{"guid": "7b106993-a86f-4c34-9ef3-5f0aacd47e99:78fc0324-6337-4a6c-a6d7-802720c300ec", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1", "spisova_znacka": "BA-2S/172/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/172/2021 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. novembra 2025, sp. zn. BA-2S/172/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1", "identifikacne_cislo": "1021201121", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-17.odsek-5", "nazov": "§ 17 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1948/115", "nazov": "zákon č. 115/1948 Zb. o znárodnění dalších průmyslových a jiných výrobních podniků a závodů v oboru potravinářském a o úpravě některých poměrů znárodněných a národních podniků tohoto oboru.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/115", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/115-1948"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330", "nazov": "zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78fc0324-6337-4a6c-a6d7-802720c300ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/172/2021\n1021201121\n18. 11. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201121.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Jozef Göbl, advokát, so sídlom\nPytliacka 15, 040 11 Košice, IČO: 35 571 918, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: 1/ Národný\nžrebčín „Topoľčianky“, štátny podnik, so sídlom Parková 13, 951 93 Topoľčianky, IČO: 31 447 708, právne\nzastúpený: JUDr. Eva Mihóková, advokátka, so sídlom 1. Mája 22, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 31 148\n336, 2/ F. G., bytom XXX XX H. XX, 3/ G. B., bytom I. XX, XXX XX J., 4/ K. J., bytom L. A. XX, XXX XX\nJ., 5/ A. M., bytom J. X, XXX XX J., 6/ C. C., bytom XXX XX E. XXX, 7/ N. C., bytom XXX XX O. XXX,\n8/ J. D., bytom XXX X X O. XXX, 9/ G. M. P., bytom XXX XX Q. XX, 10/ A. P., bytom D. XX, XXX XX J.,\n11/ JUDr. Silvia Lévayová, bytom J. XX, XXX XX J., 12/ R. D., bytom B. XX, XXX XX J., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 7125/2021-420, č. z. 8829/2021 zo dňa 28.04.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. sp. 7125/2021-420, č. z. 8829/2021\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nzo dňa 28.04.2021\n\nII.\nSprávny súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\nIII. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania\nepriznáva.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Národný žrebčín „Topoľčianky“, štátny podnik podaním zo dňa 10.12.2014 požiadal žalovaného\no vydanie rozhodnutia podľa § 17 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde“) o tom, či stavba mlyna v Ďurkove a jeho strojového technologického\nzariadenia (ďalej len „stavba mlyna v Ďurkove“) nie je alebo je nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje\nzákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (ďalej len „žiadosť o vydanie rozhodnutia“). Národný žrebčín\n„Topoľčianky“, štátny podnik v žiadosti o vydanie rozhodnutia poukázal na reštitučný spor vedený na\nOkresnom súde Košice – okolie, pričom ďalej konštatoval, že znenie § 1 ods. 1 zákona o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde vylučovalo poskytnutie finančných náhrad za stavbu mlyna v Ďurkove\nv zmysle uvedeného zákona s tým, že tieto náhrady poskytoval štát podľa zákona č. 87/1991 Zb.\no mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.\n\n2. V nadväznosti na žiadosť o vydanie rozhodnutia žalovaný listom č. 1196/2015-430 zo dňa 10.03.2015\noznámil Národnému žrebčínu „Topoľčianky“, štátnemu podniku ako aj S. C., G. B., K. J., T. C., žalobkyni,\nN. C., G. M. P., A. P., M. E. U., R. D., N. V., M. V. a D. E. začatie správneho konania v predmetnej\nprávnej veci (ďalej len „oznámenie o začatí správneho konania“). Žalovaný zároveň vyzval účastníkov\npredmetného správneho konania, aby sa v prípade, že to považujú za potrebné, v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia oznámenia o začatí tohto konania vyjadrili k žiadosti o vydanie rozhodnutia s tým, že podklady,\nz ktorých bude vychádzať pri svojom rozhodovaní, sú medzitýmny rozsudok Okresného súdu Košice\n– okolie sp. zn. 11C/958/92 zo dňa 21.02.2000, odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu\nKošice – okolie sp. zn. 11C/958/92 zo dňa 21.02.2000, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n12Co/264/00 zo dňa 04.08.2000, rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 11C/958/92 zo dňa\n20.12.2011, odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 11C/958/92\nzo dňa 20.12.2011, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/163/2012 zo dňa 05.04.2013\na stanovisko žalovaného č. 3972/1993 – 410 k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 17 ods. 4 zákona\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde zo dňa 03.06.1993.\n3. K oznámeniu o začatí správneho konania sa (okrem iného) vyjadrili žalobkyňa a S. C. podaním\nzo dňa 09.04.2015, v ktorom uviedli, že stavba mlyna v Ďurkove už neexistuje. Ďalej konštatovali,\nže v prípade stavby mlyna v Ďurkove išlo o hospodárske stavby so zariadením, patriace do\npoľnohospodárskej usadlosti. Išlo o budovy s ich súčasťami a zariadením, bez ktorého by nemohli byť\nužívané v poľnohospodárskej výrobe.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. 1196/2015-430 Šim. zo dňa 16.06.2015 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) rozhodol podľa § 17 ods. 5 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde tak, že „na\nnehnuteľnosť – v súčasnosti už neexistujúcu stavbu: „G. V. O.“ (pozemnoknižná zápisnica č. XXX, k.\nú. O., na pozemnoknižnej parcele č. XXX) sa nevzťahuje zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.“ V odôvodnení\ntohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavba mlyna sa síce spomínala v darovacej zmluve zo dňa\n20.11.1935, avšak keďže neprebehla intabulácia do pozemkovej knihy, v žiadnej pozemnoknižnej vložke\nnebol o tejto nehnuteľnosti záznam. Nebolo preukázané, že k stavbe mlyna v Ďurkove patrili pozemky\nalebo iné stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe, ktoré by spolu vytvárali funkčný celok. Účastníci\npredmetného správneho konania vo svojom vyjadrení zo dňa 15.04.2015 uviedli, že išlo o hospodárske\nstavby so zariadením, patriace do poľnohospodárskej usadlosti, maštale, stodoly, hospodársku budovu\ns umiestnením mlyna, zariadenia na spracovanie ľanu, šrotovník, slúžiace pre poľnohospodársku\nvýrobu, včítane píly – gátra na spracovanie vlastného dreva, avšak pre podporu svojho tvrdenia\nnepredložili žiadne dôkazy. Aj vo vyjadrení zo dňa 04.05.2015 účastníci predmetného správneho konania\nnamietali, že predmetný mlyn sa nachádzal na pozemku, ktorý tvoril poľnohospodársku usadlosť,\nže išlo o súvislý celok napojený na poľnohospodárske pozemky, avšak relevantné dôkazy v tomto\nsmere nepredložili. Zo zhromaždeného dôkazného materiálu sa nepodarilo zistiť, že stavba mlyna\nv Ďurkove bola zaradená do súboru pôdy, stavieb na poľnohospodársku prvovýrobu, stavieb na\nuskladnenie, stavieb na bývanie majiteľa, prípadne na bývanie pomocníkov, teda že bola súčasťou\npôvodnej poľnohospodárskej usadlosti tak, ako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. b) zákona o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde. Podľa žalovaného stavbu mlyna v Ďurkove nebolo možné považovať\nza nehnuteľnosť slúžiacu poľnohospodárskej výrobe, ako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. c) zákona\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde, keďže činnosti uskutočňované v súvislosti s mletím obilia, ktoré\nsa vykonávali v mlynoch, bolo potrebné považovať za činnosti zaradené do oblasti potravinárstva, nie\ndo oblasti poľnohospodárstva. Na podporu tohto stanoviska žalovaný uviedol, že mlyny boli do odboru\npotravinárskeho zaradené aj v zákone č. 115/1948 Zb. o znárodnení ďalších priemyselných a iných\nvýrobných podnikov a závodov v odbore potravinárskom a o úprave niektorých pomerov znárodnených\na národných podnikov tohto odboru. Pokiaľ išlo o zariadenie mlyna, to zjavne nespĺňalo predpoklady\nstanovené pre tzv. mŕtvy inventár, a teda ho nebolo možné považovať za iný poľnohospodársky majetok\npodľa\n§ 20 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. d)\nzákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. K namietanému nedostatku svojej právomoci rozhodovať\nvo veci žiadosti o vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že § 17 zákona o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde síce mal označenie „pozemkový fond“, to však neznamenalo, že by žalovaný ako ústredný orgán\nštátnej správy mohol rozhodovať len o existujúcich nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu, ktoré mal\nspravovať pozemkový fond. Už zo samotnej dikcie § 17 ods. 5 zákona o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde totiž vyplývalo, že malo ísť o rozhodovanie, ak bola z nejakého dôvodu založená pochybnosť,\n\nže išlo o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahoval zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. V tejto\nsúvislosti bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\nvo viacerých ustanoveniach počítal s možnosťou, že nehnuteľnosti už v čase účinnosti predmetného\nzákona z nejakého dôvodu neexistovali. Bolo tak zjavné, že zákonodarca nevylúčil, že by nemohli byť\npochybnosti o tom, či sa zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde vzťahoval aj na neexistujúce\npoľnohospodárske nehnuteľnosti.\n5. O rozklade K. J. a spoločnom rozklade žalobkyne a S. C. proti prvostupňovému rozhodnutiu\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2985/2015-420 zo dňa 09.12.2015 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie\no rozkladoch“) tak, že tieto rozklady zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. O správnej žalobe žalobkyne, S. C. a C. C. proti pôvodnému rozhodnutiu o rozkladoch rozhodol\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S/26/2016 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „zrušujúci\nrozsudok“) tak, že toto rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný\nv ďalšom konaní opätovne rozhodne tak, že svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní s tým,\nže v odôvodnení by mal uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, ako aj dôkazy, ktoré zistil\nv správnom konaní, a ktoré budú podkladom pre rozhodnutie, a tiež to, ako ich vyhodnotil a posúdil,\npričom by mal tiež uviesť, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, ktorý formuloval vo výroku\nsvojho rozhodnutia.\n7. O rozklade K. J. a spoločnom rozklade žalobkyne a S. C. proti prvostupňovému rozhodnutiu po\nvrátení veci na ďalšie konanie rozhodol žalovaný rozhodnutím č. sp. 7125/2021-420, č. z. 8829/2021\nzo dňa 28.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že tieto rozklady zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný v nadväznosti na Krajským súdom\nv Bratislave vytýkané pochybenie spočívajúce v tom, že v rámci svojho rozhodovania nezisťoval\nprávnych nástupcov T. C., a že nekonal s jeho právnym nástupcom a ani mu nedoručil svoje pôvodné\nrozhodnutie o rozkladoch, konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa o úmrtí T. C. dozvedel\ndňa 19.05.2015 po vrátení príslušnej poštovej zásielky. Ako dôvod neprevzatia listovej zásielky bola\nuvedená skutočnosť, že adresát zomrel. Oznámenie o začatí správneho konania však bolo prevzaté\ndňa 13.03.2015. Na skutočnosť, že účastník konania zomrel, poukázali v rozklade aj žalobkyňa a S.\nC.. V rozklade však neuviedli žiadnych právnych nástupcov po zomrelom T. C.. Žalovaný právnych\nnástupcov T. C. zisťoval od M. B. E. ako advokáta, ktorý v konaní o rozkladoch proti prvostupňovému\nrozhodnutiu zastupoval žalobkyňu a S. C., avšak bez vyjadrenia sa a odpovede k predmetnej žiadosti.\nŽalovaný preto okruh účastníkov konania ustálil zo súdneho konania a zo zrušujúceho rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, z ktorého vyplynulo, že právnym nástupcom po zomrelom T. C. bol C.\nC., ktorému mali byť následne doručované písomnosti týkajúce sa predmetného správneho konania.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v nadväznosti na Krajským súdom v Bratislave\nvytýkanú nepreskúmateľnosť pôvodného rozhodnutia o rozkladoch konštatoval, že pokiaľ ide o námietky\na názor Krajského súdu v Bratislave, podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán postupoval\nv konaní o žiadosti o vydanie rozhodnutia správne a súladne so zásadami správneho konania.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že prvostupňový správny orgán vychádzal\nnajmä z vyjadrení účastníkov konania, darovacej zmluvy zo dňa 20.11.1935, z odbornej literatúry\na príslušných právnych predpisov. Na základe týchto podkladov preto prvostupňový správny orgán\nnezistil, že stavba mlyna v Ďurkove patrila do súboru pôdy, stavieb na poľnohospodársku prvovýrobu,\nstavieb na uskladnenie, stavieb na bývanie majiteľa, prípadne na bývanie pomocníkov, a teda že\nbola súčasťou pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti tak, ako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. c)\nzákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sa\nnepreukázalo ani to, že stavba mlyna v Ďurkove bola stavbou slúžiacou poľnohospodárskej výrobe,\nako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Podľa\nnázoru žalovaného závery prezentované prvostupňovým správnym orgánom v danej veci zodpovedali\nzásadám správneho uváženia a boli v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde v spojení so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov.\nII.\n\nŽaloba\n8. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.07.2021,\ndomáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n9. S rozhodnutím žalovaného žalobkyňa nesúhlasila, pretože bolo nezákonné a pretože ním bola\nukrátená na svojich základných právach ako účastníčka správneho konania. V prípade napadnutého\nrozhodnutia išlo o opätovné rozhodnutie žalovaného bez dostatočného zistenia skutkového stavu a\nbez zákonného a objektívneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. Pre nedostatok právne významných\ndôvodov bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zároveň toto rozhodnutie ani nerešpektovalo\npodstatný a záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom rozsudku.\nNapadnutým rozsudkom preto bolo porušené právo žalobkyne podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n10. Žalovaný sa dopustil procesného pochybenia, keď opakovane konal s nespôsobilým účastníkom\npredmetného správneho konania a rozhodol proti mŕtvemu S. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.\nPrávnymi nástupcami S. C. boli F. G. a J. C.. J. C. však zomrela dňa XX.XX.XXXX a jej právnym\nnástupcom sa stala F. G.. O tejto skutočnosti žalovaný zrejme nevedel. Nevedel o nej ani právny\nzástupca pôvodného účastníka predmetného správneho konania S. C., keďže mu to nikto neoznámil.\nO uvedenej skutočnosti sa právny zástupca pôvodného účastníka predmetného správneho konania\nS. C. dozvedel až z uznesenia Okresného súdu Košice – okolie č.k. 11C/958/1992-747 zo dňa\n24.05.2021, a preto uvedenú skutočnosť ani nemohol žalovanému oznámiť v nadväznosti na jeho\nvýzvu týkajúcu sa okruhu účastníkov predmetného správneho konania. To však nič nemenilo na\nskutočnosti, že smrťou S. C. zanikla jeho procesná spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania\naj správneho konania a zaniklo aj jeho splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi. V konečnom\ndôsledku teda žalovaný konal s procesne nespôsobilým (mŕtvym) účastníkom predmetného správneho\nkonania. S právnym nástupcom S. C. žalovaný nekonal. Išlo o neodstrániteľnú procesnú vadu\nsprávneho konania a napadnutého rozhodnutia. Postupom žalovaného v zásade došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia. Uvedené pochybenie žalovaného predstavovalo samostatný dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia.\n11. Žalovaný sa dopustil procesného pochybenia aj tým, že nezisťoval, či konal so spôsobilými\núčastníkmi predmetného správneho konania. Žalovaný tak konal a rozhodol proti mŕtvemu účastníkovi\ntohto správneho konania, a to T. C.. Ani prvostupňový správny orgán ani orgán rozhodujúci o rozkladoch\nnekonali s právnymi nástupcami T. C.. Takýto nezákonný procesný postup nielen prvostupňového\nsprávneho orgánu ale aj orgánu rozhodujúceho o rozkladoch mal za následok nezákonnosť oboch\nrozhodnutí. Túto vadu nebolo možné odstrániť inak ako zrušením prvostupňového rozhodnutia\nžalovaným a vrátením veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedené pochybenie žalovaného\npredstavovalo porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia.\n12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a v postupe po zrušení pôvodného rozhodnutia o rozkladoch\nabsolútne neakceptoval záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom\nrozsudku, hoci bol týmto právnym názorom v ďalšom konaní viazaný. Išlo pritom najmä o právny názor\na záver Krajského súdu v Bratislave o nepreskúmateľnosti a tým aj nezákonnosti pôvodného rozhodnutia\no rozkladoch pre nedostatok odôvodnenia, na ktorom nedostatku sa absolútne nič nezmenilo ani pri\nopakovanom rozhodovaní žalovaného. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia\nmuselo korešpondovať s výrokom rozhodnutia správneho orgánu, čo ale v danom prípade splnené\nnebolo. Vlastný výrok rozhodnutia správneho orgánu nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nie\nje riadne odôvodnený. Z odôvodnenia pôvodného rozhodnutia o rozkladoch podľa Krajského súdu\nv Bratislave nebola zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorá ho viedla k vydaniu tohto rozhodnutia.\nPodľa Krajského súdu v Bratislave žalovaný v pôvodnom rozhodnutí o rozkladoch nerešpektoval zásadu\nzrozumiteľnosti ako podstatnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Súčasne bolo\nmožné konštatovať, že aj prvostupňové rozhodnutie vykazovalo nedostatky jeho preskúmateľnosti\nz tých istých dôvodov ako pôvodné rozhodnutie o rozkladoch. Napadnuté rozhodnutie vytýkané\nvady pôvodného rozhodnutia o rozkladoch a prvostupňového rozhodnutia absolútne neodstraňovalo a\n\nzáväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave nerešpektovalo. Žalovaný sa dokonca ani necítil byť\nviazaný záväzným právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorá skutočnosť vyplývala z jeho\nkonštatovania v napadnutom rozhodnutí, že totiž pokiaľ išlo o predmetné námietky a názor Krajského\nsúdu v Bratislave, podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom\nsprávnom konaní správne a v súlade so zásadami správneho konania. Bez najmenších pochybností\npreto aj napadnuté rozhodnutie bolo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a tým aj nezákonné, a to\nvrátane prvostupňového rozhodnutia.\n13. Napriek záväznému právnemu názoru Krajského súdu v Bratislave prezentovanému v zrušujúcom\nrozsudku žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že v predmetnej právnej veci nebola daná právomoc ani\nvecná príslušnosť žalovaného na vydanie rozhodnutia podľa § 17 ods. 5 zákona o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde. Právomoc ani vecnú príslušnosť nebolo možné založiť vlastným, rozširujúcim výkladom\nprávneho predpisu, keďže tak právomoc ako aj vecná príslušnosť musela jednoznačne vyplývať zo\nzákona. Analógia v tomto smere nebola prípustná.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n15. Napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave. Naopak, žalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil právnymi názormi, ktoré\nvyslovil Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku.\n16. Žalovaný využil v priebehu správneho konania všetky dostupné a legálne zdroje skutočného\nzistenia skutkového stavu na vydanie rozhodnutia, ktoré následne náležite aj odôvodnil. Žalovaný pritom\npreukázateľne odstránil všetky vady, ktorými trpelo jeho pôvodné rozhodnutie o rozkladoch.\n17. Úlohou žalovaného bolo odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, resp. presvedčivo zdôvodniť,\nktorý dôkaz bol pre posúdenie veci smerodajný a určujúci. Bolo v plnej kompetencii žalovaného\nrozhodnúť o zadovážení a získaní dôkazných prostriedkov na zistenie skutkového stavu veci ako\naj o zaobstaraní podkladov pre svoje rozhodnutie. Na druhej strane bolo dôkazné bremeno práve\nna účastníkovi predmetného správneho konania a ten bol povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré mu boli známe. Vykonanie navrhnutých dôkazov však prislúchalo žalovanému.\nPokiaľ žalobkyňa v čase rozhodovania žalovaného disponovala relevantnými dôkazmi, mala ich riadne\na včas v priebehu predmetného správneho konania preukázať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nstanovisko prezentované v správnej súdnej praxi, že totiž rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje\npreto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré ale nemôžu privodiť vecné iné, či\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania.\n18. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že žalovaný vychádzal najmä z vyjadrení\núčastníkov konania, darovacej zmluvy zo dňa 20.11.1935, z odbornej literatúry a príslušných právnych\npredpisov ako aj ďalších vyššie uvádzaných dôkazov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom.\nNa základe týchto podkladov žalovaný nezistil zákonom dané dôvody, na základe ktorých by rozhodol\ntak, že stavba mlyna v Ďurkove patrila do súboru pôdy, stavieb na poľnohospodársku prvovýrobu, stavieb\nna uskladnenie, stavieb na bývanie majiteľa, prípadne na bývanie pomocníkov, a teda že predmetná\nnehnuteľnosť bola súčasťou pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti tak, ako to predpokladal § 1 ods.\n1 písm. c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. V konaní pred prvostupňovým správnym\norgánom sa nepreukázalo ani to, že stavba mlyna v Ďurkove bola stavbou slúžiacou poľnohospodárskej\nvýrobe, ako to predpokladal § 1 ods. 1 písm. c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Uvedené\nskutkové závery prvostupňového správneho orgánu nevyvrátil v konečnom dôsledku ani Krajský súd\nv Bratislave, keďže zrušujúcim rozsudkom prvostupňové rozhodnutie nezrušil.\n19. Žalobkyňa síce namietala porušenie zásady zákonnosti, materiálnej pravdy a voľného hodnotenia\ndôkazov, neuviedla však žiadne tvrdenia s prepojením na porušenie konkrétnych ustanovení zákona,\nktoré mal žalovaný porušiť. Žalobkyňa neuviedla ani to, ktoré konkrétne dôkazy neboli žalovaným\nvykonané. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) dával správnemu orgánu možnosť rozhodnúť o tom, že určitý dôkaz nebolo\n\npotrebné vykonať. Žalovaný mal za to, že túto ani inú zásadu neporušil, keďže dostatočne zistil skutočný\nstav veci a tento zrozumiteľne v logických súvislostiach uviedol a zapracoval do svojho rozhodnutia.\nZ napadnutého rozhodnutia bolo možné logicky vyvodiť záver, ku ktorému žalovaný ako správny orgán\ndospel.\nIV.\nReplika žalobkyne\n20. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.10.2021 zotrvala na stanovisku, že žaloba bola dôvodná.\n21. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, hoci bolo obsiahle, nebolo spôsobilé odstrániť vadu\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného o preskúmateľnosti a dostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia boli úplne vyvrátené samotným obsahom odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia. S námietkami žalobkyne uvádzanými v rozklade sa mal vysporiadať žalovaný\npriamo vo svojom rozhodnutí. Žalovaný pritom ani vo vyjadrení k žalobe nereagoval na najdôležitejšie\nnámietky žalobkyne (a aj iných účastníkov predmetného správneho konania), ktoré boli obsiahnuté aj\nv správnej žalobe.\n22. Žalobkyňa nenamietala zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Žalobkyňa namietala, že\nneboli vykonané žiadne navrhované dôkazy, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie. Z vyjadrenia\nžalovaného a ani z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, z akých konkrétnych, podstatných a\nprávne relevantných dôkazov žalovaný vychádzal. Citovanie a vlastný výklad právnych predpisov\nnepredstavovali dokazovanie ani hodnotenie dôkazov. Žalobkyňa aj S. C. uvádzané dôkazy navrhovali,\nno žalovaný na to absolútne nebral zreteľ. Napadnuté rozhodnutie bolo ešte podstatne menej\npreskúmateľné a menej zákonným spôsobom odôvodnené ako pôvodné rozhodnutie o rozkladoch\nzrušené Krajským súdom v Bratislave.\n23. Tvrdenie žalovaného, že sa zaoberal a riadne vysporiadal s námietkami žalobkyne, bolo nepravdivé.\nHlavné námietky žalobkyne a S. C. neboli nikdy posudzované ani hodnotené, a to ani vo vyjadrení\nžalovaného k žalobe. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na to, že v prípade stavby mlyna v Ďurkove\nnikdy nešlo o priemyselný podnik (mlyn) patriaci do potravinárskeho priemyslu tak, ako to tvrdil žalovaný.\nTerajšie zatriedenie výlučne priemyselných mlynov bolo úplne bez právneho významu.\n24. Žalovaný konal s účastníkom predmetného správneho konania, ktorý zomrel. Išlo o S. C.. Ten smrťou\nstratil procesnú spôsobilosť a jeho smrťou zaniklo aj splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi.\nŽalovaný v predmetnom správnom konaní nekonal s právnym nástupcom S. C.. Na veci nič nemenilo\nto, či žalovaný v čase svojho rozhodovania vedel o smrti S. C.. Takisto bolo bez právneho významu to, či\no smrti S. C. vedel jeho právny zástupca. S názorom, že smrťou S. C. nedošlo k zániku splnomocnenia\nudeleného jeho právnemu zástupcovi, nebolo možné súhlasiť.\n25. K vyjadreniu Národného žrebčína „Topoľčianky“, štátneho podniku zo dňa 20.09.2021 žalobkyňa\nuviedla, že toto vyjadrenie sa nezaoberalo takmer ani jednou žalobnou námietkou. Nebolo preto možné\nna takéto vyjadrenie vecne inak reagovať.\nV.\nDuplika žalovaného\n26. Žalovaný v duplike zo dňa 15.11.2021 zotrval na stanovisku, že žaloba nebola dôvodná.\n27. Všetky vady konania, na ktoré žalobkyňa poukazovala, žalovaný odstránil v rámci nového správneho\nkonania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v tomto rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré žalobkyňa poukazovala.\n28. Zrušením napadnutého rozhodnutia by sa v danom prípade len zopakoval proces, výsledkom ktorého\nby vzhľadom na skutkovú stránku veci nebolo vecne iné rozhodnutie, či rozhodnutie výhodnejšie pre\núčastníka príslušného správneho konania. Zrušením napadnutého rozhodnutia by sa iba zbytočne\npredĺžil už aj tak dlhotrvajúci reštitučný spor vedený na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.\n11C/598/1992, trvajúci od roku 1992.\n\n29. Účastník správneho konania nebol oprávnený rozhodnúť o spôsobe rozhodnutia žalovaného, t.j. o\ndruhu a obsahu rozhodnutia, ktoré mal žalovaný vydať. Ani súd preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie\nnepreberal na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, t.j. nebol správnym orgánom, ktorý\nby mohol a mal vyhľadávať dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ\ntieto dôvody nepovažoval v priebehu administratívneho konania za relevantné konajúci správny orgán.\nV opačnom prípade by takýto postup zasahoval do ústavného princípu trojdelenia moci.\n30. Žalobkyňa mala nielen navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení mala\npovinnosť dôkazy žalovanému aj predkladať. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobkyne považoval\nžalovaný za neunesenie jej dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Z obsahu predloženého\nadministratívneho spisu pritom nevyplývalo, že by žalovaný nevykonal právne relevantné dôkazy\nv záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci.\nVI.\nVyjadrenia ďalších účastníkov konania\n31. Národný žrebčín „Topoľčianky“, štátny podnik vo vyjadrení dňa 20.09.2021 navrhol žalobu\nzamietnuť konštatujúc, že sa stotožňuje v celom rozsahu s obsahom a výrokmi napadnutého\nrozhodnutia. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení v správnej žalobe nepredložila žiadne právne\nrelevantné skutočnosti, ktoré by presvedčivým spôsobom preukazovali zmenu jej postoja k charakteru\nnehnuteľností, ktorých náhrady sa domáhala v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Košice –\nokolie pod sp. zn. 11C/958/1992. Žalobkyňa naopak popierala svoje doterajšie dôkazy a tvrdenia, čím\nznehodnocovala celú prácu súdov a nedôvodne predlžovala súdny spor, ktorý sa začal v roku 1992.\nNehnuteľnosti, ktorých náhrady sa žalobkyňa domáhala, nemali charakter nehnuteľností podľa § 1 ods.\n1 písm. b) a písm. c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, pričom na vyplatenie náhrady\nz uvedeného titulu ani nebol právny nárok. Takisto nebol právny nárok na vyplatenie akejkoľvek náhrady\nza odobraté technologické a strojové vybavenie slúžiace mlynárskej výrobe, keďže zákon o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde takúto náhradu nepoznal.\n32. N. C. vo vyjadrení zo dňa 27.10.2021 konštatoval, že so závermi vyplývajúcimi z vyjadrenia\nNárodného žrebčína „Topoľčianky“, štátneho podniku nesúhlasí, a že sa stotožňuje s tvrdeniami\nuvedenými v žalobe. Krajský súd v Bratislave už v minulosti zrušil pôvodné rozhodnutie o rozkladoch\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odôvodnenie zrušujúceho rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave bolo správne, objektívne a N. C. sa s ním v celom rozsahu stotožnil, pričom si zároveň\nosvojil aj tvrdenia žalobkyne.\n33. Ďalší účastníci konania M. V., N. V. a D. E. podaniami zo dňa 22.09.2021 oznámili, že sa vzdávajú\núčastníctva v predmetnom správnom súdnom konaní. Správny súd s nimi preto už ďalej nekonal ako\ns účastníkmi predmetného správneho súdneho konania.\nVII.\nKonanie na správnom súde\n34. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 2S/172/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-2S/172/2021.\n35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 18.11.2025.\nVIII.\n\nRelevantné právne predpisy\n36. Podľa § 1 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, zákon sa vzťahuje na\na) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“),\nb) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,\nvčítane zastavaných pozemkov,\nc) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou\nsúvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,\nd) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.\n37. Podľa § 17 ods. 5 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, pri pochybnostiach o tom, či ide\no nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy\nrepubliky.\n38. Podľa § 20 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, na zabezpečenie prevádzky\npoľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob\nprávo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období\nod 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho,\nmá právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia\noprávnená osoba uvedená v § 4 ods. 2.\n39. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje\nv plnom rozsahu.\n40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nIX.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného o tom,\nči sa na konkrétnu nehnuteľnosť špecifikovanú v žiadosti o vydanie rozhodnutia, t.j. na stavbu\nmlyna v Ďurkove, vzťahuje zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Úlohou správneho súdu\nbolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou\nsúdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom\ndeterminovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.\n42. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla\nspôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád\nadministratívneho konania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak\nje zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie\norgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej\nsprávy rozhodol. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pritom spravidla pôjde vtedy,\nak je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy\nvo veci rozhodol, t.j. v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok\nzmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti.\n\n43. Pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno opomenúť, že\neventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov,\nči doplnením dôvodov rozhodnutia orgánu verejnej správy v správnom súdnom konaní. Pre správny\nsúd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne relevantná len argumentácia\nuvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami, písomné\nvyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie\njeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy\nteda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom\nsúdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017\nzo dňa 22.05.2017).\n44. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v intenciách žalobných námietok posúdiť\npreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia majúc pritom na zreteli, že žalobné námietky smerovali\nk nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a že už pôvodné rozhodnutie\no rozkladoch bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave, pričom dôvodom zrušenia pôvodného\nrozhodnutia o rozkladoch bola jeho nepreskúmateľnosť.\n45. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že v jeho bode I. žalovaný v stručnosti zhrnul\npriebeh správneho konania, v ktorom bolo vydané toto rozhodnutie, a že v jeho bode II. žalovaný\nv zásade opätovne sumarizoval priebeh správneho konania, v ktorom bolo vydané toto rozhodnutie\ns tým, že venoval väčšiu pozornosť obsahu prvostupňového rozhodnutia a obsahu podaných rozkladov.\nSprávny súd z napadnutého rozhodnutia ďalej zistil, že v jeho bode III. žalovaný reagoval na „výhrady“\nKrajského súdu v Bratislave prezentované v zrušujúcom rozsudku, a to na „výhradu“, že žalovaný ako\ndruhostupňový správny orgán nezisťoval právnych nástupcov T. C., ako aj na „výhradu“, že pôvodné\nrozhodnutie o rozkladoch bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že žalovaný v odôvodnení\npôvodného rozhodnutia o rozkladoch a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce poukazoval\nna zhromaždený dôkazný materiál, avšak žiaden dôkazný materiál neuvádzal, pričom neuvádzal ani\nto, aké vykonal dokazovanie s tým, že súčasťou administratívneho spisu ani nebol žiadny dôkazný\nmateriál. Správny súd teda z napadnutého rozhodnutia zistil, že vlastná argumentácia žalovaného ako\ndruhostupňového správneho orgánu, ktorou reaguje na podané rozklady ako aj na „výhrady“ Krajského\nsúdu v Bratislave prezentované v zrušujúcom rozsudku, je v zásade obsiahnutá v jeho bode III, a preto\nsa pri posudzovaní preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým práve na obsah\njeho bodu III.\n46. Správny súd z bodu III. napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný v ňom k meritu veci uviedol\nnasledovné:\n„Pokiaľ ide o tieto námietky a názor krajského súdu, podľa názoru ministerstva pôdohospodárstva\nprvostupňový správny orgán postupoval v konaní o návrhu Národného žrebčína Topoľčianky správne\na v súlade so zásadami správneho konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania pokladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vykonávanie\ndôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ministerstvo vychádzalo najmä z vyjadrení\núčastníkov konania, darovacej zmluvy z 20. novembra 1935, z odbornej literatúry a príslušných právnych\npredpisov. Na základe týchto podkladov preto ministerstvo nezistilo, že nehnuteľnosť patrí do súboru\npôdy, stavieb na poľnohospodársku prvovýrobu, stavieb na uskladnenie, stavieb na bývanie majiteľa\n\nprípadne na bývanie pomocníkov, teda že bola súčasťou pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti tak,\nako to predpokladá § 1 ods. 1 písm. b) č. 229/1991 Zb. V konaní pred prvostupňovým orgánom\nsa nepreukázalo ani to, že stavba mlyna bola stavbou slúžiacou poľnohospodárskej výrobe, ako to\npredpokladá § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb.\nPodľa názoru ministerstva pôdohospodárstva závery prezentované prvostupňovým správnym orgánom\nv danej veci zodpovedajú zásadám správneho uváženia a sú v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 330/1991 Zb.\nS poukazom na vyššie uvedené, minister pôdohospodárstva, ako vedúci ústredného orgánu štátnej\nsprávy, ktorý podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. rozhoduje o rozklade na základe návrhu ním\nustanovenej osobitnej komisie, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia\no rozklade.“\n47. Z citovanej relevantnej časti napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nad rámec\nvšeobecných úvah o podkladoch pre rozhodnutie a o odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(použiteľných prakticky v akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej správy) uviedol v podstate iba jeden\nstručný odsek, a to odsek začínajúci slovami „z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé ...\n“, ktorý ale neobjasňuje vlastné úvahy žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktoré ho\nviedli k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. V predmetnom odseku totiž žalovaný uviedol\n„iba“ vo všeobecnej rovine to, z akých podkladov vychádzal pri prvostupňovom rozhodnutí, a to, že\nna základe týchto podkladov nezistil, že stavba mlyna v Ďurkove patrí do súboru pôdy, stavieb na\npoľnohospodársku prvovýrobu, stavieb na uskladnenie, stavieb na bývanie majiteľa prípadne na bývanie\npomocníkov, teda že bola súčasťou pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti. Následne ešte žalovaný\nuviedol, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sa nepreukázalo ani to, že by stavba\nmlyna v Ďurkove slúžila poľnohospodárskej výrobe. Predmetný odsek tak vo svojej podstate predstavuje\niba stručnú sumarizáciu podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a záverov prvostupňového\nrozhodnutia a neobsahuje žiadnu vlastnú úvahu žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu.\nŽalovaný totiž v nadväznosti na uvedenú sumarizáciu dodal len toľko, že závery prezentované v\nprvostupňovom rozhodnutí zodpovedajú zásadám správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi\nustanoveniami relevantných právnych predpisov. Žalovaný teda žiadne svoje úvahy za účelom\ndostatočného odôvodnenia svojho rozhodnutia o podaných rozkladoch v kontexte „výhrad“ Krajského\nsúdu v Bratislave prezentovaných v zrušujúcom rozsudku v konečnom dôsledku v napadnutom\nrozhodnutí neuviedol. Žalovaný sa v zásade „iba“ stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia,\nvo vzťahu ku ktorému už ale Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku výslovne uviedol, že „aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie vykazuje nedostatky preskúmateľnosti rozhodnutia\nz dôvodov totožných uvedených vyššie.“ Nedostatky preskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia\nžalovaný doplnením vlastnej správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí nijako neodstraňoval, a to\nnapriek tomu, že si týchto nedostatkov musel byť vedomý, keďže v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\n„krajský súd konštatoval, že aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie vykazuje nedostatky\npreskúmateľnosti“ (str. 2 napadnutého rozhodnutia). Správny súd preto dospel k záveru, že námietka\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je dôvodná.\n48. V nadväznosti na zmienku žalovaného uvádzanú v napadnutom rozhodnutí, že totiž podľa jeho\nnázoru prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o návrhu Národného žrebčína „Topoľčianky“,\nštátneho podniku správne a v súlade so zásadami správneho konania, správny súd poukazuje\nna závery Krajského súdu v Bratislave prezentované v zrušujúcom rozsudku, v zmysle ktorých aj\nprvostupňové rozhodnutie vykazovalo nedostatky preskúmateľnosti z dôvodov totožných s dôvodmi\nvytýkanými pôvodnému rozhodnutiu o rozkladoch. Inými slovami, podľa záverov Krajského súdu\nv Bratislave prezentovaných v zrušujúcom rozsudku bolo prvostupňové rozhodnutie v konečnom\ndôsledku nepreskúmateľné. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo nepreskúmateľné z dôvodov\nuvedených v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave alebo teda, keďže prvostupňové\nrozhodnutie vykazovalo nedostatky preskúmateľnosti uvedené v zrušujúcom rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, nebolo možné konštatovať, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní\nprvostupňového rozhodnutia správne a v súlade so zásadami správneho konania. Z tohto dôvodu\nani nebolo možné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia založiť len na odkaze na odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia. Pripustenie možnosti založenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nlen na odkaze na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia by bolo popretím záväzného právneho\n\nnázoru, ktorý Krajský súd v Bratislave prezentoval v zrušujúcom rozsudku, a v konečnom dôsledku\naj porušením princípu právnej istoty. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že význam princípu\nprávnej istoty vo vzťahu k povinnosti rešpektovať záväzný právny názor správneho súdu zo strany\nsprávneho orgánu sa v českej správnej súdnej praxi premietol do záveru, že ak žalovaný správny orgán\nnevyužil možnosť brojiť kasačnou sťažnosťou proti záväznému právnemu názoru obsiahnutému v prvom\nzrušujúcom rozsudku správneho súdu bez toho, aby mu v tom niečo bránilo, nemôže tak urobiť až\nv kasačnej sťažnosti smerujúcej proti ďalšiemu zrušujúcemu rozsudku správneho súdu (porovnaj napr.\nKühn, Z., Kocourek, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 655).\n49. V nadväznosti na zmienku žalovaného uvádzanú v napadnutom rozhodnutí, že totiž podľa jeho\nnázoru prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o návrhu Národného žrebčína „Topoľčianky“,\nštátneho podniku správne a v súlade so zásadami správneho konania, správny súd vo všeobecnej rovine\nkonštatuje, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani\nho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny\norgán s právnym názorom správneho súdu stotožnil. Správny orgán je však povinný riadiť sa právnym\nnázorom správneho súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/7/2013 zo\ndňa 27.06.2013). Správnemu súdu je zrejmé, že správny orgán sa síce za určitých okolností môže od\nprávneho názoru správneho súdu odchýliť, ak sa napríklad v dôsledku ďalšieho dokazovania skutkový\nstav zmení do tej miery, že správnym súdom vyslovený právny názor sa stane neaplikovateľný, žalovaný\nvšak na žiadne takéto okolnosti v napadnutom rozhodnutí nepoukázal a takéto okolnosti nezistil ani\nsprávny súd.\n50. Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že preukázateľne odstránil všetky vady, ktorými\ntrpelo pôvodné rozhodnutie o rozkladoch, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú\nvlastné úvahy žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktorými by reagoval právne\nrelevantným spôsobom na závery Krajského súdu v Bratislave, že totiž aj prvostupňové rozhodnutie\nvykazovalo nedostatky preskúmateľnosti. Na takéto úvahy žalovaného ako druhostupňového správneho\norgánu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vo svojich podaniach predložených\nsprávnemu súdu v priebehu tohto správneho súdneho konania nepoukázal a takéto úvahy žalovaného\nako druhostupňového správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neidentifikoval ani\nsprávny súd.\n51. Pokiaľ ide o samotné prvostupňové rozhodnutie, žalovaný má pravdu, keď vo vyjadrený k žalobe\nuvádza, že toto rozhodnutie nebolo zrušené Krajským súdom v Bratislave v rámci prieskumu zákonnosti\npôvodného rozhodnutia o rozkladoch. Krajský súd v Bratislave skutočne zrušil „iba“ pôvodné rozhodnutie\no rozkladoch. Žalovaný však z tohto zistenia vyvodzuje nesprávne závery. Samotná skutočnosť, že\nKrajský súd v Bratislave nezrušil prvostupňové rozhodnutie, neznamená, že toto rozhodnutie netrpelo\nžiadnymi vadami. Z § 191 ods. 3 SSP je zrejmé, že správne súdy môžu pristúpiť k zrušeniu aj\nprvostupňového rozhodnutia, a to „v závislosti od okolností“, a že teda správne súdy môžu pristúpiť\nk zrušeniu aj prvostupňového rozhodnutia s prihliadnutím k skutkovým a právnym okolnostiam\nkonkrétnej právnej veci. V preskúmavanej právnej veci Krajský súd v Bratislave zrušil pôvodné\nrozhodnutie o rozkladoch z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Pri takejto dôvodne namietanej vade\npreskúmavaného rozhodnutia nemusí byť nevyhnutne potrebné rušenie aj prvostupňového rozhodnutia.\nPrípadné nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia totiž môže odstrániť aj správny orgán\nrozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku vo svojom rozhodnutí.\n52. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že podľa napadnutého rozhodnutia podkladom\nprvostupňového rozhodnutia bola (okrem iného) darovacia zmluva zo dňa 20.11.1935. Táto darovacia\nzmluva ale nie je súčasťou administratívneho spisu. Správny súd si uvedomuje, že darovacia zmluva\nzo dňa 20.11.1935 sa spomína v písomnostiach, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, avšak, ako\nto už bolo uvedené, táto zmluva nie je súčasťou administratívneho spisu. Nie je potom zrejmé, v akom\nzmysle bola darovacia zmluva zo dňa 20.11.1935 podkladom prvostupňového rozhodnutia.\n53. V súvislosti so žalobnými námietkami týkajúcimi sa zisťovania skutkového stavu a teda aj podkladov\nrozhodnutia žalovaného pozornosti správneho súdu neunikla zmienka žalovaného o listine zo dňa\n16.04.1969, ktorou „MNV v Ďurkove“ povolil zbúranie mlyna (ďalej len „listina zo dňa 16.04.1969“)\nv jeho písomnosti č. 1196/2015-430 zo dňa 05.09.2015 označenej ako „Vec: Predloženie rozkladu spolu\nso spisovým materiálom“. V samotnom napadnutom rozhodnutí sa žalovaný k obsahu listiny zo dňa\n\n16.04.1969, ktorá ostatne ani nie je súčasťou administratívnou spisu, už nijako výslovne nevyjadruje,\na teda úvahy žalovaného vo vzťahu k tejto listine a jej obsahu sú nepreskúmateľné. Žalovaný pritom\nnepochybne mal vzhľadom na predmet správneho konania venovať v napadnutom rozhodnutí zvýšenú\npozornosť popisu skutkových zistení týkajúcich sa stavby mlyna v Ďurkove a jej charakteru.\n54. Pokiaľ ide o pomerne rozsiahle vyjadrenie žalovaného k žalobe, správny súd pripomína,\nže nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je možné konvalidovať vyjadreniami\nžalovaného v správnom súdnom konaní. Správny súd preto pri posudzovaní preskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia mohol vychádzať len z jeho odôvodnenia.\n55. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že zrušením napadnutého rozhodnutia by sa v danom\nprípade len zopakoval proces, výsledkom ktorého by vzhľadom na skutkovú stránku veci nebolo vecne\niné rozhodnutie, správny súd uvádza, že toto konštatovanie žalovaného je v súčasnom štádiu veci\npredčasné. Správny súd vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov nemohol pristúpiť k posúdeniu zákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, a teda ani\nk posúdeniu toho, či je výrok napadnutého rozhodnutia vecne správny. Napokon je potrebné zdôrazniť,\nže úlohou orgánov verejnej správy nie je len vecne správne rozhodnúť, ale ich úlohou je svoje\nrozhodnutia zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu aj odôvodniť.\n56. Pokiaľ ide o žalobné námietky, v rámci ktorých žalobkyňa poukázala na úmrtie účastníkov\npredmetného správneho konania v jeho priebehu, správny súd pripomína, že všeobecnou správnou\nžalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy (§ 177 ods. 1 SSP), pričom žalobcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe\ntvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na\nsvojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Žalobkyňa v žalobe netvrdila,\nže je právnym nástupcom niektorého z účastníkov predmetného správneho konania, ktorý v priebehu\ntohto správneho konania zomrel. Žalobkyňa v žalobe ani neozrejmila, v čom spočíval zásah do jej\nverejných subjektívnych práv postupom žalovaného, ktorý opakovane konal s nespôsobilým účastníkom\npredmetného správneho konania a rozhodol proti mŕtvemu. Správny súd sa preto bližšie predmetnými\nžalobnými námietkami nezaoberal. Napriek tomu správny súd považuje za potrebné poznamenať, že\nžalovaný musí samozrejme v ďalšom konaní venovať náležitú pozornosť ustáleniu okruhu účastníkov\npredmetného správneho konania.\n57. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že jeho pozornosti neunikla skutočnosť, že Krajský súd\nv Bratislave sa v zrušujúcom rozsudku zaoberal námietkou úmrtia účastníka predmetného správneho\nkonania. Správny súd ale v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že jedným zo žalobcov v správnom\nsúdnom konaní, v ktorom bol vydaný zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, bol C. C. ako\nprávny nástupca účastníka predmetného správneho konania, ktorý v priebehu tohto správneho konania\nzomrel, a to T. C.. Bolo preto potrebné, aby sa Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní zaoberal\nnámietkou úmrtia účastníka predmetného správneho konania, čo aj v zrušujúcom rozsudku urobil.\n58. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedostatku právomoci žalovaného na rozhodovanie podľa § 17 ods.\n5 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde vo vzťahu k stavbe mlyna v Ďurkove, túto správny\nsúd nepovažoval za dôvodnú. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke sa správny súd v plnom rozsahu\nstotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave prezentovaným v zrušujúcom rozsudku, na\nktorý v plnom rozsahu odkazuje. Zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ako to konštatoval už\nKrajský súd v Bratislave, počítal so skutočnosťou, že nehnuteľnosti uvedené v § 1 ods. 1 tohto zákona\nuž mohli zaniknúť, keď napríklad v § 14 ods. 1 ustanovuje, že oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné\nbudovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli\nalebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať.\n59. K vyjadreniu Národného žrebčína „Topoľčianky“, štátneho podniku zo dňa 20.09.2021 správny súd\nuvádza, že toto vyjadrenie sa týka predovšetkým vecnej stránky rozhodovania žalovaného, a teda\nprávneho posúdenia veci. K preskúmaniu rozhodnutia žalovaného z hľadiska správnosti právneho\nposúdenia veci však správny súd nemohol pristúpiť vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\n\n60. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Zrušenie prvostupňového rozhodnutia správny súd v skutkových\na právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci nepovažoval za potrebné, keďže žalovaný môže\nprípadné vady prvostupňového konania a prvostupňového rozhodnutia odstrániť v rámci ďalšieho\nkonania a rozhodovania o rozkladoch.\n61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto\nrozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o podaných rozkladoch. Pri odôvodnení svojho\nrozhodnutia bude úlohou žalovaného dbať na jeho náležité odôvodnenie pamätajúc na to, že nedostatky\nodôvodnenia jeho rozhodnutia nebude možné v prípadnom následnom správnom súdnom konaní cez\nvyjadrenia k žalobe dopĺňať a konvalidovať.\n62. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči\nžalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n\n63. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že im\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením\nktorej by im vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by im\nmal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).\n64. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\n\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}