{"guid": "ec39adfa-2441-4d0f-8d87-142c1d1809a8:9910caad-53d8-4fe1-ab42-13bfa05c59d8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2", "spisova_znacka": "BA-2S/129/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/129/2021 z 21. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. augusta 2025, sp. zn. BA-2S/129/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2", "identifikacne_cislo": "1021200963", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9910caad-53d8-4fe1-ab42-13bfa05c59d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/129/2021\n1021200963\n21. 08. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200963.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ITALMARKET\nSLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/A, Bratislava, IČO: 35 758 601, zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co.\ns.r.o., so sídlom Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.\n100084603/2021 zo dňa 19.01.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február, marec, máj až november\n2016. Daňová kontrola začala dňa 05.12.2019 a ukončená bola dňa 13.11.2020, kedy bol žalobcovi\ndoručený Protokol z daňovej kontroly č. 101710841/2020 zo dňa 10.11.2020.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100084603/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\nXX.XXX,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016. V odôvodnení rozhodnutia správca dane\nuviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 322016 zo\ndňa 15.06.2016, vystavenej spoločnosťou ML Project, s.r.o. za reklamné služby dodané žalobcovi\nza obdobie jún 2016 na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016, uzavretej medzi žalobcom\nako objednávateľom a spoločnosťou ML Project, s.r.o. ako poskytovateľom. Predmetom zmluvy bolo\nposkytnutie reklamných služieb formou prenájmu reklamnej plochy a umiestnenie reklamného loga na\nsúťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch\nspojených s propagáciou tímu a interaktívnych prezentáciách tímu. Podľa správcu dane žalobca\nnepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa ML Project,\ns.r.o. Uplatnením práva na odpočítanie dane žalobcom tak došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a)\n\nv nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„zákon o DPH“).\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou zo dňa 04.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021, ako\naj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100084603/2021 zo dňa 19.01.2021, ich zrušenia\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n5. Žalobca v žalobe uviedol, že je výhradným distribútorom a predajcom alkoholických nápojov značky\nVilmos na území Slovenskej republiky, pričom so spoločnosťou ML Projekt, s.r.o. ako dodávateľom\nuzatvoril zmluvu o reklame na reklamné služby za účelom propagácie značky Vilmos prostredníctvom\nautomobilového rally tímu MR AUTOSPORT r.t., spočívajúce najmä v umiestnení loga značky Vilmos\nna vozidlách, odevoch a iných reklamných predmetoch tohto automobilového tímu. Predmetom\nzdaniteľného plnenia bolo zabezpečenie reklamy, nie jej priame vykonanie, preto si dodávateľ mohol\nzabezpečiť splnenie záväzku cez subdodávateľa. Žalobca zaplatil dodávateľovi za dodané služby\nbankovým prevodom, keďže reklama umiestnená bola, čo potvrdil aj svedok A. A..\n6. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi v tom, že by bolo potrebné pre\nuplatnenie odpočtu DPH preukázať skutočné dodanie fakturovaných služieb dodávateľom deklarovaným\nna faktúre. Ak by aj bol dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane\nmusí v konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej\nfaktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-18/13), čo správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli\na nepreukázali. Nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná\npredchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca ako platca\nnevie alebo nemôže vedieť (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03\nOptigen Ltd, C-355/03 Fulcrum Electronics Ltd a C-484/03 Bond House Systems). Podľa žalobcu bolo na\nneho prenesené neprimerané dôkazné bremeno. Žalovaný tvrdenie o neexistencii reklamného plnenia\ndeklarovaným dodávateľom nepreukázal žiadnym dôkazom.\n7. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie.\nPodľa žalobcu daňové orgány nezohľadnili ním predložené dôkazy z dôvodu, že sú nepostačujúce,\navšak bez bližšieho odôvodnenia. Taktiež nezdôvodnili, prečo nezohľadnili realizáciu platby v prospech\ndodávateľa ML Project, s.r.o. a prečo popierajú, že platba súvisí s reklamným plnením od dodávateľa.\nV napadnutých rozhodnutiach tiež chýba správna úvaha, aký dôvod by mal subdodávateľ umiestniť\nreklamu Vilmos na automobiloch tímu MR AUTOSPORT r.t., ak to nemalo byť pre žalobcu. Ani v jednom\nrozhodnutí nebola podľa žalobcu vysvetlená jeho nedostatočná obozretnosť pri výbere obchodného\npartnera.\n8. Žalobca tiež namietal procesný postup správcu dane, keď nevypočul svedkov, a to posledného\nkonateľa spoločnosti Swanny Trade s.r.o. B. C. a konateľa právneho nástupcu dodávateľa, spoločnosti\nVulkano s.r.o. – Marinela Mariana Ciuciho. Správca dane tiež umožnil nevypovedať svedkyni D. E.\nF. (konateľke spoločnosti Swanny Trade s.r.o.), ktorá odmietla vypovedať z dôvodu vypätej stresovej\nsituácie. Podľa žalobcu bol tiež nezákonne vedený výsluch svedka G. H., ktorý bol vypočutý len formou\ne-mailovej komunikácie, čím bolo žalobcovi odopreté právo klásť svedkovi otázky.\n9. Daňové orgány podľa žalobcu vyhodnotili v jeho neprospech také skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne\nsubdodávateľa, pritom časť reklamných služieb preukázateľne priamo dodala aj spoločnosť ML Project,\ns.r.o. (napr. zabezpečenie plagátov, nášiviek na bundy, čiapok, bannerov, kalendárov, internetovej\nstránky).\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.07.2021 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nUviedol, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť ML Project, s.r.o. zanikla a jej právny nástupca so\nsprávcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na adrese sídla sa nenachádzal. Svedok A. A.\n(bývalý konateľ ML Project, s.r.o.) tvrdil, že zabezpečil reklamu prostredníctvom spoločnosti Swanny\nTrade s.r.o. a že v roku 2016 obchodoval aj so združením P3 Sport, ale svoje tvrdenia nepreukázal\ndôkazmi. Rovnako spoločnosť Swanny Trade s.r.o. na výzvy správcu dane nereagovala. Združenie\nP3 Sport ukončilo svoju činnosť ku dňu 11.04.2016 a nepreukázalo výkon ekonomickej činnosti. Ani v\nzdružení MR AUTOSPORT r.t. správca dane dokazovaním nezistil, že by došlo k dodaniu služieb cez\nSwanny Trade s.r.o. alebo dodávateľa ML Project, s.r.o. Podľa žalovaného dôkazy predložené žalobcom\n(faktúra, zmluva a fotodokumentácia) nepreukázali, že reklamné služby zabezpečovala spoločnosť ML\nProject, s.r.o. alebo subdodávateľ. Žalovaný trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,\nže reklamné služby dodal a zabezpečil dodávateľ ML Project, s.r.o. a že zistené nedostatky ohľadom\nspoločností ML Project, s.r.o. a Swanny Trade s.r.o. a združenia P3 Sport nepripísal na ťarchu žalobcu.\nŽalovaný dodal, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal\ndodanie služieb deklarovaným dodávateľom, na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie podmienok\nna odpočítanie dane podľa zákona o DPH.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n11. Žalobca v podaní zo dňa 29.07.2021 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom zotrval na\ndôvodoch uvedených v správnej žalobe.\n12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nV.\nĎalšie vyjadrenia žalobcu a žalovaného\n13. Žalobca, zotrvajúc na predchádzajúcej argumentácii, dodatočne podaním zo dňa 17.03.2023\nodkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022.\n14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.09.2023 trval na tom, že jeho závery a tiež závery správcu dane sú\nv súlade s početnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. III. ÚS 401/09-17).\n15. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 22.09.2023 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023.\n16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.07.2024 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí,\nako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. BA-2S/129/2021.\n18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane\n\nadministratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako\naj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi\nsprávnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na\npojednávaní dňa 21.08.2025.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n23. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len\n„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n25. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100697867/2021 zo dňa\n27.04.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100084603/2021 zo dňa 19.01.2021, v zmysle\nktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 10.000,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún\n2016 z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služby deklarovaným dodávateľom, a tým ani\nsplnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n\n30. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie\nDPH za zdaňovacie obdobie jún 2016 za poskytnutie reklamných služieb od deklarovaného dodávateľa\nML Project s.r.o. podľa predloženej faktúry č. 322016 zo dňa 15.06.2016, vystavenej spoločnosťou ML\nProject, s.r.o. za reklamné služby dodané žalobcovi v období jún 2016 na základe zmluvy o reklame\nzo dňa 25.01.2016, uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ML Project, s.r.o.\nako dodávateľom.\n31. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k\nzneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020\nzo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).\n32. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych\npodmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní\ndaňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade\nvychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n33. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť ako vychádzajúce z nesprávneho\nprávneho posúdenia. Dôkazná situácia, tak ako vyplýva z administratívneho spisu, kedy bola\npreukázaná existencia materiálneho plnenia – reklamných služieb (zmluva o reklame, faktúra, doklad\no úhrade, dokumentácia preukazujúca prezentáciu loga Vilmos na súťažnom motorovom vozidle,\nkombinéze jazdca, reklamných predmetoch tímu, na webovej stránke tímu a pod.) svedčí splneniu\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Správny súd dodáva, že existenciu materiálneho\nplnenia nespochybnili ani daňové orgány. Správca dane na str. 15 prvostupňového rozhodnutia uviedol,\nže: „Kontrolovaný platiteľ dokumentáciou z rally a vyjadreniami preukázal, že disponoval existenciou\nmateriálneho plnenia, reklamné služby si objednal, reklama na pretekoch, na autách a reklamných\nmateriáloch bola viditeľná.“\n34. Pokiaľ správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dôvodili, že musí byť nesporne\npreukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol\nna faktúrach ako dodávateľ označený, správy súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je\nstotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý\nmusí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie\nodpočtu DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu\no tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.\n35. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie\ndane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k\nčomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci\nVikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 uvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým\npodlieha právo na odpočítanie dane sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru\nalebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej\npovinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný.\nPodľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru\nnedošlo, a ani k tomu, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva,\nže hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby\nmusia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová\npovinnosť. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový\nsubjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a\ndôkazy, že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre\npotreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len\nvtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že\n\nhmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo\nzneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022). Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazná situácia, vyplývajúca\nz administratívneho spisu, kedy bola preukázaná existencia materiálneho plnenia, čo nespochybnili\nani daňové orgány, však nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.\nZároveň daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach neprijali záver, že by bolo potrebné právo na\nodpočítanie dane odmietnuť z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že poskytnuté služby použil pre\npotreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.\n36. Na základe vyššie uvedeného teda dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre\nhmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie DPH nepredstavuje.\n37. Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalobca disponoval tak faktúrou, ako aj materiálnym plnením, čo\nnespochybnili ani daňové orgány, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane pričítal žalobcovi\nexistenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno (a to najmä\nvo vzťahu k subdodávateľom) a pričítal na jeho ujmu aj okolnosti, ktoré nastali časovo až po\nposkytnutí deklarovanej služby v zdaňovacom období jún 2016 (zánik spoločnosti ML Projekt, s.r.o.\ndňa 02.03.2017). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že daňový subjekt nie je objektívne schopný\novplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa a ani jeho budúce rozhodnutia, týkajúce\nsa zániku spoločnosti výmazom či zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou. Zároveň pochybnosti\nna subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú sami o sebe okolnosťami spôsobilými\nvyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z\nrealizovaného obchodu. Tieto by boli smerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť\nalebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní u niektorého zo subjektov zapojených\ndo obchodného reťazca (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).\n38. Správny súd tiež uvádza, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nepriznanie odpočtu DPH\nzo zrealizovaných obchodov nezakladá na podvodnom konaní žalobcu, a k preukazovaniu podvodu\nvykonané dokazovanie ani nesmerovalo, a preto otázka obozretnosti žalobcu nemohla byť východiskom\npri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).\n39. Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod\nodopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne\nzodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie\núčasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04).\nTýmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je\ntento daňový únik dôsledkom podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného\nkonania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak\nboli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal\nvedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a\noveruje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa\n03.09.2020).\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n41. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom\nsmere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno\niba v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych podmienok práva\nna odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu\na že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo\nzneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by\nmohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné\ndôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca\nako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je\n\nspojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je\ndôkazným bremenom správu dane.\n42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n43. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkami žalobcu o nemožnosti byť prítomný pri výsluchu\nsvedka p. H., o nevypočutí p. B. C. a p. A. A. I. a o nesprávnom postupe správcu dane v prípade\nodmietnutia vypovedať u p. D. E. F., keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane\nvytvorí procesný priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami. Správny súd však\nuvádza, že inštitút svedka a práva daňového subjektu v konaní nemožno obísť aplikovaním neurčitých,\nbližšie špecifikovaných procesných postupov, keď síce ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže\nprispieť k zisteniu a objasneniu skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak správca\ndane akceptoval podanie vysvetlenia formou elektronickej komunikácie, hoci ide o dôkazný prostriedok,\npovahou najbližší svedeckej výpovedi, z ktorého dôvodu je potrebné postupovať podľa § 25 ods. 4\nDaňového poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 25 ods. 1 a 2 Daňového\nporiadku je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, pričom\nodoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym\nosobám.\n44. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}