{"guid": "0d71fc62-15c7-4a7d-8265-d3baaf1fdfd1:330ccbee-5b15-4b3a-bc38-0ba96978ab47", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2", "spisova_znacka": "BA-5S/20/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/20/2021 z 12. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. novembra 2025, sp. zn. BA-5S/20/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2", "identifikacne_cislo": "1021200147", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/330ccbee-5b15-4b3a-bc38-0ba96978ab47", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/20/2021\n1021200147\n12. 11. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200147.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: Kapsen A&A s.r.o. v likvidácii, so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 47 981 121, zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, 841\n03 Bratislava – mestská časť Lamač, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101912088/2020 zo dňa 04.12.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) oznámil dňa 04.04.2019 žalobcovi výkon daňovej\nkontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie marec 2018.\n2. S odkazom na nahliadnutie do inej daňovej kontroly žalobcu za iné zdaňovacie obdobie – 09/2018\nmožno z administratívneho spisu vyvodiť, že dňa 27.03.2019 sa vykonal výsluch A. B., bývalej konateľky\nspoločnosti AMIZ Invest s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 406 736\n(ďalej len „spoločnosť AMIZ“), ktorá potvrdila, že spolupracovali so žalobcom, pričom obchody prebiehali\ntak, že žalobca ich telefonicky kontaktoval so záujmom o auto, spoločnosť AMIZ sa autá snažila nájsť\na následne ich odovzdali, pričom na spoločnosť AMIZ nebolo vedené žiadne auto. Potvrdila vystavenie\nfaktúr. K otázke, akým spôsobom vie spoločnosť AMIZ preukázať (okrem faktúry), že skutočne došlo\nk nákupu a dodaniu fakturovaných áut svedok uviedol, že to nevie preukázať, pretože v čase výsluchu\nnebola konateľkou spoločnosti AMIZ. K otázke, prečo spoločnosť AMIZ nepodala žiadne daňové\npriznanie DPH za zdaňovacie obdobie roka 2018 uviedla, že došlo zjavne k omylu. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že spoločnosť AMIZ bola zo strany správcu dane opakovane vyzývaná na predloženie\npísomností, avšak neúspešne. Vypočutie pani A. B. sa zopakovalo aj dňa 17.12.2019, pričom nevedela\npredložiť účtovné doklady spoločnosti AMIZ a predložila odovzdávajúci protokol.\n3. Správca dane vydal dňa 01.04.2020 protokol z daňovej kontroly na DPH za kontrolované zdaňovacie\nobdobia – február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018 a október 2018. Žalobca\nsa v stanovenej lehote k protokolu nevyjadril.\n\n4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100995951/2020 zo dňa 05.06.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie\nobdobie marec 2018. Správca dane sa zameral na splnenie hmotnoprávnych podmienok pri odpočte\nDPH a ustálil, že žalobca ako dôkaz reálneho obstarania tovaru predložil dodávateľské faktúry, avšak\nžiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce reálne prijatie tovaru a služieb od dodávateľa – spoločnosti\nAMIZ nepredložil. Správca dane mal za to, že žalobca dostatočne a jednoznačne dôkazmi nepreukázal\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na dodávateľských faktúrach.\n5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09.07.2020, pričom namietol (i)\nporušenie zásad daňového konania, (ii) nesprávne zistenie skutkového stavu veci, (iii) nesprávne právne\nposúdenie veci a nevysporiadanie sa so všetkými dôkazmi, (iv) nepreskúmateľnosť prvostupňového\nrozhodnutia a (v) nerešpektovanie žiadosti o prerušenie daňovej kontroly a prerušenie daňového\nkonania.\n6. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101912088/2020 zo dňa 04.12.2020\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že\nsprávca dane získal dostatočné penzum dôkazov na vyslovenie svojho záveru.\n7. K výsluchu konateľky spoločnosti AMIZ žalovaný uviedol, že žalobca sa dňa 17.12.2019 tohto\nvýsluchu nezúčastnil a mal v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nprávo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, klásť svedkom otázky\na vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim – žalobca však svoje právo počas daňovej\nkontroly nevyužil.\n8. Výpoveď pani A. B. nepovažoval správca dane za dostatočnú vo vzťahu k preukázaniu skutočností\nna posúdenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre potreby daňovej kontroly. Ako žalobca, tak ani\ndodávateľ nepredložili relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne dodanie tovarov. Žalobca nemal\ninformácie o pôvode motorových vozidiel, nemal informácie o režime, žalobca si nepreveril, či bola\nspoločnosť AMIZ vlastníkom daných vozidiel. Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť AMIZ nepodala\ndaňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n9. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 31.01.2021 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a\nich zrušenia. Žalobca namietol (i) porušenie zásad daňového konania a porušenie práv žalobcu, (ii)\nnedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, (iii) nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu,\nnevysporiadanie sa so všetkými dôkazmi a nesprávne zhodnotenie vykonaných dôkazov, (iv) nesprávne\nprávne posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočet dane a nesprávne právne\nposúdenie unesenia dôkazného bremena a (v) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia –\njeho nepreskúmateľnosť.\n10. Žalobca poukázal na to, že správca dane nahliadol do administratívneho spisu k daňovej kontrole\nza zdaňovacie obdobie 09/2018, ktorého súčasťou bola aj zápisnica o výsluchu bývalej konateľky\nspoločnosti AMIZ. Žalobca namietol využitie tohto dôkazu, pričom mal za to, že bol získaný v rozpore so\nvšeobecne záväznými predpismi. O vykonaní tohto dôkazu žalobca nemal vedomosť a nemohol sa ho\nzúčastniť, čím došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca namietol, že nebol vykonaný výsluch danej osoby\nv predmetnom zdaňovacom období, čím došlo k porušeniu zásad daňového konania, a preto došlo\nk nedostatočnému a nesprávne zistenému skutkovému stavu, keď vykonali dôkazy týkajúce sa iného\nzdaňovacieho obdobia, kde sa svedok vyjadroval k iným obchodom. Aj napriek tomu mal žalobca za to,\nže správcovi dane bolo výpoveďou potvrdené, že dodávateľ vykonával pre žalobcu obchodné transakcie\ntýkajúce sa predaja osobných automobilov pre žalobcu. Svedkyňa potvrdila vystavenie faktúr, potvrdila\npoznanie žalobcu a obchodné vzťahy. K výpovedi zo dňa 17.12.2019 žalobca uviedol, že bola potvrdená\nspolupráca so žalobcom, ako aj popísaný spôsob spolupráce. Žalobca tak vyčerpal svoje možnosti\n\nohľadom preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení, a preto nedokáže pochopiť, ako\nmohli orgány finančnej správy zotrvať na tom, že žalobca nepreukázal dôkazmi reálnosť zdaniteľných\nplnení.\n11. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy počas daňovej kontroly ani raz nevypočuli súčasného\nkonateľa spoločnosti AMIZ, a teda nevyužili všetky prostriedky na zabezpečenie účelu daňovej kontroly.\nOrgány finančnej správy ďalej porušili zásadu nestrannosti, keď prehliadli alebo nevzali do úvahy\nskutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Podľa názoru žalobcu samotná výpoveď bývalej konateľky\nspoločnosti AMIZ je dôkazom o preukázaní reálnosti zdaniteľných plnení, pričom skutočnosť, že\ndodávateľ nepredložil relevantné doklady nemôže ísť na vrub žalobcu.\n12. Žalobca ďalej namietol, že správca dane riadne nešpecifikoval svoje pochybnosti, pričom žalobca sa\nmohol vyjadriť až k protokolu, pričom vyjadrenia žalobcu neboli brané v úvahu a správca dane obratom\nrozhodol a nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré žalobca navrhoval. Žalobca namietol to, že orgány finančnej\nsprávy nemali dostatočné informácie na preverenie pôvodu vozidiel, pretože majú prístup do rôznych\ndatabáz.\n13. Žalobca bol toho názoru, že správcovi dane sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalobcu predložené\nlistinnými dôkazmi, vyjadreniami žalobcu a dodávateľa. Žalobca v konaní objasnil a preukázal priebeh\nobchodnej spolupráce s dodávateľom, predložil rad súvisiacich a vzájomne prepojených dôkazov, pričom\norgány finančnej správy opomenuli tieto závery zohľadniť. Žalobca uviedol, že žalovaný nemal snahu\npreskúmať správnosť postupu správcu dane a len všeobecne konštatoval, že správca dane postupoval\npri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní v súlade so zákonom.\n14. Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, disponoval faktúrou vystavenou podľa § 71\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nDPH“), splnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,\npreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, konateľ žalobcu, ako aj bývalá konateľka dodávateľa svojou\nvýpoveďou potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov.\n15. Následne žalobca namietol závery žalovaného ohľadom povinnosti vlastníkov vozidiel pri\nprihlasovaní vozidiel do evidencie vozidiel. Žalobca nemal možnosť zabezpečiť dôkazy preukazujúce\nnadobudnutie motorových vozidiel dodávateľom a uvedené ani nie je predmetom daňovej kontroly.\nSkutočnosť, že dodávateľ žalobcu správcovi dane uvedené dôkazy nepredložil, nemôžu ísť na jeho\nťarchu. Žalobca uviedol, že z dôvodu, že spoločnosť AMIZ previedla motorové vozidlá na žalobcu,\nnevznikla povinnosť dodávateľa prihlásiť motorové vozidlá na jeho meno, pretože vlastníctvo prešlo na\nžalobcu a následne na konečného klienta. Zároveň ani skutočnosť, že dodávateľ nie je evidovaný ako\ndržiteľ nie je relevantné pre daňovú kontrolu. Z dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlá sú evidované\nna konečných držiteľov automobilov na základe faktúr vystavených žalobcom pre jeho odberateľov. Ďalej\nžalobca poukázal na úpravu pri nákupe a predaji ojazdených automobilov podľa § 66 zákona o DPH.\n16. Ďalej žalobca namietol záver o tom, že nepriznanie nároku na odpočet DPH bol naviazaný na\nto, že žalobca nepredložil dôkazy o spôsobe prihlásenia automobilu a zmluvu, ktorá by preukazovala,\nže vlastnícke právo k automobilu nadobudol jeho dodávateľ. Žalobca zhrnul, že preukázal splnenie\npodmienok na odpočítanie DPH a závery orgánov finančnej správy sú nesprávne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.03.2021, pričom zotrval na tom, že v rámci\ndaňovej kontroly postupoval v súlade s daňovým poriadkom, pričom mohol s odkazom na § 24\nods. 4 daňového poriadku použiť aj dôkaz – výsluch bývalej konateľky spoločnosti AMIZ z iného\nkontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný zopakoval, že svedok nepreukázal svoje tvrdenia\nžiadnymi relevantnými dôkazmi a uzavrel, že síce svedok potvrdzoval nákup a predaj vozidiel, tvrdil,\nže faktúry vystavil, ale nevedel žiadne skutočnosti relevantne potvrdiť. Informácie o dovoze áut z iných\nkrajín, z rôznych bazárov a súkromných osôb, bez bližšej špecifikácie nemožno považovať za relevantné\ndôkazy. Žalovaný uviedol, že žalobca mohol získať o jednotlivých úkonoch informácie nahliadnutím do\n\nspisu. Súčasne uviedol, že žalobcovi boli zasielané upovedomenia o ústnych pojednávaniach s pani B.,\nale sa na nich nezúčastnil, a teda svoje práva nevyužil.\n18. Žalovaný zotrval na tom, že pani B. nepreukázala, že ojazdené automobily boli v preverovanom\nzdaňovacom období marec 2018 žalobcovi dodané spoločnosťou AMIZ. Pani B. predložila iba doklady\no tom, že všetky doklady spoločnosti AMIZ odovzdala občanovi Rumunska ako novému konateľovi.\nV čase obchodných vzťahov bola konateľkou pani B., a preto mala mať podľa žalovaného vedomosť\no transakciách.\n19. Žalovaný uviedol, že správca dane nemal k dispozícii žiadne doklady o zahraničných dodávateľoch,\nfaktúry, dodacie listy a iné doklady, ktoré by preukazovali, v ktorom štáte a od koho spoločnosť AMIZ\nautomobily nakupovala, a preto ani nebolo objektívne možné vyhľadať informácie o dodávateľoch.\nSprávca dane a žalovaný nemá možnosť osloviť zahraničné daňové správy s požiadavkou o preverenie\ndodávateľov, ak nevie uviesť predmet preverenia z dôvodu absencie dôkazov.\n20. Žalovaný konštatoval, že žalobca predložil faktúry, ale dané nepostačovalo. Žalobca nepredložil\njediný dôkaz, ktorý by reálne preukázal dodanie automobilov od spoločnosti AMIZ. Spoločnosť AMIZ\nnepodala daňové priznania, posledné za rok 2016. Žalovaný uviedol, že správca dane zaslal pánovi\nStefanovi Iliemu (nový konateľ spoločnosti AMIZ) výzvu zo dňa 20.11.2020, táto sa vrátila ako\nneprevzatá. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n21. Žalobca zaslal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 20.04.2021, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n22. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n23. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/20/2021.\n24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n25. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 12.11.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n26. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n\n29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n30. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n32. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n34. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n36. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n37. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n38. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume 4.500,00\neur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej\nsprávy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa\nvyrubenia dane má oporu v administratívnom spise.\nVšeobecne k východiskám odpočítania dane\n39. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\n\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n40. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n41. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\ndaňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie\na ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\npreukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal\nrozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má\ndoložiť ďalšími dôkazmi.\nK námietke žalobcu ohľadom využitia dôkazov z inej daňovej kontroly žalobcu\n42. Žalobca namietol, že správca dane využil poznatky z inej daňovej kontroly žalobcu – za zdaňovacie\nobdobie september 2018, čo žalobca považoval za nezákonné. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú.\n43. Ako to správne uviedol aj žalobca v žalobe, podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za\ndôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Aj dôkaz,\nzískaný v rámci inej daňovej kontroly žalobcu možno považovať za dôkaz, ktorý môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.\n44. Problematike využitia dôkazov z inej daňovej kontroly sa venoval aj kasačný súd, ktorý uviedol,\nže nie je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontroly nemohli byť použité ako podklady aj listiny z\ndaňovej kontroly iných subjektov, keďže tieto dôkazy spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4\ndaňového poriadku (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022). Z administratívneho spis súčasne vyplýva, že výsluch bývalej\nkonateľky spoločnosti AMIZ sa vykonal dňa 27.03.2019 (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september\n2018), pričom zo zápisnice z tohto výsluchu vyplýva, že upovedomenie o vypočutí tohto svedka bolo\nžalobcovi doručené dňa 05.03.2019, pričom sa žalobca výsluchu nezúčastnil, a teda nevyužil svoje\nprávo. Žalobca tak mal objektívne vedomosť o predmetnom výsluchu, preto nemožno konštatovať\nporušenie jeho procesných práv.\nK námietke žalobcu o preukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení\n45. Žalobca ďalej namietol, že zo strany žalobcu došlo k preukázaniu reálneho uskutočnenia\nzdaniteľných plnení, pričom vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia podľa\nnázoru žalobcu preukázala aj výpoveď bývalej konateľky spoločnosti AMIZ. Uvedenú žalobnú námietku\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n46. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že bývalá konateľka spoločnosti AMIZ\nsíce potvrdila obchodnú spoluprácu so žalobcom, avšak táto bola potvrdená len vo všeobecnej rovine s\n\ntým, že všetky doklady boli odovzdané novému konateľovi – pánovi Iliemu. Súčasne z administratívneho\nspisu vyplýva, že žalobca v rámci daňovej kontroly síce predložil faktúry, avšak tieto neboli podporené\nžiadnym ďalším dôkazom, ktorý by preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov. Tvrdenia žalobcu, ako aj\nbývalej konateľky spoločnosti AMIZ tak nepreukázali reálnosť deklarovaných obchodov.\n47. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že správca dane opakovane vyzýval aj spoločnosť AMIZ\nna predloženie relevantných dôkazov, avšak neúspešne. Tu je potrebné uviesť, že výzva spoločnosti\nAMIZ bola adresovaná aj priamo novému konateľovi tejto spoločnosti, a to pánovi Stefan Ilie do\nRumunska, o čom svedčí aj doručenka v administratívnom spise zo dňa 20.11.2020. Zo strany\nspoločnosti AMIZ, ako aj zo strany konateľa tejto spoločnosti však nebola vo vzťahu k správcovi dane\nvyvinutá žiadna aktivita. Na podklade uvedeného tak správny súd konštatuje, že správca dane vykonal\nvšetky potrebné úkony k tomu, aby bol zistený skutkový stav dostatočne, a preto mu nemožno vytknúť\npochybenie (a teda sa snažil skontaktovať aj s novým konateľom spoločnosti AMIZ). Naopak, žalobca\nv rámci konania nevyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby preukázal svoje tvrdenia – o čom svedčí aj to,\nže sa v rámci daňovej kontroly nevyjadroval a nepredkladal dôkazy.\n48. Ako to uviedol správny súd vyššie, v prípade preukázania hmotnoprávnych podmienok je dôkazné\nbremeno na daňovom subjekte – v danom prípade na žalobcovi, ktorý však okrem faktúr v rámci\ndaňovej kontroly nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH,\nmá dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva\nv samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok, po\nktorom nasleduje povinnosť daňového subjektu dokázať svoje tvrdenie pre prípad daňovej kontroly,\nčo vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať\nskutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich\nuvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na\nvyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods.\n5 daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp.\nich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí\na deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. 11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS\n401/09 zo dňa 16.12.2009).\n49. Správny súd akcentuje, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane\nnepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne\npreukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane\nsúčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že\nfaktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne\nrealizované plnenia. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný\nv zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený\nuplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžf/26/2014 zo dňa 17.09.2015). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nK námietke žalobcu, že správca dane nešpecifikoval svoje pochybnosti\n50. Žalobca namietol, že správca dane nešpecifikoval svoje pochybnosti, pričom žalobca sa mohol\nvyjadriť až k protokolu a na vyjadrenia žalobcu nebolo prihliadnuté. Uvedenú žalobnú námietku\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n51. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že oznámením zo dňa 05.02.2020\nsprávca dane oznámil žalobcovi, že dňa 03.03.2020 sa u správcu dane uskutoční ústne pojednávanie\nvo veci oboznámenia s priebehom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 02/2018, 03/2018, 04/2018,\n05/2018, 06/2018, 07/2018 a 10/2018. Súčasne bol žalobca oboznámený aj s tým, že sa v rámci daňovej\nkontroly môže vyjadrovať. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2020. Žalobca sa\nuvedeného ústneho pojednávania nezúčastnil. Nemožno tak súhlasiť so žalobcom, že by správca dane\n\nnešpecifikoval svoje pochybnosti – žalobca bol opakovane zo strany správcu dane informovaný o svojom\npostupe, avšak žalobca bol v rámci daňovej kontroly pasívny, pričom aj v prípade, ak odkazuje na to, že\nsa mohol vyjadriť až k protokolu a na toto vyjadrenie nebolo prihliadnuté, tak uvedené tvrdenie je zjavne\nnesprávne – žalobcovi bol doručený dňa 09.04.2020, pričom sa v stanovenej lehote nevyjadril, a preto\nnebolo ani objektívne možné, aby správca dane na dané vyjadrenie prihliadol.\n52. Správca dane žalobcovi poskytoval priestor na uplatnenie jeho procesných práv, tieto však žalobca\nz vlastnej pasivity nevyužil – to, že žalobca nevyužil svoje procesné práva nemôže ísť na vrub správcu\ndane. Žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.\nZáverom\n53. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol svoje\ndôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na ňom ako\nna daňovom subjekte. Žalobca v rámci daňovej kontroly preložil výlučne listinné doklady, ktoré však\nneboli žiadnym relevantným spôsobom potvrdené. Ak žalobca odkazuje na to, že predmetné motorové\nvozidlá boli ďalej prevedené na nových majiteľov, o čom svedčia aj informácie z evidencie motorových\nvozidiel, tu správny súd uvádza, že žalovaný nespochybnil, že motorové vozidlá boli evidované na\ndržiteľov v zmysle vystavených faktúr žalobcom, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázalo\npreverovaný vzťah – spoločnosť AMIZ ako dodávateľ a žalobca ako odberateľ. V rámci daňovej kontroly\ntak neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce reálne prijatie tovar od dodávateľa – spoločnosti\nAMIZ pre žalobcu.\n54. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane\na žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o\nnedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol\n55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}