{"guid": "1df90488-5496-4da0-9d2d-80db94b2506b:5892cc49-6170-499e-ac5f-d5b2b6499a03", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3", "spisova_znacka": "BA-2S/21/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/21/2021 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. decembra 2025, sp. zn. BA-2S/21/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3", "identifikacne_cislo": "1021200146", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5892cc49-6170-499e-ac5f-d5b2b6499a03", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/21/2021\n1021200146\n18. 12. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200146.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v\nprávnej veci žalobcu: Kapsen A&A s.r.o. v likvidácii, so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica,\nIČO: 47 981 121, zastúpený advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, so sídlom Povoznícka 18, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101912505/2020 zo dňa 04. decembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) na základe oznámenia o daňovej kontrole zo\ndňa 04. apríla 2019 začal dňa 13. mája 2019 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia február, marec, apríl, máj, jún, júl a október 2018. Žalobca\nsi v zdaňovacom období jún 2018 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených\nspoločnosťou AMIZ Invest s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 50 406 736\n(ďalej len „spoločnosť AMIZ“).\n2. S odkazom na nahliadnutie do spisu inej daňovej kontroly žalobcu za iné zdaňovacie obdobie –\nseptember 2018 možno z administratívneho spisu vyvodiť, že dňa 27. marca 2019 sa vykonal výsluch\nA. B., bývalej konateľky spoločnosti AMIZ, ktorá potvrdila, že spolupracovali so žalobcom, pričom\nobchody prebiehali tak, že žalobca ich telefonicky kontaktoval so záujmom o auto, spoločnosť AMIZ\nsa autá snažila nájsť a následne ich odovzdali, pričom na spoločnosť AMIZ nebolo vedené žiadne\nauto. Potvrdila vystavenie faktúr. K otázke, akým spôsobom vie spoločnosť AMIZ preukázať (okrem\nfaktúry), že skutočne došlo k nákupu a dodaniu fakturovaných áut svedkyňa uviedla, že to nevie\npreukázať, pretože v čase výsluchu nebola konateľkou spoločnosti AMIZ. K otázke, prečo spoločnosť\nAMIZ nepodala žiadne daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobia roka 2018 uviedla, že došlo zjavne\nk omylu. Z administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť AMIZ bola zo strany správcu dane opakovane\nvyzývaná na predloženie písomností, avšak neúspešne. Vypočutie pani A. B. sa zopakovalo aj dňa 17.\ndecembra 2019, pričom nevedela predložiť účtovné doklady spoločnosti AMIZ a predložila odovzdávací\nprotokol.\n\n3. Správca dane vydal dňa 01. apríla 2020 protokol z daňovej kontroly na DPH za kontrolované\nzdaňovacie obdobia - február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018 a október\n2018. Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu nevyjadril.\n4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100994961/2020 zo dňa 05. júna 2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17.883,33 eur na DPH za zdaňovacie\nobdobie jún 2018. Zameral sa na splnenie hmotnoprávnych podmienok pri odpočte DPH a ustálil,\nže žalobca ako dôkaz reálneho obstarania tovaru predložil dodávateľské faktúry, avšak žiadne iné\nrelevantné dôkazy preukazujúce reálne prijatie tovaru a služieb od dodávateľa - spoločnosti AMIZ\nnepredložil. Mal za to, že žalobca dostatočne a jednoznačne dôkazmi nepreukázal uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov deklarovaných na dodávateľských faktúrach.\n5. Na podklade žalobcom podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101912505/2020 zo dňa\n04. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nUviedol, že správca dane získal dostatočné penzum dôkazov na vyslovenie svojho záveru.\n6. K výsluchu konateľky spoločnosti AMIZ uviedol, že žalobca sa dňa 17. decembra 2019 tohto výsluchu\nnezúčastnil, pričom mal v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nprávo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, klásť svedkom otázky\na vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim - žalobca však svoje právo počas daňovej\nkontroly nevyužil.\n7. Výpoveď pani A. B. nepovažoval za dostatočnú vo vzťahu k preukázaniu skutočností na posúdenie\nuskutočnenia zdaniteľných obchodov pre potreby daňovej kontroly. Mal za to, že ako žalobca, tak ani\ndodávateľ nepredložili relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne dodanie tovarov. Konštatoval,\nže žalobca nemal informácie o pôvode motorových vozidiel, nemal informácie o režime ich nákupu\nspoločnosťou AMIZ a nepreveril si, či bola spoločnosť AMIZ vlastníkom, resp. držiteľom daných vozidiel.\nĎalej uviedol, že spoločnosť AMIZ nepodala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018.\nII.\nSprávna žaloba\n8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n101912505/2020 zo dňa 04. decembra 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č.\n100994961/2020 zo dňa 05. júna 2020 a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Správnu\nžalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nzistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej.\n9. Poukázal na to, že správca dane nahliadol do administratívneho spisu k daňovej kontrole za\nzdaňovacie obdobie september 2018, ktorého súčasťou bola aj zápisnica o výsluchu bývalej konateľky\nspoločnosti AMIZ. Mal za to, že tento dôkaz bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými predpismi,\no jeho vykonaní nemal vedomosť a nemohol sa ho zúčastniť, čím došlo k porušeniu jeho práv. Namietol,\nže nebol vykonaný výsluch danej osoby v predmetnom zdaňovacom období, čím došlo k porušeniu\nzásad daňového konania, a preto konanie trpí vadou nedostatočného a nesprávne zisteného skutkového\nstavu, keď boli vykonané dôkazy týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia, kde sa svedkyňa vyjadrovala\nk iným obchodom. Aj napriek tomu mal za to, že danou výpoveďou bolo potvrdené, že dodávateľ pre\nneho vykonával obchodné transakcie týkajúce sa predaja osobných automobilov. Podotkol, že svedkyňa\npotvrdila vystavenie faktúr, potvrdila poznanie žalobcu a obchodné vzťahy. K výpovedi zo dňa 17.\ndecembra 2019 uviedol, že bola potvrdená spolupráca s ním, ako aj popísaný spôsob spolupráce.\nVyčerpal tak svoje možnosti ohľadom preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení, a\npreto nedokáže pochopiť, ako mohli orgány finančnej správy zotrvať na tom, že nepreukázal reálnosť\nzdaniteľných plnení.\n\n10. Namietol, že orgány finančnej správy počas daňovej kontroly ani raz nevypočuli súčasného konateľa\nspoločnosti AMIZ, a teda nevyužili všetky prostriedky na zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Orgány\nfinančnej správy ďalej podľa jeho mienky porušili zásadu nestrannosti, keď prehliadli alebo nevzali\ndo úvahy skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Bol toho názoru, že samotná výpoveď bývalej\nkonateľky spoločnosti AMIZ je dôkazom o preukázaní reálnosti zdaniteľných plnení, pričom skutočnosť,\nže dodávateľ nepredložil relevantné doklady nemôže ísť na vrub žalobcu.\n11. Ďalej namietol, že správca dane riadne nešpecifikoval svoje pochybnosti, pričom sa mohol vyjadriť\naž k protokolu, jeho vyjadrenia neboli brané do úvahy, správca dane obratom rozhodol a nevykonal\nďalšie ním navrhované dôkazy. Namietol, že orgány finančnej správy nemali dostatočné informácie na\npreverenie pôvodu vozidiel, hoci majú prístup do rôznych databáz. Bol toho názoru, že správcovi dane\nsa nepodarilo vyvrátiť jeho tvrdenia predložené listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalobcu a dodávateľa.\nTvrdil, že v konaní objasnil a preukázal priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom, predložil rad\nsúvisiacich a vzájomne prepojených dôkazov, pričom orgány finančnej správy opomenuli tieto závery\nzohľadniť. Uviedol, že žalovaný nemal snahu preskúmať správnosť postupu správcu dane a len\nvšeobecne konštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní\nv súlade so zákonom.\n12. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, disponoval faktúrou vystavenou podľa § 71 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), splnil\npodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preukázal reálnosť\nzdaniteľných obchodov, pričom jeho konateľ, ako aj bývalá konateľka dodávateľa svojou výpoveďou\npotvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov.\n13. Následne namietol závery žalovaného ohľadom povinnosti vlastníkov vozidiel pri prihlasovaní\nvozidiel do evidencie vozidiel. Tvrdil, že nemal možnosť zabezpečiť dôkazy preukazujúce nadobudnutie\nmotorových vozidiel dodávateľom a uvedené ani nie je predmetom daňovej kontroly. Skutočnosť, že\ndodávateľ žalobcu správcovi dane uvedené dôkazy nepredložil, nemôže ísť na jeho ťarchu. Uviedol, že\nz dôvodu, že spoločnosť AMIZ obratom previedla motorové vozidlá na žalobcu, nevznikla dodávateľovi\npovinnosť prihlásiť motorové vozidlá na jeho meno, pretože vlastníctvo prešlo na žalobcu a následne\nna konečného klienta. Zároveň ani skutočnosť, že dodávateľ nie je evidovaný ako držiteľ, nepovažoval\nza relevantnú pre daňovú kontrolu. Podotkol, že motorové vozidlá sú evidované na konečných držiteľov\nautomobilov na základe ním vystavených faktúr pre jeho odberateľov. Ďalej poukázal na úpravu pri\nnákupe a predaji ojazdených automobilov podľa § 66 zákona o DPH.\n14. Ďalej namietol záver, že nepriznanie nároku na odpočet DPH bolo naviazané na to, že nepredložil\ndôkazy o spôsobe prihlásenia automobilu a zmluvu, ktorá by preukazovala, že vlastnícke právo k\nautomobilu nadobudol jeho dodávateľ. Zhrnul, že preukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH a\nzávery orgánov finančnej správy sú nesprávne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 07. apríla 2021, v ktorom žiadal\nžalobu zamietnuť. Zotrval na tom, že správca dane v rámci daňovej kontroly postupoval v súlade s\ndaňovým poriadkom, pričom mohol s odkazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku použiť aj dôkaz výsluch bývalej konateľky spoločnosti AMIZ z iného kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Zopakoval,\nže svedkyňa nepreukázala svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi a uzavrel, že síce svedkyňa\npotvrdzovala nákup a predaj vozidiel, a tvrdila, že faktúry vystavila, ale nevedela žiadne skutočnosti\nrelevantne potvrdiť. Mal za to, že informácie o dovoze áut z iných krajín, z rôznych bazárov a od\nsúkromných osôb, bez bližšej špecifikácie nemožno považovať za relevantné dôkazy. Podotkol, že\nžalobca mohol získať o jednotlivých úkonoch informácie nahliadnutím do spisu. Súčasne uviedol, že\nžalobcovi boli zasielané upovedomenia o ústnych pojednávaniach s pani B., ale sa na nich nezúčastnil,\na teda svoje práva nevyužil.\n16. Zotrval na tom, že pani B. nepreukázala, že ojazdené automobily boli v preverovanom zdaňovacom\nobdobí jún 2018 žalobcovi dodané spoločnosťou AMIZ. Pani B. predložila iba doklady o tom, že všetky\n\ndoklady spoločnosti AMIZ odovzdala občanovi Rumunska ako novému konateľovi. V čase obchodných\nvzťahov bola konateľkou pani B., a preto mala mať podľa žalovaného vedomosť o transakciách.\n17. Uviedol, že správca dane nemal k dispozícii žiadne doklady o zahraničných dodávateľoch, faktúry,\ndodacie listy a iné doklady, ktoré by preukazovali, v ktorom štáte a od koho spoločnosť AMIZ automobily\nnakupovala, a preto ani nebolo objektívne možné vyhľadať informácie o dodávateľoch. Správca dane\na žalovaný nemá možnosť osloviť zahraničné daňové správy s požiadavkou o preverenie dodávateľov,\nak nevie uviesť predmet preverenia z dôvodu absencie dôkazov.\n18. Konštatoval, že žalobca predložil faktúry, ale dané nepostačovalo. Žalobca podľa jeho mienky\nnepredložil jediný dôkaz, ktorý by reálne preukázal dodanie automobilov od spoločnosti AMIZ.\nSpoločnosť AMIZ nepodala daňové priznania, posledné podala za rok 2016. Uviedol, že správca dane\nzaslal pánovi Stefanovi Iliemu (nový konateľ spoločnosti AMIZ) výzvu zo dňa 20. novembra 2020, avšak\ntáto sa vrátila ako neprevzatá.\nIV.\nReplika žalobcu\n19. Žalobca v replike zo dňa 27. apríla 2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nV.\nKonanie na správnom súde\n21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/21/2021. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 3S Správneho súdu v Bratislave a následne\nbola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nVI.\nPojednávanie\n22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť\nneospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával\nv jeho neprítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených\nv správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti\ns daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n32. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n33. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\n38. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 101912505/2020 zo dňa 04. decembra 2020, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane č. 100994961/2020 zo dňa 05. júna 2020 o vyrubení rozdielu dane v sume 17.883,33 eur\nna DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 žalobcovi. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných\nnámietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou\nsúdnou praxou a či ich závery týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.\n40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n41. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n42. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy\nnemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového\nsubjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú\nschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07. februára 2023). Riadne zistenie a\nustálenie skutkového stavu, ktorý má správca dane za preukázaný a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\npreukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal\nrozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má\ndoložiť ďalšími dôkazmi.\n43. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že správca dane nezákonne využil poznatky z inej daňovej kontroly\nžalobcu - za zdaňovacie obdobie september 2018, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako\nto správne uviedol aj žalobca, podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz použiť všetko,\nčo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo\nnie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Aj dôkaz, získaný v rámci inej\ndaňovej kontroly žalobcu pritom možno považovať za dôkaz, ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.\n\n44. Problematike využitia dôkazov z inej daňovej kontroly sa venoval aj kasačný súd, ktorý uviedol, že\nnie je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole nemohli byť použité aj listiny z daňovej kontroly iných\nsubjektov, keďže tieto dôkazy spĺňajú podmienku podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (k tomu pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.\nfebruára 2022). Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že výsluch bývalej konateľky spoločnosti\nAMIZ bol vykonaný dňa 27. marca 2019 (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2018), pričom zo\nzápisnice z tohto výsluchu vyplýva, že upovedomenie o vypočutí tohto svedka bolo žalobcovi doručené\ndňa 05. marca 2019, avšak žalobca sa výsluchu nezúčastnil, a teda nevyužil svoje právo. Žalobca tak mal\nobjektívne vedomosť o predmetnom výsluchu, a preto nemožno konštatovať porušenie jeho procesných\npráv.\n45. Žalobca ďalej namietol, že z jeho strany došlo k preukázaniu reálneho uskutočnenia predmetných\nzdaniteľných plnení, pričom uskutočnenie daného zdaniteľného plnenia preukázala aj výpoveď\nbývalej konateľky spoločnosti AMIZ. Uvedenú žalobnú námietku správny súd rovnako vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Z administratívneho spisu je zrejmé, že bývalá konateľka spoločnosti AMIZ síce potvrdila\nobchodnú spoluprácu so žalobcom, avšak táto bola potvrdená len vo všeobecnej rovine s tým, že všetky\ndoklady boli odovzdané novému konateľovi - pánovi Iliemu. Súčasne z administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca v rámci daňovej kontroly síce predložil faktúry, avšak tieto neboli podporené žiadnym ďalším\ndôkazom, ktorý by preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov. Tvrdenia žalobcu, ako aj bývalej konateľky\nspoločnosti AMIZ tak nepreukázali reálnosť deklarovaných obchodov.\n46. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že správca dane opakovane vyzýval aj spoločnosť AMIZ\nna predloženie relevantných dôkazov, avšak neúspešne. Tu je potrebné uviesť, že výzva spoločnosti\nAMIZ bola adresovaná aj priamo novému konateľovi tejto spoločnosti pánovi C. A. do Rumunska, o čom\nsvedčí aj doručenka v administratívnom spise zo dňa 20. novembra 2020. Zo strany spoločnosti AMIZ,\nako aj zo strany konateľa tejto spoločnosti však nebola vo vzťahu k správcovi dane vyvinutá žiadna\naktivita. Na podklade uvedeného správny súd konštatuje, že správca dane vykonal všetky potrebné\núkony k tomu, aby bol skutkový stav zistený dostatočne (snažil skontaktovať aj s novým konateľom\nspoločnosti AMIZ), a preto mu nemožno vytknúť pochybenie. Naopak žalobca v rámci daňového konania\nnevyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby preukázal svoje tvrdenia - o čom svedčí aj to, že sa v rámci\ndaňovej kontroly nevyjadroval a nepredkladal dôkazy.\n47. Ako to uviedol správny súd vyššie, v prípade preukázania hmotnoprávnych podmienok je dôkazné\nbremeno na daňovom subjekte - v danom prípade na žalobcovi, ktorý však okrem faktúr v rámci\ndaňovej kontroly nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH,\nmá dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva\nv samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok, po\nktorom nasleduje povinnosť daňového subjektu dokázať svoje tvrdenie pre prípad daňovej kontroly,\nčo vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať\nskutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich\nuvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na\nvyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods.\n5 daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp.\nich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí\na deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn.\nIII. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).\n48. Správny súd akcentuje, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane\nnepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne\npreukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane\nsúčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, a teda daňový subjekt musí preukázať,\nže faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne\nrealizované plnenia. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný\nv zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť\nsi odpočítanie dane z tohto dokladu (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžf/26/2014 zo dňa 17. septembra 2015). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné\n\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\n49. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane\nnešpecifikoval svoje pochybnosti, pričom žalobca sa mohol vyjadriť až k protokolu a na jeho vyjadrenia\nnebolo prihliadnuté. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že oznámením\nzo dňa 05. februára 2020 správca dane informoval žalobcu, že dňa 03. marca 2020 sa u správcu\ndane uskutoční ústne pojednávanie vo veci oboznámenia s priebehom daňovej kontroly za zdaňovacie\nobdobia február, marec, apríl, máj, jún, júl a október 2018. Súčasne bol žalobca oboznámený s tým,\nže sa v rámci daňovej kontroly môže vyjadrovať. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa\n17. februára 2020. Žalobca sa však daného ústneho pojednávania nezúčastnil. Nemožno tak súhlasiť\ns tvrdením žalobcu, že by správca dane nešpecifikoval svoje pochybnosti - žalobca bol opakovane zo\nstrany správcu dane informovaný o svojom postupe, avšak žalobca bol v rámci daňovej kontroly pasívny,\npričom aj jeho tvrdenie, že sa mohol vyjadriť až k protokolu a na toto vyjadrenie nebolo prihliadnuté, je\nzjavne nesprávne - žalobcovi bol protokol doručený dňa 09. apríla 2020, pričom sa v stanovenej lehote\nnevyjadril, a preto správca dane na dané vyjadrenie objektívne nemohol prihliadnuť. Správca dane teda\nžalobcovi poskytoval priestor na uplatnenie jeho procesných práv, tieto však žalobca z vlastnej pasivity\nnevyužil, čo nemôže ísť na vrub správcu dane.\n50. Správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade\npreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na ňom ako na daňovom subjekte. Žalobca v rámci\ndaňovej kontroly preložil výlučne listinné doklady, ktoré však neboli žiadnym relevantným spôsobom\npotvrdené. Ak žalobca odkazuje na to, že predmetné motorové vozidlá boli ďalej prevedené na nových\nmajiteľov, o čom svedčia aj informácie z evidencie motorových vozidiel, tu správny súd uvádza, že\nžalovaný nespochybnil, že motorové vozidlá boli evidované na držiteľov v zmysle vystavených faktúr\nžalobcom, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázalo preverovaný vzťah - spoločnosť AMIZ ako\ndodávateľ a žalobca ako odberateľ. V rámci daňovej kontroly tak neboli predložené relevantné dôkazy\npreukazujúce reálne prijatie tovaru od dodávateľa - spoločnosti AMIZ pre žalobcu.\n51. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno od žalobcu spravodlivo\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, pričom tomuto žiadne trovy konania ani nevznikli.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}