{"guid": "5527ea72-4cf3-4f25-a2a4-7cf00d02b3f3:c1c3d459-ba4e-4ef1-a96c-b0da42aa7675", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/109/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/109/2020 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. apríla 2025, sp. zn. BA-4Sa/109/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1", "identifikacne_cislo": "1020201580", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/400", "nazov": "zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/400", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/400-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1c3d459-ba4e-4ef1-a96c-b0da42aa7675", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/109/2020\n1020201580\n23. 04. 2025\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201580.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, D. E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“) na základe žiadosti žalobcu o materské\nč. B 1127603, doručenej dňa 04.11.2019, v súvislosti s prevzatím dieťaťa B. B., nar. XX.XX.XXXX,\ndo starostlivosti odo dňa 29.10.2019, ktorou si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný\npoistenec z ochrannej lehoty plynúcej po zániku jeho povinného nemocenského poistenia zamestnanca\nzamestnávateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/\nXXXX zo dňa 08.11.2019, ktorým podľa § 49, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi nárok na materské od 29.10.2019.\n2. Následne pobočka vydala Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na materské č. NP\n205-28595-2/2020 BAM zo dňa 07.02.2020 (ďalej len „oznámenie“), v ktorom žalobcu informovala\no tom, na základe čoho možno predpokladať, že aj napriek podpísanej dohode s matkou dieťaťa – F.\nB., žalobca odo dňa 01.01.2020 (nový pracovný pomer) reálne nezabezpečuje starostlivosť o dieťa,\nktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka dieťaťa – F. B.. Súčasne s vydaním oznámenia vydala\npobočka rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 07.02.2020 (ďalej\nlen „rozhodnutie o predbežnom opatrení“), ktorým podľa § 200 ods. 1 a § 112 ods. 4 a 6 zákona\no sociálnom poistení rozhodla o predbežnom zastavení výplaty materského žalobcu v období od\n01.01.2020. Proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.04.2020 zamietnuté.\n3. Po prešetrení poskytnutia starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu pobočka vydala rozhodnutie č.\nXXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2020, ktorým podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení\nžalobcovi od 01.01.2020 zanikol nárok na materské. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca\nv zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi\nvadami, ktoré ho robia nesprávnym a nepreskúmateľným, preto ho považuje za nezákonné. Ďalej\npoznamenal, že v čestnom vyhlásení zo dňa 07.01.2020 uviedol, že odo dňa 01.01.2020 v čase\nod 6.00 hod. do 15.00 hod., t. j. počas jeho prítomnosti na pracovisku, dohliada na bezpečnosť\na stravovanie dieťaťa jeho stará mama. Poukázal na definíciu riadnej starostlivosti zo zákona č.\n\n571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no rodičovskom príspevku“), ktorá počíta s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starostlivosti\nje možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Postup\nSociálnej poisťovne pri priznaní nárokov otcom považoval za diskriminačný v porovnaní s priznaním\nnároku na rodičovský príspevok matkám.\n4. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) Sociálna\npoisťovňa, ústredie odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2020 potvrdila. V odôvodnení uviedla,\nže žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec – otec dieťaťa, a to\nz poistného vzťahu zamestnanca. Poznamenala, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské\ndávky zamestnanca upravenými v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú\npodmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu\nna poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti)\na podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky nároku na materské\niného poistenca upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že\njednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Na splnenie podmienky nároku\nna materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51\nzákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na\nmaterské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Žalovaná mala za to, že ak by postačovala iba\nformálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou\nosobou, takéto ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.\nPodotkla, že pokiaľ otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti otca.\n5. Žalovaná uviedla, že z údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne\nvyplýva, že žalobcovi odo dňa 01.02.2017 vznikol pracovný pomer so zamestnávateľom Všeobecná\nzdravotná poisťovňa a. s., a s ním aj súvisiace povinné nemocenské poistenie zamestnanca tohto\nzamestnávateľa, ktoré trvalo do dňa 28.10.2019. Z ďalších dôkazov (žiadosť, dohoda rodičov) vyplývalo,\nže dňom 29.10.2019 sa žalobca zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti, na základe čoho\nsi z ochrannej lehoty, plynúcej po zániku jeho povinného nemocenského poistenia zamestnanca\nzamestnávateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., uplatnil nárok na materské odo dňa prevzatia\ndieťaťa. Vychádzajúc z uvedeného, ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobca nevykonával\nžiadnu pracovnú činnosť (ktorá by bola zaznamenaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne).\nŽalobca si tak vytvoril podmienky na to, aby mohol skutočne prevziať starostlivosť o dieťa a túto\nstarostlivosť mu fakticky poskytovať. Žalovaná uviedla, že v dôsledku tejto skutočnosti bolo možné\nkonštatovať, že žalobca skutočne prevzal dieťa do svojej starostlivosti, ako sa zaviazal v dohode rodičov\na o toto dieťa sa naozaj staral. Ďalej uviedla, že dňom 01.01.2020 však, ako vyplýva z pracovnej\nzmluvy zo dňa 18.12.2019, ako aj z informačného systému Sociálnej poisťovne, žalobcovi vznikol nový\npracovný pomer so zamestnávateľom Onkologický ústav sv. Alžbety s. r. o., v dôsledku čoho došlo\nk podstatnej zmene okolností, za ktorých by bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Z pracovnej\nzmluvy zo dňa 18.12.2019 vyplývalo miesto výkonu práce v sídle tohto zamestnávateľa. Zamestnávateľ\nOnkologický ústav sv. Alžbety s. r. o. v liste zo dňa 03.01.2020 potvrdil týždenný pracovný čas 37,5\nhodiny, t. j. plný úväzok. Žalovaná mala za to, že takáto pracovná zaťaženosť objektívne vylučuje\nsúčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon. Pokiaľ žalobca\npopri rodičovskej dovolenke, poskytnutej práve na to, aby sa mohol o dieťa starať, začne vykonávať\nďalšiu zárobkovú činnosť na plný úväzok v rozsahu cca 7,5 hodín denne (pokiaľ ide o pracovné\ndni) v sídle zamestnávateľa Onkologický ústav sv. Alžbety s. r. o., nemožno podľa názoru žalovanej\nkonštatovať, že aj za jej vykonávania sa naďalej skutočne o dieťa stará. Konštatovala, že žalobca tak\ndňom 01.01.2020 prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu. Žalovaná\nďalej odkázala na dokument „Čestné vyhlásenie“ žalobcu zo dňa 07.01.2020 nachádzajúci sa v spisovej\ndokumentácii, z ktorého jasne vyplýva, že počas prítomnosti žalobcu na pracovisku zabezpečuje\nbezpečnosť a stravovanie dieťaťu stará mama dieťaťa. Uvedené potvrdil žalobca aj v odvolaní, v ktorom\nešte doplnil, že sa jedná o pracovný čas cca od 6.00 hod. do 15.00 hod. Žalovaná bola toho názoru, že\nžalobcom uvedené skutočnosti svedčia v jeho neprospech, nakoľko bolo preukázané, že počas aktívnej\nčasti dňa poskytuje starostlivosť dieťaťu starý rodič dieťaťa a nie žalobca. Vychádzajúc z uvedeného\nžalovaná dospela k záveru, že pobočka rozhodla správne, keď rozhodnutím zo dňa 04.06.2020 rozhodla\no zániku nároku žalobcu na materské odo dňa 01.01.2020, nakoľko ako bolo preukázané, odo dňa\n01.01.2020 vznikom ďalšieho pracovného pomeru za podmienok vylučujúcich súbežné poskytovanie\n\nstarostlivosti dieťaťu, došlo k skončeniu poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu a s takouto\nskutočnosťou zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 51 ods. 2 spája zánik nároku na materské.\n6. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu majúcimi základ v jeho požiadavke vykladať zákonný\npojem starostlivosť ako riadnu starostlivosť v zmysle zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), žalovaná\npovažovala za potrebné zdôrazniť, že zákon o rodičovskom príspevku sa na materské nevzťahuje,\nje totiž špeciálnym právnym predpisom upravujúcim poskytovanie rodičovského príspevku. Dodala,\nže zákon o rodičovskom príspevku síce v zmysle svojho § 3 ods. 4 skutočne umožňuje zabezpečiť\nposkytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby, avšak na účely dávky\nrodičovského príspevku, nie materského. Žalovaná podotkla, že tieto dávky si nemožno zamieňať,\nresp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv.\nlex specialis, ktorou je zákon o sociálnom poistení, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú\nprávnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu\nk rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči\nšpeciálnemu predpisu umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie\nje podľa žalovanej daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona o rodičovskom príspevku, resp.\niného špeciálneho predpisu, na materské, a teda ani na „rozširovanie“ významu zákonom zavedeného\npojmu starostlivosť na riadnu starostlivosť. Žalovaná ďalej poznamenala, že povinnosť sústavne sa\nstarať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou,\nktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní\nvo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.\n7. Žalobca v odvolaní záverom označil postup Sociálnej poisťovne voči otcom za diskriminačný.\nTu žalovaná považovala za potrebné opakovane zdôrazniť, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje\no rodičovskom príspevku ako sa domnieva žalobca v odvolaní. Rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie\nspadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Materské a rodičovský príspevok sú\nrozdielne dávky, s rozdielnou legislatívou úpravou, a najmä s rôznymi podmienkami vzniku nároku na\nne, nemožno ich porovnávať.\n8. Na záver žalovaná uviedla, že pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma\nstriktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na\nvšetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského\npoistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. I. ÚS 306/2010. Rozhodnutie bolo doručené\nžalobcovi dňa 16.09.2020.\nfile_0.jpg\nfile_1.wmf\nII.\nŽaloba\n9. Správnou žalobou zo dňa 11.11.2020, doručenou súdu dňa 11.11.2020, sa žalobca domáhal\nprieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.09.2020 ako aj\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, G. XXX-XXXXX-X/\nXXXX-XXX H. B. XX.XX.XXXX. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie obsahuje tvrdenia\nvychádzajúce z nesprávne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, ktorý žalovaná\nnásledne aj nesprávne právne posúdila, resp. pri jeho posudzovaní prekročila svoju právomoc priznanú\njej všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že žalovaná odňala žalobcovi nárok na materské od 01.01.2020 výlučne z dôvodu údajného\nzániku reálneho zabezpečovania starostlivosti o dieťa po tomto dátume z dôvodu uzatvorenia nového\npracovného pomeru žalobcu. Mal za to, že žalovaná považovala všetky ostatné podmienky nároku\nna materské za splnené aj po 01.01.2020, resp. na ich prípadnom nesplnení nebol založený výrok\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaná podľa napadnutého rozhodnutia označila podmienky podľa § 49\nzákona o sociálnom poistení za podmienky osobitné, ktoré v prípade žalobcu za splnené nepovažovala,\na to pre údajnú absenciu skutočného prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom po dni 01.01.2020.\nŽalovaná tvrdila, že v prípade žalobcu nie je naplnená požiadavka pojmu „prevzal dieťa do starostlivosti\na ktorý sa o toto dieťa stará“. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a uviedol, že žalovaná nedostatočne\n\nzistila skutkový stav veci, pretože u predchádzajúceho zamestnávateľa žalobcu rozsah pracovného času\nžalobcu nepreverovala. Ďalej uviedol, že s uvedeným tvrdením tiež nemožno súhlasiť ani z dôvodu,\nže nevychádza zo skutočne zisteného skutkového stavu. Poznamenal, že odo dňa 29.10.2019 (deň\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti) do 31.12.2019 (deň, ku ktorému ešte žalovaná žalobcovi nárok na\nmaterské priznala) žalobca nebol zárobkovo činný a dieťaťu poskytoval starostlivosť osobne v jeho\nbezprostrednej blízkosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Čestným vyhlásením zo dňa 07.01.2020\nžalobca žalovanej deklaroval, že od 01.01.2020 počas jeho prítomnosti na pracovisku (v pracovné dni\nv čase cca od 6.00 hod do 15.00 hod.) dohliada na bezpečnosť a stravovanie jeho syna jeho stará\nmama. Namietal, že žalovaná taktiež vôbec nezisťovala rozsah starostlivosti poskytovanej matkou do\n29.10.2019, ale opäť vychádzala len z predpokladov. Tvrdil, že z teleologického výkladu § 49 ods. 2\npísm. d) zákona o sociálnom poistení bolo účelom zákonodarcu poskytovať materské aj otcovi dieťaťa\nv prípade, že sa stará o maloleté dieťa do troch rokov namiesto matky. Kvalitu starostlivosti priamo\nnemôže ovplyvniť samotná skutočnosť, že u otca nedošlo k zmene pracovných podmienok alebo\npočtu odpracovaných hodín. Žalobca bol toho názoru, že zákon o sociálnom poistení nešpecifikuje,\nže pre splnenie podmienky starostlivosti o dieťa musí ísť o starostlivosť osobnú. Je preto podľa jeho\nnázoru sporné, či starostlivosť o dieťa musí byť jednoznačne zabezpečená prostredníctvom celodennej\nosobnej starostlivosti. Tak isto platí, že posudzovanie podmienky starostlivosti o dieťa musí byť rovnaké\nu otcov i matiek poberajúcich materské. Žalobca zastával názor, že posudzovanie podmienky prevzatia\nstarostlivosti o dieťa individuálne od prípadu k prípadu, ako to deklarovala žalovaná, vytvára u účastníkov\nvzťahu nemocenského poistenia právnu neistotu a poskytuje nekontrolovateľný priestor pre svojvôľu\nžalovanej. Konštatoval, že vychádzajúc z ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení žalovaná prijala\narbitrárny záver, že žalobca sa od 01.01.2020 automaticky prestal starať o dieťa, pričom pri svojich\núvahách de lege ferenda akoby opomínala, že pod pojmom „starať sa o dieťa“ nie je zakaždým len\nfyzická prítomnosť osoby priamo pri dieťati, ale aj zabezpečovanie jeho (a celkovo aj rodinných potrieb)\nmimo domova.\n10. Žalobca teda považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z týchto dôvodov: zákonné\npodmienky, podľa ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské od 29.10.2019 boli po celé\nrelevantné obdobie splnené. Tvrdil, že podľa zákona o sociálnom poistení neboli dané zákonné\npodmienky pre zánik nároku na materské od 01.01.2020. Namietal, že aplikácia § 51 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení je nesprávna, keďže dieťa žalobcu je v jeho starostlivosti od 29.10.2019 až\ndodnes, teda žalobca sa o syna od 01.01.2020 starať neprestal. Poukázal na čestné vyhlásenie\nzo dňa 07.01.2020, ktorým deklaroval, že od 01.01.2020 počas jeho prítomnosti na pracovisku (v\npracovné dni cca od 6.00 hod. do 15.00 hod.) dohliada na bezpečnosť a stravovanie jeho syna\njeho stará mama, čo však podľa názoru žalobcu nemožno označiť ako „prestať sa starať o dieťa“ –\ndeň má predsa 24 hodín (nie len 9 hodín) a týždeň má predsa 7 dní (pracovných dní je v týždni\n5). Ďalej uviedol, že si je vedomý rozdielu medzi materským a rodičovským príspevkom, teda že\nide o dve rozdielne dávky, avšak žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym\nspôsobom nevysporiadala s princípom terminologickej jednoty, keďže pojem „starostlivosť o dieťa“\nnemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia v zákone o sociálnom poistení, pričom\ntento pojem je už definovaný v § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku. Poukázal na ust. § 3\nods. 4 zákona o rodičovskom príspevku, z ktorého podľa jeho názoru neplynie nevyhnutná povinnosť\nzanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Poznamenal,\nže starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia\ndieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti\na zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania, resp. ponechania\nnároku na materské svedčí podľa žalobcu aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z § 3 ods. 3\nzákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu\nstarostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch\nmohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom\nprípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto\nzmene, plynie že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku\n(mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny\nvykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca konštatoval, že starostlivosť o dieťa na účely materského je\nteda možné poskytovať dieťaťu aj pomocou inej plnoletej fyzickej osoby (napr. starí rodičia), z čoho\nneplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti\no dieťa osobne. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá vecnú oporu v § 49 zákona\no sociálnom poistení, ktorý upravuje nárok na materské iných poistencov, v zmysle ktorého môže otec\ndieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: prevzatie starostlivosti\n\no dieťa a staranie sa oň, dohoda s matkou dieťaťa, uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu a matka\nnepoberá materské ani rodičovský príspevok. Zastával názor, že z uvedených podmienok nevyplýva\npožiadavka, aby ako otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe\nvýkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá právny\nzáklad v aktuálne účinnom zákone o sociálnom poistení, žalovaná nepostupuje de lege lata, ale uberá\nsa de lege ferenda.\n11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za porušujúce princíp právnej istoty, kedy podľa názoru\nžalobcu žalovaná v snahe presadiť si svoje záujmy poukazovala na niekoľkoročné nálezy Ústavného\nsúdu SR, ktoré boli prekonané neskoršími nálezmi. Žalovanej vytýkal, že zámerne prehliadala aj súdnu\nprax, ktorá už v niekoľkých prípadoch potvrdila žalobcov právny názor vyjadrený v správnej žalobe,\na poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 03.02.2020 a sp. zn.\n44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020.\n12. Ďalej žalobca poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Uviedol, že v prípade\nmaterského otcov skúma (hoci len formálne) podmienky pre jeho priznanie, resp. ponechanie, pričom\nv prípade matiek čerpajúcich nárok na materské neskúma, či sa o dieťa po určitý časový úsek nestará\nnamiesto matky iná fyzická osoba, starí rodičia, príbuzní – napr. keby matka pravidelne vycestúvala za\nprácou do zahraničia, resp. by vykonávala podnikateľskú činnosť v zahraničí. V tejto súvislosti žalobca\nuviedol, že pokiaľ v danom prípade je umožnené zo strany žalovanej vykladať starostlivosť o dieťa zo\nstrany matky, ktorá má nárok na materské tak, že táto matka môže počas materskej pracovať, resp. toto\ndieťa môže umiestňovať na časť dňa do predškolského zariadenia, resp. o toto dieťa sa môže starať iná\nosoba, musí byť princíp rovnosti dodržaný aj pri otcoch, inak by išlo o diskrimináciu pohlaví s výkladom\ntejto otázky.\n13. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nereflektuje žalovanou uvádzaný individuálny prístup,\nkedy v prípade zániku nároku na materské z dôvodu údajného obmedzenia osobnej starostlivosti\no dieťa žalobcom počas jeho prítomnosti na pracovisku výlučne v pracovné dni v čase cca od 6.00\nhod. do 15.00 hod., odňala žalobcovi nárok na materské za celé obdobie po dni 01.01.2020. Poukázal\nna to, že v prípade priznaného nároku na materské sa toto vypláca ako súčin vypočítanej dennej\ndávky materského a počtu kalendárnych dní v mesiaci. Podľa tvrdení žalovanej žalobca osobne\nnezabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa výlučne počas jeho prítomnosti na pracovisku, pričom\nosobná starostlivosť o dieťa po ostatné dni daného kalendárneho mesiaca nie je sporná. Žalobcovi\nvznikol nárok na materské dňa 29.10.2019 a po zohľadnení obdobia podľa prvej vety § 49 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení (28 týždňov) by uplynutím doby materského zanikol dňa 13.05.2020. Zastával\nnázor, že aj v prípade osvojenia si postoja žalovanej ohľadne zániku osobnej starostlivosti žalobcu\no dieťa po dni 01.01.2020 počas dní jeho prítomnosti na pracovisku, mal žalobca nárok na materské\npo ostatné kalendárne dni toho-ktorého mesiaca, kedy tak, ako tomu bolo do 31.12.2019, poskytoval\ndieťaťu starostlivosť osobne. Za obdobie od 01.01.2020 do 13.05.2020 išlo spolu o 53 dní, za ktoré\nmala žalovaná vyplatiť žalobcovi sumu materského spolu 2 493,44 eur. Mal za to, že uvedenému by\nkorešpondoval žalovanou deklarovaný individuálny prístup.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2020 uviedla, že na vznik nároku na materské\nje potrebné splnenie všeobecných podmienok vymedzených v ustanovení § 30 zákona o sociálnom\npoistení, a zároveň osobitných podmienok stanovených v § 49 zákona o sociálnom poistení. Jednou\nz nich je nielen prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou, ale aj poskytovanie\nstarostlivosti dieťaťu. V súvislosti s predmetnou podmienkou žalovaná zdôraznila jednoznačný úmysel\nzákonodarcu „odškodňovať“ len skutočné, nielen formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a skutočné\nposkytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si práve z dôvodu jej poskytovania\ns tým spojený nárok na materské. Uviedla, že takáto požiadavka vyplýva nielen z § 51 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení, ktorý s ukončením, resp. porušením starostlivosti o dieťa z iných než zdravotných\ndôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa, ale nepriamo\naj z § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení podmieňujúceho vznik nároku na materské stratou\npríjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské\nv období starostlivosti o dieťa. Cieľom takejto požiadavky je „oslobodenie“ od výkonu zamestnania, a tým\nvytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu (nie zabezpečenie jej poskytovania)\na takéto poskytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe materského. Žalovaná ďalej\npoznamenala, že požiadavka poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo osobou, ktorá si na jej základe\n\nuplatňuje nárok na materské, v neposlednom rade vyplýva aj z kompenzačného účelu nemocenského\npoistenia, z ktorého sa poskytuje materské. Predpokladom jeho naplnenia je strata príjmu spôsobená\ntým, že daná osoba nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu umožňujúcom starostlivosť o dieťa,\na to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť starostlivosť. Žalovaná konštatovala, že podmienku\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobca splnil. Ku dňu prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti\ntotiž nemal uzatvorený žiaden pracovný pomer (na rodičovskú dovolenku išiel z ochrannej lehoty\nplynúcej po zániku jeho povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a. s.). To znamená, že žalobca sa nielenže formálne zaviazal prevziať dieťa\ndo svojej starostlivosti, ale nástupom na rodičovskú dovolenku si vytvoril priestor na to, aby mohol\nsvoj záväzok realizovať, t. j. prevziať starostlivosť o dieťa a od daného dňa sa oň naozaj starať, ako\nto požaduje zákon o sociálnom poistení. Žalovaná uviedla, že nakoľko žalobca podmienku prevzatia\ndieťaťa do svojej starostlivosti ku dňu 29.10.2019 splnil, nárok na materské mu bol priznaný, a síce\nprávoplatným rozhodnutím zo dňa 08.11.2019. Sporným sa stalo až ďalšie pretrvávanie poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobcovi dňa 01.01.2020 vznikol nový pracovný\npomer so zamestnávateľom Onkologický ústav sv. Alžbety s. r. o., v dôsledku čoho došlo k podstatnej\nzmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Žalovaná poukázala na to, že\nz pracovnej zmluvy zo dňa 18.12.2019 vyplýva miesto výkonu práce v sídle tohto zamestnávateľa.\nZamestnávateľ Onkologický ústav sv. Alžbety s. r. o. v liste zo dňa 03.01.2020 potvrdil týždenný\npracovný čas 37,5 hodiny, t. j. plný úväzok. Podľa predloženej dochádzky za obdobie odo dňa\n01.01.2020 do dňa 30.04.2020 žalobca v predmetných mesiacoch odpracoval denne cca 7,5 hod.\nZároveň žalovaná dala do pozornosti čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 07.01.2020, z ktorého podľa\njej názoru jasne vyplýva, že počas prítomnosti žalobcu na pracovisku (cca od 6.00 hod. do 15.00\nhod.) zabezpečuje bezpečnosť a stravovanie dieťaťa stará mama dieťaťa. Žalovaná mala za to, že\ntakéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Zastávala názor,\nže dňom 01.01.2020, kedy žalobcovi vznikol nový pracovný pomer, v ktorom pracuje za podmienok\nvylučujúcich súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, už žalobca neposkytuje dieťaťu starostlivosť,\nktorá by odôvodňovala trvanie jeho nároku na materské, v dôsledku čoho nárok na materské podľa §\n51 ods. 2 zanikol.\n15. V súvislosti so žalobcom prezentovanými rozsudkami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019\nzo dňa 03.02.2020 a sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020 žalovaná namietala, že predmetné\nrozsudky nepovažuje za dostatočný dôkaz, nakoľko žalovaná disponuje rozsudkami, v ktorých sa\nsprávne súdy stotožnili s názorom Sociálnej poisťovne prezentovaným vo veci posúdenia nároku na\nmaterské, napríklad rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/25/2019-72 zo dňa 09.10.2019 a č. k.\n18Sa/26/2019-44 zo dňa 14.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/5/2019-51\nzo dňa 26.09.2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sa/8/2019 zo dňa 19.02.2020 atď.\n16. Záverom žalovaná poukázala na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa\n21.03.2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom\nv nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas v zásadnom rozpore s účelom nemocenského\npoistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Poznamenala, že ako sa v ňom ďalej uvádza, je\nnesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný\nprospech uplatnením si nároku na materské. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu\n17. Vo vyjadrení zo dňa 11.02.2021 žalobca zdôraznil, že žalovaná od vstupu do platnosti súčasných\npodmienok pre vznik nároku na materské otcov ako aj iných poistencov od 01.01.2011 schválila stovky\nžiadostí otcov, ktorí počas poberania materského pracovali v inom zamestnaní a od septembra 2018\nbez zmeny zákona o sociálnom poistení zmenila svoje rozhodovacie kritériá, ktoré nenachádzajú oporu\nv zákone o sociálnom poistení a úplne tým zmenila závery svojich rozhodnutí. Žalovanej vytýkal, že\npostupuje značne diskriminačne, v rozpore s Ústavou SR, nepredvídateľne a v rozpore s právnou\nistotou účastníkov. Uviedol, že ako hlavný dôvod odňatia materskej žalobcovi žalovaná uvádza údajné\nodpadnutie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti žalobcom od\nvzniku jeho nového pracovného pomeru od 01.01.2020. Poznamenal, že prevzatie starostlivosti a ani\njeho následné vymedzenie však nie je explicitne definované v zákone o sociálnom poistení a dokladuje\nsa len rodičovskou dohodou k výplate materského inému poistencovi, ktoré tlačivo poskytla žalobcovi\nsamotná žalovaná a je dohodou uzavretou medzi rodičmi dieťaťa, ktorá dostatočne preukazuje, že matka\nzverila dieťa do starostlivosti otca. Poukázal na to, že žalovaná v súvislosti s nepriznaním materského\n\nargumentuje, že žalobca sa priznal, že počas aktívnej časti dňa sa od 01.01.2020 nestaral o dieťa sám.\nPodotkol, že samozrejme, že sa počas toho ako pracoval nestaral o dieťa sám, so starostlivosťou mu\nvypomáhala jeho matka, stará mama dieťaťa. Tvrdil, že to pokladá za normálne, a rovnako aj keď je\nžena na materskej, tak jej v rámci svojich možností vypomáha s dieťaťom manžel.\n18. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná kategoricky odmieta aplikáciu výkladu pojmu „starostlivosť o dieťa“\ndefinovaný v § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku so zdôvodnením, že ona nie je vyplácateľom\ndávky podľa daného predpisu, a preto sa daný pojem na materskú vyplácanú podľa zákona o sociálnom\npoistení nevzťahuje. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil, pretože poukázal na zákon č. 400/2015 Z.\nz. o tvorbe právnych predpisov ako alma mater tvorby právnych predpisov. Konštatoval, že neobstojí\ntvrdenie žalovanej, že len z dôvodu, že nie je vyplácateľom rodičovského príspevku nie je možné použiť\nvýklad pojmu „starostlivosť o dieťa“ aj na konanie o materskom podľa zákona o sociálnom poistení.\n19. Žalobca mal za to, že v súčasnej dobe právna úprava umožňuje zosúladenie rodinného, osobného\na pracovného života rodičov detí v útlom veku, čo patrí medzi hlavné ciele Európskej únie v oblasti\nvytvorenia podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti mladých rodičov s ich rodičovskými povinnosťami.\nPrávna úprava v plnej miere akceptuje výlučnú zodpovednosť rodiča za poskytovanie starostlivosti\no dieťa. Rodič sa môže rozhodnúť starať sa o svoje dieťa osobne a nevykonávať žiadnu zárobkovú\nčinnosť, alebo sa môže rozhodnúť vykonávať zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa zabezpečiť v čase\nsvojej neprítomnosti inou právnickou alebo fyzickou osobou. Výber fyzickej alebo právnickej osoby,\nresp. zariadenia je iba v kompetencii rodiča. Žalobca mal ďalej za to, že starostlivosť o dieťa u inej\nosoby a vykonávanie zárobkovej činnosti je v súlade s účelom dávky nahradiť stratu, respektíve zníženie\npríjmu za predpokladu starostlivosti o dieťa, a to aj s poukazom na smernicu č. 2010/18/EÚ, ktorou sa\nzrušuje smernica č. 94/34/ES. Vzhľadom k uvedenému nebol podľa názoru žalobcu dôvod, pre ktorý\nbol žalobcovi za deklarovaného skutkového stavu odňatý od 01.01.2020 nárok na materské. Záverom\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/35/2019 zo dňa 07.10.2020.\n20. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.\nV.\nKonanie pred súdom\n21. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n22. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13\nods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa\n23.04.2025 za účasti žalobcu. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne predvolaná,\nsvoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. Preto súd vec prejednal\nv neprítomnosti žalovanej (§ 114 SSP).\n23. Žalobca na pojednávaní uviedol, že rozhodnutia žalovanej trpia takými vadami, že sporným zostáva\nvysvetlenie pojmu starostlivosti o dieťa. Treba vychádzať z právneho stavu, ktorý bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaná zmenila rozhodovaciu prax bez zmeny právnej úpravy. Žalovaná\nnevysvetlila resp. nevysporiadala sa s tým, prečo odmieta na účely kategórie starostlivosti o dieťa\nvychádzať z definície, ktorú berie do úvahy zákon o rodičovskom príspevku. Zákon č. 461/2003 Z.\nz. na viacerých miestach odkazuje na zákon o rodičovskom príspevku a aj priamo na pojem riadnej\nstarostlivosti o dieťa. Aj keď je pravdou, že v časti, ktorá upravuje materské sa odkaz na zákon\no rodičovskom príspevku neuvádza. Mal za to, že žalovaná sa mala pridržiavať výkladu pojmu riadnej\nstarostlivosti tak, ako je tomu v zákone o rodičovskom príspevku teda v tom smere, že starostlivosť môže\nbyť zabezpečená aj inou osobou. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím NSS SR, na ktoré\nodkázal aj tunajší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. TT- 43Sa/29/2022 zo dňa 05.06.2024, a to z dôvodu,\nže NSS SR v ňom pri výklade pojmu starostlivosť o dieťa vychádzal zo zákona č. 88/1968 Zb., ktorý už\n\nneplatí. Skutkový stav nie je medzi stranami sporný. Sporný je výklad pojmu starostlivosť o dieťa. Sú\nmu známe prípady, že otcom, ktorí sú SZČO alebo pracujú v zahraničí je priznávané materské.\nVI.\nPrávne posúdenie\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n27. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n28. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n29. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n30. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n32. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa\npôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n33. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n34. Podľa § 52 ods. 1 2 zákona o sociálnom poistení, materské sa poskytuje za dni.\n35. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka,\nktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n\n36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský\npríspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n37. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa\npovažuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou\nplnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n39. Podľa § 3 ods. 5 zákona o rodičovskom príspevku, ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených\nosôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To\nplatí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa\nosobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.\n40. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej bolo rozhodnuté o zániku nároku žalobcu na materské\nod 01.01.2020. Sporným v danom prípade zostalo predovšetkým, či žalobca splnil podmienku prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je\npredpokladom pre priznanie nároku na materské z nemocenského poistenia. Z uvedeného dôvodu\nsprávny súd zameral svoju pozornosť najmä na túto spornú otázku.\n41. Predmetnou problematikou sa už zaoberal aj kasačný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach,\npričom k právnej otázke nároku otca na materské kasačný súd prijal aj zjednocujúce stanovisko\nuverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č.\n1/2022, ročník I., pod č. 5/2022 v znení právnych viet:\nI. Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho\nobsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom\npríspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011.\nII. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo\nstrany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na\nrodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba\nzabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou\n(§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.).\n42. Právne vety boli prijaté z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk\n50/2020 z 27.10.2021, v ktorom najvyšší správny súd tiež konštatoval nasledovné:\n31.Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu kasačný súd úvodom poukazuje na to, že jednou\nso zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s §\n2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca,\nprípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky\npoistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské\nje teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z\nnemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a\nnahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade\notca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku\nmaterstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade\nstraty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.).\nÚčelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti\n\n(pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo\nviedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti (...)\n34. Z citovanej právnej úpravy (§ 49 ods.1,2, § 51 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z. z.) vyplýva vôľa\nzákonodarcu upraviť osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým\notca), ktoré sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého iný\npoistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa\nstará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou),\nvek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím\ndieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa\npôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí\nbyť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.\nZákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 51 zákona o sociálnom poistení súčasne upravuje\npodmienky zániku nároku na materské.\n35. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej, v predmetnej veci splnenie podmienky priznania nároku na materské\nžalobcovi sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z § 49 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/\nuvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto smere najvyšší správny\nsúd zastáva zhodný názor ako súd správny, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom\nzáklade, t .j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo\nsamotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého iný poistenec na základe\ndohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať\ntak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z §\n51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku\nna materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna\nstarostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou\nosobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z .z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere\nžalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.\nz. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa\npovažuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou\nplnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.\nz. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa\nstará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom\nobsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú\nsamotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. účinné do 31.\ndecembra 2010) Najvyšší správny súd rovnako ako správny súd upriamuje pozornosť na to, že materské\nako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami\nnež rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v\nSlovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej\nsociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti\nsúvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k\nstrate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si\nplatí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské\npoistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej\npodpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane\nurčitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému\nsa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na\nsociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada\nrovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd poukazuje na to, že\ntretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o\ntzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú\nsituáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto\npomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej\ntak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo\n\nznamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú\npomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen\njej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa\nvlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným\npostihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č.\n601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“\n43. Uvedené právne východiská predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority,\nz ktorej následne vychádzali aj ďalšie rozhodnutia kasačného súdu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 7Ssk/172/2022 z 27.06.2023 týkajúceho sa obdobného prípadu ako je aj prípad\nžalobcu). Zároveň tieto právne závery nie sú v rozpore s ust. § 3 ods. 3 zák. č. 400/2015 Z. z. („Právny\npredpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú\nrovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto\nvýzname používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v\njednom právnom predpise, nemôže iný právny predpis pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam;\nto neplatí, ak právny pojem v tomto význame nemožno použiť v inom právnom predpise. Rovnako je\nneprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.“),\nna ktorý poukázal žalobca, keďže práve najvyšší správny súd vo vyššie citovanom rozhodnutí vyložil,\nže v zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č. 571/2009 Z. z. sú použité dva rôzne pojmy, s rôznym obsahom\nresp. významom.\n44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok na materské od\n29.10.2019. Dňa 18.12.2019 uzatvoril so zamestnávateľom Onkologický ústav sv. Alžbety, s.r.o.\npracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil dňa 01.01.2020 do práce, s miestom výkonu práce v sídle\nzamestnávateľa. Z potvrdenia Onkologického ústavu sv. Alžbety, s.r.o. zo dňa 03.01.2020 vyplýva, že\nžalobca má týždenný pracovný čas v rozsahu 37,5 hodiny. Podľa čestného vyhlásenia žalobcu zo dňa\n07.01.2020, od 01.01.2020 počas jeho prítomnosti na pracovisku dohladia na bezpečnosť a stravovanie\njeho syna, jeho stará mama (žalobca uviedol, že to je v pracovné dni v čase od 6.00 hod. do 15.00 hod.).\nNa základe týchto skutočností žalovaná rozhodla o zániku nároku žalobcu na materské od 01.01.2020,\nktoré rozhodnutie je predmetom preskúmania v tomto konaní. Z uvedeného je zrejmé, že potom, čo\nžalobca ukončil ku dňu 28.10.2019 pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa (Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s.), na základe dohody s matkou dieťaťa prevzal dňa 29.10.2019 do starostlivosti\nsvojho syna a bol mu od tohto istého dňa priznaný nárok na materské, došlo u žalobcu k podstatnej\nzmene spočívajúcej v tom, že od 01.01.2020 sa znovu zamestnal a to na plný pracovný úväzok. Prácu\npritom vykonával v sídle zamestnávateľa (teda nie napr. v domácom prostredí), v dôsledku čoho sa\no syna žalobcu v pracovné dni cca 9 hodín denne starala jeho stará mama. Účelom materského (ako\njednej z dávok nemocenského poistenia) je preklenúť časové obdobie, kedy poistenec v dôsledku\nstarostlivosti o dieťa nie je schopný dosahovať príjmy zo zárobkovej činnosti (vôbec alebo len znížené).\nPreto by sa toto plnenie nemalo poskytovať k príjmu poistenca, ktorému nič nebráni aj naďalej v plnom\nrozsahu vykonávať zárobkovú činnosť bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia. Jednou z osobitných\npodmienok vzniku nároku na materské iného poistenca podľa cit. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.\nz. je, že iný poistenec sa o dieťa stará. Má ísť o takú starostlivosť, aká obvykle zodpovedá starostlivosti\nmatky o dieťa v tomto veku, teda o starostlivosť osobnú. To pochopiteľne neznamená, že by sa rodič od\ndieťaťa nemohol ani na chvíľu pohnúť, ani na chvíľu ho nemohol opustiť a nepustiť k nemu nikoho iného.\nAj matka dieťaťa si do pol roka po pôrode (často viac ako inokedy) potrebuje splniť základné fyziologické\npotreby, ale potrebuje aj oddych v širšom slova zmysle. Nie je vylúčené, že dieťa v tomto veku zostane\nchvíľu samo, prípadne pod dozorom iných ľudí (iní príbuzní, prípadne aj cudzí). Starostlivosť tak nie je\nmožné vykladať ako 24-hodinovú výlučnú prítomnosť pri dieťati. V každom prípade však pojem takejto\nstarostlivosti vylučuje ponechať dieťa bez dozoru a na starosť inej osobe pravidelne niekoľko hodín\ndenne, napríklad počas toho ako je žalobca v zamestnaní (viď obdobe rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 7Ssk/81/2021). A práve u žalobcu ide o takýto prípad. Správny\nsúd preto dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v danej veci postupovali v\nsúlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých\nriadne zistili skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok\nna uplatnenú nemocenskú dávku - materské.\n45. Pokiaľ žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím NSS SR, na ktoré odkázal aj tunajší súd vo\nsvojom rozhodnutí sp. zn. TT- 43Sa/29/2022 zo dňa 05.06.2024, a to z dôvodu, že NSS SR v ňom\n\npri výklade pojmu starostlivosť o dieťa vychádzal zo zákona č. 88/1968 Zb., k tomu súd uvádza, že sa\njedná o rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 7Ssk/81/2021. Žalobca\nvšak nijako bližšie nezdôvodnil svoj nesúhlas a správny súd nemá dôvod spochybňovať rozhodnutie\nnajvyššieho správneho súdu, keď tento síce poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v zák. č. 88/1968\nZb., avšak rozhodne pri výklade pojmu starostlivosť o dieťa nevychádzal iba z tohto zákona.\n46. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu Sociálnej\npoisťovne, vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní materského\nmatkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup z rozhodovacej činnosti nie je\nznámy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii nepredložil\nani neoznačil (to rovnako platí aj o tvrdení žalobcu, že „sú mu známe prípady, že otcom, ktorí sú SZČO\nalebo pracujú v zahraničí, je priznávané materské“). Dôvodom rozhodnutia o zániku nároku žalobcu\nna materské (nie na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti,\nale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu. V tejto súvislosti dáva správny súd tiež do pozornosti,\nže nemožno pre účely diskriminácie rodičov dieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na\nmaterské vychádzať z nerovnakej aplikácie podmienok na priznanie nemocenskej dávky materské,\npretože nárok matky dieťaťa na túto dávku sa posudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda\nza iných podmienok, ako sú upravené pre účely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného\nzákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný poistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky,\nemočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k narodenému dieťaťu, nie je zaradená.\n47. Samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky\ndiskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zvlášť pokiaľ žalovaná v období\npo zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym\nstavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. Takýto postup správneho orgánu, že sa odkloní\nod existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký\nzaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach, nemožno vylúčiť aj vzhľadom k\ntak činorodému legislatívnemu procesu, aký prebieha v období posledných rokov. Tento odklon súvisí\ns vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré sú tiež nútené prispôsobovať\nsvoju rozhodovaciu prax rýchlo sa meniacim pomerom. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach\nnáležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi\nprávneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. V predmetnej veci\nžalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v\nprejednávanej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo\nstrany žalobcu ako iného poistenca. Z hľadiska posúdenia dodržania zásady rovnakého zaobchádzania\nje teda pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou okolnosť, či žalovaná v období po zmene svojho\nprístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala\nrovnako ako v prípade žalobcu (pozri k tomu napr. bod 27 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 9Sžsk/36/2021 z 25.10.2022).\n48. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalovanou správny\nsúd dodáva, že v danom prípade, ktorého podstatné okolnosti sú tvorené reálnym výkonom práce\nžalobcu na plný pracovný úväzok (čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa správne vyhodnotila),\nnemožno prenášať dôkazné bremeno na orgány sociálneho poistenia. Naopak, v zmysle § 184 ods. 5 a §\n227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o vzniku a trvaní\nuplatňovaného nároku na predmetnú nemocenskú dávku zaťažuje žalobcu. Tento však vierohodne\nnepreukázal, že v sledovanom období vykonával prácu tak, aby boli súčasne zachované podmienky na\nposkytovanie starostlivosti dieťaťu namiesto matky.\n49. Žalobca tiež zastával názor, že aj v prípade osvojenia si postoja žalovanej ohľadne zániku osobnej\nstarostlivosti žalobcu o dieťa po dni 01.01.2020 počas dní jeho prítomnosti na pracovisku, mal žalobca\nnárok na materské po ostatné kalendárne dni toho-ktorého mesiaca, kedy tak, ako tomu bolo do\n31.12.2019, poskytoval dieťaťu starostlivosť osobne, teda spolu za 53 dní, za ktoré mu mala žalovaná\nvyplatiť sumu materského spolu 2 493,44 eur. K tomu súd uvádza, že obdobné prípady, ako ten\nžalobcov, už boli predmetom početných žalôb na správnych súdoch a teda aj predmetom rozhodovania\nsprávnych súdov, vrátane najvyššieho správneho súdu (niektoré rozhodnutia boli aj citované vyššie),\npričom v žiadanom z týchto prípadov nedospel najvyšší správny súd k takémuto právnemu názoru.\nJedná sa pritom o žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach, kde súdy nie sú viazané žalobným bodmi,\n\na ani kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi, čo v praxi znamená, že súd napadnuté rozhodnutie\npreskúmava vo väčšom rozsahu a aj z iných dôvodov, ako je namietané v žalobe (príp. kasačnej\nsťažnosti). Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu vyplýva, že v obdobných\nprípadoch, ako je ten žalobcov, nie je splnená podmienka, že iný poistenec sa o dieťa stará (§ 49 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení) a to bez ohľadu na to, či niekoľko dní v týždni pracuje, a niekoľko dní\n(spravidla cez víkend, či štátny sviatok) nepracuje, a teda že mu z tohto dôvodu nárok na materské\nnevznikne, alebo zanikne.\n50. Pokiaľ žalobca poukazoval na niektoré rozsudky Krajského súdu v Trnave resp. Košiciach, k tomu\nsúd uvádza, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, a naviac všetky rozsudky, na ktoré žalobca\npoukazoval, sú z obdobia pred prijatím vyššie citovaného zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho\nsprávneho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky č. 1/2022, ročník I., pod č. 5/2022.\n51. Vzhľadom k vyššie uvádzaným okolnostiam, skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam\nzákonov, správny súd v postupe a v úvahách žalovanej, obsiahnutých v preskúmavanom\nadministratívnom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom,\nktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v\nBratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}