{"guid": "bd05cff7-80ec-434a-a7c0-6c1c7f84bf0d:db8e561f-29b1-4638-9e25-eb7bdc1d80ff", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2", "spisova_znacka": "BA-6S/242/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/242/2020 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. BA-6S/242/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2", "identifikacne_cislo": "1020201568", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377", "nazov": "zákon č. 377/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/377-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608", "nazov": "zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/608-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db8e561f-29b1-4638-9e25-eb7bdc1d80ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/242/2020\n1020201568\n12. 12. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201568.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,\nzastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,\nIČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so\nsídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, (predtým: Okresný úrad Bratislava), za účasti ďalšieho\núčastníka konania: South City E, s. r. o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 51 914 344, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/111947/KVJ zo dňa\n09. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mestská časť Bratislava-Petržalka ako stavebný úrad I. stupňa príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„stavebný zákon“) v spojení s § 7b zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky\nBratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný úrad“) vydala dňa 10.08.2020 rozhodnutie\nč. 6610/2020/10-UKSP/Mu-24 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Stavebný úrad prvostupňovým\nrozhodnutím podľa § 46 a § 47 v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania\nvo veci územného konania pre umiestnenie stavby „A. B. C., D.“ na pozemkoch registra „E.“ F. G. XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X v katastrálnom území F. a inžinierske siete aj na pozemkoch registra\n„E.“ parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX H. XXXX/XX v katastrálnom území F.,\nktorej navrhovateľom je spoločnosť South City E, s. r. o. (ďalší účastník správneho súdneho konania,\npozn. správneho súdu).\n2. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie vyjadrenia žalobcu stavebnému úradu\n(ďalej len „podanie zo dňa 20.07.2020“), v ktorom žalobca tvrdil, že je účastníkom predmetného\núzemného konania, a to podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona. Zároveň si uplatnil práva ako dotknutá\nverejnosť a požiadavky, ktoré žiadal v územnom konaní overiť na účely splnenia záujmov ochrany\nživotného prostredia. Stavebný úrad mal s poukazom na § 34 stavebného zákona za to, že žalobca\nnie je účastníkom prebiehajúceho územného konania, a preto listom č. 6610/2020/10 UKSP/Mu2 zo\n\ndňa 22.07.2020 oznámil žalobcovi začatie konania o jeho vylúčení z predmetného územného konania,\nv ktorom mu stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, a poučil ho o možnosti vyjadriť\nsa k podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V stanovenej lehote žalobca nereagoval, v konaní\no vylúčení neuplatnil žiadne námietky, nepreukázal vlastnícke ani iné právo k stavbou dotknutým\npozemkom ani k susedným pozemkom, neuviedol ani žiaden osobitný predpis, na základe ktorého by\nmal byť účastníkom územného konania a ani nenahliadol do podkladov rozhodnutia.\n3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dospel stavebný úrad k záveru, že požiadavka žalobcu\nna zaradenie medzi účastníkov územného konania nie je opodstatnená ani oprávnená. Poukazujúc\nna § 34 a § 37 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku stavebný\núrad argumentoval tým, že žalobca nemá vlastnícke právo k dotknutým a ani susedným pozemkom\na stavbám, pričom „iné právo“, ktoré by žalobcovi zakladalo postavenie účastníka konania nebolo\npreukázané. Citujúc § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“) stavebný úrad podotkol, že pre predmetnú\nstavbu sa uskutočnilo zisťovacie konanie o zmene navrhovanej činnosti, pričom bolo vydané rozhodnutie\nč. 159/2018-1.7/dj-R zo dňa 01.02.2018 o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa\nzákona EIA. V konaní o povolení zmeny navrhovanej činnosti žalobca neuplatnil svoje právo podať\npísomné stanovisko alebo uplatniť svoje pripomienky, prípadne podať odvolanie, a tým nevyužil možnosť\nstať sa účastníkom o povolení zmeny navrhovanej činnosti. Tým sa podľa úvahy stavebného úradu\npripravil o postavenie účastníka územného konania, ktorému toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2020/111947/KVJ zo dňa 09.09.2020\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie\nstavebného úradu potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je dostatočne\na relevantným spôsobom odôvodnené a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu\nveci a správnej právnej úvahy. Stotožňujúc sa so závermi stavebného úradu žalovaný označil postup\nstavebného úradu za súladný s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v danom prípade nie je splnený\nani jeden zo zákonných dôvodov, ktorý by žalobca spĺňal pre priznanie postavenia účastníka konania\nv predmetnom územnom konaní. Argumentoval tým, že žalobca nespĺňa kritérium pre priznanie\npostavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, t. j. účastníkom územného konania\nje ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, pretože umiestňovaná stavba bola síce\nposudzovaná podľa zákona EIA, ale výsledkom bolo rozhodnutie, že stavba sa nebude posudzovať\npodľa zákona EIA, avšak žalobca v predmetnom územnom konaní nemal postavenie účastníka konania.\nŽalovaný mal tiež za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania ani\npodľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, pretože nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by jeho\nvlastnícke alebo iné práva k dotknutým ako i susedným pozemkom a stavbám mohli byť rozhodnutím\npriamo dotknuté.\nII.\nŽaloba\n5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ich zrušenia a vrátenia veci\nstavebnému úradu na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n6. Namietajúc porušenie ustanovení hmotného práva žalobca úvodom správnej žaloby poukázal na\nviaceré ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ. Namietal, že v danom prípade je zjavne\njediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi\nrealizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné\nprostredie. Žalovaný volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu práv\nverejnosti, a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom\nporušenia hmotných práv žalobcu, ako aj verejných záujmov životného prostredia.\n7. Pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva, žalobca namietal, že správne\norgány mali vychádzať z osobitnej právnej úpravy podľa § 140c ods. 8 až ods. 10 stavebného zákona,\n\nktorá je zároveň osobitnou úpravou aj k § 59. V danom prípade preto nie je ani relevantné, či žalobca\nbol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale podstatnou okolnosťou je,\nže obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa\nosobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov\nna životné prostredie. Správne orgány sa relevantným spôsobom nevysporiadali s námietkou, že\nk predmetnej stavbe prebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu a toto svoje tvrdenie\nnepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, a preto ide o svojvôľu správneho orgánu, pretože žalobcovi\nprináleží právo byť účastníkom konania podľa § 24 a nasl. zákona EIA. Podporne žalobca poukázal\ni na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“, vychádzajúc aj z výkladu § 14\nSprávneho poriadku, a to poukazujúc na nálezy Ústavného súdu SR, Odporúčania Výboru ministrov\nRady Európy, § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžp/41/2009\na Aarhuský dohovor. Tvrdil, že je potrebné ho považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním\nv konaní ako s účastníkom konať.\n8. Následne žalobca podrobne rozoberal cieľ svojej činnosti s tým, že správne orgány nesprávne a\nnedôsledne aplikujú právne predpisy predovšetkým na úseku účasti verejnosti a záujmov životného\nprostredia a odopierajú tak práva žalobcu. Zdôrazňoval, že správny orgán je povinný skúmať okruh\núčastníkov konania v priebehu celého konania. Podaním odvolania žalobcovi z § 140c ods. 8 a 10\nstavebného zákona vyplýva postavenie účastníka konania, a to aj v spojení s § 14 ods. 2 Správneho\nporiadku. Správnym orgánom vytkol, že pri vydaní napadnutého opatrenia túto skutočnosť dostatočne\nneskúmali. Argumentoval tým, že o (ne)priznaní procesného postavenia účastníka konania je potrebné\ns poukazom na § 14 Správneho poriadku vydať samostatné procesné rozhodnutie v súlade s § 46\nSprávneho poriadku. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov.\nKeďže žalobcovi bolo postavenie účastníka konania odopreté, nevie to dokázať.\n9. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na povinnosti stavebného úradu v rámci územného konania,\npričom uviedol, že povinnosťou stavebníka bolo podľa § 16 ods. 10 vodného zákona požiadať o vydanie\nrozhodnutia podľa § 16a vodného zákona a na základe posudku mal žalovaný následne rozhodnúť podľa\n§ 16a vodného zákona. V tomto bode žalobca poukázal i na § 38a stavebného zákona, z ktorého v\nkombinácii s § 16a ods. 23 vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie\na od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor\ndotknutého orgánu. Žalobca zdôrazňoval, že povinnosť dôsledne vyžadovať zákonnosť a chrániť záujmy\nspoločnosti stavebnému úradu vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Na účely splnenia § 16a\nvodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak na účely ostatných záujmov\nštátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad, a preto stavebný úrad od štátnej vodnej správy\npotrebuje dve záverečné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona. Žalobca mal za to, že stavebný\núrad postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať\npovolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na § 3 ods.\n5, § 47 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Postup správneho orgánu v predmetnej\nveci označil za priamo rozporný s čl. 3 ods. 2 Aarhurského dohovoru. Žalobca zastával názor, že\nmu bolo upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé\nživotné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces. Dôvody prvostupňového\nrozhodnutia považoval žalobca za neprimerane všeobecné. V závere správnej žaloby žalobca namietal,\nže (i) napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n(ii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napádaného rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (iii) v konaní došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca tvrdil, že správne orgány sa s jeho argumentmi\nnijakým spôsobom nevysporiadali, a preto sú ich rozhodnutia nesprávne a nepreskúmateľné, pričom\nžalovaný sa nevysporiadal ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným\nodôvodnením.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\nK dôvodom žaloby týkajúcim sa poukazu žalobcu na postup stavebného úradu v územnom konaní\nna predmetnú stavbu, a to vo väzbe na potrebu vyjadrení, ktoré si mal stavebný úrad podľa žalobcu\n\nzabezpečiť, žalovaný uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia,\nktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom predmetného územného konania,\na teda v tomto konaní nebol preskúmavaný postup stavebného úradu v samotnom územnom konaní na\npredmetnú stavbu. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný tieto dôvody žaloby za neopodstatnené\na irelevantné pre toto konanie, keďže predmetom odvolacieho konania nebolo preskúmavanie postupu\nstavebného úradu pri umiestňovaní predmetnej stavby v územnom konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov, ktoré sa nachádzali v predloženom spisovom\nmateriáli. Taktiež poukázal na žalobcom zmätočné označenie napadnutého správneho aktu, keďže\nžalobca v žalobe uviedol, že ide o opatrenie, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože v odvolacom\nkonaní bolo žalovaným vydané rozhodnutie, ktoré má náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, a\npreto žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. S poukazom na znenie § 3 ods. 2 a 4, § 14 ods.\n1 a 2, § 18 ods. 1 až 3, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 34 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 písm. c) a\n§ 140 stavebného zákona žalovaný konštatoval, že postupoval pri vybavovaní odvolania žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie vydal\nna základe správnej právnej úvahy, ktorá zodpovedala podkladom nachádzajúcim sa v predloženom\nspisovom materiáli. Žalovaný zastával názor, že postupoval správne a na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia, a preto mal za to, že tvrdenia žalobcu, resp.\ndôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nReplika a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n11. Žalobca svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.\n12. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe žalobcu a ani k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu\npredmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/242/2020,\nje na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-6S/242/2020.\n14. Správny súd v Bratislave preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\na prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, vrátane postupu v administratívnom konaní\npredchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel\nk záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n15. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci\npodľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe na nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025, pretože\nbola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v\n§ 108 ods. 1 a 2 SSP. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súd\n18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n19. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\n20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n21. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n22. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 účastníkom\núzemného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie\na ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu ( podľa pozn. 1g/ § 24 až 27 zákona EIA,\npozn. správneho súdu).\n23. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 v územnom\nkonaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú\núčastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom\nalebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo\ndotknuté.\n24. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 ak nie je výslovne\nustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n25. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 proti\núzemnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému\npovoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má\nprávo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta\nnesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona v znení účinnom od 25.04.2020 do 30.04.2021 podaním\nodvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.\n27. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n28. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.\n29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n30. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n\n31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n33. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je\nrozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán\na kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n34. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,\nktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov\nprávnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a\nfunkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je\nsprávnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.\n35. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí\ndotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie\núčastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku\n3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu (podľa pozn. 24 § 14\nSprávneho poriadku, pozn. správneho súdu). Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,\nktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku\n4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.\n36. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí\nverejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním\na) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok\nk rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného\npísomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného\nstanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n37. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA v znení účinnom v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí\nverejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena\nmá posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti\nzáverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní\nzáverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania\npovažuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo\nzáverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň\nprejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n38. Predmetom konania pred správnym súdom bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil procesné\nrozhodnutie stavebného úradu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci\núzemného konania navrhovateľa South City E, s. r. o. o umiestnení stavby „A. B. C., D.“.\n39. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných\nbodov v nej uplatnených, že obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej miery\n\npredurčuje kvalita správnej žaloby. Na jednej strane strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie\nk vybaveniu správnej žaloby iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na druhej strane rozsahovo\nexcesívna správna žaloba, ktorá je však obsahovo nesúrodá, nekonkrétna a nepretínajúca sa s dôvodmi,\nna ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, má za následok, že sa správny súd pri jej vysporiadaní\nobmedzí len na podstatu veci. Súčasne pritom platí, že čím je žalobný bod všeobecnejší, tým\nvšeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho.\n40. Žalobca v správnej žalobe uviedol množstvo s vecou priamo nesúvisiacich tvrdení a nesúhlas\ns právnym posúdením veci správnymi orgánmi vyjadril na hranici preskúmateľnosti. Pochopiteľne, je\nna žalobcovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správnych orgánov, avšak značná časť\nsprávnej žaloby žalobcu bola formulovaná vo všeobecnej rovine a spočívala najmä v popisnom uvedení\npostavenia, pôsobenia a cieľov žalobcu ako občianskeho združenia pôsobiaceho vo sfére ochrany\nverejného záujmu v oblasti životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti, resp. práva účasti\nv administratívnom a súdnom konaní týkajúcich sa vecí ochrany životného prostredia vo všeobecnosti.\nLen vo veľmi obmedzenej miere a nedostatočne vecne smerovala správna žaloba voči rozhodnutiu\nžalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Ako s vecou nesúvisiacu žalobnú\nargumentáciu správny súd pritom vyhodnocuje námietky žalobcu týkajúce sa porušenia povinnosti\nsprávnych orgánov postupovať podľa § 16a vodného zákona a zabezpečiť si posúdenie vplyvov na\nvody, ktoré v konaní o posudzovaní priznania postavenia účastníka konania vo veci územného konania\nnemajú právnu relevanciu.\n41. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou\n„obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov\nči okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť\nlen so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami.\nŽalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje\nza základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2\nAzs 92/2005). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu\nkonkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182\nods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia\nsprávnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Je úlohou žalobcu, aby dôvodil vecne\na zrozumiteľne, a uplatnil dostatočne individualizované žalobné body.\n42. V kontexte súdenej veci je pritom potrebné si uvedomiť, že predmetom správneho súdneho\nkonania v danom prípade nie je prieskum rozhodnutia vydaného v konaní o odvolaní proti územnému\nrozhodnutiu o umiestnení stavby, ale súdny prieskum rozhodnutia vydaného v konaní o odvolaní\nproti procesnému rozhodnutiu stavebného úradu o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi\nvo veci územného konania. Z tohto dôvodu ako nedôvodné vyhodnocuje správny súd námietky žalobcu\ntýkajúce sa namietaného postupu stavebného úradu v územnom konaní na predmetnú stavbu. Tieto\nžalobné námietky sú neopodstatnené a právne irelevantné pre toto súdne konanie, keďže predmetom\nodvolacieho konania nebolo preskúmanie postupu stavebného úradu pri umiestňovaní stavby\nv územnom konaní. V tomto bode sa správny súd súčasne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že\nvýsledkom odvolacieho konania proti prvostupňovému procesnému rozhodnutiu stavebného úradu\nnebolo opatrenie, ako zmätočne a nedôvodne uvádza žalobca v správnej žalobe, ale napadnuté\nrozhodnutie žalovaného.\n43. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je\núčastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov a povinností dotknutého subjektu, a teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v\nsprávnom súdnictve. Povinnosťou správneho súdu tak bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne\nstanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď nepriznali žalobcovi\npostavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní, (ne)bol v súlade so zákonom, a to bez\nohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo skončené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal postavenia\núčastníka konania (obdobne uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020,\n3Sžk/52/2019 zo dňa 15.10.2020, 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 a 1Sžk/17/2019 zo dňa 08.12.2020).\n44. Správny súd konštatuje, že na územné konanie sa aplikuje Správny poriadok ako všeobecný\npredpis o správnom konaní. Keďže pojem účastníka konania definuje nielen Správny poriadok (§ 14),\n\nale i stavebný zákon (§ 34), je potrebné pre určenie právnej normy, ktorá sa má v konkrétnom prípade\npoužiť, aplikovať interpretačné pravidlo o vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem, podľa\nktorého špeciálny zákon ruší zákon generálny (lex specialis derogat legi generali). Aplikujúc uvedené\nderogačné pravidlo na súdenú vec správny súd uvádza, že správne orgány postupovali správne,\nkeď na posúdenie účastníctva žalobcu v územnom konaní postupovali podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného\nzákona, ktorý je v územnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k Správnemu poriadku. Odhliadnuc\nod vyššie uvedeného interpretačného pravidla, otázka určenia a aplikácie právnej normy v danom\nprípade je zodpovedaná i v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého „ak nie je výslovne ustanovené\ninak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“ Z § 140\nstavebného zákona je tak bezrozporne zrejmé, že na konanie podľa stavebného zákona sa použije\nSprávny poriadok len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitý predpis výslovne neustanovuje inak,\ntzn. neupravuje niektorú (skutkovú či právnu) otázku inak. V aplikačnom procese tak má osobitný\nprávny predpis prednosť pred všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku,\nktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom správneho konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia\nvzťahuje, dáva osobitný právny predpis hmotného práva. Postavenie účastníka konania prislúcha iba\ntomu subjektu, ktorému je takéto postavenie v zákone výslovne priznané. Stavebný zákon definuje\núčastníkov územného konania v § 34 ods. 1 a 2, čím upravuje okruh účastníkov územného konania\ntzv. pozitívnou enumeráciou (t. j. uvedeným konkrétnych subjektov, ktorým takéto postavenie priznáva).\nPokiaľ správne orgány posudzovali okruh účastníkov predmetného územného konania podľa § 34 ods.\n1 a 2 stavebného zákona, ich postup bol správny a zákonný. S poukazom na uznesenie Ústavného\nsúdu SR III. ÚS 752/2017 zo dňa 12.12.2017 správny súd konštatuje, že na posúdenie účastníctva v\núzemnom konaní sa § 14 Správneho poriadku neaplikuje - je potrebné postupovať podľa § 34 ods. 1\na 2 stavebného zákona, ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému predpisu\no správnom konaní (§ 14 Správneho poriadku). K obdobnému záveru dospel i Najvyšší správny súd SR v\nrozsudku sp. zn. 8Svk/11/2023 zo dňa 25.09.2024 pri riešení účastníctva v stavebnom konaní, v ktorom\npoukázal aj na ďalšie rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Svk/7/2023, 5Svk/47/2022 a 3Svk/35/2022.\n45. Správny súd v zhode s názorom správnych orgánov dospel k presvedčeniu, že žalobca nemôže byť\núčastníkom predmetného územného konania podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona, pretože u neho\nneboli naplnené podmienky účastníctva vyžadované týmito ustanoveniami.\n46. Pokiaľ ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania\nje navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je (podľa pozn. 1g/) § 24 až § 27 zákona EIA.\nV prejednávanej veci ide o územné konanie, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona EIA, tzn.\npredmetná stavba bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Z rozhodnutia č.\n159/2018-1.7/DJ-R zo dňa 01.02.2018 vydaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „MŽP\nSR“) v zisťovacom konaní vyplýva, že navrhovaná činnosť „A. B. C., D. – F.“ sa nebude posudzovať\npodľa zákona EIA. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania obsahuje i vyjadrenia a stanoviská dotknutých\norgánov (vrátane orgánov zabezpečujúcich splnenie verejných záujmov v oblasti životného prostredia),\npričom MŽP SR po zhodnotení celkovej úrovne ochrany životného prostredia usúdilo, že nie sú ohrozené\nani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a sú\nsplnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia\no zmene navrhovanej činnosti. Žalobca v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebol\núčastníkom konania a ani zúčastnenou osobou, svojej účasti v zisťovacom konaní sa nedomáhal.\nSprávny súd má za to, že žalobca neprejavil záujem na navrhovanej činnosti, keďže postup podľa §\n24 ods. 3 zákona EIA, neuplatnil a nepostupoval ani podľa § 24 ods. 4 zákona EIA. Hoci mal možnosť\npodať písomné stanovisko, uplatniť svoje pripomienky, prípadne podať odvolanie proti rozhodnutiu\nvydanému v zisťovacom konaní, nevyužil ju, a tým nevyužil možnosť stať sa účastníkom konania\nv zisťovacom konaní. Navyše žalobca v správnej žalobe opak ani netvrdil, a nijakým spôsobom ani\nneosvedčil, že bol, resp. mal byť účastníkom zisťovacieho konania. Aj vstup do administratívnych\nkonaní má svoje právom regulované pravidlá, ktoré musí každý rešpektovať. Ak žalobca neprejavil\nzáujem realizovaním predpokladaných úkonov podľa zákona EIA, a teda nebol aktívny v konaní EIA,\nnedochádza k naplneniu predpokladu ustanoveného v § 34 ods. 1 stavebného zákona. Nemá zákonný\nnárok mať status účastníka územného konania vo fáze jeho prvostupňového konania. Uvedené platí\nv zmysle zásady „práva patria bdelým“. Keďže žalobca nebol účastníkom konania o posudzovaní\nvplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, ktoré skončilo vydaním rozhodnutia v zisťovacom\nkonaní, môže ešte žalobca do územného konania na životné prostredie vstúpiť až prostredníctvom\n\npodania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, avšak v súlade s § 140c\nods. 8 stavebného zákona namietajúc už len nesúlad rozhodnutia z územného konania (povolenia) s\nvýsledkom posudzovania vplyvov obsiahnutom v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní, ktoré je pre\nďalšie povoľovacie konanie podľa osobitných predpisov na účely realizácie navrhovanej činnosti alebo\njej zmeny záväzné, keďže predmetné ustanovenie umožňuje len v takomto prípade zapojenie sa do\núzemného konania verejnosti, ktorá nebola účastníkom konania EIA. Zainteresovaná verejnosť v oblasti\nochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich\nvplyv na životné prostredie. Tieto však majú byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá\nprecízne určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti\nživotného prostredia. V prípade rozhodovania v územnom konaní stavebný zákon na účely tohto konania\nvýslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 a 2\nSprávneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až § 27 zákona EIA), teda aj zainteresovanej verejnosti,\nktorej vzniklo postavenie účastníka konania podľa § 24 ods. 2 zákona EIA (prejavením záujmu spôsobom\nv zákone predpokladaným), ak ale to tak nie je, účastníkom povoľovacieho konania (v danom prípade\núzemného konania), nie je. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, žalobca nespĺňa\npodmienku pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona.\n47. Pokiaľ ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, to vo všeobecnosti svedčí tomu,\nkoho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a\nstavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa názoru správneho súdu žalobca\nuvedené nevymedzil, dokonca ani netvrdil a nijako nepreukázal, prečo mal byť účastníkom podľa tohto\nustanovenia zákona. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca je, resp. by\nmal byť vlastníkom nehnuteľnosti v lokalite, v ktorej sa navrhuje umiestnenie stavby, alebo vlastník\nsusedného pozemku alebo stavby, ale len ten, koho vlastnícke, užívacie práva alebo iné práva k\npozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté umiestňovanou stavbou. Pojem\n„priamo dotknuté“ pritom vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie\nsubjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29.03.2011). Žalobca v podanej žalobe\ndostatočne nekonkretizoval, akým spôsobom navrhované činnosti zasahujú do jeho práv a oprávnených\nzáujmov, a ako bol vydaním rozhodnutia ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Samotné\ntvrdenie o dotyku do právnej sféry, resp. na právach nepostačuje. Na základe vyššie uvedeného má\nsprávny súd za to, žalobca nespĺňa podmienku pre priznanie postavenia účastníka konania ani podľa\n§ 34 ods. 2 stavebného zákona.\n48. Podľa názoru správneho súdu neobstojí námietka žalobcu, ktorou sa dovolával statusu účastníka\núzemného konania s poukazom na § 24 ods. 2 zákona EIA, ktoré odkazuje na použitie § 14 Správneho\nporiadku, a teda do úvahy pripadá jeho ods. 1 a 2. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie\núčastníka predmetného územného konania zo všeobecného pravidla vyjadreného v § 14 ods. 2\nSprávneho poriadku, správny súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „účastníkom\nkonania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej\nmožnosti určenia podmienok vzniku postavenia účastníka konania, ako sú kritéria uvedené v § 14\nods. 1 Správneho poriadku. Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych\nkonaní, ale výslovne stanovuje ich rozšírenie pre ten-ktorý typ administratívneho konania podľa\npodmienok upravených v osobitných zákonoch. V tomto prípade boli konajúce orgány verejnej správy\npri posudzovaní účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť\nsplnenie osobitných podmienok, vyplývajúcich z § 34 ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na\npodmienky účastníctva v povoľovacom konaní odvodeného od (ne)účasti žalobcu získanej v konaní\npodľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona EIA. V tomto ohľade sú orgány verejnej správy\nviazané zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a pri vyhodnotení zákonných podmienok potrebných\npre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou úpravou podľa stavebného\nzákona a zákona EIA.\n49. K tvrdenému porušeniu aplikačnej prednosti Aarhuského dohovoru pred stavebným zákonom\nsprávny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016.\nAarhuský dohovor predstavuje medzinárodnú zmluvu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Cieľom\njednotlivých článkov Aarhuského dohovoru je zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch.\n\nZo žiadneho z jeho ustanovení však nevyplýva, že by túto účasť bolo možné dosiahnuť len tým, že sa\nvšetkej zainteresovanej/dotknutej verejnosti založí účastníctvo podľa vnútroštátneho práva pre všetky\nkonania. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Svk/7/2021 zo dňa 30.06.2023 uviedol: „So\nžalobcami síce možno súhlasiť, že základné právo na priaznivé životné prostredie zaručené v čl. 44\nods. 1 ústavy patrí „každému“, no podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa tohto práva možno domáhať len v\nmedziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Je tak vecou zákonodarcu, aby v konkrétnom prípade ustanovil\nprocesné možnosti a formy, v akých môžu jednotlivci toto ústavné právo realizovať (tak už cit. uznesenie\nsp. zn. III. ÚS 201/07, ale v tomto zmysle aj uznesenie sp. zn. III. ÚS 505/2015). Z cit. čl. 44 ods.\n1 ústavy okrem toho vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť životné prostredie, ktorý sa prejavuje\nnapr. priznaním procesných práv združeniam a subjektom chrániacim životné prostredie v prospech\nverejného záujmu (porovnaj uznesenie sp. zn. II. ÚS 107/2019). Priamo z čl. 44 odsek ods. 1 ústavy však\nnemožno vyvodiť, že by vždy a za každých okolností zakladal postavenie účastníka v zmysle Správneho\nporiadku každému, kto tvrdí, že životné prostredie môže byť dotknuté určitou činnosťou, v každom\nkonaní, ktorého dôsledkom by mohlo byť povolenie alebo schválenie činnosti, ktoré majú alebo môžu\nmať negatívny vplyv na životné prostredie.\" Najvyšší správny súd SR posudzoval možnosť účastníctva v\nprípade, kde aplikácia Správneho poriadku nie je vylúčená, na rozdiel od tu posudzovanej veci. Uvedenú\nargumentáciu správny súd uvádza na podporu záveru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka\nkonania v územnom konaní s poukazom na čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, aj vtedy ak by bolo akceptované\njeho stanovisko o možnej aplikácii § 14 ods. 1 Správneho poriadku, čo však správny súd vzhľadom na\nvyššie uvedené neuznáva. Právna úprava účastníctva v územnom konaní podľa stavebného zákona je\nrealizovanie odkazovacej právnej úpravy, a to čl. 44 ods. 6 Ústavy SR, ako aj čl. 51 ods. 1 Ústavy SR,\npodľa ktorých podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 čl. 44 ustanoví zákon a domáhať\nsa práv uvedených v čl. 44 Ústavy SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú. Ustanovenia § 34 ods. 1 a § 140c ods. 8 stavebného zákona v spojení so zákonom\nEIA upravujú konkrétne, za akých predpokladov a postupov sa verejnosť môže do územného konania\nprihlásiť a kedy sa stane účastníkom konania. Z Aarhuského dohovoru vyplýva, že úlohou štátov je\nvytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť na konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jej\npráva a záujmy týkajúce sa životného prostredia, čo je podľa správneho súdu naplnené.\n50. K námietke žalobcu, že sa správne orgány nijakým spôsobom nevysporiadali s jeho argumentami,\nsprávny súd uvádza, že je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca\nvstúpil do prebiehajúceho územného konania podaním zo dňa 20.07.2020, ktorým si uplatnil práva\nako dotknutá verejnosť. Keďže stavebný úrad mal s odkazom na § 34 stavebného zákona za to, že\nžalobca nie je účastníkom prebiehajúceho územného konania, listom č. 6610/2020/10 UKSP/Mu2 zo\ndňa 22.07.2020 oznámil žalobcovi začatie konania o jeho vylúčení z predmetného územného konania,\nv ktorom žalobcovi stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, a poučil ho o možnosti vyjadriť\nsa k podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené\ndňa 24.07.2020. Žalobca na toto oznámenie nijakým spôsobom nereagoval. Možno preto konštatovať,\nže žalobca bol nečinný, keďže neuplatnil žiadne námietky ani pripomienky. Následne stavebný úrad\nvydal prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie, v ktorom vo vzťahu k spornému\núčastníctvu v predmetnom územnom konaní len stroho uviedol, že je nositeľom zákonného práva\nkontrolovať verejné záujmy životného prostredia s poukazom na § 14 Správneho poriadku v súbehu s\n§ 178 ods. 3 SSP. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\nzaoberal otázku účastníctva žalobcu v územnom konaní vyčerpávajúcim spôsobom, pričom aplikoval\nsprávnu právnu a záver, že žalobcovi postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní\nnepatrí, riadne a náležite zdôvodnil. Okrajom správny súd poznamenáva, že pokiaľ mal žalobca za to,\nže došlo k porušeniu § 47 ods. 3 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku v administratívnom konaní, mal to\nv správnej žalobe kvalifikovane namietnuť a presne vymedziť.\n51. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje postavenie účastníka v územnom\nkonaní o umiestnení stavby predovšetkým od práva zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám\no životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (k čomu sa správny súd podrobne vyjadril\nv predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku). V správnej žalobe žalobca namietal i porušenie jeho\nhmotnoprávnych práv a sčasti sa štylizoval i do pozície žalobcu podľa § 178 ods. 1 SSP. Pre úspech\nv správnom súdnom konaní však bolo povinnosťou žalobcu spochybniť zákonnosť preskúmavaných\nrozhodnutí správnych orgánov tak, že žalobca by presne vymedzil, prečo mal byť účastníkom\npredmetného územného konania a z čoho toto postavenie vyvodzuje. Uvedené však žalobca neosvedčil.\n\nV zhode s názorom žalovaného tak správny súd konštatuje, že u žalobcu neboli naplnené podmienky\núčastníctva v predmetnom územnom konaní vyžadované § 34 ods. 1 stavebného zákona, ktoré odkazuje\nna zákon EIA, ale ani § 34 ods. 2 stavebného zákona.\n52. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že právna teória\npovažuje za nesprávne právne posúdenie veci omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán aplikujúci právo nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Správny súd zastáva názor, že\nžalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy sa nedopustili žiadneho omylu pri aplikácii práva,\npričom riadne zistili skutkový stav veci a dospeli k správnym právnym záverom. Porušenie ustanovení\no konaní v postupe správnych orgánov správny súd neidentifikoval. Rovnako tak nemožno priznať\núspech ani námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré podľa\nnázoru správneho súdu napĺňajú požiadavky kladené na formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia\npodľa § 46 a § 47 Správneho poriadku.\n53. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel\nk záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol, pričom\nnezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\n54. Záverom správny súd uvádza, že v čase podania správnej žaloby bol žalovaným orgánom verejnej\nsprávy Okresný úrad Bratislava. Správny súd konal od 01.04.2024 s Regionálnym úradom pre územné\nplánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni,\nak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 Stavebného zákona, § 4a\npísm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie\na o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.].\n55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP\na v konaní úspešnému žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. O trovách ďalšieho účastníka súdneho konania\nrozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože neboli splnené\nzákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd ďalšiemu\núčastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.\nZa uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalšiemu účastníkovi konania, aby sa k\nvyjadril podanej žalobe a vyjadreniu žalovaného. Ďalší účastník konania bol v správnom súdnom konaní\nnečinný.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§\n443 ods. 5 SSP).\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}