia v trestnej veci týkajúcej sa trestného činu „zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa“, ktorého skutku sa mal dopustiť E. B., bývalý riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru\n(ďalej len „OR PZ“) Vranov nad Topľou.\n2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačový\nodbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydalo rozhodnutie č. KM-TO-2021/002085-004 zo dňa\n06.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti nevyhovelo. Prvostupňový orgán\nako povinná osoba nevyhovela žiadosti z dôvodu, že požadované informácie nie je možné sprístupniť\nz obmedzujúcich dôvodov sprístupnenia údajov predvídaných v § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode\ninformácií – ochrana osobnosti, súkromia a osobných údajov.\n3. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na § 9 ods. 1 a ods. 2\nZákona o slobode informácií, ako aj na § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane osobných\núdajov“), pričom uviedol, že Zákon o ochrane osobných údajov neupravuje konkrétny konečný zoznam\núdajov, ktoré sú považované za osobné údaje. Poskytuje tzv. demonštratívny výpočet charakteristík\nurčujúcich fyzickú osobu. Definícia osobných údajov nevyžaduje, aby sa jednalo o konkrétnu identitu\n\nfyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných charakteristík bola osoba identifikovateľná.\nIdentifikácia sa realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, t. j. identifikátorov,\nktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory postačujúce pre\ndosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov\nv ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácie. Fyzická osoba sa považuje za určenú, keď na základe\ndostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb. Prvostupňový orgán\nsúčasne poukázal aj na ochranu osobnosti a súkromia fyzickej osoby upravenej v zákone č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).\n4. Prvostupňový orgán konštatoval, že údaje uvedené v jednotlivých registračných systémoch vedených\nPolicajným zborom Slovenskej republiky možno považovať za také charakteristiky, ktoré robia v nich\nuvedené osoby určitými, a teda je možné na základe ustanovení Zákona o ochrane osobných údajov\nbez pochybností považovať tieto údaje za osobné údaje. Súčasne sa tieto údaje dotýkajú súkromia\na osobnosti fyzickej osoby, keďže sa v príslušných informačných systémoch evidujú dotknuté osoby\nvzhľadom na ich postavenie v prebiehajúcom trestnom konaní, preto ich sprístupnenie podlieha\nobmedzeniu sprístupnenia a sprístupniť ich je možné len na základe predchádzajúceho písomného\nsúhlasu dotknutej osoby, pretože by sprístupnenie takýchto údajov mohlo zasiahnuť do osobnostných\npráv fyzickej osoby.\n5. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácií – konečné právoplatné\nrozhodnutie v trestnej veci vedenej voči E. B., bývalému riaditeľovi OR PZ vo Vranove nad Topľou\na povinná osoba šetrením dospela k záveru, že požadované informácie v spojitosti s identifikovanými\nosobnými údajmi uvedenými v žiadosti tvorili psychickú, ako aj sociálnu identitu dotknutej osoby, ktoré\nboli na účely žiadosti minimálne určiteľné, preto požívajú osobitnú ochranu pred sprístupňovaním –\nv súlade s § 9 ods. 2 Zákona o slobode informácií. Povinná osoba ďalej vyhodnotila žiadosť ako\ninformácie, na ktoré sa vzťahuje právo na ochranu osobných údajov podľa Zákona o ochrane osobných\núdajov, ako aj právo na ochranu osobnosti.\n6. Prvostupňový orgán ako povinná osoba vzal do úvahy ochranu súkromia dotknutej osoby, ktorej sa\nžiadosť týkala, pretože aj samotné konštatovanie, či je voči niekomu vedené trestné konanie, resp.\nnie je voči niekomu vedené trestné konania, je zásahom do súkromia a osobnosti dotknutej osoby\na sprístupnenie takýchto informácií nie je možné bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby. Z predmetnej žiadosti nevyplynulo, že by dotknutá osoba dala predchádzajúci písomný súhlas\nna sprístupnenie informácií tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií a žiadateľ\nnijakým spôsobom nepreukázal udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu so sprístupnením\npožadovaných informácií. Z dôvodu absencie tohto súhlasu nebolo možné požadované informácie\nsprístupniť. Prvostupňový orgán uviedol, že ak by disponoval týmto súhlasom, prihliadol by naň.\nVzhľadom na uvedené a s odkazom na § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií prvostupňový orgán\nžiadosti nevyhovel.\n7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 28.04.2021, v ktorom uviedol,\nže žiadal o sprístupnenie konečného právoplatného rozhodnutia v trestnej veci E. B. a nežiadal\no sprístupnenie informácií, ktoré sa týkali ochrany osobnosti a osobnostných údajov, ale o konečné,\nprávoplatné rozhodnutie. Následne poukázal na ním vybranú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, z ktorej vyplynulo, že za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy\nnemožno u verejného činiteľa (teda aj príslušníka policajného zboru) považovať výkon jeho zákonom\nupravenej služobnej právomoci na verejnosti. V prípade výkonu verejného činiteľa tak musia si byť tieto\nosoby vedomé toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na\ninformácie zo strany verejnosti.\n8. Následne uviedol, že informácie bolo potrebné anonymizovať tak, aby údaje nebolo možné priradiť\nk dotknutej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Vykonáva sa to tak, že údaje, ktorým je osoba určená alebo\nurčiteľná sa znečitateľnia. Bolo tak zrejmé, že jestvovala zákonná možnosť ako sprístupniť požadované\ninformácie a zároveň nesprístupniť osobné údaje osôb, ktorých sa týkajú.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n\n9. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. SL-OLVS-2021/003364 zo dňa\n10.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Žalovaný ako vecne príslušný odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia.\n10. Žalovaný uviedol, že Zákon o ochrane osobných údajov neupravuje konečný zoznam údajov, ktoré\nsú považované za osobné údaje, ale poskytuje demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú\nosobu. Miera, do akej sú určité indikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie určitej fyzickej osoby\nzávisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácie.\nFyzická osoba sa považuje za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná\na odlíšená od ostatných osôb, čo bolo v tomto prípade splnené, pretože žalobca dotknutá osobu označil\nmenom a priezviskom a dokonca aj funkciou, ktorú zastával v minulosti. Žalovaný uviedol, že daný\nvýklad má oporu v európskom práve, ako aj v judikatúre súdov Slovenskej republiky, ktoré za osobné\núdaje považujú akékoľvek informácie súvisiace s jednotlivcom a akýmkoľvek druhom činnosti, ktorou sa\njednotlivec zaoberá, a teda chápu ochranu osobných údajov v širšom zmysle. Žalovaný zopakoval, že to,\nže žalobca v žiadosti uviedol meno, priezvisko a minulé služobné zaradenie dotknutej osoby znamená,\nže dotknutá osoba bola nepochybne a jednoznačne stotožniteľná zo strany žalobcu jej osobnými údajmi,\nku ktorým je prístup obmedzený.\n11. K časti rozkladu, v ktorom žalobca uviedol, že osoby vymenované v § 9 ods. 3 Zákona o slobode\ninformácií musia v záujme kontroly verejnosť strpieť určitý zásah žalovaný uviedol, že dané je pravdou,\navšak tento zásah do súkromnej sféry je len v taxatívne vymedzenom rozsahu. Žalobca však požadoval\ninformácie, ktoré nepatria medzi informácie, ktoré by pri týchto osobách podľa § 9 ods. 3 Zákona\no slobode informácií bolo možné sprístupniť. V prípade policajta možno sprístupniť meno, priezvisko,\nhodnosť a funkciu, avšak len pri priamom výkone služby, resp. plnení služobnej úlohy, ktorou policajt\nzasiahol do súkromnej sféry inej osoby. Informáciu o trestnom konaní voči konkrétnej osobe však\nnemožno považovať za situáciu, pri ktorej bolo priamo zasiahnuté do súkromnej sféry inej osoby v rámci\nslužobnej činnosti, preto v danom prípade nešlo o osobitný prípad, ktorý by bolo potrebné posudzovať\na prihliadať naň.\n12. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba nie je oprávnená na základe jednotlivých žiadostí\no informáciu vyhľadávať a získavať v informačných systémoch údaje o možných trestných konaniach\nfyzických osôb označených v žiadostiach, pretože dané by znamenalo neoprávnené narušenie\nsúkromia, osobnostnej a sociálnej sféry dotknutých osôb. V predmetnom prípade by už len samotná\nlustrácia v informačných systémoch povinnej osoby a konštatovanie, či je, resp. nie je voči niekomu\nvedené trestné konania, bolo zásahom do súkromia a osobnosti dotknutej osoby. Z uvedeného tak\nnásledne vyplynula aj nemožnosť sprístupnenia akýchkoľvek doplňujúcich informácií bez súhlasu\ndotknutej osoby. Povinná osoba v čase vybavovania žiadosti nedisponovala písomným súhlasom\ndotknutej osoby so sprístupnením jej osobných a iných údajov tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 a 2 Zákona\no slobode informácií a tento súhlas nepredložil ani žalobca. S odkazom na judikatúru žalovaný uviedol,\nže povinné osoby nemajú povinnosť vyžadovať si na základe jednotlivých žiadostí súhlasy dotknutých\nosôb na sprístupnenie informácií.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n13. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 07.07.2021 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia\na ich zrušenia.\n14. Žalobca s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií uviedol, že právo na\ninformácie nie je absolútne, ale je limitované jednak požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej\nčinnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) v priebehu konania,\npredovšetkým v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a jednak\nnevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti,\nverejného zdravia a mravnosti a pod. Iná situácia je však v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j.\nkonečného rozhodnutia OČTK v danej veci. V takomto prípade nie je daný dôvod na obmedzenie\n\nprístupu k takémuto rozhodnutiu za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje – s touto\npožiadavkou korešponduje aj § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií.\n15. Žalobca nežiadal sprístupniť osobné údaje, ale sám doslova zdôraznil, že informácie osobného\ncharakteru nežiadal nikdy sprístupniť. Žalobca uviedol, že orgány verejnej správy nekonali v súlade s\n§ 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií, pretože dané ustanovenie priamo založilo žalobcovi\nnárok na poskytnutie informácie vo forme konečného právoplatného rozhodnutia OČTK, a teda toto\nustanovenie bolo porušené. Žalobca uviedol, že nežiadal informácie týkajúce sa ochrany osobnosti,\nsúkromia a osobných údajov, a preto mu nebolo zrejmé, ako k danému záveru žalovaný dospel.\n16. Žalobca má súčasne za to, že záver žalovaného o tom, že povinná osoba nie je oprávnená na základe\njednotlivých žiadostí vyhľadávať a získavať údaje z dôvodu narušenia súkromia a samotná lustrácia je\nzásahom do súkromia, je v rozpore s § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií,\npretože akékoľvek sprístupnenie informácií zo strany ktorejkoľvek povinnej osoby je priamo spojené\ns istou formou „vyhľadávania“ v konkrétnej príslušnej databáze. Žalobca uviedol, že je verejne známe,\nže súdy v tzv. živých veciach sprístupňujú väzobné rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o konkrétnej osobe\na v prípade, ak žalobca nepozná spisovú značku, musí uviesť aspoň meno a priezvisko osoby.\n17. K odkazu žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6Sžo/250/2008 žalobca\nuviedol, že dané rozhodnutie je neaplikovateľné, pretože uvedené rozhodnutie sa týka situácie, kedy\nžalobca priamo požadoval o sprístupnenie informácií o súkromí, resp. osobných údajov. Žalobca však\ntakéto údaje nežiadal. Žalobca požadoval jediné konkrétne rozhodnutie, pričom zdôraznil, že nemá\nzáujem o osobné údaje osoby, ktorej sa rozhodnutie týkalo. Orgány verejnej správy boli povinné\ndane rozhodnutie žalobcovi sprístupniť v upravenej forme, t. j. bez identifikačných údajov, teda bez\nuvedenia rodného čísla, dátumu narodenia a osobného čísla. Za stavu, kedy sa požadované údaje\nnetýkali súkromia osoby verejného záujmu, nebol žiadny dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovanej\ninformácie, v upravenej forme.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.10.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), ktorom zhrnul\nskutkový stav, obsah žaloby a následne uviedol svoje stanovisko k veci.\n19. Žalovaný uviedol, že Zákon o ochrane osobných údajov neupravuje konečný zoznam údajov, ktoré\nsú považované za osobné údaje, ale poskytuje demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú\nosobu. Miera, do akej sú určité indikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie určitej fyzickej osoby\nzávisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácie.\nFyzická osoba sa považuje za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná\na odlíšená od ostatných osôb.\n20. Žalovaný uviedol, že tým, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií – konečné právoplatné\nrozhodnutie v trestnej veci voči E. B. (bývalý riaditeľ OR PZ Vranov nad Topľou), povinná osoba\ndospela k záveru, že požadované informácie v spojitosti s identifikovateľnými osobnými údajmi\nuvedenými v žiadosti tvoria psychickú, ako aj sociálnu identitu dotknutej osoby, ktoré boli na účely\nžiadosti minimálne určiteľné, preto požívali osobitnú ochranu pred sprístupňovaním. Súčasne uviedol,\nže samotné konštatovanie, či je voči niekomu vedené trestné konanie, resp. či nie je, je zásahom\ndo súkromia a osobnosti dotknutej osoby a sprístupnenie takýchto informácií nie je možné bez\npredchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, ktorej súhlas v danom prípade daný nebol.\n21. Následne žalovaný konštatoval, že každá žiadosť sa posudzuje individuálne, pričom nemožno\nstriktne konštatovať, že povinná osoba mala aplikovať izolovane len § 11 ods. 1 písm. d) Zákona\no slobode informácií, a to z dôvodu, že predmetom žiadosti bolo konečné právoplatné rozhodnutie\nv trestnej veci. V konkrétnom prípade žalobca v žiadosti uviedol meno, priezvisko a minulé zaradenie\ndotknutej osoby, ktorá tak bola stotožniteľná zo strany žalobcu. Žalobcom požadovaný dokument ako\ncelok zasahoval do súkromia a osobnosti označenej fyzickej osoby, preto požíva osobitnú ochranu pred\nsprístupňovaním.\n\n22. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba nie je oprávnená na základe jednotlivých žiadostí\no informáciu vyhľadávať a získavať v informačných systémoch údaje o možných trestných konaniach\nfyzických osôb označených v žiadostiach, pretože dané by znamenalo neoprávnené narušenie\nsúkromia, osobnostnej a sociálnej sféry dotknutých osôb. V predmetnom prípade by už len samotná\nlustrácia v informačných systémoch povinnej osoby a konštatovanie, či je, resp. nie je voči niekomu\nvedené trestné konanie, bolo zásahom do súkromia a osobnosti dotknutej osoby. Z uvedeného tak\nnásledne vyplynula aj nemožnosť sprístupnenia akýchkoľvek doplňujúcich informácií bez súhlasu\ndotknutej osoby.\n23. Žalobca podľa žalovaného požadoval informácie, ktoré nepatria medzi informácie, ktoré pri týchto\nosobách podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobode informácií možno sprístupniť. Súčasne uviedol, že Zákon\no slobode informácií nezakladá absolútne právo na informácie, ale v § 8 až 11 upravuje v záujme\nzachovania proporcionality medzi záujmom verejnosti a potrebou chrániť určité údaje a individuálne\npráva také prípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie\npotrebné obmedziť. Na podklade uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.\n24. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 28.10.2021, v rámci ktorej zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii. Duplikou zo dňa 19.01.2024 žalovaný taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej\nargumentácii.\n25. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/187/2021.\n27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n28. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 05.02.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca\nžalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe.\n29. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 3 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\n32. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\n\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n33. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba\nsprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu\ndotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej\nzákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\n34. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby\nsa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade so Zákonom\no slobode informácií, ak žalobcovi odmietli sprístupniť požadované informácie.\n35. Správny súd prvotne poukazuje na to, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných\npilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,\nprostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim\nkaždému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie Zákonom o slobode informácií vymedzené\nsubjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a\nspôsobom, ktorý ustanovuje Zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o\nsprístupnenie informácií podľa Zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej\npovinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou\npovinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby\nk tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má\nbyť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať\ntak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať\nspôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto\nžiadosti nevyhovieť.\n36. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje\nprávo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla\nbyť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok\nštátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5\nÚstavy Slovenskej republiky ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Podľa\nčl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa\nmusí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nObmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď\npodmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky) alebo osobitných vzťahujúcich\nsa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia\nvzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky obsahuje\npodmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať\nza absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti\nzásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah\nmožno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011).\n37. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že\nsprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a\nmateriálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;\nmateriálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia\nv demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 Zákona\n\no slobode informácií, ktorý predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva\nna informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné vykladať vždy reštriktívne.\n38. Vyššie uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je\nnutné obmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 8 až § 11 Zákona o slobode informácií vykladať aj v\nkontexte § 12 Zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia prístupu\nk informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo\nuplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie\nzásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sži//2009 zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa\n02.06.2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\n39. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie konečného právoplatného rozhodnutia v trestnej\nveci E. B. (bývalého riaditeľa OR PZ Vranov nad Topľou) podporil tvrdením, že požadované informácie\nobsahujú osobné údaje podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií a zároveň nejde o osobné\núdaje, ktoré by mala povinná osoba povinnosť sprístupniť podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobode informácií.\nŽalovaný uviedol, že požadovaná informácia nebola informáciou o označení príslušníka Policajného\nzboru menom, priezviskom, hodnosťou a funkciou, teda nejednalo sa o informáciu ohľadom výkonu\nslužby, resp. plnenia služobnej prísahy, ktorou policajt zasiahol do súkromnej sféry inej osoby, ale jednalo\nsa o informáciu o trestnom konaní (resp. jednalo sa o trestný rozsudok) voči konkrétnej osobe, ktorú\nnemožno považovať za situáciu, pri ktorej bolo priamo zasiahnuté do súkromnej sféry inej osoby v rámci\nslužobnej činnosti. Žalobca tak požadoval informáciu, v rámci ktorej uviedol označenie osoby, ktoré je\nnezameniteľné s inou osobou a všetky údaje, ktoré by boli povinnou osobou poskytnuté na základe\nžiadosti žalobcu by tak boli priamo spojiteľné s menovanou dotknutou osobou.\n40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý opakovane uviedol, že: „žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej\nfyzickej osobe (inej ako žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou\nidentifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode\ninformácií. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická\nosoba, zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe.\nVzhľadom na uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej\nosoby, ku ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné\nzdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č.\n211/2000 Z. z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať\núdajmi ku konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom,\nmá právo nahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv.“ (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, bod 11 a 12, obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015).\n41. Uvedené závery možno aplikovať aj na posudzovaný skutkový stav, v ktorom ide o sprístupnenie\nkonečného právoplatného rozhodnutia v trestnej veci Juraja Sabola (bývalého riaditeľa OR PZ Vranov\nnad Topľou). Vychádzajúc z príslušnej právnej normy možno konštatovať, že trestné konanie (vo\nvšeobecnosti) je konaním, v ktorom sa rozhoduje o vine a treste osoby obvinenej (v neskoršom\nštádiu obžalovanej), pričom odsúdenie takejto osoby sa deje prostredníctvom trestného rozsudku.\nAk aj žalobca disponoval informáciou o tom, že vo veci E. B. (bývalého riaditeľa OR PZ Vranov\nnad Topľou) došlo k vydaniu konečného právoplatného rozhodnutia v jeho trestnej veci, hoc by aj\nboli tieto informácie / dokumenty sprístupnené v anonymizovanej podobe, poskytli by žiadateľovi\ninformácie / údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe – v predmetnom prípade E. B., bližšie\nidentifikovaného jeho bývalým zamestnaním. Nepriamo by zároveň poskytli informáciu, na podklade\nakých skutočností bolo vedené trestné konanie, prípadne k akému záveru OČTK a súd dospeli, aké\ndôkazy boli vykonávané, ako prebiehalo súdne konanie, či boli namietané porušenia aj potvrdené\na identifikované na základe podkladov obsiahnutých v trestnom spise a pod. Uvedený postup správnych\norgánov, ktorým by poskytli vyššie uvedené údaje, by bol však v rozpore s § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode\ninformácií. Preto správne orgány nepochybili, ak odmietli sprístupniť požadované informácie.\n42. Správny súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v prípade, ak sú\npredmetom žiadosti informácie, ktoré sa týkajú konkrétnych fyzických osôb, teda je zrejmé, že sú\n\nňou dotknuté osobné údaje fyzických osôb, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.\n3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019 a v rozsudku sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015 judikoval, že\nžiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako žiadateľ)\na nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti.\nIde o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Ak by povinná osoba poskytla\ninformácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba, zároveň by tým potvrdzovala,\nže ide o informácie – údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom na uvedené žiadosť\no informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby (dokonca s identifikáciou\nposledného zamestnania), ku ktorej sa informácia viaže, nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných\núdajov. Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie v právnom režime podľa\nZákona o slobode informácií nie je v procesnom postavení účastníka trestného konania (resp. v inom\npostavení, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy), a preto nemôže disponovať údajmi ku\nkonkrétnej osobe v trestnom konaní. V prípade žiadosti žalobcu išlo práve o prípad, že žalobca\nžiadal o poskytnutie konkrétneho trestného rozhodnutia (hoci v anonymizovanej verzii) vzťahujúce sa\nku konkrétnej fyzickej osobe. Teda pokiaľ by správne orgány vyhoveli žiadosti žalobcu a sprístupnili\nby požadované trestné rozhodnutie konkrétnej fyzickej osoby v jeho anonymizovanej verzii, poskytli by\ntak žiadateľovi informácie – údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe a nepriamo by zároveň\nposkytli informáciu, že voči žalobcom uvedenej konkrétnej fyzickej osobe bolo vedené trestné konanie\na že táto osoba bola právoplatne odsúdená. Uvedený postup správnych orgánov by bol však v rozpore\ns ustanoveniami § 9 ods. 1 Zákona o slobode informácií, preto správne orgány posúdili vec správne,\nkeď nesprístupnili informácie žalobcovi na základe ním takýmto neprípustným spôsobom formulovanej\nžiadosti o informácie.\n43. Správny súd súčasne udáva, že „účelom ustanovenia § 9 zákona č. 211 /2000 Z. z. je chrániť\ninformácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo\nosoby rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť\nskutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj\nochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností,\nktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej\npovahy je tiež aj súčasťou na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/250/2008 zo dňa 25.11.2009). Správny súd v tejto\nsúvislosti zároveň upriamuje pozornosť aj na nevyhnutnosť starostlivého zváženia povahy žalobcom\npožadovaných informácií v kontexte § 8 až § 11 Zákona o slobode informácií a či vo vzájomnej súvislosti\n(v akejkoľvek kombinácii) by neboli neanonymizované údaje v nich uvedené spôsobilé priamo alebo\nnepriamo identifikovať osobu, ktorej sa tieto údaje týkajú.\n44. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy s napadnutom\nrozhodnutí jednoznačne a dostatočne vysvetlili dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií.\nSprávnym orgánom boli relevantné právne normy vecne, logicky a právne správne interpretované\na aplikované. Pri posúdení povinnosti aplikovať zákonné obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie\nbol dodržaný princíp proporcionality a správny orgán vyvažoval, či je možné aspoň určité informácie\nkonkrétnej identifikovanej fyzickej osoby zverejniť. Správny súd neidentifikoval žiadne závažné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého\nopatrenia. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne\nzisteného skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na posúdenie žiadosti o poskytnutie informácií.\n45. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať\nprostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote\njedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}], "citovane_v": []}