{"guid": "23b9caa3-7bb5-4771-b51d-e4fec28ca132:763904b4-d293-40d2-946a-1dce7389cdf4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4", "spisova_znacka": "BA-6S/183/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/183/2021 z 25. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2025, sp. zn. BA-6S/183/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4", "identifikacne_cislo": "1021201101", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/763904b4-d293-40d2-946a-1dce7389cdf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/183/2021\n1021201101\n25. 09. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201101.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-6S/183/2021\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci\nžalobcov: 1. Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00\n492 736, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava,\nIČO: 00 603 481, obaja zastúpení: Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, Bratislava, IČO: 36 799 327,\nproti žalovaným: 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,\n2. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, obaja zastúpení: Martin\nPavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 36 860 450, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nopatrenia žalovaného v 2. rade označeného ako „oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o\nposkytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov\no zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú\nvzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej\nsily č. 20/2021/§54-PP, aktualizácia č. 19“ zo dňa 29. apríla 2021 a opatrenia žalovaného v 1. rade\noznačeného ako „oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04. mája 2021, takto\nrozhodol:\nBA-6S/183/2021\nI. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu v 2. rade o d m i e t a .\nII. Správny súd žalobu žalobcu v 1. rade v časti týkajúcej sa opatrenia žalovaného v 2. rade označeného\nako „oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu\n„PRVÁ POMOC“, opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu,\nvrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v\noblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily č. 20/2021/§54-PP, aktualizácia č. 19“ zo dňa\n29. apríla 2021 o d m i e t a .\nIII. Správny súd žalobu žalobcu v 1. rade v časti týkajúcej sa opatrenia žalovaného v 1. rade označeného\nako „oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04. mája 2021 z a m i e t a .\nIV. Žalovaným v 1. a 2. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade n e p r i z n\ná v a.\nodôvodnenie:\n\nBA-6S/183/2021\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný v 2. rade vydal dňa 29. apríla 2021 opatrenie označené ako oznámenie o možnosti\npredkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, opatrenie\n3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo\nnezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti\nzamestnávania a podpora mobility pracovnej sily č. 20/2021/§54-PP, aktualizácia č. 19“ (ďalej aj\n„opatrenie žalovaného v 2. rade“). V danom opatrení odkázal na schému štátnej pomoci pre dočasnú\npomoc na podporu udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období\nsituácie spôsobenej nákazou COVID-19 č. SA.56986(2020/N) v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 evidovaných\nEurópskou komisiou pod číslom SA.59280 (2020/PN) a SA.62004 (2021/N) (ďalej len „schéma štátnej\npomoci“). Ako právny rámec označil § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no službách zamestnanosti“) s uvedením účinnosti od 01. apríla 2021. Ako hlavná aktivita projektu je\nuvedená realizácia aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách\nzamestnanosti, v rámci ktorej boli realizované 4 opatrenia, medzi nimi aj opatrenie č. 3 nazvané „podpora\nzamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou“ (ďalej aj „opatrenie č. 3“).\n2. Oprávneným žiadateľom vo vzťahu k opatreniu č. 3 je zmysle napadnutého opatrenia žalovaného v 2.\nrade zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom, ktorý\nv čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia\nsvojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb. Za zamestnávateľa na účely opatrenia č. 3 sa považuje\nprávnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,\nalebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú\nosobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; organizačná zložka zahraničnej\nprávnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená\npodnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; právnická osoba alebo fyzická\nosoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu,\ndočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb,\nvykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov\no zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky. Žiadateľom o príspevok mohol\nbyť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01. februáru 2021.\nAko neoprávnení žiadatelia sú označené jednak subjekty verejnej správy, ktorými sú právnické osoby\nzapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s\neurópskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája\n2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii, a rovnako aj spoločnosť\ns ručením obmedzeným, ktorá nemá zamestnancov.\n3. Žalobca v 1. rade doručil dňa 30. apríla 2021 žalovanému v 1. rade žiadosť o poskytnutie\nfinančného príspevku pre zamestnávateľov v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu\nalebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ - opatrenie č.\n1, opatrenie č. 3A, opatrenie č. 3B podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (ďalej\naj „finančný príspevok“) vzťahujúca sa na mesiac február 2021 (ďalej aj „žiadosť žalobcu v 1. rade“).\nK žiadosti bolo pripojené oznámenie žalobcu v 1. rade k podanej žiadosti o poskytnutie finančného\npríspevku adresované Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v zmysle\nktorého žalobca v 1. rade podal predmetnú žiadosť s vedomím, že podľa údajov Štatistického úradu\nSlovenskej republiky je zaradený medzi subjekty verejnej správy, pričom zastával názor, že finančná\npomoc by mala byť poskytnutá všetkým prevádzkovateľom osobnej verejnej dopravy.\n4. Žalovaný v 1. rade opatrením označeným ako „oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa\n04. mája 2021 (ďalej aj „opatrenie žalovaného v 1. rade“) oznámil žalobcovi v 1. rade, že jeho žiadosť\no poskytnutie finančného príspevku pre zamestnávateľov v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ - opatrenie\nč. 1, opatrenie č. 3A, opatrenie č. 3B sa zamieta z dôvodu, že je neoprávneným žiadateľom. Uviedol,\nže neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Konštatoval, že subjekty verejnej správy sú\nprávnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy\n\nv súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 zo dňa\n21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.\nII.\nŽaloba\n5. Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali zrušenia opatrenia žalovaného v 2.\nrade označeného ako „oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku\nv rámci projektu „PRVÁ POMOC“, opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych\nosôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce,\nako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily č. 20/2021/§54PP, aktualizácia č. 19“ zo dňa 29. apríla 2021, a to v časti opatrenia č. 3 (podpora zamestnávateľov\nzasiahnutých mimoriadnou situáciou) v rozsahu slovného spojenia „okrem subjektov verejnej správy“\npri vymedzení „zamestnávateľa“ a stanovenia nasledovnej podmienky: „Neoprávneným žiadateľom sú\nsubjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri\norganizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010\nustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných\na regionálnych účtov v Európskej únii.“ Domáhali sa tiež zrušenia opatrenia žalovaného v 1. rade\noznačeného ako „oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04. mája 2021, vrátenia veci\nna ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Vo vzťahu k napadnutým opatreniam namietali\nnesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako\naj vydanie daných opatrení na základe neúčinného právneho predpisu.\n6. Preskúmateľnosť opatrenia žalovaného v 2. rade v správnom súdnictve vyvodzovali z čl. 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“).\nUviedli, že opatrenie žalovaného v 2. rade bolo vydané ako aktívne opatrenie na trhu práce v zmysle\n§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, pričom na príspevky z tohto opatrenia majú\ns poukazom na § 70 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti a contrario zamestnávatelia právny\nnárok. Preto považovali za zrejmé, že opatrenie žalovaného v 2. rade má dopad na práva fyzických\na právnických osôb uchádzajúcich sa o podporu. Zároveň konštatovali, že opatrenie žalovaného v 2.\nrade nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a vzhľadom na všeobecný okruh jeho adresátov\nnejde ani o individuálny správny akt, a teda ide o tzv. hybridný správny akt, keďže svojou povahou\nspĺňa charakteristiky takéhoto aktu vymedzené Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS\nSR“ alebo „Ústavný súd“) v jeho rozhodnutiach (nález sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22. januára\n2009, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 466/2020 zo dňa 24. septembra 2020, rozhodnutia vo veciach sp. zn.\nI. ÚS 210/2021, I. ÚS 435/2020, II. ÚS 454/2020, III. ÚS 386/2020 a ďalšie). V súvislosti so žalobnou\nlegitimáciou uviedli, že ukrátenie práv žalobcu v 1. rade postupom žalovaných je jednoznačné a priame,\nkeďže mu nebol priznaný finančný príspevok na udržanie zamestnanosti. Domnievali sa, že žalobca v 2.\nrade je opatrením žalovaného v 2. rade rovnako dotknutý na svojich právach v dôsledku nemožnosti\nzmiernenia dopadov pandémie COVID-19, pričom zastupuje všetkých obyvateľov Bratislavy, ktorí sú\nním rovnako dotknutí, resp. diskriminovaní.\n7. Poukázali na skutočnosť, že jedným z predpokladov oprávnenosti na príspevok podľa opatrenia č. 3\nje podmienka, že zamestnávateľ nemôže byť tzv. subjektom verejnej správy v rámci metodiky ESA 2010\n(ďalej len „podmienka oprávnenosti“), ktoré nastavenie je podľa ich názoru (i) z hľadiska zamýšľaných\ndôsledkov nesprávne a (ii) nevyplýva ani zo schémy schválenej Európskou komisiou. Upozornili, že\nzaradenie žalobcu v 1. rade medzi subjekty verejnej správy je iba štatistickým úkonom z hľadiska\nvykazovania verejných financií a neznamená to, že by bol orgánom verejnej moci. Vylúčenie obchodných\nspoločností vo vlastníctve samosprávy z oprávnenosti na daný príspevok označili za nepochopiteľné,\nkeďže štát im nijako inak neprispieva na udržanie zamestnanosti a sú tak odkázané na podporu\nod samosprávy. Arbitrárnosť podmienky oprávnenosti videli v tom, že v mestách, v ktorých miestnu\ndopravu zabezpečuje dopravný podnik v súkromnom vlastníctve, štát túto miestnu dopravu podporí a\nnaopak v mestách, v ktorých miestnu dopravu zabezpečuje dopravný podnik vo vlastníctve samosprávy,\nnedôjde k žiadnej podpore.\n8. Súčasne namietali, že podmienka oprávnenosti nevyplýva zo schémy schválenej Európskou komisiou\nani z ňou určeného národného právneho rámca, ktorý predstavuje zákon o službách zamestnanosti,\nzákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,\n\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa\nstanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde,\nKohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom\na rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho\nrozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde,\na ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady\n(ES) č. 1081/2006. Konštatoval, že vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) prijala osobitné\nobmedzenia, ktoré nie sú uvedené v schéme schválenej Európskou komisiou, keď dňa 31. marca\n2020 uznesením č. 178/2020 schválila návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v\nčase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich\nnásledkov s tým, že podľa prílohy materiálu je oprávneným žiadateľom zamestnávateľ (okrem subjektov\nverejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu\nudrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti\nna základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.\n9. Nesprávne právne posúdenie videli v tom, že obaja žalovaní uplatnili voči žalobcovi v 1.\nrade podmienku oprávnenosti, ktorá nevychádzala zo schémy schválenej Európskou komisiou a\nani z príslušného právneho rámca. Uvedené považovali nielen za nesprávnu aplikáciu právneho\npredpisu, ale predovšetkým za zneužitie pôsobnosti a prekročenie rozsahu správnej úvahy zo strany\nžalovaných, ktorí si svojvoľne do schémy pomoci zaviedli zákonom nepredpokladanú, neodôvodnenú\na diskriminačnú podmienku oprávnenosti. Zároveň namietli, že samotná podmienka oprávnenosti\nzavádzajúca nerovnosť medzi žiadateľmi o príspevok na základe ich vlastníckej štruktúry predstavuje\nporušenie základného ústavno-právneho princípu rovnosti (čl. 12 Ústavy SR), porušenie základného\npráva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a základného práva podnikať (čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSR), a preto by mala byť zo strany správnych súdov zrušená ako protiústavná. K porušeniu ústavného\nprincípu rovnosti podľa nich došlo v dvoch základných rovinách: (i) priama diskriminácia a nerovnaké\nzaobchádzanie medzi rôznymi dopravnými podnikmi (zamestnávateľmi) iba z dôvodu ich vlastníckej\nštruktúry a (ii) nepriama diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie medzi jednotlivými obyvateľmi\nz dôvodu ich trvalého pobytu.\n10. Žalovaným okrem toho vytkli, že napadnuté opatrenia v rozsahu podmienky oprávnenosti nie sú\nriadne, dôkladne a presvedčivo odôvodnené, keď nie je zrejmé, na základe akých dôvodov žalovaní\nuplatňujú namietanú podmienku oprávnenosti. Boli tiež toho názoru, že do úvahy prichádza aj zrušenie\nnapadnutých opatrení z dôvodu ich vydania na základe neúčinného právneho predpisu, keďže neexistuje\nžiadny účinný právny predpis, ktorý by ustanovoval podmienku oprávnenosti spôsobom, akým ju\nuplatňujú žalovaní.\nIII.\nVyjadrenia žalovaných\n11. Žalovaný v 2. rade sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 09. septembra 2021,\nv ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že jeho povinnosťou podľa § 54 ods. 1\npísm. e) zákona o službách zamestnanosti bolo v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a\nrodiny Slovenskej republiky podľa podmienok schválených vládou SR schváliť nimi nastavený projekt, a\npreto napadnuté oznámenie žalovaného v 2. rade z oprávnených žiadateľov vylučuje zamestnávateľov,\nktorí sú subjekty verejnej správy. Tvrdil, že nemal inú možnosť (ani žalovaný v 1. rade), ako rešpektovať\nvládou SR schválené podmienky v spojení s § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti a\nustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n12. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10. septembra 2021\nžiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že postupoval v konaní o žiadosti žalobcu v 1.\nrade v súlade s podmienkami vymedzenými v opatrení žalovaného v 2. rade. Uviedol, že dňa 30. apríla\n2021 mu bola doručená žiadosť žalobcu v 1. rade o poskytnutie finančného príspevku spolu s listom\noznačeným ako „oznámenie k podanej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku“, v ktorom žalobca\nv 1. rade vysvetľoval podanie svojej žiadosti napriek tomu, že je subjektom verejnej správy. Z uvedeného\nje podľa jeho názoru zrejmé, že žalobca v 1. rade si pri podávaní žiadosti bol vedomý skutočnosti, že\nje vzhľadom na podmienky vymedzené v opatrení žalovaného v 2. rade neoprávneným žiadateľom,\nnakoľko je subjektom verejnej správy. Keďže žalobca v 1. rade so žiadosťou predložil aj oznámenie k\n\nžiadosti, považoval odôvodnenie poskytnuté v napadnutom opatrení žalovaného v 1. rade vzhľadom na\nvšetky okolnosti za postačujúce.\nIV.\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade vyjadrili v replike zo dňa 28. septembra 2021. Mali za\nto, že žalovaný v 2. rade sa nevyjadril ku skutočnej právnej podstate podanej žaloby, t. j. k namietanému\nnesúladu s Ústavou SR, ktorá je nadradená nad akúkoľvek zákonnú právnu úpravu alebo akékoľvek\nuznesenie vlády SR. Navyše vyjadrenie žalovaného v 2. rade podľa ich mienky nepriamo potvrdzuje, že\nsi je vedomý diskriminačného charakteru právnej úpravy, podľa ktorej postupoval.\n14. V replike zo dňa 02. novembra 2021 sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.\nPodotkli, že ani žalovaný v 1. rade sa nevyjadril ku skutočnej právnej podstate podanej žaloby, t. j. k\nnamietanému nesúladu s Ústavou SR.\n15. Žalovaný v 2. rade sa v duplike zo dňa 07. marca 2023 vyjadril k replike žalobcov zo dňa 02.\nnovembra 2021, pričom sa pridržiaval svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Poukázal na rozdiely medzi\nsúkromnými subjektami a subjektami verejnej správy sú na úrovni personálnej, majetkovej, v systéme\nriadenia, aj hospodárenia. Mal za to, že subjekty verejnej správy, zabezpečujúce verejnú dopravu,\nnemajú rovnaké postavenie ako subjekty v súkromnom vlastníctve, zabezpečujúce verejnú dopravu,\na preto nemožno hovoriť o diskriminácii žalovaných zo strany vlády SR. Podotkol, že žalobca v 1. rade\nje financovaný z rozpočtu žalobcu v 2. rade, ako aj zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nenávratných\nfinančných príspevkov (rovnako tak ďalší dopravcovia, ktorí sú subjektami verejnej správy). Upozornil,\nže žaloba smeruje len proti časti opatrenia žalovaného v 2. rade, v čoho dôsledku má pochybnosti\no procesnej bezvadnosti takejto žaloby, ako aj o možnej vykonateľnosti potenciálneho rozhodnutia\nsprávneho súdu, resp. o právomoci správneho súdu takéto rozhodnutie vydať.\n16. Žalobcovia sa v podaní zo dňa 31. marca 2023 vyjadrili k duplike žalovaného v 2. rade zo dňa\n07. marca 2023, v ktorom sa v plnom rozsahu pridržiavali argumentov uvedených v podanej žalobe\na nasledovných vyjadreniach. Poukázali na skutočnosť, že možnosť financovania zo strany akcionára\nplatí aj pre dopravcu v súkromnom vlastníctve, nenávratné finančné príspevky z európskych fondov sú\nrovnako poskytované súkromným dopravcom a aj samotné obce prispievajú na prevádzku súkromných\ndopravcov.\n17. V duplike zo dňa 06. marca 2025 sa žalovaný v 2. rade vyjadril k replike žalobcu zo dňa 28. septembra\n2021, pričom odkázal na svoje doterajšie podania.\n18. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaniach zo dňa 23. mája 2025 a zo dňa 19. júna 2025 doplnili svoju\nargumentáciu. Rozporovali najmä tvrdenia žalobcov o priamej diskriminácii žalobcu v 1. rade vzhľadom\nna rozdiely medzi verejnými a súkromnými dopravcami. Spochybnili tiež aktívnu legitimáciu žalobcu v\n2. rade, keďže využívanie mestskej hromadnej dopravy nie je spojené s trvalým pobytom a ochrany\npred diskrimináciou sa môžu domáhať aj fyzické osoby.\n19. Žalobcovia sa napokon vo svojom podaní zo dňa 27. júna 2025 vyjadrili k podaniam žalovaných zo\ndňa 23. mája 2025 a 19. júna 2025, v ktorých sa pridržiavali svojej predchádzajúcej argumentácie.\nV.\nKonanie na správnom súde\n20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z\nKrajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/183/2021. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne bola\ndňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v\nBratislave.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný\nna konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenia žalovaných z dôvodov\nuplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné čiastočne odmietnuť a vo zvyšnej\nčasti žaloba nie je dôvodná.\n22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. septembra 2025, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 20. augusta 2025\noznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n27. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti za aktívne opatrenia na trhu práce sa\npovažujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa\nvykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v\nzamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a\nodstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou\nSlovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.\n28. Podľa § 54 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 29. marca 2022\nprojekty a programy podľa odsekov 1 a 2 sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu\na spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu, alebo z iných\nzdrojov.\n29. Podľa § 54 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 29. marca 2022 účastníkovi\nprojektov a programov podľa odsekov 1 a 2 možno poskytnúť finančný príspevok.\nVIII.\nPrávne posúdenie\n30. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v prejednávanej veci domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia\nžalovaného v 2. rade označeného ako „oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie\n\nfinančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o\nzamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú\nvzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej\nsily č. 20/2021/§54-PP, aktualizácia č. 19“ zo dňa 29. apríla 2021, ako aj opatrenia žalovaného v 1.\nrade označeného ako „oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04. mája 2021, ktorým\nbola zamietnutá žiadosť žalobcu v 1. rade o poskytnutie finančného príspevku pre zamestnávateľov v\nčase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich\nnásledkov v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ - opatrenie č. 1, opatrenie č. 3A, opatrenie č. 3B podľa §\n54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.\n31. Žalobcovia v podanej správnej žalobe namietali nesprávne právne posúdenie veci,\nnepreskúmateľnosť napadnutých opatrení pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj vydanie\ndaných opatrení na základe neúčinného právneho predpisu. Žalovaným konkrétne vytkli arbitrárnosť\npodmienky, že zamestnávateľ nemôže byť tzv. subjektom verejnej správy, ako aj to, že táto podmienka\nnevyplýva zo schémy schválenej Európskou komisiou ani z ňou určeného národného právneho rámca,\nale len z uznesenia vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. marca 2020. Uvedené považovali nielen za\nnesprávnu aplikáciu právneho predpisu, ale aj za zneužitie pôsobnosti a prekročenie rozsahu správnej\núvahy zo strany žalovaných. Zároveň namietli, že podmienka oprávnenosti zavádzajúca nerovnosť\nmedzi žiadateľmi o príspevok na základe ich vlastníckej štruktúry predstavuje porušenie základného\nústavno-právneho princípu rovnosti vo forme priamej (medzi dopravnými podnikmi z dôvodu ich\nvlastníckej štruktúry) aj nepriamej (medzi obyvateľmi z dôvodu ich trvalého pobytu) diskriminácie,\nporušenie základného práva vlastniť majetok a základného práva podnikať. Žalovaným okrem toho\nvytkli, že napadnuté opatrenia v rozsahu podmienky oprávnenosti nie sú riadne, dôkladne a presvedčivo\nodôvodnené, resp. že neexistuje žiadny účinný právny predpis, ktorý by ustanovoval podmienku\noprávnenosti spôsobom, akým ju uplatňujú.\nOtázka aktívnej žalobnej legitimácie\n32. Právna úprava SSP stanovuje základné limity súdneho prieskumu v § 2 ods. 2 SSP vymedzujúcom\nrozsah a limity práva na súdnu ochranu poskytovanú v správnom súdnictve v spojení s § 178 ods.\n1 SSP upravujúcim aktívnu žalobnú legitimáciu a § 97 SSP stanovujúcim povinnosť súdu kedykoľvek\npočas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky. V kontexte právnej úpravy pre\nzáver o preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu je kumulatívne vyžadované preukázanie postavenia\núčastníka v administratívnom konaní a tvrdenie, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nv konaní napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Po podaní žaloby je primárne\nposudzované splnenie podmienky „procesnej“ aktívnej legitimácie, ktorej preukázanie alebo aspoň\ntvrdenie je nevyhnutnou súčasťou žaloby (§ 61 SSP v spojení s § 2 SSP). Následne správny súd skúma,\nči sa nejedná o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou, zjavne nenapĺňajúcou kritéria aktívnej\nžalobnej legitimácie, ako inštitútu procesnoprávnej povahy. Zjavné nenaplnenie kritéria aktívnej žalobnej\nlegitimácie je možné skúmať aj vo vzťahu k preukázaniu priamej dotknutosti na právach alebo záujmoch\núčastníka. V prípade jednoznačného negatívneho záveru môže správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e)\nSSP žalobu odmietnuť. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NSS\nSR“ alebo „kasačný súd“ - sp. zn. 3Sfk/104/2022 zo dňa 29. mája 2025)\n33. Správny súd sa v prejednávanej veci v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcov na\npodanie správnej žaloby proti napadnutým opatreniam. V prípade žalobcu v 1. rade správny súd nemal\npochybnosti o jeho aktívnej žalobnej legitimácii, keďže z obsahu napadnutého opatrenia žalovaného\nv 1. rade, ako aj z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v 1. rade bol\núčastníkom administratívneho konania pred žalovaným v 1. rade a súčasne v podanej žalobe tvrdí, že\nnapadnutými opatreniami bolo zasiahnuté do jeho práv, keď nebolo vyhovené jeho žiadosti o poskytnutie\ndotknutého finančného príspevku, a to s poukazom na podmienky obsiahnuté v napadnutom opatrení\nžalovaného v 2. rade. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade naopak správny súd konštatuje, že tento nebol\núčastníkom administratívneho konania pred žalovaným v 1. rade týkajúcom sa žiadosti žalobcu v 1.\nrade o poskytnutie finančného príspevku a súčasne zo správnej žaloby nevyplýva, že napadnutými\nopatreniami žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade bol ukrátený na svojich právach alebo\nprávom chránených záujmoch. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s argumentáciou žalobcov,\nže žalobca v 2. rade je rovnako dotknutý na svojich právach v dôsledku nemožnosti zmiernenia\ndopadov pandémie COVID-19 a zároveň zastupuje všetkých dotknutých obyvateľov Bratislavy, keďže\n\nneposkytnutím predmetného finančného príspevku mohli byť porušené alebo priamo dotknuté výlučne\npráva žalobcu v 1. rade ako účastníka administratívneho konania pred žalovaným v 1. rade, ktorý je\nsamostatným právnym subjektom odlišným od žalobcu v 2. rade, a to bez ohľadu na to, že žalobca\nv 2. rade je jeho akcionárom. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k jednoznačnému záveru,\nže žalobca v 2. rade podal správnu žalobu ako zjavne neoprávnená osoba a z tohto dôvodu jeho\nžalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.\nOtázka prípustnosti správnej žaloby\n34. Konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov\nnápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho\nporiadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov,\nvylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné\nrozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. To znamená, že správne\nsúdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými\nrozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania konečného\nrozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého\nvydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp.\nktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne\nkorene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd\njednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny\nsúd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej, čím\nby mohlo dôjsť k narušeniu trojdelenia moci. (napr. uznesenie NSS SR sp. zn. 6Ssk/22/2025 zo dňa\n30. júna 2025)\n35. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda individuálneho právneho aktu s\nprvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne\nurčenom okruhu adresátov tohto aktu) v právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie\npráva nemusí byť všeobecne legálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne\nustanovených konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom\npredpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitom ako „lex specialis“) vyplýva práve taká povaha\nvýsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová, resp. statusová definícia).\nK uvedenému viď bližšie uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 459/2020 publikované v Zbierke nálezov a\nuznesení ÚS SR pod č. 76/2020.\n36. Správny súd sa v ďalšom kroku zaoberal otázkou prípustnosti správnej žaloby proti napadnutým\nopatreniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V prípade napadnutého opatrenia žalovaného\nv 1. rade nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mohla byť podaná žaloba neprípustná. Naopak vo vzťahu k\nnapadnutému opatreniu žalovaného v 2. rade označeného ako „oznámenie o možnosti predkladania\nžiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, opatrenie 3.1: Prístup\nuchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a\nosôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora\nmobility pracovnej sily č. 20/2021/§54-PP, aktualizácia č. 19“ zo dňa 29. apríla 2021 je správny súd toho\nnázoru, že ide o nespôsobilý predmet prieskumu, keď ho s poukazom na § 7 písm. e) SSP vyhodnotil ako\nopatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania.\n37. V tomto smere sa správny súd nestotožnil so žalobnou argumentáciou, že opatrenie žalovaného\nv 2. rade predstavuje tzv. hybridný správny akt preskúmateľný v správnom súdnictve. S poukazom\nna citované rozhodnutie Ústavného súdu (a celkovo judikatúru Ústavného súdu týkajúcu sa tzv.\nhybridných správnych aktov) správny súd zastáva názor, že napadnuté opatrenie žalovaného v 2.\nrade nespĺňa základné charakteristiky tzv. hybridného správneho aktu. Napriek tomu, že v prípade\nopatrenia žalovaného v 2. rade možno hovoriť o určitom normatívnom prvku spočívajúcom vo všeobecne\nvymedzenom okruhu adresátov, ktorými sú všetci potenciálni žiadatelia o poskytnutie finančného\npríspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“, zo žiadneho ustanovenia zákona o službách zamestnanosti\n(ani iného právneho predpisu) zároveň nevyplýva právomoc žalovaného v 2. rade vydať správny akt\n\ntakejto povahy. Súčasne v dôsledku samotného napadnutého opatrenia žalovaného v 2. rade nemohlo\ndôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu v 1. rade, keďže k zamietnutiu jeho žiadosti o poskytnutie\nfinančného príspevku došlo s konečnou platnosťou až opatrením žalobcu v 1. rade. Je teda zrejmé, že\nopatrenie žalovaného v 2. rade malo výlučne procesný charakter a ako také nemohlo spôsobiť ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu v 1. rade. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu v časti týkajúcej\nsa napadnutého opatrenia žalovaného v 2. rade odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm.\ng) SSP.\nPosúdenie dôvodnosti zvyšnej časti žaloby\n38. Pokiaľ ide o napadnuté opatrenie žalovaného v 1. rade označené ako „oznámenie o zamietnutí\nposkytnutia príspevku“ zo dňa 04. mája 2021, správny súd po preskúmaní daného opatrenia, ako aj\npostupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté\nopatrenie žalovaného v 1. rade nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie.\n39. Správny súd konštatuje, že napadnutým opatrením žalovaného v 1. rade bola zamietnutá žiadosť\nžalobcu v 1. rade o poskytnutie finančného príspevku pre zamestnávateľov v čase vyhlásenej\nmimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov v rámci\nprojektu „PRVÁ POMOC“ - opatrenie č. 1, opatrenie č. 3A, opatrenie č. 3B podľa § 54 ods. 1 písm. e)\nzákona o službách zamestnanosti. Pokiaľ ide o žalobné body týkajúce sa nepreskúmateľnosti daného\nopatrenia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, s týmito sa správny súd nestotožnil. V tomto\nsmere poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom opatrení je jednoznačne vymedzený dôvod, pre\nktorý žalovaný v 1. rade nevyhovel žiadosti žalobcu v 1. rade o poskytnutie finančného príspevku, a to\nvzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade je neoprávneným žiadateľom, pretože je subjektom\nverejnej správy, pričom žalovaný v 1. rade aj bližšie špecifikoval, že subjekty verejnej správy sú\nprávnické osoby, ktoré sú v štatistickom registri organizácií zaradené v sektore verejnej správy v\nsúlade s európskou metodikou ESA 2010. Zároveň je potrebné podotknúť, že v prípade opatrení\norgánov verejnej správy nie sú stanovené rovnako prísne formálne požiadavky na ich obsah ako pri\nrozhodnutiach.\n40. Správny súd rovnako nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, že napadnuté opatrenie\nžalovaného v 1. rade bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, keďže neexistuje\nžiadny účinný právny predpis ustanovujúci podmienku oprávnenosti na príspevok podľa opatrenia č.\n3 spočívajúcu v tom, že zamestnávateľ nemôže byť subjektom verejnej správy podľa metodiky ESA\n2010. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že predmetná podmienka bola obsiahnutá už\nv opatrení žalovaného v 2. rade, t. j. v oznámení o možnosti predkladať žiadosti o predmetný finančný\npríspevok, konkrétne v rámci podmienok na priznanie príspevku v rámci opatrenia č. 3 nazvaného\n„podpora zamestnávateľov zasiahnutých mimoriadnou situáciou“. Zároveň z oznámenia žalovaného v\n2. rade je zrejmý právny rámec rozhodovania o žiadostiach o poskytnutie daného finančného príspevku,\nktorým je ustanovenie § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.\n41. Z ustanovenia § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti pritom vyplýva požiadavka\nna schválenie podmienok projektu na podporu udržania pracovných miest (akým je aj projekt „PRVÁ\nPOMOC“) vládou SR. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že uznesením vlády SR č. 178/2020 zo\ndňa 31. marca 2020 došlo k schváleniu návrhu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti\nv čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením\nich následkov schváleného, v zmysle ktorého je oprávneným žiadateľom o podporu podľa bodu 1\npredmetných podmienok (podpora zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie,\nnúdzového alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky uzatvorili alebo zakázali prevádzky) zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy),\nktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu udrží pracovné\nmiesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe\nopatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Nemožno sa teda stotožniť so žalobnou\nargumentáciou, že napadnuté opatrenie žalovaného v 1. rade bolo vydané na základe neúčinného\nprávneho predpisu, keďže namietaná podmienka oprávnenosti má svoj právny základ v ustanovení § 54\nods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti v spojení s uznesením vlády SR č. 178/2020 zo dňa\n31. marca 2020.\n\n42. S poukazom na uvedené správny súd nevyhodnotil ako dôvodné ani žalobné body týkajúce\nsa nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že žalovaným v 1. rade uplatnená\npodmienka oprávnenosti pri posudzovaní žiadosti žalobcu v 1. rade, podľa ktorej je neoprávneným\nžiadateľom o podporu podľa opatrenia č. 3 subjekt verejnej správy, nevychádza zo schémy schválenej\nEurópskou komisiou ani z príslušného právneho rámca a žalovaný v 1. rade jej uplatnením prekročil\nrozsah zákonom povolenej správnej úvahy, keďže predmetná podmienka na poskytnutie podpory bola\nschválená uznesením vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. marca 2020 v nadväznosti na ustanovenie § 54\nods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.\n43. Žalobca v 1. rade napokon namietal, že predmetná podmienka oprávnenosti zavádza nerovnosť\nmedzi žiadateľmi o príspevok na základe ich vlastníckej štruktúry, a preto predstavuje porušenie\nzákladného ústavno-právneho princípu rovnosti (vo forme priamej aj nepriamej diskriminácie), ako\naj základných práv vlastniť majetok a podnikať, ktorú námietku správny súd takisto nepovažoval za\ndôvodnú. V tejto súvislosti je toho názoru, že subjekty verejnej správny majú nepochybne odlišné\npostavenie v porovnaní so subjektami nespadajúcimi do tejto kategórie, a to predovšetkým pokiaľ ide\no otázku ich financovania. Za rozhodujúcu však považuje správny súd v tomto smere tú skutočnosť, že\npredmetná podmienka, podľa ktorej sú z poskytnutia finančnej podpory podľa opatrenia č. 3 vylúčené\nsubjekty verejnej správy, bola schválená uznesením vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. marca 2020,\nktorého preskúmanie však nie je predmetom tohto konania a podľa názoru správneho súdu zároveň\nnejde ani o spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže vláda SR nie je orgánom\nverejnej správy v zmysle § 4 SSP. Súčasne by sa správny súd ani v prípade pochybností o súlade danej\npodmienky s Ústavou SR nebol oprávnený obrátiť na Ústavný súd a iniciovať konanie o súlade právnych\npredpisov, keďže uznesenie vlády nepatrí medzi právne predpisy uvedené v čl. 125 Ústavy SR, ktorých\nsúlad s Ústavou SR možno preskúmať v uvedenom type konania pred Ústavným súdom.\n44. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného v 1.\nrade dospel k záveru o nedôvodnosti zvyšnej časti žaloby žalobcu v 1. rade týkajúcej sa napadnutého\nopatrenia žalovaného v 1. rade, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.\n45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 správneho súdneho poriadku a úspešným\nžalovaným v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého\nmožno spravodlivo požadovať od žalobcov v 1. a 2. rade, aby im nahradili trovy konania.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-6S/183/2021\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}