{"guid": "168dba23-b790-4510-b030-e4f1cb29ff4f:c6180930-90a8-4420-a501-03496db47790", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2", "spisova_znacka": "BA-1S/53/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/53/2021 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júla 2025, sp. zn. BA-1S/53/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2", "identifikacne_cislo": "1021200438", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6180930-90a8-4420-a501-03496db47790", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/53/2021\n1021200438\n24. 07. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200438.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: PROCESS\nMANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, Bratislava, IČO: 36 356 794, zastúpeného Malata,\nPružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO:\n42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100207551/2021 zo dňa 05.02.2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100207551/2021 zo dňa 05.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101583030/2020 zo\ndňa 15.10.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie\nobdobia január až december 2017, ktorá začala dňa 12.06.2018. Správca dane rozhodnutím č.\n100905463/2019 zo dňa 17.04.2019 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) podľa § 61 ods. 1 písm.\na) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „daňový poriadok“) prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začal konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pretože u dodávateľa žalobcu AKYS, s.r.o. prebieha\ndaňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december\n2017 a výsledky šetrení budú potrebné pre správne určenie výšky dane u žalobcu. Daňová kontrola\nbola prerušená od 25.04.2019. Listom č. 101604846/2019 zo dňa 02.07.2019 správca dane oznámil\nžalobcovi, že dňa 10.06.2019 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Závery\ndaňovej kontroly zhrnul správca dane v protokole č. 101640277/2019 zo dňa 04.07.2019, ktorý bol spolu\ns výzvou na vyjadrenie žalobcovi doručený dňa 09.07.2019, kedy sa podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového\nporiadku daňová kontrola skončila.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101583030/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane X.XXX,- eur na DPH\nza zdaňovacie obdobie marec 2017. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že poskytnutie reklamných\na marketingových služieb nebolo realizované spoločnosťou AKYS, s.r.o., ktorá faktúry vystavila.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 100207551/2021 zo dňa 05.02.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.04.2021,\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100207551/2021 zo dňa 05.02.2021\na rozhodnutia správcu dane č. 101583030/2020 zo dňa 15.10.2020, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), d), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci\nsprávcovi dane na ďalšie konanie.\n5. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že nebola vykonaná v lehote podľa §\n46 ods. 10 daňového poriadku. Uviedol, že správca dane zneužil inštitút prerušenia daňovej kontroly,\nnakoľko k prerušeniu došlo až v závere lehoty na vykonanie daňovej kontroly (10 mesiacov od začatia),\nv rozhodnutí o prerušení nebolo špecifikované konanie a predbežná otázka ako dôvod prerušenia a\nv protokole z daňovej kontroly nebol uvedený výsledok konania o predbežnej otázke a ani ako bol\npremietnutý do záverov v protokole. Prerušenie daňovej kontroly nespĺňalo podľa žalobcu zákonné\npožiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Žalobca tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia\nsprávcu dane o prerušení pre neurčitosť výroku a rozpor medzi výrokom a odôvodnením tohto\nrozhodnutia. Výrok považoval za neúplný, keďže obsahuje len všeobecne dôvod prerušenia bez\nkonkretizácie, o aké konanie o predbežnej otázke ide. Ak chcel správca dane prerušiť daňovú kontrolu za\núčelom zabezpečenia protokolu z daňovej kontroly dodávateľa AKYS, s.r.o., mal použiť § 61 ods. 1 písm.\nb) daňového poriadku a nie § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou\nžalovaného, že v rozhodnutí o prerušení došlo len k chybe pri prepisovaní písmena pri § 61, lebo vo\nvýroku nebol uvedený len § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, ale aj jeho slovné znenie.\n6. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane vo veci pre nedostatok\ndôvodov. Podľa žalobcu sa vydané rozhodnutie netýka jeho daňovej kontroly, keď v odôvodnení\nrozhodnutia sa neuvádza ako kontrolovaný žalobca, ale spoločnosť AKYS, s.r.o., ktorá bola povinná\npreukázať dodané služby spoločnosťou PETAS, spol. s r.o. Dodávateľom žalobcu bola AKYS, s.r.o. a so\nspoločnosťou PETAS, spol. s r.o. nemal žalobca priamy právny vzťah. Zmätočnosť videl žalobca v tom,\nže v odôvodnení sa správca dane zaoberal zamietnutím práva na odpočítanie DPH u dodávateľa AKYS,\ns.r.o. a nie u žalobcu. Správca dane sa venoval faktúram vystaveným spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.\nvoči AKYS, s.r.o. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že rozhodnutie správcu dane je nulitné podľa §\n64 ods. 1 daňového poriadku.\n7. Žalobca namietal arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, keď správca dane v rozhodnutí nezohľadnil\ndôkazy a listiny svedčiace v prospech žalobcu a ani nevysvetlil ich odmietnutie. Žalobca pritom\npreukázal všetky fázy obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom AKYS, s.r.o., ako aj úhradu ceny\nza poskytnuté služby bankovými prevodmi. Správca dane poprel, že ním deklarované platby súvisia\ns nákupom služieb od dodávateľa, ale už neuviedol, za aký iný obchod mal žalobca dodávateľovi zaplatiť.\nSprávca dane nemôže záver o nedodaní služby dodávateľom postaviť len na svojich pochybnostiach vo\nvzťahu medzi dodávateľom AKYS, s.r.o. a subdodávateľom PETAS, spol. s r.o.\n8. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie daňových orgánov, že prezentácia loga\na obchodného mena žalobcu nie je reklamnou službou. Podľa žalobcu prezentácia obchodného mena\nalebo loga je reklamou podľa zákona o reklame. Logo a obchodné meno žalobcu bolo prezentované\nna športových a kultúrnych akciách. Žalobca nebol sponzorom podujatia, nemal ani uzavretú zmluvu\no sponzoringu. Žalovaný tak vzal za základ svojho rozhodnutia skutkový stav, ktorý nemá oporu\nv administratívnom spise, lebo nebolo dokazovaním preukázané, že bol žalobca jedným zo sponzorov\npodujatí, síce to žalovaný tvrdil. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca aj ohľadom splnenia\npodmienok pre odpočítanie dane. Služba bola žalobcovi riadne dodaná, dodávateľovi AKYS, s.r.o. tak\nvznikla daňová povinnosť a žalobca ako odberateľ mal právo odpočítať si DPH podľa § 49 ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\nŽalobca nesúhlasil s názorom daňových orgánov, že pre uplatnenie odpočtu DPH je potrebné preukázať,\nže fakturované služby boli skutočne dodané tým dodávateľom, ktorý faktúry vystavil. Odvolávajúc sa\nna rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-18/13 tvrdil, že na vylúčenie práva na odpočet\n\nnepostačuje to, že plnenie nebolo uskutočnené dodávateľom z faktúry, ale musela by byť preukázaná\núčasť daňového subjektu na daňovom podvode. Správca dane a ani žalovaný v rozhodnutiach neuviedli\nžiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by išlo o daňový podvod. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu ani\nskutočnosť, že dodávateľ bol súčasťou reťazových obchodov.\n9. Žalobca tiež namietal porušenie jeho práv podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku,\nnakoľko bol vykonaný výsluch viacerých svedkov bez jeho prítomnosti, o ich výsluchu bol upovedomený\nlen dodávateľ AKYS, s.r.o., pričom protokol z daňovej kontroly v AKYS, s.r.o. bol použitý ako podklad\nnapadnutých rozhodnutí. Správca dane nebol oprávnený bez ďalšieho prevziať časti protokolu z daňovej\nkontroly v AKYS, s.r.o., v ktorých sú rekapitulované vyjadrenia svedkov, ale bol povinný zopakovať\nvýsluchy tak, aby sa ich mohol žalobca zúčastniť a klásť svedkom otázky.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.05.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na\nsprávnosti skutkových záverov a na zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí. K veci uviedol, že\ndaňová kontrola bola vykonaná na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“),\nktorý za rok 2017 zaistil žalobcovi doklady a odovzdal na Daňový úrad Bratislava. KÚFS zaistil\ndoklady za rok 2017 aj v spoločnosti AKYS, s.r.o. ako deklarovanému dodávateľovi reklamných\nslužieb žalobcu a požiadal ho o vykonanie daňovej kontroly DPH aj u tohto subjektu. Daňová kontrola\nžalobcu začala skôr ako kontrola v spoločnosti AKYS, s.r.o., preto správca dane prerušil daňovú\nkontrolu rozhodnutím č. 100905463/2019 od 25.04.2019 z dôvodu získania podkladov na účely zistenia\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Nešlo o formálne prerušenie daňovej kontroly, lebo\nprotokol z daňovej kontroly v AKYS, s.r.o. sa použil pri rozhodovaní u žalobcu. Daňová kontrola trvala\ncelkovo 392 dní, z toho bola po dobu 47 dní (od 25.04.2019 do 10.06.2019) prerušená. Žalovaný potvrdil,\nže správca dane uviedol v rozhodnutí o prerušení nesprávny dôvod prerušenia kontroly podľa § 61 ods.\n1 písm. a) daňového poriadku, ale to neznamená, že by nebola daňová kontrola prerušená.\n11. K námietke žalobcu o jeho neprítomnosti na výsluchu svedkov žalovaný ozrejmil, že svedkovia boli\nvypočúvaní v rámci daňovej kontroly u AKYS, s.r.o. a správca dane mal právo použiť protokol z daňovej\nkontroly u dodávateľa pri inej daňovej kontrole podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku.\n12. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 v spojení s §\n45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku a nepreukázal predmet dane a jeho nadobudnutie od dodávateľa\nuvedeného na faktúrach a následne použitie prijatého deklarovaného zdaniteľného obchodu na účely\nsvojich zdaniteľných obchodov. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca bol sponzorom dotknutých podujatí\na že jeho obchodné meno a logo nie sú spôsobilé informovať širokú verejnosť o existencii a kvalite\nvýrobkov resp. služieb žalobcu, s cieľom zvýšiť ich predaj.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n13. Žalobca v replike zo dňa 14.06.2021 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.\n14. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. BA-1S/53/2021.\n\n16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\npreskúmal napadnuté rozhodnutia, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a viazaný rozsahom\na dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol\nsprávny súd na pojednávaní dňa 24.07.2025.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n19. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n20. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je\nnajviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.\n21. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,\nže sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného\npredpisu.\n22. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného\npodnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie\nprerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane\npísomne oznámi účastníkom konania.\n23. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona\nneplynú.\n24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n25. Podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a\nhľadí sa naň, akoby nebolo vydané.\n26. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,\nktoré bolo vydané omylom inej osobe.\n27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\n\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n31. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu\nsprávcu dane v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly a jej prerušenia a tiež zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o\nvyrubení rozdielu dane žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017.\n32. Posúdenie námietky zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly súviselo s vyhodnotením námietky\no nedôvodnosti a nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly, preto sa správny súd v prvom rade\nvysporiadal s otázkou, či reálne existoval dôvod na prerušenie daňovej kontroly a či je rozhodnutie\no prerušení daňovej kontroly zákonné. Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly\njednoznačne vyplýva dôvod prerušenia, a to prebiehajúca daňová kontrola u dodávateľa žalobcu –\nspoločnosti AKYS, s.r.o. Preto je nedôvodná námietka žalobcu o nedôvodnosti prerušenia daňovej\nkontroly u žalobcu.\n33. Správny súd neuznal ani námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly.\nZ obsahu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že vo výroku je uvedený dôvod podľa § 61\nods. 1 písm. a) daňového poriadku a slovné odôvodnenie, že sa začalo konanie o predbežnej otázke\ns tým, že daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane získa podklady pre správne určenie\nvýšky dane. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že sa začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. u dodávateľa žalobcu AKYS, s.r.o. prebieha daňová kontrola\nna DPH za január až december 2017 a výsledky šetrenia budú potrebné pre správne určenie výšky\ndane u žalobcu. Čiže z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení vyplýva dôvod podľa § 61 ods. 1 písm.\nb) daňového poriadku. Z pohľadu subjektívnych práv žalobcu nevidí správny súd žiadne rozumné\npochybnosti o tom, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu začatia daňovej kontroly u dodávateľa\nžalobcu - spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd má za to, že správne malo byť vo výroku rozhodnutia\no prerušení použité ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, čo však možno hodnotiť\nako formálnu vadu konania, ktorá nemala za následok nezákonnosť prerušenia konania. Rozhodnutie\no prerušení je v prvom rade označené číslom konania, je na ňom označený žalobca a napokon vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia je uvedené, že sa prerušuje daňová kontrola DPH za príslušné\nzdaňovacie obdobia. Aj napriek chybnému označeniu dôvodu prerušenia daňovej kontroly, z celého\nkontextu tohto rozhodnutia bolo možné vyvodiť skutočný dôvod prerušenia daňovej kontroly. Takéto\npochybenie nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vykonanej daňovej\nkontroly u žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 06.08.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rovnako R 122/2003, R\n43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/7/2016 zo dňa 26.01.2017,\nsp. zn. 5Sž/16/2012 zo dňa 29.10.2012, jeho závery akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky\nv uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.05.2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa\n16.12.2015 vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v\npostupe a rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú\ndo podstaty základných práv“. Z toho vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné po celý čas\nod 25.04.2019 do 10.06.2019.\n34. Správny súd preto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej\nkontroly ako nedôvodnú. Daňová kontrola je procesom v rámci daňového konania, prostredníctvom\nktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Začatie daňovej kontroly aktivuje\noprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového subjektu), ktoré umožňujú\nintenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd daňového subjektu, pričom\n\ntento je povinný sa týmto úkonom podriadiť. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje\njeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu\n(§ 47 a nasl. daňového poriadku). Časový rámec pre výkon daňovej kontroly je definovaný v § 46 ods.\n10 daňového poriadku, pričom právna úprava predvída možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods.\n10 v spojení s § 61 daňového poriadku) a momentom jej prerušenia sa prerušuje plynutie lehoty na jej\nvykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového poriadku). Daňová kontrola začala u žalobcu\ndňa 12.06.2018, bola zákonne prerušená od 25.04.2019 do 10.06.2019 (t. j. 47 dní) a ukončená bola\ndňa 09.07.2019, a teda zo strany správcu dane nedošlo k nedodržaniu lehoty na výkon daňovej kontroly\npodľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.\n35. Po preskúmaní rozhodnutia o prerušení správny súd uzatvára, že (i) správca dane prerušil daňovú\nkontrolu v súlade s daňovým poriadkom – preto je nedôvodná námietka žalobcu, že daňová kontrola bola\nprerušená účelovo ku koncu daňovej kontroly, (ii) správca dane daňovú kontrolu prerušil zo zákonného\ndôvodu a jej účel bol zrejmý – zistiť rozhodné skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu a (iii) prerušenie\ndaňovej kontroly bolo primerané – správny súd mal za to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu\nlen na nevyhnutne potrebný čas a po odpadnutí dôvodu prerušenia bezodkladne v daňovej kontrole\npokračoval. Na podklade uvedeného tak správny súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že\ndaňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote a že protokol z daňovej kontroly je nezákonne\nzískaným dôkazom.\n36. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu ohľadom nulity napadnutého\nrozhodnutia. Vychádzajúc z daňového poriadku, tento nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom\npre toto konanie je podstatný § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, ktorý upravuje, že pri správe\ndaní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe. Po preskúmaní\nadministratívneho spisu má správny súd za preukázané, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj\nrozhodnutie žalovaného boli vydané žalobcovi, pričom v predmetnom prípade bola daňová kontrola\na vyrubovacie konanie zamerané na zdaňovacie obdobie marec 2017. Adresátom týchto rozhodnutí\nbol výlučne žalobca, daňová povinnosť (vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane) bola uložená žalobcovi\na daňové konanie bolo zamerané vo vzťahu k žalobcovi. Na podklade uvedeného tak neboli naplnené\npredpoklady na to, aby sa na uvedené rozhodnutia nazeralo ako na nulitné. Žalovaný sa k nedôvodnosti\nnulity prvostupňového rozhodnutia vyjadril dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto aj táto\nnámietka žalobcu je nedôvodná.\n37. Aj napriek tomu, že správny súd vyhodnotil námietku nulity napadnutého rozhodnutia ako\nnedôvodnú, stotožnil sa s námietkou žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Po preskúmaní oboch\nrozhodnutí správny súd dospel k záveru, že ako správca dane tak aj žalovaný sa formalisticky\na bezmyšlienkovito stotožnili so závermi protokolu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu,\npričom opomenuli to, že ich úlohou bolo vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k žalobcovi. Súčasne dal správny\nsúd za pravdu žalobcovi v tom, že tým, že správca dane a následne žalovaný poukazovali na protokol\nz daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu, na viacerých miestach v napadnutých rozhodnutiach\n(v častiach, kde daňové orgány jednoznačne hovoria o tom, že spoločnosť AKYS, s.r.o. ako daňový\nsubjekt nepreukázala vykonanie služieb spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.) hovoria o daňovom subjekte,\navšak myslia ním spoločnosť AKYS, s.r.o. a nie žalobcu. Z celkového počtu 53 strán prvostupňového\nrozhodnutia správca dane uvádza skutočnosti o dodávateľovi na stranách 3 až 6, 9 až 29, 30 až\n32, podrobne oboznamuje s listinami z daňovej kontroly za rok 2017 u dodávateľa vrátane zistení\nz listín, opakovane spomína spoločnosť PETAS, spol. s r.o. bez ozrejmenia, aký mal mať záväzkový\nvzťah k žalobcovi, na stranách 35 až 50 je skopírovaný text vyjadrenia žalobcu. Správny súd dospel\nk záveru, že správca dane a žalovaný sa viac venovali daňovej kontrole spoločnosti AKYS, s.r.o. a jej\ndodávateľským vzťahom, než právu žalobcu na odpočítanie DPH a jeho dodávateľskému vzťahu.\n38. Správny súd je toho názoru, že žalovaný svojím postupom konal nesprávne, ak nezrušil\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane, hlavne ak sám vyhodnotil, že správca dane „mal/mohol\nprehľadnejšie a vecnejšie uviesť a odčleniť skutočnosti a dôkazy získané z protokolu z daňovej kontroly\nspoločnosti AKYS, s.r.o., od ktorej deklaroval platiteľ nadobudnutie služieb, čim by bolo rozhodnutie\nplatiteľa ucelené a kompaktnejšie“. Absencia odôvodnenia žalovaného je aj v tom, že spája pojem „mal“\nmajúci obligatórnu povahu s pojmom „mohol“ s fakultatívnou povahou. Taktiež týmto sa stalo rozhodnutie\nzmätočným, lebo vznikla otázka či správca dane bol povinný alebo len mohol rozhodnutie ucelenejšie\n\nodôvodniť. Ak sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neodstránil neprehľadnosť odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia, čím by zhojil vady absencie odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, tak\nsa dopustil nesprávneho právneho postupu, lebo prvostupňové rozhodnutie s vyššie uvedenou úvahou\nlen potvrdil. V tejto súvislosti potom v rozhodnutiach nie sú uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili aj hodnotenie\ndôkazov, čo spôsobilo absenciu náležitosti danej v § 63 ods. 5 daňového poriadku.\n39. Žalobnú námietku, že správca dane v rozhodnutí nezohľadnil dôkazy a listiny svedčiace v prospech\nžalobcu, správny súd vyhodnotil ako všeobecnú bez konkretizácie dôkazov a listín, ktorých sa to\ntýka, preto sa ňou ani nezaoberal (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012).\n40. Relevanciu nemohol správny súd priznať ani námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa\nvýsluchov svedkov, o ktorých vyjadrenia sa správca dane a žalovaný opierajú vo svojich rozhodnutiach.\nNedôvodnou bola aj námietka žalobcu o neoprávnenosti správcu dane prevziať časti protokolu z daňovej\nkontroly u dodávateľa AKYS, s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výsluchy svedkov\nboli realizované v rámci daňovej kontroly v spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd nevylučuje, aby boli\nv rámci daňovej kontroly využité poznatky aj z iných daňových kontrol. Uvedené judikoval aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022), že ak\nsvedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole daňového\nsubjektu, nie je porušením procesných práv daňového subjektu to, ak o výsluchu takýchto svedkov\nnebol upovedomený. Uvedené však neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole\nnemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly iných daňových subjektov, avšak tieto\nlistiny budú použité ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý musí správca dane posúdiť\nv okolnostiach celého prípadu, vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a preverovanému\ndaňovému subjektu. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s tým, že mechanicky prevezme závery\nz inej daňovej kontroly bez toho, aby tieto závery na základe voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil\ntak, ako to predpokladá aj § 3 ods. 3 daňového poriadku.\n41. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže\nbyť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii)\ndošlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri\ndôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami,\na to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového\npodvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní\nsplnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte\na pri preukazovaní daňového podvodu alebo zneužitia práva na správcovi dane. Pri preukazovaní\nzapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky\nodpočtu DPH sú splnené.\n42. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za\npredpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z\nčl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná\nosoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o\nfiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité\nv rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú\nnajmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci A. B. C., C-610/19 zo dňa\n03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo\nmedzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita\ndodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod\n25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).\n\n43. Materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v zásade týkajú individuálneho\nobchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z\ntohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti\nnasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti\no spochybnení hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok práva na odpočítanie dane (pozri rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/67/2022 zo dňa 30.05.2024). Práve\nz tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky\nna odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného\ndodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,\nnemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými\nprostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).\n44. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa zamerali na vzťah dodávateľa\nžalobcu (AKYS, s.r.o.) a jeho dodávateľov, venovali sa jednotlivým dodávateľom spoločnosti AKYS,\ns.r.o., pričom ich hlavnou úlohou bolo dokazovanie vo vzťahu: dodávateľ AKYS, s.r.o. a žalobca. Nie\nje vylúčené preverovanie subdodávateľov finančnými orgánmi, ale len ak by daňovú kontrolu zamerali\nza účelom vyhodnotenia daňového podvodu, o čo v tomto konkrétnom prípade nešlo, keďže žalobcovi\nnebol priznaný odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok.\n45. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány nespochybnili\ndodanie služieb, ale spochybnili dodanie týchto služieb zo strany spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd\ndáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo, podľa ktorého\nsú splnené hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie len vtedy, ak sa reálne\nuskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Čiže vznik daňovej\npovinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný.\nNa vyvodenie záveru o nedodaní služby a odopretí práva na odpočítanie dane nestačí, že dotknutú\nslužbu nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru a ani jej subdodávateľ. Právo na odpočítanie dane\nmožno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť\njasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa\nuplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).\n46. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou AKYS, s.r.o. boli uzatvorené\nzmluvy o poskytnutí reklamných služieb, spoločnosť AKYS, s.r.o. sa zaviazala pre žalobcu poskytnúť\nkomplexné marketingové a reklamné služby a uskutočňovať aktivity a činnosti smerujúce k prezentácii\na propagácii objednávateľa (článok 1 zmlúv). Z článku 2 zmlúv (bod 2.8) vyplynulo, že spoločnosť AKYS,\ns.r.o. bola oprávnená svoje záväzky plniť aj prostredníctvom tretích subjektov, a teda tieto služby mohli\ndodať aj subdodávatelia. V administratívnom spise sa nachádzajú aj preberacie protokoly, na základe\nktorých boli spoločnosti AKYS, s.r.o. odovzdané dizajn manuály.\n47. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok\nodôvodnenia správny súd nemohol vyhodnotiť aj ostatné žalobcom vznesené žalobné body, keďže\nv tomto štádiu by sa jednalo o vyhodnotenie predčasné, navyše za nejasného dôvodu nepriznania\nnároku na odpočítanie DPH.\n48. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a vychádzajúc zo žalobných bodov žalobcu, dospel správny\nsúd k záveru, že žalobné námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane sú dôvodné. V rozhodnutiach absentujú správne úvahy,\nktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, čo spôsobilo absenciu náležitosti danej § 63 ods. 5 daňového\nporiadku. Nedostatok odôvodnenia vo vyššie naznačenom smere spôsobilo nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\nz ktorého dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil podľa\n§ 191 ods. 3 písm. a) SSP orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\n\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n50. Správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky\nneznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb.\nÚlohou finančných orgánov bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH (aj vo svetle\ndôkazov nasvedčujúcich splneniu existencie materiálneho plnenia, napríklad skúmaním prepojenosti\ndodávateľských a odberateľských faktúr) súc viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu\nrelevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Následne bude ich úlohou\nbuď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú\npodmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo\npreukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa\nzúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo či došlo k zneužitiu práva.\n51. V záujme predídenia nesprávneho právneho posúdenia veci pri opätovnom rozhodovaní finančnými\norgánmi správny súd v reakcii na námietku žalobcu súvisiacu s charakterom zabezpečených reklamných\nslužieb dáva v závere do pozornosti ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej\nčinnosti už veľa krát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského\nodkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné (rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 2Sfk/57/2022\nzo dňa 31.05.2024, sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023, bod 39, sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo\ndňa 27.06.2023, bod 24, sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023, bod 41). Pre odpočet DPH nie je\npodstatné, či plnenie nazveme sponzoringom (sponzorským odkazom) alebo reklamnou službou, ale\nrozhodujúcim je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný\nsúvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe (rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn.\n10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo\ndňa 26.10.2023, sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023).\n52. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de"}, {"guid": "bc0b8ca2-7b51-4152-ad1e-5209b07765ab:456f21fa-c065-41f4-9597-caa76ed0aff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200349.1", "spisova_znacka": "3Sfk/58/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/58/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200349.1"}, {"guid": "53c3a356-6ed0-4890-a751-cea2939d74e5:cc8cf9c2-b453-4723-b1b5-5fcf735a2ef5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200347.1", "spisova_znacka": "2Sfk/57/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/57/2022 z 31. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200347.1"}, {"guid": "ee930927-4980-4eae-b42a-c7112bd6e936:a0804e0e-1903-435f-8f82-22a65104ce43", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200480.1", "spisova_znacka": "1Sfk/67/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/67/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200480.1"}, {"guid": "fdac782a-be10-49b0-a46c-e7609590803b:3ec65b89-6cda-473e-bbc4-5bc810cebbba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1", "spisova_znacka": "2Sfk/93/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/93/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1"}, {"guid": "245c4674-60f8-4ab4-8a11-0edf291b6abe:10290b43-5604-427e-ac27-bf11bd6dda6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1", "spisova_znacka": "2Sfk/118/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/118/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1"}, {"guid": "13cc24c9-e36d-4640-bfee-1cda9fda4603:618238e3-9331-4a7b-b11c-0693edd3968e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200049.1", "spisova_znacka": "4Sfk/52/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200049.1"}], "citovane_v": []}