{"guid": "82b3d3e1-bae7-475d-8998-5b1e4c91c97b:d0634365-4854-4344-853f-d8d66b18d18b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2", "spisova_znacka": "BA-2S/283/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/283/2020 z 3. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. júla 2025, sp. zn. BA-2S/283/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2", "identifikacne_cislo": "1020201726", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/45", "nazov": "zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/45-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/291/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 291/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/291/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/291-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-24", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/2002/291#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0634365-4854-4344-853f-d8d66b18d18b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/283/2020\n1020201726\n03. 07. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201726.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a\nčlenov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nv právnej veci žalobcu: Štátna pokladnica, so sídlom Radlinského 32, Bratislava, IČO: 36 065 340,\nzastúpeného: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832,\nproti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 14365-9000/2019 zo dňa 16. novembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca dňa 10. decembra 2018 odoslal žalovanému oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti\nex ante vzťahujúce sa na zadávanie nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby na predmet zákazky\n„Zabezpečenie servisnej podpory pre prevádzku produkčného interného informačného systému Štátnej\npokladnice“, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 246/2018 zo dňa 14. decembra\n2018 pod zn. 17901-DES a v Úradnom vestníku EÚ č. 2019/S 023 zo dňa 1. februára 2019 pod č. 050815.\n2. Dňa 25. marca 2020 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 24. marca 2020, čím došlo k začatiu konania o preskúmanie\núkonov žalobcu po uzavretí zmluvy. Zároveň žalobcu požiadal o predloženie kompletnej dokumentácie\nz predmetného verejného obstarávania v origináli.\n3. Po preskúmaní žalobcom predloženej dokumentácie žalovaný zistil, že túto nie je možné považovať\nza kompletnú, a preto v zmysle § 173 ods. 4 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no verejnom obstarávaní“) dňa 29. apríla 2020 rozhodnutím č. 9982-6000/2019-OD/3 konanie prerušil\na nariadil žalobcovi doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli v lehote 15 pracovných dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia.\n4. Žalobca listom zo dňa 21. mája 2020 doručil žalovanému doplnenie dokumentácie.\n5. Keďže žalovanému po preskúmaní doplnenej dokumentácie a poskytnutého vyjadrenia vyvstali ďalšie\notázky, pre ktoré nebolo možné považovať dokumentáciu za kompletnú v zmysle § 173 ods. 2 v spojení\n\ns § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní listom zo dňa 10. júna 2020 požiadal žalobcu o predloženie\nďalších dokladov, informácií, resp. odôvodnení.\n6. Žalobca listom zo dňa 17. júna 2020 doručil žalovanému požadované doklady, informácie, resp.\nodôvodnenia.\n7. Žalovaný listom zo dňa 16. júla 2020, doručeným žalobcovi dňa 17. júla 2020, v zmysle § 173\nods. 13 zákona o verejnom obstarávaní vyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v\nkonaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to v lehote do 10 pracovných dní od\ndoručenia výzvy. Zároveň uviedol, že lehota podľa § 175 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní neplynie\nod vydania tejto výzvy do doručenia vyjadrenia žalobcu alebo do uplynutia lehoty na jeho doručenie,\npodľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Okrem toho v zmysle § 173 ods. 14 zákona o verejnom\nobstarávaní v znení účinnom od 1. januára 2019 žalobcovi oznámil, že zistená skutočnosť uvedená vo\nvýzve na vyjadrenie je správnym deliktom podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní,\nza ktorý zamýšľa uložiť žalobcovi pokutu vo výške 35 481,61 eur a informoval ho, že ak v lehote\n10 pracovných dní od doručenia výzvy oznámi, že so všetkými zistenými skutočnosťami uvedenými vo\nvýzve súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by mu bola inak uložená v plnej výške, sa zníži o 50 %.\nŽalobcu tiež vyzval, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti, že postupoval v rozpore s § 81 písm. b) bod\n2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti\npoužitia priameho rokovacieho konania neuniesol, keďže nepreukázal existenciu technických dôvodov,\nresp. výhradných práv v dôsledku ktorých neexistuje hospodárska súťaž, a teda dostatočne nepreukázal\nsplnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia a zároveň\npostupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne s princípom\nnediskriminácie a princípom transparentnosti tým, že uprednostnením spoločnosti Hewlett Packard\nEnterprise Slovakia, s. r. o., podľa žalobcu ako jediného dodávateľa požadovaných služieb, došlo k\nznemožneniu potenciálnym uchádzačom uchádzať sa o získanie predmetnej zákazky, čím sa celý\nproces použitého postupu zadávania zákazky stal neprehľadným.\n8. Žalobca listom zo dňa 29. júla 2020 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia\no ďalších 14 pracovných dní vzhľadom na nevyhnutnosť získania doplňujúcich podkladov a právnej\nanalýzy záverov žalovaného.\n9. Žalovaný listom zo dňa 31. júla 2020 oznámil žalobcovi, že súhlasí s predĺžením lehoty na doručenie\nvyjadrenia k zisteným skutočnostiam do 25. augusta 2020.\n10. Žalobca doručil žalovanému dňa 25. augusta 2020 vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní\no preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, súčasťou ktorého bol záznam z prieskumu\ntrhu a oznámenie prevzatia záväzkov a prechodu pohľadávok.\n11. Žalovaný, odbor dohľadu rozhodnutím č. 9982-6000/2019-OD/7 zo dňa 24. septembra 2020 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca\nsvojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona o verejnom\nobstarávaní, keď nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv v dôsledku,\nktorých neexistuje hospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že požadované služby môže poskytnúť\nlen ním určený hospodársky subjekt, následkom čoho nepreukázal splnenie uvedených podmienok pre\npoužitie postupu priameho rokovacieho konania, v dôsledku čoho pri zadávaní predmetnej zákazky\npoužil postup priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok na jeho použitie. Súčasne\nkonštatoval porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípu transparentnosti\na princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov, pričom uvedené porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, Rada\nÚradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 14365-9000/2019 zo dňa 16. novembra 2020 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n13. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie sa nezakladá na dostatočnom\nskutkovom zistení okolností a správny orgán prvého stupňa mal v konaní hľadať materiálnu pravdu,\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2019, sp. zn. 2S/173/2017-344.\n\nTakisto dal do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie dôkazné bremeno\nexistencie výnimočných okolností odôvodňujúcich výnimku spočíva na osobe, ktorá sa na ne chce\nspoľahnúť (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojenej veci C-20/01 a C-28/01, rozsudky\nSúdneho dvora Európskej únie vo veciach C-318/94, C-57/94, C-250/07 a C-328/92). Konštatoval, že aj\nkeď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci,\nneznamená to, že by bol povinný preukazovať splnenie podmienky na použitie priameho rokovacieho\nkonania žalobcom, ale že má vychádzať z podkladov, ktoré na účely preukázania splnenia podmienky\nna použitie priameho rokovacieho konania predložil žalobca.\n14. Za účelom posúdenia splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81\npísm. b) bodu 3 zákona o verejnom obstarávaní preskúmal žalobcom predloženú dokumentáciu, ako\naj administratívny spis a zistil, že pôvodná servisná zmluva označená ako zmluva o službách, zmluva\no poskytovaní servisu softvéru (aplikačného a systémového) a hardvéru uzavretá v zmysle § 269 ods.\n2 Obchodného zákonníka dňa 24. novembra 2009 je prílohou č. 5 zmluvy o dielo na zabezpečenie\nkontinuity prevádzky interného informačného systému Štátnej pokladnice uzavretej dňa 24. novembra\n2019. Uviedol, že prílohami pôvodnej servisnej zmluvy sú aj prílohy 5A – opisy služieb, príloha 5B –\nzoznam produktov s cenovou kalkuláciou a príloha 5C – obchodné podmienky služieb podpory HP,\nktorých obsah nebol žalobcom sprístupnený, čo žalobca v liste zo dňa 05. decembra 2019 odôvodnil\nochranou skutočností súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, ochranou osobných údajov, ochranou\nobchodného tajomstva a zaradením informačného systému štátnej pokladnice medzi prvky kritickej\ninfraštruktúry. Ďalej poukázal na znenie preambuly uvedenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej malo\ndôjsť k upgradu systému dodaného zhotoviteľom Ministerstvu financií Slovenskej republiky na základe\nsamostatnej zmluvy o dielo na dodávku služieb a technológií na kľúč pre systém štátnej pokladnice zo\ndňa 02. októbra 2002 s tým, že interný informačný systém Štátnej pokladnice tvorí neoddeliteľnú súčasť\ninformačného systému Štátnej pokladnice.\n15. Konštatoval, že žalobca následne na základe výzvy uvedenú zmluvu o dielo z roku 2002 nepredložil\ns tým, že tzv. informačný systém štátnej pokladnice je iný systém ako interný informačný systém\nštátnej pokladnice (produkčný), ich infraštruktúra (aj aplikácie) je oddelená, zmluvnými stranami boli\niné subjekty a informačný systém štátnej pokladnice nesúvisí s obstarávaním predmetnej zákazky.\nV tejto súvislosti upozornil, že zmluvnými stranami zmluvy o dielo z roku 2002 bolo Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky a Hewlett-Packard Slovakia, s.r.o. s tým, že v zmysle oznámenia prevzatia\nzáväzkov a prechodu pohľadávok zo dňa 30. januára 2017 došlo k prechodu pohľadávok zo spoločnosti\nHewlett-Packard Slovakia, s.r.o. (neskôr ako Enterprise Services Slovakia s.r.o. a v súčasnosti DXC\nTechnology Slovakia s.r.o.) na spoločnosť Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o. Uviedol, že\nžalobca následne vo vyjadrení zo dňa 21. mája 2020 opätovne tvrdil, že interný produkčný informačný\nsystém štátnej pokladnice je iný systém ako informačný systém štátnej pokladnice, pričom metóda\npriameho rokovacieho konania podľa § 81 zákona o verejnom obstarávaní sa opierala o splnenie\npodmienky v bode b) 2 a nebola použitá s odvolaním sa na výhradné autorské práva, a preto je informácia\no tom, kto je nositeľom autorských práv k systému, irelevantná.\n16. Ďalej uviedol, že žalovaný sám vynakladal úsilie na zistenie skutkového stavu tak, aby mohol overiť,\nči na akékoľvek rozširovanie, alebo iný zásah do daných zariadení je oprávnená výlučne spoločnosť\nHewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o., a práve žalobca mu viaceré požadované dokumenty\nnesprístupnil a následne sa v liste zo dňa 17. júna 2020 vyjadril, že počas rokovacieho konania so\nspoločnosťou Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s. r. o. mu bolo predložené čestné vyhlásenie tejto\nspoločnosti, že službu HPE Datacenter Care je na Slovensku oprávnená poskytovať len ona, na základe\nčoho mal za to, že z technických dôvodov je možné službu zabezpečiť len od danej spoločnosti, a preto\npokračoval v priamom rokovacom konaní už len na základe bodu 2 – technické dôvody a predloženie\nďalších dokladov podľa bodu 3 – autorské práva, nepožadoval. Uviedol, že predmetné vyjadrenie\nžalobcu je v rozpore s označením jedného zo zákonných dôvodov na použitie priameho rokovacieho\nkonania uvedených v oznámení o dobrovoľnej transparentnosti ex ante a jeho odôvodnením, pričom\nsamotný žalobca tvrdil, že existujúce zariadenia sú pod platnou servisnou zmluvou medzi Štátnou\npokladnicou a Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o. (č. HP 10/064 D4), z ktorej vyplýva, že na\nakékoľvek rozširovanie alebo iný zásah do daných zariadení je oprávnená výlučne Hewlett Packard\nEnterprise Slovakia, s.r.o., čo však nepreukázal.\n\n17. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre aplikáciu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b)\nbodu 3 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že splnenie parciálnej podmienky, či ide o výhradné\npráva, ostáva v rovine tvrdení, nakoľko žalobca nepredložil dôkazy, z ktorých by bezpochyby vyplývali\nvýhradné práva. V súvislosti s ďalšou parciálnou podmienkou, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je\nvýsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, uviedol, že z dokumentácie žalobcu\nnevyplýva, že by sa jej splnením vôbec zaoberal. Podotkol, že ak by sa aj preukázala existencia\nvýhradných práv, došlo by k umelému zúženiu parametrov verejného obstarávania tým, že žalobca v\nminulosti akceptoval zmluvné ustanovenia zakladajúce lock-in s vedomím, že budúce zákazky týkajúce\nsa predmetu zmluvy nebude oprávnený zadať inému hospodárskemu subjektu. K tretej parciálnej\npodmienke uviedol, že ani touto sa žalobca nezaoberal, resp. iba v rovine tvrdení konštatoval jej\nsplnenie a nepodložil to žiadnymi dôkazmi, pričom splnenie tejto parciálnej podmienky vzhľadom\nna nepreukázanie splnenia predošlých dvoch ani nebolo opodstatnené vyhodnocovať. Vzhľadom na\nuvedené konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 81 písm. b) bodu 3 zákona\no verejnom obstarávaní.\n18. Za účelom posúdenia splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81\npísm. b) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní preskúmal predloženú dokumentáciu žalobcu, ako aj\nadministratívny spis a zistil, že v rámci priameho rokovacieho konania bolo zo strany Hewlett Packard\nEnterprise Slovakia, s.r.o. predložené čestné vyhlásenie zo dňa 16. novembra 2018, podľa ktorého\nsúčasťou obstarávaných služieb je tiež služba HPE Datacenter Care, ktorú je na Slovensku oprávnená\nposkytovať výhradne táto spoločnosť, ktorá je jediným prístupovým bodom k vyšším úrovniam\nproaktívnej servisnej podpory poskytovanej kompetenčnými centrami Hewlett-Packard Enterprise v\nzahraničí. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Brne č. j. 31 Af 17/2018-99 mal za to, že čestné\nvyhlásenie doterajšieho poskytovateľa servisných služieb nemožno považovať za dostatočný, nezávislý\na preskúmateľný dôkaz, na základe ktorého by žalobca mohol bez ďalšieho objektívneho preskúmania\nuvádzaných skutočností pristúpiť k priamemu rokovaciemu konaniu. Uvedené čestné vyhlásenie, ktoré\nsi žalobca od danej spoločnosti sám vyžiadal vo výzve na priame rokovacie konanie, podľa jeho mienky\nnemožno považovať za dôkaz preukazujúci splnenie podmienky pre použitie priameho rokovacieho\nkonania podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä z dôvodu, že dané\nčestné vyhlásenie nie je doplnené o objektívne dôkazy a uvedený subjekt nemožno považovať za\nnestranný. Podotkol, že žalobca vyzval danú spoločnosť na priame rokovacie konanie ešte predtým, ako\nv dokumentácii zachytil existenciu objektívnych dôvodov na aplikáciu priameho rokovacieho konania.\n19. Ďalej uviedol, že až v rámci odpovede na výzvu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v\nkonaní žalobca predložil záznam z prieskumu trhu zo dňa 19. augusta 2020. Mal za to, že prvostupňový\nsprávny orgán vo svojom rozhodnutí správne poukázal na to, že v prieskume trhu spoločnosť IBM\nSlovensko, spol. s r. o. poskytla na otázku žalobcu, či by mohla poskytnúť totožné, resp. obdobné\nslužby servisnej podpory pre požadované zariadenia stručnú odpoveď, že v požadovanom rozsahu\nnie, pričom žalobca sa touto odpoveďou ďalej nezaoberal. Preto sa stotožnil s tvrdením správneho\norgánu prvého stupňa, že určitú časť, resp. rozsah služieb, by mohla zjavne poskytnúť aj predmetná\nspoločnosť. Rovnako sa stotožnil aj s jeho konštatovaním, že z vyjadrení spoločností Atos IT Solutions\nand Services s.r.o., AUTOCONT s. r. o. a EGROUP SOLUTIONS, a.s. vyplýva, že tieto spoločnosti\nsú autorizovanými servisnými partnermi spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o., pričom\npredmetné služby servisnej podpory (služba HPE Datacenter Care) nemôžu poskytnúť priamo, pretože\nich výhradným poskytovateľom je spoločnosť Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o., avšak sú\nschopné ich poskytovanie sprostredkovať.\n20. V tejto súvislosti uviedol, že z prílohy A (popis služieb) servisnej zmluvy, ktorá je výsledkom\npredmetného priameho rokovacieho konania, je zrejmé, že službami Datacenter Care je položka\noznačená ako proaktívne služby (DCC) – 24x7 x 4hod odozva, ktorá sa líši od ostatných služieb kratšou\ndobou odozvy a možnosťou nahlasovania požiadaviek 24 hodín 7 dní v týždni. Z dokumentácie žalobcu,\nz jeho vyjadrení a predložených dôkazov zistil, že tento opodstatnenosť priameho rokovacieho konania\nz technických dôvodov odôvodňuje tým, že iba spoločnosť Hewlett Packard Enterprise Slovakia, s.r.o. je\nna území Slovenskej republiky oprávnená poskytovať službu podpory na úrovni Datacenter Care, avšak\nz ním predloženej dokumentácie nevyplýva, že by tento balík služieb/úroveň podpory bol zabezpečený\nuž predchádzajúcou servisnou zmluvou, ktorej prílohy obsahujúce opis poskytovaných služieb žalobca\nnesprístupnil. Mal za to, že žalobca takisto nepreukázal, že práve služba Datacenter Care je jediným\nprístupovým bodom k vyšším úrovniam proaktívnej servisnej podpory poskytovanej kompetenčnými\n\ncentrami Hewlett Packard Enterprise v zahraničí a že bez tejto služby nie je možný komplexný pohľad na\nprostredie interného informačného systému štátnej pokladnice a zabezpečenie kompatibility jednotlivých\nkomponentov riešenia. Konštatoval, že žalobca zároveň nepreukázal, že interný produkčný systém\nštátnej pokladnice používaný zamestnancami Štátnej pokladnice na plnenie zverených úloh Štátnej\npokladnice pre vykonávanie vlastnej internej agendy Štátnej pokladnice, je takisto súčasťou kritickej\ninfraštruktúry štátu, a ak by to aj preukázal, je otázne, či by bolo nevyhnutné požadovať na zabezpečenie\npokračovania servisnej podpory práve službu Datacenter Care s obmedzením trhu na výhradného\nposkytovateľa tejto služby. Podotkol, že žalobca predložil iba záznam z prieskumu trhu, kde sumarizuje\nodpovede oslovených IT spoločností, pričom nepredložil konkrétnu e-mailovú komunikáciu a kladené\notázky boli výhradne vo vzťahu k službe podpory na úrovni Datacenter Care, ktorej nevyhnutnosť\nnepreukázal.\n21. Mal za to, že pokiaľ žalobca nepreukázal nevyhnutnosť ním stanovenej požiadavky, v dôsledku čoho\ndošlo k znemožneniu hospodárskej súťaže z dôvodu, že existuje jediný poskytovateľ týchto služieb,\nuvedené nemožno považovať za dôvod na použitie priameho rokovacieho konania, keďže technickými\ndôvodmi vylučujúcimi hospodársku súťaž nemožno rozumieť dôvody zvýhodňujúce konkrétny subjekt,\nale musí ísť o dôvody z technického hľadiska vylučujúce hospodársku súťaž, čo však nepreukázal. V\nsúvislosti s predloženým záznamom z prieskumu trhu a v nadväznosti na bod 50 preambuly smernice\nč. 2014/24/EÚ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2019, č. k.\n2S/173/2017-344, v zmysle ktorého citovaná smernica predpokladá, že verejný obstarávateľ uskutoční\nprieskum trhu nielen na území členského štátu, kde sídli, ale aj v rámci celej EÚ.\n22. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre aplikáciu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm.\nb) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní k splneniu parciálnej podmienky, podľa ktorej z technických\ndôvodov neexistuje hospodárska súťaž, uviedol, že požiadavkou na poskytovanie služby Datacenter\nCare mohlo dôjsť k situácii, kedy neexistuje hospodárska súťaž, keďže túto službu na území Slovenskej\nrepubliky je údajne oprávnený poskytovať iba jeden subjekt na trhu. V súvislosti s ďalšou parciálnou\npodmienkou, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného\nobstarávania, uviedol, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť služby Datacenter Care pre riadne plnenie\npredmetu zákazky. Zároveň mal za to, že ak by aj žalobca jej nevyhnutnosť preukázal, nepreukázal,\nže táto nevyhnutnosť nevyplývala z predchádzajúcich zmluvných vzťahov a teda že v minulosti\nnevytvoril lock-in. Dodal, že z dokumentácie žalobcu ani nevyplýva, že by sa splnením tejto parciálnej\npodmienky zaoberal. K tretej parciálnej podmienke uviedol, že ani touto sa žalobca výslovne nezaoberal,\niba konštatoval, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, pričom splnenie tejto\nparciálnej podmienky vzhľadom na nepreukázanie splnenia predošlých dvoch ani nebolo opodstatnené\nvyhodnocovať. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa\n§ 81 písm. b) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní.\n23. Zhodne so správnym orgánom prvého stupňa zároveň konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore\ns § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti, keď riadne a\ndôkladne neodôvodnil zadávanie predmetnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania, a\nteda nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 81 písm. b) bode 2 a 3 zákona o verejnom\nobstarávaní. Uviedol, že žalobca súčasne svojím postupom porušil princíp nediskriminácie, nakoľko\npredmetné zadávanie zákazky realizoval bez riadneho verejného obstarávania, ktoré by zabezpečilo\ntransparentnú hospodársku súťaž s účasťou väčšieho počtu hospodárskych subjektov, ktorí sa v\ndôsledku aplikácie priameho rokovacieho konania bez preukázania jeho oprávneného použitia, takéhoto\nzadávania zákazky nemohli zúčastniť a toto právo im tak bolo upreté. Uviedol, že dané porušenie zákona\no verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade nepreukázania\nsplnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by sa mal použiť otvorený súťažný\npostup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero hospodárskych\nsubjektov schopných poskytnúť plnenie, ktoré zabezpečí žalobcom sledovaný cieľ.\nII.\nSprávna žaloba\n24. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, Rady\nÚradu pre verejné obstarávanie číslo spisu 14365-9000/2019 zo dňa 16. novembra 2020, ako\naj prvostupňového rozhodnutia žalovaného, odboru dohľadu č. 9982-6000/2019-OD/7 zo dňa 24.\n\nseptembra 2020 a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Správnu žalobu odôvodnil tým,\nže napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na\nriadne posúdenie veci.\n25. Žalovanému vytkol procesné pochybenie spočívajúce v zmeškaní zákonnej lehoty na vydanie\nprvostupňového rozhodnutia v zmysle § 175 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti\npoukázal na skutočnosť, že lehota na rozhodnutie vo veci začala plynúť dňa 18. júna 2020, keď\nžalovanému doručil kompletnú dokumentáciu, následne v období od 16. júla 2020, keď mu žalovaný\ndoručil výzvu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní, do 25. augusta 2020, keď\nžalovanému doručil svoje vyjadrenie, lehota na vydanie rozhodnutia v súlade s § 173 ods. 13\nzákona o verejnom obstarávaní spočívala a dňa 29. augusta 2020 žalovanému uplynula, avšak tento\nprvostupňové rozhodnutie vydal až dňa 24. septembra 2020.\n26. Ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho návrhom na\nvypracovanie znaleckého posudku na preukázanie opodstatnenosti použitia priameho rokovacieho\nkonania, obsiahnutým v jeho odvolaní, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces, a tiež nedostatočne\nzistil skutkový stav. Okrem toho sa žalovaný podľa jeho názoru neriadil zásadami súčinnosti účastníkov\nkonania a materiálnej pravdy, čím dospel k neúplným a nesprávnym skutkovým záverom. Toto\npochybenie videl v tom, že ním predložený záznam z prieskumu trhu na podporu svojich tvrdení o\nneexistencii hospodárskej súťaže z technických dôvodov a neexistencii primeranej náhrady, žalovaný\nvyhodnotil ako nepreukazujúci ním tvrdené skutočnosti bez toho, aby si od neho vyžiadal dodatočné\nvysvetlenie a bez riadneho odôvodnenia. Mal za to, že aj keď dôkazné bremeno odôvodnenia použitia\npriameho rokovacieho konania leží primárne na verejnom obstarávateľovi, žalovaného to nezbavuje\npovinnosti vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zároveň bol toho názoru, že aj žalovaným\nvytýkané nedostatky pri preukazovaní splnenia podmienok podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom\nobstarávaní (informácie ohľadom využívania služieb HPE Datacenter Care) bolo možné odstrániť tým,\nže by si od neho žalovaný vyžiadal ďalšie podklady a informácie. Žalovaný taktiež podľa jeho mienky\nv napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že mu neboli sprístupnené prílohy predošlej servisnej\nzmluvy, hoci mu danú zmluvu predložil spolu s prílohami, ktoré boli anonymizované z dôvodu ochrany\nskutočností súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, osobných údajov a obchodného tajomstva a z\ndôvodu zaradenia informačného systému štátnej pokladnice do kritickej infraštruktúry, pričom žalovaný\nsa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôverným charakterom týchto informácií.\n27. Žalovanému tiež vytkol nesprávne právne posúdenie ním predloženej dokumentácie, podkladov\na otázky naplnenia podmienok pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm.\nb) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní. Bol toho názoru, že dané podmienky boli splnené, a preto\nnemohlo dôjsť k porušeniu princípov transparentnosti a nediskriminácie. Vyjadril sa, že aj s ohľadom\nna zaradenie interného informačného systému štátnej pokladnice do kritickej infraštruktúry je nutné\nzabezpečenie servisnej podpory pre jeho úplnú a plynulú prevádzku, pričom táto musí byť plne\nkompatibilná so súčasným informačným systémom, a teda je potrebné obstaranie proaktívnej služby\nHPE Datacenter Care 24x7 x 4hod, ktorú je schopný zabezpečovať len výrobca predmetného hardvéru,\nresp. jeho dcérske spoločnosti. Uviedol, že servisná podpora na požadovanej úrovni, vrátane služby\nHPE Datacenter Care 24x7x4hod, mu bola poskytovaná aj počas platnosti predchádzajúcej servisnej\nzmluvy do 31. decembra 2018. Tvrdil, že spoločnosť Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. je\njediným autorizovaným poskytovateľom obstarávaných služieb tejto úrovne v Slovenskej republike. Mal\nza to, že naplnenie podmienok pre priame obstarávacie konanie z technických dôvodov vyplýva z ním\npredloženej dokumentácie, ako je čestné vyhlásenie spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia\ns.r.o. alebo záznam z prieskumu trhu. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 11. januára 2013, čj. 5 Afs 42/2012-53. Podotkol, že súčasťou obstarávanej služby\nbolo napr. automatické nahlasovanie incidentov samotným zariadením, zrýchlené riešenie eskalácií a\nodstránenie poruchy na mieste, vrátane výmeny vadných dielov, a to v rámci garantovanej doby odozvy a\nodstránenia poruchy už do 4, resp. 6 hodín, pričom takúto úroveň servisnej podpory neposkytoval žiadny\niný subjekt a jej nižšia úroveň by znamenala riziko nezabezpečenia plynulého fungovania informačného\nsystému a nefunkčnosti kritickej infraštruktúry štátu. Navyše otázku, či z technických dôvodov mohol\npredmetnú službu dodať len vybraný dodávateľ, považoval za odbornú otázku, ktorú je potrebné vyriešiť\nzodpovednou úvahou žalovaného, ktorá má byť v zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v Brne\nsp. zn. 62Af 65/2011 - 95 zo dňa 8. februára 2013 prípadne založená aj na odbornom posúdení. Uviedol,\n\nže pokiaľ žalovaný nesúhlasil s jeho tvrdeniami a predloženými dôkazmi, mal získať odborné stanovisko\nalebo znalecký posudok.\n28. Vo vzťahu k neexistencii primeraných alternatívnych alebo náhradných riešení, poukázal na to, že\ntento nedostatok bol spôsobený technickými dôvodmi spočívajúcimi v nutnosti zabezpečenia riadneho\na plynulého fungovania informačného systému a rýchleho nahlasovania a odstraňovania porúch. Z\nním predloženého záznamu z prieskumu trhu má vyplývať, že pre iné hospodárske subjekty bolo v\npodstate technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele verejného obstarávania. Nakoľko oslovené\nspoločnosti nevedia, resp. nevedeli poskytovať totožné ani obdobné služby na požadovanej úrovni\nservisnej podpory, neexistovala podľa jeho názoru primeraná alternatíva alebo náhrada k požadovanej\nslužbe. Podľa jeho názoru žalovaný z predloženého záznamu z prieskumu trhu vyvodil nesprávne právne\nzávery, keď sa podľa neho mal zaoberať tým, aké služby, resp. aký rozsah služieb by dokázali oslovené\nspoločnosti poskytnúť, a zároveň nesprávne právne posúdil tzv. princíp 3E (hospodárnosť, efektívnosť\na účelnosť) zakotvený aj v zákone o verejnom obstarávaní, resp. v metodikách žalovaného, nakoľko v\ndanom prípade nie je účelné, efektívne ani hospodárne obstarávať iné služby ako je servisná podpora v\npožadovanom rozsahu. Podotkol, že chýbajúca hospodárska súťaž nebola výsledkom umelého zúženia\nparametrov verejného obstarávania, ale dôsledkom nutnej kompatibility a interoperability poskytovanej\nservisnej podpory s jeho zariadeniami, ktorú dokáže poskytovať na požadovanej úrovni len konkrétny\nsubjekt.\n29. Súčasne namietal, že žalovaný nepovažoval čestné vyhlásenie spoločnosti Hewlett Packard\nEnterprise Slovakia s.r.o. za dostatočný, nezávislý a preskúmateľný dôkaz, nakoľko nie je doplnené o\nobjektívne dôkazy, pričom odignoroval predložený záznam z prieskumu trhu, ktorého závery potvrdzujú\nčestné vyhlásenie a skutočnosť, že iné subjekty nemali oprávnenie poskytovať požadované služby\npre jeho jednotlivé zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky zo dňa 28. júna 2017, č.j. 31 Af 35/2015-80. Doplnil, že ako dôkazy na podporu svojich\ntvrdení predložil aj príslušné zmluvy a relevantné vysvetlenia, z ktorých vyplýva, že na trhu z technických\ndôvodov neexistovala hospodárska súťaž ani primeraná alternatíva, nakoľko žiadny z oslovených\nsubjektov nevedel poskytovať požadovanú ani obdobnú službu. Mal za to, žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno, nakoľko ním uvedené a doložené skutočnosti popiera len na základe svojich tvrdení.\n30. Vo vzťahu k údajnému nepreukázaniu, že interný informačný systém štátnej pokladnice je súčasťou\nkritickej infraštruktúry štátu, poukázal na prílohu č. 3 k zákonu č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“), podľa ktorého sú podsektorom\nkritickej infraštruktúry v sektore financie aj systémy riadenia verejných financií, pričom v zmysle § 2 ods.\n1 písm. a) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej pokladnici“) sa systémom štátnej pokladnice rozumie\naj sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií.\n31. Žalovanému tiež vytkol, že v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil čestné vyhlásenie ako dôkaz, ktorý\nnie je dostatočný, nezávislý a preskúmateľný. Uviedol, že aplikácia § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) nie je\nv zmysle § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vylúčená a podkladom pre rozhodnutie by malo byť\naj čestné vyhlásenie. Napriek tomu, že dôkaz formou čestného vyhlásenia zákon o verejnom obstarávaní\nvylučuje ako spôsob dokazovania, podľa jeho mienky nič nebránilo žalovanému, aby verifikoval ním\ntvrdené skutočnosti inými dôkaznými prostriedkami, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/61/2016 z 12. júla 2018.\n32. Vo vzťahu k záveru žalovaného, že nepreukázal existenciu výhradných práv v zmysle § 81\npísm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, poukázal na skutočnosť, že priame rokovacie\nkonanie začal tak z dôvodu podľa § 81 písm. b) bod 2, ako aj podľa bodu 3 zákona o verejnom\nobstarávaní, avšak po predložení dokladu zo strany spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia\ns.r.o. preukazujúceho spôsobilosť poskytovania požadovanej služby HPE Datacenter Care výlučne\ndanou spoločnosťou pokračoval v priamom rokovacom konaní už len podľa § 81 písm. b) bodu 2\nzákona o verejnom obstarávaní. Namietal, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s daným\nvysvetlením nevysporiadal, a preto sú irelevantné aj tvrdenia žalovaného v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, podľa ktorých sa nezaoberal podmienkou chýbajúcej hospodárskej súťaže ako výsledku\n\numelého zúženia parametrov verejného obstarávania alebo nepredložil svoju tzv. exit stratégiu z lockin režimu.\n33. Napokon žalovanému vytkol nepresnosť a nejasnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže\nsa v ňom konštatuje, že porušil § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, pretože\nnepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv, v dôsledku ktorých neexistuje\nhospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že požadované služby môže poskytnúť len ním určený\nhospodársky subjekt, avšak vôbec sa v ňom nespomínajú ďalšie dve kogentné podmienky na oprávnené\npoužitie priameho rokovacieho konania. Nepresnosť a nejasnosť daného výroku videl aj v tom, že\nžalovaný uvádza aj porušenie bodu 3 ustanovenia § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, podľa\nktorého pri realizácii zákazky nepostupoval. Zároveň upozornil, že výrok prvostupňového rozhodnutia\nnemá ani oporu v jeho odôvodnení v bode 56, kde žalovaný tvrdí, že za účelom oprávneného použitia\npriameho rokovacieho konania je najskôr potrebné preukázať, že absencia súťaže z technických\ndôvodov nebola vytvorená verejným obstarávateľom a nie je výsledkom umelého zúženia parametrov\nverejného obstarávania, avšak vo výroku sa tieto podmienky nespomínajú. Daný výrok považoval ďalej\nza zmätočný, pretože nešpecifikuje určito a presne v súvislosti s akým verejným obstarávaním sa mal\ndopustiť porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Výrok prvostupňového rozhodnutia preto označil za\nnezákonný a nepreskúmateľný.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n34. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 03. marca 2021, v ktorom ju žiadal\nako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. K námietke žalobcu, že vydaním\nprvostupňového rozhodnutia sa dopustil porušenia lehoty v zmysle § 175 ods. 5 zákona o verejnom\nobstarávaní, uviedol, že pri lehotách uvedených v citovanom ustanovení nejde o lehoty prekluzívne, ale\nide iba o lehoty poriadkové a ich nedodržanie nemá vplyv na priebeh a výsledok konania. Upozornil\npritom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/35/2011 zo dňa 23. februára\n2011 a sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31. mája 2012. Konštatoval, že zákon o verejnom obstarávaní\nupravuje následok spojený s nevydaním rozhodnutia v lehote podľa § 175 ods. 5 zákona o verejnom\nobstarávaní výlučne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pričom\nnásledkom je tzv. fikcia zamietnutia námietok. Mal za to, že vydanie prvostupňového rozhodnutia po\nuplynutí lehoty podľa § 175 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní nemá vplyv na jeho zákonnosť.\n35. Žalobca sa podľa jeho názoru účelovo snaží navodiť dojem, že bol v predmetnom postupe\nkonania o preskúmanie úkonov kontrolovaného povinný (donekonečna) požadovať predloženie (možno\ni neexistujúcich) podkladov na preukázanie splnenia podmienok na použitie postupu priameho\nrokovacieho konania, čím sa snaží preniesť dôkazné bremeno na neho. Nesúhlasil tiež s tým, že\nnepostupoval v úzkej spolupráci (súčinnosti) so žalobcom, keďže tento bol viackrát vyzvaný na\nposkytnutie, resp. doplnenie podkladov, avšak žalobca túto možnosť nevyužil. S poukazom na § 3\nods. 4 správneho poriadku uviedol, že nerozporuje svoju povinnosť spoľahlivo zistiť stav veci, avšak je\nzároveň povinný konať bez zbytočných prieťahov a vykonať len dôkazy, ktoré sú pre posúdenie danej\nveci nevyhnutné, čo plne korešponduje s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. rozsudok sp. zn. 10Sžso/21/2014 zo dňa 15. apríla 2015).\n36. Ďalej uviedol, že z čestného vyhlásenia spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. ani zo\nzáznamu z prieskumu trhu nemožno konštatovať splnenie podmienok pre použitie priameho rokovacieho\nkonania podľa § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že argumentácia žalobcu v\ntejto súvislosti nemôže obstáť, keďže nekorešponduje s konaním žalobcu pred, resp. počas priameho\nrokovacieho konania a konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Podľa jeho názoru preto nemôže\nobstáť argument žalobcu, že svojím postupom dodržal cieľ verejného obstarávania, ktorým je efektívne,\nhospodárne a účelné vynakladanie verejných prostriedkov, pričom uvedenou argumentáciou žalobca\nnepriamo priznáva existenciu primeranej alternatívy alebo náhrady poskytovateľa požadovanej služby.\nKonštatoval, že žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky spis.\nzn. 5Afs/42/2012 zo dňa 11. januára 2013, ktorý bol vydaný pred nadobudnutím účinnosti smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ zo dňa 26. 2. 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení\nsmernice č. 2004/18/ES (ďalej len „smernica č. 2014/24/EÚ“), pričom jej transpozíciou došlo v zákone o\n\nverejnom obstarávaní k sprísneniu a upresneniu podmienky na použitie priameho rokovacieho konania,\ntzv. „dostupnosť z jedného zdroja“.\n37. K argumentu žalobcu, že si mal v priebehu predmetného konania o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného zadovážiť odborné stanovisko alebo znalecký posudok, tak ako žalobca navrhoval,\nuviedol, že je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, alebo či použije pre\nrozhodnutie iný podklad. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžo/51/2011 zo dňa 16. októbra 2012, sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa 30. apríla 2012 a sp.\nzn. 5Sžp/3/2011 zo dňa 15. decembra 2011. Na základe záverov uvedenej judikatúry nemôže podľa\njeho mienky obstáť ani argumentácia, že ak sa mu pri preskúmaní skutkového stavu javilo čestné\nvyhlásenie spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. za nedostatočné, mohol v súlade s §\n34 správneho poriadku vykonať iné dôkazy ako výsluch svedkov, znalecké posudky či listiny.\n38. Konštatovanie, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre použitie priameho rokovacieho\nkonania podľa § 81 písm. b) bodu 3, resp. bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní nemožno podľa\njeho mienky považovať za zmätočné a nezákonné. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia bezpochyby\nnevyplýva záver, že žalobca v ním realizovanom postupe priameho rokovacieho konania musel\nkumulatívne splniť podmienky nielen podľa bodu 2, ale aj podľa bodu 3 ustanovenia § 81 písm. b)\nzákona o verejnom obstarávaní. Trval tiež na tom, že žalobca svojím postupom pri zadávaní predmetnej\nzákazky postupom priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie\npostupoval rovnako v rozpore s princípom transparentnosti a nediskriminácie podľa §10 ods. 2 zákona\no verejnom obstarávaní, a uvedené konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n39. Mal za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je presný, určitý a zrozumiteľný, obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti, v tzv. „hlavičke“ rozhodnutia presne špecifikuje zákazku, v postupe\nzadávania ktorej žalobca porušil § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní a súčasne\n§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom explicitné neuvedenie ostatných čiastkových\npodmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona\no verejnom obstarávaní nebolo nevyhnutné vzhľadom na kogentnosť kumulatívneho preukázania\nvšetkých čiastkových podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2,\nako aj bod 3 zákona o verejnom obstarávaní. Pre úplnosť uviedol, že žalobcom vytýkaný nedostatok\nvo výroku nie je vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť prvostupňového a napadnutého\nrozhodnutia.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia\n40. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 26. marca 2021, v ktorej zotrval\nna svojej žalobnej argumentácii. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu nedodržaniu lehoty na vydanie\nprvostupňového rozhodnutia považoval za nelogickú a účelovú, keďže § 185 ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní ustanovuje, že § 49 správneho poriadku sa v danom prípade nepoužije. Mal za to, že\nžalovaný si nesprávne vykladá zmysel zásady súčinnosti v spojitosti so zásadou materiálnej pravdy a ak\nnepovažoval ním poskytnuté podklady za dostatočné, mohol si od neho vyžiadať doplňujúce vysvetlenia\na informácie za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci. Zastával názor, že žalovaný postupoval na úkor\nzásady spoľahlivo zisteného stavu veci, a to nesprávne v prospech zásady efektivity a hospodárnosti.\nTrval na tom, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s jeho tvrdeniami a dôkazmi o existencii technických dôvodov,\nmal získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Odmietol údajné porušenie princípov zákona\no verejnom obstarávaní, nakoľko boli splnené všetky podmienky v zmysle § 81 písm. b) bod 2 zákona\no verejnom obstarávaní. Bol toho názoru, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje zákonom\npredpísané náležitosti a obsahuje neurčitý opis skutku, a je preto nezákonný a nepreskúmateľný.\n41. Žalovaný sa v duplike zo dňa 26. apríla 2024 pridržiaval svojej argumentácie uvedenej vo\nvyjadrení k žalobe, nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu v žalobe ani replike a opätovne uviedol, že\nžalobca sa v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, a jeho rozhodovacou\npraxou účelovo snaží preniesť dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok na použitie postupu\npriameho rokovacieho konania na neho.\n\nV.\nKonanie na správnom súde\n42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/283/2020. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne\nbola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nVI.\nPojednávanie\n43. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 03. júla 2025 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného. Správny súd\npreskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý prechádzal\nich vydaniu, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n44. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zhrnul argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe\na v jeho ďalších podaniach. Poukázal pritom na nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaným,\npričom uviedol, že v judikatúre ešte nie je jednoznačne vyriešené, či ide o lehotu hmotnoprávnu\nalebo procesnoprávnu. Zdôraznil, že informačný systém štátnej pokladnice spĺňa kritériá na zaradenie\ndo kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, a to s poukazom na prílohu č. 3 zákona o kritickej\ninfraštruktúre, v zmysle ktorej podsektorom kritickej infraštruktúry sektoru financie sú aj systémy riadenia\nverejných financií, pričom podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o Štátnej pokladnici systémom štátnej\npokladnice sa rozumie sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií.\nZároveň tvrdil, že v predmetnom konaní nebolo spochybnené, že interný informačný systém štátnej\npokladnice je súčasťou systému štátnej pokladnice, ako aj kritickej infraštruktúry. Poukázal tiež na rozdiel\nmedzi dôkazným bremenom vo vzťahu k preukázaniu dôvodu na použitie priameho rokovacieho konania\na dôkazným bremenom žalovaného v rámci uplatňovania sankcií.\n45. Poverený zamestnanec žalovaného sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval svojich\npredchádzajúcich vyjadrení. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že interný informačný systém štátnej\npokladnice patrí do kritickej infraštruktúry, pričom v prípade použitia priameho rokovacieho konania\ndôkazné bremeno zaťažuje subjekt, ktorý ho chce využiť.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n46. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n47. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n48. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n49. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n50. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri\nzadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n51. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n52. Podľa § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní priame rokovacie konanie môže verejný\nobstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:\ntovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak\n1. predmetom zákazky je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo\numeleckého výkonu,\n2. z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že neexistuje ani žiadna\nprimeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia\nparametrov verejného obstarávania alebo\n3. ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a\nchýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n53. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nRady Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu 14365-9000/2019 zo dňa 16. novembra 2020\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, odboru dohľadu č. 9982-6000/2019-OD/7 zo\ndňa 24. septembra 2020, v ktorom podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vyslovil,\nže žalobca svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky (zabezpečenie servisnej podpory pre\nprevádzku produkčného interného informačného systému štátnej pokladnice) porušil § 81 písm. b)\nbod 2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal existenciu technických dôvodov,\nresp. výhradných práv v dôsledku ktorých neexistuje hospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že\npožadované služby môže poskytnúť len ním určený hospodársky subjekt, následkom čoho nepreukázal\nsplnenie uvedených podmienok pre použitie postupu priameho rokovacieho konania, v dôsledku čoho\npri zadávaní predmetnej zákazky použil postup priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok\nna jeho použitie. Súčasne konštatoval porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a\nto princípu transparentnosti a princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov, pričom uvedené\nporušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n54. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a\nzistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovanému konkrétne vytkol\nzmeškanie zákonnej lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 175 ods. 5 zákona\no verejnom obstarávaní. Ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s\njeho návrhom na vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný sa podľa jeho názoru neriadil zásadami\nsúčinnosti a materiálnej pravdy, čím dospel k neúplným a nesprávnym skutkovým záverom. Žalovanému\ntiež vytkol nesprávne právne posúdenie ním predloženej dokumentácie, podkladov a otázky naplnenia\npodmienok podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní. Súčasne namietal, že žalovaný\nnepovažoval čestné vyhlásenie spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. za dostatočný,\nnezávislý a preskúmateľný dôkaz. Nesúhlasil so záverom žalovaného o nepreukázaní, že interný\ninformačný systém štátnej pokladnice je súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. Mal za to, žalovaný\nneuniesol dôkazné bremeno, nakoľko ním uvedené a doložené skutočnosti popiera len na základe\nsvojich tvrdení. Vo vzťahu k záveru žalovaného, že nepreukázal existenciu výhradných práv v zmysle\n§ 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, poukázal na skutočnosť, že po predložení\ndokladu zo strany spoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. preukazujúceho spôsobilosť\nposkytovania požadovanej služby HPE Datacenter Care výlučne danou spoločnosťou pokračoval v\n\npriamom rokovacom konaní už len podľa § 81 písm. b) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní. Napokon\nžalovanému vytkol nezákonnosť a nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia.\n55. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj\npostupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také\nvady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie.\n56. Inštitút priameho rokovacieho konania v oblasti vereného obstarávania svojím procesným\npostupom zvyšuje predovšetkým transparentnosť zadávacieho procesu ako celku zo strany verejného\nobstarávateľa, a preto je potrebné ho chápať ako výnimočný inštitút vo vzťahu k iným postupom\naplikujúcim sa vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Preukázanie\nexistencie zákonných dôvodov na aplikáciu tohto výnimočného inštitútu spočíva na verejnom\nobstarávateľovi, ktorý sa rozhodne aplikovať inštitút priameho rokovacieho konania. Navyše, verejný\nobstarávateľ musí preukázať, že existujú zákonné podmienky na použitie tohto inštitútu už vo vzťahu k\nÚradu pre verejné obstarávanie, a to v príslušnom oznámení verejného obstarávateľa, ktorým informuje\nÚrad o príslušnom zámere. Zákonné dôvody na použitie inštitútu priameho rokovacieho konania musia\nexistovať už v čase, keď sa verejný obstarávateľ rozhodne pre realizáciu tohto výnimočného inštitútu.\nAk by sa totiž preukázalo, že verejný obstarávateľ postupoval pri použití tohto inštitútu v rozpore so\nzákonom o verejnom obstarávaní, dopustil by sa svojím konaním správneho deliktu a za také konanie\nby mu Úrad mohol uložiť finančnú pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 19. júna 2013, sp.zn. 2Sžf/37/2012 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 108/2015).\n57. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje rozhodnutie po uplynutí 30\ndňovej lehoty v zmysle § 175 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, správny súd sa stotožnil s tým, že\nzo strany správneho orgánu prvého stupňa došlo k uvedenému procesnému pochybeniu, čo žalovaný\nvo vyjadrení k správnej žalobe ani nepoprel. Vo vzťahu k samotnej povahe predmetnej lehoty však\nsprávny súd poukazuje na skutočnosť, že právna teória aj prax rozlišuje lehoty poriadkové, ktoré majú\nza cieľ usmerniť konanie príslušných orgánov v rámci určitých lehôt tak, aby nedochádzalo k zbytočným\nprieťahom a omeškaniu, bez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo vplyv na ďalší priebeh a výsledok\nkonania a lehoty prepadné, prekluzívne, ktorých nedodržanie má za následok „stratu“, zánik, „prepad“\nurčitých práv a povinností. Na rozdiel od prvej skupiny, pri ktorej zákonodarca neuvádza následok\nza nedodržanie lehoty, pretože ide o lehotu poriadkovú, pri druhej skupine zreteľne určuje, že uplynutím\ntakejto lehoty dochádza k zániku určitých práv a povinností (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 24. septembra 2014, sp. zn. 10Sžd/14/2014). Vzhľadom na uvedené je správny súd\ntoho názoru, že v danom prípade sa jedná o poriadkovú lehotu, keďže zákon nespája s jej nedodržaním\nžiadne právne následky, a preto vyššie uvedené pochybenie správneho orgánu prvého stupňa nemohlo\nmať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne ani napadnutého rozhodnutia.\n58. Žalobca ďalej vytkol žalovanému, Rade Úradu pre verejné obstarávanie, že sa v napadnutom\nrozhodnutí vôbec nezaoberal jeho návrhom na vypracovanie znaleckého posudku obsiahnutom\nv podanom odvolaní. Správny súd konštatuje, že žalovaný, Rada Úradu pre verejné obstarávanie, v\ntomto smere pochybil, keď mal v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku nevykonanie daného dôkazu\nv napadnutom rozhodnutí odôvodniť. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci dôkazné\nbremeno vo vzťahu preukázaniu splnenia podmienok na použitie postupu priameho rokovacieho konania\nzaťažovalo žalobcu, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra (viď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky 2Sžf/37/2012 zo dňa 19. júna 2013), pričom žalobca splnenie týchto podmienok\nv danom prípade nepreukázal, správny súd nepovažoval dané pochybenie za natoľko závažné, aby\nmalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n59. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnými bodmi týkajúcimi sa nedostatočného zistenia\nskutkového stavu žalovaným. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady súčinnosti vyjadrenej v § 3 ods.\n2 správneho poriadku, správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu administratívneho\nkonania niekoľkokrát žalobcu vyzýval na doplnenie predložených dokladov a ďalších vysvetlení, a ak\nžalobca napriek tomu nebol schopný žalobcovi poskytnúť dostatočné vysvetlenia a adekvátne dôkazy\npreukazujúce splnenie podmienok na požitie priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b)\nbod 2, resp. 3 zákona o verejnom obstarávaní, nemožno to pripisovať na vrub žalovanému, ktorý\nje navyše s poukazom na § 3 ods. 4 správneho poriadku povinný v konaní postupovať hospodárne\n\na bez zbytočných prieťahov. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade dôkazné bremeno\nzaťažovalo primárne žalobcu, ktorý bol povinný preukázať existenciu zákonných podmienok na použitie\npostupu priameho rokovacieho konania vo vzťahu k okamihu jeho začatia, a to už v oznámení\no dobrovoľnej transparentnosti ex ante, čo sa mu však v predmetnej veci nepodarilo, a to ani v priebehu\nprvostupňového a následne odvolacieho konania pred žalovaným. Preto nemožno hovoriť ani o porušení\nzásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) zo strany žalovaného.\n60. Vo vzťahu k žalobcom namietanému vyhodnoteniu ním predloženého čestného vyhlásenia\nspoločnosti Hewlett Packard Enterprise Slovakia s.r.o. žalovaným má správny súd za to, že žalovaný,\nRada Úradu pre verejné obstarávanie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivo vysvetlil,\nprečo tento dôkaz nemožno považovať za relevantný pre predmetnú vec. Žalovaný pritom dané čestné\nvyhlásenie a priori nevylúčil ako dôkaz z dôvodu, že by čestné vyhlásenie ako také nemohlo byť použité\nako dôkazný prostriedok v konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ale\naž po jeho vyhodnotení dospel k záveru, že nejde o dostatočný, nezávislý a preskúmateľný dôkaz.\nDôvody vedúce žalovaného k uvedenému záveru sú pritom aj podľa mienky správneho súdu oprávnené,\nkeďže išlo o čestné vyhlásenie subjektu, ktorý mal zjavne záujem o získanie predmetnej zákazky (a\nnapokon ju aj získal), a teda sa nejednalo o nezávislú osobu, a zároveň nebolo doplnené o objektívne\ndôkazy, pričom žalobca začal priame rokovacie konanie s uvedenou spoločnosťou ešte predtým, ako mal\ndané čestné vyhlásenie k dispozícii. Neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že sám žalovaný mal tvrdenia\nuvedené v danom čestnom vyhlásení verifikovať ďalšími dôkaznými prostriedkami, keďže žalobca,\nktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie splnenia podmienok na použitie postupu\npriameho rokovacieho konania, žiadne dôkazné prostriedky v tomto smere neprodukoval. Na uvedenom\nnič nemení ani skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému záznam z prieskumu trhu, keďže, ako\nsprávne konštatoval žalovaný, žalobca nepredložil konkrétnu e-mailovú komunikáciu so spoločnosťami,\nktorých odpovede boli zahrnuté v danom zázname, a kladené otázky boli výhradne vo vzťahu k službe\npodpory na úrovni Datacenter Care, ktorej nevyhnutnosť žalobca ani nepreukázal.\n61. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že interný informačný systém štátnej pokladnice je súčasťou\nkritickej infraštruktúry štátu je správny súd toho názoru, že zo žalobcom citovanej prílohy č. 3 k zákonu o\nkritickej infraštruktúre v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) zákona o Štátnej pokladnici síce vyplýva, že systém\nštátnej pokladnice je súčasťou kritickej infraštruktúry, avšak nedá sa z nich jednoznačne vyvodiť, že\nsúčasťou kritickej infraštruktúry je aj produkčný interný informačný systém štátnej pokladnice, ktorého sa\ntýkalo predmetné priame rokovacie konanie. Súčasne žalovaný, Rada Úradu pre verejné obstarávanie\nsa v napadnutom rozhodnutí pomerne rozsiahlo venoval rozporuplným tvrdeniam samotného žalobcu\no tom, či produkčný interný informačný systém štátnej pokladnice, ktorý je používaný zamestnancami\nžalovaného na plnenie zverených úloh pre vykonávanie vlastnej internej agendy žalovaného, je\nalebo nie je súčasťou informačného systému štátnej pokladnice, z ktorých takisto nemožno dospieť\nk jednoznačnému záveru o tejto otázke, a teda žalobca v danom prípade nepreukázal, že produkčný\ninterný informačný systém štátnej pokladnice je súčasťou kritickej infraštruktúry.\n62. Aj vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku\ntýkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia žalobcom predloženej dokumentácie, podkladov a otázky\nnaplnenia podmienok podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní žalovaným. Záver\nžalovaného, Rady Úradu pre verejné obstarávanie o nesplnení podmienok pre aplikáciu priameho\nrokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bodu 2 zákona o verejnom obstarávaní pritom vychádzal\nz náležitého vyhodnotenia splnenia každej z kumulatívnych parciálnych podmienok obsiahnutých\nv citovanom zákonnom ustanovení, ktoré musia byť splnené súčasne. Správny súd je v tejto súvislosti\nzhodne so žalovaným toho názoru, že aj keď požiadavkou žalobcu na poskytovanie služby Datacenter\nCare mohlo dôjsť k situácii, kedy neexistuje hospodárska súťaž, žalobca nevyhnutnosť tejto služby\npre riadne plnenie predmetu zákazky nepreukázal a pokiaľ by ju aj preukázal, nepreukázal, že táto\nnevyhnutnosť nevyplývala z predchádzajúcich zmluvných vzťahov so spoločnosťou Hewlett Packard\nEnterprise Slovakia s.r.o.\n63. Vo vzťahu k žalobcom namietanému záveru žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu\nvýhradných práv v zmysle § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní správny súd dospel\nk záveru, že žalovaný v tomto prípade nepochybil, keďže žalobca daný dôvod na začatie priameho\nrokovacieho konania uviedol vo svojom oznámení o dobrovoľnej transparentnosti ex ante, a teda je\nzrejmé, že postup priameho rokovacieho konania zahájil aj z tohto dôvodu. Preto na tomto mieste nie\n\nje relevantné, že po predložení čestného vyhlásenia spoločnosťou Hewlett Packard Enterprise Slovakia\ns.r.o. preukazujúceho spôsobilosť poskytovania požadovanej služby HPE Datacenter Care výlučne\ndanou spoločnosťou už v priamom rokovacom konaní pokračoval len z dôvodu podľa § 81 písm. b)\nbodu 2 zákona o verejnom obstarávaní. Ani samotný žalobca pritom nerozporoval záver žalovaného, že\npodmienky na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bodu 3 zákona o verejnom\nobstarávaní v danom prípade neboli splnené.\n64. Vychádzajúc z uvedených pochybení žalobcu pri použití postupu priameho rokovacieho konania\npri zadávaní predmetnej zákazky je správny súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa vo\nsvojom rozhodnutí a následne aj žalovaný, Rada Úradu pre verejné obstarávanie, v napadnutom\nrozhodnutí dospeli k správnemu záveru, že žalobca postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o\nverejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti, keď riadne a dôkladne neodôvodnil zadávanie\npredmetnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania, a teda nepreukázal splnenie podmienok\nuvedených v § 81 písm. b) bode 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj s princípom\nnediskriminácie, keďže predmetné zadávanie zákazky realizoval bez riadneho verejného obstarávania,\nktoré by zabezpečilo transparentnú hospodársku súťaž s účasťou väčšieho počtu hospodárskych\nsubjektov, ktorí sa zadávania predmetnej zákazky nemohli zúčastniť a toto právo im bolo upreté, pričom\ndané porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n65. Správny súd napokon nevyhodnotil ako dôvodné ani žalobné body týkajúce sa nepresnosti a\nnezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia. V danom prípade správny orgán prvého stupňa\nuviedol vo výroku svojho rozhodnutia porušenie podmienok na použitie postupu priameho rokovacieho\nkonania v zmysle § 81 písm. b) bodu 2, resp. bodu 3 zákona o verejnom obstarávaní spočívajúce\nv tom, že žalobca nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv, v dôsledku\nktorých neexistuje hospodárska súťaž a skutočnosť, že požadované služby môže poskytnúť len ním\nurčený hospodársky subjekt. Vzhľadom na to, že v prípade podmienok podľa § 81 písm. b) bodu\n2 a bodu 3 zákona o verejnom obstarávaní sa jedná o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť\nsplnené súčasne, správny súd považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za postačujúci, aj keď\nv ňom neboli uvedené ďalšie dve parciálne podmienky (podmienka, že neexistuje žiadna primeraná\nalternatíva alebo náhrada a podmienka, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého\nzúženia parametrov verejného obstarávania), keďže už v prípade splnenia jednej z daných parciálnych\npodmienok dochádza k porušeniu predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Správny\nsúd nepokladal výrok prvostupňového rozhodnutia za nepresný ani pokiaľ ide porušenie ustanovenia\n§ 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca citované ustanovenie uviedol\nvo svojom oznámení o dobrovoľnej transparentnosti ex ante, pričom ani samotný žalobca nepopieral,\nže k splneniu tam ustanovených podmienok nedošlo. Za relevantné nemožno považovať ani žalobcom\nnamietané neoznačenie predmetnej zákazky vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže daná\nzákazka je presne a jasne označená v záhlaví prvostupňového rozhodnutia ako zabezpečenie servisnej\npodpory pre prevádzku produkčného interného informačného systému štátnej pokladnice.\n66. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s\npoukazom na § 190 SSP zamietol.\n67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}