{"guid": "4f6e03ae-a981-4b6f-ab48-927d6c8e80f4:e8b50459-10ee-43f0-b215-22be05318b5f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1", "spisova_znacka": "BA-2S/3/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/3/2021 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. BA-2S/3/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1", "identifikacne_cislo": "1021200023", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-38", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8b50459-10ee-43f0-b215-22be05318b5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/3/2021\n1021200023\n12. 12. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200023.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: LASER\nservis, spol. s r. o., so sídlom Lipová 3, 900 81 Šenkvice, IČO: 35 755 989, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária GROŠAFT & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990\n516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101626873/2020 zo dňa 26.10.2020 a č. 101627115/2020 zo dňa 26.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n101626873/2020 zo dňa 26.10.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n101627115/2020 zo dňa 26.10.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 101626873/2020 zo dňa 26.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\n1“) a č. 101627115/2020 zo dňa 26.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“). Napadnutým\nrozhodnutím 1 žalovaný na základe odvolania podaného LASER Servis, spol. s r. o. (ďalej len „daňový\nsubjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej\nlen „správca dane“) č. 100299274/2020 zo dňa 29.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“).\nNapadnutým rozhodnutím 2 žalovaný na základe odvolania podaného daňovým subjektom podľa §\n74 ods. 4 DP potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100299495/2020 zo dňa 29.01.2020 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie 2“)\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH)\nza zdaňovacie obdobie september 2018, ktorá sa začala dňa 18.12.2018 na základe oznámenia o\ndaňovej kontrole č. 102515829/2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č.\n102416361/2019 zo dňa 22.10.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole č. 102419181/2019 zo dňa 22.10.2019 boli doručené daňovému subjektu dňa 08.11.2019.\n\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október\n2018, ktorá sa začala dňa 16.01.2019 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100032983/2019.\nO výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102417350/2019 zo dňa 22.10.2019,\nktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102419240/2019 zo dňa\n22.10.2019 boli doručené daňovému subjektu dňa 08.11.2019.\n4. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím 1 podľa § 68 ods. 5 a 6 DP určil daňovému subjektu\nrozdiel sumy nadmerného odpočtu 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nseptember 2018, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4.640,95 eur a vyrubil daň v sume 5.359,05\neur. Správca dane zistil, že za zdaňovacie obdobie september 2018 si daňový subjekt uplatnil právo na\nodpočítanie DPH, okrem iného, od dodávateľa SARCO, s. r. o., IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO“),\nktorej konateľom bol v danom čase p. Roman Graca. Išlo o faktúru č. 1808256 s predmetom fakturácie:\nPrezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu A. B., 22.11.2018,\nZimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava, a dňom dodania 31.08.2018. Zdaniteľný obchod sa uskutočnil\nna základe zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. Z výpovede p. Gracu vyplynulo, že SARCO odkúpila\nnevýhradný reklamný priestor od daňového subjektu SILVI PRODUCTION, s. r. o., IČO: 45 877 289.\nPropagačný materiál zabezpečil SARCO od subdodávateľa spoločnosti Azaria service, s. r. o., IČO: 50\n132 733.\n5. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím 2 podľa § 68 ods. 5 a 6 DP určil daňovému subjektu rozdiel\nsumy nadmerného odpočtu 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018,\nnepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4.118,92 eur a vyrubil daň v sume 5.881,01 eur. Správca dane\nzistil, že za zdaňovacie obdobie október 2018 si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH,\nokrem iného, od dodávateľa SARCO. Išlo o faktúru č. 1810332 s predmetom fakturácie: Prezentácia\nobchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu A. B., 22.11.2018, Zimný\nštadión Ondreja Nepelu Bratislava, a dňom dodania 18.10.2018. Zdaniteľný obchod sa uskutočnil na\nzáklade zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. Z výpovede p. Gracu vyplynulo, že SARCO odkúpila\nnevýhradný reklamný priestor od daňového subjektu SILVI PRODUCTION, s. r. o., IČO: 45 877 289.\nPropagačný materiál zabezpečil SARCO od subdodávateľa spoločnosti Azaria service, s. r. o., IČO: 50\n132 733.\n6. Správca dane v oboch prvostupňových rozhodnutiach skonštatoval, že na základe vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že služby fakturované daňovým subjektom sa týkali propagácie podujatia\nkoncertu A. B. dňa 22.11.2018, kde vystupoval ako reklamný partner. Daňový subjekt tak bol sponzorom\npodujatia. Z obsahu predložených dôkazov vyplynulo, že predmetom služieb nebola propagácia\ndaňového subjektu, ale informovanie o konaní koncertu. Na predložených dôkazoch je uvedený len\nnázov - logo spoločnosti bez propagovania a bližšieho popisu ekonomickej činnosti daňového subjektu.\nCieľom reklamy bola mediálna kampaň na účely propagovania koncertu.\n7. Správca dane preto poukázal na čl. 9 bod 2 písm. e) Šiestej smernice, ktorý definuje pojem reklamné\nslužby, ako aj na § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/17/2014. Správca dane dospel k záveru, že v danom\nprípade nešlo o reklamu, ale o poskytnutie sponzorského príspevku platiteľom. Sponzorský príspevok\nnie je predmetom dane. Nebolo preto preukázané uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako bolo\nuvedené na faktúrach.\n8. Daňový subjekt podal voči prvostupňovým rozhodnutiam odvolania. Žalovaný v oboch napadnutých\nrozhodnutiach skonštatoval, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol\nreálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, avšak\ndaňový subjekt ich nesplnil. Podľa žalovaného je preukázané a nesporné, že obsahom, účelom a cieľom\nbillboardov, reklamných spotov TV, rádio, reklamy v periodickej tlači a pod. bola informácia o konaní\npodujatia - koncertu A. B.. Ani v jednom prípade neboli reklamované žiadne služby a ani produkty\ndaňového subjektu a ani žiadne informácie o predmete jeho činnosti. Na týchto billboardoch a pod. bolo\nuvedené len logo daňového subjektu s označením, že je jedným z hlavných reklamných partnerov. To\nnemožno považovať za reklamu daňového subjektu, ale išlo tu o propagáciu podujatia. Daňový subjekt\n\nvystupoval ako podporovateľ daného podujatia, čo nasvedčuje tomu, že bol jeho sponzorom. Taktiež\nnepreukázal, že prijaté plnenia použil alebo použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH.\nDaňové bremeno je pritom na daňovom subjekte.\n9. Daňový subjekt bol medializovaný ako hlavný reklamný partner, pričom predmetom reklamy nebolo\ninformovanie verejnosti o spoločnosti.\n10. K čestnému vyhláseniu od pána C. D., v ktorom deklaruje, že spoločnosť SARCO prevzala\nod kontrolovaného daňového subjektu na rôznych nosičoch dát logo a iné podklady k reklamnej a\npropagačnej činnosti uviedol, že to nie je v rozpore so závermi správcu dane, kde nie je spochybnené,\nže by sa logo na niektorých materiáloch propagujúcich podujatie nenachádzalo.\n11. Žalovaný tiež konštatoval, že pokiaľ daňový subjekt tvrdil v súvislosti s predložením celého systému\nvyhodnocovania účinkov reklamy, ktorý daňový subjekt pravidelne monitoruje, no správca dane ho\nprehliadol, tak žiadne takéto dôkazy daňový subjekt nepredložil.\n12. K rozlišovaniu medzi sponzoringu a reklamou odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžfk/42/2007.\nIII. Správna žaloba\n13. Proti napadnutému rozhodnutiu 1 a napadnutému rozhodnutiu 2 (ďalej spolu len „napadnuté\nrozhodnutia“) podal žalobca včas správnu žalobu a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť podľa § 191\nods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) a súčasne žiadal aj priznať mu právo na náhradu trov konania. keďže napadnuté rozhodnutia\nsú na identickom skutkovom základe, týkajú sa tých istých účastníkov konania a sú obsahovo zhodné\nbez akýchkoľvek odlišností žiadal žalobca o ich spojenie na spoločné konanie.\n14. Podľa žalobcu nie je zrejmé, ktoré dôkazy majú byť preukázaním sponzoringu. Účelom sponzoringu\nje propagácia poskytovateľa sponzorského príspevku, teda ich priamy vzťah, čo v danom prípade\nabsentuje. Taktiež nie zrejmé, ktorý subjekt mal byť prijímateľom sponzorského príspevku, pretože\nžalobca zaplatil za službu svojmu dodávateľovi. Závery žalovaného sú iba v rovine všeobecného\nkonštatovania, že nejde o reklamu, ale o sponzoring, a to bez logickej súvislosti na zistený skutkový stav\nveci a odkázal na zmluvu a faktúru, monitoring, DVD, odvysielanie v televíznych médiách, rozhlasových\nmédiách, zverejnenie v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch, zverejnenie na billboardoch, LED\nobrazovke. Tieto dôkazy neboli vykonané a ani hodnotené, keďže v daňovom spise a ani v protokole či\nv rozhodnutí nie je zmienka o akomkoľvek vykonávaní dôkazov.\n15. Predmetom zmluvy o reklame bola výlučne prezentácia žalobcu na kultúrnom podujatí, čo bolo\nžalobcom v daňovom konaní nielen tvrdené, ale aj preukázané dôkazmi a svedkami. Záver, že má ísť\no sponzoring, je preto nesprávny. Napadnuté rozhodnutia síce uvádzajú rozsah dôkazov, avšak závery\nz nich vyslovené sú v rozpore s nimi, pretože neboli hodnotené a ani vykonané. Len výpočet dôkazov\nnespĺňa požiadavku na racionálnu úvahu, ktorou by malo byť hodnotenie dôkazov.\n16. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018, kde podľa žalobcu rozhodnou\nskutočnosťou je zákonné a jasné vyjadrenie o pochybnostiach tvrdení daňového subjektu. Táto\npodmienka v danej veci absentuje, keďže žalovaný to, že ide o sponzoring, nevie riadnym spôsobom\nzdôvodniť. Je v rozpore so zákonom, aby žalovaný zdaniteľné plnenie, ktoré spĺňa všetky znaky\nreklamnej služby, túto službu vyhodnotil ako sponzoring, a to preto, lebo sa tak rozhodol a neodôvodnil,\nprečo plnenie nie je reklamnou službou.\n17. Žalovaný nesprávne poukazuje na rozsudok sp. zn. 3Sžfk/42/2017, pretože ten nemožno aplikovať\nna daný skutkový stav. Rovnako tak pojem reklamné služby podľa čl. 9 bod 2 písm. e) Šiestej smernice\nneupravuje výklad pojmu reklamné služby, ale miesto zdaniteľného plnenia pri dodaní služby, čo vyplýva\nz rozsudku ESD vo veci C-530/09. Z neho vyplýva, že reklama predstavuje odovzdanie informačnej\nsprávy verejnosti nielen o kvalite výrobku a služby, ale odovzdanie akejkoľvek informačnej správy\nverejnosti.\n\n18. Zo zákona o reklame vyplýva, že produktom je aj obchodné meno. Tento zákon aj určuje, čo\nreklamou nie je. Výkladom možno dospieť k tomu, že pokiaľ reklama nenapĺňa znaky klamlivej reklamy,\nje reklamou. Žalovaný pojem reklama vykladá v rozpore s jej definíciou, pokiaľ pod produktom rozumie\nvýlučne tovar alebo službu. Pojem reklama je aj v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorý však definuje\ntento pojem výlučne na účely spomínaného zákona, čo možno povedať aj o pojme sponzorstvo.\nPodporne však možno vychádzať zo zákona o športe, podľa ktorého sponzorovaný sponzorovi poskytuje\nprávo spojiť sponzora so svojou osobou na účely odkazu na jeho produkt. Zmluva o reklame, ktorá bola\nžalovanému predložená, predstavuje bez pochýb právny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom\na spoločnosťou SARCO ako dodávateľom, ktorý vytvoril reklamu ako nehmotný statok zachytenú na\nhmotných nosičoch.\n19. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že na odpočet dane musí v prvom rade dôjsť k\ndodaniu služby, pričom daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne\nuskutočnený. Uvedené je v rozpore s dôkazmi predloženými do konania. Navyše ďalšia časť rozhodnutia\nžalovaného konštatuje, že daňový subjekt nepreukázal, že prijaté plnenia kontrolovaný daňový subjekt\npoužil alebo použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného\nvyplýva, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu služby a z rozhodnutí nevyplýva,\nv čom žalovaný vzhliadol nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane vo vzťahu k\npredloženým dôkazom.\n20. Napokon žalobca uvádza, že k tvrdeniu, podľa ktorého nie je zrejmé ako poskytnutá služba (reklama)\nje využiteľná na účely ekonomickej činnosti žalobcu, tzn. jej efekt vo vzťahu k potenciálnym zákazníkom,\nje vyžadovanie takéhoto preukázania pri uvedenej službe nemožné. Podstatou reklamy je jej využitie na\núčely svojich a aj budúcich zdaniteľných plnení. Poukázal preto na rozsudok sp. zn. 1Sžf/64/2016.\nIV. Ďalšie vyjadrenie účastníkov konania\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23.02.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol\nžalobu zamietnuť a zároveň zotrval na svojej argumentácii uvedenej v rozhodnutiach.\n22. Žalovaný poukázal na zmluvu o reklame uzatvorenú medzi realizátorom SARCO a objednávateľom,\nktorým je žalobca a podľa ktorej je jej predmetom spolupráca zmluvných strán v oblasti reklamy\na propagácie objednávateľa na účely zvýšenia prosperity a zisku na podujatí v exkluzívnom\ngalakoncerte A. B. dňa 22.11.2018. K rozsahu prezentácie objednávateľa sa tam uvádza, že realizátor\nbude propagovať objednávateľa ako reklamného partnera podujatia a zaväzuje sa zabezpečiť pre\nobjednávateľa podpornú mediálnu kampaň na podujatie. Žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku\npodľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže bol sponzorom\npredmetnej akcie a nešlo tu o dodanie reklamnej služby. Navyše žalobca nepreukázal, že prijaté plnenia\npoužil alebo použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH.\n23. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžfk/42/2017, ktorý rozlišuje sponzoring\na reklamu nasledovne: „Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č.\n147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý\nreklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe, súvisiace s\nobchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom\nza produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie\npôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. (...) V prípade sponzoringu, je túto\nmožné charakterizovať ako peňažnú alebo inú formu podpory, poskytnutú za dohodnutú protislužbu.\nSponzoring je teda príspevok s protiplnením. Sponzorský príspevok je možné poukázať najčastejšie\nna základe zmluvy o reklame, kedy príjemca vykáže činnosti smerujúce k naplneniu marketingových\ncieľov sponzora. V danom prípade však sťažovateľ nepreukázal, že zo strany realizátorov propagovanej\nakcie došlo k propagácii činnosti a výrobkov sťažovateľa ako reklamného partnera podujatia. Nebolo\npreukázané, že jeho reklamné partnerstvo malo vplyv na jeho obchodnú činnosť v zmysle § 49 ods. 2\nzákona o DPH.“\n24. Podľa žalovaného sa v rozhodnutiach necituje rozsudok C-530/09, avšak vychádzajú z rozsudku\nEurópskeho súdneho dvora vo veci C-68/92. Zverejnenie loga žalobcu neobsahuje pre verejnosť\n\nsprávu o existencii alebo kvalitách výrobkov alebo služieb žalobcu; verejnosti nebola poskytnutá žiadna\nrelevantná informácia o existencii alebo kvalitách ním poskytovaných služieb.\n25. Žalobcom uplatnený rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/64/2016 nemožno použiť, pretože\nsprávcom dane neboli spochybnené reklamné služby, ktoré mali povahu reklamných činností, avšak\ntakéto skutočnosti v prípade žalobcu neboli preukázané, pretože žalobca bol sponzorom podujatia.\n26. Na prípad nemožno aplikovať ustanovenia zákona o športe.\n27. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že tie neboli založené na tom, že žalobcovi nebola poskytnutá\nžiadna služba, ale na tom, že služba, ktorá mu bola poskytnutá, nebola reklamou, hoci takto bola v\npredmetných faktúrach deklarovaná, tzn. nebolo preukázané poskytnutie takého materiálneho plnenia,\nktoré bolo deklarované.\n28. Námietka vo vzťahu k dôkaznému bremenu je nedôvodná. Sám žalobca nepreukázal a ani\nneodôvodnil vo svojich vyjadreniach, že služba, ktorú prijal, je službou reklamnou.\n29. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/93/2018.\n30. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 22.03.2021 (ďalej len „replika“).\n31. Z vyjadrenia žalovaného nesporne vyplýva preukázanie dodania služby, a teda existencia\nzdaniteľného plnenia. Podstatnou otázkou v spore je právna otázka, a to či dodaná služba formou\nšírenia informácií o žalobcovi zverejnením jeho obchodného mena je reklamou alebo sponzoringom, čo\nje podstatné skúmať na posudzovanie hmotnoprávnych podmienok na účely odpočtu dane. Žalobcovi\nbola dodaná služba, čo z pohľadu zákona o DPH predstavuje zdaniteľné plnenie. Ak žalovaný\ntvrdí, že išlo o sponzoring, tak toto tvrdenie je rozporné, pretože ak bol sponzorom, nemôže byť\npropagátorom. Žalobca poukazuje na to, že synonymum slova propagátor je slovo reklama. Mediálna\nkampaň kultúrnych podujatí bola vykonávaná inou reklamnou agentúrou, ktorá predala časť reklamných\npráv dodávateľovi služby pre žalobcu, čo bolo preukázané samotným žalovaným. Dôkazom tu bolo\naj vypočutie konateľky spoločnosti SILVIA PRODUCTIONS, ktorá ako organizátor kultúrnych podujatí\npredala práva na reklamný priestor dodávateľovi služieb žalobcu, ktorý jej za predaj reklamného\npriestoru zaplatil dojednanú sumu.\n32. Podľa žalobcu musí správca dane jasne uviesť, čo sa má žiadanými dôkazmi preukázať a nestačí\nlen všeobecná výzva na preukázanie svojich tvrdení. To, že nejde o reklamu, odôvodnil žalovaný\nvýlučne vyslovením, že ani v jednom prípade neboli reklamované žiadne služby a produkty, a ani žiadne\ninformácie o žalobcovi, ktorá by bola adresovaná odbornej alebo širokej verejnosti. Účelom sponzoringu\nje poskytnutie finančného príspevku sponzorovanej osobe, ktoré na seba viaže protiplnenie vo forme\npropagácie sponzora v rámci činnosti sponzora - určitého výkonu, napríklad športového, pričom bez\nprotiplnenia ide o dar. Záver žalovaného, že v danom prípade ide o sponzoring, považuje žalobca\nza účelový. Zákon o DPH definuje dodanie služby ako každé plnenie, ktoré nie je tovarom, tzn. aj\nreklamné služby. Pri definovaní pojmu reklama je nevyhnutné vychádzať zo zákona o reklame. Rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora vo veci 68/92 neupravuje pojem reklama, ale výlučne miesto dodania služby.\n33. Žalobca poukazoval na definície pojmu reklama z pohľadu práva Európskej únie, a to v Smernici\n2006/114/ES, Smernici 2010/13/ES a Smernici 2001/83/ES. Rovnako tak poukázal na rozsudok vo veci\nC-657/11, ktorý sa týka pojmu reklama.\n34. Žalovaným uvádzané rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/42/2017 nemožno aplikovať,\npretože skutkový stav nie je identický s predmetom konania.\n35. Žalovaný sa ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n36. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n37. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov zákonov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n38. Podľa § 46 ods. 5 DP ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi\nsprávca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,\nnajmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov\nriadne preukázal.\n39. Podľa § 63 ods. 2 DP rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí\nobsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento\nzákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n40. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n41. Podľa § 9 ods. 1 zákona o č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)\ndodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVI. Nariadenie pojednávania\n45. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/3/2021 a 2S/17/2021, bola na základe\nuvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v\nznení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho\nsúdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/3/2021 a BA-2S/17/2021.\n\n46. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n47. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)\nSSP, a to za účasti žalobcu (konatelia) a jeho právnej zástupkyne, ktorá sa vo svojom ústnom prednese\npridržala svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení.\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu dane žalobcovi a o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu, resp. o určení\nrozdielu na DPH. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach\nžalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní týchto rozhodnutí a v konaniach, ktoré\npredchádzali ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou\npraxou.\n49. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu boli rozhodnutia finančných orgánov vo veci\nodpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane,\nktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo\nslužieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému DPH. I keď právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\nDPH, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie\nhmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane\nalebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva. Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie,\nresp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti\ns rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n50. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach dospeli\nk záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť\nprieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.\n51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane\npritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie\nuvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo\nna odpočítanie dane môže byť odopreté.\n52. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nbezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy\npreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu\npožadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne\nnemožné.\n53. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a\n(ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na\n\nodpočítanie DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje\ntvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti)\nje následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok\nverifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane\npochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je\npovinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri\nverifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových\ndokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje\nmateriálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.\n54. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane.\n55. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj\npreskúmavané právne veci.\n56. Z prvostupňových rozhodnutí správny súd zistil, že tieto sa zameriavajú v prevažujúcom rozsahu\nna stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, pričom správca dane opakovane vyjadruje\nstanovisko, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že plnenia žalobcu predstavovali sponzorský\npríspevok, čo je dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie dane. So závermi správcu dane sa\nžalovaný v napadnutých rozhodnutiach stotožnil. Podľa žalovaného mala forma prezentácie žalobcu\nlen informatívny charakter s tým, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia. K propagovaniu\nčinnosti žalobcu v rámci služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou SARCO nedošlo.\n57. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach považovali\nza rozhodujúce posúdenie charakteru služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou SARCO s tým, že\npokiaľ tieto služby mali charakter sponzoringu, žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených\ntouto spoločnosťou nevzniklo. Takéto východisko postupu a úvah finančných orgánov však vyplývalo\nz nesprávnej interpretácie relevantnej právnej úpravy a nevyhnutne viedlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu preskúmavaných právnych vecí.\n58. V zmysle aktuálnej správnej súdnej praxe: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru\ndodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia\nsťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch,\nje na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním)\ndodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje\nšpecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu\ndane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože\nslužba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení\nzdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a\nbezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou\nčinnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku“ (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022).\n\n59. V nadväznosti na aktuálnu správnu súdnu prax správny súd tiež pripomína, že zákon o DPH:\n„na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v\ntom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom\nexplicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové\npredpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ‚zákon o reklame‘), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ‚zákon o vysielaní a retransmisii‘). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie\npredvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou\nalebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje\naj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje\nzákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu,\nprogramovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov\nalebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo\nfyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu,\nže uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je\nrovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie\nslužby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj\nznaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania\npodpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie\nproduktov na trhu. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi\nposkytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími\nzdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do\nvšeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa ... pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej\nslužby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz\nje formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Na účely právneho posúdenia, či si daňový\nsubjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme\nsponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so\nsponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je\nv samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s\nďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si\nsťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané,\nže mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa\nna výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022).\n60. Pri posúdení zákonnosti odpočítania dane zo služby prijatej od dodávateľa teda nie je rozhodujúce to,\nči táto služba predstavovala reklamu alebo sponzoring (pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy,\nhoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie), ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu\nalebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Závery žalovaného ohľadom rozlišovania reklamy a\nsponzoringu na účely zákona o DPH a faktického vylúčenia služieb sponzoringu z možnosti odpočítania\ndane podľa zákona o DPH preto predstavujú nesprávne právne posúdenie veci. Z pohľadu príslušných\nustanovení zákona o DPH o vzniku daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné\nplnenia na vstupe nemožno z hľadiska ekonomickej činnosti a napĺňania účelu podnikania medzi týmito\ndvoma kategóriami a prezentovaním činnosti podnikateľského subjektu robiť rozdiel.\n61. Finančné orgány sa teda mali zamerať na preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany\nspoločnosti SARCO v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, a v prípade preukázania\nich dodania, bez ohľadu na ich formálne kategorizovanie ako reklamy alebo sponzoringu, mali skúmať,\nči tieto služby priamo a bezprostredne súviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho\ncelkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných ekonomických nákladov. V tomto\nsmere správny súd z rozhodnutí finančných orgánov a administratívneho spisu zistil, že finančné\norgány dodanie služieb žalobcovi zo strany spoločnosti SARCO nespochybnili, keď ich „iba“ odlišne\nkategorizovali. Ďalej však už potom neskúmali, či tieto služby priamo a bezprostredne súviseli s ďalšími\nzdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných\nekonomických nákladov žalobcu. Finančné orgány totiž mali za to, že predmetné služby mali charakter\nsponzoringu, a že tak k reklame o činnosti žalobcu neprišlo, v dôsledku čoho tieto služby neboli\n\npoužité na dodávky tovarov a služieb. Takáto zjednodušená úvaha finančných orgánov (vychádzajúca\nz nesprávneho právneho posúdenia preskúmavaných právnych vecí) však nemohla obstáť.\n62. Pokiaľ ide o samotné preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany spoločnosti SARCO správca\ndane v prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt bol v prípade\nuvedeného podujatia len medializovaný ako reklamný partner (napr. prvostupňové rozhodnutie 1, s.\n9 a prvostupňové rozhodnutie 2, s. 9). Inými slovami, správca dane pripustil medializáciu žalobcu\nako reklamného partnera uvedeného podujatia. Je tak zrejmé, že správca dane mal dodanie služieb\nžalobcovi zo strany spoločnosti SARCO za preukázané. Napokon samotný žalovaný v napadnutých\nrozhodnutiach nespochybnil samotné dodanie služieb zo strany spoločnosti SARCO, ale spochybnil\noznačenie tejto služby ako reklamy pre žalobcu (obe napadnuté rozhodnutia, s. 11).\n63. Pokiaľ ide o otázku, ktorá bola v preskúmavaných právnych veciach kľúčovou, t. j. otázku súvisu\npredmetných služieb dodaných žalobcovi spoločnosťou SARCO s ďalšími dodávkami tovarov a služieb\nžalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, správny súd pripomína, že existencia priamej a\nbezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami\nna výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane je v zásade potrebná na to, aby sa priznalo\nzdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe a tiež na určenie rozsahu takéhoto\npráva. Právo na odpočítanie dane sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj pri absencii\npriamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými\ntransakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby\ntvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami\ntvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a\nbezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. V týchto intenciách vykladá\nrelevantnú právnu úpravu ostatne aj Súdny dvor Európskej únie [napr. v rozsudku vo veci C-696/22\nzo dňa 13.06.2024 (C SPRL), ods. 86 až 88]. Ak teda finančné orgány odopreli právo žalobcu na\nodpočítanie dane bez toho, aby sa riadne zaoberali otázkou súvisu predmetných služieb dodaných\nžalobcovi spoločnosťou SARCO s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou\nekonomickou činnosťou, ich rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia predmetných\nvecí.\n64. V nadväznosti na poukaz finančných orgánov na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky správny súd uvádza, že vzhľadom na právny názor prezentovaný v rozsudkoch Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 a sp. zn. 10Sžfk/57/2019\nzo dňa 28.02.2022 je potrebné považovať právny názor prezentovaný v predmetných rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky za prekonaný.\n65. Na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,\nsprávny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzajú\nz nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia zákonných podmienok pre vznik práva žalobcu na\nodpočítanie dane, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil\na veci vrátil žalovanému na ďalšie konania.\n66. V ďalších konaniach bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku\na s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného\nskutkového stavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu,\nberúc do úvahy, že nie je možné a priori vylúčiť služby sponzoringu z možnosti odpočítania dane\npodľa zákona o DPH. Úlohou žalovaného teda bude znova posúdiť všetky aspekty hmotnoprávnych aj\nformálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane u žalobcu a svoje rozhodnutia riadne\nodôvodniť.\n67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n68. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}